Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Tuesday, July 1, 2025

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6723201322
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2025:6723201322.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

15C/22/2023

– 2 –

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v spore žalobkyne A. B. C. D.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX/X, XXX XX F., v konaní právne zastúpená advokátkou JUDr.
Ing. Zuzanou Šníderovou, so sídlom Advokátskej kancelárie Budovateľská 12, 962 23 Očová, IČO:
50053591, proti žalovanému F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX/X, XXX XX F., t.č. Študentský
domov Technickej univerzity, ul. Študentská 27, 960 01 Zvolen, v konaní právne zastúpený advokátom

JUDr. Michalom Vlkolinským, so sídlom Advokátskej kancelárie Námestie SNP 87/8, 960 01 Zvolen,
o vylúčenie z užívania nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

15C/22/2023
– 2 –

I/ Súd žalobu z a m i e t a .

II/ Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%, ktoré je žalobkyňa p
o v i n n á zaplatiť žalovanému do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

15C/22/2023
– 21 –

1. Dňa 30.03.2023 podala žalobkyňa na tunajšom súde žalobu o vylúčenie žalovaného z užívania
nehnuteľnosti evidovanej OÚ Zvolen, katastrálnym odborom pre okres Zvolen, obec F., katastrálne
územie F., so súpisným číslom XX, postavený na parcele CKN parc. č. 199/2, o výmere 183 m2 –

zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXX. Súčasne žiadala rozhodnúť o trovách konania.
Návrh odôvodňovala správaním žalovaného voči nej s tým, že ju psychicky a fyzicky týra. Poukazovala
na tú skutočnosť, že žalovaný má neodkladným opatrením Okresného súdu Zvolen č.k. 7C/16/2023-19
zo dňa 02.03.2023 uloženú povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov
a zákaz vstupu do rodinného domu. Okrem toho v čase podania žaloby boli strany sporu v rozvodovom
konaní, pričom konanie o rozvod manželstva bolo vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn.
14Pc/5/2023. Žalovaný bol na základe potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia podľa zákona

o policajnom zbore zo dňa 16.02.2023 vykázaný zo spoločnej domácnosti so žalobkyňou, nakoľko
žalobkyňa podala trestné oznámenie vedené pod ČVS:ORP-87/1/VYS-ZV-2023.1.1. Vzájomný vzťah označovala žalobkyňa ako nie veľmi harmonický. Nakoľko však očakávala
narodenie spoločného dieťaťa bola rada, že má partnerský vzťah a muža, ku ktorému prechovávala
citovú náklonnosť. Každý z nich mal už za sebou predchádzajúci vzťah, z ktorého mal vlastné dieťa.

Narodenie spoločného dieťaťa neprinieslo požadované upokojenie nakoľko sa im narodila dcéra F.,
ktorá je zdravotne ťažko postihnutá. Aj táto skutočnosť sa podpísala na narušení vzájomných vzťahov
s tým, že žalovaný veľmi trpel postihnutím ich spoločnej dcéry. Žalobkyňa uviedla, že žitie s postihnutým
dieťaťom je veľmi ťažké. Túto situáciu dokázala zvládať vďaka pomoci syna z predchádzajúceho vzťahu
G., ktorý jej bol veľkou oporou. Žalovaný aj napriek tomu nebral jeho prítomnosť v ich živote pozitívne

a často frustráciu z rodinnej situácie ventiloval nielen na žalobkyni, ale aj na jej synovi. Situácia v rodine
sa zhoršila v roku 2010 kedy sa správanie žalovaného stalo nenáležitým. Žalobkyňu neustále z niečoho
obviňoval,vulgárnejejnadávalatýkalosatospoločnejdcéry,prípadneakýchkoľvekbežnýchproblémov,
ktoré riešia aj ostatné rodiny. Vždy za všetko vinil práve žalobkyňu. Situácia sa v rodine zhoršovala,
pričom žalobkynin syn G. niekoľko rokov nežil v spoločnej domácnosti s matkou a nevlastným otcom.
V tomto období agresia žalovaného bola nasmerovaná na ňu. Dcéra navštevovala Domov sociálnych

služieb Symbia vo Zvolene, kde chodila na denný pobyt. Aj z uvedeného zariadenia upozorňovali
rodičov na zhoršenie správania Slávky s tým, že keď žalovaný doma kričal na ňu tak aj Slávka krikom
reagovala. Situácia vygradovala niekedy v roku 2018 kedy sa jej žalovaný vyhrážal zabitím sekerou. Zo
strachu o život zavolala políciu, pričom títo prišli, avšak trestné oznámenie nepodala. Práve z dôvodu
neprestajného agresívneho správania žalovaného voči žalobkyni sa vrátil syn G. z Anglicka a zostal

bývať s matkou.

1.2. Podľa slov žalobkyne žalovaný pôsobil navonok ako schopný, starostlivý manžel a otec, hoci
v domácom prostredí sa správal tak, že žalobkyňa voči nemu pociťovala strach. Denne očakávala čo
bude doma po návrate s dcérkou zo Symbie. Niekedy v roku 2018 sa začal uchyľovať k absurdnému

správaniu, začal robiť veci a vyjadrovať sa tak, že to v nej vyvolávalo strach. Stávalo sa, že pristúpil
k nej a povedal jej: „Ja viem ako Ťa zabijem, aby si netrpela, som elektrikár...“. Niekedy zase pristúpil
odzadu ku nej a chytil jej krk oboma rukami, začal jej ho jemne masírovať a hovoril, že má „fajnový krk,
taký akurát ...“. V takýchto situáciách ostávala ochromená, neschopná činnosti a meravo čakala kedy
žalovaný zloží ruky z jej krku. Prípadne sa stalo, že zmizol obrus z altánku a na jej dopyt jej žalovaný

oznámil, že zisťuje, že koľko vydrží, keď ju bude raz škrtiť. V tom období žalovaný požíval alkoholické
nápoje. Správanie sa nemenilo, či bol pod vplyvom alkoholických nápojov alebo nie. Situáciu zvládala
až do momentu kedy dala dcéru, bez súhlasu žalovaného, do ústavnej starostlivosti.

1.3. Podľa žaloby bol žalovaný agresívny aj vo vzťahu k spoločnej dcére s tým, že trestné oznámenie

podávala aj v súvislosti s agresívnym správaním vo vzťahu k ich spoločnej dcére. Potom čo umiestnila
dcéru do celoročného zariadenia sa jej žalovaný vyhrážal vulgárne. Raz sa stalo, že jej pritiahol šál,
ktorý mala okolo krku tesnejšie než bolo bežné. Žalobkyňa dostala obrovský strach o svoj život a zdravie
a bola podať trestné oznámenie na polícii. Uviedla, že v roku 2021 sa jej vyhrážal, že podpáli dom,
auto a vyvraždí celú rodinu čo bolo po hádke pred kauflandom vo Zvolene. Rovnako ju mal udrieť

do oblasti žalúdka. Na základe trestného oznámenia na polícii došlo k jeho vykázaniu z domácnosti.
Žalobkyňanemalavedomosť,kdesažalovanýmomentálnezdržiava.Poukazovalanaznaleckýposudok
č. 18/2023, ktorý vypracovala v trestnej veci ČVS:ORP-87/1/VYS-ZV-2023 H. C. I., z ktorého vyplýva,
že javí známky týranej osoby ako známky posttraumatickej stresovej poruchy, poruchy spánku, iné
psychosomatické ťažkosti, známky štokholmského syndrómu. Bojí sa, že žalovaný svoje hrozby, ktoré

jej postupom rokov dávkoval, či už nahnevaný alebo v úplnej pokojnej situácii naplní a to vzhľadom na
skutočnosť, že nerešpektoval neodkladné opatrenie kedy podľa nej minimálne dvakrát bol v domácnosti,
nakoľko našla poškodenú vaňu v kúpeľni a pokazenú umývačku riadu. Žalobkyňa nechce, aby žalovaný
bol viac v ich spoločnej domácnosti v dome, ktoré je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
Žalobkyňa nemá, kde ísť. V tejto domácnosti žije aj jej syn.

