Rozsudok – Náhrada škody ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 24, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124226325
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6124226325.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo,
s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, právne zastúpený: ADVOKÁTI
Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava -
Staré Mesto, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1.183,87 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 20Cb/85/2024 - 88 zo dňa 16.10.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 20Cb/85/2024 - 88 zo dňa 16.10.2024

p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim rozsudkom č. k. 20Cb/85/2024 - 88 zo
dňa 16.10.2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
istinu vo výške 1.183,87 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 1.183,87 Eur
od 26.10.2023 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a žalobca má nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou Okresnému súdu Banská
Bystrica dňa 06.02.2024 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť istinu vo výške 1.183,87 Eur
s príslušenstvom titulom náhrady škody. Podľa súdu v konaní nebolo sporné, že poistná udalosť nastala
dňa 12.07.2023 a osobou zodpovednou bola osoba povinne zmluvne poistená u žalovaného. Ďalej
v konaní nebolo sporné, že bola vystavená faktúra č. 11932023, ktorá bola splatná dňa 29.09.2023.
Žalovaný z uvedenej faktúry plnil čiastočne, a to vo výške 769,92 Eur dňa 12.10.2023. V konaní ostalo

medzi stranami sporným krátenie poistného plnenia pre neprimeranosť nájomného a dĺžky nájomného
vzťahu, úrok z omeškania, žalovaná suma vo výške 1.183,87 Eur s ohľadom na účelnosť, nutnosť nájmu
v rozsahu 52 dní. Žalovaný tiež rozporoval postúpenie pohľadávky z poškodeného na žalobcu a teda
aktívnu vecnú legitimáciu. Sporný bol aj nájom v dĺžke 52 dní.

3. Súd prvej inštancie z faktúry vystavenej spoločnosťou Náhradné vozidlo, s.r.o. zistil, že nájom bol
fakturovaný za 52 dní, v celkovej sume 1.953,79 Eur. Zo Zmluvy o nájme č. 953/2023 zo dňa 25.07.2023

medzi spoločnosťou Náhradné vozidlo, s.r.o. ako prenajímateľom a nájomcom C. C. zistil, že požičané
bolo vozidlo Toyota Yaris, strieborná metalíza dňa 25.07.2023, ukončenie nájmu bolo 14.09.2023. V
protokole o prenájme je uvedené, že poškodený dňa 25.07.2023 prevzal vozidlo zo servisu a tiež, že dňa
14.09.2023 vrátil vozidlo. Dňa 20.09.2023, ako vyplýva zo Zmluvy o postúpení pohľadávky postupca C.C. má pohľadávku voči Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group a túto pohľadávku postúpil
na žalobcu. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 11.10.2023 vyplýva, že výška skutočnej škody bola
stanovená na sumu 769,92 Eur.

4. Súd prvej inštancie vec právne posudzoval podľa § 132 ods. 1, § 153, § 191 ods. 1 a § 215 CSP, podľa
§ 4, § 11 ods. 6, 7, 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
aj „zákon č. o PZP“) a podľa § 442, § 524 a nasl., § 788 ods. 1, § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

5. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 12.07.2023 došlo k škodovej
udalosti na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol C. C.. Škodová udalosť
bolaspôsobenáprevádzkoumotorovéhovozidlapoistenéhoužalovaného.Vdôsledkuškodovejudalosti
bol poškodený nútený prenajať si náhradné motorové vozidlo od žalobcu, pričom výška nájomného
bola fakturovaná faktúrou č. 11932023 v sume 1.953,79 Eur s DPH. Žalobca ako právny nástupca

poškodeného si uplatnil tieto náklady za zapožičanie náhradného vozidla voči žalovanému z PZP
vozidla, ktorým škoda bola spôsobená. Žalovaný z uvedeného nároku uznal iba sumu 769,92 Eur.
Zostávajúca časť v sume 1.183,87 Eur s príslušenstvom bola predmetom tohto konania.

