Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, June 4, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 7S/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725100382
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0725100382.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Nadácia AEVIS, so sídlom Rybnícka 3951, 069 01
Snina, IČO: 17 077 265, zastúpený: Mgr. Eva Kováčechová, advokátka, so sídlom Komenského 21,
974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so
sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 821 01 Bratislava, za účasti: Poľovnícke združenie Poludnica, so sídlom Nová
363/83, 032 02 Závažná Poruba, IČO: 31 939 945, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

žalovaného č. 8749/2025-6.1, číslo záznamu: 7158/2025 zo dňa 12.02.2025, o návrhu žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 18.03.2025, takto

r o z h o d o l :

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 18.03.2025 z a m
i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobca sa všeobecnou správnou žalobou zo dňa 18.03.2025 (ďalej len „žaloba“), domáha zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. 8749/2025-6.1, číslo záznamu: 7158/2025 zo dňa 12.02.2025 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“). Žalobca v podanej správnej žalobe súčasne navrhol, aby správny súd podľa
§ 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“) priznal správnej žalobe odkladný účinok.

2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 40 ods. 2 a 3 písm. f) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane
prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody“), na základe žiadosti
Poľovníckeho združenia Poludnica (ďalej len „žiadateľ“) zo dňa 15.10.2024:

a) povolil výnimku zo zakázanej činnosti podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane prírody na

usmrtenie ôsmich jedincov chráneného živočícha druhu medveď hnedý (Ursus arctos) v katastrálnych
územiach A., B. C., B. D., E. F. G. H., na ktorých bola vyhlásená mimoriadna situácia Okresným úradom
Liptovský Mikuláš listom č. OU-LM-OKR-2024/012940 zo dňa 05.10.2024 a to vo vymedzenej zóne
podľa mapovej prílohy napadnutého rozhodnutia, a
b)povolilvýnimkuzozakázanýchčinnostípodľa§35ods.1písm.e)zákonaoochraneprírodynadržanie
a prepravu ôsmich jedincov chráneného živočícha druhu medveď hnedý (Ursus arctos) usmrtených v

súlade s bodom A. výroku napadnutého rozhodnutia.

3. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podložil tvrdením o tom, že výkonom
napadnutého rozhodnutia by došlo k neopodstatnenému usmrteniu jedincov medveďa hnedého, ktorý
je prísne chráneným druhom živočíchov a zároveň mal opodstatnenú obavu, že týmto môže dôjsť
k ohrozeniu priaznivého stavu populácie medveďa hnedého, osobitne vo vzťahu k územiam európskeho

významu NATURA 2000. Zásah do životného prostredia, v tomto prípade druhovej ochrany, by bol
nezvratný, preto je na mieste princíp predbežnej opatrnosti. Priznanie odkladného účinku naviac nie jev rozpore so žiadnym verejným záujmom. Žalobca súčasne uviedol, že do času podania žaloby nedošlo
k usmrteniu jedincov na podklade napadnutého rozhodnutia a potreba prijatia odkladného účinku je daná
aj tým, že správny súd s vysokou pravdepodobnosťou nerozhodne do 31.12.2025, teda do času, kedy

zaniká platnosť napadnutého rozhodnutia.

4. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa
15.05.2025, pričom uviedol, že žalobca nepreukázal, aká konkrétna škoda alebo iná ujma a v akej výške
alebo rozsahu by mala vzniknúť. Žalovaný zastal názor, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal

skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že dôjde k ohrozeniu alebo poškodeniu životného prostredia a ktoré
byakýmkoľvekspôsobomodôvodňovalipriznanieodkladnéhoúčinkužalobe.Žalovanýmalnarozdielod
žalobcuzato,žepriznanieodkladnéhoúčinkujevrozporesverejnýmzáujmom,ktorýmjeochranaživota
a zdravia obyvateľov z dôvodu narastajúceho počtu výskytov a stretov človeka s medveďom hnedým
v intraviláne obce, v blízkosti ľudských obydlí, ako aj ochrana majetku, pretože synantropné jedince tohto
druhu strácajú prirodzenú plachosť pred človekom. Vzhľadom na uvedené navrhol správnemu súdu,

aby návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

II.

5. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila

závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
záujmom.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

III.

8. Správny súd v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 188 SSP návrh žalobcu na
priznanie odkladného účinku žalobe posúdil ako nedôvodný, pretože neboli naplnené dôvody pre jeho

priznanie v súlade s § 185 písm. a) SSP. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v
zmysle § 185 písm. a) SSP je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného
účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody,
3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného
následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou

žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi
následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej
žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v
rozpore s verejným záujmom.

9. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky
účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže
byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. V prejednávanej veci
správny súd na základe návrhu žalobcu posudzoval, či boli kumulatívne splnené podmienky, s ktorými
SSP spája možnosť priznať odkladný účinok správnej žalobe, a to existencia hrozby závažnej ujmy na

životnom prostredí a absencia rozporu s verejným záujmom. Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto
podmienok, zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na
priznanie odkladného účinku a k jeho zamietnutiu.

10. Správny súd má za to, že je nespochybniteľné, že udelená výnimka, v dôsledku ktorej môže prísť

k usmrteniu ôsmich jedincov medveďa hnedého v prípade jej realizácie, má jednoznačne nezvrátiteľný
charakter a môže viesť k závažnej ujme na životnom prostredí. Medveď hnedý je chráneným druhom
živočícha. Výnimočné povolenie usmrtenia ôsmych jedincov daného chráneného druhu predstavuje
zároveň hrozbu ujmy na ochrane prírody a krajiny, ktorá svojim rozsahom a dopadmi spĺňa kritériumzávažnej ujmy na životnom prostredí. Usmrtenie ôsmich jedincov medveďa hnedého má nezvratný
charakter, pretože ich usmrtením dôjde k zníženiu počtu jedincov medveďa hnedého bez akéhokoľvek
možného navrátenia do pôvodného stavu. Z uvedeného dôvodu sa správny súd v tejto časti stotožnil

s tvrdením žalobcu a posúdil podmienku pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu
hrozby závažnej ujmy na životnom prostredí za preukázanú.

11. Vzhľadom na to, že správny súd posúdil splnenie prvej podmienky pre priznanie odkladného účinku
správnej žalobe za preukázané, pristúpil k posúdeniu ďalšej podmienky, a to, či priznanie odkladného

účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

12. Žalobca k splneniu uvedenej podmienky uviedol len veľmi stručné vyjadrenie o tom, že priznanie
odkladného účinku žaloby nie je v rozpore so žiadnym verejným záujmom, avšak svoje tvrdenie už ďalej
nerozvinul, resp. nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom.

13. Pre posúdenie skutočnosti, či priznanie odkladného účinku správnej žalobe bude alebo nebude
v rozpore s verejným záujmom je potrebné identifikovať verejný záujem, ktorý má byť chránený zákonom
predpokladanými účinkami/dôsledkami napadnutého rozhodnutia. Verejný záujem je neurčitý právny
pojem, ktorého obsah normotvorca štandardne vymedzuje prijatými pravidlami a účelom, ktorý tieto
pravidlá sledujú. Málokedy je verejný záujem explicitne definovaný právnou normou. Takým príkladom je

čl. 3 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných
funkcionárov, ktorý definuje verejný záujem ako „záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný
prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom“. Táto definícia zreteľne vyjadruje monetárny
prvok záujmu, ktorý musí verejný funkcionár uprednostniť pred záujmom osobným pri výkone svojej
verejnej funkcie. Právny poriadok však pozná mnoho ďalších druhov verejného záujmu, resp. ďalšie

