Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Wednesday, July 17, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-30Cb/91/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121447001
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janovicová

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:6121447001.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Gabrielou Janovicovou v spore žalobcu: HATI SERVIS

s.r.o., so sídlom Kováčska 14, 044 25 Medzev, IČO: 47 578 025, právny zástupca: AZARIOVÁ &
RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO: 00 585 441, o zaplatenie 495,51 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 99,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 99,- eur od 16.04.2021 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 04.08.2021, postúpenou Okresným súdom Banská Bystrica ako
súdom upomínacím Okresnému súdu Bratislava I dňa 06.10.2021, domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 495,51 eur s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 26.02.2021 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda
na motorovom vozidle EČV: L (ďalej len „motorové vozidlo“). Poistná udalosť bola riadne ohlásená
žalovanému, u ktorého má poistený uzatvorené havarijné poistenie vozidla. Žalovaný predmetnú poistnú
udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX. Poistený si dal svoje poškodené motorové
vozidlo opraviť v servise žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo
výške 1.656,54 eur s DPH. Poistený si uplatnil poistné plnenie u žalovaného faktúrou č. XXXXXXXX.
Poistenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 01.04.2021 oznámené, že žalovaný ukončil

šetrenie predmetnej poistnej udalosti dňa 31.03.2021, s vyjadrením likvidátora k osobitostiam likvidácie:
„Obhliadkouvozidlapoopravezodňa31.3.2021bolozistené,ževozidloneboloopravenévrozsahu,ako
je to uvedené v doloženom účtovnom doklade za opravu vozidla. V položkách horné tesnenie rámu okna
nevymenený a neopravený, nelakovaný zadný horný hardtop. Poistné plnenie je vypočítané v súlade
s vykonanou obhliadkou po oprave. Pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na
cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,- EUR bez DPH/hod., ktoré zodpovedajú priemernej
sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Do poistného plnenia

boli priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe Audatex v
úrovni PK 51 = 100 %. Z dôvodu, že súčasťou faktúry za opravu neboli účtovné doklady preukazujúce
použitie nových a originálnych náhradných dielov pri oprave, do poisteného plnenia boli započítané ceny
alternatívnych,neoriginálnychnáhradnýchdielov,resp.zrážkazoriginálnehonáhradnéhodieluvovýške20%.“Uplatnenápohľadávkazaopravumotorovéhovozidlapoškodenéhovdôsledkupoistnejudalostič.
XXXXXXXXXX predstavovala sumu vo výške 1.380,45 eur bez DPH. Výška poistného plnenia uhradené
žalovaným však bola po odpočítaní spoluúčasti iba 734,94 eur. Celková neuhradená pohľadávka je vo

výške 495,51 eur; táto neuhradená pohľadávka bola poisteným postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o
postúpení pohľadávky zo dňa 11.05.2021.
2.1. V predmetnej veci nie je sporné, že zákonom stanovené podmienky pre poskytnutie plnenia
poisťovateľom poistenému boli splnené, čo napokon žalovaný nemôže popierať, keďže v zmysle
zmluvných dojednaní poistenému aj z väčšej časti plnil. Sporná je preto len výška plnenia. Oznámenie

žalovaného o poistnom plnení zo dňa 01.04.2021, ktoré obsahuje aj výpočet výšky plnenia, považuje
žalobca za nezákonné, nedôvodné a nepreskúmateľné. Žalobca si účtoval náklady na mzdu za prácu
vo výške 28,00 eur/hod. bez DPH (mechanické, klampiarske a lakovacie práce). Nie je známe, na
základe akých skutočností, dôkazov, dospel žalovaný k určeniu ceny práce za mechanické práce vo
výške 20,00 eur bez DPH/hod. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle JEEP WRANGLER, EČV: L za
jednu normohodinu práce sumu vo výške 28,00 eur bez DPH, čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi

porovnateľná resp. výhodnejšia a nižšia cena, preto považuje žalobca za nedôvodné, že nebola uznaná
cena práce v plnej výške. Ďalej nie je zrejmé, prečo žalovaný krátil celkové náklady na lakovanie a či
zohľadnil špecifické požiadavky viažuce sa na typ poškodeného motorového vozidla a technologický
postup pri lakovaní, ktoré zvyšujú náklady nad rámec lakovacej konštanty v rozsahu 100 %. V danom
prípade sa teda jedná o svojvôľu žalovaného pri stanovení nákladov na opravu, čo je neakceptovateľné.

Žalovaný porušil svoju základnú povinnosť, a to vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti a povinnosť
svoje závery riadne odôvodniť. Na základe vyššie uvedeného považuje žalobca žalovaným nepriznané
poistné plnenie z týchto dôvodov za nepreskúmateľné, neodôvodnené a svojvoľné. Žalovaný neuhradil
náhradu škody v plnom rozsahu z dôvodu nedoloženia účtovných dokladov preukazujúcich použitie
nových a originálnych náhradných dielov. Tento postup žalovaného považuje žalobca za nezákonný.

Žalovaný ďalej v Oznámení o poistnom plnení uvádza, že vozidlo nebolo opravené, ako je uvedené v
doloženom účtovnom doklade za opravu vozidla, čo je v rozpore so skutočnosťou a samotným postupom
žalovaného, ktorý vykonal doobhliadku a uznal (odsúhlasil) položky „výmena a oprava horné tesnenie
rámu okna, lakovanie zadný horný hardtop“.
2.2. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že z oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že žalovaný

rozlišuje medzi autorizovanými a neautorizovanými servismi. Žalobca má za to, že takto prezentované
rozlíšenie servisov žalovaným nemá oporu v slovenskej ani európskej legislatíve. Podľa praxe a
usmernení EÚ, návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu nemôže byť dôvodom k strate garancií,
resp. spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia, ak servis
dodrží technologický postup daný výrobcom či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a

náplní. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže
avrozporeslegislatívouEÚajejzárukami.Zákondávamožnosť,právopoškodenémuslobodnesizvoliť
servis, kde si po nehode dá opraviť auto. Poškodený je oprávnený rozhodnúť sa, v akom autoservise
si nechá svoje poškodené motorové vozidlo opraviť. Uvedené je v absolútnom súlade s legislatívou
Európskej únie, a to konkrétne s nariadeniami komisie EÚ, ktoré sú priamo aplikovateľné a právne

záväzné aj v právnom poriadku Slovenskej republiky, v zmysle ktorých je stanovená „bloková výnimka“,
ktorá má zaručiť, že všetky servisy majú rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo
nezvýhodňovať či preferovať niektoré z nich. Ak má daný servis povolenie vykonávať opravárenskú
činnosť, môže poskytovať rovnako kvalitné služby ako akýkoľvek iný servis. Zároveň aj podľa praxe a
usmernení EÚ, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom či presnú špecifikáciu povolených

náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k
strate garancií resp. spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného
plnenia. Žalobca zastáva názor, že samotná skutočnosť, že oprava poškodeného vozidla bola vykonaná
„neautorizovaným“ servisom, nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce, nakoľko táto skutočnosť
sama osebe neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce a dodaného materiálu. Žalovaný by mal preto

akceptovať cenu servisu žalobcu, ak výrazne neprevyšuje ceny v iných servisoch, resp. ak je v rozpätí
cien v danom regióne.