6. Súd konštatoval, že s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2, písm. b) zákona o PZP vzniklo poistenému

z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ - žalovaný za neho nahradil poškodenému (v danom
prípade žalobcovi, ako právnemu nástupcovi poškodeného) uplatnené a preukázané nároky na náhradu
škody vzniknutej poškodením veci. S poukazom na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona o PZP žalobca, ako
právny nástupca poškodeného bol potom oprávnený uplatniť si svoj nárok na náhradu škody priamo
proti poisťovateľovi, ktorým je v danom prípade žalovaný. Škodu a jej výšku žalobca definoval ako

rozdiel medzi nákladmi na prenájom náhradného vozidla a sumou vyplatenou žalovaným. Táto škoda,
ako suma, o ktorú žalovaný krátil poistné plnenie bola predmetom žaloby a súd vyhodnotil krátenie
poistného plnenia ako nedôvodné. Škoda spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za prenájom
náhradného vozidla a túto škodu je povinný žalovaný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených
nákladov.Pokiaľideoúčelnosť,tátovyplývalaokreminéhozosamotnejZmluvyopostúpenípohľadávky,

kde poškodený uviedol, že išlo o nutné užívanie náhradného vozidla. Nutnosť užívania náhradného
vozidla žalovaný nespochybnil.

7. K námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu dal súd do pozornosti rozhodnutie týkajúce sa
vzájomného započítania pohľadávok v rámci zmluvy o postúpení pohľadávok a rozhodnutie Krajského

súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3 Cob 220/2017, v odôvodnení ktorého sa uvádza, že „v
rámci biznis modelu podnikateľskej činnosti žalobcu prišlo k situácii, kedy žalobca vystavil faktúru za
prenájom vozidla pre poškodeného, pričom poškodenému na základe vystavenia tejto faktúry vznikla
škoda, ktorú má znášať/nahradiť poisťovňa ako subjekt zodpovednostného vzťahu zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Na základe uvedeného prišlo kvázi k forme

úhrady postúpením práva na náhradu škody zo strany poškodeného na žalobcu (čo zakladá aj aktívnu
legitimáciu žalobcu v konaní)“. Odvolací súd v citovanom rozhodnutí uvádza, že „úhradu nájomného
supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť
predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol
poškodenému ako následok dopravnej nehody. V prejednávanej veci je predmetom konania skutočná

škoda podľa § 442 ods. 1 OZ v spojení so zákonom o PZP, t.j. náklady spojené s odstraňovaním
dôsledkov poškodenia, medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného motorového vozidla. Vzhľadom na
uvedené a na skutočnosť, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle
§ 525 ods. 1 OZ, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný. Náklady poškodený
ako nájomca náhradného vozidla voči svojmu veriteľovi ako prenajímateľovi nezaplatil, vysporiadaním

záväzku však došlo k postúpeniu pohľadávky, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil dlh od žalovaných.“

8. Súd prvej inštancie konštatoval, že rovnako tak v danom prípade zmluvou o postúpení pohľadávok
došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako
nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom, z čoho súd odvodzuje aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu

v predmetnom konaní. Vznik práva žalobcu je odvodený z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávok
uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom v bode 5, kde si zmluvné
strany dohodli započítanie ich vzájomných nárokov na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a
na úhradu nájomného za náhradné vozidlo momentom podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky, čímje preukázaný samotný vznik práva žalobcu v podobe skutočnej škody zodpovedajúcej majetkovej
ujme, ktorá nastala v jeho majetkovej sfére v nadväznosti na citované dojednanie bodu 5 predmetnej
zmluvy. Zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvorenú medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným

ako postupcom dňa 20.09.2023 (č. l. 7 rub, 8) súd vyhodnotil ako zmluvu platnú vrátane dohody o
započítaní, ktorá je jej súčasťou v bode 5. Zmluva o postúpení pohľadávky, obsahom ktorej je zároveň aj
dohoda o vzájomnom započítaní nárokov postupcu a postupníka, sa týka troch nárokov, a to 1) nároku
žalobcu voči poškodenému na zaplatenie nájomného za užívanie náhradného vozidla, 2) postúpeného
nároku postupcu-poškodeného voči žalovanému na náhradu škody a 3) nároku postupcu-poškodeného

voči žalobcovi-postupníkovi na odplatu za postúpenie pohľadávky. Uzatvorená zmluva o postúpení
pohľadávky vrátane v nej obsiahnutej dohody o započítaní, ktorou došlo k vysporiadaniu vzájomných
nárokovžalobcuapoškodeného(postupníkaapostupcu)preukazujevynaloženienákladovnaprenájom
náhradného vozidla a vznik škody na strane poškodeného. Započítaním zanikol nárok žalobcu na
zaplatenie nájomného za prenájom náhradného vozidla a zároveň nárok poškodeného na odplatu za
postúpenie pohľadávky.

