Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 13, 2025

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 17C/22/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7924201396
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2025:7924201396.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renátou Ďurkovou v spore žalobcu: Slovak Estate, s.r.o.,

Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 50 050 907, právne zastúpeného: Advokátska kancelária VASIĽ &
partners, s.r.o., so sídlom Žižkova 4D, 040 01 Košice, IČO: 47 240 482 proti žalovaným: 1/ neznámy
(nezistený) právny nástupca pozemkovo knižného vlastníka menom A. B., zastúpený Slovenským
pozemkovým fondom, Búdková cesta 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 2/ Slovenská republika,
zastúpená Okresným úradom Košice, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, IČO: 00 151 866, v
konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie voči žalovanému v 1/ rade zastavuje.

II. Žalobu zamieta.

III. Žalovaným v 1/ a 2/ rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trebišov dňa 12.04.2024 domáhal rozhodnutia,
ktorým by súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných k nehnuteľnostiam nachádzajúcim
sa v kat. ú. C., obec: C., okres: D., a to: pozemok, parcela reg. „C“, číslo XX o výmere 926 m2, druh
pozemku záhrada, evidovaný na LV č. XX vedenom Okresným úradom Trebišov, katastrálny odbor,

pozemok, parcela reg. „C“, číslo 80 o výmere 90 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,
evidovaný na LV č. XX vedenom Okresným úradom Trebišov, katastrálny odbor, stavba, druh stavby
rodinný dom so súpisným číslom 125 postavený na pozemku, parcela reg. „C“, číslo 80 o výmere
90 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, evidovaná na LV č. XX, vedenom Okresným
úradom Trebišov, katastrálny odbor a tieto nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu ako
aj náhrady trov konania.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalobca a žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat. ú. C., obec Černochov, E. D., a to: a) pozemok, parcela reg. „C“, číslo 77 o
výmere 926 m2, druh pozemku: Záhrada, evidovaný na LV č. XX vedenom Okresným úradom Trebišov,
katastrálny odbor, b) pozemok, parcela reg. „C“, číslo 80 o výmere 90 m2, druh pozemku: Zastavaná
plocha a nádvorie, evidovaný na LV č. XX vedenom Okresným úradom Trebišov, katastrálny odbor, c)
stavba, druh stavby: rodinný dom, popis stavby: rodinný dom, so súpisným číslom 125 postavená na
pozemku, parcela reg. „C“, číslo 80 o výmere 90 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie,

evidovanánaLVč.XXvedenomOkresnýmúradomTrebišov,katastrálnyodbor,atokonkrétnevovzťahu
k nehnuteľnostiam pod písm. a) a písm. b) žalobca v spoluvlastníckom podiele vo výške 1/3 k celku,
žalovaný v 1/ rade v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 4/8 k celku, žalovaný 2 v spoluvlastníckom
podiele o veľkosti 2/12 k celku, vo vzťahu k nehnuteľnostiam pod písm. c)žalobca v spoluvlastníckom podiele vo výške 8/12 k celku, žalovaný v 2/ rade v spoluvlastníckom
podiele o veľkosti 2/6 k celku. Žalobca nemá naďalej záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve
so žalovanými a má záujem toto podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať. Žalobca má záujem

nadobudnúť nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva, pričom zabezpečí ich efektívnejšie využitie.
Predmetný rodinný dom je v zlom technickom stave, nevyužívaný a neobývaný. K osobe žalovaného v 1/
rade uvádza, že sa jedná o neznámeho vlastníka. Uvedené potvrdilo taktiež Ministerstvo vnútra SR po
dopyte žalobcu. Pre účely stanovenia primeranej náhrady, za ktorú prikáže súd nehnuteľnosti žalobcovi
navrhuje, aby súd vychádzal z kúpnych zmlúv, na základe ktorých žalobca nadobudol spoluvlastnícke

podiely k predmetným nehnuteľnostiam. Kúpna cena v rámci kúpnej zmluvy uzatvorenej s p. F. G., nar.
XX.X.XXXX dňa 12.1.2021 bola dosiahnutá v rámci ponukového konania na majetok predchádzajúceho
spoluvlastníka, na ktorého osobu prebehlo oddlženie, a teda táto kúpna cena predstavovala najvyššiu
sumu, ktorú bol ochotný niekto vynaložiť za predmetný spoluvlastnícky podiel, a teda vierohodným
spôsobom reflektuje trhovú hodnotu nehnuteľnosti. Kúpna cena v rámci kúpnej zmluvy uzatvorenej s
p. H. B., nar. X.X.XXXX dňa 3.1.2024 bola dohodnutá ako trhová v rámci negociácií medzi zmluvnými

stranami tejto kúpnej zmluvy.
Žalobca k žalobe predložil listinné dôkazy a to: výpis z LV č. XX, XX, potvrdenie REGOB, fotografiu
rodinného domu, kúpne zmluvy zo dňa 12.01.2021 a 03.01.2024.

3. Zástupca žalovaného v 1/ rade Slovenský pozemkový fond vo vyjadrení zo dňa 14.05.2024 uviedol,

že rešpektuje zásadu, že nikoho nie je možné nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, preto
s návrhom žalobcu mať usporiadané vlastnícke vzťahy súhlasí. SPF je naklonené súhlasiť s tzv.
druhým spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to z dôvodu, že existuje
dôvodný predpoklad, žeby vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predmetných parciel tzv. prvým
spôsobom mohlo byť neúčelné v zmysle § 142 ods. 1 OZ. Sporné parcely sú evidované v katastri

nehnuteľností v stave „C“ KN v intraviláne obec Černochov. Parcela reg. „C“, číslo 80 o výmere
90 m2 je v celej výmere zastavaná stavbou, rodinný dom, so súpisným číslom 125 na LV č. XX v
podielovom spoluvlastníctve žalovaného v 2/ rade a žalobcu. Parcela reg. „C“, číslo 77 o výmere 926
m2, druh pozemku: Záhrada, v zmysle katastrálnej mapy a údajov z mapy slúži ako pozemok, na
ktorom sa pestuje zelenina, ovocie, okrasná nízka a vysoká zeleň a iné poľnohospodárske plodiny.

Tieto skutočnosti SPF zohľadnilo pri stanovení výšky náhrady. Žalobca za účelom stanovenia sumy
náhrady za podiel odstupujúceho spoluvlastníka predložil dve kúpne zmluvy, na základe ktorých žalobca
nadobudol spoluvlastnícke podiely k predmetným nehnuteľnostiam. V zmysle uvedeného navrhuje
žalobca uhradiť žalovanému zastúpenému SPF sumu vo výške 1.625,60,- eur. Uvedené zodpovedá
výške náhrady za podiel žalovaného 4/8 3,20 eur/m2. SPF s uvedenou výškou náhrady nesúhlasí.

SPF ako zákonom stanovený správca je povinný hájiť záujmy a spravovať podiely štátu a neznámych
vlastníkov s najväčšou odbornou starostlivosťou a nemôže súhlasiť s finančnou náhradou v prospech
ním zastúpeného spoluvlastníka hlboko pod trhovou cenou. Finančná náhrada pre ustupujúceho
spoluvlastníka má predstavovať taký ekvivalent, za ktorý je možné v danej lokalite nadobudnúť
obdobný pozemok (stanovisko Kolégia Najvyššieho súdu SR Cpj 30/1997). V predmetnom prípade