3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel platobným rozkazom z 30.08.2021 sp. zn.
18Up/1049/2021, proti ktorému žalovaný podal odpor. V predmetnom odpore proti platobnému rozkazu

navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.
3.1. Žalovaný vzniesol námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, a to
z dôvodu, že žalobca nie je nositeľom subjektívneho práva, z ktorého by mal nárok na vyplatenia
poistného plnenia zo strany žalovaného, nakoľko právny predchodca žalobcu, s ktorým žalobca uzavrelzmluvu o postúpení pohľadávky, nebol vlastníkom poškodeného motorového vozidla. Z osvedčenia o
evidenciipoškodenéhomotorovéhovozidla,ktoréžalovanýpredložilvpríloheodporu,vyplýva,žeprávny
predchodca žalobcu spol. VHJ Náradie s.r.o. nebol vlastníkom poškodeného motorového vozidla, ale iba

držiteľom osvedčenia o jeho evidencii. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z vyplneného tlačiva Oznámenie
o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla, v ktorom právny predchodca
žalobcu výslovne uviedol, že vozidlo je na leasing a názov leasingovej spoločnosti. Spoločnosť VHJ
Náradie s.r.o. užívala predmetné motorové vozidlo iba ako leasingový nájomca. Na základe leasingovej
zmluvy dochádza k vzniku nájomného resp. užívateľského vzťahu leasingového nájomcu, ktorý má

povinnosťnasvojenákladypoistiťpredmetleasingu.Vlastníkompredmetuleasinguvšakzostávapocelý
čas leasingového vzťahu leasingová spoločnosť, ktorej ako vlastníkovi vzniká v prípade poistnej udalosti
právo na poistné plnenie. Vlastníkom poškodeného motorového vozidla bola, v čase škodovej udalosti,
spoločnosť ČSOB Leasing, a.s., Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713. Z dôvodu,
že spol. ČSOB Leasing, a.s. bola majiteľom vozidla, t. j. vinkulovaného predmetu na základe zmluvy,
ktorú s ňou uzavrel právny predchodca žalobcu, je spol. ČSOB Leasing, a.s. jediným subjektom, ktorý

je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby voči žalovanému, a taktiež jediným subjektom, ktorý je
oprávnený postúpiť pohľadávku na inú osobu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je neplatným i
postúpenie pohľadávky zo strany postupcu spol. VHJ Náradie s.r.o. na postupníka, ktorým je žalobca,
nakoľko postupca nemôže postúpiť na inú osobu právo, ktorým sám nedisponuje.

4. Žalobca v replike k odporu žalovaného poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.:
14Co/99/2012 zo dňa 17.02.2015: „Pokiaľ ide o otázku aktívnej legitimácie navrhovateľa v tomto konaní,
je potrebné zdôrazniť, že nárok na poistné plnenie uplatnené návrhom sa opiera o poistnú zmluvu pre
havarijné poistenie, kde poistníkom je navrhovateľ, poisteným je vedľajší účastník, poistné plnenie je
vinkulované v prospech vedľajšieho účastníka a poistiteľom je odporca. Ako správne uviedol vedľajší

účastník na strane navrhovateľa, podľa ust. § 797 ods. 1 OZ je obvyklým taký spôsob usporiadania
vzťahu, podľa ktorého uplatňovanie nárokov patrí poistenému, ktorý by mohol a mal uplatňovať právo
na poistné plnenie vo svojom vlastnom mene, pokiaľ to v zákone alebo v poistných podmienkach
nie je ustanovené inak. Ide teda o dispozitívne ustanovenie v tom smere, že umožňuje, aby poistné
podmienky ustanovovali, že právo na poistné plnenie má niekto iný ako poistený. V danom prípade

došlo medzi zmluvnými stranami (navrhovateľ a odporca) v súlade s čl. VI ods. 2 VPP pre havarijné
poistenie motorových a prípojných vozidiel k takémuto dojednaniu, na základe ktorého sa navrhovateľ
stal oprávneným subjektom na uplatnenie práv vyplývajúcich z poistnej zmluvy, čím je nesporne daná
jeho aktívna legitimácia v tomto konaní. Aj odvolací súd zdôrazňuje, že vyslovený právny názor je v
súlade s rozhodovacou súdnou praxou a nálezom Ústavného súdu SR č.k. I.ÚS 243/07-25.“

4.1. V ďalšom poukázal na všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku VPP MP 106, na ktoré
odkazuje návrh poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, a ktoré upravujú vzťah žalobcu a žalovaného v tomto
konaní - v čl. XVII bod 3 je ustanovené: „Ak poistený a poistník nie sú totožnou osobou, vzťahujú sa
ustanoveniatýchtozmluvnýchdojednanítýkajúcesapoistníka(resp.poisteného)ajnapoisteného(resp.
poistníka).“ V Zmluvných dojednaniach pre havarijné poistenie vozidiel Auto Komplet č. 913, na ktoré

odkazuje návrh poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, a ktoré upravujú vzťah žalobcu a žalovaného v tomto
konaní, je v čl. XIII bod 12 ustanovené: „Ak poistený a poistník nie sú totožnou osobou, vzťahujú sa
ustanovenia týchto zmluvných dojednaní týkajúce sa poisteného, aj na poistníka.“
4.2. Z oznámenia o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla zo dňa
02.03.2021, ktoré predložil súdu žalovaný (tiež z návrhu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX) vyplýva

dojednaná vinkulácia poistného plnenia v prospech leasingového prenajímateľa. Zo Všeobecných
zmluvných podmienok finančného leasingu ČSOB Leasing, a.s. - dopravná technika, ktorý bol
vlastníkom v tomto prípade poškodeného vozidla, vyplýva, že je to poistník (nájomca), kto znáša
všetky náklady spojené so vzniknutou škodou, cit. bod 3.2.5.1: „[...] Leasingový nájomca je tiež
povinný bez zbytočného odkladu zabezpečiť na svoje náklady uvedenie predmet leasingu do stavu

predchádzajúceho poistnej udalosti. [...] V prípade poistnej udalosti konanie voči poisťovni, prípadne
iným subjektom, vedie leasingový nájomca sám, na vlastné náklady.“ Zároveň v bode 3.2.5.2 upravujú:
„Poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy plní poisťovateľ v súlade s vinkuláciou poistného plnenia
v prospech ČSOBL.[...] Ak nemá leasingový nájomca voči ČSOBL žiadne splatné záväzky, alebo
po tom, čo ich bezo zvyšku uhradil, dá ČSOBL poisťovateľovi súhlas na výplatu poistného plnenia

priamo leasingový nájomca alebo opravovni. „[...]“ Je samozrejmé, že v predmetnom konaní bol takýto
súhlas poskytnutý, keďže žalovaný hradil priamo žalobcovi, dokonca ani nie poškodenému, čo dokazuje
samotné Oznámenie žalovaného o poistnom plnení zo dňa 01.04.2021.4.3. Vinkuláciou sa rozumie príkaz osoby oprávnenej na poistné plnenie poistiteľovi, aby prípadné
poistné plnenie ponúkol najskôr osobe, v prospech ktorej je poistné plnenie vinkulované. Táto osoba
nemá priamo nárok na toto poistné plnenie, je iba platobným miestom pre poistné plnenie. Poistné

