Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, March 30, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 3Sf/39/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100765
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100765.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXXX/
XX, XXX XX C., právne zastúpeného: Mgr. Henrich Schindler, advokát so sídlom Skuteckého 33, 974
01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 103878624/2025 zo dňa 25.09.2025, o návrhu na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 03.12.2025 sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103878624/2025 zo dňa 25.09.2025 (ďalej
len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov č.

101171250/2025 zo dňa 26.03.2025 (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane“), ktorým bol žalobcovi
vyrubený rozdiel dane v sume 5.800,80 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január
2023. Žalobca v správnej žalobe žiadal, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako
aj rozhodnutie správcu dane a vec vrátil na ďalšie konanie.

2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa

§ 185 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“). Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil hrozbou
závažnej ujmy a vážneho nenapraviteľného následku, pričom odklad vykonateľnosti napadnutého
rozhodnutia nie je v rozpore s verejným záujmov. Ujma, ktorá žalobcovi hrozí, podľa žalobcu spočíva v
priamejsúvislostivykonateľnostinapadnutéhorozhodnutianaplnenievyživovacejpovinnostivočideťom
a partnerke, pričom žalobca nevlastní žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok a jeho príjem zo závislej

činnosti v spoločnosti NVN logistic s.r.o. predstavuje sumu minimálnej mzdy.

3. Žalovaný vo vyjadrení ku správnej žalobe, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 23.03.2026
uviedol, že nesúhlasí s priznaním odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu, že na základe viacerých
vykonaných daňových kontrol na dani z pridanej hodnoty u žalobcu za rôzne zdaňovacie obdobia
bolo zistené opakované a účelové konanie žalobcu smerujúce k neoprávnenému uplatneniu práva na

odpočítanie dane z prijatých faktúr od dodávateľov.

4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po

vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

6. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho
súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu
verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň
nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný
účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1, 2 SSP).

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným
účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva

toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade
účinnosti, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb. Jedná sa o mimoriadny
inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila

závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok.

9. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185
písm. a) SSP je splnenie štyroch kumulatívnych podmienok, z toho dve podmienky sú procesného

charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky
hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej
škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a
absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie
nesplneniaktorejkoľvekznichvedie(beznutnostizaoberaťsavtakomprípadeeštesplnenímostatných)

k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

10. Prvou a zároveň najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku
správnej žalobe je, že žalobcovi musí hroziť okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska

škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť
ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad.

11. Zároveň platí, že v konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa

uplatňuje dispozičná zásada, a teda dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 druhá veta SSP), ktorý
je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým
ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či
iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len
nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom

následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí
vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré
by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel. V tejto súvislosti správny súd poukazuje
na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 135/2022 zo dňa 09.03.2022,
v zmysle ktorého preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie

odkladného účinku. Žalobca je tak povinný nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať
skutočnosti(intenzitaujmyapríčinnásúvislosťsvýkonompreskúmavanéhorozhodnutiaorgánuverejnej
správy),ktoréopodstatňujúrozhodnutiesúduopriznaníodkladnéhoúčinkujehosprávnejžalobe,pričomnesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby alebo potenciálnej ujmy. Osvedčiť existenciu
hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu.

12. Správny súd konštatuje, že žalobca ním všeobecne prezentované obavy z následného vývoja
udalostí súvisiaceho s výkonom napadnutého rozhodnutia nepodporil relevantnými dôkazmi, na základe
ktorých by bolo možné nepochybne dospieť k záveru, že žalobcovi reálne hrozí závažná ujma,
značná hospodárska škoda a finančná škoda, či iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca v
návrhu všeobecne poukázal na existenciu hrozby jeho platobnej neschopnosti. Priznať správnej žalobe

odkladný účinok nie je možné len z dôvodu, že rozhodnutie správneho orgánu ukladá určité peňažné
plnenie a jeho úhrada predstavuje stratu na majetku daňového subjektu. Ak by samotná skutočnosť
podania správnej žaloby, ktorou je spochybnená zákonnosť rozhodnutia správcu dane, bez ďalšieho,
bola postačujúcim dôvodom pre priznanie odkladného účinku, legislatíva by s takýmto postupom rátala
a odklad vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia správcu dane by bol v prípade podania správnej
žaloby stanovený priamo zákonom, a to bez splnenia iných podmienok. Daňový poriadok a ani SSP však

takýtopostupneupravujú.Žalobcavčasevydaniarozhodnutiasprávcudaneanapadnutéhorozhodnutia
bol samostatne zárobkovou činnosťou (podnikateľskú činnosť ukončil 01.10.2024) a jeho činnosť tak
so sebou niesla znášanie podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo
správnych konaní vedených v súvislosti plnením zákonných povinností.

13. Vzhľadom k tomu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a v návrhu na priznanie odkladného
účinku neuviedol žiadne dôvody, ktoré by osvedčovali naplnenie hypotézy ustanovenia § 185 písm. a)
SSP, správny súd dospel k záveru, že nedošlo k splneniu prvej hmotnoprávnej podmienky na priznanie
odkladného účinku správnej žalobe.

14. Záverom správny súd uvádza, že splnenie druhej hmotnoprávnej podmienky pre možné
priznanie odkladného účinku správnej žalobe (neexistencia rozporu s verejným záujmom pre daný
procesnoprávny postup) správny súd s ohľadom na nesplnenie prvej hmotnoprávnej podmienky
nepovažoval za nevyhnutné vyhodnotiť.

15. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
zamietol podľa § 188 SSP.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).