SPF nezastupuje „svoje vlastné“ záujmy, ale zastupuje záujmy fyzických osôb, ktoré sú z nejakého
zákonompredpokladanéhodôvoduneznámymispoluvlastníkmi.SPFlogickymusípostupovaťtakakoby
postupovala akákoľvek iná fyzická resp. právnická osoba, ktorá by bola známa. Takáto osoba by logicky
vychádzala z trhovej hodnoty nehnuteľností a mala záujem získať čo najväčší majetkový prospech pre
seba ako odstupujúceho spoluvlastníka, ak by teda vôbec s petitom žaloby súhlasila a bola ochotná

vyporiadať spoluvlastníctvo takýmto spôsobom. V tomto zmysle SPF preskúmal obsah priložených
listín, lokálnych pomerov, ponúk realitných kancelárií obdobných pozemkov v oblasti. V zmysle platnej
judikatúry súdov, súd posudzuje hodnotu náhrady v prípade zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva
podľa trhovej hodnoty nehnuteľností v čase rozhodovania o zrušení a vyporiadaní. Žalobcom predložené
zmluvy nemajú vyššiu či nižšiu dôkaznú hodnotu ako akýkoľvek iný dôkazný materiál ohľadom ceny

predmetných nehnuteľností. SPF predložil k vyjadreniu k žalobe viaceré reálne ponuky na realitnom trhu,
ktoré reflektujú trhovú cenu obdobných nehnuteľností. V zmysle obdobných ponúk realitných kancelárií
v danej a obdobnej oblasti sa sumy za 1m2 za obdobné pozemky pohybujú cca v rozmedzí od 5,- eur/m2
do 11,- eur/m2. Dokonca v prípade niektorých ponúk ide o ponuky pravdepodobne samotného žalobcu,
kde obdobné pozemky predáva v priemere od 6,- do 9,- eur/m2. SPF si uvedomuje, že nejde o totožné

pozemky, avšak ide o obdobné pozemky určené na obdobný účel v zhodnom okrese. Samozrejme
SPF je z dôvodov hospodárnosti konania naklonený rozumnej dohode na cene vo vyššie uvedených
rozmedziach. V tomto štádiu konania SPF navrhuje výšku náhrady 7,- eur/m2. Pokiaľ ide o petit žaloby
v časti týkajúcej sa trov konania, navrhuje, aby súd žalobu v tejto časti voči SPF zamietol, nakoľko SPFv zmysle §34 ods. 18 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v aktuálnom
znení, iba zastupuje nezistených vlastníkov a štát v konaní pred súdom. V zásade nemal inú možnosť

len vstúpiť do sporu na strane neznámeho spoluvlastníka. Pokiaľ ide o priznanie trov konania voči
samotnému neznámemu spoluvlastníkovi, SPF poukazuje na skutočnosť, že síce je teoreticky možné
voči nemu priznať náhradu trov konania, avšak SPF považuje takýto výrok za nevykonateľný. Uvedený
názorSPFodvádzaoddlhoročnejpraxe,kdereálnetietoosobysúdlhodoboneznámeanezastihnuteľné
(čo už vyplýva z podstaty inštitútu zastupovania nezistených vlastníkov) a pohľadávky žalobcu na

vymoženie trov sú prakticky nevymožiteľné. Zároveň toto súdne konanie v tomto špecifickom prípade
vo vzťahu k neznámemu spoluvlastníkovi, nezačalo len ako výsledok sporu zúčastnených strán, ale
okrem iného aj ako dôsledok skutočnosti, že žalovaný zastúpený SPF je neznámym spoluvlastníkom. V
opačnom prípade nie je možné vylúčiť, že ak by bol známym, mal by záujem vec riešiť aj mimosúdne.
Avšak, žalobca nevyzval na mimosúdne rokovanie SPF ako zástupcu neznámych spoluvlastníkov.
SPF sa teda nemohol objektívne vyjadriť k možnosti/nemožnosti mimosúdnej cesty. SPF je orgánom

verejnej správy a ako taký smie konať výslovne len to, na čo je zákonne oprávnený. Keďže žalobca
neuskutočnil mimosúdne pokusy o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, SPF nemal
nijakú šancu na prípadné mimosúdne rokovania. Namiesto toho žalobca rovno podal žalobu. SPF ani
neznámy spoluvlastník nespôsobili tento spor, preto má SPF za to, že voči ním nemá žalobca nárok na
náhradutrovkonania.Zároveňvtomtokonkrétnomsporeideousporiadaniemajetkovýchvzťahovmedzi

spoluvlastníkmi, kedy nemožno hovoriť o úspechu tej ktorej strany. Žalobca v tomto prípade nadobúda
výlučné vlastníctvo a žalovaný odplatu za odstúpené podiely. V takomto prípade nemožno hovoriť o
100% úspechu žiadnej zo strán, max. tak o pomere úspechu vo veci 50/50. Aj z tohto dôvodu by každá
strana mala znášať vlastné trovy konania.

4. Žalovaný v 2/ rade Slovenská republika zastúpená Okresným úradom Košice doručila súdu dňa
17.05.2024 vyjadrenie k žalobe (č. l. 68-70), v ktorom uviedol, že Slovenská republika sa stala
spoluvlastníkom nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa v kat. ú. C., obci C., okrese D. a zapísaného
2/6-tin z celku na základe uznesenia Okresného súdu Trebišov sp. zn. 13D/431/2016, v príslušnom
katastri nehnuteľností na LV č. XX v podiele X/XX-XXX z celku a na LV č. XX v podiele Dnot 165/2017,

IČS: XXXXXXXXXX zo dňa 11.05.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.06.2020 (Príloha č. 1).
Slovenská republika zastúpená Okresným úradom Košice je povinnou z pozície dočasného správcu
majetku štátu nakladať s nadobudnutým majetkom striktne v súlade so zákonom č. 278/1993 Z.z. o
správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako zákon č. 278/1993 Z.z.), čo zakladá
dôvod hodný osobitného zreteľa k tomu, aby predtým než sa stane žalovanou stranou, mal vôbec

možnosť postupovať v súlade s touto osobitnou právnou úpravou. Okresný súd Trebišov vydal v
dedičskom konaní po poručiteľovi A. G. uznesenie sp. zn. 13D/431/2016, Dnot 165/2017 zo dňa
24.01.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.02.2018 a v zmysle ktorého bola určená všeobecná
hodnota majetku - podielu poručiteľa v hodnote 538,- eur na LV č. XX a podielu na LV č. XX v hodnote
4.000,- eur (Príloha č. 2). Nehnuteľný majetok, ktorého sa týka predmetné konanie je zapísaným takto:

? LV č. XX: podiel štátu 2/12 z celku na parcele reg.,,C" č. 77 - záhrada o výmere 926 m2, na parcele
reg. „C“ č. 80-zastavaná plocha a nádvorie o výmere 90 m2.
LV č. XX: podiel štátu 2/6 z celku na rodinnom dome súp. č. XXX, nachádzajúcom sa na parcele parcele
reg.,,C" č. 80 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 90 m2
Žalobca absolútne nevyužil možnosť osloviť žalovaného v 2/ rade so záujmom o odkúpenie

spoluvlastníckeho podielu. Zo samotného ustanovenia § 142 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka je jasne vyabstrahovateľným, že obrátiť sa na príslušný súd s požiadavkou zaoberania sa
zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva sa má až po tom, čo nemohlo dôjsť k uzatvoreniu
dohody, v tomto prípade k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a zrealizovaniu zákonom vyžadovaného postupu.
Napriek skutočnosti, že jedným zo spoluvlastníkov je i štát a síce konsenzus na vyporiadaní podielového

spoluvlastníctva prebieha striktne podľa platných právnych noriem aplikovaných na nakladanie s
majetkom štátu, nejedná sa o prekážku, ktorú by bolo nutné obchádzať priamym spôsobom tak, že
sa skoncipuje rovno žaloba. Je bežnou praxou, že Slovenská republika prostredníctvom dočasných
správcov majetku štátu prijíma žiadosti spoluvlastníkov o odkúpenie spoluvlastníckych podielov štátu.
Hoci ide o trochu zdĺhavejší a obšírnejší proces tomu ide o postup v súlade so zákonnými ustanoveniami,

ktoré sa nemajú obchádzať. Len relatívne nedávno žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel p. H.
B. (kúpnou zmluvou zo dňa 03.01.2024) a predtým po p. F. G. (kúpna zmluva zo dňa 12.01.2021
podpísanou správkyňou konkurznej podstaty). Žalobca mohol ako aj mal správne pred podaním žaloby
osloviť Okresný úrad Košice, zastupujúci Slovenskú republiku.V prípade, že majú spoluvlastníci nehnuteľného majetku záujem o jeho odkúpenie doručujú dočasnému
správcovi majetku štátu svoju písomnú žiadosť o odkúpenie o odkúpenie z pozície spoluvlastníka a to
spolu s vyhotoveným vlastným znaleckým posudkom na svoje náklady pre rýchlejšie vybavenie. Pokiaľ

by Okresný súd Trebišov rozhodol o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva podľa návrhu žalobcu, mohol
by tým zaviesť nevhodnú aplikačnú prax obchádzajúcu zákon č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu
pokiaľ by šlo o spoluvlastníctvo štátu a to nielen pre žalobcu ako realitnú kanceláriu, ale i pre rôzne iné
spoločnosti zaoberajúce sa výhodnou kúpou a následným predajom nehnuteľného majetku. Žalobca
opomenul, alebo zámerne nemal záujem osloviť Slovenskú republiku zastúpenú Okresným úradom