plnenie sa tak plní na účet osoby oprávnenej na poistné plnenie (plní sa osobe, v prospech ktorej je
poistné plnenie vinkulované poistiteľom za osobu oprávnenú na poistné plnenie). Iný výklad vinkulácie
nemá opodstatnenie. Vinkuláciou sa totiž nemení osoba oprávnená na plnenie (veriteľ). Oprávnený z
vinkulácie potom ani nie je oprávnený na uplatňovanie akýchkoľvek nárokov. Ak by bolo pravdou, že
z uzatvorenej poistnej zmluvy právo na uplatňovanie poistného plnenia patrí poistenému, nemalo by

zmysel, aby sa v prospech tejto osoby zároveň dohadovala vinkulácia poistného plnenia. Vinkulácia
poistného plnenia môže mať racionálny význam len vtedy, ak sa ustáli výklad čl. XVII bod 3 Všeobecných
poistných podmienok pre poistenie majetku VPP MP 106 a čl. XIII bod 12 Zmluvných dojednaní pre
havarijné poistenie vozidiel Auto Komplet č. 913 tak, že uplatnenie poistného plnenia náleží práve
poistníkovi. V takom prípade má význam vinkulovať poistné plnenie poistenému.
4.4. V zmysle § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka je obvyklým taký spôsob usporiadania vzťahu,

podľa ktorého uplatňovanie nárokov patrí poistenému, ktorý by mohol a mal uplatňovať právo na poistné
plnenie vo svojom vlastnom mene. Toto ustanovenie je však dispozitívne v tom smere, že umožňuje,
aby poistné podmienky ustanovovali, že právo na poistné plnenie má niekto iný ako poistený, teda
tretia osoba. V súlade s Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie majetku VPP MP 106 a
Zmluvnými dojednaniami pre havarijné poistenie vozidiel Auto Komplet č. 913 sa tak stalo aj v danom

prípade. Vzhľadom na vyššie uvedené zastáva žalobca názor, že zmluva o postúpení pohľadávky zo
dňa 11.05.2021 je platná, t. j. samotné postúpenie pohľadávky je platné, pretože postupca disponuje
právom, ktoré postupuje na postupníka. Postupník (žalobca) je teda aktívne vecne legitimovaný na
podanie žaloby.

5. Žalovaný v duplike zotrval na svojej námietke aktívnej vecnej legitimácie. Právny predchodca
žalobcu obchodná spoločnosť VHJ Náradie, s.r.o., so sídlom Miroslavská 23, 044 25 Medzev, IČO:
44 859 899, bola oprávnená používať poškodené motorové vozidlo len ako leasingový nájomca, na
základe leasingovej zmluvy, ktorú uzatvorila s leasingovou spoločnosťou ČSOB Leasing, a.s., so
sídlom Žižkova 11, 815 10 Bratislava, IČO: 35 704 713 (ďalej aj „ČSOB Leasing, as.“) ako vlastníkom

poškodeného motorového vozidla. Žalovaný výslovne poprel tvrdenie žalobcu, podľa ktorého je aktívna
vecná legitimácia daná len prostredníctvom výkladu všeobecných poistných podmienok VPP MP 106
ako aj Zmluvných dojednaní AutoKomplet č. 913. V čase vzniku poistnej udalosti, ako aj vzniku nároku
na vyplatenie poistného plnenia, by tento nárok na poistné plnenie prislúchal obchodnej spoločnosti
ČSOB Leasing, a.s. ako vlastníkovi motorového vozidla, a nie žalobcovi. Uvedená skutočnosť vyplýva

z obsahu Poistnej zmluvy, ktorú predložil práve žalobca. V ďalšom žalovaný poukázal na rozhodnutia
slovenských odvolacích súdov.
5.1. Žalovaný poprel, že vlastník motorového vozidla, na ktorého je viazané poistné plnenie, je len
„platobným miestom pre poistné plnenie“. Výkladom žalobcu by bolo možné dôjsť k záveru, že žalobca
resp. jeho právny predchodca by mal nárok na poistné plnenie aj v prípade, keď ako leasingový nájomca

tohto vozidla by si neplnil záväzky z leasingovej zmluvy. V obsahu poistnej zmluvy je jednoznačne
uvedené, že právny predchodca žalobcu bol podpisom tejto poistnej zmluvy uzrozumený a súhlasil s
uvedeným, že v prípade vzniku poistnej udalosti je poistné plnenie vinkulované v prospech vlastníka
motorového vozidla, a to obchodnej spoločnosti ČSOB Leasing, a.s.

6. Na pojednávaní konanom 03.04.2025 založil žalobca do spisu zmluvu o postúpení pohľadávky medzi
postupcom ČSOB Leasing a.s. a postupníkom VHJ Náradie, s.r.o. z 20.07.2022 a zmluvu o postúpení
pohľadávky uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom z 22.07.2022. Na uvedené
dôkazy súd napokon neaplikoval sudcovskú koncentráciu konania z dôvodu, že pojednávanie bolo
odročené za účelom predloženia zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva dôležitej pre

posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, a to faktúrou žalobcu
č. XXXXXXXX, oznámením o poistnom plnení z 01.04.2021, zmluvou o postúpení pohľadávky z
11.05.2021, cenníkmi autoservisov Todos a PK Auto týkajúcimi sa servisných normohodín práce,

dokumentom Registrácie nových osobných automobilov v SR, oznámením o vzniku škodovej udalosti
z havarijného poistenia motorového vozidla z 02.03.2021, technickým preukazom poškodeného
motorového vozidla, návrhom poistnej zmluvy pre havarijné poistenie Auto komplet - produkt č. 572
zo 17.04.2019, všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie majetku VPP MP 106 účinnými od01.01.2015, zmluvnými dojednaniami pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 913 účinnými od
01.10.2017, všeobecnými zmluvnými podmienkami spotrebného úveru ČSOB Leasing, a.s. - dopravná
technika SÚ/DT/01/15 s vymazanou/vybielenou účinnosťou (č. l. 158 spisu), zmluvou o spotrebnom

úvere zo 17.04.2019, kalkuláciou nákladov na opravu rozpočtom, kalkuláciou nákladov na opravu
v nezmluvnom servise, úplným protokolom poškodeného MV, posudkom-kalkuláciou z 02.03.2021,
kontrolným listom z 02.03.2021, fotodokumentáciou (č. l. 196 až 199 spisu), metodikou lakovania AZT v
kalkulačnýchsystémochAudatex,zmluvnýmidojednaniamiprehavarijnépoistenievozidielAutokomplet
č. 911 účinnými od 01.09.2016, zápisom poškodení MV z 02.03.2021, zmluvou o postúpení pohľadávky

z 20.07.2022, zmluvou o postúpení pohľadávky z 22.07.2022, zmluvou o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva zo 17.04.2019 ako i ostatným obsahom spisu, a zistil tento skutkový stav:

8. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu a predložených listinných dôkazov mal súd za nesporný vznik
poistnej udalosti 26.02.2021 v podobe vzniku škody na motorovom vozidle Jeep Wrangler, EČV: L rok
výroby 2014, ktoré v čase dopravnej nehody používala obchodná spoločnosť VHJ Náradie, s.r.o., IČO:

44 859 899 (poškodený) ako leasingový nájomca, a ktoré bolo v čase jej vzniku havarijne poistené u
žalovaného. Predmetná poistná udalosť bola riadne ohlásená žalovanému, ktorý ju zaregistroval ako
poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX. Poškodený si vzniknutú škodu na poistenom vozidle nechal opraviť
v servise žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 1.656,54
eur s DPH. Poistený si uplatnil poistné plnenie u žalovaného faktúrou č. XXXXXXXX. Poistenému bolo

Oznámením o poistnom plnení zo dňa 01.04.2021 oznámené, že žalovaný ukončil šetrenie predmetnej
poistnej udalosti dňa 31.03.2021, s vyjadrením likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Obhliadkou vozidla
po oprave zo dňa 31.3.2021 bolo zistené, že vozidlo nebolo opravené v rozsahu, ako je to uvedené v
doloženom účtovnom doklade za opravu vozidla. V položkách horné tesnenie rámu okna nevymenený
a neopravený, nelakovaný zadný horný hardtop. Poistné plnenie je vypočítané v súlade s vykonanou

obhliadkou po oprave. Pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce
pre neautorizovaný servis vo výške 20 EUR bez DPH/hod., ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe
normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Do poistného plnenia boli
priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe Audatex v úrovni
PK 51 = 100 %. Z dôvodu, že súčasťou faktúry za opravu neboli účtovné doklady preukazujúce

použitie nových a originálnych náhradných dielov pri oprave, do poisteného plnenia boli započítané
ceny alternatívnych, neoriginálnych náhradných dielov, resp. zrážka z originálneho náhradného dielu vo
výške 20%.“ Uplatnená pohľadávka za opravu motorového vozidla, poškodeného v dôsledku poistnej
udalosti č. XXXXXXXXXX, predstavovala sumu vo výške 1.380,45 eur bez DPH. Výška poistného
plnenia uhradeného žalovaným však bola po odpočítaní spoluúčasti iba 734,94 eur. Žalobca si žalobou

uplatňuje nárok na zaplatenie sumy, ktorá nebola priznaná žalovaným v rámci poistného plnenia z
poistnej udalosti, a to vo výške 495,51 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávky z 20.07.2022 bola žalovaná
pohľadávka postúpená zo spoločnosti ČSOB Leasing, a.s. na poškodeného (VHJ Náradie, s.r.o.);
zmluvou o postúpení pohľadávky z 22.07.2022 potom z poškodeného na žalobcu.
8.1. Medzi stranami bolo sporné, či je žalobca aktívne vecne legitimovaný; spornou v konaní bola

tiež žalovaným nepriznaná časť poistného plnenia vo výške 495,51 eur v súvislosti s priznanými
primeranými nákladmi na cenu práce, nákladmi na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty),
zrážkou z originálneho náhradného dielu vo výške 20 %.

9. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v

dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
9.1. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone
alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na
ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

9.2. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
9.3. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej

udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
9.4. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo
poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na
ktorú sa poistenie vzťahuje.9.5. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.
9.6. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
9.7. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
9.8. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie

odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
9.9. Podľa § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť
v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.
9.10. Podľa § 365 Obchodného zákonníka , dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

10. Podľa článku IX ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet
č. 913 „pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na
opravu poškodeného vozidla budú považovať náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu
poškodenia vozidla. O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii

nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná
výška normohodiny na 25 eur bez DPH.“

11. V rozhodovanej veci bolo potrebné ako prvotnú otázku vyhodnotiť otázku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu; súd dospel k záveru, že žalobca je v spore aktívne vecne legitimovaný. K predmetnému záveru

uvádza nasledovné:
11.1. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je

imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v
prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví,
neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.06.2010, sp. zn. 2
Cdo 205/2009).
11.2. K námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd uvádza, že žalobca na pojednávaní

konanom 03.04.2025 založil do spisu zmluvu o postúpení pohľadávky medzi postupcom ČSOB Leasing
a.s. a postupníkom VHJ Náradie, s.r.o. z 20.7.2022 a zmluvu o postúpení pohľadávky uzatvorenú medzi
právnym predchodcom žalobcu (VHJ Náradie, s.r.o.) a žalobcom z 22.7.2022. Obe zmluvy obsahujú
všetky podstatné náležitosti zmlúv o postúpení pohľadávky; opak napokon ani nebol žalovaným tvrdený.
Keďže návrh poistnej zmluvy pre havarijné poistenie Auto komplet, zmluva o spotrebnom úvere i

zmluva o zabezpečovacomprevode vlastníckeho práva sú všetky zo 17.04.2019, súd nezistil nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ani z dôvodu vymedzeného v § 812 Občianskeho zákonníka. V tejto
súvislosti súd poukazuje i na návrh poistnej zmluvy, v záhlaví ktorej je uvedená vinkulácia poistného
plnenia v prospech spoločnosti ČSOB Leasing a.s. (porov. č. l. 88 spisu). Na základe vyššie uvedeného
dospel súd k záveru, že žalobca je nositeľom práva uplatneného žalobou a aktívne vecne legitimovaným

subjektom v rozhodovanom spore.

12. Súd zdôrazňuje, že pri svojom rozhodovaní je viazaný argumentáciou strán sporu, ktorá sa týka
uplatneného nároku. V zmysle ustanovenia § 132 ods. 1 CSP bolo povinnosťou žalobcu pravdivo a úplne
opísať rozhodujúce skutočnosti, pričom splnenie povinnosti opísať rozhodujúce skutočnosti nie je možné

nahradiť odkazom na označené dôkazy (podľa ustanovenia § 132 ods. 2 CSP). Súd poukazuje na to,
že pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca
má zrozumiteľne a určito opísať okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový dej. Tvrdenia,
z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, by mali byť jednoznačné a konkrétne, aby
nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom. Judikatúra za rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré

sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí
v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to
v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania
po skutkovej stránke (k tomu viď aj BAJÁNKOVÁ, J., In: ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J.,MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. 2.
vydanie. C. H. BECK: Praha, 2022, s. 530).
12.1. Vychádzajúc z uvedeného bolo povinnosťou žalobcu v rámci opisu rozhodujúcich skutočností

vymedziť konkrétne okolnosti týkajúce sa uplatneného nároku. Uvedené je obzvlášť dôležité v prípade,
ak súd v konaní zistí, že nie celý žalobou uplatnený nárok je dôvodný. Bolo preto povinnosťou žalobcu
v žalobe jednoznačne špecifikovať, aká časť žalovanej sumy zodpovedá cene práce, nákladom na
lakovací materiál či zrážke z cien originálnych náhradných dielov. Súd konštatuje, že uvedenú povinnosť
si žalobca nesplnil; zo strany žalobcu absentuje akýkoľvek opis rozhodujúcich skutočností, ktoré by sa

týkali žalobou uplatneného nároku v tomto smere.

