Rozsudok – Dôchodky ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 7, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: TT-47Sa/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2023200058
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Kurucová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:2023200058.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Viktóriou Kurucovou, v právnej veci žalobcu: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. B. D. XXXX/XX, E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom
ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.01.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č.

XXX XXX XXXX X zo dňa 31.01.2023 a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.
II. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie
1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.06.2022 Sociálna poisťovňa – ústredie
(ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) podľa ustanovenia § 70 a 71 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“)

zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 30.05.2022 (ďalej ako „prvostupňové
rozhodnutie“). Správny orgán prvého stupňa v prvostupňovom rozhodnutí uviedol, že žalobkyňa podľa
posudkuposudkovéholekárasociálnehopoisteniapobočkySociálnejpoisťovne,pobočkyTrnavazodňa
30.05.2022 nie je invalidná, pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 30

%.
2. Žalobkyňa podala proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietala posúdenie jej
zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava.
Uviedla, že jej nie je zrejmé, z akého dôvodu bola za diagnózu Obrna okohybného nervu priznaná miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na minimálnej hranici 30%. Pokiaľ posudkový lekár
uviedol, že žalobkyňa nemá dvojité videnie a má zachovanú zrakovú ostrosť, tento stav bol nesprávny
vyhodnotený. Pri ostatnom lekárskom vyšetrení u neurológa aj F. G. H. bolo uvedené v náleze, že dvojité

videnie pretrváva. Aj rok po odstránení aneuryzmy má žalobkyňa značne znížené videnie bez šance na
možnézlepšenie.Stavzníženéhopohybuoka,otvorenielennaštrbinu,zníženieostrostiadvojitévidenie
jej v živote spôsobuje značné problémy, najmä pri čítaní a práci, ale aj pri bežnom pohybe v interiéri
aj v exteriéri, pohybe po schodoch či v priestoroch s prekážkami. Tým je dané vyššie nebezpečenstvo
úrazu a znížená možnosť až nemožnosť uplatnenia v akejkoľvek práci. Žiadala preto priznať mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornú hranicu 40%. Namietala, že posudkový lekár

jej nepriznal žiadne percento poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za diagnózu „Stav po
coilingu aneuryzmy ICA vpravo“, hoci dvaja ošetrujúci lekári konštatovali, že síce došlo k odstráneniu
aneuryzmy, ale žalobkyňa má oproti zdravým členom populácie zvýšené riziko opätovnej aneuryzmy.Žalobkyňa sa preto musí vyhýbať ťažkej práci, zdvíhaniu ťažkých predmetov či stresu, čo ju značne
obmedzuje v bežnom živote a obmedzovalo by ju to aj v práci. Žiadala preto uznať diagnózu „Stav po
aneuryzme podľa kapitoly VI, oddiel A, položka 6 písmeno a) – ľahká porucha, a to v miere schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť v hornej hranici 15%. Poukázala tiež na to, že posudkový lekár v posudku
nesprávne konštatoval, že je psychický stav je liečbou dobre kompenzovaný a nepodmieňuje zvýšenie
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobkyňa uviedla, že tento stav sa stále
zhoršuje niekoľko rokov a ostatný rok značne z dôvodu neurologických a očných zdravotných ťažkostí,
čo potvrdzuje aj správa F. D. I., ktorá určila diagnózu recidivujúcu depresívnu poruchu v stredne ťažkej

epizóde s fobickými prejavmi. Z tohto dôvodu má žalobkyňa v posledných 10 rokoch značne obmedzený
život - vyhýba sa uzavretým priestorom, nemôže cestovať verejnou dopravou, nemôže cestovať viac
ako 10 km od domu autom, sociálna izolácia a pocity depresie, pričom stav sa za ostatný rok zhoršil kvôli
diagnóze aneuryzmy so značne zníženým videním. Navrhla preto, aby jej bola určená miera schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45% na základe diagnózy Poruchy nálad – stredne ťažká forma
(Kapitola V, položka 3, písm. a).