Košice a požiadať tak o uplatnenie svojho zákonného predkupného práva a vzhľadom na skutočnosť,
že takáto možnosť zo zákona existuje nebolo správnym pristúpiť automaticky k podaniu žaloby. Ak tak
učinil kvôli neznámemu vlastníkovi, mohol najprv osloviť Okresný úrad Košice a až po odkúpení podielu
štátu podať žalobu len voči žalovanému v 1/ rade. Dôkazom vyporiadania podielových spoluvlastníctiev
je i existencia mnohých povinne zverejňovaných zmlúv v Centrálnom registri zmlúv, takže by neobstála
ani výhovorka, že Okresný úrad Košice neuzatvára takéto zmluvy, pretože tento naopak poskytuje plnú

súčinnosť a vysvetlenia postupu spoluvlastníkom. Žalobca však túto možnosť nevyužil a rozhodol sa
skúsiť rovno súdnu cestu, čím nielen že dochádza v takýchto prípadoch k zahlcovaniu súdov, ale v
neposlednomradeideosnahuvýhodnejšiehozrušeniapodielovéhospoluvlastníctvaobídenímosobitnej
právnej úpravy, ktorú štát pri nakladaní s majetkom štátu musí plne rešpektovať.
Ďalej žalovaný v 2/ rade citoval § 140 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ust. § 8, § 8a,

§ 8e, § 11 zákona 278/1993 č. Z.z.
Okresný úrad Košice ako dočasný správca preddavkovej organizácie MV SR nedisponuje vlastnými
finančnými prostriedkami a teda ani samostatným účtom.
Čo sa týka uplatňovania si trov konania žalobcom má sa za to, že zaviazanie na ich úhradu by bolo
nespravodlivým a to vzhľadom na okolnosti prípadu a toho, že žalovaný štát nebol vôbec kontaktovaným

v súvislosti so záujmom uplatnenia si predkupného práva nesporovou cestou.
Žalobca vo svojom petite uviedol výšku finančných náhrad, ktoré by chcel uhradiť ustupujúcim
podielovým spoluvlastníkom, avšak výpočet týchto náhrad je prinajmenšom zvláštny (žalovanému v 1/
rade by za podiel na pozemku 4/8 chcel uhradiť sumu 1.625,60 eur a štátu ako žalovanému v 2/
rade, ktorý má podiel na pozemku 2/12 z celku, ale okrem toho aj podiel 2/6 na rodinnom dome by

chcel uhradiť náhradu v sume 270,93 eur, čo sa javí ako značne neadekvátne a k tomu sa i priečiace
matematickým rozpočtom. Je pochopiteľným, že konkurzní správcovia, notári pri likvidáciách dedičstva,
či iné speňažujúce subjekty častokrát nie sú pri speňažovaní úspešní, pretože málo subjektov sleduje
nimi Zverejňované ponuky a málo subjektov má záujem odkúpiť nehnuteľný majetok, kde je potrebné
spoluvlastnícke práva ešte dovysporiadávať. Uvedené teda nemusí v žiadnom prípade značiť, že daný

majetok nemá hodnotu. Aj zo súpisu všeobecnej podstaty zverejnenom v Obchodnom vestníku pod č.
OV 107/2019, (Príloha č. 3) vydanom konkurzným správcom v konaní po bývalej spoluvlastníčke p. F.
G. je možné spozorovať, že napriek odkúpeniu tohto spoluvlastníckeho podielu žalobcom za sumu 210,-
eur bola pôvodne odhadovaná a zapísaná cena konkurzným správcom vyššou (1100,- eur za podiel 1/12
na pozemku a 5.000,- eur za podiel 1/6 na stavbe rodinného domu). Nemôže byť preto smerodajným

pre určenie kúpnej ceny taká výška finančných prostriedkov, za akú sa podarilo žalobcovi výhodne
kúpiť iné spoluvlastnícke podiely. Notár ako súdny komisár prejednávajúci dedičstvo po poručiteľovi
A. G. sa pri svojej činnosti podľa doterajších skúseností snaží vždy zistiť skutočnú trhovú hodnotu
majetku a to zväčša i cez potvrdenia realitných kancelárii, či skrz znalecké posudky a prieskum trhu.
Okresný súd Trebišov môže nahliadnuť do dedičského spisu sp. zn. 13D/431/2016, Dnot 165/2017,

IČS: XXXXXXXXXX odkiaľ si vie zistiť z akého dôvodu bola v danom konaní určená podstatne vyššia
všeobecná hodnota majetku než akú ponúka žalobca.
Čo sa týka identity žalovaného v 1/ rade - p. A. B. z listov vlastníctva je známy titul nadobudnutia
jeho spoluvlastníckych práv a to Rozhodnutie D-483/72-1/73, ktoré by mohol súd nájsť vo svojom
archíve, resp. by ho vedel poskytnúť v rámci súčinnosti súdu i príslušný katastrálny odbor. Podľa

tohto rozhodnutia by boli zrejmé bližšie identifikačné údaje osoby žalovaného v 1/ rade a teda ľahšie
dohľadanie jeho osoby, prípadne jeho dedičov (prichádza do úvahy i dodatočné dedičské konanie).
Slovenská republika zastúpená Okresným úradom Košice, preto v konečnom dôsledku
týmto:
1) Navrhuje, aby Okresný súd Trebišov z dôvodov hodných osobitného zreteľa ďalej nekonal so

Slovenskou republikou ako so žalovaným v druhom rade, nakoľko spoluvlastnícke právne vzťahy s ňou
možno urovnať v súlade s postupom vyžadovaným osobitnou právnou úpravou - zákonom č. 278/1993
Z.z. o správe majetku štátu v z. n. p.2) Navrhuje, aby Okresný súd Trebišov odkázal žalobcu na nesporové riešenie žalovaného v druhom
rade Slovenskú republiku, zastúpenú Okresným úradom Košice o uplatnenie si zákonného predkupného
práva spoluvlastníka z dôvodu zachovania právnej úpravy týkajúcej sa nakladania majetku štátu a to

zákonom č. 278/1993 Z.z.
3) Vyhlasuje, že nemá záujem uplatňovať svoje zákonné predkupné právo k podielu žalovaného v prvom
rade - p. A. B..
4) V prípade, ak by súd predsa len napriek existencii osobitnej právnej úpravy spätej s nakladaním s
majetkom štátu pristúpil k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, navrhuje sa tak vykonať len za

predpokladu, že bude kvôli právnej istote i v súlade so znaleckým posudkom, zákonom č. 278/1993 Z.z.
o správe majetku štátu v z.n.p. rešpektovanou cena určená právo na náhradu trov konania.
5) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa navrhuje, aby súd vyriekol, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo.

5. Žalobca v replike zo dňa 06.06.2024 (č. l. 87-88) k vyjadreniu žalovaného v 2/ rade uviedol,

že nosnou námietkou vo vyjadrení žalovaného v 2/ rade je, že pred podaním žaloby neoslovil na
mimosúdne rokovania žalovaného v 2/ rade – správcu, ktorým je Okresný úrad Košice. Žalobca nemal
záujem o zotrvanie v spoluvlastníckom vzťahu, preto si z uvedeného dôvodu zvolil možnosť zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdnou cestou. Žalobca zvolil uvedený spôsob práve z
dôvodu, že mimosúdne jednanie s príslušným Okresným úradom je zdĺhavé, bez záruky, že žalobca

skutočne nadobudne spoluvlastnícky podiel (s poukazom na obligatórne ponukové konanie voči iným
správcom majetku štátu) a najmä s vysokou pravdepodobnosťou, že k dohode nedôjde, vzhľadom na
rozdielne predstavy o sumách náhrady. Žalobca tak uvedeným postupom neobchádzal zákon a ani
nemal tento úmysel. Žalobca zvolil uvedený postup z dôvodu predstavy dosiahnutia komfortnejšieho a
rýchlejšieho spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. K sume náhrady, žalobca

uvádza, že vychádzal z kúpnych zmlúv, na základe ktorých sám nadobudol vlastnícke právo k
svojmu spoluvlastníckemu podielu. Žalobca z tohto dôvodu zastáva názor, že tieto sumy predstavujú
najrelevantnejší obraz o hodnote prevádzaných nehnuteľností, pričom na uvedenom nezmení nič
ani tá skutočnosť, že časť spoluvlastníckeho podielu nadobudol v konkurznom konaní od pôvodnej
spoluvlastníčky. Žalobca bol najúspešnejším účastníkom ponukového konania, ktorého sa mohol

zúčastniť slobodne každý, kto mal vedomosť o predmetnom konkurznom konaní a speňažení majetku.
Žalobca predkladá kúpne zmluvy, predmetom ktorých je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
taktiež sa nachádzajúcim v zastavanom území obce Černochov (pripadne obcí nachádzajúcich sa v
bezprostredne blízkosti obce Černochov), kde ceny za kúpu nehnuteľností sa pohybujú v rozmedzí
od 0,6 eur/1 m2 do max 2 eur/1 m2, čo zodpovedá žalobcom požadovanej sumy náhrady v zmysle

