Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Tuesday, June 24, 2025

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15Csp/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725200568
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2025:6725200568.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

15Csp/5/2025

– 2 –

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v spore žalobcu
MINIHOTOVOST, SE, IČO: 04355211, so sídlom náměstí T.G.Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, Česká
republika, v konaní právne zastúpený JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, IČO: 42185190,
so sídlom Advokátskej kancelárie Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava – mestská časť Dúbravka, proti
žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D., o zaplatenie 450,-- Eur s

príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

15Csp/5/2025
– 2 –

I/ Súd žalobu z a m i e t a .

II/ Žalovaná n e m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

15Csp/5/2025

– 8 –

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 18.02.2025 žiadal žalobca zaviazať žalovanú k povinnosti
zaplatiť sumu 450,-- Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 12.03.2022
do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodňoval pôžičkou, ktorú žalovaná čerpala
prostredníctvom webovej stránky E., na ktorej sa zaregistrovala a požiadala o poskytnutie úveru vo
výške450,--Eur.Priregistráciiuviedlasvojeúdajemeno,priezvisko,dátumnarodenia,bydlisko.Zároveň

potvrdila, že súhlasí so smlouvou o zápůjčce, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru.
Potvrdila údaje žalobcovi ako veriteľovi s tým, že tieto sú pravdivé a úplné. Na základe smlouvy
o zápůjčce č. 623784 zo dňa 11.02.2022 uzatvorenej podľa § 2390 a nasledujúcich Občanského
zákoníka a zákona č. 145/2010 Sb. O spotřebitelském úvěru v znení neskorších predpisov, žalobca
ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníčke úver vo výške 450,-- Eur, ktorý sa zaviazala vrátiť spolu
s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 128,-- Eur, teda zaviazala sa vrátiť sumu 578,--
Eur do 28-mich dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle zmluvy uzavretej medzi stranami sporu sú

celkové náklady spojené s úverom tvorené výlučne odplatou čo predstavuje sumu 128,-- Eur. Vzhľadom
na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle zmluvy stal sa jej dlh splatný dňom
11.03.2022. Dňom 02.12.2024 bola žalovanej prostredníctvom právneho zástupcu zaslaná písomná
výzva na úhradu dlhu s tým, že žalovaná dlh neuhradila. Vzhľadom k tomu si žalobca v konaní uplatnilaj zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dlžnej sumy, kedy sa dostala
žalovaná do omeškania.

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Žaloba spolu s uznesením v zmysle ustanovenia § 167 ods. 2
Civilného sporového poriadku bola žalovanej riadne doručená. Na výzvu nereagovala. Rovnako sa
nedostavila na termín pojednávania, na ktorý bola riadne a včas predvolaná. Neúčasť neospravedlnila,
súd vec prejednal a rozhodol na základe listín a skutkových tvrdení doložených žalobcom.

3. Žalobca žiadal vo veci vydať platobný rozkaz kedy mu zo strany súdu s poukazom na ustanovenie
§ 138 Civilného sporového poriadku bola doručená výzva na späťvzatie žaloby, nakoľko sa žaloba
javí po predbežnom právnom posúdení ako zjavne nedôvodná. V tejto súvislosti súd poukázal na
upozornenie NBS, z ktorého vyplýva, že v čase poskytovania peňažných prostriedkov žalovanej žalobca
nemal udelené povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek na území
SR. V tejto súvislosti súd poukázal na ustanovenie § 24 ods. 3 v spojení s ustanovením § 11 ods. 3

Zákona o spotrebiteľských úveroch s tým, že mal za to, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu je
neplatná. V takomto prípade by prichádzalo do úvahy plnenie z neplatného právneho úkonu, kedy by išlo
o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý však s poukazom na ustanovenie § 54a v spojení
s ustanovením § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka je premlčaný.