3. Žalovaná napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.01.2023 prvostupňové
rozhodnutie potvrdila a odvolanie žalobkyne zamietla v celom rozsahu (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia s odvolaním sa na príslušné zákonné
ustanovenia zákona o sociálnom poistení uviedla, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav
žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky

Trnava dňa 19.07.2022, ktorý nezmenil svoj posudkový záver, nevyhovel odvolaniu a posudkový
spis predložil posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorý posúdil
zdravotný stav žalobkyne so záverom, že považuje posudkový záver posudkového lekára správneho
orgánu prvého stupňa zo dňa 30.05.2022 a 19.07.2022 za správny. Za rozhodujúce zdravotné
postihnutie označil obrnu okohybného svalu pravého oka s dokumentovanou poruchou funkcie pravého

oka s mierne zníženou zrakovou ostrosťou, ktoré odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v rozsahu 30%, teda na dolnej hranici percentuálneho rozpätia 30% - 40%, keďže
pravé oko nebolo vyradené z videnia. Pokiaľ ide o psychiatrickú diagnózu, ani nový diagnostický
záver zo dňa 01.06.2022 po zmene a zvýšení antidepresívnej liečby nepovažoval posudkový lekár
za dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav , ktorý je posudkovo významný. Uviedol, že nie je možné

ho adekvátne zhodnotiť z posudkového hľadiska a nemožno vylúčiť účel. Miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 30 % a invalidita nevznikla. Zdravotný stav žalobkyne
bol v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v nadväznosti na zákon č. 66/2020
Z. z. posúdený v jej neprítomnosti, na základe odborných lekárskych nálezov v posudkovej spisovej
dokumentácii. Keďže žalobkyňa nesplnila zákonné podmienky podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona

o sociálnom poistení, správny orgán prvého stupňa rozhodol správne a v súlade s právnymi predpismi.
Skutkové okolnosti bola dostatočne ozrejmené a skutkové zistenia sú úplné, dostatočne podložené
odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, bez nejasností a vnútorných
rozporov a v záveroch sa zhodujú. Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila také dôkazy, ktoré by
spochybnili správnosť posúdenia jej zdravotného stavu.

II. Správna žaloba

4. Správnou žalobou zo dňa 03.04.2023, doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 03.04.2023, sa
žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec
vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

5. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že 17.03.2022 spísala so zamestnancom žalovanej záznam, v ktorom
si uplatnila nárok na invalidný dôchodok a ktorým žiadala spísať žiadosť o invalidný dôchodok, kde
aj doložila k 06.04.2022 všetky potrebné dokumenty a lekárske správy dôležité pre rozhodnutie
o invalidnom dôchodku. Žalobkyňa je preto presvedčená, že od 06.04.2022 začala plynúť 60 dňová
lehota na vydanie prvostupňového rozhodnutia, ktoré jej však bolo doručené až 12.07.2022, teda po

uplynutí zákonnej lehoty, čím došlo k porušeniu jej práv.
6. Namietla nesprávne a nedbalé vyhodnotenie jej zdravotného stavu posudkovými lekármi žalovanej.
Žalovaná jej za primárnu diagnózu – aneuryzmu, operovanú v máji 2020, ktorá jej spôsobila ochrnutie
okohybného nervu pravého oka, bez možnosti ďalšieho zlepšenia, a dvojité a rozmazané videnie,
priznala mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici 30%, keďže podľa

posudkového lekára žalobkyňa nemá pravé oko vyradené z videnia, nemá rozmazané a dvojité videnie
a hybnosť oka je v poriadku. Argument, že žalobkyňa nemá dvojité videnie, vyvrátila lekárskou správou
F. G. H. zo dňa 01.06.2022, v ktorej je konštatované, že žalobkyňa vidí dvojmo. Tento záver potvrdzujeaj lekárska správa F. F. J., zo dňa 06.03.2023 popisujúca výraznú diplopiu, ako aj značne obmedzenú
hybnosť oka, dvojité a rozmazané videnie.
7. Žalobkyňa uviedla, že posudkoví lekári žalovanej ignorovali jej sekundárnu diagnózu, ktorá môže

zvýšiť jej mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť až o 10% a ktorou je recidivujúca
depresívna porucha, vo vtedajšej stredne ťažkej epizóde s fobickými prejavmi, ktorú potvrdzujú už
skoršie správy F. D. I. zo dňa 01.06.2022, 21.09.2022 a 14.12.2022, bez zjavného zlepšenia jej stavu.
Diagnóza je potvrdená aj novšou správou od F. I. zo dňa 22.02.2023. Záver posudkového lekára
o tom, že nejde v prípade tejto diagnózy o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a nie je možné ju