žalobného petitu. Z uvedeného dôvodu považuje návrh žalovaného v 2/ rade, aby súd nariadil na určenie
hodnoty nehnuteľností znalecké dokazovanie, za nadbytočný a neúčelný.
K vyjadreniu žalovaného v 1/ rade žalobca uviedol, že žalovaný v 1/ rade súhlasí so žalobcom
navrhovaným spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, a to prikázaním do
výlučného vlastníctva žalobcu, avšak nesúhlasí so sumou náhrady za spoluvlastnícky podiel, kde za

primeranú považuje sumu 7 eur/1 m2. Na preukázanie ním uvádzaných tvrdení predložil inzercie ponúk
obdobných nehnuteľností, ktoré sa majú pohybovať v cenovom rozmedzí od 6 – 9 eur/m2. Žalobca k
predmetným dôkazom zastáva stanovisko, že nemôžu objektívne odrážať a byť smerodajné pre určenie
hodnoty nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vyporiadania v tomto prípade. Žalobca zdôrazňuje, že ide
len o inzercie, čo znamená, že k uzavretiu skutočných zmlúv a k prevodu nehnuteľností za inzerované

sumy ani nemohlo dôjsť. V druhom rade, žalobca uvádza, že ide o inzerované ponuky z väčších miest,
prípadne veľké stavebné pozemky, ktoré nie je možné porovnávať s prevádzanými nehnuteľnosťami.
Žalobca z uvedeného dôvodu namieta, že tieto ponuky sa na predmetný prípad nemôžu vzťahovať
a poukazuje na vyššie uvedené kúpne zmluvy nehnuteľností obdobného typu, a to priamo z obce
Černochov, ktoré odzrkadľujú skutočnú trhovú cenu nehnuteľností.

6. Žalovaný v 1/ rade (č. l. 133-135) SPF v duplike naďalej zotrváva na svojich predošlých vyjadreniach,
na skutkovej a právnej argumentácii vo vyjadrení k žalobe. Naďalej súhlasí so zrušením a vyporiadaním
podielového spoluvlastníctva navrhovaným druhým spôsobom v zmysle § 142 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb.
OZ – prikázaním za náhradu. Spornou pre SPF ostala výška prípadnej náhrady za podiely žalovaného

zastúpeného SPF. Žalobca v predmetnom vyjadrení žiadnym spôsobom neprejavil záujem sa dohodnúť
na určitej výške náhrady. SPF má záujem na rozumnej dohode na výške náhrady, avšak je povinný
hájiť záujmy a spravovať podiely štátu a neznámych vlastníkov s najväčšou odbornou starostlivosťou a
nemôže súhlasiť s finančnou náhradou v prospech ním zastúpených spoluvlastníkov hlboko pod trhovoucenou. Sporné parcely sú evidované v katastri nehnuteľností v stave „C“ KN v intraviláne obec C..
Parcelareg.„C“,číslo80ovýmere90m2jevcelejvýmerezastavanástavbou,rodinnýdom,sosúpisným
číslom 125 na LV č. XX v podielovom spoluvlastníctve žalovaného v 2/ rade a žalobcu. Parcela reg. „C“,

číslo77ovýmere926m2,druhpozemku:Záhrada,vzmyslekatastrálnejmapyaúdajovzmapyslúžiako
pozemok na ktorom sa pestuje zelenina, ovocie, okrasná nízka a vysoká zeleň a iné poľnohospodárske
plodiny. Tieto skutočnosti SPF zohľadnilo pri vyjadrení sa k výške náhrady a nemôže súhlasiť s výškou
náhrady navrhovanou žalobcom. SPF uviedol vo vyjadrení k žalobe viaceré ponuky na realitnom trhu.
V zmysle obdobných ponúk realitných kancelárií v danej a obdobnej oblasti sa sumy za m2 za obdobné

pozemky pohybujú cca v rozmedzí od 5,- eur/m2 do 11,- eur/m2. Dokonca v prípade niektorých ponúk
ide o ponuky pravdepodobne samotného žalobcu, kde obdobné pozemky predával v priemere od 6,- do
9,- eur/m2. Je vysoký predpoklad, že sa žalobca bude snažiť sporné parcely ďalej predať zo ziskom, čo
SPF v podstate chápe, avšak nesmie to byť na úkor žalovaného v 1/ rade zastúpeného SPF. V tomto
štádiu konania SPF teda musí zotrvať na svojom návrhu výšky náhrady, minimálne na spodnej hranici 5,-
eur/m2. Návrh žalovaného v 2/ rade, a teda aby súd nariadil na určenie hodnoty sporných nehnuteľností

znalecké dokazovanie, ponecháva SPF na úvahe súdu.
K trovám konania žalovaný v 1/ rade odkázal na svoju predošlú argumentáciu a vyjadrenia vo veci
a doplnil, že toto súdne konanie v tomto špecifickom prípade vo vzťahu k neznámemu spoluvlastníkovi,
nezačalo ako výsledok sporu zúčastnených strán, ale ako dôsledok skutočnosti, že žalovaný zastúpený
SPF je neznámym spoluvlastníkom. V opačnom prípade nie je možné vylúčiť, že ak by bol známym,

mal by záujem vec riešiť aj mimosúdne. Avšak, žalobca nevyzval na mimosúdne rokovanie SPF ako
zástupcu neznámych spoluvlastníkov. SPF sa teda nemohol objektívne vyjadriť k možnosti/nemožnosti
mimosúdnej cesty. SPF je právnická osoba zriadená zákonom a ako taký smie konať výslovne len to, na
čo je zákonne oprávnený. Zároveň v tomto konkrétnom spore ide o usporiadanie majetkových vzťahov
medzi spoluvlastníkmi, kedy nemožno hovoriť o úspechu tej ktorej strany. Žalobca v tomto prípade

nadobúda výlučné vlastníctvo a žalovaný odplatu za odstúpené podiely. V takomto prípade nemožno
hovoriť o 100% úspechu žiadnej zo strán, max. tak o pomere úspechu vo veci 50/50. Aj z tohto dôvodu
by každá strana mala znášať vlastné trovy konania. V tomto konaní ide o situáciu, v ktorej majú účastníci
na oboch stranách tak postavenie navrhovateľa, ako aj postavenie odporcu, tzv. Iudicium duplex.