1.4. Poukazovala aj na agresívne správanie žalovaného v minulosti a to na rozhodnutie Okresného súdu
Prachatice, č.k. 3Nc/66/1993-29 zo dňa 29.07.1993, ktorým boli v tej dobe ešte maloleté deti žalovaného
J. a F. zverené do osobnej starostlivosti ich matky. Žalovaný bol v minulosti ženatý, pričom jeho
manželstvo skončilo rozvodom na návrh vtedajšej manželky E. C., K. D.. Bývalá manželka žalovaného

podala návrh na rozvod a úpravu práv a povinností k maloletým deťom pre čas po rozvode. Súčasne
podala návrh na zmenu priezviska maloletých detí, ktoré si následne osvojil pán L. H. nový manžel E.
C., K. D.. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že matka maloletých detí uviedla, že otec týchto bolnespoľahlivý a mala obavu o deti. Deti neznášali hádky medzi rodičmi, pričom otec mlátil matku a deti,
dcéra sa pomočovala. Týmto rozhodnutím poukazovala na hrubé a agresívne správanie žalovaného.

1.5. V priebehu konania doložila znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný v rámci vyšetrovania
pred orgánmi činnými v trestnom konaní, ktorý vypracoval Ústav pre znaleckú činnosť v psychológii
a psychiatrii, kde znalci konštatovali, že žalobkyňa trpí adaptačnou poruchou s prevyšujúcimi úzkostnými
a somatovegetatívnymi príznakmi na báze akcentovanej osobnosti, ktorej vznik je v priamej súvislosti
s konaním žalovaného voči žalobkyni. To, že konanie žalovaného napĺňa znaky trestného činu týrania

blízkej a zverenej osoby, podporuje aj fakt, že všetky sťažnosti, ktoré boli podané voči uzneseniu
o vznesení obvinenia boli zamietnuté. Z týchto dôvodov žalobu považovala v celom rozsahu za dôvodnú.

2. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Potvrdil, že so žalobkyňou uzatvorili dňa
12.12.2003 manželstvo a z manželstva pochádza jedno dieťa, dcéra F., nar. XX.XX.XXXX. Manželstvo
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 18.05.2023, právoplatné 01.06.2023.

Žalovaný uzatváral manželstvo po vzájomnej citovej náklonnosti, ktorej predchádzalo spoznávanie
sa nielen na pracovisku, ale aj mimo spoločného pracoviska. Tvrdenia žalobkyne považoval za
nepravdivé. Snažil sa vytvoriť harmonickú rodinu nielen pre ich spoločnú dcéru, ale aj pre jej syna
G. z predchádzajúceho vzťahu. Tvrdenia o údajnom alkoholizme považoval za nepravdivé s tým, že
príležitostne požil alkohol v malom množstve. Poukázal na svoje pracovné zaradenie s tým, že na

Technickej univerzite vo Zvolene pracuje takmer 25 rokov a okrem toho mal aj dohody o vykonaní práce,
či už ako strážna služba alebo pracovník bezpečnostnej služby, čo prakticky znamenalo nepožívať
alkoholické nápoje a prácu nielen počas pracovného týždňa, ale aj v nočných hodinách a prácu cez
víkendy. Dohody o pracovnej činnosti boli hlavne z toho dôvodu, aby finančne zabezpečil rodinu a to aj
s nevyhnutnou starostlivosťou o zdravotne postihnutú dcéru. Poprel, že by mal zlé vzťahy a problémy

so synom žalobkyne. Naopak v čase, keď chodil na Strednú priemyselnú školu drevársku vo Zvolene
nemal záujem o štúdium a správanie bolo neúnosné, ho žalobkyňa ako matka doslova vyhodila z domu.
Vtedy odišiel bývať do 1-izbového bytu vo Zvolene na sídlisku Záhonok. Pri odchode z domu hodil syn
G. do žalobkyne kľúče so slovami „Už Ťa v živote nechcem vidieť“. Keď ho išla aj pozrieť do bytu, kým
bol v škole, v kuchyni mal odpadky, bordel, neupratané, pleseň na neumytom riade v kuchynskom dreze,

čo žalobkyňa dávala do poriadku a upratovala celý byt. Navyše mu musela pomáhať aj na maturitné
skúšky, učiť sa s ním, aby zvládol zmaturovať. Poprel tvrdenia žalobkyne o fyzickom napádaní, udretí
a zameraní sa na G.. Tieto vyjadrenia považoval za účelové, zapadajúce do kontextu tvrdení o konaní
voči nej a spoločnej dcére. Za rozporné považoval aj tvrdenia ohľadom príchodu G. z Anglicka, nakoľko
keď sa vrátil od marca 2022 do februára 2023 býval v Detve u svojej starej matky. To znamená, že

nebol tu pre ňu, aby ju chránil tak ako tvrdí. Naopak poukázal na správanie syna voči matke, ktorej
celý čas vyčítal, že pre neho v živote nič neurobila, že mu nič nedala, prišiel o lukratívne zamestnanie
v Anglicku a keď došlo k vykázaniu žalovaného z obydlia nasťahoval sa do spoločného rodinného
domu, využíva motorové vozidlo, ktoré bolo zakúpené pre zdravotne postihnutú dcéru Slávku a na ktoré
neprispel žiadnou sumou. Rozporoval vyjadrenia žalobkyne ohľadom domáceho násilia v rokoch 2010.

V kontexte týchto vyjadrení potom absurdne vyznieva fakt, že v roku 2013 zakúpili spoločne rodinný dom
v Obci Sása, pričom vklad bol povolený 10.12.2013 pod V 3599/2013. Naopak poukazoval na správanie
žalobkyne, ktorá ho neustále kontrolovala, telefonovala, či už priamo jemu na pracovisko na pevnú linku,
mobil alebo jeho kolegom, priamym nadriadeným. Osočovala ho z nevery s vrátničkami. Nepoprel, že
v priebehu spolužitia dochádzalo aj k vyhroteným situáciám najmä v čase, keď prišiel unavený z práce

po nočnej a žiadala od neho, aby niečo poriadil, išiel na nákup. Mohol sa správať nevľúdne, čo v jej
očiach vyvolávalo neochotu. Okrem toho poukázal aj na fakt, že pred narodením dcéry sa rozhodla
žalobkyňa študovať na vysokej škole a v štúdiu pokračovala a dokončila ho po narodení dcéry. Bol to
práve on kto jej pomáhal s domácnosťou, staral sa o dcéru, aby mala pri štúdiu pokoj a nebola ničím
vyrušovaná. Vytváral jej vhodné prostredie na štúdium. V roku 2018 si žalobkyňa našla na Technickej

univerzite upratovačku kamarátku, ktorá, aby sa jej zavďačila a votrela sa jej do priazne, začala ho
sledovať a donášať žalobkyni, kde a s kým sa rozpráva, s kým sa stretáva. Ak aj nič nezistila častokrát
si vymýšľala a rozprávala žalobkyni veci, ktoré neboli pravdivé. Opísal situáciu, keď si doma dcéra F.
sadla do kresla, ktoré poškodila, keďže bola dosť ťažká, mala málo pohybu a pri svojom zdravotnom
hendikepe vážila cez 100 kg. Žalobkyňa hneď kázala žalovanému, aby to opravil, na čo sa ohradil, že

jej syn G. je celé dni doma, je vyučený stolár a kým budú v práci, môže operadlo opraviť. Na to práve
žalobkyňa a jej syn začali na neho kričať, že nie je stolár, že to nie je jeho povinnosťou, že kreslo nepatrí
G., poškodila ho Slávka, ktorá nie je jeho dcérou, ale dcérou žalovaného. Žalovaný na to reagoval tak,
že nech za ním príde žalobkyňa, keď bude pokazené nejaké elektrické kreslo, že on je elektrikár, takon takéto opraví. Z toho vznikla predstava žalobkyne, ktorú opisovala v rámci žaloby, že ju chce zabiť
elektrickým prúdom. Ďalej opísal situáciu, keď išiel na prechádzku s dcérou F. a že na pokyn žalobkyne
utiahol šál okolo krku Slávke, pretože táto ho upozornila, že dcéra má slabo zaviazaný šál. Keď na to

