Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, July 15, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-9C/53/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219204399
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Erika Klincková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1219204399.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou I.. Ing. Erikou Klinckovou v sporovej veci žalobkyne:

I.. S. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX H., proti žalovaným: 1. V.. Z.. Z. R., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX H., 2. V.. Z.. C. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX,
XXX XX H., obaja zastúpení: N.. H. I., advokát, so sídlom D. XX, XXX XX H., o uloženie povinnosti a o
vzájomnej žalobe žalovaných o uloženie povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. F. sú povinní umožniť žalobkyni a tretím osobám realizujúcim opravu a údržbu rodinného domu
žalobkyne so súpisným číslom XXXX postavenom na pozemku parc. č. XXXX/X, zapísanom na W.
vlastníctva č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie M., vstup na pozemok parc. č. XXXX, o výmere

XXX m2, druh pozemku - záhrada, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom,
zapísanom na W. vlastníctva č. XXX, katastrálne územie M., a to na plochu vyznačenú v situačnom
náčrtku znalca na liste č. XX znaleckého posudku, označenú v šírke X,X metra a v dĺžke XX,X metra,
ktorý tvorí prílohu tohto rozsudku, a to na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere v rozsahu najviac troch
mesiacov od právoplatnosti rozsudku, pričom práce je možné vykonávať v pracovných dňoch denne od
X:XX hod. do XX:XX hod. a maximálne obdobie na vykonanie údržby domu žalobkyne hydroizoláciou sa
stanovuje na XX pracovných dní a deň začatia vykonávania prác oznámi žalobkyňa žalovaným písomne

najneskôr X dní vopred.

II. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania o žalobe.

IV. Súd vzájomnú žalobu žalovaných zamieta.

V. Žalobkyni proti žalovaným priznáva nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala, aby súd zaviazal žalovaných
povinnosťou, umožniť žalobkyni a tretím osobám realizujúcim opravu rodinného domu, vstup na
pozemok parcely registra "C" s parcelným číslom XXXX, o výmere XXXmX, druh pozemku - záhrada,
vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX, vedeného
pre okres- M., B.- BA- m.č. M., katastrálne územie M., a to na plochu vyznačenú v situačnom náčrtku

znalca na liste č. XX predkladaného znaleckého posudku, označenú v šírke X,X metra a v dĺžke XX,X
metra, ktorý má tvoriť prílohu rozsudku, a to na dobu najviac päť mesiacov, v pracovných dňoch denne
od X:XX hodiny do XX:XX hodiny, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza
v okrese Bratislava II, v obci BA-m. č. M., v katastrálnom území M., vedenom B. úradom H., zapísanom
na W. vlastníctva č. XXXX, a to rodinný dom, súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku parcely

registra „C“, č.parc. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria (ďalej len
ako „rodinný dom žalobkyne“). F. sú vlastníkmi susediaceho pozemku v podiele 1/2, parcely registra
„C“, číslo parcely XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku: záhrada, zapísaný na W. vlastníctva č.
XXX, vedeného Okresným úradom H., katastrálnym odborom, pre okres H. II, obec BA- m. č. M.,
katastrálne územie M. (ďalej len ako „susediaci pozemok“). F. uviedla, že nevyhnutne potrebuje

vykonať opravu na rodinnom dome, ktorá je potrebná k zabezpečeniu funkčnosti základov, a to aj
zo strany susediaceho pozemku, nakoľko stena rodinného domu tvorí, resp. sa nachádza na hranici
pozemkov žalobkyne a žalovaných. Žalovaní dlhodobo bránia výkonu týchto prác a nedovolia prístup
žalobkyne a ňou povereným realizátorom nevyhnutných a potrebných stavebných úprav. Žalobkyňa
prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadala viackrát žalovaných o umožnenie vstupu na
susediaci pozemok, aby tak mala prístup k stene svojho rodinného domu a mohla na ňom vykonávať

v nevyhnutnom rozsahu stavebné práce. Žalobkyňa predložila e-mailovú komunikáciu jej právneho
zástupcu a právneho zástupcu žalovaných, z ktorej vyplynula požiadavka o recipročné zabezpečenie
súhlasu. Právny zástupca žalovaných však viac na e-maily nereagoval. Právny zástupca žalobkyne
zaslal dňa XX.XX.XXXX žalovaným list so žiadosťou o umožnenie vstupu na pozemok žalovaných
za účelom realizácie hydroizolácie základov rodinného domu, zásielku žalovaní neprevzali. Právny

zástupca žalobkyne zaslal list žalovaným opätovne dňa XX.XX.XXXX a následne v marci XXXX dva
listy, spolu s návrhom dohôd, ktoré by umožnili tak žalobkyni a rovnako tak žalovaným opravy rodinných
domov v ich vlastníctve. Oprava rodinného domu žalobkyne je nevyhnutná nakoľko voda zo susedného
pozemku či už dažďová alebo voda zo zavlažovania neustále preniká cez neodizolované základy k
suterénnym priestorom rodinného domu žalobkyne, kde zapríčiňuje vlhnutie vnútorných priestorov.

Žalobkyňa predložila Dodatok technickej správy X/XXXX, vypracovaný stavebným inžinierom Ing. N. D.
k nevyhnutnosti opráv rodinného domu žalobkyne, ktorý tvorí súčasť znaleckého posudku č. X/XXXX
zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaného V.. V. G., znalcom v odbore Stavebníctvo, odvetvia Pozemné
stavby a Odhad hodnoty nehnuteľností, v zmysle ktorého je preukázané, že príčinou vlhnutia vnútorných
priestorov rodinného domu žalobkyne nie je podzemná voda, ale voda zo zavlažovania susedného

pozemku. Žalobkyňa uviedla, že vstupom na susedný pozemok nedôjde k neoprávnenému zásahu do
práv žalovaných a má za to, že osvedčila existenciu právneho záujmu na vstup na pozemok v zmysle
ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Povinnosť strpieť vstup na pozemok vo vlastníctve
žalovaných bude mať len dočasný charakter, a to po dobu nevyhnutnú na zabezpečenie všetkých
nevyhnutných stavebných prác žalobkyňou a ňou poverených realizátorov prác. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti sa žalobca touto žalobou domáha, aby súd žalovaným nariadil splniť povinnosť vyplývajúcu
z § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to umožniť žalobkyni vstup na susediaci pozemok a umožniť
žalobkyni realizáciu nevyhnutných opráv rodinného domu, a to podbetónovanie základov o cca Xm,
základové steny z vonkajšej strany prekryť nopovou izoláciou a zrealizovať okapové chodníky okolo
obvodových stien vrátane nopovej izolácie, a tým zabezpečiť v čo najväčšej možnej miere odvádzanie

dažďovej vody preč od objektu.

3. Za účelom preukázania svojich skutkových tvrdení, žalobkyňa navrhla vykonanie nasledovných
listinných dôkazov: W. vlastníctva č. XXXX (č.l.XX), W. vlastníctva č. XXX (č.l.XX), doručenka (č.l.XX),
List právneho zástupcu žalobkyne- žiadosť o súhlas s termínom realizácie prác zo dňa XX.XX.XXXX

(č.l.XX), doručenka (č.l.XX), znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l.XX).

4. Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalovaní vyjadrili k žalobe a zároveň sa vzájomnou
žalobou domáhali voči žalobkyni v zmysle ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka umožnenia
vstupu na susediaci pozemok vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, a to na pozemok parcela registra

„C“, č. parcely XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku: záhrada, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú.
M., vo vlastníctve žalobkyne z dôvodu nevyhnutnosti úpravy a údržby stavby/rodinného domu v ich
podielovom spoluvlastníctve a k vykonaniu hydroizolácie, na ktorú sa žalobkyňa zaviazala v Dohode a
do dnešného dňa ju nevykonala. Žalovaní žiadali, aby súd uložil povinnosť žalobkyni umožniť žalovaným
realizáciu nevyhnutných opráv rodinného domu vo vlastníctve žalovaných, a to zateplenia (vrátane

postavenia lešenia vo vzdialenosti 2m od steny domu a dĺžke XX m a hydroizolácie steny rodinného
domu žalovaných.)5. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili tak, že nesúhlasia s tvrdením žalobkyne, že žalovaní dlhodobo
bránia vo vstupe na ich pozemok, nekomunikujú a nereagujú na výzvy, čím žalobkyni znemožňujú
realizáciu opravy rodinného domu, tieto považujú za účelové a nezhodujúce sa s reálnym stavom

veci. Žalovaní nebránia žalobkyni vykonať práce smerujúce k oprave rodinného domu a vykonaniu
potrebných stavebných úprav a nemajú záujem bezdôvodne zamedziť jej vo vstupe na nehnuteľnosť v
ich vlastníctve. Žalovaní ešte v roku XXXX uzatvorili so žalobkyňou Dohodu o podmienkach realizácie
zateplenia rodinného domu na susediacom pozemku (ďalej ako „Dohoda“), v ktorej jej umožnili vykonať
za v dohode uvedených a špecifikovaných podmienok zateplenie jej rodinného domu. Obsahom tejto

Dohody bolo, že žalobkyňa vyjadrila recipročne súhlas s rekonštrukčnými prácami na fasáde rodinného
domu žalovaných na základe písomnej žiadosti doručenej žalobkyni. Žalovaní súhlasili so zateplením
rodinného domu žalobkyne v rozsahu XX cm s tým, že žalobkyňa recipročne súhlasí s realizáciou
zateplenia v rovnakom rozsahu na ich rodinnom dome. Žalobkyňa však v danom čase neprejavila
záujem o realizáciu hydroizolačných prác, nechcela ich v Dohode uviesť a trvala len na vykonaní
stavebných úprav - zateplenia. Žalovaní na základe tejto Dohody dokonca umožnili žalobkyni predĺženie

termínu stavebných prác o niekoľko dní nad rámec Dohody. Napriek ústretovým krokom zo strany
žalovaných (predĺženie termínu) žalobkyňa porušila Dohodu čo do rozsahu prác, kedy bez súhlasu
žalovaných zrealizovala na fasáde dve celkom nové okná smerujúce do záhrady žalobcov ( zrejme
malo byť žalovaných, poznámka súdu). Následne v súlade s obsahom uzavretej Dohody žalovaní
vyzvali žalobkyňu na umožnenie opravy fasády ich rodinného domu, čo žalobkyňa e-mailom odmietla,