7. Žalovaný v 2/ rade Slovenská republika zastúpená Okresným úradom Košice v duplike (č. l. 138-140)
zotrval na svojich predošlých tvrdeniach a návrhoch obsiahnutých vo vyjadrení sa k žalobe uviedol, že
pokiaľ by súd rozhodol vo veci určenia primeranej ceny daného nehnuteľného majetku len na základe
predložených kúpnych zmlúv a odhadov žalobcu, mohol by tak neprimerane poškodiť žalovaných
v prospech žalobcu podnikateľsky sa zaoberajúcemu kúpou a následným predajom so ziskovou

návratnosťou nehnuteľného majetku po celom území Slovenskej republiky (viď. ORSR výpisy žalobcu,
www.slovakestate.com). Slovenská republika zastúpená Okresným úradom Košice síce rozumie
potrebe vysporiadania spoluvlastníckych vzťahov, avšak nie za stavu obchádzania alebo ohýbania
právnych noriem zakotvených zákonodarcom v právnej úprave. Každá nehnuteľnosť a obzvlášť, čo sa
týka rodinných domov je v inom technickom, dispozičnom a dizajnovom stave a preto je najvhodnejším

riešením z pohľadu spravodlivosti určenia reálnej trhovej ceny, pristúpiť k jej individuálnemu obhliadnutiu
a oceneniu skrz znalca. Uvedený postup by mal byť aj v záujme rozhodujúceho súdu, nakoľko je vidieť,
že aj Slovenský pozemkový fond označil navrhovanú cenu žalobcom za neadekvátnu a teda súd môže
v súlade s vyšetrovacím princípom zabezpečiť pre spravodlivé rozhodnutie i vlastné dôkazy v záujme
ochrany práv (napr. určiť znalca, ktorý nebude ovplyvnený ani jednou zo strán sporu). Treba podotknúť,

že žalobca neposkytol súdu do konania fotodokumentáciu predmetného nehnuteľného majetku, nakoľko
je v súčasnosti pravdepodobne jediným spoluvlastníkom disponujúcim prístupom do nehnuteľností.
Žalovaní v súčasnosti takúto aktuálnu dokumentáciu nemajú k dispozícii (z obdobia, v ktorom bol
štátom nadobudnutý spoluvlastnícky podiel si dočasný správca nemohol bez svojho pričinenia uvedené
zabezpečiť, inak by túto dokumentáciu poskytol). Pokiaľ si je žalobca istý svojim odhadom, nemá sa

podľa názoru Okresného úradu Košice ani najmenší dôvod obávať ocenenia nehnuteľného majetku
znalcom. Slovenská republika zastúpená Okresným úradom Košice považuje za nesprávny prístup
žalobcu potvrdený výslovným priznaním, že si ,,zvolil uvedený postup z dôvodu predstavy dosiahnutia
komfortnejšieho a rýchlejšieho spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva“. Ďalej
tvrdí, že údajne je jednanie s príslušným Okresným úradom Košice zdĺhavým. Tieto tvrdenia vyriekol

žalobca napriek tomu, že ani len neskúsil tohto dočasného správcu majetku štátu osloviť. Zákon č.
278/1993 Z.z. o správe majetku štátu obsahuje i lehoty, v ktorých dočasný správca majetku štátu
jednotlivé úkony vykonáva. Keďže žalobca vôbec neskúsil osloviť dočasného správcu majetku štátu
z pozície spoluvlastníka, tak ani nemohol skutočne zistiť, že subjekty vybavujúce danú agendu i vprípadoch, kedy osobitná právna úprava neupravuje konkrétne lehoty, vždy vykonávajú úkony bez
zbytočnéhoodkladuaefektívne.Niejepretovylúčeným,ženiekedyjeprávevýbersúdnejcestynakoniec
tou zdĺhavejšou cestou. Neobstojí ani polemizovanie žalobcu o tom, čo by nastalo, ak by sa v rámci

ponukového konania prihlásil iný správca majetku štátu, nakoľko už i vo svojom vyjadrení k žalobe
bolo avízovaným, že takáto situácia by v konkrétnom prípade po poznaní praxe bola len veľmi málo
pravdepodobnou. Okresný úrad Košice zastupujúc štát je povinným postupovať v zmysle zákona č.
278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, preto nemôže svojvoľne určovať trhovú hodnotu nehnuteľností a
teda ani akceptovať takéto jej určenie. Okresný úrad Košice sa stotožňuje s tvrdením žalovaného v 1/

rade–Slovenskýmpozemkovýmfondomotom,žežalobcompredloženézmluvynemajúvyššiu,činižšiu
dôkaznú hodnotu než akýkoľvek iný dôkazný materiál ohľadom ceny nehnuteľností a uvedené nezmení
podľa názoru Okresného úradu Košice ani fakt, že si žalobca zabezpečil viac takýchto kúpnych zmlúv.

8. Žalobca vo vyjadrení (č. l. 160-162) k vyjadreniu žalovaného v 2/ rade zotrváva na predchádzajúcich
vyjadreniach.Žalobcapodotýka,ževoväčšinepredloženýchkúpnychzmlúvakonkrétnevpredložených

kúpnych zmluvách pre katastrálne územie C. je na strane predávajúceho samotná obec, čo nepochybne
znamená, že ak obec vystupovala v postavení predávajúceho, je dôvodné predpokladať, že bolo v
jej záujem stanoviť hodnotu prevádzaných nehnuteľností ako trhovú hodnotu a nestanovovať sumu
kúpnej ceny nižšie, než je hodnota trhová. Žalovaný v 2/ rade namieta žalobcom predložené kúpne
zmluvy, avšak na preukázanie svojich tvrdení a najmä na vyvrátenie tvrdení, ktoré uviedol žalobca a

ktoré podložil dôkazmi, nestačí len konštatácia žalovaného v 2/ rade o tom, že kúpne zmluvy predložené
žalobcom, v ktorých vystupovala ako zmluvná strana obec, považuje za neobjektívne. Žalovaný v 2/
rade tak nepreukázal, že žalobcom tvrdená hodnota nehnuteľností je neprimerane nízka, ako tvrdí vo
svojich vyjadreniach. Poukázal na § 151 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom
znení (ďalej aj ako len „CSP“).

K ponukám realít, ktoré predložil žalovaný v 1/ rade žalobca ešte doplnil, že Ponuka č. 2 na predaj
pozemku je ponuka na predaj pozemku v D. oblasti, zastavaný pozemok je o výmere 1.950 m2.
Zastavaný pozemok v prípade žalobcu má výmeru 90 m2. Žalobca tak zastáva názor, že tieto pozemky
nie sú porovnateľné, a to ani z hľadiska lokality a to ani z hľadiska ich bonity. Čo sa týka ponuky
č. 3, rovnako tak nie je možné porovnávať tieto nehnuteľnosti, nakoľko žalovaný v 1/ rade poukázal

na inzerovanú nehnuteľnosť – pozemok s výmerou 1. 246 m2, ktorý je svojou povahou stavebný
a na ktorý je možné umiestniť modulový dom, prípadne karavan. Teda ide o pozemok podstatne
väčšej výmery, ako je zastavaný pozemok v prípade žalobcu, ktorý je o výmere 90 m2. Žalobca
tak zdôrazňuje, že stavebný pozemok je o výmere 90 m2, pričom stavba je v nespôsobilom stave,
nachádzasanaokrajiobceČernochov.Vpredmetnomprípadejetakzjavné,ženákladynavypracovanie

znaleckéhoposudkumôžuprevýšiťsamotnúhodnotunehnuteľností.Opakžalovaný1/a2/nepreukázali.
Kúpna cena v rámci kúpnej zmluvy uzatvorenej s p. F. G., nar. XX.X.XXXX dňa 12.1.2021 bola
dosiahnutá v rámci ponukového konania na majetok predchádzajúceho spoluvlastníka, na ktorého
osobu prebehlo oddlženie, a teda táto kúpna cena predstavovala najvyššiu sumu, ktorú bol ochotný
niekto vynaložiť za predmetný spoluvlastnícky podiel, a teda vierohodným spôsobom reflektuje trhovú

hodnotu nehnuteľnosti. Kúpna cena v rámci kúpnej zmluvy uzatvorenej s p. H. B., nar. X.X.XXXX
dňa 3.1.2024 bola dohodnutá ako trhová v rámci negociácií medzi zmluvnými stranami tejto kúpnej
zmluvy. Žalobcom určená suma náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných tak predstavuje sumu
kúpnej ceny, ktorá vychádza zo skutočne uzavretej kúpnej zmluvy, odrážajúcej trhovú cenu týchto
nehnuteľností.

9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, vyjadreniami strán sporu,
spisom Štátneho notárstva v Trebišove D/483/72 a zistil tento skutkový stav veci:

10. Na pojednávaní konanom dňa 22.10.2024 zástupcovia strán sporu zotrvali na svojich stanoviskách

uvedených v ich písomných vyjadreniach.

11. Súd na pojednávaní konanom dňa 22.10.2024 vyslovil predbežné právne posúdenie aj vo vzťahu
k označeniu žalovaného v 1/ rade, ktorého žalobca v žalobe označil iba ako „ A. B., nezistený vlastník“.

12. Podľa § 61 zákona číslo 160/2015, Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), procesnú
subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

13. Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.14. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“.