adekvátne hodnotiť z posudkového hľadiska, pričom nemožno vylúčiť účel, je nepreskúmateľný pre
nedostatok dôvodov. Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že ak by jej toto ochorenie bolo určené ako
primárne, rozpätie je 35% – 45% podľa Kapitoly V, položky 3 písm. a) Prílohy č. 4 zákona o sociálnom
poistení. Požiadavku na priznanie zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o 10% z dôvodu tejto diagnózy preto žalobkyňa považuje za akceptovateľnú.
8. Žalobkyňa namietala aj porušenie jej práv z dôvodu, že jej zdravotný stav bol posudkovými lekármi

vyhodnotený v jej neprítomnosti, hoci pandémia ochorenia COVID-19 bola na ústupe a za dodržania
protipandemických opatrení mohla byť žalobkyňa osobne prítomná pri posudzovaní jej zdravotného
stavu, čím by sa odstránili pochybnosti posudkového lekára o jej zdravotnom stave.
III. Vyjadrenie žalovanej
9. Vo vyjadrení žalovanej k žalobe zo dňa 12.05.2023 žalovaná žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú

zamietol. Vo vyjadrení uviedla, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia boli posudky
posudkových lekárov sociálneho zabezpečenia organizačných zložiek žalovanej zo dňa 19.07.2022
a 20.01.2023. Námietky žalobkyne nie sú dôvodné, keďže v odvolacom konaní sa posudkový lekár
oboznámil s celou doručenou spisovou dokumentáciou žalobkyne, so všetkými predloženými odbornými
lekárskymi nálezmi, vysporiadal sa s námietkami žalobkyne, týkajúcimi sa posúdenia jej zdravotného

stavu a svoj posudkový záver podrobne uviedol v odbornom lekárskom posudku zo dňa 20.01.2023,
ktorý bol obsahom napadnutého rozhodnutia.
10. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej pri posudzovaní zdravotného stavu na účely
invalidity v rámci druhostupňového konania o odvolaní hodnotil zdravotný stav na základe objektívnych
odborných nálezov, ktoré boli žalobkyňou predložené k posudzovaniu zdravotného stavu a uviedol, že

ako vyplýva zo zdravotnej dokumentácie, v máji 2018 absolvovala endovaskulárne ošetrenie aneuryzmy
vnútornej krkavice vpravo, ktorá tlačila na III. mozgový nerv vpravo (n. oculomotorius = okohybný nerv) s
následkom jeho ochrnutia. Kontrolné angioMR vyšetrenie z mája 2022 dokumentuje diskrétnu reperfúziu
krčka bilobárnej paraoftalmickej aneuryzmy (so stavom po coilingu v máji 2021) podľa Raymonda - Roya
II stupeň, t. j. nález je bez dynamiky. Po absolvovaní rehabilitácie došlo k subjektívnemu aj objektívnemu

zlepšeniu, rozmazané alebo dvojité videnie nebolo prítomné, trval mierny opuch viečka, zlepšil sa pohyb
očného bulbu s očnou štrbinou asi do 1,5 cm. Podľa neurologického vyšetrenia z novembra 2021 je efekt
rehabilitácie dobrý, objektívne trvá semiptóza viečka a zabiehanie pravého oka k vonkajšiemu očnému
kútiku, trvá aj rozšírenie zrenice vpravo (mydriáza). K odvolaniu doložené neurologické vyšetrenie z júna
2022 dokumentuje trvajúcu semiptózu vpravo, bez zabiehania očnej gule a poruchou horizontálneho

pohybu očnej gule vpravo, s trvaním mydriázy. Vyšetrenie zrakovej ostrosti je vpravo s nezávažným
znížením (0,6) a s normálnou zrakovou ostrosťou vľavo (1,0).
11. Obrna okohybného svalu pravého oka s vyššie dokumentovanou poruchou funkcie pravého oka
s mierne zníženou zrakovou ostrosťou (mierne pod normálne videnie) je rozhodujúcim zdravotným
postihnutím a odôvodňuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, v dolnej hranici

percentuálneho rozpätia 30 % až 40 %, nakoľko pravé oko nebolo vyradené z videnia podľa kapitoly VII
- choroby zmyslových orgánov, oddielu A - zrak, položky 9 - obrny očných svalov na jednom oku, ak je
oko vylúčené z videnia podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení.
12. Záver posudkových lekárov nie je v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení. Rozhodujúce
zdravotné postihnutie bolo určené na základe nálezov, nachádzajúcich sa v posudkovej dokumentácii.

