Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 20, 2026

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11P/18/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4326200243
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Bagala Vrábelová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2026:4326200243.3

Uznesenie

Okresný súd Levice vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom ako
matka, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice ako kolíznym opatrovníkom,
dieťa rodičov: C. D. B., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX/XX, E. F. G., v konaní zastúpená
JUDr. Tomášom Jamrichom, advokátom so sídlom Moravská 784/35, Vráble a A. B., nar.: XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. XXXX/X, H. B., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. N a r i a ď u j e sa neodkladné opatrenie, ktorým súd dočasne mení rozsudok Okresného súdu
Malacky zo dňa 30.09.2021, pod č. k. 8P/10/2021-32 v časti úpravy styku otca s maloletým A. B., nar.:
XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každý párny kalendárny týždeň
v roku od piatka od 18:00 hodiny do nedele do 18:00 hodiny s tým, že obaja rodičia sú navzájom o p
r á v n e n í a p o v i n n í si maloleté dieťa v určený čas odovzdať a prevziať v mieste bydliska
matky, a to až do právoplatnosti rozhodnutia v konaní vo veci samej, a to vo veci zmeny úpravy styku

otca s maloletým dieťaťom, ktorú je matka p o v i n n á podať na príslušný súd v lehote 60 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom podaným na súd dňa 23. januára 2026 domáhala nariadenia neodkladného

opatrenia, ktorým súd zmení rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 30.09.2021 pod č.k.
8P/10/2021-32včastistykuotcasmaloletýmdieťaťomtotak,žeotecjeoprávnenýstýkaťsasmaloletým
každý párny kalendárny týždeň v roku od piatka od 18:00 hod., kedy si otec maloletého prevezme
v mieste bydliska matky, do nedele do 18:00 hod., kedy otec privezie maloletého do miesta bydliska
matky. V podanom návrhu uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 30.09.2021, č.
k. 8P/10/2021-32 jej bola uložená povinnosť priviesť maloletého A. otcovi do miesta jeho bydliska

(Bratislava) každý párny kalendárny týždeň v roku v piatok o 18.00 hodine s tým, že v nedeľu zase
otec prinesie maloletého do miesta jej bydliska. Uvedený režim styku funguje od počiatku až doposiaľ.
Uviedla, že tehotenstvo jej spočiatku nespôsobovalo problém so zanášaním maloletého k otcovi. Táto
povinnosť priniesť maloletého z Kalnej nad Hronom do Bratislavy predstavuje cestovanie 137 km s
časom cca. 1 hod. 44 minút tam a následne taká istá cesta späť domov, t.j. spolu 274 km a v aute
strávi cca. 3 hodiny 30 minút. V súčasnej dobe je už v siedmom mesiaci tehotenstva a tak dlhé

cestovanie jej spôsobuje neprimeranú fyzickú záťaž, čo spôsobilo, že začala mať nepríjemné pocity/
tlak v podbrušku, nevoľnosti a bolesti chrbta. Po zanesení a príchode späť domov je fyzicky úplne
vyčerpaná. K tomu sa pridružujú aj stresové situácie pre piatkovú zhustenú premávku v Bratislave a
jeho okolí, ktorá je najväčšia akurát v čase zanášania maloletého. Z uvedeného dôvodu má za to, že
tehotenstvo jej objektívne znemožňuje plnenie povinnosti vyplývajúce z rozsudku (zanesenie maloletého
do miesta bydliska otca) a táto povinnosť sa stala pre ňu objektívne nemožnou bez ohrozenia jej zdravia

a zdravia nenarodeného dieťaťa, resp. aj bez ohrozenia maloletého A. ako pasažiera jej motorového
vozidla, poprípade aj iných účastníkov dopravnej premávky. K uvedeným skutočnostiam súdu predložilapotvrdenie od jej ošetrujúcej gynekologičky, ktorá jej neodporúča cestovanie na dlhšie trasy. Vzhľadom
k vyššie opísaným problémom s cestovaním, požiadala otca maloletého, aby si dieťa začal vyzdvihovať
z miesta jej bydliska. Na základe toho vypracovala Dohodu o zmene úpravy výkonu rodičovských práv