čo dokresľuje obtiažnosť komunikácie so žalobkyňou.
K neprevzatým listom žalovaní uviedli, že tieto neboli prevzaté, pretože sa nedostali do dispozičnej sféry
žalovaných, pričom jeden zo žalovaných má trvalý pobyt na adrese R. XX, nie D. XX.
Žalovaní ďalej popreli, že by príčinou vlhnutia vnútorných priestorov rodinného domu žalobkyne bola
voda zo zavlažovania ich pozemku, pričom uviedli, že znalec pri vypracovaní znaleckých posudkov

nepracoval so správnymi vstupnými údajmi a nezohľadnil skutočný stav veci. Znalecký posudok bol
vypracovaný v období od XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX, teda v čase, kedy žalovaní nevykonávali žiadne
zavlažovanie pozemku (to sa vykonávalo v letných mesiacoch), navyše zavlažovanie sa vykonáva
v minimálnom rozsahu čo do množstva vody. Zdôraznili, že od augusta XXXX do času vypracovania
predloženého znaleckého posudku nedošlo k žiadnemu zavlažovaniu zo strany žalovaných. Jediným

možným logickým záverom preto je, že dôvodom vlhnutia je pravdepodobne dažďová voda/odkvapová
voda. Ďalšími nesprávnymi vstupnými údajmi pri vypracovaní znaleckého posudku je skutočnosť,
pracuje s neaktuálnymi nákresmi pôdorysov, ktoré sú z roku XXXX, t.j. XX rokov pred vypracovaním
znaleckého posudku. Žalovaní majú na mysli konkrétne obrázok 1, 5, XX, XX v znaleckom posudku.
F. posudok nezohľadňuje všetky nevyhnutné úpravy, keďže nepracuje aj s murovaným plotom, ktorý je

súčasťou riešenia pozemku. Tento Znalecký posudok vzhľadom na nesprávne vstupné údaje považujú
čo do relevancie pre konanie za nepresný a neaktuálny. Žalovaní sa nikdy nebránili mimosúdnej dohode,
avšak k jej uzavretiu nedošlo v dôsledku konania samotnej žalobkyne .
Ďalej žalovaní uviedli, že formulácia žalobného návrhu je v rozpore s účelom zákonného ustanovenia,
o ktoré sa opiera, a tak je podľa ich názoru tento žalobný návrh nevykonateľný. Zákon stanovuje dva

základné pojmové znaky, ktoré musia byť v prípade vstupu na cudzí pozemok v zmysle ustanovenia
§ 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka naplnené, a to nevyhnutná doba a v nevyhnutnej miere.
Žalovaní poukázali na R XX/XXXX. Žalobkyňou požadovaný rozsah vstupu na pozemok považujú
za nerešpektujúci zákonné ustanovenia i judikatúru, nakoľko tento sa dožaduje umožnenia vstupu na
neprimerane dlhú dobu, čo je hrubý nepomer k tomu, o aké úpravy a obhospodarovanie ide.

6. Za účelom preukázania svojich skutkových tvrdení žalovaní predložili nasledovné listinné
dôkazy: Dohoda o podmienkach realizácie zateplenia rodinného domu na susediacom pozemku zo
dňa XX.XX.XXXX s podpisom žalobkyne (č.l.XX), E-mail právneho zástupcu žalovaných zo dňa

XX.XX.XXXX adresovaný žalobkyni a jej odpoveď zo dňa XX.X.XXXX (č.l.XX).

7. Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia v znení zhodným so žalobným návrhom, ktorý súd uznesením č.k. XC/XX/XXXX-XXX zo
dňa XX.XX.XXXX zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, pričom predložila

Doplnenie znaleckého posudku č. X/XXXX-znalecký úkon XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l.XXX), ako
aj List adresovaný žalovaným zo dňa XX.XX.XXXX s doručenkou (č.l.XXX). Krajský súd v Bratislave
uznesením č.k. 15Co-124/2020-160 zo dňa 30.10.2020 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie č.k.
9C/53/2019-100 zo dňa 03.08.2020.8. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa XX.XX.XXXX uviedla žalobkyňa, že hneď pri vchode do rodinného
domu žalovaných sa nachádzajú stromy- borovica a orech, ktoré presahujú na pozemok žalobkyne

ponad plot viac ako X metre, pričom o požiadavke orezania mal vedomosť brat žalovanej, ktorý aj s
rodinou dom obýva. Žalobkyňa ďalej ozrejmila okolnosti Dohody z roku 2013, v rámci ktorej bola ochotná
na vlastné náklady realizovať hydroizoláciu domu žalovaných, avšak napokon k naplneniu dohody medzi
stranami nedošlo.

9. Žalobkyňa predložila súdu nasledovné listinné dôkazy: foto konárov presahujúcich na pozemok
žalobkyne (č.l. XXX), foto kríkov a drevín tesne vedľa múru žalobkyne (č.l.XXX), kópie obálok
neprevzatých žalovanými z roku XXXX (č.l.XXX), e-mail žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX (č.l.XXX), e-
mail právneho zástupcu žalovaných zo dňa XX.XX.XXXX s odpoveďou žalobkyne zo dňa XX.XX.XXXX
(č.l.XXX), Dohoda o podmienkach realizácie zateplenia rodinného domu na susediacom pozemku zo
dňa XX.XX.XXXX s podpismi žalovaných (č.l.XXX), fotografia zvlhnutého pracieho prášku v pivnici

žalobkyne (č.l.XXX), e-mail právneho zástupcu žalovaných zo dňa XX.XX.XXXX (č.l.XXX).

10. Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX, sa vyjadrila žalobkyňa k vyjadreniu žalovaných
doručených súdu dňa XX.XX.XXXX, pričom uviedla, že v roku XXXX, pre krátky časový úsek vymedzený
zo strany žalovaných nemohla dokončiť všetky naplánované práce. Od tej doby sa snažila dospieť

so žalovanými k dohode. Má za to, že stavebné úpravy na oboch rodinných domoch sú otázkou
rešpektovania zákonných ustanovení, pričom izolácia rodinného domu zvyšuje jeho komfort z hľadiska
spotreby energií, avšak vlhnutie na dome žalobkyne spôsobuje vznik plesní, ktoré sú nebezpečné z
hľadiska zdravia a preto je realizácia hydroizolácie na jej dome nevyhnutná.
Žalobkyňa predložila nákres zateplenia zo znaleckého posudku (č.l.XXX), ako aj návrh novej S. (č.l.

XXX).

11. C. doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX sa opätovne vyjadrili žalovaní, ktorí uviedli, že s návrhom
Dohody žalobkyne v zásade súhlasia.

12. S. XX.XX.XXXX doručila vyjadrenie žalobkyňa, ktorá v snahe dosiahnuť zmier predložila
aktualizované znenie dohody (č.l.XXX).

13.Vkonanípredsúdom,napojednávanídňaXX.XX.XXXX,stranyzotrvalinasvojichpodaniach,pričom
žalobkyňa navrhla výsluch znalca, doc. V.. V. G. a právny zástupca žalovaných požiadal stanovenie

lehotynadoplnenienávrhovnavykonaniedokazovaniaazároveňpredložile-mailadresovanýžalobkyni
zo dňa XX.XX.XXXX (č.l.XXX).

14. Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX žalovaní predložili: vyjadrenie I. C., s.r.o. k zatepleniu
zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. XXX) a F. posudok č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l.XXX), pričom uviedli,

že tieto preukazujú dôvodnosť vzájomnej žaloby.

15. Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX, žalobkyňa rozšírila právo uplatnené žalobou, pričom
navrhla zmenu petitu. Uviedla, že na pozemku žalovaných bol vysadený strom - lipa, ktorej korene
predstavujú ďalšie vážne ohrozenie základov a tým stability jej rodinného domu. Strom borovica v

súčasnosti zasahuje priamo strechu jej rodinného domu a poškodzuje tak drahú titán zinkovú strešnú
krytinu. V čase vetra keď sa konár zo stromu žalobkyne šúchal o stenu na rodinnom dome žalovaných,
táto zabezpečila bezodkladne nápravu. Žalovaný 2. ako aj brat žalovanej 1., Dušan N., ktorý rodinný
dom obýva, bol žalobkyňou niekoľko krát požiadaný, aby zabezpečil orez konárov presahujúcich na
pozemok žalobkyne, pričom sa priamo dotýka strechy a steny rodinného domu. Zaslané správy boli

úplne obidvomi osobami odignorované. Pričom je však evidentné, že aj N. a aj žalovaný 2. disponujú
stále tými istými kontaktami využívanými v kontakte s inými inštitúciami. Žalobkyňa poukázala na znenie
§ 127 a § 415 B. zákonníka. Ďalej uviedla, že tým, že korene a vetvy stromov presahujú na jej pozemok
- dochádza k vážnemu zásahu do jej vlastníckeho práva a opierajúc sa o právnu úpravu susedských
vzťahov v § 127 a nasl. Občianskeho zákonníka, je kvôli priamej škode na majetku potrebné zjednanie

nápravy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa žalobkyňa domáha, aby súd žalovaným popri povinnosti
umožniť žalobkyni vstup na susediaci pozemok a povinnosti umožniť žalobkyni realizáciu nevyhnutných
opráv rodinného domu, uložil aj povinnosť vyplývajúcu z vlastníctva drevín na ich pozemku, a to vovhodnej ročnej dobe šetrne odstrániť zo svojej pôdy korene stromov presahujúcich k stene rodinného
domu žalobcu a aj odstrániť vetvy stromov presahujúcich na pozemok žalobcu.

16. Ďalším podaním označeným ako doplnenie dôkazov zo dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa uviedla, že
v reakcii na argumenty právneho zástupcu žalovaných je de facto úplne jedno či základy rodinného
domu žalobkyne podmýva dažďová alebo voda zo závlahy žalovaných. Je naplnená litera zákona, že
žalovaní ako vlastníci susediaceho pozemku sú povinní umožniť žalobcovi vstup na svoj pozemok,
keďže práve cez susediaci pozemok žalovaných preniká do základov rodinného domu žalobkyne voda

a oprava je jednoznačne nevyhnutná. Za nevyhnutnú ju nemožno považovať až vtedy, keď voda
spôsobí vážne a možno neodstrániteľné trhliny rodinného domu žalobkyne a tým vážnu škodu na jej
majetku. Už viac ako XX rokov tento stav spôsobuje plesne v suteréne domu a žalobkyňa je tak značne
obmedzovaná vo využívaní svojej vlastnej pivnice, keďže tam nemôže skladovať v podstate nič. Ani
keď sú žalovaní architekti (svojej profesii sa dlhodobo nevenujú), nemožno ich považovať za znalcov
s adekvátnym vzdelaním na posúdenie stupňa deštrukcie základov rodinného domu. Už v súčasnosti

došlo v dôsledku chýbajúceho spevnenia - podbetónovania základov (viď aj vyjadrenie architekta V..
D. zo dňa XX.XX.XXXX na liste č. XX znaleckého posudku zo dňa XX.XX.XXXX) k "sadaniu rodinného
domu", k vzniku praskliny na jeho vnútornej stene (v interiéri). Za absurdné a popierajúce základnú
logiku považuje žalobkyňa tvrdenia žalovaných, že pôdorysy sú neaktuálne. Logicky si nevie predstaviť
ako by sa dal zmeniť pôdorys na postavenom rodinnom dome, ktorý sa od roku XXXX nijako nezmenil.