13. Žalobkyňa sa od februára 2020 liečila aj pre duševné ochorenie, ktoré patrí do okruhu neurotických,
stresom podmienených a somatoformných porúch. Dokumentovaný somatický nález nasvedčuje, že
došlo k vystupňovaniu chronickej úzkosti a anxiozity pri základnom ochorení. Nakoľko neurotické
ochorenia nemajú výraznejší vplyv na pracovnú schopnosť, ani vplyv na výšku miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, v odvolacom konaní predložila psychiatrické vyšetrenie s

diagnostickým záverom recidivujúcej depresívnej poruchy stredne ťažkej, pri klinickom náleze dobre
orientovanej osoby, s normálnym psychomotorickým tempom, eutýmnou náladou, intaktnou percepciou,
koherentným myslením a vnímaním, bez tendencií suicidálnych. Antidepresívna liečba bola s dobrým
efektom - stav sa skompenzoval. Podľa vyjadrenia posudkového lekára sociálneho poistenia novýdiagnostický záver zo dňa 01.06.2022 po zmene a zvýšení antidepresívnej liečby nebol z posudkového
hľadiska dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, a preto ho nie je možné adekvátne zhodnotiť z
posudkového hľadiska a naviac nemožno vylúčiť účel. Z uvedeného dôvodu nie je možné vyhovieť

námietke žalobkyni a zvýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % za
recidivujúcu depresívnu poruchu.
14. Skutkový stav vo veci posúdenia invalidity žalobkyne bol objektívne zistený, neboli zistené
diskrepancie medzi závermi doložených odborných vyšetrení a posúdením posudkovými lekármi
sociálneho poistenia. Pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne

posúdený sú neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na
spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Posudkoví lekári sociálneho
poistenia nemajú záujem poškodiť žalobkyňu. Sú povinní posúdiť zdravotný stav objektívne, komplexne
a vo vzájomných súvislostiach, pričom pri posudzovaní objasňujú rovnako dôsledne všetky rozhodujúce
skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech poistenca.
15. Námietka žalobkyne, ktorou nesúhlasila s posúdením zdravotného stavu v jej neprítomnosti nie je

dôvodná s poukazom na § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
16. K lekárskym správam z oftalmologického vyšetrenia zo dňa 06.03.2023 a z psychiatrického
kontrolného vyšetrenia zo dňa 22.02.2023, ktoré žalobkyňa pripojila k správnej žalobe žalovaná
poukázala na § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v
čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej

správy.
IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

17. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 26.02.2024 k vyjadreniu žalovanej k žalobe uviedla, že trvá na tom, že
za deň podania žiadosti o invalidný dôchodok považuje deň 06.04.2022, nie 30.05.2022. Uviedla, že jej

po podaní žaloby bolo doručené oznámenie Verejného ochrancu práv o výsledkoch vybavenia podnetu
zodňa26.04.2023,vktorombolokonštatované,ževkonaníSociálnejpoisťovnedošlokporušeniupráva
žalobkyne na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 48 ods. 2 Ústavy SR. Napadnuté
rozhodnutie preto považuje aj z tohto dôvodu za vydané v rozpore so zákonom. Žalobkyňa namietala, že
posudkový záver bol opretý len o jeden lekársky nález z rehabilitácií, v ktorom lekár konštatuje zlepšenie

jej zdravotného stavu. Posudkoví lekári podľa žalobkyne ignorovali nález jej hlavného ošetrujúceho
lekára – neurológa, ktorý v náleze konštatuje dvojité videnie, ktoré je rozhodujúcim faktorom pre
priznanie 40% invalidity a vznik nároku na invalidný dôchodok. Žalobkyňa považuje za správny postup,
ak posudkoví lekári žalovanej, pokiaľ zistia rozpor v jej zdravotnej dokumentácii medzi jednotlivými
ošetrujúcimi lekármi, mali by tento rozpor vyriešiť v prospech účastníka konania. Ak vznikli pochybnosti

o zdravotnom stave žalobkyne, mali možnosť si žalobkyňu osobne predvolať na osobné stretnutie, ako
aj vyžiadať si doručenie novej zdravotnej dokumentácie od ošetrujúcich lekárov, ktorí by objektívne
posúdili jej zdravotný stav. Uviedla, že si pre účely súdneho konania nechala vypracovať lekársky
posudok od očného lekára, v ktorom očný lekár konštatoval, že žalobkyňa trpí výraznou diplopiou.
Nesúhlasila ani s vyjadrením žalovanej ohľadom jej sekundárnej diagnózy. Zo strany posudkových