a povinností s tým, že by túto zmenu prevzatia upravili aj súdnym rozhodnutím, keďže toto prevzatie
a zanesenie maloletého bude treba vyriešiť nielen počas jej tehotenstva, ale aj po pôrode a následnej
starostlivosti o novorodenca. Otec maloletého však s uvedenou zmenou nesúhlasil, dohodu odmietol
podpísať s odôvodnením, že o ich rodičovských povinnostiach majú rozhodnuté rozsudkom. Na základe
uvedenéhomázato,žejenamieste,abysúdvpredmetnejvecinariadilneodkladnéopatrenie,pričomby

podľa jej názoru nešlo o neprimeranú povinnosť otca, keďže otec už v súčasnosti bez problémov prinesie
maloletého do miesta jej bydliska v nedeľu. Okrem zanesenia dieťaťa do jej domácnosti, by si otec pre
maloletého aj prišiel. Navrhované nariadenie neodkladného opatrenia nijakým spôsobom neobmedzuje
styk otca s maloletým, styk dieťaťa s otcom bude zachovaný, avšak bezpečným spôsobom, čo ona
cestovaním do miesta bydliska otca nebude vedieť zabezpečiť. Doplnila, že pravdepodobný nástup
na materskú dovolenku má koncom marca 2026, čo spôsobí okrem nemožnosti nosenia maloletého k

otcovi aj iné podstatné zmeny na strane rodičov, pričom tieto podstatné zmeny bude riešiť samostatným
návrhom na zmenu úpravy práv a povinností k maloletému. Keďže v danom prípade ide o akútnu
potrebuvyriešeniasituácie,mázato,ževsúčasnejdobetomôževyriešiťjedinenavrhovanéneodkladné
opatrenie.

2. Otec sa k podanému návrhu písomne vyjadril podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 05.03.2026.
Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia žiadal pre jeho nedôvodnosť zamietnuť. Mal za to,
že matka od neho žiada neprijateľnú trvalú úpravu styku s maloletým, ktorá ho nespravodlivo zaťaží,
keďže jedno vykonanie styku si vyžaduje 560km cesty a 360 minút jazdy za ideálnych podmienok
dopravy. Maloletý je v obci E. F. G. protiprávne, nikdy so zmenou jeho bydliska do iného kraja nesúhlasil.

Nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom matky označil za rozporné so zákonom, mal za
to, že o takto zásadnej zmene styku je potrebné rozhodnúť meritórnym rozsudkom po vykonaní riadneho
dokazovania. Uviedol, že súčasné tehotenstvo matky nie je dôvodom pre to, aby musel zdvojnásobiť
dobu jeho cestovania ako aj svoje náklady na pohonné hmoty kvôli styku s dieťaťom. To čo od neho
matka žiada nie je možné od neho spravodlivo požadovať. Kvôli realizácii jedného styku by musel prejsť

štyrikrát trasu Kalná nad Hronom – Bratislava a opačne a to všetko kvôli protiprávnemu premiestneniu
dieťaťa, s ktorým nikdy nesúhlasil. Matka mu maloletého aj tak doposiaľ nikdy nepriviezla, vozieva ho jej
súčasný partner, matka je vo vozidle len ako spolujazdec. Má za to, že aj naďalej môže dieťa vozievať
partner matky, prípadne si môže matka zabezpečiť iný spôsob prepravy. Matka sa dožaduje nariadenia
neodkladného opatrenia kvôli súčasnému tehotenstvu, avšak petit jej podania je trvalý, t. j. doba trvania

navrhovanej úpravy styku nie je vôbec ohraničená a je zrejmé, že matka podaným návrhom obchádza
vykonanie riadneho dokazovania. Poukázal na skutočnosť, že o úprave rodičovských práv a povinností
je právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Malacky. Posledné spoločné bydlisko rodičov
aj maloletého bolo v obci B. I., okres Malacky. Matka po ukončení rozvodového konania svojvoľne
a bez jeho súhlasu maloletého premiestnila do obce Kalná nad Hronom. Maloletý má preto pobyt u jeho