9. K otázke účelnosti a nutnosti predmetných nákladov súd prvej inštancie uviedol, že v konaní bolo
nesporné,žepoškodenýprišielomožnosťvyužívaťsvojevlastnémotorovévozidlovdôsledkudopravnej
nehody, ktorú zavinil klient žalovaného. Poškodený si uplatnil nárok iba za nevyhnutné obdobie, t.j. za
obdobie, kedy bolo jeho vlastné motorové vozidlo v oprave, pričom náhradné vozidlo používal za tým

istým účelom ako svoje vlastné vozidlo, ide teda o účelne vynaložené náklady. Pre posúdenie nutnosti
a účelnosti bolo podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol
poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel si vypožičať náhradné vozidlo (viď rozsudok
KrajskéhosúduvBratislavesp.zn.2Cob/134/2014).Úhradazanájomnáhradnéhovozidlaboladôvodná
za dobu, počas ktorej nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a bol počas opravy svojho

vozidla obmedzený vo svojom vlastníckom práve k svojmu motorovému vozidlu, pričom túto skutočnosť
nezavinil. V priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou a opravou auta bol poškodený nútený
požičať si iné vozidlo, za ktoré musel uhradiť nájomné, čím mu vznikla priamo škoda, ktorá sa kryje z
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu. Z prehlásenia autoservisu (č. l. 6 rub) vyplýva,
že poškodené vozidlo bolo prevzaté do autoservisu za účelom opravy dňa 13.07.2023 a po ukončení

opravy a doručení krycieho listu zo strany poisťovne dňa 14.09.2023 bolo poškodené vozidlo odovzdané
držiteľovi. Žalobca si spolu s istinou uplatnil aj úrok z omeškania. Žalovaný spochybnil uplatnený úrok z
omeškania z dôvodu, že neuznáva nárok žalobcu v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Súd
uvádza, že dátum, od ktorého si žalobca uplatňuje úrok z omeškania bol stanovený ako deň nasledujúci
po dni, keď mal žalovaný v zmysle § 11 ods. 7 Zákona o PZP poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, t.j.

15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť
poškodenému poistné plnenie. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od 26.10.2023 preto súd priznal
žalobcovi takto uplatnený nárok v súlade s § 797 ods. 3 OZ, keď žalovaný dostal do omeškania z plnením
zostávajúcej časti poistného počínajúc dňom 26.10.2023.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu
kráteného poistného plnenia vo výške 1.183,87 Eur s príslušenstvom, pretože krátenie poistného
plnenia v tomto rozsahu považoval súd za nedôvodné, a to vo všetkých žalovaným naznačených
smeroch (neprimeranosť nájomného, účelnosť a nutnosť nákladov). Súd vzal na vedomie aj žalovaným
uvádzané rozhodnutia, avšak v tu prejednávanom prípade nevidel žiadny dôvod pre rešpektovanie

dôvodov žalovaného pre krátenie poistného. Súd mal za to, že žalobca dostatočne preukázal účelnosť
vynaloženia nákladov v súvislosti s poistnou udalosťou a vzniknutou skutočnou škodou.

11. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie žiadosťou o súčinnosť od AUTOPOLISU a.s. na návrh
žalovaného, nakoľko to pri takto zistenom skutkovom stave nepovažoval za účelné a hospodárne.

12. Žalobca bol v konaní úspešný, súd mu preto podľa § 255 ods. 1 CSP priznal právo na náhradu trov
konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

13.Protitomutorozhodnutiupodalžalovanývzákonnejlehoteodvolaniezdôvodu,žesúdprvejinštancie

vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) a zároveň na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP).14. Žalovaný uviedol, že súd vec absolútne nesprávne právne posúdil pokiaľ mal za to, že poškodený
mal už pred podpisom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.09.2023 voči žalovanému ako
poisťovateľovi pohľadávku na náhradu účelne vynaložených nákladov v súvislosti s prenájmom

náhradného vozidla. V súvislosti s uvedeným poukázal na to, že pojem skutočná škoda sa dlhodobo
interpretuje tak, že musí ísť o zmenšenie majetkového stavu poškodeného (R 55/1971), či iné
znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného (R 28/2007), pričom nepostačuje len
zvýšenie pasív (t. j. napr. len samotné vystavenie faktúry za prenájom náhradného vozidla). Ďalej
poukázal na to, že je potrebné dôsledne rozlišovať medzi nárokom na náhradu škody v súvislosti so

samotným poškodením motorového vozidla a nárokom na náhradu škody v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla. Hoci teda nárok na náhradu škody v súvislosti so samotným poškodením
motorového vozidla ako aj nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla majú
svoj pôvod v tej istej škodovej udalosti (t. j. v dopravnej nehode), tak ide o nároky rozdielnej povahy
a taktiež aj samotný okamih kedy tieto nároky vznikajú je rozdielny. Pri samotnom poškodení veci
(napr. motorového vozidla) sa už v okamihu vzniku škodovej udalosti znižuje hodnota veci a tým aj