lekárov žalovanej bola nepochopiteľne ignorovaná jej recidivujúca stredne ťažká depresívna porucha,
ktorá v neliečenom stave trvala viac ako 15 rokov, pričom zo strany žalovanej bolo tvrdené, že jej
diagnóza je vymyslená, pričom nemožno vylúčiť účel. Pre žalobkyňu bez dôkazu a z nejasných dôvodov
žalovaná konštatovala, že jej neurotické diagnózy nemali výraznejší vplyv na jej pracovnú schopnosť.
Poukázala na to, že už v náleze zo dňa 01.06.2022, ktorý bol súčasťou odvolacieho konania, bolo

konštatované, že vzhľadom k recidivujúcej depresívnej poruche zo psychiatrického hľadiska je indikácia
k individualizácii. Tvrdenie žalovanej, že pri jej psychiatrickej diagnóze nie je možné vylúčiť účel,
považuje za vymyslené a ničím nepodložené tvrdenia s cieľom nepriznania 10% zvýšenia miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za sekundárnu diagnózu. Uviedla, že jej zdravotný stav nebol
nikdy vyšetrený posudkovým lekárom. Posudkoví lekári vzali do úvahy len pre ňu znevýhodňujúcu

diagnózu, podľa názoru žalobkyne dokonca nesprávnu, čo žalobkyňa vyvrátila nálezmi iných lekárov,
predovšetkým neurológov a očných lekárov.
18. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 26.02.2024 napriek výzve správneho súdu nevyjadrila.
V. Konanie na správnom súde

19. Podľa ustanovenia § 493e SSP „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa
tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“20. Podľa ustanovenia § 199 ods. 1 písm. a) zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami sa na účely
tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.“

21. Podľa ustanovenia § 199 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „V konaní podľa tejto hlavy
správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia
účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.“
22. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak nie je v tejto hlave
ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej

správnej žalobe.“
23. Podľa § 203 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a
jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.“
24. Podľa § 203 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je
správny súd viazaný žalobnými bodmi.“
25. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a

§ 13 ods. 3 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu, napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie,
je potrebné zrušiť v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 písm. d) a f) SSP v spojení s § 199 ods. 3
SSP. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP), keďže ani jeden
z účastníkov nežiadal, aby súd vo veci nariadil pojednávanie a súd neidentifikoval ani iný dôvod pre

nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej
tabuli správneho súdu a na internetovej stránku správneho súdu v lehote viac ako 5 dní pred jeho
vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 07.04.2026 (§ 137 ods. 4 SSP).
VI. Vybrané ustanovenia aplikovanej právnej úpravy

26. Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Poistenec má nárok na invalidný
dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu
vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný
starobný dôchodok.“
27. Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo

nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou.“
28. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení „Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký
zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.“

29. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení „Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok

podľa osobitného predpisu.“
30. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení „Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho
zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho
vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na

zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie,
možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.“
31. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení „Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je uvedená v prílohe č. 4.“
32. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení „Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí.“
33. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení „Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.“

34. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení „Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty
sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti aschopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.“
35. Podľa § 153 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení „Lekárska posudková činnosť pri výkone

sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia.“
36. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení „Lekárska posudková činnosť
dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.“
37. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení „Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku

posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.“
38. Podľa § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení „Počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142
ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.“

VII. Právne posúdenie veci správnym súdom
39. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania a dospel k záveru, že
žaloba bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) a je prípustná
(najmä § 6 a 7 SSP).
40. Správny súd napadnuté rozhodnutie preskúmal v medziach žalobných bodov, berúc do úvahy aj

neviazanosť súdu žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP), vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho
vydaniu, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia
žalovanej (§ 119 a § 135 ods. 1 SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal zo
žalovanou predloženého posudkového spisu a dávkového spisu.
41. Žalobkyňa v žalobe namietala, že žalovaná nesprávne vyhodnotila jej zdravotný stav, a to tak

vo vzťahu k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu, ako aj vo vzťahu k ďalšiemu (ostatnému)
zdravotnému postihnutiu, ktoré má podľa žalobkyne vplyv na pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Namietala tiež porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva
účastníka byť osobne prítomný pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti.
42. V prvom rade správny súd poukazuje na to, že jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný

dôchodok je invalidita poistenca. Podmienky, za ktorých sa považuje poistenec za invalidného,
upravuje § 71 zákona o sociálnom poistení. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a s tým
prípadne súvisiaceho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je vecou výlučne odbornou
(medicínskou), na ktorú súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia
zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa prostredníctvom

lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia podľa § 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s
§ 153 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení s tým, že túto činnosť vykonáva posudkový lekár
sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods.
5 zákona o sociálnom poistení). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom,
či konkrétna fyzická osoba je alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovúčinnosť.Mierapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťsaurčujevpercentáchpodľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu,sozreteľomnazávažnosťprípadnýchďalšíchzdravotnýchpostihnutí.Záveryposudkovéholekára
súzachytenévlekárskejspráve,súčasťouktorejjeodbornýlekárskyposudokvrátanejehoodôvodnenia,
v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k

prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže
sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania
v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych
otázok (porovnaj závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.2015).
Keďže posudok posudkových lekárov pobočky, ako aj ústredia, je kľúčovým podkladom pre napadnuté

rozhodnutie žalovanej, správny súd v rámci súdneho prieskumu vyhodnocuje, či je posudok dostatočne
jednoznačný, určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý.
43. V predmetnej veci posudky posudkových lekárov žalovanej, nachádzajúce sa v administratívnom
spise, tieto atribúty nespĺňajú. V prvom rade nie je bezpochyby zrejmé zaradenie posudkovým lekárom
určeného rozhodujúceho zdravotného postihnutia pod položku 9, oddielu A, Kapitoly VII Prílohy č.

4 zákona o sociálnom poistení, keďže uvedená položka predpokladá vylúčenie oka z videnia, zatiaľ
čo posudkový lekár v odbornom lekárskom posudku zo dňa 20.01.2023 uvádza, že pravé oko,
na ktoré sa zdravotné postihnutie vzťahuje, nebolo z videnia vyradené. Jedinou lekárskou správou
od oftalmológa, ktorá bola podkladom pre lekárske posudky vydané v konaní posudkovými lekármižalovanej, bola lekárska správa zo dňa 14.05.2021, teda z času pred vykonaním coilingu aneuryzmy
ICA vpravo u žalobkyne. Je otázne, či pre objektívne posúdenie zdravotného postihnutia určeného
ako rozhodujúceho bolo postačujúce vychádzať z lekárskych správ neurológa a rehabilitačného lekára,

najmä pokiaľ žalobkyňa už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietala, že má pretrvávajúci
znížený pohyb oka, ktoré dokáže otvoriť len na štrbinu, zníženú ostrosť videnia a dvojité videnie
s popisom obmedzení, ktoré jej tento stav spôsobuje. Napriek tomu, že účastník konania je povinný
navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení, aj žalovaná má povinnosť pred vydaním rozhodnutia
postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstarala potrebné

podklady na rozhodnutie. Súd samotný nedisponuje medicínskou odbornosťou, a teda nevie posúdiť, či
v konaní predložené lekárske správy tvorili dostatočný podklad pre záver posudkového lekára týkajúci
sa uvedeného zdravotného postihnutia žalobkyne. Vzhľadom však na odvolacie námietky žalobkyne,
ktoré sa premietli aj do žalobných námietok, nepovažuje správny súd závery posudkových lekárov v
tomto smere za riadne a presvedčivo odôvodnené.
44. Žalobkyňa v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietala, že pri posudzovaní miery

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nebola vzatá do úvahy jej diagnóza „stav po coilingu
aneuryzmy ICA vpravo“ s poukazom na to, že hoci dvaja lekári konštatovali, že síce k odstráneniu
aneuryzmy došlo, ale žalobkyňa má stále oproti zdravým členom populácie zvýšené riziko aneuryzmy.
Na uvedenú odvolaciu námietku žalobkyňa nedostala v napadnutom rozhodnutí odpoveď. Žalovaná
sa žiadnym spôsobom v napadnutom rozhodnutí nevysporiadala s tým, na základe akých skutočností

bolo ako rozhodujúce zdravotné postihnutie určená obrna okohybného nervu vpravo, teda ochorenie
zaradené do kapitoly VII – choroby zmyslových orgánov oddielu A - zrak, položky 9 - obrny očných
svalov na jednom oku, ak je oko vylúčené z videnia podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa žalovaná vysporiadala s možným
vplyvom cievneho ochorenia – aneuryzmy na mieru schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť

resp. ako bola uvedená diagnóza posúdená a či na ňu posudkový lekár prihliadal pri celkovom
percentuálnom ohodnotení miery poklesu schopnosti pracovať a ak nie, z akých dôvodov.
45. Za nedostatočne odôvodnený považoval správny súd aj záver posudkového lekára ohľadom
nezohľadnenia recidivujúcej depresívnej poruchy (vtedajšia stredne ťažká epizóda s fobickými prejavmi
v liečbe, F33.1), ktorú v kontexte na možné navýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % v súlade s § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení
nepovažoval z posudkového hľadiska za dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, a to s ohľadom na
zmenu diagnózy zo dňa 01.06.2022 (dovtedy bola diagnóza určená ako fobicko-úzkostná porucha,
agorafobia, F40.0). Zo záveru posudkového lekára sa jednak javí, že zo správy z psychiatrického
kontrolného vyšetrenia selektívne použil údaje, ktoré podporujú jeho následný záver a zároveň nie je

zrejmé, z akého dôvodu nepovažoval kvôli uvedenej zmene diagnózy ďalšie zdravotné postihnutie za
zodpovedajúce dlhodobo nepriaznivému zdravotnému stavu. Z lekárskych správ nachádzajúcich sa
v administratívnom spise vyplýva, že žalobkyňa navštevuje psychiatrickú ambulanciu od 20.02.2020,
ošetrujúca psychiatrička v lekárskej správe zo dňa 01.06.2022 uvádza anamnézu 10 rokov trvajúcej
neliečenej úzkostne-depresívnej symptomatiky a medikamentózna liečba (antidepresíva) žalobkyni od

roku 2020 nebola zmenená (resp. iba v rozsahu úpravy dávky). Už uvedenie „recidivujúca depresívna
porucha“ v lekárskej správy ošetrujúcej psychiatričky zo dňa 01.06.2022 naznačuje, že zrejme išlo
u žalobkyne o opakované epizódy depresie, pričom sú zároveň popisované fobické prejavy, ktorými
žalobkyňa podľa lekárskych správ trpela minimálne od roku 2020. Posudkový lekár tiež nevysvetlil, na
základe akých skutočností pri zmene psychiatrickej diagnózy dospel k záveru, že „nemožno vylúčiť

účel“. V prípade pochybnosti, ktoré môžu mať vplyv na záver o výslednej miere poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, je k dispozícii postup podľa ustanovenia § 153 ods. 8 zákona o sociálnom
poistení, podľa ktorého „Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s
praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v

prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.“ Ani záver
posudkového lekára o tom, že z psychiatrického hľadiska bol stav žalobkyne dobre kompenzovaný,
nezodpovedá záverom jej ošetrujúcej psychiatričky, ktorá v správe zo dňa 01.06.2022 uviedla, že po
operačnom zákroku v máji 2021 sa stav žalobkyne zhoršil, pričom aj pri nasledujúcich kontrolných
vyšetreniach, ktoré sa uskutočnili pred vydaním napadnutého rozhodnutia, ošetrujúca psychiatrička

uvádza diagnózu „recidivujúca depresívna porucha, terajšia stredne ťažká epizódy s fobickými prejavmi
v liečbe F33.1“ (správy zo psychiatrického kontrolného vyšetrenia zo dňa 21.09.2022 a zo dňa
14.12.2022). V tomto smere nie je možné záver posudkového lekára premietnutý do napadnutého
rozhodnutia považovať za zrozumiteľný.46. Z tohto dôvodu správny súd považoval za dôvodnú námietku žalobkyne týkajúcu sa nepresvedčivosti
záverov plynúcich z lekárskeho posudku, ktorý bol kľúčovým podkladom pre vydanie napadnutého
rozhodnutia. Možno dodať, že len taký posudok je možné považovať za presvedčivý a dostatočný,

ktorý nevnáša pochybnosti o komplexnom zhodnotení zdravotného stavu žiadateľa o dávku, obsahuje
logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom nielen o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ale aj o závažnosti ostatných zdravotných postihnutí.
Posudkový lekár v ďalšom konaní opätovne vyhodnotí mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať
zárobkovú činnosť, dôsledne sa vyjadrí ku všetkým skutočnostiam uvedeným v predložených lekárskych

správach,riadnevyhodnotízdravotnýstavžalobkynezhľadiskavšetkýchzdravotnýchpostihnutí,pričom
svoj záver presvedčivo a riadne odôvodní. V prípade potreby zvolí postup podľa § 153 ods. 8 zákona
o sociálnom poistení. Žalovaná následne znovu rozhodne o odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému
rozhodnutiu.
47. Žalobkyňa v žalobe namietala aj ustálenie začatia administratívneho konania, ktoré predchádzalo
vydaniu prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia a prieťahy v administratívnom konaní.