matky proti jeho vôli a nezákonne. S týmto presťahovaním dieťaťa bez jeho vedomia nesúhlasí, matka
konala svojvoľne, neberúc ohľad na jeho názor. Presťahovanie dieťaťa je v rozpore s jeho záujmami
nakoľko tým dochádza k pretrhnutiu väčšiny sociálnych väzieb, ktoré si dieťa v mieste jeho bydliska
posledne vybudovalo. Bydlisko matky je vzdialené takmer 178km od pôvodného bydliska dieťaťa, od
jeho súčasného bydliska v Bratislave je vzdialenosť do E. F. G. XXXkm, čo je na hranici je finančných

a časových možností.

3. Matka sa podaním súdu doručeným dňa 16.03.2026 k vyjadreniu otca opätovne písomne vyjadrila.
Tvrdenia otca o premiestnení dieťaťa bez jeho súhlasu či proti jeho vôli označila za zavádzajúce a
klamlivé, poukázala na skutočnosť, že už v čase rozvodového konania žila aj s maloletým v Leviciach.

Otec už v tomto čase žil u svojich rodičov v Bratislave. Z uvedeného je zrejmé, že otec si bol už v čase
konania o rozvode a úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu plne vedomý v tom
čase aktuálneho stavu ohľadom vzájomného odlúčenia, oddeleného bývania v Bratislave a v Leviciach,
ako aj o jej osobnej starostlivosti o maloletého v Leviciach, čo otec počas konania ani nenamietal.
Otec od začiatku ich odluky chodil za maloletým do Levíc, resp. Kalnej nad Hronom, pričom nikdy túto

skutočnosť nenamietal. Tvrdenia otca, že presťahovaním dieťaťa došlo k pretrhnutiu jeho sociálnych
väzieb je nepravdivé, keďže maloletý mal v tom čase dva roky. Vo februári 2025 sa presťahovala z Levíc
do blízkej obce Kalná nad Hronom (čo je bližšie k bydlisku otca), kde žije aktuálne a kde sa jej naskytla
možnosť kúpi vlastnej nehnuteľnosti, pričom však uvedená skutočnosť nemení miestnu príslušnosťOkresného súdu Levice na konanie. Tvrdenia otca, že jej súčasné tehotenstvo nie je dôvodom na zmenu
úpravy styku, hoci už v návrhu predložila dôkazy, že pre preukázateľne vysoké štádium tehotenstva
jej gynekológ neodporúča cestovanie na dlhšie trasy, je hanbou a ilustruje to charakterové nastavenie

otca. To, že cestovanie na dlhšie trasy nie je môj svojvoľný rozmar, ale ide o riziko, ktoré neodporúča
gynekológ, t. j. odborný lekár v príslušnom medicínskom odbore, jednoznačne preukazuje, že ide o
podstatný a hlavný dôvod na navrhovanú zmenu. K tvrdeniu otca , že kvôli styku s maloletým by
musel zdvojnásobiť dobu svojho cestovania a zdvojnásobiť svoje náklady na PHM je podľa nej skôr
hanbou ako argumentom. Stretávanie a styk s maloletým, trávenie času a vytváranie väzieb otec/syn s

vlastným maloletým je právo otca a nie povinnosť, ako si myslí otec. Podľa rozhodnutia súdu má otec
styk s maloletým len každý druhý víkend, nemá inú vyživovaciu povinnosť a preto argumentácia, že by
musel ísť aj pre neho a aj ho zaniesť, čo by ho neprimerane zasiahlo, je absurdný. Uvedené sa týka
aj zvýšenia PHM za cestu. Od určenia výživného v roku 2021 v sume 120,- Eur (keď mal maloletý 2
roky), prešlo už 5 rokov bez zvýšenia sumy výživného na maloletého zo strany otca, hoci má v súčasnej
dobe maloletý už 8 rokov a od uvedenej doby sa podstatne zvýšili oprávnené náklady na maloletého.