15. Podľa § 7 ods. 1, prvá veta, ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať
práva a povinnosti vzniká narodením. Smrťou táto spôsobilosť zanikne.

16. Povinnosťou súdu je kedykoľvek počas konania, ak Civilný sporový poriadok neustanovuje inak,

prihliadať na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (procesné podmienky).
Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady, za ktorých súd môže rozhodovať vo veci samej.
Medzi základné procesné podmienky na strane strany sporu patrí procesná subjektivita definovaná
v § 61 CSP, ktorej korelátom v hmotnom práve je právna subjektivita. Procesnú subjektivitu má ten,
kto disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti. Fyzická osoba nadobúda spôsobilosť na práva a
povinnosti svojím narodením (jej nositeľom je aj počaté dieťa, ak sa narodí živé) a stráca ju smrťou

(vyhlásením za mŕtveho). Výnimku z konceptu hmotnoprávnej subjektivity predstavuje § 61 CSP časť
vety za bodkočiarkou vzťahujúca sa na situácie, keď určitý procesný subjekt neexistuje podľa hmotného
práva (nedisponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti), ale disponuje subjektivitou procesnou. „Pôjde
o prísne definované výnimky uplatniteľné spravidla v mimosporovom konaní (typickým príkladom je
zdravotnícke zariadenie v konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení podľa §

252 a nasl. CMP)“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1752). Nedostatok
procesnej subjektivity v čase začatia konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania,
kedy súd postupuje podľa § 62 CSP a konanie zastaví. Nedostatok podmienky konania nie je pritom
vadou žaloby z hľadiska jej správnosti či úplnosti.

17. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 5Cdo/206/2022 vyslovil záver, že povinnosť
súdov skúmať splnenie procesnej podmienky konania spočívajúcej v existencii procesnej subjektivity
strany sporu nezanikla ani v prípade, ak je stranou sporu osobitným predpisom definovaný neznámy
vlastník. Vychádzal z § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie

vlastníctva k pozemkom, v zmysle ktorého ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred
orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c). V
ustanovení § 16 ods. 1 písm. b) uvedený zákon zveruje fondu oprávnenie nakladať podľa tohto zákona
a podľa osobitných predpisov s pozemkami s nezisteným vlastníkom (§ 13), ktorými sú v zmysle §
8 písm. c) a d) pozemky, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo

nie je známe, alebo pozemky, ktorých vlastník nie je známy. Najvyšší súd nadviazal na uznesenie
zo dňa 24. februára 2016 sp. zn. 6Cdo/11/2016 v konaní o určenie vlastníckeho práva, v ktorom boli
niektorí žalovaní tzv. neznámymi vlastníkmi a uviedol, že v záujme spriechodnenia procesu usporiadania
vlastníckych vzťahov k pozemkom bol o. i. ustanovený zákonný mechanizmus nakladania Slovenského
pozemkového fondu s pozemkami s nezisteným vlastníkom. Priblížená právna konštrukcia spôsobovala

udržateľnosť označenia Slovenského pozemkového fondu za zástupcu presne označeného (v žalobe
či v inom podaní určenom súdu prinajmenšom menom a priezviskom identifikovaného) evidovaného
vlastníka len u vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca definície z ustanovenia čl. I § 8 ods. 1 písm.
c) zákona 180/1995 Z. z., teda len u tých, o ktorých bolo nepochybné, že existovali (čo u fyzických osôb
znamená, že ešte žili a u právnických osôb, že vznikli a dosiaľ nezanikli) a znakom ich neznámosti bola

neznámosťichadresyalebosídla.Takétooznačenie,alenemohloprichádzaťdoúvahyutýchvlastníkov,
ktorí neboli známi vôbec, spravidla preto, že pôvodný vlastník už neexistoval a nebolo zrejmé, kto bol
jeho právnym nástupcom. Každý pokus tvrdiť opak by bol pripustením možnosti vykonania súdneho
konania a vydania v ňom i vecného rozhodnutia o predmete sporu aj za cenu neexistencie jednej z
podmienok konania, či presnejšie pri zaťažení konania neodstrániteľnou prekážkou, brániacou jeho

ďalšiemu pokračovaniu a takto tiež popretím jedného zo základov, na ktorých stojí civilný proces. Je totiž
všeobecne známou skutočnosťou bez potreby dokazovania alebo tiež tzv. notorietou, že mŕtva fyzická
osoba ani už zaniknutá osoba právnická nemajú spôsobilosť mať práva a povinnosti. S nedostatkom
takejto spôsobilosti išlo takpovediac ruka v ruke i nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania
(v súčasnosti procesnej subjektivity) a ak takáto skutočnosť tu bola už v čase začatia konania (na

rozdiel od úmrtia fyzickej osoby či zániku osoby právnickej až v jeho priebehu, za určitých okolností
reparovateľných postupmi podľa § 107 Občianskeho súdneho poriadku), vadu spočívajúcu v snahe o
zapojenie takéhoto „subjektu“ do súdneho konania nešlo napraviť žiadnym spôsobom, ale pri postavení
súdu pred takúto procesnú situáciu muselo dôjsť (bez ďalšieho) v časti dotknutej takouto vadou kzastaveniu konania (podľa § 19 a § 104 ods. 1 vety prvej Občianskeho súdneho poriadku). Riešením,
ako tento problém preklenúť, sa javilo len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť
zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom v takomto prípade, napr. spôsobom „Neznámy (resp.

nezistený) vlastník nehnuteľností ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom ...“ alebo „Neznámy
(nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. Slovenským
pozemkovým fondom, ...“.

18. Vec prejednávajúci súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.04.2019,

sp.zn. 8Cdo/31/2018, z ktorého vyberá nasledovné: ,,55. Dovolací súd súčasne dodáva, že hoci
spôsobilosť „neznámeho", resp. „nezisteného" vlastníka byť účastníkom konania je aj pri jeho označení
(druhovým pomenovaním) ako: „neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného
vlastníka menom ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom" prinajmenšom diskutabilná, keďže nie je
preukázané, či vôbec nejaký právny nástupca pôvodného vlastníka existuje, t. j. či je ňou označená
existujúca fyzická osoba, zákonodarca mu priznal právnu subjektivitu vytvorením osobitného subjektu

„neznámeho", resp. „nezisteného vlastníka", ktorý je vybavený procesnoprávnou subjektivitou, a preto
sa bolo potrebné prikloniť k potrebe žalobu prejednať vecne a meritórne rozhodnúť. 56. Potreba
zavedenia tohto inštitútu vyplynula najmä zo skutočnosti, že v evidencii vlastníctva nehnuteľností je
zapísaných tisíce fyzických osôb, o ktorých možno s istotou tvrdiť, že už nežijú, resp. nie je známe a
zistiteľné miesto ich trvalého pobytu, čo spôsobuje problémy pri nakladaní s takýmito nehnuteľnosťami.

Zákonodarca preto vytvoril značne neštandardný subjekt „neznámeho", resp. „nezisteného" vlastníka,
aby takýto subjekt, zo zákona zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, mohol byť sporovou
stranou v sporoch vyplývajúcich z vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Tento inštitút je opodstatnený
predovšetkým vtedy, keď je v evidencii nehnuteľností zapísaný neznámy, resp. nezistený vlastník a
je potrebné usporiadať vlastnícke vzťahy k predmetným nehnuteľnostiam. Zo záveru, že tento subjekt

má procesnoprávnu subjektivitu, nemožno automaticky vyvodiť, že je v spore aj (v danom prípade
pasívne) vecne legitimovaný. Ako už bolo uvedené vyššie, záujmom a úmyslom zákonodarcu bolo iba
spriechodnenie procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a i obnovenia hodnoverného
spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý sa vytratil v tuzemských podmienkach prakticky
okamžite v súvislosti s opustením intabulačného princípu a strate niekdajšieho významu inštitútu

pozemkovej knihy krátko po II. svetovej vojne. Potreba zavedenia osobitného subjektu „neznámych",
resp. „nezistených" vlastníkov vyplynula z potreby v procese usporiadania pozemkového vlastníctva
zaviesť čo najefektívnejšie postupy a pravidlá pri usporiadaní pozemkového vlastníctva s ohľadom
na poskytnutie rovnakej ochrany vlastníckeho práva všetkým vlastníkom a zákonmi zavedený subjekt
„neznámych", resp. „nezistených" vlastníkov bol následne využívaný v ďalších súvisiacich právnych

predpisoch za účelom zefektívnenia riešenia vlastníckych vzťahov k pozemkom, resp. nakladania s
pozemkami. Cieľom zavedenia špecifického subjektu - „nezisteného", resp. „neznámeho" vlastníka
bolo napomôcť pri evidencii a usporiadaní vlastníckych vzťahov, a to aj v súdnych konaniach,
pričom nakladanie s pozemkami nezistených vlastníkov a zastupovanie nezistených vlastníkov pred
súdmi a inými orgánmi zveril zákon výslovne Slovenskému pozemkovému fondu a Lesom SR, š. p.