13. V súvislosti s uvedeným odkazuje súd i na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, z ktorej vyplýva, že:
- účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať,
pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia
súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené

skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej
normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo
je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník
uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s
týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka

a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový
stav dopadajú (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. septembra 2010, sp. zn.
5Cdo/196/2009);
- civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech
procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a

im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady
potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha (I.
ÚS 24/2019 z 9.6.2020). V civilnom sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán
sporu, ktoré sú podkladom pre určenie predmetu dokazovania. Podľa dovolacieho súdu v tejto súvislosti

ale neprichádza do úvahy, aby predložená listina (listiny) nahradila podstatné skutkové tvrdenia strán
konania. Procesná aktivita a zodpovednosť strán konania by tým bola popretá a prenesená na súd
(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. mája 2022, sp. zn. 1Cdo/188/2021);
- žalobca je povinný v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými vymedzí skutok (skutkový dej),
na ktorého základe uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú

individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke (porov. uznesenie Najvyššieho
súdu Českej republiky z 15. októbra 2002, sp. zn. 21Cdo/370/2002);
- relevantnéskutkovétvrdenianemožnonahrádzaťlennavrhovanímdôkazov,akotomubolovtomto
prípade, nakoľko v prípade absencie relevantných skutkových tvrdení strany sporu nie je potom vôbec
zrejmé, ktoré konkrétne skutočnosti tvoriace obsah procesného útoku alebo procesnej obrany majú byť

navrhovanými dôkazmi preukazované. Strana sporu musí v prvom rade uniesť bremeno tvrdenia, pričom
práve obsah skutkových tvrdení následne výrazným spôsobom determinuje rozhodnutie súdu o tom,
ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nevykoná. Vyššie uvedený princíp jednoznačne vyplýva z
čl. 8 Základných princípov CSP, ktorý zakotvuje povinnosť strán sporu označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a tieto podoprieť dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa

pokynov súdu (porov. rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25. januára 2024, sp. zn. 1Cob/73/2022);
- civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na základe
žaloby.Žalobamusíobsahovaťosobitnénáležitostipodaniauvedenév§132ods.1CSP,tedaoznačenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh. Žalobca je tiež povinný pripojiť k žalobe dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,

ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť (§ 132 ods. 3 CSP). Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať
skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, neodôvodňujú odmietnutie žaloby pre
jej vady, ale jej zamietnutie po vecnom prejednaní veci. Strana sporu je povinná tvrdiť také skutočnosti,
ktorézakladajúvznikjejpráva,resp.zánikjejpovinnosti.Tietotvrdeniastranysporumožnopovažovaťza
podstatnéarozhodujúce.Právnateóriapretakétoskutočnostipoužívaajpojemsubstancovanétvrdenia.

Povinnosť substancovania je povinnosť úplného a pravdivého opísania skutočností právne relevantných
pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Vzhľadom na to, že v civilnom konaní žalobca vymedzuje
uplatnený nárok, a to nielen určením žalobného petitu, ale aj určením rozhodných skutočností, o ktoré
svoje tvrdené právo/nárok opiera. Keďže civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, vsúlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňu nadväzujúcou
dôkaznou povinnosťou, potom z predmetnej zásady následne vyplýva základné procesné pravidlo,
podľa ktorého je každá strana povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy,

ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Z uvedeného zároveň vyplýva, že strana domáhajúca
sa určitých právnych následkov, ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet - neobjasneného
skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti (porov. nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 24/2019
zo dňa 09.06.2020). Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v časti nároku na
zaplatenie sumy 421,55 Eur žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, ani bremeno dokazovania, keďže

neuviedolžiadneskutkovétvrdenia,týkajúcesauplatnenéhonárokuanároknepreukázal.Vnadväznosti
na povinnosť úplne opísať rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje žalobca svoj nárok, je nutné
konštatovať, že iba uvedenie krátených položiek, ktoré všetky ani nevyplývajú z predložených listín, bez
uvedenia ďalších skutočností, nie je možné považovať povinnosť žalobcu vyplývajúcu z § 132 CSP za
splnenú. Zároveň odvolací súd uvádza, že v odvolacom konaní nie je možné dopĺňať tvrdenia, ktoré
mohol žalobca uplatniť už v pôvodnom konaní, predstavujú tak neprípustnú novotu (§ 366 CSP) [porov.

rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 2. júla 2024, sp. zn. 2Cob/170/2022];
- povinnosťou žalobcu bolo rozhodujúce skutočnosti, na ktorých si zakladá uplatnený nárok jednak
tvrdiťajednaktietoskutočnostipreukázať.Absentujúceskutkovétvrdeniavžalobenemožnopodľa§132
ods.2CSPnahradiťodkazomnaoznačenédôkazy.Predloženédôkazyslúžianapreukázanietvrdených
skutočností, nie však na to, aby v nich súd prípadne iný subjekt konania vyhľadával tie skutočnosti, z

ktorých by mal uplatnený nárok vyplývať (porov. rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 27. augusta
2024, sp. zn. 5Cob/158/2024);
- aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí
predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie
skutočností stranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou

je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana netvrdila,
nebude predmetom dokazovania. Neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre stranu
za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie (porov. rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 26.

septembra 2024, sp. zn. 4Cob/140/2022);
- upomínacie konanie je alternatívnym spôsobom uplatňovania peňažných nárokov k postupu
podľa Civilného sporového poriadku, pričom príslušnosť súdu, postup súdu a postup strán sporu v
upomínacom konaní upravuje zákon č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní. Hoci pre upomínacie
konanie zákonodarca prijal samostatnú právnu úpravu, podľa § 15 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.

z. zároveň platí, že ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa tohto zákona sa použije
Civilný sporový poriadok okrem § 126. Keďže zákon č. 307/2016 Z.z. neustanovuje inak, znamená to,
že v zmysle § 132 ods. 1 CSP náležitosťou návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom
konaní je i pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočnosti. Napokon, určený formulár, ktorého
prostredníctvom sa podáva návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní (§ 4 ods.