4. Žalobca na výzvu zo strany súdu reagoval a dňa 28.04.2025 doručil súdu vyjadrenie k výzve, v ktorom
uviedol, že na podanej žalobe zotrváva a má za to, že nárok je uplatnený správne. Poukázal na článok
56 ZFEÚ, ktorý sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej právnej úprave členského štátu o akú ide
vo veci samej, ktorá má predovšetkým za následok, že zmluvy o úvere a právne úkony založené na
takých zmluvách, ktoré boli uzatvorené na území tohto členského štátu medzi dlžníkmi a veriteľmi so

sídlom v inom členskom štáte, ktorí nie sú držiteľmi povolenia vydaného príslušnými orgánmi prvého
členského štátu na účely vykonávania ich činnosti na jeho území, sú absolútne neplatné odo dňa
ich uzatvorenia a to aj vtedy, ak boli uzatvorené pred nadobudnutím účinnosti uvedenej úpravy. To
znamená, že podľa žalobcu smlouva o úvěru nie je neplatná pre nedostatok povolenia na poskytovanie
spotrebiteľských úverov a akýkoľvek opačný záver by mal za následok flagrantné porušenie práva EÚ.

Okrem toho zdôraznil, že je subjektom založeným, vzniknutým a registrovaným v právnom prostredí
Českej republiky, kde má ako európska spoločnosť umiestnené aj svoje sídlo a vykonáva svoju činnosť.
Je riadne registrovanou spoločnosťou s príslušným podnikateľským oprávnením, na základe ktorého
poskytuje finančné služby v prostredí internetu, a to vo viacerých jazykových verziách. S ohľadom
na vytýkanú absenciu povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov v Slovenskej republike

žalobca uvádzal, že vo všeobecnosti je potrebné vychádzať zo základných pravidiel zakotvených v
zmluve o fungovaní EÚ. Žalobca ako právnická osoba na území SR nemá zriadenú organizačnú
zložku ani na území Slovenskej republiky nepodniká. Vykonáva činnosť výlučne na území Českej
republiky a je zapísaný do obchodného registra ČR, má registrované sídlo v Českej republike. Žalobca
a žalovaná uzavreli smlouvu o úvěru v českom jazyku a podľa právneho poriadku Českej republiky,

na ktorý nielen odkázali, ale na použití ktorého sa aj dohodli. Samotné uvedenie českého právneho
poriadku je dostačujúce pre voľbu českého právneho poriadku. V smlouvě o úvěre strany sporu
uviedli, že ju uzatvárajú podľa zákona č. 89/2012 Sb., občansky zákoník, a zákona č. 257/2016 Sb.,
o spotřebitelském úvěru. Z hľadiska výslovnosti voľby podľa § 262 Obchodného zákonníka je podľa
ustálenej súdnej judikatúry postačujúce uviesť ustanovenia zvoleného právneho predpisu v záhlaví

zmluvy. Per analogiam z hľadiska voľby právneho poriadku je teda postačujúce uviesť ustanovenia
právneho predpisu zvoleného právneho poriadku. Aplikácia českého právneho poriadku v danom
prípade nie je a ani nemôže byť pre žalobcu ako dodávateľa menej výhodná. Ide o poskytnutie
spotrebiteľského úveru, pričom právna úprava poskytovania spotrebiteľských úverov je v EÚ plne
harmonizovaná v podobe Smernice. Na základe uvedeného je súd povinný aplikovať vo veci české

právo v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov a podľa neho posúdiť žalovaný nárok. V tejto
súvislosti poukázal žalobca aj na Nariadenie Rím I., kde platí, že v prípade spotrebiteľskej zmluvy sa
použije právo krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa, t.j. slovenské právo. To však platí iba v prípade
ak veriteľ vykonáva svoju činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo veriteľ nevykonáva
svoju činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa, ale smeruje svoju činnosť na krajinu obvyklého