Týmito špeciálnymi predpismi je tak zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov
nezistených vlastníkov, a to aj v konaniach pred súdom, aby sa mohol uskutočniť proces, ktorý sa
priamo týka práv a oprávnených záujmov neznámych vlastníkov (aby táto osobitná skupina osôb
neutrpela ujmu na svojich právach). Slovenský pozemkový fond pri vykonávaní činností zverených mu
osobitnými predpismi postupuje vždy vo verejnom záujme a teda aj ustanovenia, vymedzujúce rozsah

oprávnenia Slovenského pozemkového fondu konať v prípade pozemkov s neznámym vlastníkom, je
potrebné vykladať s prihliadnutím na verejný záujem, ktorým nepochybne je spravodlivé usporiadanie
pozemkového vlastníctva a poskytnutie rovnakej ochrany vlastníckeho práva všetkým vlastníkom
pozemkov."

19. Na základe judikatúry NS SR sp. zn. 8Cdo/31/2018 súd konštatuje, že pojem „nezistený vlastník"
je právna fikcia osoby, ktorej bola zákonom priznaná procesnoprávna subjektivita. Procesnoprávna
subjektivita je priznaná aj fyzickým osobám (nezisteným vlastníkom) u ktorých možno vzhľadom na
dátum ich narodenia logicky predpokladať, že už nežijú (ich spôsobilosť mať práva a povinnosti
zanikla). Zákon vytvorením fikcie ich pretransformoval do samostatného procesnoprávneho subjektu

(nezisteného vlastníka) pri ktorom sa naďalej uvádza meno a priezvisko. Právna úprava vychádza z
princípu, že procesnoprávna subjektivita je širšia ako hmotnoprávna, keďže podľa § 61 CSP procesnú
subjektivitumáten,ktomáspôsobilosťnaprávaapovinnosti;inaklenten,komujuzákonpriznáva.Fikcia
nezisteného vlastníka umožňuje procesnoprávne zabezpečiť identitu vlastníckeho vzťahu ku konkrétnejnehnuteľnosti a zachovať veľkosť spoluvlastníckych podielov zapísaných v katastri nehnuteľností.
Súčasne umožňuje zabezpečovať procesnoprávnu existenciu nezisteného vlastníka ako subjektu
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.

20.Podľa§16ods.1,písm.b)zák.č.180/1995Z.z.oniektorýchopatreniachnausporiadanievlastníctva
k pozemkov Fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov 30) s pozemkami s
nezisteným vlastníkom.

21. Podľa § 16 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k
pozemkov ak je potrebné, Fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje
vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca.

22. Právny vzťah zákonného zastúpenia nezisteného vlastníka fondom vyžaduje procesnú subjektivitu
u zástupcu i zastúpeného. I z toho dôvodu vidieť nevyhnutnosť fikcie procesnej subjektivity nezisteného

vlastníka.

23. Identita nezisteného vlastníka ako účastníka konania sa odvíja od jeho zápisu v katastri
nehnuteľností. Pri označení nezisteného vlastníka ako účastníka konania je nevyhnutné vychádzať zo
zápisu jeho označenia na LV v katastri nehnuteľností. Zákon presnú formu nepredpisuje. Obligatórnym

údajom je nezistený vlastník a jeho zastúpenie fondom. Fond pri zastupovaní nezisteného vlastníka
musí postupovať s odbornou starostlivosťou.

24. Žalobca v priebehu konania a to na pojednávaní súdu konanom dňa 10.12.2024 opravil
označenie žalovaného v 1/ rade v znení: „neznámy (nezistený) právny nástupca pozemkovo

knižného vlastníka) menom A. B.“. Takejto fyzickej osobe pri jej označení druhovým pomenovaním
ako „neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom ...,
zastúpený Slovenským pozemkovým fondom“, zákonodarca priznáva právnu subjektivitu a to
vytvorením osobitného subjektu ,,neznámeho“, respektíve ,,nezisteného vlastníka“, ktorý je vybavený
procesnoprávne subjektivitou.

25. Takéto označenie žalovaného v 1/ rade súd akceptoval, pričom takéto označenie žalovaného v 1/
rade je v súlade s vyššie citovanom judikatúrou súdov.

26. Fikcia subjektivity nezisteného vlastníka trvá iba do okamihu, kedy nezisteného vlastníka možno

na základe vykonaných dôkazov (spravidla rodné listy a úmrtné listy prípadne ďalšie verejné listiny)
jednoznačne identifikovať a konštatovať zistenie jeho subjektivity ako fyzickej osoby. V tom prípade
dochádza k zmene právneho subjektu počas konania.

27. Na základe návrhu zástupcu žalovaného v 2/ rade vo vyjadrení k žalobe, súd za účelom zistenia

procesnejsubjektivityžalovanéhov1/rade,priktoromchýbalivžalobebližšieidentifikačnéúdaje,doplnil
dokazovanie vyžiadaním spisu od Štátneho notárstva v Trebišove spis sp. zn. D XXX/XXXX, nakoľko
z listu vlastníctva č. XX (č. l. 16) predloženého žalobcom vyplýva, že titulom nadobudnutia podielového
spoluvlastníctva žalovaného v 1/ rade je rozhodnutie D 483/1972 ako aj zisťovaním z centrálneho
registra obyvateľov a vyžiadaním správy z obce Černochov.

28. Z predmetnej fotokópie spisu Štátneho notárstva sp. zn. D483/72, a to výpisu z pozemkovej knihy
zo dňa 21.júna 1972, číslo vl. 244 (č. l. 150), vyplýva, že podielovými spoluvlastníkmi tam uvedených
nehnuteľnosti a to parc. č. 76 – záhrada v intraviláne s rozlohou 4 á a 68 m2, parc. č. 77 – záhrada
v intraviláne o výmere 4 áre 64 m2, parc. č. 80 - dom č. 69 v intraviláne o výmere 90 m2, parc. č. 81 –

spoločný dvor o výmere 5 á 29 m2 sú pod B5 - ml. A. B. .... 1 a pod B7 - G. B. ........ 1.

29. Ďalej z predmetnej fotokópie spisu D 483/72 a jeho rozhodnutia zo dňa 17.08.1972 (č. l. 154) mal
súd preukázané, že do majetku po poručiteľovi G. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C., zomrelý
20.04.1972 patrí polovičný podiel z - rozostavaný rodinný dom budovaný na parc. č. 80, kat. úz. C. ako

aj podiel z nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX, kat. úz. C., parc. č. 76, 77, 80 a 81 pod B7 na mene
poručiteľa G. B. v 1/2, avšak v skutočnosti v 1 k celku, čomu zodpovedá stav podľa EN, číslo evid. listu
92, parc. č. 77 záhrada o výmere 9 á 26 m2, parc. č. 80 zastavaná plocha 90 m2, parc. č. 81 spoločnýdvor 5 á 29 m2 a toto dedičstvo nadobúdajú: mal. H. B., nar. XX.XX.XXXX a mal. I. B., nar. X.X.XXXX,
obaja zastúpený matkou J. B., bytom C. C. F. XXX.

30. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že po v žalobe označenom žalovanom v 1/ rade A. B., neznámy
(nezistený) právny nástupca pozemkovo-knižného vlastníka, existujú právni nástupcovia a to H. B., nar.
XX.XX.XXXX (syn G. B., nar. XX.XX.XXXX), a deti po sestre H. B., nar. XX.XX.XXXX, I. K. B. (G.), nar.
X.X.XXXX, ktorá je podľa správy Obce Černochov (č. l. 228 spisu) už nebohá.