Rovnako za absurdné považuje tvrdenia, že zavlažovanie pozemku žalovaných nespôsobuje vlhnutie
rodinného domu žalobkyne. Hlavnou príčinou rozvoja plesní v interiéri je zvýšená vlhkosť objektu, ktorá
spôsobuje narušenie rovnováhy medzi zdrojom a odvádzaním vlhkosti. Ak by bola reálna vôľa susedov
žalovaných o normálne susedské vzťahy (ako to aj na pojednávaní deklaroval ich právny zástupca),
zrejme by neargumentovali či ide o vodu dažďovú alebo závlahovú. Jednoducho by dodržiavali zákon a

umožnili opravu a nie ho sústavne porušovali (zanedbávaním orezu stromov, nevypínaním závlahového
systému ani v čase veľkých dažďov, novou výsadbou drevín hneď pri stene rodinného domu žalobkyne,
kde korene prerastajú základmi rodinného domu žalobkyne) ako to robia do dnešného dňa. Na pozemku
žalovaných bol vysadený strom - lipa, ktorej korene predstavujú ďalšie vážne ohrozenie základov a
tým aj celkovej stability rodinného domu žalobcu. Zavlažovací systém pracuje automaticky, t.j. bez

ohľadu na to či celý deň prší. Boli roky, kedy celý mesiac máj pršalo denne a na susediacom pozemku
- voda evidentne stála. Napriek opatreniam prijatým na vlastné náklady žalobkyňou, veľmi nákladné
vyvŕtanie otvoru pod terasou za účelom zabezpečenia lepšieho prúdenia vzduchu a aplikácie špeciálnej
omietky využívanej na steny v historických budovách, tak ako to presne uvádza znalec, nie za účelom
vlastného komfortu vo vlastnom dome (ktorý tiež považuje za samozrejmosť), ale za účelom zabránenie

technického znehodnotenia stavby , je oprava nevyhnutná.
Aj podanú vzájomnú žalobu považuje žalobca iba za účelovú. Od podania vzájomnej žaloby mali
žalovaní viac ako dostatok času, aby predložili relevantný dôkaz o nevyhnutnej potrebe opráv na ich
rodinnom dome. Takáto nevyhnutnosť však reálne neexistuje. Na stene žalovaných neexistujú praskliny
a ani iné závady, ktoré by bolo nevyhnutné opraviť. Rodinný dom žalovaných nemá základy a stenu

domu žalovaných, ktorá sa nachádza na hranici ich pozemkov, nie je vôbec potrebné opravovať.
Zateplenie steny nie je možné považovať za nevyhnutnú opravu. Navyše, realizácia týchto prác by
vážne zasiahla do vlastníckeho práva žalobcu. Pozemky v tejto lokalite sú rozlohou veľmi malé. V
prípade žalobkyne, kedy ide výlučne o opravu základov rodinného domu, nijako sa nezasahuje do
vlastníckeho práva žalovaných, nakoľko oprava základov sa má realizovať pod povrchom zeme na

vlastnýchzákladochrodinnéhodomužalobkyneanezaberátakžiadnučasťpozemkužalovaných.Treba
však jednoznačne upozorniť, že v prípade žalobkyne sa nedá hovoriť o dočasnom obmedzení, ale
trvalom obmedzení vlastníckeho práva, keďže realizáciou zateplenia by jednoznačne došlo k zabratiu
časti parcely žalobkyne a tak k zmenšeniu celkovej vlastnenej plochy a tým pádom aj k zníženiu hodnoty
nehnuteľnosti žalobkyne. Pozemky v tejto lokalite sú nielen malé, ale aj drahé. Trvalé zabratie takmer

jedného metra po dĺžke viac ako X metrov by predstavovalo vážny zásah do vlastníckeho práva, ktoré
je chránené Ústavou Slovenskej republiky.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že prebiehajúci deštrukčný proces spočíva ako uvádza znalec v karbonatizácii
betónu. Ktorákoľvek osoba nemusí byť ani expert - pochopí, že zamŕzaním vody - dochádza k jej
rozťahovaniu - automaticky teda ku kontinuálnemu poškodzovaniu základov domu. Keď voda mrzne,

rozťahuje sa a vzhľadom na nechránené základy dochádza k striedavému pôsobeniu mrazu aj v
prostredí mierne nasýtenom vodou. Aj znalecký posudok jasne uvádza, že je potrebné vhodnou opravou
zamedziť prístupu jednak zrážkovej vody a tiež vody zo zavlažovania.17. Za účelom preukázania svojich tvrdení žalobkyňa predložila: fotografie stromov vysadených priamo
pri stene domu žalobkyne (č.l.XXX), fotografiu borovice dotýkajúcej sa strechy domu (č.l.XXX rub),
komunikácia žalovaných s úradmi (č.l.XXX), e-mail žalobcu z XX.XX.XXXX (č.l.XXX), fotografiu

prasknutej steny (č.l.XXX), fotografiu plesní v pivnici ( č.l. XXX),

XX. Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX sa vyjadrili žalovaní, ktorí uviedli, že nesúhlasia s
tvrdeniami žalobkyne a považujú ich za účelové a nezhodujúce sa s reálnym stavom veci. Opätovne
deklarovali záujem sa dohodnúť a navrhli výsluch žalovaných.

19. Nakoľko obe strany sporu navrhli odročiť pojednávanie nariadené na XX.XX.XXXX z dôvodu
mimosúdnych rokovaní, súd uznesením č.l. H zo dňa XX.XX.XXXX konanie na tri mesiace prerušil.

20. Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX sa opätovne vyjadrila žalobkyňa, pričom uviedla, že
neexistuje rovnaká potreba úpravy stavieb žalobcu a žalovaných, nakoľko situácia pri oboch domoch

je diametrálne odlišná. Kým tepelná izolácia stien rodinného domu žalovaných iba zvyšuje ich už
existujúci užívateľský komfort (stavebná úprava preto nie je nevyhnutná), tak hydroizolácia základov
rodinného domu žalobkyne umožní vôbec dosiahnuť základný komfort v podobe možnosti po dlhých
rokoch využívať v plnom rozsahu svoju vlastnú pivnicu a najmä zamedziť v nej tvorbe plesní, ktoré už
viac ako dekádu a sústavne poškodzujú zdravie žalobkyne a členov jej rodiny (stavebná úprava preto

je nevyhnutná). Žalovaní vysadili kríky a strom, ktorého korene presahujú práve pod základy rodinného
domu žalobkyne, pričom mali možnosť ich vysadiť na opačnej strane pozemku, kde susedia z tej strany
majú len trávnik a žalovaní by zavlažovaním aj kríkov nespôsobovali žiadne škody na susediacom dome.
Tak ako to uvádza znalec S.. V.. G. na strane XX znaleckého posudku, povrch parcely žalovaných je
zatrávnený a v tesnej blízkosti steny rodinného domu žalobkyne je vysadený záhon s okrasnými kríkmi.

Zrážkové vody infiltrujúce do podložia sú z tejto strany rodinného podporené aj závlahovými vodami.
Žalobkyňa uviedla, že záhon bol vysadený následne, žalovaní vedeli, že žalobkyňa vzhľadom na nimi
stanovený krátky časový úsek nemala možnosť realizovať hydroizoláciu svojho domu, napriek tomu
záhon na tej strane ich pozemku vysadili. Žalovaní vykonali rekonštrukciu domu okolo roku XXXX a
mali pritom možnosť realizovať aj hydroizoláciu základov, čo ale evidentne nepovažovali za potrebné.

Aj z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou znaleckého posudku V.. D. vyplýva, že suterén rodinného
domu žalovaných nie je nimi vôbec využívaný a vzhľadom na prebiehajúcu výstavbu X vilových domov
na Dlhých Dieloch ani využívať nebudú. V suteréne sa im netvoria plesne a vlhkosť je možné riešiť
jednoduchýmodvetranímkeďžeakouvádzaznalecIng.D.,vlhkosťjevplyvom"nevetrania".Omietkatiež
u nich neopadáva tak ako tomu je u žalobkyne. Ďalším rozdielom je, že v prípade žalobkyne nedochádza

k žiadnemu zabratiu pozemku žalovaných, keďže hydroizolácia sa vykonáva len pod úrovňou zeme a
nad úrovňou zeme by nepresiahla hrúbku už existujúcej tepelnej izolácie, avšak navrhovanou tepelnou
izoláciourodinnéhodomužalovanýchbydošlokzabratiupozemkuvovlastníctvežalobkyneaktrvalému
zníženiu ceny jej nehnuteľností vzhľadom na zmenšenie už aj tak malého pozemku. Takýto zásah by
bol neprimeraným zásahom do vlastníckeho práva žalobkyne. Absentuje akýkoľvek relevantný dôkaz

o nevyhnutnosti nejakej stavebnej úpravy rodinného domu žalovaných, pričom zníženie nákladov na
kúrenie nepredstavuje nevyhnutnosť. K znaleckému posudku V.. D. žalobkyňa uviedla, že ho považuje
za značne neprofesionálny a pravdepodobne sa obráti aj na komoru znalcov. Už len rozsah samotný
svedčíomimoriadneneprofesionálnomprístupeznalcaV..D..NaporovnanieS..V..G.predložilznalecký
posudok v rozsahu 32 strán pričom vypracoval aj jeho doplnenie v rozsahu ďalších 10 strán, kým

znalec V.. D. len v rozsahu XX strán, vrátane doložky. Znalecký posudok žalobkyne obsahuje riadnu
farebnú dokumentáciu - fotky z ktorých je zreteľné, že sa na stenách nachádzajú soli. Dve fotky v
znaleckom posudku p. D. ani neuvádzajú kde sa majú tie soli vytvárať, na rozdiel od posudku p. G..
V rámci prípravy znaleckého posudku a jeho doplnenia znalec G. seriózne viackrát obhliadol rodinný
dom žalobkyne a aj na liste X poskytuje vizuálne zakreslenie pôsobenia vody na oficiálnom pôdoryse

suterénu rodinného domu žalobkyne. Rovnako absentuje veľmi dôležitý nákres pôsobenia vody tak ako
sa s riadnou fotodokumentáciou nachádza na str. 7 znaleckého posudku p. G.. F. D. sa ani nenamáhal
predložiť súdu relevantný pôdorys suterénu (z oficiálnych zdrojov - stavebný úrad) čo svojim spôsobom
považuje žalobkyňa za pohŕdanie súdom. Žalobkyňa uviedla, že má vážne pochybnosti o umiestnení
suterénu a jeho napojení na stenu na hranici s pozemkom žalobkyne a žiada, aby na preukázanie svojich

tvrdená žalovaní predložili farebné fotografie, resp. ideálne videozáznam na ktorom bude jasne vidieť
výkvety solí v suteréne ich rodinného dom. Tiež bude zrejmý celý vstup do suterénu keďže vzhľadom na
„štvorček v priestore" nakreslený znalcom nie je jasné kde sa suterén nachádza vo vzťahu k rodinnémudomu. Keďže znalecký posudok Ing. V. D. považuje žalobkyňa za nevierohodný a nepostačujúci,
navrhla, aby súd zo stavebného úradu vyžiadal pôdorys suterénu rodinného domu žalovaných.