verejné záujmy, ktoré má právna norma chrániť a ktoré neobsahujú žiadny alebo minimálny finančný
(peňažný) prvok, resp. ktorých hodnota je ťažko (prípadne až sekundárne, ak vôbec) vyjadriteľná
vpeniazoch.Spôsobichvyjadreniataktiežvariujeodexplicitnéhopomenovaniapoimplicitnéuchopenie.
Napr. verejný záujem na tom, aby verejné prostriedky nezískavali hospodárske subjekty porušujúce
zákaz nelegálneho zamestnávania, je vyjadrený stratou spôsobilosti takéhoto hospodárskeho subjektu

byť prijímateľom verejných prostriedkov (§ 8a ods. 4 písm. d) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových
pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ako
aj možnosť vylúčenia z verejných obstarávaní (§ 40 ods. 8 písm. b) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom
obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Zákon č. 135/1961
Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“)

umožňuje cestnému správnemu orgánu na určitý čas čiastočne alebo úplne uzatvoriť diaľnicu či inú
cestu, prípadne sa môže nariadiť obchádzka alebo odklon, „ak to vyžaduje nevyhnutný verejný záujem,
najmä bezpečnosť dopravy, stavba, údržba alebo ochrana diaľnice, cesty alebo miestnej cesty alebo
verejnej účelovej cesty“ (§ 7 ods. 1 cestného zákona).

14. Záujem na ochrane životného prostredia je vyjadrený množstvom právnych noriem upravených
viacerými zákonmi, podzákonnými predpismi i právne záväznými medzinárodnými zmluvami či aktmi
Európskej únie. Podľa § 2 ods. 1 posledná veta zákona o ochrane prírody a krajiny sa ochrana prírody
a krajiny podľa tohto zákona realizuje vo verejnom záujme. Tento zákon zároveň upravuje viacero
možných obmedzení, zákazov alebo podmienok na vykonanie určitých činností, ak to vyžaduje záujem

ochrany prírody a krajiny (napr. možnosť zakázať výrub dreviny na území s druhým alebo tretím stupňom
ochrany podľa § 47 ods. 10), či iné zákonom pomenované záujmy (napr. ochrana národného parku,
národnej prírodnej pamiatky a iné). Vytváranie a udržiavanie územného systému ekologickej stability je
explicitne formulované ako verejný záujem podľa § 3 ods. 3 zákona ochrane prírody a krajiny. Preto sú
podnikatelia a právnické osoby, ktorí zamýšľajú vykonávať činnosť, ktorou môžu ohroziť alebo narušiť

územný systém ekologickej stability, povinní navrhnúť opatrenia, ktoré prispejú k jeho vytváraniu a
udržiavaniu. Vo vzťahu k ochrane životného prostredia právny poriadok predpokladá aj hierarchické
postavenie rôznych verejných záujmov, keď napr. zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o EIA“) explicitne pomenúva existenciu „vyššieho verejného záujmu“ ako dôvodu, kedy je možné

realizovať posudzovanú navrhovanú činnosť aj v prípade, ak sa na základe výsledku posudzovania
vplyvov preukáže nepriaznivý vplyv navrhovanej činnosti na integritu územia sústavy chránených území
z hľadiska cieľov jeho ochrany a ak neexistujú alternatívne riešenia bez nepriaznivého vplyvu alebo ak
tie nie sú s menej významným nepriaznivý vplyvom ako navrhovaná činnosť (§ 38 ods. 11 zákona oEIA). Zároveň aj zákon o ochrane prírody a krajiny upravuje určité záujmy, ktoré odôvodňujú priznanie
výnimkyzozákonnýchzákazovurčitýchčinnostísmerujúcichkochranechránenýchživočíchov.Idenapr.
o záujem verejného zdravia, verejnej bezpečnosti ľudí, účely výskumu a vzdelávania, predchádzanie

závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve, ale aj o
dôvody „vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter“ (§
40 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny).