pobytu spotrebiteľa alebo na viacero krajín vrátane krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa. V danom
prípade žalobca ako veriteľ vykonáva svoju činnosť v Českej republike a nie v Slovenskej republike.
Zo zmluvnej dokumentácie uzavretej medzi stranami sporu je zrejmé, že sa dohodli na voľbe českého
práva v zmysle čoho posudzovaním smerovania činnosti na krajinu obvyklého pobytu spotrebiteľa jeirelevantné.Smernicapredstavujekonceptúplnéhozakomponovaniadonárodnýchporiadkovčlenských
štátov a nie je akýmsi minimálnym štandardom ochrany. V tomto zmysle by právna ochrana v prípade
zmlúv o spotrebiteľskom úvere mala byť v každom členskom štáte EÚ rovnaká, a z tohto pohľadu nemá

zmysel skúmať, či z pohľadu ktorého práva členského štátu EÚ je zmluva o spotrebiteľskom úvere pre
spotrebiteľa výhodnejšia alebo nie.

5. Súčasťou žaloby je Smlouva o úvěru č. 623784 uzavretá medzi veriteľom – žalobcom a dlžníkom
– žalovanou. Zo zmluvy vyplýva, že dňa 11.02.2022 uzavreli túto zmluvu o spotrebiteľskom úvere

podľa zákona č. 89/2012 Sb., občanský zákoník, ve znění pozdějších předpisů (dále jen „Občanský
zákoník“), a zákona č. 257/2016 Sb., o spotřebitelském úvěru, ve znění pozdějších předpisů (dále jen
„ZSÚ“). Ďalej nasleduje špecifikácia úveru, druh úveru jednorazový, bezúčelový, nezáväzný, istina úveru
450,-- Eur, spôsob čerpania bezhotovostne na účet vedený v záhlaví tejto zmluvy, zapůjční úroková
sadzba 0%, poplatek za poskytnutí úvěru (odměna) 128,-- Eur, deň splatnosti 11.03.2022, doba trvania
spotrebiteľského úveru 28 dní, celková výška úveru 450,-- Eur, celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ

zaplatiť 578,-- Eur, ročná percentuálna sadzba nákladov 2513.26%. Zmluva obsahuje ustanovenia
v súvislosti s omeškaním a všeobecné ustanovenia podľa článku 5., kde žalovaná ako spotrebiteľka
pri podpísaní zmluvy prehlásila, že súhlasí s obsahom zmluvy, s ktorým bola pred uzatvorením
zmluvy oboznámená, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, nemá k nim žiadne výhrady
azaväzujesaichdodržať.Zmluvabolapodpísanáelektronickyžalovanouakospotrebiteľkou11.02.2022

o 13.39 hod..

5.1. K žalobe sú pripojené aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru verzia 8, platnosť od 24.08.2021,
ktoré boli tiež 11.02.2022 o 13.39 hod. podpísané žalovanou ako spotrebiteľkou elektronicky.

6. Výzvou zo dňa 02.12.2024 doloženou do spisu žalobca vyzval žalovanú prostredníctvom advokátskej
kancelárie na okamžitú úhradu dlžnej sumy, ktorá k 02.12.2024 predstavovala čiastku 1.049,49 Eur.
Termín úhrady bol 16.12.2024. Súčasne bolo dané na vedomie žalovanej, že v prípade neuhradenia
dlžnej sumy si žalobca bude vymáhať pohľadávku vrátane trov a úrokov z omeškania, súdnou cestou.

7. Žalobca k žalobe pripojil výpis z obchodného registra vedeného Krajským súdom v Brne, oddiel H,
vložka 602, z ktorého bolo zistené, že spoločnosť vznikla 28.08.2015, sp. H 602, vedená u Krajského
súdu v Brne, identifikačné číslo 04355211, právna forma: európska spoločnosť, predmet podnikania
výroba, obchod a služby neuvedené v prílohách 1-3 živnostenského zákona, poskytovanie alebo
sprostredkovanie spotrebiteľského úveru. Ďalej nasledujú údaje o štatutárnych orgánoch, počte členov,

akciách, základnom kapitále a ostatných skutočnostiach.

8. Podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach článok 18, ods. 2, druhý účastník zmluvy môže žalovať
spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

9. Podľa ustanovenia § 2, písm. c/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení do 29.02.2024, na
účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka
alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods.

3, písm. f/ a l/, pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods.
3, písm. a/, b/, d/, e/, g/ - k/ a m/ - r/; za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej
banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou
bankou Slovenska.

10. Podľa ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení do 29.02.2024
(ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.), ak osoba bez povolenia poskytne peňažné prostriedky, ktoré by
inak boli spotrebiteľským úverom, uzatvorená zmluva je neplatná. Ak vznikne spotrebiteľovi povinnosť
vydať poskytnuté finančné plnenie, osoba podľa prvej vety je povinná umožniť spotrebiteľovi uhradiť

len skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako
lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere; tým nie je dotknuté právo zmluvných strán dohodnúť sa na dlhšej lehote navrátenie poskytnutého finančného plnenia a právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté finančné plnenie naraz
alebo v splátkach v lehote kratšej ako bola dohodnutá v zmluve podľa prvej vety.

11. Podľa ustanovenia § 20 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je oprávnený ponúkať a poskytovať
spotrebiteľské úvery len na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska, a to v závislosti
od udeleného povolenia v tomto rozsahu: a/ bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských
úveroch podľa § 20a, alebo b/ v obmedzenom rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa §
20b.

12.Podľaustanovenia§24ods.3zákonač.129/2010Z.z.,inýveriteľjeoprávnenýponúkaťaposkytovať
úver alebo pôžičku, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi
spotrebiteľom, len na základe povolenia pre iného veriteľa udeleného Národnou bankou Slovenska.

13. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj ako

„OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením
je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov.

14. Podľa ustanovenia § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

15. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

16.Podľaustanovenia§107ods.1OZ,právonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniasapremlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.

17. Podľa ustanovenia § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

18. Podľa ustanovenia § 54a OZ, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani
ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva
zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na
základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

19. Podľa článku 3, ods. 1 Nariadenie Rím I, zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorú si zvolia
zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo
okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá
zmluva alebo len jej časť.
20. Podľa článku 6, ods. 1, písm. a/, b/, ods. 2 Nariadenia Rím I, bez toho, aby boli dotknuté články

5 (zmluvy o preprave) a 7 (poistné zmluvy) sa zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa
môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej
len „spotrebiteľ“), spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu,
že podnikateľ: a/ vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu
spotrebiteľa alebo b/ akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín

vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti. Bez ohľadu na ods. 1 si strany môžu
v súlade s článkom 3. zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá sa spĺňa požiadavky ods. 1. Takáto voľba
rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od
ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie bolo na základe ods.
1 rozhodným.

21. Podanou žalobou žalobca žiadal zaviazať žalovanú na vyplatenie dlžnej sumy spolu
s príslušenstvom, ktorá jej bola poskytnutá na základe uzatvorenej smlouvy o úvěru č. 623784 zo
dňa 11.02.2022. Žalovaná mala právne postavenie spotrebiteľa a zmluva uzavretá medzi stranamisporu bola spotrebiteľskou zmluvou čo žalobca nenamietal. Namietal však predbežný právny názor
súdu vyslovený pred rozhodnutím s poukazom na výzvu, ktorá bola žalobcovi adresovaná, kde súd
vyslovil predbežný právny názor v tom zmysle, že zmluva o úvere je neplatná z dôvodu absencie