21. V konaní pred súdom, na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, súd nariadil výsluch znalca doc. V.. V.
G., C.., ktorý uviedol, že znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vypracoval na základe
objednávky žalobkyne. Z posudku vyplýva, že príčinou vlhnutia domu je povrchová, zrážková voda,
nakoľko hladina podzemnej vody je hlboko. Navrhol sanačné opatrenia, a to minimálne, ktoré sú
realizovateľné z vnútra a optimálne, vybudovaním drenážneho rigolu. Následne bolo urobené doplnenie

k znaleckému posudku, čo sa týka nevyhnutnosti zásahu. Znalec na otázky žalobkyne odpovedal
nasledovne. Na otázku ako hodnotí stavebnú úpravu vo vzťahu k plesniam v dome uviedol, že plesne
sú nebezpečné, nevyhnutnosť zásahu je jasná. Uviedol, že cituje § 43 písm. d) stavebného zákona,
v zmysle ktorého je potrebné stavbu realizovať tak, aby nebolo ohrozené zdravie, hygiena, a podľa
písmena g) aby nebola vlhkosť. Na otázku či má dlhodobý vplyv plesní vplyv aj na kotol v pivnici,
znalec uviedol, že skôr vlhkosť ako pleseň, keďže plynový kotol je oceľový. V akom rozsahu, to by

vedel odpovedať znalec z oblasti technického zabezpečenia budov. Na otázku, či dochádza k celkovému
znižovaniu hodnoty nehnuteľnosti vplyvom vlhkosti, znalec reagoval, že určite áno, minimálne v rozsahu
ceny adekvátnych nákladov na sanáciu, čím sa cena znižuje. Na otázku, či je zo všeobecného hľadiska
nevyhnutnejšia hydroizolácia alebo tepelná izolácia, znalec uviedol, že sa nedá porovnať čo je lepšie,
závisí to od konštrukcie, aj tepelná izolácia zníži rosný bod, nebude sa kondenzovať. Hydroizolácia je pri

tvorbe plesní nevyhnutnosť. Atakom agresívnych podzemných vôd môže dochádzať k deštrukcii betónu,
narušeniu statiky muriva. Tepelná izolácia zabezpečuje tepelnú pohodu aj znižovanie tvorby plesní. Na
otázku, či by pomohlo natavenie asfaltového pásu a vybudovanie XX cm okapového chodníka, znalec
odpovedal, že natavenie asfaltového pásu súvisí s tým, že treba obnažiť konštrukciu, teda je potrebné
urobiť výkop a v takom prípade už je možné urobiť drenážnu ryhu. Na doplňujúcu otázku súdu, čo

je drenážna ryha resp. ako funguje, znalec uviedol, že je to ryha, ktorá je vybudovaná súbežne so
základovýmikonštrukciamiazachytávavodypritekajúcezokolitéhoterénukuzákladovýmkonštrukciám
a odvádza ich drenážnym potrubím umiestneným na dne drenážnej ryhy do vsakovacej šachty, ktorá je
v bezpečnej vzdialenosti umiestnená od objektu. Podzemná voda je cca 5,5 m až 8 m pod povrchom
terénu.

Následne odpovedal znalec na otázky právneho zástupcu žalovaných. Na otázku, ako môže vplývať
pleseň na zdravie, keď sa nachádza v suteréne a nie hore v dome, kde ľudia žijú, znalec odpovedal,
že ani v suteréne v stavebnej konštrukcii nemôže byť pleseň. On je znalec v oblasti stavebníctva, preto
stanovenie vplyvu na zdravie nie je v jeho kompetencii. Na otázku, či mohlo mať vplyv na vypracovanie
znaleckého posudku, že žalovaní v tom čase nezavlažovali, znalec odpovedal, že okolo steny je záhon,

trávnik predpokladá, že je zavlažovaný. Ak sa nezavlažuje, neznamená to, že sa vlhkosť v konštrukcii
stratí.Vlhkosťtamjeavyzrážajúsasolizmuriva.Ajpočasletavlhkosťvmuriveje,jeviditeľná.Naotázku
či za to nemôže zavlažovanie žalovaných, znalec reagoval, že on v znaleckom posudku uviedol, že je to
povrchová voda, nie podzemná. Podzemnú vodu na základe prieskumov vylúčil, nakoľko z prieskumu
vyplýva, že maximálna očakávaná úroveň je X až X,X metra pod úrovňou rodinného domu žalobkyne. Na

otázku, koľko trvajú takéto práce a v akom ročnom období sú vhodné, znalec odpovedal, že samozrejme
najlepšie v lete, keď neprší, malo by to trvať dva až tri mesiace závisí od stavebnej organizácie. Práce
z pozemku žalovaných by podľa jeho názoru bolo možné zrealizovať približne za jeden mesiac.
Na doplňujúcu otázku žalobkyne, či by z oboch rodinných domov šla voda do jednej vsakovacej šachty,
znalec reagoval, že sa to dá aj takto vyriešiť.

Pojednávanie bolo odročené s tým, že strany sa opätovne pokúsia mimosúdne dohodnúť.

22. Žalobkyňa i žalovaní oznámili súdu, že mimosúdne rokovania neboli úspešné, nakoľko žalovaní majú
záujem realizovať nielen hydroizoláciu svojho rodinného domu, ale aj tepelnú izoláciu, pričom za záber
pozemku žalobkyňa požadovala najskôr XX.XXX Eur a následne XX.XXX Eur, pričom cena pozemkov

podľa tvrdenia žalovaných v danej lokalite je približne vo výške XXX Eur/m2, kým žalovaní boli ochotní
zaplatiť sumu vo výške X.XXX Eur.

23. V konaní pred súdom, na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX, právny zástupca žalovaných uviedol, že
na výsluchu žalovaných netrvá.

23.1. Súd pripustil zmenu žaloby zo dňa XX.XX.XXXX, doručenej súdu dňa XX.XX.XXXX tak, že žalobný
návrh znie:
„Žalovaní č. 1 a č. 2 sú povinní umožniť žalobcovi a tretím osobám realizujúcim opravu rodinného
domu, vstup na pozemok parcely registra "C" s parcelným číslom XXXX, o výmere XXX m2, druhpozemku - záhrada, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva
č. 469, vedeného pre okres - Ružinov, a to na plochu vyznačenú v situačnom náčrtku znalca na liste
č. XX znaleckého posudku, označenú v šírke X,X metra a v dĺžke XX,X metra, ktorý tvorí prílohu tohto

rozsudku, a to na dobu najviac päť mesiacov, v pracovných dňoch denne od X:XX do XX:XX hodiny,
počnúc dňom X.X.XXXX.
Žalovaní č. 1 a č. 2 sú povinní vo vhodnej ročnej dobe šetrne odstrániť zo svojej pôdy korene stromov
presahujúcich k stene rodinného domu žalobcu a odstrániť všetky vetvy stromov presahujúce na
pozemok žalobcu.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.“
23.2. Právny zástupca žalovaných poukázal na dohodu podmienkach realizácie zateplenia z roku XXXX,
z ktorej má za to, že bol daný recipročný súhlas žalobkyne na zateplenie rodinného domu žalovaných
v šírke až XX cm. V rámci posledných mimosúdnych rokovaní žalovaní navrhovali šírku X cm, pričom
žalobkyňou nebolo preukázané, že by zateplením došlo k záberu pozemku žalobkyne. K dĺžke X
mesiacov uvedených v petite uviedol, že táto dĺžka je maximálne nepreukázaná nakoľko po konzultácii

s odborníkmi vyplýva, že hydroizoláciu je možné vykonať v priebehu troch dní v prípade vhodných
poveternostných podmienok.
XX.X. Žalobkyňa k dohode z roku XXXX uviedla, že sa týkala hydroizolácie a tepelnej izolácie, pričom
ona uhradila XXX Eur v zmysle tejto dohody, ktorá jej bola vrátená nakoľko nestihli v dohodnutom
čase hydroizoláciu zrealizovať. Od roku XXXX sa už nedohodli, stanovisko žalovaných považuje za

špekulatívne. Pre žalovaných nie je hydroizolácia taká dôležitá, inak by sa dohodli. Pokiaľ ide o záber
jej pozemku zateplením domu žalovaných, tú ona nemá prečo preukazovať. Ďalej uviedla, že má za
to, že pokiaľ má zatepľovací materiál - polystyrén X cm a na to sa dá sieťka a omietka, bude hrúbka
určite aj XX cm.
K času potrebnému na vykonanie hydroizolácie domu uviedla, že za tri dni sa dá urobiť, ak má niekto

stavebnú firmu, ako žalovaní. Možno sa vie zmestiť do jedného mesiaca, Pokúsi sa nájsť firmu, vie to
skrátiť na dva mesiace. Ďalej uviedla, že v dnešnej dobe stavebný úrad požaduje, aby ten, kto si robí
zateplenie, odkúpil časť susediaceho pozemku.
23.4. Právny zástupca žalovaných uviedol, že má za to, že súhlas udelený v dohode z roku 2013 nebol
odvolaný. Pokiaľ ide o zateplenie domu žalovaných, preukázali v rámci mimosúdnych rokovaní, že

zateplenie má šírku 5 cm pričom pri dĺžke domu cca X metrov ide o zabratie pozemku v rozsahu X,X m2.
Zisťovali ceny stavebných pozemkov v lokalite a tie sa pohybujú od XXX do XXX maximálne do XXX Eur
za m2. Žalovaní boli ochotní zaplatiť X.XXX,- Eur, kým žalobkyňa chcela XX.XXX Eur potom to znížila na
XX.XXX Eur. Je irelevantné či žalovaní majú alebo nemajú stavebnú firmu. Žalovaní boli ochotní v rámci
mimosúdnych rokovaní vzdať sa hydroizolácie a trvali len na zateplení, čo nie je súčasťou predložených

emailov.

24. Podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu predložili
Dohodu o podmienkach realizácie zateplenia rodinného domu na susediacom pozemku zo dňa
XX.XX.XXXX s podpisom žalobkyne i žalovaných (č.l.XXX).

25. Žalobkyňa predložila súdu dňa XX.XX.XXXX písomné záverečné zhrnutie, v ktorom poukázala
opakovane na to, že situáciu so žalovanými sa snaží riešiť od roku XXXX, pričom deštrukcia jej domu
kontinuálne prebieha doposiaľ. Už vtedy mala a mohla prebehnúť realizácia prác na jednej stene
žalovaných, avšak výlučne za predpokladu, že žalovaní dodržia nižšie ustanovenia dohody o predĺžení

termínu prác - k čomu však nedošlo a žalovaní prestali na dlhé roky so žalobkyňou komunikovať.
Žalobkyňa citovala z dohody: „ak by poveternostné podmienky znemožnili práce na rekonštrukcii
rodinného domu I.. S. Y. na pozemku klientov počas dlhšieho obdobia, zaväzujú sa strany dohody
rokovať v dobrej viere o riešení vzniknutej situácie a sprístupnení pozemku aj v dňoch nad rámec doby
podľa tejto dohody tak, aby na majetku I.. Y. či majetku klientov škoda." Výzvy listom na uzatvorenie

dohody o novom termíne prác neboli zasielané právnym zástupcom žalobkyne N.. I. bezdôvodne, ale
práve z dôvodu nedodržania ustanovení dohody zo strany žalovaných. Žalobkyni nezostávalo nič iné,
ako sa nakoniec po dekáde obrátiť na súd. Preukázaným faktom zostáva, že žalovaní hrubo ignorovali
všetky listové zásielky a e-maily, a to či už od samotnej žalovanej alebo jej právneho zástupcu v tom
čase - N.. I. I.. Vyzerá to tak, že až do doby kým nedošlo k prudkému rastu cien energií kedy sa

začali téme "zateplenia" venovať vo vlastnom záujme. Žalobkyňa ďalej vyhlásila, že dohoda v čase
jej uzavretia nebola uzatvorená úplne slobodne keďže, bola žalovanými tlačená do podmienok, ktoré
musela splniť bez toho, aby mala možnosť tieto nejak ovplyvniť (pozn. keďže omietka na nové holé múry
je nevyhnutnou stavebnou úpravou). Nemohla totiž nechať jednu stranu domu neomietnutú, keďže bydošlo k enormným škodám a prenikaniu vody priamo do interiéru rodinného domu. Musela som splniť
aj neštandardnú požiadavku na kauciu vo výške XXX Eur, čiže už v tom čase (XXXX) išlo jednoznačne
o nevyhnutný zásah kedy medzi potrebou/nevyhnutnosťou termoizolácie na neomietnutej novostavbe

a absentujúcou potrebou/nevyhnutnosťou termoizolácie na dávno omietnutom dome žalovaných, keď
už omietka samozrejme plní termoizolačnú funkciu. Ďalšiu dodatočnú termoizoláciu nie je možné
považovať za nevyhnutnú, a to aj z pohľadu možnosti aplikovať špeciálne tenké termoizolačné omietky
aké sú v dnešnej dobe dostupné. Žalobkyňa je proti použitiu PURENITu - materiálu, ktorý majú záujem
žalovaní použiť a ktorý je vysoko karcinogénny. Po dekádach vystavovania sa denno denne zdravotným

rizikám z plesní - skutočne nemá záujem, aby jej rodina vo chvíľach odpočinku na malej záhradke bola
vystavovaná karcinogénom, ktoré sa budú zo stien uvoľňovať. V tomto smere poukázala žalobkyňa
aj na skutočnosť, že žalovaní nemajú termoizoláciu ani na jednej stene domu pričom až tri steny sa
nachádzajú na hranici pozemkov so susedmi. Má vedomosť, že dobré vzťahy nemajú žalovaní ani s
jedným z nich a aby bolo zateplenie efektívne, je potrebné zatepliť všetky steny domu, čo považuje
žalobkyňa za ďalší a jasný dôkaz toho, že vzájomná žaloba bola podaná len veľmi účelovo. Všetko

uvádzané len dokazuje, že žalovaní nikdy pred podaním žaloby nemali záujem o realizáciu stavebných
úprav na svojom rodinnom dome, a tieto teda nemožno vôbec považovať za nevyhnutné. Považuje
tiež za hrubé zavádzanie súdu a odvádzanie jeho pozornosti od podstatnej veci a tou je nevyhnutnosť
hydroizolácieverzusnevyhnutnosťtepelnejizolácietvrdenievovzájomnejžalobe, naktorúsažalobkyňa
v Dohode zaviazala. Žalobkyni žiadna povinnosť realizácie nevznikla, keďže malo ísť o recipročné

súhlasy, ale došlo k nedodržaniu súhlasu/ustanovenia dohody o predlžení termínu zo strany žalovaných
čo malo za následok kontinuálne spôsobovanie škody na majetku k čomu práve podľa ustanovení
dohody dôjsť nemalo. Keďže žalovaní ako prví nedodržali svoju časť dohody v roku XXXX, nemožno
od žalobkyne spravodlivo očakávať jej plnenie. Navyše, žalobkyňa sa k ničomu nezaviazala a súhlas
dávno považuje za odvolaný a irelevantný. Špekulatívnosť vidí aj v tom, že najprv v písomnom podaní

na súd žalovaní uvádzali, že netrvajú na realizácii okapového chodníka a na ostatnom pojednávaní v
ústnompodaní,žeužaninahydroizolácii.Vpriebehusúdnehokonaniavšaknanejtrvaličolenopätovne
dokazuje a potvrdzuje jej účelovosť. Po dekádach poškodzovania základov na jej dome iba v dôsledku
nepriateľského postoja, nepovažuje konanie vlastníkov susednej stavby za dobromyseľné. Žalovaní sú
vyštudovaní architekti, všetky nuansy stavieb sú im veľmi dobre známe. A preto ich postoj považujem

iba za nepriateľský (nasadenie kríkov a stromov priamo k jej plotu pritom zo strany opačného suseda
tento nemá dom ani základy, ale trávnik a tak by umiestnenie na opačnú stranu pozemku neškodilo
nikomu, úmyselné automatické zavlažovanie aj v čase veľkých dažďov. Ďalej žalobkyňa uviedla, že
jedine žalovaní na celej ulici majú dom v zadnej časti pozemku a nie na uličnej čiare ako všetky ostatné
domy. Aj preto vzniká problém zabratia časti jej pozemku, ktorý má byt' s adekvátnou náhradou, pretože

pozemky v C. boli vždy veľmi malé. Nová zástavba žalovaných na V. pod lesom zahŕňa takmer XXXX
m2, kým na porovnanie pozemky v Prievoze, vrátane jej pozemku, majú dokopy aj pod garážou a
domom cca XXX m2.

26. Právny zástupca žalovaných predložil záverečné skutkové súdu dňa XX.XX.XXXX, v ktorom

uviedol, že trvá na všetkých vyjadreniach prezentovaných v konaní, ako aj argumentácie prezentovanej
na uskutočnených pojednávaniach. Žalobkyňou uplatnené právo považujú za predčasne uplatnené,
dostatočne nepreukázané, a v danom čase a za daných podmienok by rozhodnutie vo veci samej
v prospech žalobkyne bolo neprimeraným autoritatívnym zásahom do Ústavou Slovenskej Republiky
garantovaných vlastníckych práv Žalovaných. Nesúhlasia s argumentáciou žalobkyne prezentovanej v

konaní, nakoľko argumentácia žalobkyne je vnútorne rozporná a nadmerne osobná, pričom ju považujú
za účelovú a nezhodujúcu sa s reálnym stavom veci. Zdôraznili, že žalovaní nebránia žalobkyni
vykonať požadované práce na rodinnom dome smerujúce k oprave. Strany sporu ešte v roku 2013
uzatvorili Dohodu o podmienkach realizácie zateplenia rodinného domu na susediacich pozemkoch
(ďalej len „Dohoda“), v ktorej bolo žalobcovi umožnené vykonať zatepľovacie práce na rodinnom dome

s tým, že žalobca recipročne udelil súhlas so zatepľovacími prácami na rodinnom dome žalovaných,
avšak ku splneniu tejto Dohody zo strany žalobcu nikdy nedošlo. Pôvodný rozsah zatepľovacích prác
na rodinnom dome žalovaných mal byť vykonaný v rozsahu 10 cm, avšak postupom času a vďaka
moderným technológiám by v dnešnej dobe išlo už iba o rozsah 5 cm. Žalobca pri predošlých prácach
na svojej nehnuteľnosti, ktoré mu žalovaní umožnili realizovať na svojom pozemku prostredníctvom

uzavretej Dohody, bez súhlasu žalovaných a v rozpore s uzatvorenou Dohodou zrealizoval na fasáde
rodinného domu dve celkom nové okná, ktoré smerujú priamo do záhrady rodinného domu žalovaných.
Žalovaní tak majú negatívne skúsenosti so žalobcom, ktorý v minulosti zneužil ich dobrú vôľu a
porušil vzájomnú Dohodu, keď namiesto výhradného zateplenia steny rodinného domu stavebneosadil dve okná v rozpore s ohlásením. Zároveň zo strany žalobcu došlo k porušeniu zmluvných
povinností tým, že nedodržal Dohodou recipročne udelený súhlasu na vykonanie zatepľovacích prác
na rodinnom dome žalovaných. Vzhľadom na nedodržanie uzatvorenej Dohody žalovaní v zmysle