Má za to, že je skôr na zamyslenie, keď jej súčasný partner, hoci nie je otcom maloletého, urobí pre
maloletéhooveľaviacaajzosvojhovlastnéhopríjmudánamaloletéhodobrovoľneviac,akojehovlastný
otec. Vo vzťahu k tvrdeniu otca, že aj naďalej môže vozievať maloletého partner matky, prípadne si
môže matka zabezpečiť iný spôsob jeho prepravy označila absurdné, mala za to, že otec nepochopil,
že podľa rozsudku je v súčasnosti ona povinná a zodpovedná za odovzdanie maloletého a nie jej

partner, ktorý to momentálne robí dobrovoľne, keďže jemu nie je uložená povinnosť rozhodnutím súdu.
Matka zároveň poukázala na skutočnosť, že domáhať sa súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného
opatrenia nie je viazané prebiehaním konania vo veci samej, ako ani nemusí na rozhodnutie o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania nadväzovať podanie žaloby (§336 ods.
1 CSP). Mala za to, že v návrhu spolu s predloženými dôkazmi preukázala zákonný dôvod pre

uplatnenie tejto formy procesného zabezpečenia a to potrebu bezodkladnej úpravy, čo zahŕňa prvok
naliehavosti a nevyhnutnosti. Otcova námietka, že by sa nariadením neodkladného opatrenia dosiahlo
trvalé usporiadanie pomerov je nesprávna, pretože rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností
k maloletému je možné po zmene pomerov prejednať a rozhodnutie súdu zmeniť.

4. Podľa § 325 odsek 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), neodkladné opatrenie môže súd
nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 336 odsek 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

6. Podľa § 336 odsek 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba
nebola v lehote podaná.

7. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), neodkladné opatrenie
možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

8. Podľa § 361 CMP, súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

9. Podľa § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia
pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

10. Podľa § 328 odsek 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

11. Podľa § 329 odsek 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa § 329 odsek 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

13. Podľa § 330 odsek 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.14. Podľa § 330 odsek 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

15. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo

neodkladné opatrenie nariadené.

16. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže

súd nariadiť v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava z ohrozenia
exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Tieto
podmienky nemusia byť splnené v prípade, že navrhovateľ podáva návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia z dôvodu, že to vyžaduje verejný záujem. Neodkladné opatrenie umožňuje pružne riešiť
situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu. Je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom

procese a jeho zabezpečovacia funkcia s prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní
nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný, neodkladný
a predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené

pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu
ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie.
Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené.

18. Neodkladné opatrenia sa podľa ich obsahu nariaďujú v súlade s § 325 odsek 2 CSP, resp. § 367
CMP, prípadne v súlade s iným zákonom (Zákon o rodine ). Ustanovenie § 325 odsek 2 CSP iba
príkladne uvádza výpočet neodkladných opatrení, ktoré súd môže nariadiť. Súd pri poskytovaní ochrany
neodkladným opatrením použije výrok, ktorý svojou formou najväčšmi zodpovedá osvedčenému právu

bez ohľadu na to, či tento výrok má normatívny základ v ustanovení § 325 odsek 2 CSP.

19. V článku 18 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú
spoločnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom
slúžiacim na poskytnutie rýchlej, efektívnej ale len dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi konania.

Ide o opatrenie, ktorým súd definitívne nerieši právne vzťahy medzi účastníkmi. Rozhodovanie súdu
formou neodkladného opatrenia by malo byť považované za výnimočné, keďže ním súd rozhoduje
v podstate bez podrobnej znalosti skutočného stavu veci len na základe skutočností, ktoré osvedčil
navrhovateľ neodkladného opatrenia, resp. vyplynuli z vyjadrenia ďalšieho účastníka konania, či
zo spisového materiálu. V predmetnom konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je