oprávnenia žalobcu na poskytovanie spotrebiteľských úverov Slovenskej republiky, ktorý podľa neho
nezodpovedá aktuálnej judikatúre Súdneho dvora Európskej únie a mal by za následok porušenie
práva Európskej únie. Žalobca poukazoval na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-630/17 zo
dňa 14.02.2019 F. C. vs. Raiffeisenbank St. Stefan Jagerberg Wolfsberg eGen. Zdôrazňoval, že je
subjektom založeným a registrovaným v právnom prostredí Českej republiky, kde má ako európska

spoločnosť umiestnené aj svoje sídlo a vykonáva svoju činnosť na základe povolenia Českej národnej
banky, pričom finančné služby poskytuje v prostredí internetu vo viacerých jazykových verziách. Preto je
potrebné vychádzať zo základných pravidiel zakotvených v zmluve o fungovaní európskej únie (ZFEÚ)
a to článkom o práve usadiť sa, o rovnakom zaobchádzaní a o zákaze obmedzovať voľné poskytovanie
služieb spoločnosťami usídlenými v krajine únie odlišné od tej, ktorej príslušníkmi sú osoby, ktorými sú
tieto služby určené. Žalobca poukazoval na slobodu poskytovania služieb v rámci EÚ bez akejkoľvek

diskriminácie. Rovnako poukázal aj na recitál č. 6 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/
ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, v zmysle ktorej
vnútorný trh zahŕňa priestor bez vnútorných hraníc, v ktorom je zaručený voľný pohyb tovaru a služieb.
V tomto kontexte mal za to, že ani v prípade zahraničných bánk neplatí požiadavka pre nadobudnutie
osobitnej bankovej licencie na území SR a postačí len notifikácia príslušného orgánu dohľadu Českej

národnej banky o zámere vykonávať činnosť v Slovenskej republiky Národnou bankou Slovenska. Ak
teda v prípade zahraničných bánk postačuje obyčajné oznámenie domovského orgánu dohľadu NBS,
ktoré vyžaduje právny predpis v prípade poskytovateľov spotrebiteľských úverov právny predpis nič také
nepožaduje.

21.1. Čo sa týka rozhodného práva žalobca mal za to, že je právnickou osobou, riadne zaregistrovanou
v obchodnom registri Českej republiky a má udelené povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov
Českou národnou bankou. Na území SR nemá zriadenú organizačnú zložku, ani tu nepodniká. Strany
sporu uzavreli zmluvu v českom jazyku podľa právneho poriadku Českej republiky, na ktorý v zmluve
nielen odkázali, ale sa na ňom aj dohodli. Samotné uvedenie českého právneho poriadku je dostačujúce

pre jeho voľbu, ak je vôbec takáto voľba nevyhnutná. Žalobca pritom poukázal na znenie samotnej
zmluvy, kde je odkaz na ustanovenia občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľskom úvere.

22. S ohľadom na námietku žalobcu vyslovenú v rámci vyjadrenia po predbežnom právnom posúdení
súdu prvej inštancie sa súd zaoberal otázkou rozhodného práva, podľa ktorého by sa mal predmetný

právny vzťah spravovať. Zmluva medzi stranami sporu je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, ktorú
posudzoval z hľadiska príslušných ustanovení Nariadenia Rím I.. Medzi žalobcom ako veriteľom
a žalovanou ako dlžníčkou bola uzatvorená zmluva prostredníctvom elektronických prostriedkov na
diaľku, pričom v danom prípade išlo o spotrebiteľskú zmluvu. Žalovaná ako spotrebiteľka je osobou
s obvyklým pobytom na území SR a žalobca ako dodávateľ smeruje svoju podnikateľskú činnosť na

toto územie. Zmluva sa mala podľa článku 6, ods. 1, veta prvá Nariadenia Rím I. primárne spravovať
právnym poriadkom Slovenskej republiky. V zmysle článku 6, ods. 2 Nariadenia Rím I. si zmluvné strany
v súlade s článkom 3, ods. 1 Nariadenia Rím I. síce mohli voliť iné rozhodné právo, avšak len pri
dodržaní podmienky, že voľba sa urobí výslovne alebo je jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo
okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si takto mohli zvoliť iný právny poriadok, ktorým by sa mohla

spravovať celá zmluva alebo jej časť.