ustanovenia § 147 ods. 1 Civilného sporového poriadku uplatnili svoje práva a podali vzájomnú žalobu,
prostredníctvom ktorej sa začali žalovaní domáhať toho, aby konajúci súd nariadil žalobcovi splniť
povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, prostredníctvom ktorej by
si žalovaní mohli vykonať hydroizolačné práce ako aj zatepľovacie práce na svojom rodinnom dome.
Žalovaní si dali vypracovať Znalecký posudok č. XX/XXXX, vypracovaný znalcom V.. V. D., z ktorého

záverov je zrejmé, že na rodinnom dome žalovaných je potrebný zásah vo forme sanačných prác pre
odstránenieazamedzenievznikuneželanýchplesní.Požadovanýprístupnapozemokžalobcuzdôvodu
vykonania zatepľovacích prác na rodinnom dome žalovaných je nevyhnutný, a to aj z dôvodu vykonania
opravných prác na fasáde domu, pričom zateplenie rodinného domu by mali pozitívne následky na
užívanie rodinného domu žalovaných. Aj samotný znalec v závere Znaleckého posudku uviedol, že: „Na
základe zistených skutočností odporúčam vykonanie vhodných sanačných opatrení podľa projektovej

dokumentácie vypracovanej zodpovedným projektantom, z dôvodu zabránenia zhoršeniu sa stavu
do budúcna.“ V záujme uzatvorenia mimosúdnej dohody žalovaní zľavili zo svojich požiadaviek
požadovaných vzájomnou žalobou v časti hydroizolačných a chceli sa dohodnúť tak, že žalobkyňa na
svojom dome vykoná hydroizolácii a žalovaní na svojom dome iba zateplenie v rozsahu 5 cm, čím
by došlo k údajnému zabratiu pozemku o rozlohe približne X,XX m2, za ktorý si žalobkyňa vypýtala

odplatu najskôr vo výške 20.000 J. a neskôr túto cenu upravila na XX.XXX J. s odôvodnením, že kúpna
cena sa neriadi tabuľkami alebo trhovými hodnotami stavebných pozemkov v danom mieste a čase.
Podľa inzertných webových portálov je výška ceny za X m2 stavebného pozemku v rozpätí od XXX
do maximálne X.XXX Eur, pričom žalovaní boli ochotní poskytnúť odplatu za X,XXmX vo výške X.XXX
Eur. Žalobkyňa nepreukázala, že by vykonaným zateplením na rodinnom dome žalovaných naozaj

došlo k zabratiu jej pozemku, neprodukovala žiaden relevantný dôkaz potvrdzujúci tieto tvrdenia. K
mimosúdnej dohode nedošlo. Žalovaní uviedli, že v zmysle uzatvorenej Dohody žalovaní disponujú
legálnym oprávnením na realizáciu zateplenia. Žalovaní zopakovali, že naďalej u nich pretrváva úprimný
záujem o uzatvorenie mimosúdnej dohody, avšak akýkoľvek návrh bol žalobkyňou doteraz z vágnych
dôvodov odmietnutý. Žalovaní poukázali, že žalobkyňa vo svojich vyjadreniach apelovala na naliehavosť

a neodkladnosť údajnej katastrofálnej situácie, z dôvodu presakovania vody do muriva jej domu, čomu
však nenasvedčovalo jej správanie v priebehu konania, s ohľadom na množstvo pojednávaní, z ktorých
sa ospravedlnila alebo sa vôbec nedostavila do budovy súdu v dni, kedy bolo pojednávanie napokon
odročené z dôvodu nahláseného nebezpečenstva bombovej hrozby v budove súdu.

27. V konaní pred súdom, na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX strany predniesli svoje záverečné zhrnutia
zhodne so svojimi písomne predloženými záverečnými zhrnutiami.

28. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi predloženými stranami, vyjadreniami
strán a výsluchom znalca a zistil nasledovný skutkový stav:

29. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, a to rodinného domu so súpisným číslom XXXX,
postavenom na pozemku parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie a pozemku parc. č. XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku: záhrada, zapísané na W.
vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Ružinov. Žalovaní sú podieloví spoluvlastníci susediaceho

pozemku každý v podiele X/X, parc. č. XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku: záhrada a rodinného
domu so súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemku parc.č. XXXX, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie, o výmere XXX m2, zapísané na Liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie M..
Stena rodinného domu žalobkyne sa nachádza na hranici susediaceho pozemku parc. č. XXXX a stena
rodinného domu žalovaných sa nachádza na hranici susediaceho pozemku parc. č. XXXX.

30. Zo znaleckého posudku č. 4/2019 zo dňa XX.XX.XXXX vypracovaného V.. V. G., znalcom v odbore
stavebníctvo, odvetvia pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností ako i Dodatku technickej správy
1/2019, vypracovaný stavebným inžinierom V.. N. D., ktorý tvorí súčasť znaleckého posudku mal súd
za preukázané, že rodinný dom žalobkyne je navlhnutý, pričom príčinou vlhnutia vnútorných priestorov

nie je podzemná voda, ale voda zo zavlažovania susedného pozemku. V závere znaleckého posudku
je uvedené, že príčinou vlhnutia suterénu rodinného domu je jednoznačne povrchová zrážková resp.
závlahová voda infiltrujúca do podložia. Zvislé obvodové konštrukcie suterénu vybudované v minulosti
sú realizované z monolitického betónu a s veľkou pravdepodobnosťou sú neizolované. Povrchová vodainfiltrujúca do podložia namáha takto nechránené zvislé obvodové konštrukcie a dochádza ku prienikom
vlhkosti až do interiérovej časti suterénu rodinného domu. Sanačné opatrenia, ktoré je nevyhnutné
realizovať na odstránenie porúch v minimálnom rozsahu spočívajú vo vybudovaní okapového chodníka

pozdĺž zvislej nosnej obvodovej steny na hranici pozemku parč. č. XXXX a realizácii izolácie na vnútornej
stranezvislýchnosnýchobvodovýchkonštrukciísuterénunabázekryštalickýchhydroizolačnýchnáterov
u stierok na báze aktívnych chemických látok, ktoré pri styku s vlhkosťou a súčasne hydroxidom vápna
reagujú a vytvárajú nerozpustné kryštalické väzby. Optimálne by bolo minimálne sanačné opatrenia
doplniť vybudovaním drenážnej ryhy na hranici pozemku parc. č. XXXX, ktorá by bola zaústená do

trativodu vybudovaného na pozemku parč. č. XXXX.
V Dodatku technickej správy X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý je Prílohou č. 3/1 citovaného
znaleckého posudku je ako návrh opatrení uvedené, že na zamedzenie prieniku vody (dažďovej alebo
závlahovej)sadoporučujezákladypodbetónovaťdonajväčšejmožnejhĺbkyatýmvytvoriťvčonajväčšej
možnej miere clonu pre zamedzenie prístupu vody do podzákladia, základové steny z vonkajšej strany
prekryť nopovou izoláciou. Taktiež sa doporučuje zrealizovať odvodnenie drenážou vodu z drenáže je

potrebné odviesť do vsakovacej jamy umiestnenej na pozemku investora. V prípade, že podbetónovanie
základov sa nezrealizuje, tak sa doporučuje zrealizovať drenáž a okapné chodníky okolo obvodových
stien vrátane nopovej izolácie a zabezpečiť v čo najväčšej možnej miere odvedenie vody mimo objektu.

31. Z výsluchu znalca doc. Ing. Ivana G., C.. mal súd za preukázané, že príčinou vlhnutia rodinného

domu žalobkyne je povrchová, zrážková voda, pričom odstránenie vlhnutia je nevyhnutné. V suteréne
sa nachádzajú plesne, je nevyhnutné vykonať hydroizoláciu domu. Je vhodné urobiť výkop, obnažiť
konštrukciu a urobiť drenážnu ryhu, ktorá je vybudovaná súbežne so základovými konštrukciami a
zachytáva vody pritekajúce z okolitého terénu ku základovým konštrukciám a odvádza ich drenážnym
potrubím umiestneným na dne drenážnej ryhy do vsakovacej šachty, ktorá je v bezpečnej vzdialenosti

umiestnená od objektu. Vlhkosť v murive je aj keď sa u susedov nezavlažuje, vlhkosť tam je a vyzrážajú
sa soli z muriva. Aj počas leta vlhkosť v murive je, je viditeľná. Pokiaľ ide o realizáciu hydroizolácie, mal
súd z výsluchu znalca za preukázané, že celkové stavebné práce by mali trvať dva až tri mesiace, z
pozemku žalovaných je možné zrealizovať práce približne za jeden mesiac.

32. Zo Znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l.XXX) vypracovaného V.. V. D.,
znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvia pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, mal súd za
preukázané, že úlohou znalca bolo posúdiť stav vlhnutia pivničnej časti rodinného domu žalovaných,
pričom v čase obhliadky neboli zistené v suteréne identifikované žiadne priame priesaky vody, boli
zistené zjavné stopy po pôsobení vlhkosti (vody), ktoré majú znaky dlhodobého pôsobenia vo forme

viditeľných solí vyskytujúcich sa na povrchu stenových konštrukcií, čo s uvážením veku objektu cca XX
rokov je možné považovať za stav primeraný resp. ničím neobvyklý. V. prejavy vlhkosti zistené neboli.
Znalec na základe zistených skutočností odporučil vykonanie vhodných sanačných opatrení podľa
projektovej dokumentácie vypracovanej zodpovedným projektantom, z dôvodu zabránenia zhoršeniu
stavu do budúcna.

33. Z listu spoločnosti I. C. s.r.o. zo dňa XX.XX.XXXX adresovaným žalovaným súd zistil, že odporúča
realizáciu zateplenia ich rodinného domu najmä z bočnej západnej strany z dôvody úspory nákladov na
kúrení i zvýšenie efektu ochrany konštrukcie pred poveternostnými vplyvmi.

34. Z S. o podmienkach realizácie zateplenia rodinného domu na susediacom pozemku zo dňa
XX.XX.XXXX mal súd za preukázané, že sa žalobkyňa a žalovaní dohodli na poskytnutí recipročných
súhlasov pri prácach na rodinnom dome žalobkyne a rodinnom dome žalovaných s tým, že na rodinnom
dome žalobkyne sa vykoná zateplenie, vonkajšie omietka súvisiace práce v termíne od štvrtého
májového týždňa do XX.XX.XXXX, ak sa strany nedohodnú inak a žalobkyňa uhradí zábezpeku 250 J.

na úhradu prípadných škôd na časti pozemku žalovaných, ktorý svoj pozemok sprístupnia XX.XX.XXXX
o X:XX hod. F. vyjadrila recipročný súhlas s rekonštrukčnými prácami na fasáde rodinného domu
žalovaných na základe ich doručenej písomnej žiadosti. Strany si udelili vzájomne súhlas so zateplením
svojich rodinných domov v rozsahu XX cm.