1 zákona č. 307/20016 Z.z.), vo svojej predtlači vyžaduje i Opis skutočností, z ktorých vyplýva
uplatňovaný peňažný nárok. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, musia
byť jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom. Za rozhodujúce skutočnosti
sa považujú údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má
súd rozhodnúť. Žalobca preto musí v žalobe, resp. návrhu na vydanie platobného rozkazu, uviesť

také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na základe ktorého uplatňuje svoj nárok v
takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po
skutkovej stránke (v totožnej otázke napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/295/2007).
Ak pritom žalobca v žalobe, resp. návrhu na vydanie platobného rozkazu, neuvedie všetky potrebné
tvrdenia významné podľa hmotného práva, nejde o vadu žaloby, resp. návrhu na vydanie platobného

rozkazu,ktorábybránilapokračovaniuvkonaní(§129ods.3CSP,resp.§5zákonač.307/2016Z.z.),ak
v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej
stránke. Ak totiž obsahuje žaloba tvrdené skutočnosti, z ktorých je možné dovodiť, aký je predmet
konania, potom procesnou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia, prípadne aj za nesplnenie
dôkaznej povinnosti už v žalobe, nie je odmietnutie žaloby, ale prípadný neúspech účastníka vo veci

samej (v totožnej právnej otázke napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/4457/2007)
[uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. augusta 2024, sp. zn. 43Cob/146/2023].14. Ako vyplýva z vyššie citovaných doktrinálnych a judikatórnych záverov, v sporovom konaní je
povinnosťou žalobcu uviesť také skutkové tvrdenia, z ktorých by mohol súd usúdiť, či žalobcovi nárok
na peňažné plnenie uplatnené žalobou (alebo časť z neho) je možné pri jeho posúdení po právnej

stránke priznať. Ak žalobca neuvedie rozhodujúce skutočnosti (skutkové tvrdenia) ohľadom uplatneného
nároku (napr. v podobe jednoznačného špecifikovania konkrétnej sumy, nárok na zaplatenie ktorej má
vyplývať z konkrétneho zmluvného dojednania medzi stranami sporu), súd si ich nemôže miesto žalobcu
domyslieť, aby mohol žalobe vyhovieť, keďže to nie je úlohou súdu v kontradiktórnom civilnom sporovom
konaní. Úloha súdu sa obmedzuje na posúdenie rozhodujúcich skutočností uvádzaných stranami

sporu, a ak strana sporu tieto rozhodujúce skutočnosti neuvedie, neunesie bremeno tvrdenia ohľadom
daného nároku, čo sa v konečnom dôsledku prejaví v strate sporu (v prípade žalobcu v zamietnutí
žaloby alebo jej časti). Je pritom nepodstatný rozsah listín, ktoré žalobca predloží súdu v konaní,
keďže nie je úlohou súdu (ani žalovaného) v jednotlivých listinných dôkazoch vyhľadávať skutkové
tvrdenia, ktoré mal žalobca v konaní uviesť, no v rámci opisu uplatneného nároku ich neuviedol. Tu je
potrebné uvedomiť si, že ak žalobca neuvedie v žalobe (prípadne neskôr počas konania) rozhodujúce

skutočnosti (jednoznačne nevymedzí uplatnený nárok), nemôže sa ani žalovaný účinne voči podanej
žalobe brániť. Za kvalitatívnu stránku žaloby, prípadne ďalších prostriedkov procesného útoku, pritom
v konaní zodpovedá výlučne žalobca.

15. Rovnako i v rozhodovanej veci platí, že bez ohľadu na to, že upomínací súd vydá platobný

rozkaz bez toho, aby bol v žalobe riadne uvedený opis rozhodujúcich skutočností, z ktorých má vyplývať
uplatňovaný nárok, súd rozhodujúci o žalobe v štádiu konania po podanom odpore zo strany žalovaného
nie je viazaný tým, že upomínací súd vydal platobný rozkaz, hoci podaná žaloba mala kvalitatívne
nedostatky (žaloba odporovala ustanoveniu § 132 ods. 1 CSP). Naopak, posúdenie vecnej stránky
žaloby, či táto obsahuje rozhodujúce skutočnosti pre vymedzenie predmetu konania po skutkovej

stránke, ako to predpokladá ustanovenie § 132 ods. 1 CSP, posudzuje súd rozhodujúci o žalobe vo
veci samej samostatne; ak podaná žaloba predmetný opis rozhodujúcich skutočností neobsahuje, musí
žalobca znášať procesnú sankciu za takto podanú žalobu v podobe jej zamietnutia (resp. zamietnutia
jej časti).

16. Súd zároveň poukazuje na to, že na predmetnú skutočnosť právneho zástupcu žalobcu na
pojednávaní 23.06.2025 upozornil. Ten spočiatku konkretizoval žalobný nárok, pokiaľ ide o materiál,
ako samú prvú položku na faktúre č. 20211033 - tesnenie dverí v cene 114,25 eur s DPH (95,21
eur bez DPH) ako i cenu práce súvisiacu s jeho výmenou; následne špecifikoval cenu prác tak, že
predmetom žaloby je cena práce za 7,2 Nh x 8,- eur + 12,6 Nh x 8,- eur (v zmysle predmetnej faktúry

na č. l. 18 spisu), keďže žalobou uplatnený nárok na cenu prác bol vo výške 28,- eur/Nh bez DPH,
kým žalovaný priznal žalobcovi poistné plnenie len vo výške 20,- eur/Nh bez DPH. Žalobca uviedol, že
žalobou si uplatňuje nárok bez DPH. Žalobcom špecifikovaná výška žalovanej sumy na pojednávaní
23.06.2025 predstavuje teda 253,61 eur bez DPH. Po krátkom prerušení pojednávania na žiadosť
právneho zástupcu žalobcu sa tento obmedzil na všeobecné tvrdenie o tom, že dôkazné bremeno

v tomto konaní je na žalovanom; žalobca pri uplatnení žalobného nároku vychádzal z oznámenia o
poistnom plnení tak, ako ho uviedol žalovaný, pričom tento jednotlivé položky nekonkretizoval. Takéto
vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu nepovažuje súd za relevantné, keďže je z neho nepochybné,
že žalobca si nesplnil povinnosť uviesť rozhodujúce skutočnosti ohľadom nároku na zaplatenie sumy
241,90 eur a v tejto časti neuniesol bremeno tvrdenia, čo bez ďalšieho zakladá nedôvodnosť podanej

žaloby v tejto časti. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že nie je možné akceptovať tvrdenie žalobcu (jeho
právneho zástupcu) o neunesení dôkazného bremena žalovaným, keďže v civilnom sporovom konaní
najprv musí uniesť bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom uplatneného nároku žalobca a až
následne v rámci procesnej obrany je bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno na žalovanej strane. Ak
však žalobca neunesie bremeno tvrdenia (prípadne dôkazné bremeno), žalovaného bremeno tvrdenia

a dôkazné bremeno nezaťažuje.

17. Pre úplnosť súd uvádza, že nemohol akceptovať tvrdenie žalobcu o tom, že mohol pri podaní
žaloby vychádzať len z oznámenia žalovaného o poistnom plnení a že len v tomto rozsahu mohol
koncipovať svoj žalobný návrh. Jednak žalobca je v spore kvalifikovane zastúpený advokátskou

kanceláriou, ktorej musí byť zrejmé, že žalobcu v každom jednom súdnom konaní zaťažuje bremeno
tvrdenia (t. j., že musí v žalobe uviesť okolnosti týkajúce sa celej žalobou uplatnenej sumy), a zároveň
samotný žalobca je profesionálnym subjektom (odborníkom), ktorý vie porovnať oznámenie žalovaného
o poistnom plnení s realizovanými prácami pri oprave poisteného motorového vozidla. Z uvedenéhoje zjavné, že samotnému žalobcovi (autoservisu podávajúcemu žalobu) muselo byť vopred zrejmé,
aká suma zo žalovaným nevyplatenej sumy, ktorú žalobca považoval za (domnelý) nárok na poistné
plnenie, zodpovedá nevyplatenej cene práce pri porovnaní ním fakturovanej ceny práce (28,- eur za

normohodinu) so žalovaným vyplatenou cenou práce (20,- eur za normohodinu), aká suma zodpovedá
ním fakturovanému lakovaciemu materiálu v porovnaní s nepriznanou sumou lakovacej konštanty nad
100 %, a aká suma zodpovedá zrážke z cien originálnych náhradných dielov.