úlohou súdu posúdiť, či je dôvodné neodkladne upraviť pomery účastníkov prostredníctvom nariadenia
neodkladného opatrenia, spočívajúce v zmene miesta preberania maloletého pri začatí styku. Styk otca
s maloletým dieťaťom bol naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 30.09.2021
pod č. k. 8P/10/2021-32, ktorým súd manželstvo rodičov dieťaťa rozviedol a schválil rodičovskú dohodu,
ktorou bol maloletý A. zverený do starostlivosti matky, otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou

120,- eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku v časti o rozvode rodičov. Predmetným rozsudkom
rodičia dohodou upravili styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým
každý párny kalendárny týždeň v roku od piatka od 18:00 hodiny, kedy matka privezie dieťa k otcovi
do miesta jeho bydliska, do nedele do 18:00 hodiny, kedy otec privezie dieťa do miesta bydliska matky.
Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.12.2021. Ako vyplýva zo zhodných vyjadrení

oboch rodičov, styk otca s maloletým dieťaťom sa realizoval a aj realizuje v zmysle rozsudku Okresného
súdu Malacky s tým, že matka dieťa otcovi pri začatí styku odovzdá v mieste jeho bydliska v Bratislave
a otec jej dieťa po ukončení styku odovzdá v mieste jej bydliska, pričom matku a dieťa do miesta
bydliska otca vozí partner matky, matka je prítomná ako spolujazdec. Oboznámiac sa so skutočnosťamiuvádzanými matkou v jej návrhu, ako aj s argumentáciou otca má súd za to, že na strane matky
došlo k zásadnej zmene pomerov vyvolanej vysokým štádiom jej tehotenstva (koncom marca 2026
nastupuje na materskú dovolenku) a s tým spojenými zdravotnými ťažkosťami, čo súdu osvedčila

predloženým potvrdením jej ošetrujúcej gynekologičky, ktorá matke neodporúča cestovanie na dlhšie
trasy, pre ktoré súd považoval za potrebné pristúpiť k dočasnej zmene aktuálnej úpravy styku otca
s dieťaťom. Je pochopiteľné, že pre každú ženu vo vysokom štádiu tehotenstva je dlhšie cestovanie
sprevádzané diskomfortom, v prejednávanej veci mal súd za to, že matka dostatočne osvedčila, že
dlhšie cestovanie nepociťuje už len ako bežný diskomfort prirodzene spojený s tehotenstvom, naopak

uvedené sa u nej pretavilo do zdravotných ťažkostí, pre ktoré jej ošetrujúci gynekológ cestovať na
dlhšie trasy neodporúča. Nemožno sa potom stotožniť s argumentáciou otca o tom, že tehotenstvo
matky nie je dôvodom pre zdvojnásobenie doby a nákladov na jeho cestovania za dieťaťom. V tejto
súvislosti súd zdôrazňuje, že v samotné tehotenstvo matky nie je dôvodom pre zmenu úpravy styku,
dôvodom pre dočasnú zmenu úpravy styku sú práce zdravotné ťažkosti matky z vysokého štádia
tehotenstva vyplývajúce. Naviac v čase kedy sa rodičia dohodli na takejto úprave styku (otec žil v H.,

matka s dieťaťom v Leviciach) si matka nemohla byť vedomá jej budúceho tehotenstva a s tým
spojenými ťažkosťami pri odovzdávaní dieťaťa. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že matka dieťa na styk
riadne privádzala do bydliska otca takmer celé tehotenstvo. Súd má za to, že vzhľadom na objektívne
skutočnosti na strane matky spojené s jej vysokým štádiom tehotenstva je na mieste aby bola dočasne
jej povinnosť dieťa otcovi odovzdávať v mieste jeho bydliska prenesená na samotného otca. Nemožno

sa stotožniť s tvrdením otca, že takúto povinnosť (preberanie a odovzdávanie dieťaťa v bydlisku matky)
nie je od neho možné spravodlivo žiadať pre neprimeranú finančnú a časovú záťaž a to len kvôli
protiprávnemu premiestneniu dieťaťa, s ktorým nikdy nesúhlasil. Súd je presvedčený, že vzhľadom
na frekvenciu styku otca s dieťaťom, ktorý sa realizuje každý druhý víkend ako aj samotnú výšku
výživného , ktorou sa otec na výžive dieťaťa podieľa nemožno za doposiaľ osvedčených skutočností