majetkový stav poškodeného. Pri škode na motorovom vozidle teda škoda spočíva v rozdiele medzi
všeobecnou hodnotou vozidla pred dopravnou nehodou a jeho zníženou hodnotou po nehode, pričom
nie je podstatné, či si poškodený nechá jeho poškodené vozidlo vôbec opraviť alebo s ním naloží
nejakým iným spôsobom, nakoľko škoda mu tu vznikla už v okamžiku, kedy sa pri dopravnej nehode
znížila hodnota jeho vozidla. Nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla je

teda nárok, ktorý sa odvodzuje od dočasnej nemožnosti poškodeného užívať počas doby opravy jeho
poškodené motorové vozidlo a škoda tu tak poškodenému vzniká až momentom úhrady nájomného
za prenájom náhradného vozidla. V súlade s dlhodobo ustáleným výkladom pojmu skutočná škoda
teda pokiaľ dlžník (t. j. v tomto prípade poškodený C. C.) nezaplatil dlžnú čiastku (t. j. nájomné za
užívanie náhradného vozidla) svojmu veriteľovi (t. j. žalobcovi ako prenajímateľovi náhradného vozidla),

tak nemohol úspešne uplatniť nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla
voči žalovanému (ako ani voči samotnému škodcovi), pretože mu žiadna škoda nevznikla; samotná
existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ako ani prípadné súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka
zaplatiť dlh teda nie je skutočnou škodou. Skutočná škoda tak poškodenému (C. C.) mohla v súvislosti
s prenájmom náhradného vozidla vzniknúť až zaplatením faktúry za prenájom náhradného vozidla

žalobcovi ako prenajímateľovi.

15. Žalovaný má konkrétne za to, že na základe právneho úkonu započítania podľa bodu 5 Zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 20.09.2023 nemohla poškodenému vzniknúť žiadna škoda v súvislosti s
prenájmom náhradného vozidla, nakoľko:

- právny úkon započítania je len právny konštrukt resp. právna fikcia, pri ktorom k žiadnemu skutočnému
plneniu a teda ani ku skutočnému (reálnemu) zmenšeniu majetkovej sféry poškodeného nedochádza,
ale dochádza tu len k zániku vzájomných pohľadávok (aktív) a záväzkov (pasív),
- právny úkon započítania je vo svojej podstate ekvivalentný právny úkon (porovnaj napr. bod 47
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.10.2021, spis. zn. 50bdo/84/2020), pri

ktorom je na strane každého účastníka dohody o započítaní strata pohľadávok (aktív) kompenzovaná
v rovnakom rozsahu stratou záväzkov (pasív), pričom pri ekvivalentných právnych úkonoch je vo
všeobecnosti známe, že pri nich nikdy nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku (porovnaj napr.
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.05.2013, spis. zn. IV. ÚS 275/2013).

16. Poukázal na to, že pokiaľ si poškodený u žalovaného ako poisťovateľa pred uzatvorením
zmluvy o postúpení pohľadávky nikdy neuplatnil a nepreukázal mu vznik nároku na náhradu škody v
súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, tak poškodenému nikdy nemohla vzniknúť voči žalovanému
pohľadávka na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla, ktorú by poškodený mohol
platne postúpiť na iný subjekt. Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 20.09.2023 teda považuje za

absolútne neplatný právny úkon, ktorý nemohol nikdy vyvolať žiadne právne účinky. Celkovo má za to,
že posúdenie otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zo strany súdu vykazuje znaky hmotnoprávnej
(meritórnej) svojvôle, a teda pri posúdení otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ide zo strany súdu o
extrémny nesúlad medzi právnym základom pre rozhodovanie veci a závermi súdu, ktoré sú vo vzťahu
k tomuto právnemu základu neobhájiteľné všeobecne akceptovateľnými výkladovými postupmi.