žalovanýreagovalslovami,žešálmázaviazanýtak,abysajejdalodýchať,žalobkyňaprávepodráždene
a bezdôvodne na to reagovala slovami, že ona vie, že by žalovaný ten šál najradšej utiahol okolo jej
krku. K požívaniu alkoholických nápojov každý večer uviedol, že tak tri – štyrikrát za zimu sa stalo, že
po návrate z prechádzky s dcérou si do kávy pre chuť nalial trošku rumu, ktorý bol zakúpený na pečenie
do koláčov. Poprel pravidelné nadmerné požívanie alkoholu, pretože každé ráno chodil zo Sásy do

Zvolena autom a navyše na tejto trase bývajú pravidelne hliadky PZ pred Obcou Dobrá Niva. Akékoľvek
dychové skúšky vždy absolvoval s negatívnym výsledkom. Žalobkyňa obviňovala žalovaného, že sa na
pracovisku spolčil s kolegyňou, ktorá vykonáva čiernu mágiu a ktorá ich rodine počarovala, preto sa
im narodila postihnutá dcéra a chce rozbiť ich manželstvo. Kvôli tomu na naliehanie žalobkyne museli
navštíviť vešticu v Banskej Štiavnici, ktorá zo žalobkyne mala sňať kliatbu a mala sa vyjadriť, že neveru
žalovaného nevidí. Bola to práve žalobkyňa, ktorá opakovane vyčítala žalovanému jeho „kurvy“ a pri

príchode na pracovisko v elektronickom dochádzkovom systéme zisťovala zamestnankyne školského
domova a následne volala žalovanému, že je spokojný, keď sú jeho „kurvy“ v práci. Potom vždy cestou
domov riešili ten istý problém opakovane. Neustále sa hádali a žalobkyňa žalovanému vykrikovala rôzne
nevery, z ktorých ho obviňovala. Rovnako považoval za nepravdivé vyjadrenia na tému vyvraždenia
rodiny, podpálenia domu, auta, opísal situáciu, keď žalobkyňa riešila so zamestnávateľom žalovaného

držanie zbrane. Išlo o plynovú zbraň, ktorú podľa slov žalobkyne mal prerobiť na ostré náboje, pričom
túto zbraň sama videla a aj jej syn a následne táto zbraň z domácnosti zmizla. Jednalo sa o plynovú
pištoľ, ktorú odovzdal na polícii. Vyjadril sa aj k zdravotnému stavu spoločnej dcéry, ktorá je zdravotne
ťažko postihnutá a starostlivosť o ňu bola náročná. Pomáhal pri starostlivosti, opatere ako najlepšie
vedel.SdcéroumávytvorenývynikajúcivzťahapráveSlávkaveľmicitlivoreagovalanaakékoľvekhádky

v domácnosti. Vždy sa na neho tešila a práve kvôli nej si vo vyššom veku v roku 2008 spravil vodičské
oprávnenie, aby ju mohol voziť, či už do školského zariadenia alebo k lekárom. Rodinný dom, ktorý kúpili
bol prispôsobený zdravotnému postihnutiu spoločnej dcéry. Mal s ňou veľmi blízky vzťah a nesúhlasil
s umiestnením zdravotne ťažko postihnutej dcéry do celoročného zariadenia. Práve to bol dôvod hádok
medzi ním a žalobkyňou. Žalobkyňa bez jeho vedomia a bez súhlasu umiestnila Slávku 15.02.2023 do

DSS Hrabiny. Správanie žalobkyne bolo práve správaním, ktoré malo znepríjemniť jednak spoločný život
a tiež aj život na pracovisku. Neustále ho kontrolovala, atakovala, obviňovala z nevery, vyvolávala hádky.

2.1. Žalovaný potvrdil vykázanie zo spoločného obydlia na základe príkazu policajnej hliadky po
účelových a vykonštruovaných tvrdeniach žalobkyne o nevhodnom správaní sa voči nej. Príslušníci PZ

poprivolaníhoodviezlidoZvolena.Vdomácnostiodvtedynebol,navyšebolovydanévovecineodkladné
opatrenie, ktorým mal zákaz vstupu do obydlia. Pri tomto vykázaní z obydlia odovzdal 2 ks kľúčov
od spoločného obydlia príslušníkovi PZ. Preto sú nepravdivé doslova vymyslené, tvrdenia, že by mal
porušovať vydané neodkladné opatrenie a že má chodiť do obydlia v čase, keď tam žalobkyňa nie je.

2.2. V rámci ďalších vyjadrení poukázal na to, že rodinný dom, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov užíva neoprávnene syn žalobkyne G. bez jeho súhlasu a vedomia. Žalobkyňa ho prihlásila
k trvalému pobytu a uvedené bol riešiť na Obci Sása s tým, že ku dňu rozhodnutia súdu vyrozumenie
z obecného úradu - matriky nedostal. Bolo mu ústne povedané, že na obci to tak býva. K samotnému
vzneseniu obvinenia poukázal na dĺžku času, ktorá uplynula od začatia konania vo veci do vznesenia

obvinenia s tým, že vo vzťahu k dcére nebolo potvrdené fyzické násilie a pokiaľ išlo o vznesenie
obvinenia toto sa má týkať údajného správania sa vo vzťahu k žalobkyni, ktoré však popiera a bude
predmetom ďalšieho konania. V reakcii na predložené rozhodnutie Okresného súdu Prachatice o jeho
údajnom násilnom správaní voči predchádzajúcej manželke a deťom predložil prehlásenie biologického
syna, ktorý poprel tieto tvrdenia. Bol to práve syn, ktorý si ho vyhľadal po rokoch a kontaktoval ho.

Bývalá manželka sa stala členkou spolku svedkov jehovových a to bol dôvod ich rozvodu. Odišla za
partnerom do Čiech, kde chcela s deťmi žiť a pôsobiť v uvedenej sekte. K výsluchu navrhovaných
svedkov a vyjadreniach uviedol, že tieto nie sú pravdivé, pokiaľ ide o J. H. je to práve upratovačka,
ktorá mala na neho „donášať“ žalobkyni, ktorá ho mala sledovať a ohovárať. Pokiaľ išlo o sestru
žalobkyne M. C. E. J. táto poskytovala len informácie, ktoré mala sprostredkované od žalobkyne, pretože

spolu telefonovali. Navrhol v konaní vypočuť svedkov a to riaditeľa ŠD, vedúceho údržby a priameho
nadriadeného, vrátničku, s ktorou mal mať podľa tvrdenia žalobkyne vzťah a mal byť jej neverný.
Súčasne navrhol vypočuť aj zamestnancov Domova sociálnych služieb Symbia, kde bola dcéra Slávka
umiestnená ohľadom vzájomného vzťahu otca a dcéry a údajnému fyzickému násiliu.2.4. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko nebolo preukázané tak fyzické násilie,
ani psychické násilie alebo hrozby takéhoto násilia. Celá žaloba bola postavená na tvrdeniach žalobkyne

a vyjadrení jej syna, ktorý nebol nikdy priamym účastníkom, či už slovného alebo fyzického násilia
avšetkyjehovyjadreniaatvrdeniasúsprostredkovanéodžalobkyne–matky.Žalobkyňavrámcikonania
tvrdila, že sa žalovaný voči nej správal agresívne, násilne, zažívala psychický teror od počiatku, čo
však je v hrubom nepomere k skutočnostiam, ktoré boli v konaní zistené. Ak by mala byť žalobkyňa
obeťou takéhoto konania ani raz nevyhľadala odbornú lekársku zdravotnú pomoc, nežiadala o pomoc,