35. Z e-mailu právneho zástupcu žalovaných zo dňa XX.XX.XXXX adresovaného žalobkyni súd zistil, že
žalovaní požiadali žalobkyňu o súčinnosť ohľadne zateplenia ich rodinného domu v trvaní X pracovných
dní. Žalobkyňa e-mailom zo dňa XX.XX.XXXX reagovala tak, že s tým nemá v zásade problém, zatiaľ
však nemá potvrdenie žalovaných o súhlase s realizáciou okapových chodníkov, ktoré chce v danýtýždeň realizovať. Právny zástupca žalovaných reagoval e-mailom zo dňa XX.XX.XXXX tak, že je na
dovolenke o ozve sa budúci týždeň.

36.Ze-mailužalobkynezodňaXX.XX.XXXXadresovanémuprávnemuzástupcovižalovanýchsúdzistil,
že mu písala, že ho kontaktovala pred mesiacom, tvrdil, že klienti sú na dovolenke, že sa ozve a stále
nemá žiadnu reakciu.

37. Z e-mailu právneho zástupcu žalovaných zo dňa XX.XX.XXXX adresovanému právnemu zástupcovi

žalobkyni súd zistil, že žalobkyni bolo oznámené, že žalovaní nesúhlasia s hydroizoláciu rodinného
domu žalobkyne na pozemku žalovaných, pretože nebolo realizované zateplenie na rodinnom dome
žalovaných. Súhlas so sprístupnením svojho pozemku žalovaní podmienili zateplením svojho rodinného
domu a zároveň hydroizoláciou svojho rodinného domu.

38. Súd vychádzal v rámci právneho posúdenia veci z nasledovných ustanovení právnych predpisov:

39. Podľa článku 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

40. Podľa § 137 písm. a) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

41. Podľa § 147 ods. 1 CSP, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.

42. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym

poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

43.Podľaustanovenia§123Občianskehozákonníka,vlastníkjevmedziachzákonaoprávnenýpredmet
svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

44. Podľa ustanovenia § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti
a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

45. Podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na
nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace,

pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým
vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto
zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

46. Podľa § 86 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný

zákon) účinného do XX.XX.XXXX, vlastník stavby je v súlade s dokumentáciou overenou stavebným
úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie) povinný
udržiavať stavbu v dobrom stavebnom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a
hygienických závad, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo
najviac predĺžila jej užívateľnosť. Obdobne podľa v súčasnosti účinného zákona stavebného zákona,

podľa § 45 ods. 1 zákona č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(Stavebný zákon), vlastník stavby je povinný pri užívaní trvalo udržiavať stavbu podľa prevádzkovej
dokumentácietak,abybolapocelýčasprevádzkovaniavsúladesozákladnýmipožiadavkaminastavby,
s technickými predpismi a prevádzkovými predpismi, ktoré sa vzťahujú na prevádzku jej vybavenia.
Podľa odseku 2 písm. a) a b), vlastník stavby je povinný a) udržiavať stavbu v dobrom stavebno-

technickom stave a zistené prevádzkové nedostatky včas odstraňovať údržbou stavby, b) dbať, aby
stavba neporušovala hygienické a protipožiarne predpisy.

47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.49. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v lehote do 60 dní.

50. Aplikáciou citovaných právnych predpisov na zistený skutkový stav, hodnotením dôkazov jednotlivo
ako aj v ich vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, súd dospel
k záveru, že žaloba žalobkyne je čiastočne dôvodná a vzájomná žaloba žalovaných je nedôvodná.

51. Nakoľko boli v konaní o žalobe po pripustení zmeny žaloby na pojednávaní dňa 04.0X.2025

predmetom dva nároky, súd ich posudzoval postupne. Prvým žalobným návrhom sa žalobkyňa
domáhala sprístupnenia pozemku žalovaných na tom základe, že oprava a údržba jej rodinného domu
je nevyhnutná s poukazom na § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

52. Podľa ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý sa týka úpravy susedských
vzťahov, konkrétne podmienky vstupu na susedný pozemok a povinností vlastníka susedného pozemku,

v prípade splnenia zákonných podmienok, je vlastník susediaceho pozemku takýto vstup strpieť.
Citované ustanovenie zakotvuje povinnosť vlastníka umožniť vstup na svoj pozemok vlastníkovi, resp.
užívateľovi susediacich pozemkov a stavieb, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie
susediacich nehnuteľností. Nie každé obhospodarovanie pozemku alebo úprava stavby môže založiť
právovstupunasusediacipozemok.Totoprávovznikálenvtedy,keďúdržbastavbyaobhospodarovanie

pozemku takýto vstup nevyhnutne vyžaduje. K vstupu na susedný pozemok je vlastník (užívateľ)
susednej nehnuteľnosti oprávnený len v takom rozsahu, v akom je to na obhospodarovanie jeho
pozemku alebo či údržbu stavby nevyhnutné. K vstupu na pozemok suseda sú oprávnené aj iné osoby,
ktoré majú údržbu stavby alebo obhospodarovanie pozemku vykonať. Aj týmto osobám je vlastník
pozemku povinný umožniť vstup na pozemok, pokiaľ pre susedného vlastníka vykonávajú nevyhnutnú

údržbu stavby alebo obhospodarovanie pozemku. Pod pojmom „údržba“ je potrebné rozumieť práce
spojené s udržiavaním pozemkov a stavieb v dobrom stave; „obhospodarovaním“ je treba rozumieť
hospodárenie na nich. Pod pojmom „vstup“ na susedný pozemok sa rozumie nielen samotné vstúpenie,
teda prekročenie hranice susedovho pozemku, ale tiež pobyt na ňom obmedzený na účely vstupu, a
to v nevyhnutnej miere a po nevyhnutnú dobu na vykonanie úkonov (prác), ktoré si údržba vlastného

pozemku alebo stavby vyžaduje. Kritériom pre posúdenie týchto okolností nie je to, ako bude vlastník
susednej nehnuteľnosti obmedzený vo svojom práve, ale výhradne objektívna potreba toho, kto sa
na právo vstupu podľa citovaného ustanovenia odvoláva. To znamená, že k vstupu na susedný
pozemok je vlastník alebo užívateľ susediacej nehnuteľnosti oprávnený len v takom rozsahu, v akom
je to na obhospodarovanie alebo údržbu jeho pozemku či stavby nevyhnutné. V dôsledku uvedeného

súdy potom vo svojich rozhodnutiach určujú dobu, po ktorú sú žalobcovia oprávnení za konkrétnym
účelom vstupovať na pozemok žalovaných s tým, že žalovaní majú byť čo najmenej obmedzovaní
vo svojich právach. Vstup na pozemok suseda je závažným zásahom do jeho vlastníckeho práva,
preto sa podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka umožňuje len vtedy, keď to nevyhnutne vyžaduje
údržba a obhospodarovanie susediacich stavieb a pozemkov. Vstúpiť na susedný pozemok je vlastník

nehnuteľnosti oprávnený len v takom rozsahu, v akom je to na obhospodarovanie jeho stavby alebo
pozemku nevyhnutné. Toto právo vzniká len vtedy, keď údržba stavby a obhospodarovanie pozemku
takýto vstup nevyhnutne vyžaduje. Na vstup na susedný pozemok sú oprávnené aj iné osoby, ktoré majú
údržbu stavby alebo obhospodarovanie pozemku vykonať.

53. Súd mal z vykonaného dokazovania, a to najmä zo Znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX vypracovaného doc. V.. V. G., ako i výsluchom znalca doc. V.. V. G. za nepochybne
preukázané, že navlhnutie obvodových stien suterénu rodinného domu žalobkyne je natoľko vážne, že
si vyžaduje nevyhnutnú opravu a údržbu rodinného domu. Rovnako bolo výsluchom znalca i fotografiami
preukázané, že na stenách sa v suteréne rodinného domu tvoria plesne a dochádza k poškodeniu

aj hnuteľných vecí i zariadení domu nachádzajúcich sa v danom priestore. Pokiaľ ide o procesnú
obranu žalovaných, ktorá spočívala v tom, že nie je daná nevyhnutnosť realizovaním hydroizolácie
rodinného domu žalobkyne, tak s touto sa súd nestotožnil, nakoľko potreba nevyhnutnej opravy a
údržby rodinného domu žalobkyne bola vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázaná. Súd preto
na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že hydroizoláciu rodinného domu žalobkyne

je nevyhnutné vykonať, pričom v kontexte ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka ide o
potrebu nevyhnutnej údržby. Súd uvádza, že je zákonnou povinnosťou každého vlastníka o stavbu sa
riadne starať, čo vyplýva aj z ustanovenia § 86 ods. X zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) účinného do XX.XX.XXXX, ako i § 45 ods. 1 zákona č. XX/XXXX Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon). Pokiaľ je
vlastník stavby povinný udržiavať stavbu v dobrom stavebno-technickom stave, je nepochybné, že mu
to musí byť aj umožnené. Vzhľadom k tomu, že jedna stena rodinného domu žalobkyne sa nachádza na

hranici pozemku, ktorý je v podielom vlastníctve žalovaných, súd ustálil, že je povinnosťou žalovaných
ako vlastníkov susediaceho pozemku umožniť žalobkyni vykonať nevyhnutnú opravu a údržbu jej
rodinného domu, ktorej nevyhnutnosť bola vykonaným dokazovaním preukázaná, a to tým, že žalovaní
v nevyhnutnom rozsahu a nevyhnutnej miere sprístupnia svoj pozemok žalobkyni za podmienok
uvedených vo výroku I. rozsudku. Pokiaľ ide o nevyhnutný rozsah sprístupnenia pozemku žalovaných,

súdprirozhodovanívzaldoúvahystanoviskoznalca,podľaktoréhobyrealizáciahydroizolácievrozsahu
určenom v jeho znaleckom posudku nemala presiahnuť tri mesiace, pričom práce zo strany susediaceho
pozemku, t.j. pozemku vo vlastníctve žalovaných je možné podľa jeho odborného odhadu zrealizovať
približne za jeden mesiac, čo súd prepočítal na pracovné dni a stanovil rozsah vykonávania prác na
XX pracovných dní v čase od XX:XX hod. do XX:XX hod., tak, aby žalovaní boli obmedzení skutočne
len v nevyhnutnej miere. Rovnako súd stanovil povinnosť žalobkyni začatie prác oznámiť žalovaným

písomne najneskôr 3 dni vopred. V súlade so žalobou ako i znaleckým posudkom, plochu, ktorú môže
byť zo susediaceho pozemku súd ohraničil plochou vyznačenú v situačnom náčrtku znalca na liste č.
14 znaleckého posudku, označenú v šírke 2,5 metra a v dĺžke XX,X metra, pričom tento situačný nákres
je prílohu tohto rozsudku. V časti žaloby, ktorá presahovala vstup na pozemku žalovaných v rozsahu
nad tri mesiace, súd žalobu zamietol.