15. Vyššie uvedeným stručným prehľadom rôznorodých a často protichodných verejných záujmov

chce správny súd poukázať na to, že vylúčenie rozporu priznania odkladného účinku správnej žalobe
s verejným záujmom nemôže byť postavené len na posúdení existencie verejného záujmu na ochrane
vzácnych druhov živočíchov, resp. na ochrane prírody a krajiny či životného prostredia v širšom zmysle
(tento verejný záujem je v posudzovanom prípade nesporný). Takýto prístup by bol nedostatočný, keďže
účelom právnej normy, ktorá oprávňuje žalovaného na povolenie predmetnej výnimky, resp. na vydanie
napadnutého rozhodnutia, je ochrana iného verejného záujmu, ktorý žalobca nepomenoval vo svojom

návrhu a nijako ho neposudzoval.

16. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správny súd zistil a mal za preukázané,
že Okresný úrad Liptovský Mikuláš vyhlásil dňa 05.10.2024 na území okresu, do ktorého patria aj
katastrálne územia A., B. C., B. D., E. F. G. H., mimoriadnu situáciu na základe zákona č. 42/1994 Z.

z. o civilnej ochrane obyvateľstva v relevantnom znení (ďalej len „zákon o civilnej ochrane“). Účelom
zákona o civilnej ochrane je upraviť podmienky na účinnú ochranu života, zdravia a majetku pred
následkami mimoriadnych udalostí. Mimoriadnou situáciou sa rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie
pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok. Počas mimoriadnej situácie
sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo

činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti. Podľa § 3
ods. 2 písm. d) zákona o civilnej ochrane je mimoriadnou udalosťou aj stav, ktorý je vyhodnotený
ako riziko ohrozenia života, zdravia alebo vzniku škôd na úrode, hospodárskych zvieratách alebo
závažných škôd na majetku v súvislosti s výskytom medveďa hnedého na území, na ktorom je vyhlásená
mimoriadna situácia. Následne zákon o ochrane prírody a krajiny odkazom na uvedené ustanovenie

zákona o civilnej ochrane uznáva záujem na ochrane života, zdravia a majetku ako verejný záujem, ktorý
môže odôvodňovať udelenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov živočíchov (§ 40 ods.
3 písm. f) zákona o ochrane prírody a krajiny). Podľa § 40 ods. 2 tohto zákona možno zároveň povoliť
výnimku, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí
zabezpečenie priaznivého stavu populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli.

17. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia Okresný úrad Liptovský
Mikuláš vyhodnotil situáciu v príslušnom okrese ako stav, kedy je nevyhnutné prijať opatrenia na ochranu
života,zdraviaamajetku,ktoréjenutnévyhodnotiťakoopatrenianaochranuverejnéhozáujmu.Správny
súd aj vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj úplnú absenciu argumentácie žalobcu o tom, že priznanie

odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, nepovažoval splnenie druhej podmienky pre
priznanie odkladného účinku za preukázané. Inak povedané, ani žalobca nepoprel vo vzťahu k dôvodom
prijatia napadnutého rozhodnutia existenciu verejného záujmu na ochrane života, zdravia a majetku.

18. Žalobca, ktorý podáva návrh na priznanie odkladného účinku je povinný preukázať relevanciu

dôvodov na nariadenie odkladného účinku – jedná sa o jeho povinnosť tvrdenia a nie je povinnosťou a
ani úlohou správneho súdu, aby tieto dôvody vyhľadával za žalobcu. Správny súd zastáva názor, že iba
všeobecné skonštatovanie, že odkladný účinok nebude v rozpore s verejným záujmom, nepredstavuje
dôvod na vyhovenie návrhu na nariadenie odkladného účinku správnej žalobe, a to predovšetkým po
zohľadnení vyhlásenej mimoriadnej situácie podľa zákona o civilnej ochrane.

19. Správny súd z uvedeného dôvodu, keďže nebolo preukázané splnenie jednej z kumulatívnych
podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe spočívajúcej v preukázaní, že priznanie
odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, nemohol návrhu žalobcu
vyhovieť, a preto ho týmto uznesením podľa § 188 SSP zamietol.

20. Správny súd zároveň pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe žiadnym
spôsobom neposudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia, ale prioritne posudzoval len splnenie
podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.21. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).