či už zdravotnú alebo okolia. Naopak od začiatku sa jednalo o manželstvo, ktoré bolo determinované
starostlivosťou o zdravotne ťažko postihnutú dcéru F., ktorej vo veku troch rokov bolo diagnostikované
ochorenie detskej mozgovej obrny a porucha autistického spektra. V tejto súvislosti pristúpili k tomu,
že sa presťahovali do rodinného domu v Sáse, kde všetko usporiadali potrebám a starostlivosti
o postihnutú dcéru. Žalovaný v rámci spolužitia nemal žiadne voľnočasové aktivity, všetok čas trávil buď
v práci alebo starostlivosťou o dcéru. Poukázal na výsluchy kolegov, zamestnancov, ktorí v podstate

potvrdili neustále kontrolovanie žalovaného žalobkyňou. Naopak nepotvrdili alkoholizmus, hrubé násilné
správanie zo strany žalovaného. Pri vyjadreniach zamestnancov Domova sociálnych služieb Symbia,
ktoré navštevovala ich dcéra sa nepreukázali tvrdenia žalobkyne o násilnom správaní vo vzťahu k dcére.
Naopak zamestnankyne uviedli, že mal žalovaný výborný vzťah s dcérou a vedel ju upokojiť. Rovnako
poukázal žalovaný aj na samotný fakt, že žalobkyňa sama rozhodla o umiestnení dcéry v Zariadení

sociálnych služieb celoročne bez jeho súhlasu. Takéto správanie bolo v hrubom rozpore s jej tvrdeniami
a nesvedčilo ani o povahe, ktorú sa snažila vykresliť v rámci konania a to, že by malo ísť o submisívnu
osobu obávajúcu sa o svoj život a zdravie bez možnosti komunikovať s inými ľuďmi, rozhodovať
o spoločných veciach týkajúcich sa rodiny. Z týchto všetkých dôvodov žiadal žalovaný žalobu v celom
rozsahu zamietnuť.

3. Žalobkyňa bola vo veci vypočutá dňa 08.02.2024. V rámci výpovede uviedla, že sa bojí ex-manžela
(žalovaného). Dôvodom strachu je správanie sa žalovaného, ktorý sa jej vyhrážal smrťou a takisto sa
vyhrážal aj dcére Slávke a jej synovi G.. Vyhrážky boli od roku 2010. Podľa jej slov nemal záujem o ďalšie
dieťa. Keď ostala tehotná chcel, aby išla na potrat. Stále jej hovoril, že sú starí na to, aby boli rodičmi.

V roku 2008 vyhodil jej syna zo spoločnej domácnosti, preto riešila synovi bytovú otázku zakúpením bytu
vo Zvolene, na sídlisku Záhonok. Syn mal v tom čase tesne pred 18-kou. V rámci výpovede opisovala
spolužitie a rôzne situácie, ku ktorým dochádzalo počas vzájomného spolužitia. Uviedla, že dieťa chcela
kvôli žalovanému, pretože stále bol nešťastný a nariekal, že mu deti z predchádzajúceho manželstva
zobrali jehovisti. Dcéra, ktorá sa im narodila je zdravotne ťažko postihnutá, nerozpráva, je plienkovaná,

zažívali s ňou veľmi ťažký život. V roku 2010 opísala situáciu, keď dcéra stále zapínala svetlo a žalovaný
bol z toho nervózny. Chcel ju vychovávať, ale to nevedel s ňou, liezlo mu to na nervy. Od štyroch rokov
dcéra navštevovala Domov sociálnych služieb Symbia, aby sa socializovala. Prosila žalovaného, aby
ostal doma aj on, aby jej pomohol so starostlivosťou o dcéru. Bolo to náročné obdobie a na jej prosby
jej žalovaný povedal, že keď chcela decko, nech sa oň stará. Za celý čas si nezobral dovolenku, nebol

spolu s nimi, stále bol v práci. Prvýkrát si zobral dovolenku až v roku 2020, keď bola vybaviť dovolenku
u jeho nadriadeného, riaditeľa J.. Žalovaný pomáhal len tak, že ich vozil k lekárom, vybavoval lieky.
Z dcéry bol nervózny. Na otázku zo strany súdu z čoho pramenili obavy žalobkyne voči žalovanému
uviedla, že mávala veľmi veľké stresy zo vzájomného spolužitia, pretože sa vždy snažila ukľudňovať
situáciu, nakoľko bola u nich napätá atmosféra, keď išli pre dcéru. Ona bývala ticho a častokrát žalovaný

sa vyvŕšil na nej. S maloletou dcérou v tom čase navštevovali psychiatričku M., ktorá sa ich pýtala ako to
funguje doma. Odporučila im psychologickú poradňu. Navštívili psychológa a po tejto návšteve žalovaný
pochopil, že sa nemôže na dcéru hnevať, pretože nevie dať navonok svoje pocity. Podľa slov žalobkyne
sa potom situácia trochu zlepšila. Psychiatrička im odporučila aj manželskú poradňu, ale toto žalovaný
odmietol. Opisovala ďalej situácie, ktoré vnímala ako vyhrážky smrťou, keď jej v kuchyni s úsmevom na

tvári povedal, že je vyučený elektrikár a že vie ako ju má zabiť, aby to nebolelo. Hádali sa za rôzne veci.
Kúpili auto SUV a potom v tom novom aute vyvážal smeti. Doslova uviedla, že „ju išlo poraziť“, pretože
z tých smetí lietali mušky, ktoré mohli vletieť dcére do úst. Dcéra bývala veľmi hlučná, nerozpráva,
vydáva zvuky, dupe, to bol aj dôvod prečo nebývali v paneláku, ale riešili bývanie kúpou vlastného bytu
v Obci Sása.

3.1. Vzhľadom na vyjadrenia žalovaného ohľadom žiarlivosti žalobkyne táto na pojednávaní potvrdila,
že na žalovaného žiarlila, ale podľa vlastných slov mala na to dôvod. Opísala situácie, keď viezol v aute
kolegyňuBahýlovúzoSásydoZvolenaakosňoukomunikoval,aleboakýmspôsobomopisovalvrátničkya nakoniec zistila, že vrátnička C. je mladá, aj na túto žiarlila. Kvôli nej sa hádali aj na jej oslave 50-
tky. Svoju žiarlivosť neriešila a ani sa na ňu neliečila. Pre podozrenie z nevery kontaktovala priamo
nadriadeného žalovaného, aby ho premiestnil na iné pracovisko, pretože majú doma hádky, krik. Riaditeľ

však nespravil nič, preto dávala aj písomnú sťažnosť, spolu aj s pani H., ktorá bola jej kamarátkou
a pracovala na Technickej univerzite ako upratovačka. S touto mal mať žalovaný incident kedy na ňu
kričal za to, že donášala informácie o jeho avantúrach. Nakoniec sťažnosť pani H. stiahla.

3.2. Žalobkyňa uviedla, že posledné dva roky mávala dcéra záchvaty, migrény, zvracala, nevedela

sa ukľudniť a utíšiť kým nevidela otca, teda žalovaného. Nezaspala kým ho nevidela. Stávalo sa, že
žalobkyňa ju musela naložiť do auta a odviezť na Technickú univerzitu a keď ho videla (myslí tým otca
– žalovaného) tak sa dcéra upokojila a zaspala. Občas sa stalo, že museli zavolať záchranku, pretože
sa dcéra nevedela upokojiť s tým, že lekári zo záchranky ju upozorňovali na možnosť epileptických
záchvatov a odporučili im, aby ju umiestnili do celoročného zariadenia. To bol najväčší problém medzi
ňou a žalovaným, ktorý s takýmto riešením nesúhlasil. Spúšťačom celej situácie bolo to, že ona rozhodla

o umiestnení dcéry do celoročného zariadenia v N. D. s čím žalovaný nesúhlasil. Po umiestnení Slávky
do tohto zariadenia ostala sama a požiadala syna, aby sa vrátil z Anglicka, pretože mala obavy o svoj
život vzhľadom na správanie žalovaného.