18. Súd konštatuje, že predmetom tohto konania nie je nárok z povinného zmluvného poistenia, ale

ide o nárok na poistné plnenie z havarijného poistenia, v rámci ktorého si zmluvné strany dojednali
aj samotný rozsah poistného plnenia, predpokladaný ustanovením § 806 Občianskeho zákonníka a je
potrebné z neho vychádzať. Akékoľvek poukazy žalobcu na postup žalovaného podľa ust. § 799 ods.
3 Občianskeho zákonníka sú preto nenáležité.

19. Vo vzťahu k nároku na vyplatenie poistného plnenia súd uvádza, že v prípade vzniku poistnou

zmluvou predpokladanej poistnej udalosti je povinnosťou poisťovateľa vyplatiť poistenému poistné
plnenie v dojednanom rozsahu. Predmetnú povinnosť poisťovateľa nie je však možné vykladať ako
absolútnu, kedy je povinný vyplatiť poistenému automaticky poistné plnenie v plnej výške, v akej si
poistený nárok na vyplatenie poistného plnenia uplatní u poisťovateľa. V nadväznosti na uvedené súd
konštatuje, že v zmysle ustanovenia § 806 Občianskeho zákonníka má poistený v prípade poistnej

udalosti predpokladanej poistnou zmluvou právo, aby mu bolo od poisťovateľa poskytnuté plnenie vo
výške určenej podľa poistnej zmluvy.

20. Na základe uvedeného súd uvádza, že poistným plnením, na ktoré má poistený právny nárok,
nie je bez ďalšieho suma, ktorá bola poistenému fakturovaná autoservisom za opravu poškodeného

motorového vozidla, ale suma, ktorú je v zmysle zmluvných dojednaní obsiahnutých v poistnej zmluve a
všeobecných poistných podmienkach povinný vyplatiť poisťovateľ poistenému. Inými slovami povedané,
nevyplatenie celej požadovanej sumy ako poistného plnenia poisťovateľom automaticky neznamená, že
poisťovateľ znížil poistné plnenie postupom podľa ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ale
môže ísť (a vo väčšine prípadov aj ide, pozn.) o určenie výšky poistného plnenia poisťovateľom podľa

ustanovenia § 806 Občianskeho zákonníka. Predmetný záver platí aj vtedy, ak poisťovateľ určil výšku
poistného plnenia v nesprávnej (nižšej) sume, než podľa poistnej zmluvy vyplatiť mal.

21.VovzťahukrozhodovanejvecisúdpoukazujenauznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyz
27. októbra 2021, sp. zn. 9Cdo/73/2021, v ktorom dovolací súd okrem odkazu na jeho skoršiu judikatúru

uviedol, že: „Všeobecná právna úprava poistenia ako právneho pomeru, založeného poistnou zmluvou,
ktorou sa zaväzuje poistiteľ poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v
zmluve bližšie označená a poistenec platiť poistné (§ 788 a nasl. OZ) i osobitná úprava poistenia majetku
(§ 806 a nasl. OZ) predpokladá, že podrobnejšia úprava práv a povinností účastníkov tohto pomeru bude
v konkrétnom prípade obsiahnutá v poistných podmienkach, ktoré tvoria súčasť poistnej zmluvy. Poistné

podmienky pri poistení majetku majú preto konkretizovať a špecifikovať, ktoré veci sa poisťujú, z ktorých
poistných udalostí vznikne právo na plnenie, aké sú prípady výluky z poistenia, majú tiež detailnejšie
upraviť rozsah a splatnosť poistného plnenia, dĺžku poistného obdobia, výšku poistného, spôsob jeho
platenia a čas platnosti poistnej zmluvy. Poistné podmienky ustanovujú okrem iného, ako má byť určená
výška plnenia poisťovateľa, ak dôjde v dôsledku poistnej udalosti k poškodeniu, zničeniu, odcudzeniu,

prípadne strate poistenej veci. Ide o plnenie na základe poistnej zmluvy, nie o náhradu škody a preto pre
plnenie poisťovateľa platia jedine ustanovenia zmluvných podmienok“ (bod 22. odôvodnenia). „Zmluvná
voľnosť pri uzatváraní poistnej zmluvy, daná ustanovením § 2 ods. 3 OZ, ako právny princíp umožňuje
zmluvným stranám upraviť si vzájomné pomery tak, aby to čo najlepšie vyhovovalo ich potrebám a
záujmom. Zákonná úprava záväzkového práva ponecháva účastníkom zmluvných vzťahov pomerne

veľkú voľnosť pri zmluvnej úprave vzájomných práv a povinností. Zodpovedá to princípu autonómie
konania subjektov práva, ktorý vytvára priestor pre čo najširšie uplatnenie sebarealizácie jednotlivca
pri uspokojovaní jeho právom chránených potrieb a záujmov v demokratickej spoločnosti. A preto je
prípustné, aby si účastníci prípadne dohodli aj iný spôsob určenia poistnej sumy a poistnej hodnoty, ako
je upravená vo všeobecných zmluvných podmienkach poisťovateľa“ (bod 23. odôvodnenia).

21.1. Aj z vyššie citovaného rozhodnutia najvyššieho súdu - v zhode s už vyslovenými právnymi závermi
konajúceho súdu vyplýva, že pri určení výšky poistného plnenia je určujúce, ako bolo právo na poistné
plnenie dohodnuté v poistných podmienkach, a pri posúdení nároku na poistné plnenie je potrebné
vychádzať v zmysle § 806 Občianskeho zákonníka z poistných podmienok.22. V súvislosti s aplikáciou článku IX ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie
vozidiel Auto komplet č. 913, ktoré dopadajú na zmluvný vzťah medzi poisteným a žalovaným ako

poisťovateľom, založeným poistnou zmluvou, súd poukazuje na to, že výška poistného plnenia má
byť v súlade s ustanovením § 806 Občianskeho zákonníka bližšie špecifikovaná v poistnej zmluve a
v poistných podmienkach tvoriacich súčasť poistnej zmluvy. Preto je súd toho názoru, že článok IX
ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 913 predstavuje
spôsob určenia poistného plnenia v súlade so zákonom (v súlade s ustanovením § 806 Občianskeho

zákonníka). Súd má za to, že ustanovenie článku IX ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní pre havarijné
poistenie vozidiel Auto komplet č. 913 je možné v rozhodovanom spore aplikovať pre určenie výšky
poistného plnenia. Zároveň súd uvádza, že predmetnými zmluvnými dojednaniami je viazaný aj žalobca
ako postupník, ktorý si uplatňuje žalobou voči žalovanému nárok na vyplatenie poistného plnenia z
poistnej zmluvy.