17. Čo sa týka merita veci, žalovaný mal za to, že súd jednak na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj vec nesprávne právne posúdil, keď mal v bode 46
odôvodnenia rozsudku za to, že prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný a účelný aj po zavŕšeníopravy poškodeného vozidla. Poznamenal, že medzi autoservisom a žalovaným ako poisťovateľom v
zásade ani neexistuje žiadny relevantný právny vzťah, na základe ktorého by autoservis bol oprávnený
nevydať poškodenému opravené vozidlo až do vystavenia krycieho listu žalovaným. Žalovaný napokon

poznamenal, že ani prípadné zmluvné dojednanie medzi žalovaným ako poisťovateľom a autoservisom
dojednanévrámciurčitéhotypuzmluvyospolupráci,ktorébypodmieňovalovydanieopravenéhovozidla
doručením krycieho listu zo strany žalovaného autoservisu, by podľa platnej a účinnej právnej úpravy
nemohlo byť platne dojednané bez účasti poškodeného ako vlastníka daného vozidla, nakoľko by išlo
o ustanovenie, ktoré by zakladalo záväzky v neprospech poškodeného ako tretej strany, ktorá nie je

účastníkom takejto zmluvy o spolupráci.

18. Žalovaný v zmysle skutočností uvedených v odvolaní navrhol, aby odvolací súd sám vo veci rozhodol
a napadnutý rozsudok zmenil tak, že žaloba sa v celom rozsahu zamieta a žalovaný má nárok na
náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%, resp. aby napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

19. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý považuje napadnutý rozsudok za vecne správny
s tým, že súd sa dostatočne vysporiadal so spornými skutočnosťami a celým predmetom konania. Vo
vzťahu k odvolacím námietkam a danosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu poukázal na skutočnosti a
argumentáciu uvedenú v jeho písomných a ústnych podaniach a vyjadreniach. Žalovaným namietané

skutočnosti sú bez významu pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, ba práve naopak, úvahy
žalovaného považuje za absurdné a nelogické, nakoľko v zmysle jeho tvrdení by nemala existovať nijaká
škoda na strane poškodeného ani v prípade, ak by k úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla
došlopriamojejzaplatením.Procesnáobranažalovanéhojezároveňvrozporesjehopostupomšetrenia
poistnej udalosti, keďže sám žalovaný, tak ako je uvedené v žalobe, postúpenú pohľadávku žalobcovi

čiastočne splnil a až následne v priebehu konania spochybňuje aktívnu legitimáciu na strane žalobcu a
nedôvodnosť započítania pohľadávok. Z uvedeného je zrejmé, že predmetné námietky žalovaného sú
účelové a bez akéhokoľvek opodstatnenia.

20. Žalobca má za to, že v danom prípade boli naplnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za

škodu. V zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri zohľadnení povahy postúpenej pohľadávky,
ktorá sa postúpením nemení a v spojení s úpravou vyplývajúcou z ust. § 4 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1
zákona o PZP, je žaloba skutkovo a právne dôvodná. Uvedené je v súlade s materiálnym výkladom
zákona, ktorý má v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe prednosť pred striktne formálnym výkladom
práva. V tomto smere uviedol, že poškodenému v dôsledku nutnej potreby prenajať si náhradné vozidlo

vznikol voči žalobcovi ako prenajímateľovi záväzok preukazovaný vystavenou faktúrou, ktorý záväzok
vysporiadal poškodený spôsobom nahrádzajúcim platenie - započítaním vzájomných pohľadávok s
prenajímateľom, so súčasným postúpením práva poškodeného nájomcu uplatňovať si nárok z titulu
nákladov na prenájom vozidla priamo prenajímateľom voči poisťovni. Tzn., že účastníci zmluvy o
prenájme vozidla sa dohodli, že nájomca svoj záväzok zaplatiť nájomné a prenajímateľ svoj záväzok

zaplatiť cenu za postúpenú budúcu pohľadávku vysporiadajú započítaním, aby sa tak predišlo dvojitému
plneniu s negatívnym dopadom na postavenie poškodeného, ktorý by musel najskôr zaplatiť nájomné a
následnepozinkasovanícenyzapostúpeniepohľadávkytútopostúpiťprenajímateľoviakopostupníkovi.

21. Podľa žalobcu skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k

úhrade predmetnej faktúry započítaním, nespôsobuje rozpor s ust. § 524 Občianskeho zákonníka, či
neexistenciunárokunanáhraduškodyspôsobenejprevádzkoumotorovéhovozidla.Zmluvaopostúpení
pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný
nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak
zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky.

Takéto postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu.
Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu práve nároku
na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie samotného
nároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený.