31. Z predmetnej správy Obce Černochov (č. l. 228) zo dňa 12.02.2025 ďalej vyplýva, že neb. G. B.,
nar. XX.XX.XXXX, zomrelý 20.04.1972, naposledy bytom C., L. XXX/X bol ženatý s J. B., K. B., ktorá
zomrela XX.XX.XXXX. Mali dve deti H. B., nar. XX.XX.XXXX a I. G. K. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá podľa
vedomosti obce zomrela a mala dve deti. Zo správy obce tiež vyplýva, že I. G. mala dve deti a to F. G.,
nar. XX.XX.XXXX a A. G., nar. XX.XX.XXXX. Z uvedenej správy tiež vyplýva, že preverením starostkou
obce Černochov u obyvateľov obce neb. G. B., nar. XX.XX.XXXX mal brata A. B. a tento pravdepodobne

zomrel. M. N. E. C. a to, že I. G. zomrela dňa XX.XX.XXXX potvrdzuje aj lustrácia v REGOB. Je potom
logické, že žalobca uzatváral kúpnu zmluvu zo dňa 12.01.2021 (č. l. 24-27) nie s I. G., ale jej dcérou F. G..

32. Naviac súd uvádza, že žalobcovi je osoba H. B., nar. XX.XX.XXXX známa (syn G. B. a synovec
žalovaného v 1/ rade A. B.), čo žalobca preukázal listinným dôkazom a to kúpnou zmluvou zo dňa

29.12.2023 uzatvorenou medzi H. B. ako predávajúcim a spoločnosťou žalobcu Slovak Estate, s.r.o.,
predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vo vlastníctve H. B. vo výške podielu 1, nachádzajúce sa v obci
Černochov, LV č. XX, parc. č. 77, 80 (ktoré nadobudol po svojom otcovi G. B.). Touto vedomosťou
žalobca disponoval už pred podaním žaloby (kúpna zmluva so H. B. uzatvorená dňa 29.12.2023).

33. Z uvedeného podľa názoru súdu logický vyplýva, že žalovaný v 1/ rade nie je osobou neznámou,
či nezistenou a po tomto nebolo prejednané dedičstvo, nakoľko žalovaný v 1/ rade je stále na LV č. XX
uvedený ako spoluvlastník predmetných nehnuteľnosti v podiele 1.

34. Žalobca pri označení žalovaného v 1/ rade vychádzal z údajov uvedených v katastri nehnuteľnosti

a to aj napriek tomu, že uzatváral kúpnu zmluvu so H. B., ktorý je s určitosťou synom G. B. a teda
žalovaný v 1/ rade je strýkom H. B., s ktorým na zdôraznenie žalobca uzatváral kúpnu zmluvu na
nehnuteľnosť. Žalobca mal možnosť overiť tieto skutočnosti pred podaním žaloby a zistiť prípadný okruh
dedičovpožalovanomv1/radeajdotazomuH.B.,ktoréhožalobcanemalproblémosloviťpredpodaním
žaloby za účelom uzatvorenia kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti v zmluve uvedené.

35. S poukazom na vyššie uvedené súd po zistení , že u žalovaného v 1/ rade, ktorý je označený ako
neznámy (nezistený) právni nástupcovia po dotyčnej osobe, boli súdom dohľadaní právni nástupcovia
po takto označenom vlastníkovi spornej nehnuteľnosti, takže v tomto štádiu konania nie je možné
ako žalovaného v 1/ rade žalovať neznámych právnych nástupcov po tejto osobe, keďže títo právni

nástupcovia sú známi.

36. Ako už súd uviedol vyššie, podľa výpisu z pozemkovej knihy, ktorá je súčasťou predmetného
dedičského spisu vložky č. 244 je pod B5 uvedený ako podielový vlastník mladistvý A. B. v podiele
1 k celku a to titulom dedenia zo dňa 13.01.1932, teda žalovaný v 1/ rade v prejednávanej veci. Ak

teda žalovaný v 1/ rade bol v čase dedenia označený ako mladistvý, teda vo veku od 16-18 rokov, rok
narodenia žalovaného bol 1916, ak by mal 17 rokov, alebo 1915, ak by mal v tom čase 18 rokov, teda
súd na základe toho dospel k záveru, že v čase podania žaloby by mal mať žalovaný v 1/ rade 109
alebo 108 rokov. Z toho možno vyvodiť jediný záver, že žalovaný v 1 rade v čase podania žaloby už
nežil, pričom ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť.

37. Je všeobecne známou skutočnosťou, že mŕtva fyzická osoba ani už zaniknutá osoba právnická
nemajú spôsobilosť mať práva a povinnosti, s nedostatkom takejto spôsobilosti ide tak povediac ruka
v ruke i nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania (v súčasnosti nedostatok procesnej subjektivity)
a ak takáto skutočnosť je tu už v čase začatia konania (na rozdiel od úmrtia fyzickej osoby či zániku

osoby právnickej až v jeho priebehu, za určitých okolnosti reparovaných postupmi podľa CSP), vadu
spočívajúcu v snahe o zapojenie takéhoto „subjektu“ do súdneho konania nejde napraviť žiadnym
spôsobom, ale pri postavení súdu pred takúto procesnú situáciu musí dôjsť (bez ďalšieho) v časti
dotknutej takouto vadou k zastaveniu konania.38. Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobcu proti žalovanému v 1/ rade zastavil v súlade s § 62 CSP
(výrok I. rozsudku).

39. Pokiaľ ide o existujúci majetok vedeného na žalovaného v 1/ rade je potrebné ohľadom tohto
majetku začať dodatočné prejednanie dedičstva po ňom. Žiada sa dodať, že v prípade prejednania
spoluvlastníckehopodieluoznačenéhožalovanéhov1/radevdedičskomkonaní,môžemedzižalobcom
a dedičmi označeného žalovaného v 1/ rade dôjsť k dohode o zrušenie a vyporiadanie dotknutého

podielového spoluvlastníctva, a to bez akejkoľvek ingerencie súdu, pričom takémuto vysporiadaniu
vlastníckych vzťahov je naklonený aj zástupca žalovaného v 2/ rade, ktorý takúto možnosť prezentoval
aj v konaní pred súdom.

40. Podľa § 78 ods. 1 CSP, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

41. Podľa § 78 ods. 2 CSP, súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov
podľa odseku l.

42. V prípade sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa konania musia zúčastniť

všetci podieloví spoluvlastníci, a to či už na strane žalobcu, alebo na strane žalovaného, keďže
jeho predmetom je celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva, právoplatný výrok zaväzuje len
stranu sporu a po právoplatnosti rozsudku aj právnych nástupcov zúčastnených strán. V prípade sporu
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ide o prípad núteného spoločenstva podľa §
78 CSP.

43. V tejto otázke existuje ustálená judikatúra slovenských súdov (viď. napr. ZSP 50/2004): „V
občianskom súdnom konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musia byť účastníkmi
všetci spoluvlastníci; rozhodnutie súdu vydané len voči niektorým zo spoluvlastníkov by nemohlo
byť účinné proti tým, ktorí neboli účastníkmi konania (§ 91 ods. 2 OSP).“ Taktiež staršia judikatúra

publikovaná pod R 16/1967: Pokiaľ ide o vec patriacu viacerým spoluvlastníkom, nebolo by možné
prejednávať návrh na zrušenie podielového spoluvlastníctva len s niektorými zo spoluvlastníkov.

44. Vzhľadom na zistené skutočnosti je zrejmé, že podmienka účasti všetkých procesne spôsobilých
subjektovvkonanísplnenánebola,čímnebolanastranežalovanýchdanáichpasívnavecnálegitimácia.

45. Súd preto žalobu žalobcu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva voči žijúcemu
podielovému spoluvlastníkovi žalovanému v 2/ rade zamietol (§ 78 ods. 2 CSP).

O trovách konania súd rozhodol podľa týchto ustanovení:

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

49. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

50. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Žalobca
bol v konaní v celom rozsahu neúspešný a žalovaným v 1/ a 2/ rade tak vzniklo právo na náhradu trov
konania. Keďže však priznanie náhrady trov konania žalovanému v 1/ rade logicky vylučuje nedostatok

jeho procesnej subjektivity, pričom žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade si trovy konania neuplatnili,
súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovaným v 1/ a 2/ rade náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.