22.1. V danom prípade podľa názoru súdu nebola jednoznačná a ani nesporná voľba práva Českej
republiky dohodnutá v samotnej zmluve. Napriek tomu, že na začiatku zmluvy bolo uvedené, že táto
zmluva sa má spravovať príslušnými ustanoveniami zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákoníka

a zákona č. 257/2016 Sb. o spotrebiteľskom úvere, uvedené nie je možné považovať za účinnú dohodu
zmluvných strán o voľbe rozhodného práva, nakoľko ide iba o konštatovanie a nie ustanovenie, z ktorého
by bolo zrejmé zmluvné dojednanie účastníkov zmluvy o rozhodnom práve. Rovnako nemožno pri
dohode vychádzať ani zo všeobecných podmienok poskytnutia úveru bod 04., ktoré majú mať iba
vysvetľujúci a technický charakter k skutočnostiam uvedeným v zmluve. Tieto podmienky síce mali

byť elektronicky podpísané žalovanou, avšak evidentne ide o jednostranný formulár, ktorý žalovaná
nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť. Nemožno preto konštatovať, že skutočnosti uvedené vo VPPÚ
sú výsledkom konsenzu prejavu vôle oboch zmluvných strán. Žalovaná podpisom iba potvrdzuje, že sa
zoznámila v dostatočnom predstihu s ich obsahom a že im porozumela. Konštatovanie, že ich považujeza právne beze zbytku závazné (bod 29) nemôže zakladať tak podstatnú skutočnosť akou je dohoda
o voľbe rozhodného práva, nakoľko takýto prejav vôle musí byť jasný, určitý a úplne zrozumiteľný tak,
aby tu nebola žiadna pochybnosť o tom, že spotrebiteľ si zmluvne dohodol aplikáciu iného právneho

poriadku ako je v danom prípade právny poriadok Slovenskej republiky. Takéto jednostranné určenie
rozhodného práva preto nie je možné považovať za voľbu spotrebiteľa podľa článku 6, ods. 2 Nariadenia
Rím I.. V danom prípade bolo potrebné vychádzať z článku 6, ods. 1, písm. a/ a d/ Nariadenia Rím I.,
ktoré súd pri posudzovaní otázky právomoci v danej veci aplikoval.

23. Žalobca v rámci svojej argumentácie v súvislosti s neplatnosťou zmluvy poukazoval na harmonizáciu
práva Európskej únie v oblasti spotrebiteľského práva. V tejto súvislosti súd uvádza, že každá
z členských krajín únie si môže upraviť v rámci svojho právneho poriadku práva spotrebiteľa aj v širšom
rozsahu a rozšíriť tak ochranu spotrebiteľa pri zachovaní účelu smernice. Napriek tomu, že právo
Európskejúnievoblastispotrebiteľskéhoprávajesíceharmonizované,tovšakautomatickyneznamená,
že je vo všetkých krajinách úplne totožné. Z tohto dôvodu nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu,

že pre žalovanú ako spotrebiteľa vôbec nie je podstatné aký právny poriadok bude na prejednávajú
vec aplikovaný. Spotrebiteľská ochrana je zároveň širším právnym inštitútom ako vyplýva len zo
skutočne výrazne harmonizovaného práva spotrebiteľských úverov napr. v súvislosti so zohľadňovaním
premlčania nároku a svojim spôsobom tiež celkový kontext povoľovacieho procesu Národnou bankou
Slovenska v oblasti poskytovania nebankových spotrebiteľských úverov.