23. Pokiaľ ide o samotnú výšku nákladov za vykonané práce, súd čiastočne nesúhlasí s postupom
žalovaného,ktorýurčilvýškucenyprácevsume20,-eurbezDPH,keďževzmysleZmluvnýchdojednaní
pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 913 bola určená cena práce za normohodinu v sume
25,- eur bez DPH.
23.1. Za primerané náklady spojené s opravou motorového vozidla je možné považovať tie, ktoré boli

vo všeobecných poistných podmienkach jednoznačne stanovené. Jedine tak má totiž poistený (ale aj
akýkoľvek iný subjekt) už pri uzavretí zmluvného vzťahu so žalovaným jasnú predstavu o spôsobe
výpočtu poistného plnenia v prípade, ak nastane poistná udalosť predpokladaná poistnou zmluvou;
prípadne má možnosť vybrať si iný subjekt poskytujúci na trhu havarijné poistenie, ktorý by mu ponúkol
výhodnejšie podmienky. Naopak je neprípustné, ak sa poisťovňa snaží až ex post definovať pojmy

použité poisťovňou vo všeobecných poistných podmienkach v neprospech poisteného preto, aby bolo
po vzniku poistnej udalosti poskytnuté poistné plnenie v čo najmenšom rozsahu.

24. Z tohto dôvodu je potrebné považovať za primerané náklady za opravu motorového vozidla v
nezmluvnomneautorizovanomservisenákladyzacenuprácezanormohodinuvsume25,-eurbezDPH,

keďže iný objektívne merateľný parameter pre definovanie primeraných nákladov zmluvné dojednania v
danom ustanovení neobsahujú; preto nie je správne, ak žalovaný určil cenu práce za normohodinu len v
sume 20,- eur bez DPH, keďže v danom prípade sa jedná o neprípustné následné dotváranie poistných
podmienok žalovaným v neprospech poisteného.

25. V rozhodovanej veci bola ako súčasť nároku na vyplatenie poistného plnenia uplatnená práca
servisu v rozsahu 19,8 normohodín (porov. č. l. 18 spisu). Rozsah uplatnených prác žalovaný
nerozporoval,pretosúdpriposúdenínárokužalobcuvychádzalzpredmetnéhoúdaja.Poistenému,resp.
v súčasnosti žalobcovi ako postupníkovi, vzniklo právo na vyplatenie poistného plnenia za vykonané
práce vo výške 19,8 Nh x 25,- eur bez DPH, nie len vo výške 19,8 Nh x 20,- eur bez DPH. Žalovaný

tak pri likvidácii poistnej udalosti pri nesprávne určenej sadzbe pri aplikácii jeho vlastných Zmluvných
dojednaní č. 913 vyplatil poistné plnenie (v časti ceny práce) v sume o 99,- eur bez DPH (19,8 Nh x 5,-
eur) nižšej, ako v súlade so zmluvou a zákonom mal vyplatiť. V tejto časti vyhodnotil súd preto žalobu
žalobcu ako dôvodnú.

26. Pokiaľ ide o žalobcom špecifikovanú časť žalobného nároku na pojednávaní 23.06.2025, a to
materiál - samú prvú položku na faktúre č. XXXXXXXX - tesnenie dverí v cene 114,25 eur s DPH (95,21
eur bez DPH), k tomuto súd uvádza, že predmetnú časť žalobou uplatneného nároku nepovažuje za
dôvodne uplatnenú, keďže z kalkulácie žalovaného je zrejmé, že túto položku do nej zahrnul (porov. č.
l. 193 rub spisu).

27. Podľa názoru súdu je rozlišovanie autoservisov na autorizované a neautorizované neprípustné
a nemá oporu v zákone. V posudzovanej veci, v čl. IX Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie
vozidiel Auto komplet č. 913, s ktorých znením predchodca žalobcu podpisom poistnej zmluvy súhlasil,
je však terminológia označenia autoservisov upravená odlišne, a to rozdelením na autoservisy zmluvné

a nezmluvné. Zmluvné a nezmluvné autoservisy môžu byť tak autorizované, ako aj neautorizované.
Označenieautoservisovnazmluvnéanezmluvnéniejevrozporesčlánkom101ods.3ZFEÚareflektuje
princíp zmluvnej voľnosti. Poistený má možnosť opravy vozidla po poistnej udalosti v akomkoľvek
autoservise s tým, že medzi stranami boli jasne dohodnuté podmienky a spôsob poistného plnenia zostrany žalovaného v prípade zmluvného autoservisu i nezmluvného autoservisu (porov. tiež rozsudok
Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/250/2022-337 zo 07.06.2023).

28. Súd súčasne poukazuje na skutočnosť, že argumentácia žalobcu „blokovou výnimkou“ nemá pre
rozhodnutie v danom spore žiadnu právnu relevanciu; jedná sa len o účelovú argumentáciu s cieľom
zavádzať súd, aby žalobca získal v spore neoprávnenú výhodu. Tiež z argumentácie žalobcu je
zrejmé, že „bloková výnimka“ má dopadať na dvojstranné dohody poisťovní s predajcami automobilov,
vykonávajúcimi činnosť opravovní alebo so združením týchto predajov; v rozhodovanom spore však

nárok žalobcu nie je odvodený z takejto dohody alebo ako dôsledok takejto dohody. V rozhodovanom
spore bolo dojednanie o určení výšky poistného plnenia obsiahnuté v poistnej zmluve uzatvorenej medzi
poisteným (nie autoservisom) a poisťovateľom, na ktorú však „bloková výnimka“ nedopadá.

29. Zároveň má žalobca okrem uvedenej časti poistného plnenia nárok aj na uplatnený úrok z omeškania
vo výške podľa predpisov obchodného práva (podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka) pri aplikácii

ustanovenia § 369 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 1 ods. 2 nariadenia
Vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. (t. j. vo výške 9 % ročne) zo sumy 99,- eur odo dňa
nasledujúceho po 15. dni odo dňa ukončenia šetrenia poistnej udalosti žalovaným, t. j. od 16.04.2021,
ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur podľa § 369c
ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.

21/2013 Z. z.

30. Na základe uvedeného uložil súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 99,- eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 99,- eur od 16.04.2021 do zaplatenia a paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur (výrok I.).

30.1. V prevyšujúcej časti (o zaplatenie sumy 396,51 eur s príslušenstvom) súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol (výrok II.).

31. Súčasťou práva na spravodlivé konanie je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu
(m. m. IV. ÚS 115/03 , III. ÚS 60/04 ), t.
j. všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
Aj podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,

ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z
tohto aspektu je plne realizované právo na spravodlivé súdne konanie (m. m. III. ÚS 209/04 , IV. ÚS 112/05 ).

32. Záverom sa žiada už len pripomenúť, že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu

nevyplýva jej právo na to, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, navrhovaním a
hodnotením dôkazov (porov. IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola pred všeobecným súdom úspešná
(porov. I. ÚS 50/04), a ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhovaných dôkazov súdom
a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov súdom (porov. I. ÚS 98/97).

33. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 2 v spojení s ustanovením § 262
ods. 1 CSP tak, že v konaní prevažne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže
mu v konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli (k tomu viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 28. februára 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018 pod R 72/2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).