prijať záver a neprimeranej finančnej či časovej náročnosti zmeny úpravy styku v časti odovzdávania
a preberania dieťaťa. Súd sa stotožnil s argumentáciou matky, ktorá uviedla, že práve ona je povinná
v zmysle rozsudku dieťa otcovi odovzdávať a nie jej partner, ktorému vo vzťahu k odovzdávaniu
dieťaťa na styk s otcom nie je uložená žiadna povinnosť. Vo vzťahu k tvrdeniu otca o neoprávnenom
premiestnení dieťaťa do okresu Levice ako aj k námietke miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu na

konanie v predmetnej veci súd uvádza, že s tvrdením otca o neoprávnenom premiestnení dieťaťa do
okresu Levice nemožno súhlasiť vzhľadom na skutočnosť, že otec, tak ako to vyplýva z pripojeného
spisu Okresného súdu Malacky (zápisnica o pojednávaní zo dňa 30.09.2021), už v čase prebiehajúceho
konania súdu vo veci rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností žilo maloleté
dieťa s matkou v Leviciach, kde dieťa navštevovalo materskú školu. Otec vedomý si tejto skutočnosti

uzatvoril s matkou vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva
rodičovskúdohodu,ktorejsúčasťoubolaajdohoda rodičovoúpravestyku,ktorýsaaždoposiaľvzmysle
predmetného rozsudku realizuje. Nebolo preukázané, že by otec až doposiaľ zmenu bydliska dieťaťa
do okresu Levice akýmkoľvek spôsobom spochybňoval alebo namietal. V dôsledku uvedeného má súd
za to, že k zmene bydliska dieťaťa do mesta Levice došlo zákonným spôsobom. Skutočnosť, že dieťa

aj s matkou sa z Levíc presťahovali do obce Kalná nad Hronom, ktorá je vzdialená od Levíc cca sedem
kilometrov (okres Levice) aj bez prípadného súhlasu otca so zmenou bydliska dieťaťa nespôsobuje
zmenu miestnej príslušnosti tunajšieho súdu na konanie v predmetnej veci. Z uvedeného dôvodu súd
postupujúc podľa ustanovenia § 42 Civilného sporového poriadku na námietku miestnej príslušnosti
tunajšieho súdu neprihliadol. Nemožno sa stotožniť s tvrdením otca, ktorý vo svojom vyjadrení uvádzal,

že nariadením neodkladného opatrenia dôjde k trvalej úprave pomerov, keď súd vo výroku uznesenia
uložil matke povinnosť podať návrh vo veci samej v lehote 60 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia,
z čoho vyplýva, že ďalšie trvanie právnych účinkov neodkladného opatrenia je podmienene limitované
uplynutím lehoty na podanie návrhu vo veci samej, t.j. zmeny úpravy styku otca s maloletým dieťaťom.

20. V prejednávanej veci má súd za to, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na
nariadenie neodkladného opatrenia v časti dočasnej zmeny úpravy styku otca s maloletým dieťaťom
v súlade s návrhom matky. Účelom neodkladného opatrenia je len dočasná úprava pomerov, ktorá
zásadne prichádza do úvahy v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych či akútne
hroziacich zásahov do práv či oprávnených záujmov účastníka domáhajúceho sa ochrany neodkladným

opatrením, teda vtedy ak by čakanie na rozhodnutie vo veci samej mohlo spôsobiť ujmu na právach
účastníkov alebo jestvuje iná vážna príčina, pre ktorú sa javí nevyhnutným stabilizovať pomery pred
konečným rozhodnutím. Poukazujúc na vyššie uvedené súd podanému návrhu matky vyhovel, majúcza to, že matka osvedčila splnenie zákonných procesných podmienok pre nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorého základným atribútom je jeho nevyhnutnosť a naliehavosť.

21. O náhrade trov konania rozhodol súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí
obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska

účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu.

V Leviciach dňa 20. marca 2026