3.3. Na otázky ohľadom fyzických atakov uviedla, že raz jej pritlačil žalovaný päsť na žalúdok, pretože

si písala s jedným pánom a ten jej príspevok lajkol. Žalovaný ju sledoval, vytvoril si pod jej menom
falošný nik a sledoval čo robí. Podľa nej bol práve žalovaný viac žiarlivý. V januári 2023 pri vybavovaní
špeciálnej obuvi pre dcéru sa zamestnanci ortopedickej predajne preriekli, že Slávka pôjde do N. D..
Tak sa to dozvedel žalovaný a keď prišli domov tak jej chytil šál a pritiahol jej ho na krk. Nedusil ju,
ale vzhľadom na niekoľkoročné vyhrážky sa zľakla. Rovnako opísala aj situáciu, keď v minulosti išiel

okolo nej a keď sedela v kresle tak jej zozadu masíroval krk a väzy a mal pritom poznámky ohľadom
jej „fajnového“ krku. Aj vtedy bola v strehu a zľakla sa. Rovnako sa zľakla, keď zmizol obrus z altánku
a tento mal krútiť žalovaný s tým, že na jej otázky uviedol, že skúša koľko vydrží, keď ju bude škrtiť.
Pri hádke chcel po nej hodiť popolník. Robil z nej blázna, keď mizli veci z chladničky a nevedela nájsť
maslo v chladničke, hoci mala vedomosť o tom, že tam má byť. Veci boli hodené v koši. Domnievala sa,

že to bolo účelové, pretože istého času mala uzatvorené vysoké poistky. Domnievala sa, či to nerobil
kvôli tomu. Mizli u nich veci, ničil veci, rozbíjal, poškodil vešiak v noci, keď spali. Opísala incident so
zbraňou s tým, že uisťoval ju, že zbraň nemá doma. Preto to bola oznámiť zamestnávateľovi, aby otvoril
jeho kanceláriu a zistili, či tam má tú zbraň. Zamestnávateľ ju vykázal s takouto požiadavkou s tým, že
si to majú riešiť doma. Políciu nekontaktovala, pretože ju uistil žalovaný, že zbraň nie je doma. Vyčítala

žalovanému, že v poslednom období utekal z domu. Pri otázke v súvislosti s dôvodmi, pre ktoré opúšťal
žalovaný spoločný dom, žalobkyňa uviedla, že sa hádali, pretože mali nové SUV a on v ňom vyvážal
smeti, nechcel kompostovať, nechcel kúpiť nádobu na smeti. Hádali sa za výchovu dcéry, pretože on jej
všetko robil, obliekol ju, krájal jej jedlo, nalial jej vodu, nič jej nehovoril. Ona chcela, aby to robila sama.
Tým, že ju žalovaný obskakoval išiel vlastne proti nej.

4. Rovnako bol v konaní vypočutý aj žalovaný na pojednávaní dňa 08.02.2024. Potvrdil, že od vykázania
z obydlia v dome nebol a býva u zamestnávateľa, ktorý mu poskytol ubytovanie. Zbraň, ktorú spomínala
žalobkyňa aj v písomnej žalobe a tiež aj v rámci výsluchu je plynová pištoľ, ktorá nie je prerobená
a tento fakt vyplýva aj z trestného spisu. Podľa slov žalovaného sa to celé začalo tým, že pozerali

v televízii JOJ krimi správy s tým, že sa hovorilo, že si niekto mal prerobiť plynovú zbraň. Na to začala
žalobkyňa klásť otázky či aj on má prerobenú plynovú zbraň a či ju plánuje touto zbraňou zabiť, pretože
má návod z televízie. Následne na to, to riešila u zamestnávateľa - s riaditeľom. Z tohto dôvodu bol
predvolaný aj na pohovor s riaditeľom, kde uviedol, že zbraň prerobená nie je, je to plynová pištoľ.
Vyjadril sa aj k odchádzaniu z domu. Podľa jeho slov sa to začalo približne štyri roky dozadu, keď sa

žalobkyňa spriatelila s upratovačkou H.. Táto nebola v kolektíve veľmi obľúbená, pretože špehovala,
donášala, roznášala klebety, preto ju ostatní zamestnanci vyštvali až tak, že sa prezliekala niekde na
schodoch. Žalobkyni sa jej uľútostilo a ona z vďačnosti voči žalobkyni začala na neho donášať, špehovať
ho. Napríklad schovávala sa za nosné piliere a sledovala ho, či sa zastaví na vrátnici, s kým sa bude
baviť.Keďišielpriamodojedálnetaksivymyslelaskýmhovidela.Začalakupovaťdarčekytakžalobkyni,

ako aj jej synovi, nosila im pohostenie. Dokonca sa stalo, že žalobkyňa mu vykrikovala, že ak jej nebude
pomáhať so starostlivosťou o Slávku tak si domov nasťahuje pani H., ktorá jej bude pomáhať. Poprel
akékoľvekurážkyalebovyhrážkynaadresuH..Vyjadreniažalobkynevtomtosmereoznačilzaklamstvo.Doslova uviedol, že túto pracovníčku na Technickej univerzite ignoroval a nevšímal si ju. Naopak opísal
incident kedy ho H. vulgárne napadla v hlavnom vestibule Technickej univerzity.

4.1. Vyhrážkam na adresu žalobkyne uviedol, že tejto sa nikdy nevyhrážal zabitím, nikdy jej nepovedal,
že je elektrikár a že ju zabije elektrinou, pretože to vie urobiť. Celá táto situácia sa odohrala tak, že
Slávka – dcéra je veľmi ťažká, sedávala na kresle, kde zlomila operadlo. Bolo to kreslo, ktoré mala rada
žalobkyňa a táto od neho požadovala, aby ho opravil. Keďže syn je vyučený stolár odkázal ju na syna,
aby to opravil cez deň, keď budú v práci. Na to mal G. odpovedať, že on nie je stolár a ani to nie je jeho

decko. Následne na to sa obrátila žalobkyňa na neho a on jej mal odpovedať, že on tak môže opravovať
elektrické kreslo, keďže je vyučený elektrikár. Následne to začala žalobkyňa riešiť, vyhadzovať mu to
na oči a uvádzať, že radšej by ju zabil elektrikou alebo niečo v takomto zmysle. Všetko sa to začalo po
návrate G. z Anglicka na Slovensko. Dôvodom prečo prišiel nebol strach žalobkyne, ale snaha, aby bol
syndomaprinej.Totoopakovala,keďnemohlaspávaťahovorilamutovnoci.PonávratesiG.vynucoval
jej pozornosť, bránil jej v tom, aby sa vôbec s ním ako s manželom rozprávala, nemohli sa ani zasmiať,

pretože jej vytýkal, že je už zase s ním kamarátka. Keď mal niečo urobiť odmietal to slovami, že to nie je
jeho dom, nie sú to jeho veci. Pred podaním trestného oznámenia asi rok dozadu chcela žalobkyňa od
neho, aby uviedol na listine, že sa zrieka časti domu, pretože ona platí vyšší úver ako žalovaný, odmietol
to. Celé toto konanie považuje za účelové v snahe usporiadať si majetky. Po návrate z Anglicka býval
G. u starej matky v O., kde je na neho prepísaný byt. Po vykázaní žalovaného z obydlia sa do domu

bez jeho súhlasu nasťahoval. K žiarlivostným scénam opísal situácie, ku ktorým dochádzalo jednak na
pracoviskuatiežajprisnahezmenyzamestnania,kedysamumalanaskytnúťprácavzariadeníSymbia,
ktoré navštevovala ich dcéra. Následne do tohto zamestnania nenastúpil, pretože by to nebolo dobré,
aby ho vídavala tam dcéra denno-denne, občas opravil nejaké zariadenie, rozbité veci, pretože Slávka
pri niektorých činnostiach rozbila zariadenie a bolo potrebné opraviť poškodené veci. Vyhadzovala mu

to žalobkyňa na oči s tým, že aj tam má ženy. Potom následne navštívila riaditeľa J. a mala požiadavku
na neho, aby bol preradený jej manžel na iné pracovisko, aby nemohol byť kontaktovaný so ženami,
s ktorými ho obviňovala z nevery. Neustále jej opakoval, že jej nebol neverný, následne ho obviňovala
z nevery a že mal mať s kolegyňa orálny sex. Pri situácii, ktorú opísala ohľadom obrusu uviedol, že išlo
o starý vyradený obrus z technickej univerzity, ktorý mali v altánku. Vylial kávu na tento obrus, preto ho