Podľa ustanovenia § 184 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dávkové konanie sa začína, ak tento
zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na
dávku a nárok na výplatu dávky. Žalobkyňa podľa obsahu administratívneho spisu spísala žiadosť
o dôchodok na tlačive určenom žalovanou (§ 184 ods. 5 zákona o sociálnom poistení) dňa 30.05.2022
(nárok si uplatnila odo dňa 17.03.2022). Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané 27.06.2022, teda

v lehote 60 dní od začatia konania (§ 210 ods. 2 zákona o sociálnom poistení). O odvolaní
podanom žalobkyňou proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodla žalovaná dňa 31.01.2023 s tým, že
žalovaná najprv lehotu na vydanie rozhodnutia o odvolaní predĺžila o 60 dní a následne rozhodnutím
generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 26.10.2022 bolo rozhodnuté o prerušení konania o odvolaní,
keďže nedošlo k posúdeniu zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom ústredia žalovanej.

Žalobkyňa poukazovala na to, že Verejný ochranca práv v Oznámení o výsledkoch vybavenia podnetu
č. 2746/2022/VOP zo dňa 26.04.2023 konštatoval porušenie práva žalobkyne na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. K uvedenej námietke správny súd uvádza, že
pokiaľ aj bolo administratívne konanie neprimerane dlhé, samotná uvedená skutočnosť nie je v tomto
konaní dôvodom pre konštatovanie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci nie je

možné konštatovať, že by v dôsledku neprimeranej dĺžky administratívneho konania došlo k závažnému
porušeniu iných procesných práv žalobkyne resp. k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
48. Žalobkyňa tiež namietala, že jej zdravotný stav posudkoví lekári vyhodnotili v jej neprítomnosti.
Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení je možné lekársku posudkovú činnosť vykonávať aj

bez osobnej účasti poistenca, ak tak určí posudkový lekár. Z administratívneho spisu nevyplýva, že
by žalobkyňa v priebehu administratívneho konania žiadala o osobnú účasť podľa § 153 ods. 5 veta
za bodkočiarkou zákona o sociálnom poistení. Okrem toho správny súd uvádza, že žalovaná správne
poukázala v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj na § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení,
podľa ktorého sa v čase krízovej situácie nemusí vyhovieť požiadavke poistenca o osobnú účasť pri

posúdení jeho zdravotného stavu (ako je inak ustanovené v § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení).
V čase vydania prvostupňového aj druhostupňového lekárskeho odborného posudku stále pretrvávala
krízová situácia [mimoriadna situácia, ktorá je podľa § 2 písm. a) zákona č. 387/2002 o riadení štátu v
krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu je krízovou situáciou] v súvislosti s pandémiou
ochorenia COVID-19, ktorá bola vyhlásená od 12. marca 2020 uznesením vlády Slovenskej republiky

č. 111 zo dňa 11. marca 2020 a ukončená ku dňu 15. septembra 2023 uznesením vlády č. 446 zo
dňa 13. septembra 2023. Na túto skutočnosť poukazovali aj posudkoví lekári žalovanej s uvedením,
že v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v nadväznosti na zákon č. 66/2020 Z.
z., ktorým sa dopĺňa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým
sa dopĺňajú niektoré zákony, sa posudzovanie zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho

poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia vykonáva výlučne bez prítomnosti účastníka konania na
pojednávaní, na základe predloženej posudkovej spisovej dokumentácie. Vzhľadom na uvedené preto
osobná neprítomnosť žalobkyne pri posúdení invalidity posudkovým lekárom nespôsobuje nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia ani procesného postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu.
49. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa,

ktorý jeho vydaniu predchádzal, správny súd dospel k záveru, že žalobné námietky sú dôvodné a je
daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) a f) SSP.
50. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s
poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech, priznalprávo na ich náhradu v celom rozsahu. O ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti
tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva
sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§
443 ods. 1 SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na

kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1
SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal

spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439

ods. 3 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec

alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).