54. Občiansky zákonník v ustanovení § 130a ods. 3 (teraz § 127 ods. 3 OZ - pozn. autora) zakotvuje
povinnosť vlastníka umožniť vstup susedovi na svoj pozemok za splnenia stanovených podmienok.
Vstup na pozemok suseda je vážnym zásahom do jeho vlastníckeho práva, a preto sa pripúšťa len
vtedy, keď to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich stavieb a pozemkov.

Nie každé obhospodarovanie pozemku alebo úprava stavby môže založiť právo vstupu na susedov
pozemok. Toto právo vzniká len vtedy, keď údržba stavby a obhospodarovanie pozemku takýto vstup
nevyhnutne vyžaduje. K vstupu na susedný pozemok je vlastník susednej nehnuteľnosti oprávnený len
v takom rozsahu, v akom je to na obhospodarovanie jeho pozemku alebo stavby nevyhnutné. K vstupu
na pozemok suseda sú oprávnené aj iné osoby, ktoré majú údržbu stavby alebo obhospodarovanie

pozemku vykonať. Aj týmto osobám je vlastník pozemku povinný vstup na pozemok umožniť, ak
pre susedného vlastníka vykonávajú nevyhnutnú údržbu stavby alebo obhospodarovanie pozemku.
Ustanovenie § 130a ods. 3 OZ sa nedotýka úpravy vstupu na pozemok podľa osobitných predpisov. (zo
správy o rozhodovaní súdov vo veciach susedských vzťahov, prejednanej občianskoprávnym kolégiom
Najvyššieho súdu SSR, sp. zn. Cpj 67/84, a schválenej plénom Najvyššieho súdu SSR, rozhodnutie

Najvyššieho súdu SSR 23. mája 1985, sp. zn. Pls 1/85, R 37/1985).

55. Aj vzhľadom na vyššie uvedené, súd uložil žalovaným povinnosť strpieť vstup na svoj pozemok
nielen žalobkyni, ale ja tretím osobám realizujúcim opravu a údržbu jej rodinného domu. Nad rámec
súd dodáva, že pri štandardne fungujúcich vzťahov medzi susedmi susediacich pozemkov a stavieb je

bežné, že takýto vstup sused susedovi umožní bez potreby ingerencie súdu príp. iného orgánu.

56. Druhým žalobným návrhom sa žalobkyňa voči žalovaným domáhala vo vhodnej ročnej dobe šetrne
odstrániť zo svojej pôdy korene stromov presahujúcich k stene rodinného domu žalobcu a odstrániť
všetky vetvy stromov presahujúce na pozemok žalobcu. V rámci skutkových tvrdení žalobkyňa uviedla,

že na pozemku žalovaných bol vysadený strom - lipa, ktorej korene predstavujú ohrozenie základov a
tým stability jej rodinného domu. Uvedené skutkové tvrdenia však žalobkyňa súdu nepodložila žiadnymi
dôkazmi. Ďalej žalobkyňa uviedla, že strom borovica v súčasnosti zasahuje priamo strechu jej rodinného
domu a poškodzuje tak drahú titán zinkovú strešnú krytinu. Uvedené skutkové tvrdenie súdu rovnako
nepreukázala. Žalobkyňa síce predložila súdu fotografie, ktoré však neboli spôsobilé skutkové tvrdenia

žalobkyne preukázať. Súd preto žalobu žalobkyne v tejto časti zamietol ako nedôvodnú z dôvodu
neunesenia dôkazného bremena, a to výrokom II. rozsudku.

57. Následne súd rozhodoval o nároku na náhradu trov konania o žalobe. Nakoľko žalobkyňa sa
domáhala žalobou uloženia dvoch povinností žalovaných, pričom v časti o umožnenie vstupu na

pozemok žalovaných bola úspešná a v časti odstránenia koreňov a vetiev stromov bola neúspešná a
žalovaní boli neúspešní v časti uloženia povinnosti na vstup na pozemok a úspešní v časti odstránenia
koreňov a vetiev stromov, súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 a 2 CSP, podľa ktorýchsa náhrad trov konania priznáva podľa pomeru úspechu vo veci. Pretože úspech žalobkyne bol 50 % a
úspech žalovaných tiež 50%, súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

58. Následne súd rozhodoval o vzájomnej žalobe žalovaných, ktorí sa recipročne domáhali, aby súd
uložil žalobkyni povinnosť strpieť ich vstup na pozemok žalobkyne s poukazom na ustanovenia §
127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súd sa zaoberal splnením zákonných podmienok povolenia
vstup na susediaci pozemok v kontexte podmienok bližšie uvedených v bode 52. tohto odôvodnenia
rozsudku. V prvom rade súd skúmal, či vykonaným dokazovaním bola preukázaná nevyhnutnosť

údržby rodinného domu žalovaných, ktorí sa vstupu na pozemok žalobkyne domáhali z dôvodu
potreby údržby ich rodinného domu, a to vykonaním termoizolácie (zateplenia) ako i hydroizolácie.
Súd konštatuje, že zo Znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č.l.XXX) vypracovaného
V.. V. D., znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvia pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností,
nemal za preukázané, že údržba rodinného domu žalovaných v kontexte ustanovenia § 127 ods.
3 Občianskeho zákonníka je nevyhnutná. Pre úspech žalovaných v konaní o vzájomnej žalobe

je však splnenie predpokladu nevyhnutnosti údržby rodinného domu spočívajúci v tvrdení potreby
hydroizolácie i termoizolácie esenciálny. Nevyhnutnosť však vyplynula iba zo skutkových tvrdení,
nie však z vykonaného dokazovania. Je povinnosťou sporovej strany skutkové tvrdenia pre úspech
v spore riadne preukázať, v opačnom strane musí počítať s neúspechom. Z citovaného znaleckého
posudkuvyplynulo,ženeidentifikovalžiadnepriesakyvody,stavjeprimeranývekunehnuteľnosti.Znalec

odporučil vykonať sanačné opatrenia, ktoré nešpecifikoval. Vzhľadom k uvedenému ako aj k tomu, že
iné dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalovaní nenavrhli, súd konštatuje, že žalovaní
neuniesli dôkazné bremeno a preto súd ich vzájomnú žalobu v celom rozsahu zamietol.

59. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania

neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých
prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie
týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu
týchto skutočností tiež tvrdí. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010)

60. Konajúci súd v tejto súvislosti pripomína, že sporové konanie je kontradiktórnym konaním, v

ktorom sa priorizuje procesná aktivita a procesná diligencia strán sporu. Žalobca je povinný v žalobe
opísať všetky rozhodujúce skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci a tieto je povinný aj náležite
preukázať. Žalobca je povinný tvrdiť tie skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé
privodiť jeho úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s bremenom popretia tvrdení
protistrany. To však neznamená, že pasivita žalovaného môže mať za následok povinnosť súdu priznať

akýkoľvek uplatnený nárok. Súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti
žalovaného poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia (porovnaj
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.06.2019 sp. zn. I. ÚS 246/2019).

61. Pokiaľ o ide argumentáciu žalovaných tým, že strany uzatvorili Dohodu o podmienkach realizácie

zateplenia rodinného domu na susediacom pozemku zo dňa XX.XX.XXXX a uzatvorením tejto dohody
žalobkyňa vyjadrila súhlas s rekonštrukčnými prácami na fasáde rodinného domu žalovaných ako i
súhlas so zateplením rodinného domu v rozsahu XX cm, súd uvádza, že sa s týmto nemohol stotožniť.
Strany sú viazané prejavmi svojej vôle, avšak v kontexte posudzované prípadu je potrebné vziať do
úvahy, že touto dohodou žalobkyňa a žalovaní dohodli vzájomné práva a vzájomné povinnosti. V

priebehu konania bolo zo strany žalobkyne preukázané, že opakovane vyzývala žalovaných na plnenie,
t.j. na umožnenie vstupu na ich pozemok za účelom realizácie prác súvisiacich s hydroizoláciou na
jej rodinnom dome. Z e-mailovej komunikácie strán (konkretizované v bodoch XX.-XX. odôvodnenia)
mal súd za preukázané, že žalovaní odmietli opakovane sprístupniť svoj pozemok za účelom
realizácie hydroizolácie domu žalobkyne, pričom tento podmienili jej súhlasom týkajúcim sa zateplenia

i hydoroizolácie svojho domu. Súd mal za preukázané, že nedošlo medzi stranami od roku 2013 k
splneniuvšetkýchvzájomnýchprávapovinnostízpredmetnejDohody,pretovzhľadomnauplynutiečasu
a nesplnenie svojich vzájomných povinností, sa žalovaní nemôžu odvolávať na nesplnenie povinností
žalobkyňou. Podľa § 560 Občianskeho zákonníka, ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom,môže sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho
splniť. Aj vzhľadom na uvedené, keď napokon predmetom vzájomnej žaloby žalovaných nebolo uloženie
povinnosti žalobkyne vyplývajúce z Dohody, ale povinnosť umožniť vstup na susediaci pozemok podľa §

127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd žalobu ako nedôvodnú z dôvodov vyššie uvedených zamietol.

62. Nad rámec súd dodáva, že vzhľadom k neuneseniu dôkazného bremena žalovanými vo vzťahu
k preukázaniu k nevyhnutnosti údržby rodinného domu žalovaných, súd nepovažoval za potrebné
zaoberať sa tým, či realizáciou zateplenia rodinného domu žalovaných by došlo alebo nedošlo k zabratiu

susediaceho pozemku vo vlastníctve žalobkyne.

63. O nároku na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že v konaní o vzájomnej žalobe plne úspešnej žalobkyni (žalovaní boli
v konaní o vzájomnej žalobe neúspešní v celom rozsahu, keďže súd vzájomnú žalobu zamietol) priznal
voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne

súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Mestskom súde
Bratislave IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a. neboli splnené procesné podmienky,

b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.