zroloval a hodil do koša. Z toho vznikla predstava žalobkyne, že si pripravuje obrus na jej obesenie.
Rovnako tak uviedol, že vždy Slávke dával šál, keď išli von a tento jej utiahol, aby neprechladla. Poprel,
že by bol masíroval väzy a krk žalobkyni, prípadne by jej mal pritiahnuť silno šál na krk. K sekere
uviedol, že zakúpili domov sekeru a motorovú pílu z dôvodu spracúvania starých drevených trámov po
kúpe rodinného domu, ktoré boli používané na vykurovanie v jarných mesiacoch. Keď nevedel nájsť

v domácnosti sekeru tak sa pýtal, že či si má veci dávať pod posteľ, aby z domácnosti nemizli. Z toho
vznikla žalobkynina predstava, že ich chce pozabíjať. Poprel, že by niekedy v minulosti žalobkyňu fyzicky
napadol alebo udrel. Nepamätal si incident a situáciu, ktorú opisovala v súvislosti s úderom na žalúdok,
poprel to. Rovnako sa vyjadril na tvrdenia žalobkyne v súvislosti s užívaním alkoholických nápojov.
Poprel to vzhľadom na fakt, že pracoval vo Zvolene, kde sa prepravoval osobným motorovým vozidlom,

denno-denne jazdil a to aj cez víkendy vzhľadom na brigády, ktoré mal. Rovnako uviedol, že chodieval
von aj s dcérou Slávkou, kde sa vozievali autom.

4.2. Keďže bol žalobkyňou obvinený aj z týrania vlastnej dcéry čo v konečnom dôsledku preukázané
nebolo uviedol, že občas sa stalo, že dal Slávke po zadku najmä vtedy, keď sa pokakala a exkrementy

vytiahla rukou, mala ich v ruke, prípadne špinila po zariadení domácnosti. Nikdy jej nespôsobil modriny
a naopak Slávka pri svojej váhe a zdravotnom hendikepe bývala často hysterická, nevedeli ju ukľudniť
a občas sa sama búchala po nohách kedy si spôsobovala modriny. Žalovaný potvrdil, že na Slávku
zle pôsobil krik rodičov, keď sa hádali. Uviedol, že pokiaľ na neho žalobkyňa zvýšila hlas, zvýšil na ňu
rovnako hlas. Nikdy jej však vulgárne nenadával, naopak žalobkyňa bola tá, ktorá na neho vulgárne

pokrikovala s tým, aby už zdochol a iné vulgarizmy. Rovnako sa k týmto vulgarizmom pripojil aj jej syn G..

5. V konaní navrhovali tak žalobkyňa, ako aj žalovaný vypočuť svedkov na potvrdenie alebo vyvrátenie
tvrdení a vyjadrení protistrany. Pokiaľ išlo o svedkyňu, ktorú navrhovala v konaní žalobkyňa vypočuť a to
jej sestru M. C. E. J. od návrhu na výsluch tejto svedkyne upustila. Doložila do spisu čestné vyhlásenie

vo fotokópii zo dňa 13.07.2023 strojom písané bez overenia jej podpisu. V čestnom prehlásení sestra
žalobkyne uviedla, že so žalobkyňou má veľmi dobrý vzťah. Opísala incident z leta 2018, keď bola na
Slovensku, bola u sestry v práci a prišiel tam veľmi nahnevaný žalovaný a na jej sestru kričal, obviňoval
ju, že trepe po škole. Nedorozumenie, za ktoré vinil žalobkyňu vyrobila jeho kolegyňa vrátnička. Naopakobviňoval žalobkyňu, že sa stretáva s bývalým partnerom P. H., s ktorým má syna G.. Uviedla, že si
nepamätá, že by sa so žalobkyňou normálne rozprával alebo ju objal alebo chytil za ruku, dal jej pusu,
mala z toho pocit akoby sa za ňu hanbil. Ďalej v čestnom prehlásení uviedla, že všetko toto jej sestra

trpela kvôli Slávke, ktorú nechcela dať do zariadenia. Hovorievala jej, že keby bola Slávka zdravá tak
od C. odíde do bytu, ktorý má vo Zvolene, ale Slávka je veľmi hlučná a dupoce. Susedia v bytovke by
to nezniesli.

5.1. V konaní žalobkyňa navrhla vypočuť ako svedkyňu J. H., od ktorej takisto doložila do spisu čestné

prehlásenie. Následne bola J. H. vypočutá na pojednávaní dňa 08.02.2024. Vo výpovedi uviedla, že na
technickej univerzite pracovala ako upratovačka 13 rokov. Posledné tri roky už nepracuje. Žalobkyňu
označila za vernú kamarátku s tým, že od žalobkyne vie, že žalovaný nenávidí malé ženy a nenávidí ani
ju. Následne sa vyjadrovala k tomu ako nosila jedlo jeho žene, dcére, ako sa o ne starala a tiež k tomu
ako sa mal vyjadrovať vo vzťahu ku nej žalovaný, mal ju prenasledovať, sliediť, vulgárne jej nadávať.
Doslova uviedla, že nemohla ani spávať tri mesiace čo stále videla ten jeho biely ksicht a tie vypúlené oči.

Jedenkrát bola svedkom toho ako mal povedať žene – žalobkyni, že aby išla po Slávku sama a nazvať ju
mrenou. Ostatné má sprostredkovane od žalobkyne čo jej hovorila. Nikdy v rodinnom dome u žalobkyni
nebola. Na otázky ohľadom znalosti veci a údajov, ktoré uviedla tak v čestnom vyhlásení, ako aj na
pojednávaní svedkyňa uviedla, že informácie má od žalobkyne. Verili si a hovorili si všetko a pravdu
od A po Z. Potvrdila, že písali list na technickú univerzitu ako sťažnosť na správanie žalovaného, ale

následne uvedenú list stiahla, pretože má strach zo žalovaného.

5.2. Ďalší zo svedkov, ktorí boli v konaní vypočutí na návrh žalobkyne bol jej syn G. D., ktorý vo
veci vypovedal 01.07.2025. Vo výpovedi uviedol, že so žalobkyňou má dobrý vzťah a k žalovanému
nemá žiaden vzťah. To, že žalobkyňa je jeho matkou neovplyvní jeho svedeckú výpoveď. Rozprával sa

o konaní s matkou a vie o veciach, ktoré sa pojednávajú. Svedok potvrdil, že dlhoročne žil a pracoval
v Anglicku. Koncom mesiaca august 2018 sa musel náhle vrátiť domov, pretože mu matka volala, že
je v koncoch, že doma sú hádky, vyhrážky. Preto sa vrátil na Slovensko. Najskôr mal pocit, že ide na
krátku dobu a vráti sa späť do Anglicka, ale už pri prvom stretnutí so žalovaným, ktorý ho bol zobrať na
stanicu mu tento hovoril, že je to veľmi ťažký život so Slávkou, stále rozprával len o tom aký je to ťažký

život so Slávkou. Svedok potvrdil, že mal vedomosť od matky o tom čo sa doma deje, ale chcel si urobiť
vlastný názor. Žalovaný mu hovoril, že matka je hysterická a vyrába zbytočné problémy. Bol samý humor,
sranda. Po niekoľkých mesiacoch doma zistil čo sa deje, aké sú hádky a prečo. Niekedy v novembri toho
roku zažil prvé vyhrážanie sa smrťou, pričom nevedel uviesť čo bolo príčinou hádky medzi žalobkyňou
a žalovaným, ale bolo to na chodbe a dobehol, keď sa žalovaný vyhrážal matke, že zoberie sekeru

a že tu bude masaker. Odtlačil ho ku dverám a on potom odišiel preč. Volali aj hliadku polície, ktorá
prišla, ale trestné oznámenie nepodali. Žalovaný mal policajtom hovoriť, že žalobkyňa vyrába iba hádky,
že na neho iba kričíme a on musí utekať z domu. Potom sa v novom roku vyhrážal, že má zbraň, je
prerobená, ale ju nemá doma. Preto matka kontaktovala riaditeľa Jalakšu a bola za ním, ktorý sa jej
vysmial do tváre. Uviedol jej, že on to riešiť nebude a má si to riešiť doma. Svedok ďalej opísal, že

počul ako žalovaný mal poznamenať niečo v tom zmysle „Tú kurvu treba zabiť“. Vtedy to neriešil, ale
následne to povedal matke. Matka bola dlhodobo obmedzovaná v komunikácii, v stretávaní sa aj so
svojou vlastnou rodinou. Žalovaný čokoľvek čo sa udialo riešil s kolegami alebo nadriadenými v práci
a vyhadzoval ho z domu s tým, že je to jeho dom, on na ňom pracoval a že svedok tam nepatrí. Býval
agresívny na matku aj na sestru. Svedok potvrdil, že poberal opatrovateľský príspevok na starostlivosť

o sestru a to od decembra 2018 do februára 2023 a pomáhal matke v starostlivosti o sestru. Na otázky
zo strany právneho zástupcu žalovaného svedok uviedol, že po návrate z Anglicka býval v byte u starej
matky v Detve. V dome býva od februára 2023. Keď chodil na návštevy z Anglicka býval na internáte.
Následne opisoval situácie, ktoré mal z informácií od matky sprostredkovane, keď ho kontaktovala do
Anglicka, prípadne po návrate a ktoré mu hovorila.

5.3. Žalovaný navrhol v konaní vypočuť priamo nadriadeného a to A. F. J., ktorý pracuje ako riaditeľ
študentského domova a jedálne na technickej univerzite od marca 2018. So žalovaným má kolegiálny
vzťah, pozná ho a pracujú na jednej z organizačných štruktúr technickej univerzity. Rovnako pozná aj
žalobkyňu, s ktorou sú kolegovia, aj s touto má kolegiálny vzťah. Svedok sa vyjadroval k situácii, ktorú

vnímal v roku 2018 kedy ho kontaktovala a oslovila žalobkyňa a chcela s ním riešiť vzťahové problémy,
ktoré mala so žalovaným. Uviedla, že manžel nepracuje kvalitne, venuje sa kolegyniam, ktoré sú na
pracovisku. Po rozhovore s ňou jej sľúbil, že to prešetrí. Kontaktoval priamo nadriadeného žalovaného
a zistil, že vhupol do problému, ktorý sa ťahá už dlhšiu dobu. Rovnako kontaktoval aj zamestnancova prešetril si celú situáciu. Po prešetrení uviedol, že zistil, že žalobkyňa mala pocit, že sa na pracovisku
deje niečo nekalé. Údaje, ktoré zistil vyhodnotil ako nepravdivé, zavádzajúce a klamlivé. O vyšetrení
celej situácie ju informoval, pretože spolu komunikovali, možno na tretí – štvrtý telefonát jej povedal, že

nemá žiadne takéto informácie a nemá čo riešiť. Za celé obdobie, po ktoré je v pozícii riaditeľa nezachytil
žiadnu informáciu, ktorá by potvrdzovala sťažnosti a vyjadrenia žalobkyne. Žalovaného za celý čas
vníma ako zamestnanca, ktorý si plní svoje pracované povinnosti, je úslužný, nie sú na neho žiadne
sťažnosti, jeho práca a ani postup nie je neštandardný. Pokiaľ išlo o žalobkyňu táto ho kontaktovala
dva alebo trikrát potom s tým, že ho mali (myslí tým žalovaného) vidieť niekedy na pracovisku, kde

nemal čo robiť. Následne uvedené skutočnosti preveroval a od kolegýň sa dozvedel, že informácie od
žalobkyne nie sú dôvodné, že sú nepravdivé, zavádzajúce a klamlivé. Celé toto sa podľa svedka dialo
z nejakého presvedčenia alebo vnútorného pocitu pani žalobkyne, že sa deje niečo nekalé. Celá situácia
vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným vyvrcholila niekedy v roku 2023 kedy ho oslovil žalovaný
s tým, či by mu neposkytli bývanie. Následne mu bolo umožnené bývať v internáte na Barinách od
februára2023dokoncaroku2023.Vroku2024cestoupersonálnehooddeleniamudohodliazabezpečili

trvalejšie ubytovanie na slobodárni technickej univerzity. K pracovným výkonom, pracovnej morálke
svedok nemal žiadne výhrady a ani nezachytil žiadne informácie v súvislosti s nevhodným správaním,
prácou žalovaného. V súvislosti s plynovou pištoľou, ktorú mal mať žalovaný v zamestnaní uviedol, že
po kontakte pracovníčky BOZP pani F. odkázal žalobkyňu na orgány činné v trestnom konaní. Rovnako
svedok opísal incident, ktorý mal so synom žalobkyne kedy ho oslovil pred technickou univerzitou syn

žalobkyne a žiadal od neho, aby riešil C.. Na to mu uviedol, že určite nebude riešiť s ním žalovaného
aurčitenienatomtomieste.Pozdravilich,pretožetambolajsožalobkyňouaodišiel.Naotázkuzostrany
právnej zástupkyne žalobkyne svedkovi tento uviedol, že od začiatku vzhľadom na aktivity vyvinuté zo
strany žalobkyne poskytol žalovanému priestor na vyjadrenie sa k situácii v domácnosti. Z rozhovorov
alebo z pohovorov so žalovaným bolo zrejmé, že títo majú vážne vzťahové problémy, ktoré si však musia

riešiť sami. Žalovaný mu povedal aj úzko osobné veci s tým, že majú chorú dcéru. Vnímal to tak, že
je žalovaný buď fantastickým hercom alebo skutočne má dcéru rád a venuje sa jej. Svedok uviedol,
že jediný žalovaný ako pracovník technického úseku mal umožnenú v lete dovolenku dlhšie časové
obdobie práve preto, že zariadenie, v ktorom bola umiestnená dcéra bolo zatvorené.

5.4. Ďalší zo svedkov v konaní vypočutý bol J. Q., priamo nadriadený žalovanému. Poznal obe
strany sporu zo zamestnania a uviedol, že s oboma má neutrálny vzťah, pričom žalovaný je jeho
podriadeným. Boli kolegami, pracoval ako rádový údržbár cez 20 rokov a posledných 5 rokov je v pozícii
nadriadeného. Svedok uviedol, že ho žalobkyňa kontaktovala za manžela, pretože ho obviňovala
z agresivity, nezodpovednosti a podobne. Kontaktovala ho aj doma a aj v práci. V roku 2022 mu volávala,

kde je Slávo, že jej nedvíha telefón, nie je v dielni. Rovnako mu volávala aj domov, že sa nestará o dcéru,
že sa hádajú. Keď bol na pracovisku tak buď pracoval pri ňom alebo bol si robiť svoju prácu, preto
nemohol zdvihnúť pevnú linku v kancelárii. Svedok uviedol, že im do súkromia a do manželstva nevidel.
K správaniu a povahe žalovaného uviedol ,že neboli na neho žiadne sťažnosti, neboli žiadne konflikty,
nebolo nič s ním riešené. Na 98% , pretože nikto nie je stopercentný, je dobrým zamestnancom a robotu

si robí. Nemal vedomosť o nejakých vzťahoch žalovaného s kolegyňami aj keď reči zo strany žalobkyne
k tomu boli. K telefonátom uviedol, že na pracovisko v roku 2022 volávala pravidelne, možno 10-15 krát
v priebehu polroka a hľadala manžela. Domov mu volala dvakrát.

5.5. V konaní bola vypočutá aj svedkyňa O. C., ktorú označila žalobkyňa za priateľku žalovaného, pre

ktorú boli hádky v domácnosti. Svedkyňa uviedla, že pracuje ako vrátnička na študentskom internáte od
roku 2016. Od uvedeného obdobia je kolegyňou žalovaného. Uviedla, že sa stalo, že syn žalobkyne (G.
D.) volal na messenger jej synovi a dopytoval sa či má niečo so žalovaným. Jej synovi to bolo trápne,
preto poprosil sestru, aby sa jej opýtala na vzťah s C.. Následne deťom vysvetlila, že žiaden vzťah nemá,
že je to hlúposť. Po rozhovore s vlastnými deťmi jej syn kontaktoval späť G. D. a oznámil mu, že určite

jeho matka žiaden vzťah so žalovaným nemá. Následne bola aj za vedúcou vysvetliť situáciu a uviesť
veci na pravú mieru. Bol tam zavolaný aj žalovaný a všetko si prekonzultovali. Následne ju kontaktovala
žalobkyňa telefonicky a ospravedlnila sa jej aj so synom na vrátnici nového internáte, mohlo to byť päť
rokov dozadu. Svedkyňa si to nepamätala presne. Následne sa stávalo, že ju telefonicky kontaktovala
žalobkyňa a bola zvedavá či tam C. neprespáva, na čo jej odpovedala, že o tom vedomosť nemá.