22. Poukázal i na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017,
podľa ktorého súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ vyslovil záver, že poškodený neuhradil žalobcovi
faktúruzanájomvozidla,čímnastranepoškodenéhonedošlokzmenšeniumajetkuožalovanúsumu,t.j.
k vzniku skutočnej škody a v závislosti od toho nedošlo ani k platnému postúpeniu práva poškodenéhona náhradu škody. Tu je potrebné vychádzať zo zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko predmetnou
zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným
akonájomcomažalobcomakoprenajímateľom.Úhradunájomnéhotaksuplujevtomtoprípadesamotné

postúpenie. Odvolací súd taktiež konštatoval, že je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť
predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol
poškodenému ako následok dopravnej nehody.

23. Žalobca má za to, že nie je dôvodné skúmať účelnosť a nevyhnutnosť užívania náhradného vozidla

nad rámec účelu náhradného vozidla definovaného predmetným nálezom Ústavného súdu Slovenskej
republiky. Zotrvanie motorového vozidla poškodeného v autoservise je priamym a bezprostredným
následkom konania poistenca žalovanej, poškodený nemá žiaden dosah na trvanie opravy motorového
vozidla, či na doručenie krycieho listu zo strany poisťovne. Užívanie opraveného motorového vozidla
mu umožňuje autoservis až keď sú mu nahradené náklady spojené s vykonanou opravou motorového
vozidla, na ktorých úhradu je zaviazaná poisťovňa. Ak autoservis vydá opravené vozidlo po úhrade

nákladov na opravu motorového vozidla, resp. doručení krycieho listu zo strany poisťovne, a žalobca
preukáže súdu, kedy poškodený odovzdal poškodené vozidlo autoservisu a kedy mu bolo opravené
motorové vozidlo vrátené, ide o unesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu na preukázanie účelu
náhradného vozidla, a teda nároku na náhradu nákladov spojených s jeho prenájmom.

24. Podľa jeho názoru postup autoservisu pri vykonávaní opravy motorového vozidla a jeho vracaní
poškodenému nemožno nijako pričítať poškodenému, ktorý bol objektívne po celú dobu zotrvania jeho
motorového vozidla v autoservise vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, a to v dôsledku
primárnej príčiny, ktorou je vznik škody na jeho motorovom vozidle porušením povinností poistenca
poisťovne. Náhrada nákladov spojených s opravou poškodeného vozidla, resp. vystavenie krycieho

listu, je povinnosťou poisťovne. Postup autoservisu pri vykonávaní opravy motorového vozidla a
jeho vracaní poškodenému nemožno nijako pričítať poškodenému, ktorý bol objektívne po celú dobu
zotrvania jeho motorového vozidla v autoservise vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, a to
v dôsledku primárnej príčiny, ktorou je vznik škody na jeho motorovom vozidle porušením povinností
poistenca poisťovne. Náhrada nákladov spojených s opravou poškodeného vozidla, resp. vystavenie

krycieho listu, je povinnosťou poisťovne. Autoservis je zodpovedný za riadne a včasné plnenie svojmu
zmluvnému partnerovi, ktorým je poisťovňa. Zodpovednostný vzťah medzi autoservisom a poisťovňou
vzniká v dôsledku vzniku nákladov, ktoré poisťovňa musela znášať pre porušenie jeho povinností.
Táto zodpovednosť však nevylučuje vecnú súvislosť medzi pôsobením prvotnej príčiny, a to škodovej
udalosti,sovznikomškodovéhonásledku,ktorýmjevzniknákladovnaprenájomnáhradnéhovozidlapre

nemožnosť užívania vlastného poškodeného vozidla poškodeným, ktoré sa za účelom vykonania jeho
opravy nachádza v autoservise. Ide tak o škodu, ktorá je adekvátnym dôsledkom protiprávneho konania,
a to podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností. Čakanie na krycí list tak spadá
do sledu udalostí spojených so škodovou udalosťou, ktoré vymedzujú obdobie nároku poškodeného
na náhradu nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla po dobu vykonávania opravy jeho

motorového vozidla.

25. Poukázal na to, že vydanie opraveného vozidla až doručením krycieho listu zo strany poisťovne
musí predstavovať dohodu medzi autoservisom a poisťovňou, inak by vydanie krycieho listu nemalo
opodstatnenie. Je potrebné si podľa jeho názoru uvedomiť, že vozidlo poškodeného by neskončilo

v autorizovanom autoservise, nebyť konania poistenca žalovaného a inštrukcií poisťovne. V tejto
súvislosti poukazuje na ust. § 560 Občianskeho zákonníka, resp. ust. § 326 Obchodného zákonníka,
o synalagmatickom záväzku. Autorizovaný servis neinformuje poškodeného o tom, že bola vystavená
faktúra za opravu jeho motorového vozidla, túto zasiela rovno poisťovni a opravené motorové vozidlo
vydáva poškodenému doručením krycieho listu od poisťovne, kedy sa reálne dostáva opravené

motorové vozidlo do dispozičnej sféry poškodeného a odpadá potreba a účel užívania náhradného
motorového vozidla.

26. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

27. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona š. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej iba CSP) prejednal vec v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP v
medziachdanýchrozsahomadôvodmiodvolaniabeznariadeniapojednávania,pričomtermínverejného
vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a nawebovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 12.3.2026 (t.j. v zákonnej lehote najmenej päť dní pred
jeho vyhlásením). Po oboznámení sa s obsahom spisu a odvolaním žalovaného dospel odvolací súd k
záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

28. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

29. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, keďže súd prvej inštancie
na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, zrozumiteľným spôsobom vysvetlil z
ktorých dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi preukázané, dôkazy vyhodnotil a
zistený skutkový stav správne právne posúdil. Dospel k správnemu záveru, že námietka žalovaného o

nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je nedôvodná, čo odôvodnil v odseku 45 napadnutého
rozsudku a správne posúdil ako nedôvodnú aj obranu žalovaného do merita sporu - nevyhnutnosť doby
prenájmu, čo odôvodnil v odseku 46 napadnutého rozsudku. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a
k jednotlivým odvolacím námietkam dopĺňa odvolací súd nasledovné dôvody.

30. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného spočívajúcou v absencii aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu v spojení s tvrdením o absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky,
nakoľko predmetnou zmluvou o postúpení pohľadávky, uzavretou medzi poškodeným ako postupcom a
žalobcom ako postupníkom, došlo k postúpeniu pohľadávky následne uplatňovanej žalobou (a tým aj k
vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným a žalobcom). Skutočnou škodou je podľa súdnej judikatúry

aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu
má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s
nákladmi na použitie poškodenej veci. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak škodná udalosť skutočne
spôsobila škodu, o náhradu ktorej ide (R 7/1992). Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen
prípady zmenšenia majetku, ale i prípady vynaloženia akýchkoľvek nákladov v súvislosti so vznikom

alebo zabezpečením škody. Je nesporné, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné
motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil klient žalovaného. Teda predmetom sporu
je skutočná škoda podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení so zákonom č. 381/2001 Z. z.
t.j. náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia, medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného
vozidla a ktorá vznikla poškodenému, ktorý zmluvu o postúpení práva na náhradu škody ako ujmy

z dôvodu zapožičania motorového vozidla uzatvoril ako postupca so žalobcom ako postupníkom
(zároveň prenajímateľ náhradného motorového vozidla). Predmetnou zmluvou došlo teda k postúpeniu
pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom vozidla a žalobcom
ako prenajímateľom. Predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože postúpené
bolo právo na náhradu škody, ktoré vzniklo poškodenému ako následok dopravnej nehody, nejde

o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle § 525 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný
a v konaní bol preukázaný vznik škody, ktorý spočíva v nákladoch na zapožičanie vozidla. Žalovaný
nakoniec aj akceptoval postúpenie pohľadávky, keď čiastočné poistné plnenie poukázal na účet žalobcu,
ako postupníka. Náklady síce poškodený ako nájomca náhradného vozidla voči svojmu veriteľovi ako

prenajímateľovi t.j. žalobcovi nezaplatil, k vysporiadaniu záväzku však došlo postúpením pohľadávky, v
dôsledku čoho si žalobca sám vymáha dlh od žalovaného.

31. Podľa odvolacieho súdu skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným
a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním, nespôsobuje rozpor s ust. § 524 Občianskeho

zákonníka, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.
Zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu
pohľadávky.Zákonnýnároknanáhradunákladovúčelnevynaloženýchnaprenájomnáhradnéhovozidla
voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia
predmetnej pohľadávky. Tento postup je súladný s ustálenou rozhodovacou praxou súdov, pričom

v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky k úhrade nájomného došlo započítaním. Odvolací súd
odkazuje na rozhodnutia odvolacích senátov v skutkovo a právne obdobných sporoch (napr. rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/24/2020 zo dňa 27.3.2020, sp. zn. 10Co/7/2021 zo dňa 30.6.2021,rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/220/2017 zo dňa 17.1.2018) ako aj na vlastnú
rozhodovaciu prax (napr. rozhodnutie 2Cob/189/2020).

32. K otázke vzniku práva žalobcu je potrebné poukázať na obsah zmluvy o postúpení pohľadávky,
kde si zmluvné strany dohodli započítanie ich vzájomných nárokov na úhradu odplaty za postúpenie
pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo momentom podpisu zmluvy o postúpení
pohľadávky, čím je preukázaný samotný vznik práva žalobcu v podobe skutočnej škody zodpovedajúcej
majetkovej ujme, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného v nadväznosti na citované dojednanie

bodu 5 zmluvy o postúpení pohľadávky. Vo vzťahu k namietanej neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka odvolací súd uvádza, že absolútne neplatným
je právny úkon vtedy, ak svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa
prieči dobrým mravom, pričom v zmysle dôvodov uvedených vyššie konštatuje, že zmluvu o postúpení
pohľadávky je jednoznačne možné definovať ako platný právny úkon, od ktorého je možné odvodiť
aktívnu vecnú legitimáciu žalujúcej strany sporu v danom sporovom konaní.

33. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou, podľa ktorej súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj vec nesprávne právne posúdil,
keď mal v bode 46 odôvodnenia rozsudku za to, že prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný a
účelný aj po zavŕšení opravy poškodeného vozidla. Podľa žalovaného prenájom náhradného vozidla po

zavŕšení opravy poškodeného vozidla už nikdy nie je dôvodný a nevyhnutný, pričom v danom prípade
z faktúry za opravu č. 9122301010 zo dňa 16.08.2023 jednoznačne vyplýva, že oprava poškodeného
vozidla bola zavŕšená dňa 16.08.2023.

34. Podľa odvolacieho súdu deň ukončenia opravy nemožno považovať za rozhodujúci deň, ku

ktorému by mal poškodený ukončiť nájom náhradného vozidla, ak nemá objektívnu možnosť opravené
vozidlo týmto dňom užívať. Táto nastáva až momentom vydania opraveného vozidla autoservisom
poškodenému, ku ktorému autoservis pristupuje v čase, keď má aspoň deklarované krytie nákladov
na vykonanú opravu zo strany poisťovne prostredníctvom krycieho listu. Moment vydania opraveného
vozidla poškodenému tak závisí od konania poisťovne, preto je daný žalobcom uplatnený nárok voči

žalovanému na náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla po dobu zotrvania opravovaného
vozidla poškodeného v autoservise. Dĺžku zotrvania opravovaného vozidla v autoservise ovplyvňuje
práve poisťovňa, ktorá je súčasne subjektom zodpovedným za náhradu nákladov spojených s opravou
poškodeného vozidla.

35. Odvolací súd súhlasí so žalobcom, že neexistuje jediný relevantný dôvod, pre ktorý by mal
poškodený hradiť náklady za opravu jeho vozidla, na ktorom mu škodu spôsobil poistenec žalovaného,
keďmedzižalovanýmaautoservisomexistujevzťah,zktoréhoplyniepovinnosťpoisťovnenavystavenie
krycieho listu, doručením ktorého autoservisu vzniká povinnosť vydať opravené vozidlo poškodenému
(synalagmatický vzťah). Okolnosti, pre ktoré je vozidlo poškodeného v autoservise, súvisia výhradne s

konaním škodcu. Ak by nedošlo k protiprávnemu konaniu škodcu, poškodený by nemusel nechať svoje
vozidlo opraviť v autoservise.

36. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že súd sa nevysporiadal s Rámcovou zmluvou o spolupráci
v oblasti opráv motorových a prípojných vozidiel zo dňa 28.07.2017, z ktorej podľa neho nevyplýva

zmluvné dojednanie, ktoré by umožňovalo autoservisu zadržiavať opravené vozidlo až do vystavenia
krycieho listu, odvolací súd poukazuje na čl. II písm. B bod 13 predmetnej Rámcovej zmluvy, kde je
uvedené, že „opravovňa vydá zákazníkovi po skončení opravy opravené vozidlo po vložení faktúry do
elektronického systému poisťovne resp. po doručení Oznámenia o poistnom plnení (krycieho listu) o
výške poskytnutého poistného plnenia od poisťovne.“ Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný si musel

byť vedomý, že podmienkou vydania opraveného motorového vozidla je krycí list o výške poistného
plnenia zo strany poisťovne.

37. Na záver odvolací súd uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v odôvodnení
uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k
veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkovýstav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako tiež vyplýva z judikatúry Ústavného súdu SR, do
práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol

účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami
(I. ÚS 50/2004).

38. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátil závery súdu prvej inštancie, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel

k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný
odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods.
1, ods. 2 CSP vrátane výroku o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu

priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
40. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh),

(§ 428 CSP).