24. Pred samotným rozhodnutím vo veci súd poukázal na upozornenie NBS, z ktorého vyplynulo,
že žalobca nemal v čase poskytovania peňažných prostriedkov žalovanej udelené povolenie na
poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek na území SR. Vychádzajúc z uvedeného
je preto v zmysle § 11 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s ustanovením § 24 ods. 3

Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva uzatvorená medzi stranami sporu neplatná. V tejto súvislosti
žalobca namietal neplatnosť zmluvy z dôvodu absencie povolenia NBS spočívajúcu v tvrdení, že je
subjektom založeným, vzniknutým a registrovaným v právnom prostredí ČR, ktorý vykonáva činnosť
na základe riadneho povolenia Českej národnej banky a jeho ďalšou argumentáciou s poukazom
na základné pravidlá zakotvené v ZFEÚ, považuje súd za nedôvodné. Národná banka Slovenska je

v zmysle zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých
zákonov subjektom, ktorý vykonáva dohľad nad finančným trhom a okrem iného aj dohľad v oblasti
ochrany finančných nárokov spotrebiteľov. V zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch tiež udeľuje
povolenie na poskytovanie úverov alebo pôžičiek, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, iným veriteľom,
ktoré povolenie je vyžadované od všetkých iných veriteľov podľa § 2, písm. c/ zákona a to bez

ohľadu na sídlo veriteľa, či právny poriadok, podľa ktorého bol založený. V danom prípade nemôže ísť
o obmedzovanie poskytovania služieb v rámci voľného pohybu služieb, ani žiadnu diskrimináciu tak ako
natopoukazuježalobca,ktorýjevtomtosmereoprávnenýpodnikaťnaúzemíSR,avšakzapredpokladu
udeleného platného povolenia Národnou bankou Slovenska presne tak, ako aj ostatné právnické osoby,
ktoré spĺňajú podmienky upravené v § 2, písm. c/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Preto neobstojí

tvrdenie žalobcu, že ide o subjekt s činnosťou a pôsobením zahraničných bánk, ktoré takéto povolenie
nepotrebuje. Vzhľadom k tomu súd vychádzal pri posúdení nárokov uplatnených na základe zmluvy
medzi stranami sporu z ustanovenia § 24 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s § 11 ods.
3 a práve preto, že žalobca nemal v danom čase povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov
ainýchúverovapôžičieknaúzemíSRbolazostranysúduvyhodnotenáuvedenázmluvamedzistranami

sporu ako neplatná (§ 11 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch). Následne súd posúdil nárok
uplatňovanývkonaníakonároknavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,kdetentoposúdilakopremlčaný.
Žaloba na tunajšom súde bola podaná 18.02.2025, pričom úver čerpala žalovaná 11.02.2022 a mala
ho vrátiť 11.03.2022. Tieto skutočnosti medzi stranami sporné neboli. S poukazom na ustanovenie §
54a v spojení s ustanovením § 107 ods. 1 a 2 OZ tak považoval súd nárok žalobcu uplatnený pred

tunajšímsúdomzapremlčaný.Práveztýchtodôvodovbolžalobcavyzvaný,spoukazomnaustanovenie
§ 138 CSP, na späťvzatie žaloby, ktorú vyhodnotil súd ako nedôvodnú. Naopak žalobca bol toho názoru,
že nárok uplatňovaný v konaní je dôvodný a poukázal na aplikáciu ustanovení Českého občianskeho
zákonníka práve s poukazom na európsku judikatúru a povolenie vykonávať podnikateľskú činnosť aj
na území iného členského štátu. Z dôvodov vyššie uvedených súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako

nárok, ktorý je premlčaný a pri právomoci aplikoval a vychádzal z ustanovení zákona o spotrebiteľských
úveroch a občianskeho zákonníka platných na území SR.25. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal súd z ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a žalovanej,
ktorá bola v konaní úspešná nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej v konaní nevznikli

žiadne trovy a ani zo spisu žiadne trovy nevyplývajú.

Poučenie:

15Csp/5/2025
– 2 –

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej

forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a/ sa týkajú procesných podmienok,b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov).