Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, April 9, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 4S/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0826100022
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Kolibáb
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0826100022.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom
Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o,
so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: Mesto Liptovský Mikuláš, so sídlom Štúrova
1989/41, 031 42 Liptovský Mikuláš, právne zastúpený: HADBÁBNY & spol., advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Prielohy 1012/1C, 010 07 Žilina, za účasti ďalšieho účastníka konania: LuckyDent,

s.r.o., so sídlom Petrovičovo nábrežie 378/11, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 47 492 678, v konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MsÚ/ŽP-2025/6874-8/RSm zo dňa 21.10.2025, o
návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu zo dňa 12.01.2026 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) dňa 12.01.2026

sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MsÚ/ŽP-2025/6874-8/RSm zo
dňa 21.10.2025, ktorým žalovaný ako príslušný orgán ochrany prírody vykonávajúci štátnu správu vo
veciach ochrany prírody a krajiny podľa § 64 ods. 1 písm. e) a podľa § 69 ods. 1 písm. d) zákona č.
543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane
prírody a krajiny“) v súlade s § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) vydal súhlas podľa § 47 ods. 3 zákona

o ochrane prírody a krajiny na základe žiadosti spoločnosti LuckyDent, s.r.o. (ďúk) zo dňa 03.09.2025
a miestnej obhliadky dňa 01.10.2025 na výrub 4 ks stromov rastúcich na parcele č. KN-C 205/1 vo
vlastníctve žiadateľa podľa listu vlastníctva č. XXXX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie v k.ú.
A. B.:
- 1 ks jabloň domáca (Malus domestica) s obvodom kmeňa vo výške 1,3 m – 91 cm označená červenou
farbou bodovo na kmeni a koreňovom nábehu so spoločenskou hodnotou 762,48 eur s použitím písm.

e) a f) prirážkového indexu prílohy č. 38 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky
č. 170/2021 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „Vyhláška“),
- 1 ks vŕba rakytová (Salix caprea) s obvodom kmeňa vo výške 1,3 m – 80 cm označená červenou
farbou bodovo na kmeni a koreňovom nábehu so spoločenskou hodnotou 704,70 eur s použitím písm.
f) prirážkového indeu prílohy č. 38 Vyhlášky,
- 2 ks tuja západná (Thuja occidentalis) s obvodmi kmeňov vo výške 1,3 m – 95 cm, 96 cm označené

červenou farbou bodovo na kmeňoch a koreňových nábehoch o celkovej spoločenskej hodnote 1524,96
eur s použitím písm. e) a f) prirážkového indexu prílohy č. 38 Vyhlášky.
Žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia určil podmienky vykonávania činnosti podľa § 82 ods. 12
zákona o ochrane prírody a krajiny a v súlade s § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny uložil
náhradnú výsadbu 4 ks drevín a podmienky jej uskutočnenia tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého
rozhodnutia. Súčasne, v súlade s ust. § 90 ods. 2 písm. f) zákona o ochrane prírody a krajiny poučil

o následkoch nesplnenia povinností stanovených v § 48 ods.1 zákona o ochrane prírody a krajiny
spočívajúcich v možnosti uloženia pokuty až do výšky 23 235,74 eur a o skutočnosti, že v súlade s ust. §89 ods. 1 písm. a) a b) zákona o ochrane prírody a krajiny je žalovaný oprávnený rozhodnutie z vlastného
podnetu alebo na návrh účastníka konania zmeniť alebo zrušiť.

2. Žalobca podanou správnou žalobou zároveň žiadal správny súd o priznanie odkladného účinku
správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“) a to z dôvodu, že okamžitý výkon alebo právne následky najmä rozhodnutia prvostupňového
orgánu , hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore
s verejným poriadkom. Dôvodnosť návrhu na priznanie odkladného účinku odvíjal s poukazom na

ust. § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o životnom prostredí“), podľa ktorého: „Ak možno so zreteľom na všetky okolnosti predpokladať, že
hrozí nebezpečenstvo nenávratného alebo závažného poškodenia životného prostredia, nesmie byť
pochybnosť o tom, že k takému poškodeniu skutočne dôjde, dôvodom pre odklad opatrení, ktoré
majú poškodeniu zabrániť.“ Žalobca ďalej dôvodil, že pri ochrane životného prostredia sú pomenované
viaceré uplatniteľné princípy a zásady, právnym jazykom vyjadrené v ustanoveniach zákona o životnom

prostredí,akoajvodbornejliteratúre.Vovzťahukochraneživotnéhoprostrediasúdnoucestouvystupujú
do popredia najmä princíp prevencie a princíp predbežnej opatrnosti. Tieto princípy je v prípade súdnej
ochrany nevyhnutné prepojiť s inštitútom odkladného účinku správnej žaloby v zmysle ustanovenia §
184 a nasl. SSP (prípadne i odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle ust. § 446 a § 447 SSP),
resp. s inštitútom dočasného pozastavenia účinnosti všeobecne záväzného nariadenia v zmysle ust.

§362 a nasl. SSP. Ich použitie je možné aj v prípadoch, ak hrozí „závažná ujma na životnom prostredí“.
Táto ujma však nesmie byť nepatrná. Vzhľadom na priemernú dĺžku súdneho konania sa v prípade vecí
životného prostredia v praxi stáva, že súdny prieskum právoplatného administratívneho rozhodnutia sa
síce skončí rozsudkom, ktorým je rozhodnutie orgánu verejnej správy zrušené pre nezákonnosť, no
toto už bolo medzičasom realizované spolu s nezvrátiteľným dopadom na životné prostredie. Žalobca

v návrhu opätovne poukázal na ustanovenie § 13 zákona o životnom prostredí s tým, že hoci uvedené
ustanovenie neobsahuje pojem princíp predbežnej opatrnosti, zreteľne vyjadruje jeho priamu podstatu.
Z jeho právnej úpravy vyplýva, že ak nie je isté či sa negatívne dôsledky vykonávania určitej činnosti
odstavia alebo nie, je potrebné predpokladať, že môžu nastať, to znamená, že sa prezumuje možné
poškodenie životného prostredia, a to aj napriek dôkaznej neistote vo vzťahu k účinkom k posudzovanej

činnosti. Pri princípe predbežnej opatrnosti preto nie je potrebná preukázaná vedomosť, ale postačuje
neistota v škodlivosti posudzovanej činnosti. Svoju argumentáciu žalobca ďalej smeroval k princípu
predbežnej opatrnosti, ktorý má ideovo veľmi blízko k princípu prevencie, pretože oba smerujú k
zabráneniu určitého škodlivého následku, no nemožno si ich však zamieňať. Rozdiel medzi nimi je v
zásade v určitosti potenciálneho vzniku ujmy. Akonáhle sa už raz preukáže riziko potencionálnej ujmy,

vtedy sa až uplatní princíp prevencie za účelom obmedzenia ujmy alebo iného úplného zabránenia.
Avšak v prípade, kedy riziko nemožno považovať za preukázané, a to z dôvodu vyššie zmienenej
vedeckej neistoty, resp. keď vzťah príčinnej súvislosti a škodlivého následku nie je úplne preukázaný,
vtedy sa musí uplatňovať princíp predbežnej opatrnosti. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že princíp
predbežnej opatrnosti sa uplatní v prípadoch, kde existuje určité riziko vo forme možného poškodenia

či ohrozenia životného prostredia či ľudského zdravia. Žalobca ďalej poukázal na osobitný charakter
správnej žaloby podľa § 178 ods. 3 SSP, kedy dochádza k stotožneniu rozhodnutia o žalobe a uznesenia
o predbežnom opatrení. Dôvodnosť žaloby je nutný avšak nie postačujúci dôvod pre uznesenie o
odkladnom účinku, kde v danej súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Sžks/17/2018.
Dovodil ďalej, že včasnosť súdneho zásahu je pre reálnu ochranu životného prostredia totiž často

rozhodujúcim faktorom, pričom požiadavka na účinné predbežné opatrenie v konaniach pred súdom
vo veciach životného prostredia vyplýva aj z čl. 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru. Konštatoval, že bez
priznania odkladného účinku nie je možné po preskúmaní zákonnosti „čo chrániť“. S prihliadnutím na
ust. § 19 zákona o životnom prostredí ako aj s prihliadnutím na zásadu preventívnej opatrnosti podľa
§ 13 zákona o životnom prostredí, v zmysle záväzného výkladu Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

najmä čl. 4 ods. 2 písm. k), čl. 11, čl. 168 ods. 1 a čl. 169 ods. 1 rozsudkom Pezinská skládka, na základe
ktorých sa ekonomický záujem navrhovateľa podriaďuje environmentálnemu záujmu verejnosti, žiadal,
aby súd tejto správnej žalobe priznal odkladný účinok, keďže nepriznaním odkladného účinku hrozí
nenávratne zničenie osobitne chránenej zložky životného prostredia, a to drevín, ktoré v rámci krajiny
vo všetkých pásmach ochrany poskytujú mitigačné efekty. V dôsledku zásady predbežnej opatrnosti

je nutné vždy priznať odkladný účinok žaloby podľa §178 ods. 3 SSP, lebo jej podstatou je tvrdenie
o hrozbe ujmy alebo poškodenia životného prostredia v rozpore so zákonom a táto žaloba smeruje
k tomu, aby tejto hrozbe bolo zabránené. Z vedeného vyplýva, že dôvodnosť priznania odkladného
účinku správnej žaloby je splnená vždy v prípade žaloby zainteresovanej verejnosti podľa §178 ods.3 SSP, čo je aj tento prípad. Žalobca sa v návrhu opätovne venoval zásade predbežnej opatrnosti
a to s poukazom na jej výklad v zmysle č. 191 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Poukázal
tiež na doktrinálny výklad ust. § 185 SSP a mal za to, že v prípadoch žaloby na ochranu životného

prostredia podľa §61 písm. c) SSP sa logika rozhodovania o odkladnom účinku žaloby „obracia naruby
“ - ak žalovaný alebo adresát žalovaného rozhodnutia nepreukážu vyšší záujem na prelomení zásady
predbežnej opatrnosti, potom správny súd má ipso facto právnu povinnosť odkladný účinok žaloby
priznať, práve z dôvodu, aby len pre neuloženie odkladného účinku adresát žalovaného rozhodnutia
svoje právo nerealizoval, čím by sa spôsobilo, že úspešný žalobca síce dosiahne právny úspech

žalobou - ktorá však bude v konečnom dôsledku viesť len k tomu, že prípadný zrušujúci rozsudok
bude nevykonateľný – lebo žalované rozhodnutie a z neho vyplývajúce oprávnenie budú skonzumované
a to napriek tomu, že toto oparenie sa ukáže ako ex iniuria. S odkazom na dôkaz sporom (reductio
ad absurdum) uviedol, že pôvodný predpoklad (individuálne posudzovanie či opodstatnenosť žaloby)
sú nesprávne a na rozhodovanie odkladnom účinku žaloby na ochranu životného prostredia sú tieto
všeobecné úvahy nepoužiteľné. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 364/2017

zo dňa 30.05.2017 a na uznesenie NS SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018, ktoré sa podľa
názoru žalobcu týkajú žaloby fyzickej a právnickej osoby na ochranu subjektívnych záujmov vo verejnej
sfére a sú nepoužiteľné na žalobu zainteresovanej verejnosti. Záverom uviedol, že skutočnosti tvrdené
v časti odôvodnenia správnej žaloby sú tiež súčasťou odvodnenia, prečo by mal byť správnej žalobe
priznaný odkladný účinok.

3. Správny súd v súlade s ustanovením § 187 ods. 3 SSP výzvou zo dňa 12.02.2026 vyzval
žalovaného, aby sa vyjadril k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 13.03.2026 k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku
uviedol, že podanie správnej žaloby odkladný účinok nemá a priznanie odkladného účinku prichádza

do úvahy len pri splnení zákonných podmienok – najmä ak by okamžitým výkonom alebo inými
právnymi následkami napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma (vrátane závažnej ujmy na
životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku) a priznanie odkladného účinku
nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku odôvodňuje
paušálne tvrdenou „nenávratnosťou“ výrubu a tézou, že v dôsledku zásady predbežnej opatrnosti má

byť odkladný účinok priznávaný „vždy“ pri žalobách zainteresovanej verejnosti. Takéto chápanie je
nesprávne. Aj žalobca sám v texte pripúšťa, že rozhodovanie o odkladnom účinku je individuálne. V
tejto veci absentuje bezprostrednosť a naliehavosť zásahu, ktorá by odkladný účinok odôvodňovala,
keďže napadnuté rozhodnutie neumožňuje okamžitý výrub, ale viaže ho na právoplatné stavebné
povolenie a preferuje realizáciu v čase vegetačného pokoja; zároveň zavádza ochranný mechanizmus

pre prípad vegetačného obdobia (odborný posudok na chránené druhy). Za týchto okolností žalobca
neosvedčil reálne a bezprostredne hroziace závažné poškodenie životného prostredia, ktoré by bolo
potrebnéodvracať„predbežnou“ochranousúdu.Ajvrovinetvrdenížalobcaneosvedčilžiadnukonkrétnu
„závažnú ujmu“, ktorá by mala nastať okamžite a ktorú by nebolo možné riešiť zákonnými podmienkami
rozhodnutia (vrátane náhradnej výsadby). Naopak, priznanie odkladného účinku by neprimerane

zasiahlodoprávvlastníkapozemkuadorealizáciezámeru,ktorýmácharakterzriadeniazdravotníckeho
zariadenia(t.j.ideajoverejnoprospešnýúčel),abolobypretovrozporesverejnýmzáujmomnariadnom
a plynulom povoľovaní a realizácii takýchto zámerov pri súčasnom zachovaní environmentálnych
podmienok stanovených rozhodnutím. Tiež je nutné vziať do úvahy obsah a kvalitu podanej žaloby –
priznanie odkladného účinku za danej situácie, najmä s poukazom na charakter žaloby v zmysle § 28

SSP, by bolo celkom zjavne neprimerané a nedôvodné. S ohľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby
správny súd návrh na priznanie odkladného účinku zamietol.

4. Podľa § 184 SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok:
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska

škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcoviby inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd môže správnej žalobe priznať odkladný účinok v prípade, ak zistí, že boli splnené
podmienky uvedené vo vyššie citovanom ustanovení § 185 SSP. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu,
ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná

hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore
s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala,
vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.
Žalovaný má právo vyjadriť sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe

a správny súd môže o žalobcovom návrhu rozhodnúť až potom ako žalovanému umožní toto právo
využiť. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom
všetkyúčinkynapadnutéhorozhodnutiaaleboopatrenia,čoznamená,žetakétorozhodnutienemôžebyť
podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať
oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú do skončenia súdneho prieskumného konania (konania

pred správnym súdom) vylúčené.

9. Koncepcia odkladného účinku správnej žaloby predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť
v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť
závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje

za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladnom účinku správnej žaloby prichádza do
úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter,
pretože súd tu pred rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho
aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný
a vecne správny. Rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je vyhradené len pre

mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP
slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na
životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom
dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ustanovení § 185
písm. a) alebo b) SSP. Preto sa vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil

jeho opodstatnenosť, a to uvedením dostatočných tvrdení osvedčujúcich dôvodnosť takéhoto návrhu.

10. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) SSP sú
teda tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma

na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, a zároveň osvedčenie hrozby vzniku
predpokladanej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. V tejto súvislosti poukazuje
správny súd na závery bodu 11. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k.
I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 03. 03. 2022, podľa ktorého: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§
57 SSP) by mal návrh obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku

v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom
mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené.
Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho
odôvodnenia.“ Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba musí byť
priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Taktiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný

dopad.

11. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku, každú vec posudzuje
individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanierozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné
ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či
inéhovážnehonenapraviteľnéhonásledku,t.j.niektoréhozmožnýchnegatívnychnásledkovuvedených

v § 185 SSP v prípade okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia.

12. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny
súd v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú
ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť

rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe. Správny súd po oboznámení sa s návrhom
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a s vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu
nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to z dôvodu, že reálnymi
skutočnosťami nepodložený návrh žalobcu nie je možné vyhodnotiť ako opodstatnený, keďže v
tomto absentujú konkrétne skutočnosti preukazujúce existenciu závažnej ujmy, prípadne iného vážne
nenapraviteľného následku. Návrh na priznanie odkladného účinku obsahuje konštatovanie žalobcu,

že okamžitým výkonom alebo právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
hrozí závažná ujma na životnom prostredí, a to s poukazom na princíp prevencie a princíp predbežnej
opatrnosti, avšak žalobca toto tvrdenie nijako nešpecifikoval a neuviedol žiadne objektívne preukázané
skutočnosti hroziacej závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážne nenapraviteľného
následku v priamej nadväznosti na výkon rozhodnutia žalovaného. Pre priznanie odkladného účinku

správnej žalobe je nevyhnutné dostatočne konkrétne vymedziť dôvod predpokladaný zákonom a
osvedčiť ho dôkazmi, a teda v danom prípade preukázať, aký konkrétny nezvrátiteľný dopad na
životné prostredie hrozí v prípade, ak správny súd neprizná žalobe odkladný účinok. Žalobca
v návrhu na priznanie odkladného účinku síce dôvodil, že nepriznaním odkladného účinku hrozí
nenávratné zničenie osobitne chránenej zložky životného prostredia, a to drevín, ktoré v rámci

krajiny vo všetkých pásmach ochrany poskytujú mitigačné efekty, no tieto tvrdenia ostali v rovine
všeobecných úvah o možných negatívnych dopadoch realizácie napadnutého rozhodnutia, keď žalobca
nekonkretizoval, akým spôsobom, v akom rozsahu a v akom časovom horizonte má dôjsť k tvrdenému
nenávratnému zásahu, ani neosvedčil, že takýto zásah je bezprostredným dôsledkom vykonateľnosti
napadnutého rozhodnutia. Rovnako správnemu súdu nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývala

pravdepodobnosť vzniku závažnej ujmy v zmysle § 185 písm. a) SSP. Správny súd záverom dodáva, že
ani z ustanovenia § 13 Zákona o životnom prostredí, ktorým žalobca vo svojom návrhu argumentoval
a ktorý podľa názoru žalobcu vyjadruje priamu podstatu princípu predbežnej opatrnosti, nevyplýva, že
by nevyžadoval konkretizáciu nebezpečenstva nenávratného alebo závažného poškodenia životného
prostredia, ktorého vznik možno vzhľadom na existujúce okolnosti predpokladať, čo v prejednávanej

veci nebolo naplnené. Argumentácia žalobcu v súvislosti s návrhom na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe preto s poukazom na vyššie uvedené v danom prípade neobstojí.

13. Vzhľadom na absenciu relevantných tvrdení zo strany žalobcu a na neosvedčenie skutočností, z
ktorých by bolo možné vyvodiť že hrozí tvrdený následok v dôsledku okamžitého výkonu správnou

žalobou napadnutého rozhodnutia, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188
SSP zamietol.

14. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s

§ 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).