Vzhľadom na opakované telefonáty a na pokyn vedúcej sa dohodli, že keď už bude cez vnútornú linku na
pracovisku telefonovať žalobkyňa, aby telefón nezdvihla. Toto bolo v rokoch 2019, 2020. K žalovanému
uviedla, že nikdy nebol vulgárny, agresívny voči kolegom a nemá vedomosť ani o tom, že by sa niekto
zo zamestnancov na jeho správanie sťažoval.6. Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 7C/16/2023 bolo zistené, že na tunajšom súde bol dňa
01.03.2023 podaný návrh na vydanie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 , písm. e/

a h/ CSP. Tunajší súd vo veci rozhodol uznesením zo dňa 02.03.2023, ktorým nariadil neodkladné
opatrenie a ktorým uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako
desať metrov s výnimkou prípadov nevyhnutnej potreby súbežnej účasti žalobkyne a žalovaného na
procesných úkonoch pred orgánmi verejnej moci a uložil mu povinnosť nevstupovať do miesta obydlia
žalobkyne a to rodinného domu na adrese E. XX/X P. F.. Súčasne uložil žalobkyni povinnosť podať

v lehote 30-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia žalobu vo veci. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
v uvedených výrokoch nadobudlo právoplatnosť dňom 24.06.2023 v spojení s rozhodnutím Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 09.06.2023.

7. Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14Pc/5/2023 bolo zistené, že žalobkyňa dňa 21.03.2023
podala na tunajšom súde návrh na rozvod manželstva. Okresný súd Zvolen vo veci rozhodol rozsudkom

dňa 18.05.2023, právoplatný 01.06.2023 tak, že manželstvo žalobkyne a žalovaného uzavreté dňa
12.12.2003, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Zvolen rozviedol.

8. Súčasťou žaloby bola časť zdravotnej dokumentácie vo fotokópii doložená žalobkyňou z návštev
a ošetrení u jej všeobecnej lekárky C. L. M. z rokov 2012, 2015, 2017, 2021, kde pri záznamoch je

uvedené okrem iných zistení „stresy zvýraznené v práci aj doma, panická a úzkostná porucha, migréna“.
Vroku2012konštatovalaC.L.M.privyšetrení„stresyzvýraznenévpráciajdoma“.Vroku2021„panickú
a úzkostnú poruchu“. Rovnaký záznam je aj v roku 2017, ktoré sú totožné.

9. K žalobe bol pripojený úradný záznam zo dňa 16.02.2023 a potvrdenie zo dňa 16.02.2023

ČVS:ORP-87/1-VYS-ZV-2023 o vykázaní zo spoločného obydlia podľa § 27a ods. 1 Zákona
o policajnom zbore. Z uvedeného potvrdenia vyplýva, že dňa 16.02.2023 bol žalovaný vykázaný zo
spoločného obydlia ohrozenej osoby – žalobkyne. Vykázanie sa vzťahuje na priestor rodinný dom
súpisné č. 85/8, kat. úz. F., okres Zvolen, nachádzajúceho sa na pozemku parc. č. 199/2, parcely
registra C. Pozemok je umiestnený v zastavanom území obce, spôsob využívania pozemku, pozemok

sa nachádza v obci, kde vlastníkom je v podieloch F. C. a B. C.. Adresa na doručovanie písomností
vykázanej osobe Študentský domov Technickej univerzity, rovnako aj miesto, kde sa bude vykázaná
osoba zdržiavať. Pri vykázaní odovzdal žalovaný dva kusy kľúčov od spoločného obydlia. Z úradného
záznamu vyplýva, že políciu kontaktovala žalobkyňa a žalovaný bol vykázaný zo spoločného obydlia
vzhľadom na predchádzajúce útoky, kde je uvedené meno J. P. opakovane, ktorý naposledy dňa

15.02.2023 v telefonickom rozhovore s poškodenou po zistení, že ich ťažko zdravotne postihnutá dcéra,
ktorú dala žalobkyňa umiestniť do DSS v N. D. jej mal uviesť „Ty kurva vyjebaná, veď počkaj, veď
zbadáš“. Opätovne je uvedené meno J. P., ktorý mal byť upozornený na to, že počas vykázania zo
spoločného obydlia je povinný nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov.

10. K žalobe bol pripojený výpis z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. F., obec F., okres Zvolen, z ktorého
vyplýva, že uvedená nehnuteľnosť rodinný dom a parcely sú vo vlastníctve strán sporu v 1/1-ine v režime
BSM.

11. Žalovaný k vyjadreniu pripojil zápisnicu o vydaní veci plynovej pištole a nábojov zo dňa 16.02.2023

ČVS:ORP-87/1-VYS-ZV-2022. Z uvedenej zápisnice vyplýva, že táto bola vydaná dobrovoľne. Išlo
o plynovú pištoľ ME8 s jedným kusom prázdneho zásobníka a pláteným puzdrom, pričom náboje do
pištole tam nie sú.

12. Žalobkyňa po vyjadrení žalovaného doložila do spisu správu z vyšetrenia u psychiatričky C. D. P.

M. zo dňa 17.05.2023, z ktorej vyplýva, že ide o prvovyšetrenie. Správa zachytáva rodinnú, osobnú
anamnézu, pracovnú a sociálnu anamnézu, gynekologickú, alergologickú a farmakologickú anamnézu.
Následne bola stanovená diagnóza posttraumatická stresová porucha s prejavom úzkostne hypotimnej
symptomatiky. Bolo odporučené užívanie medikamentóznej liečby azoneurax 1/3 až 1 tabletka večer.
Súčasne bol doporučený neurol, lexaurin po jednej tabletke, prípadne pol tabletky večer.

13. Žalobkyňa pripojila k vyjadreniu rozsudok Okresného súdu v Prachaticiach zo dňa 29.06.1993
bez vyznačenej právoplatnosti č.k. 3Nc/66/1993-29, ktorým maloleté deti F. a J. boli zverené do
výchovy matky s uložením povinnosti otca prispievať na ich výživu a úhradou nedoplatku na výživnom.V odôvodnení sú zachytené výpovede tak matky, ako aj otca. Vo výpovedi matka tvrdila, že ju mal mlátiť,
ako aj deti v dôsledku čoho sa dcéra začala pomočovať. Naopak otec takéto tvrdenia neuvádzal, naopak
poukazoval na vzťah matky k jehovistom a obavy o deti.

13.1. Súčasne pripojila žalobkyňa aj rozsudok vo veci 14C 119/93 ohľadom rozvodu manželstva
žalovaného s bývalou manželkou E. C., K. D.. Rozhodnutie je zo dňa 13.12.1994. Z odôvodnenia
vyplýva, že dokazovaním mal súd preukázaný vážny, hlboký rozvrat, nakoľko títo manželia už nežijú
v spoločnej domácnosti, pričom matka s maloletými deťmi žije dlhšiu dobu v Čechách, kde má vytvorené

pre deti nové výchovné prostredie. Deti tu navštevujú školu a žijú spolu s druhom matky v spoločnej
domácnosti.
13.2. Ďalší rozsudok pripojený v konaní zo strany žalobkyne bolo rozhodnutie Okresného súdu
v Českých Budějoviciach č.k. Nc 1010/2001-23 zo dňa 24.05.2001, ktorým bolo určené, že nie je treba
súhlasu s nezrušiteľným osvojením maloletého F. a maloletej J. manželom matky L. H.. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva, že otec sa od roku 1993 o obe maloleté deti nezaujíma, nestýka sa s nimi, nepíše

im, neposiela darčeky a neinformuje sa ohľadom ich zdravotného stavu, správania a prospechu v škole.
Deti svojho otca ani nepoznajú. Rovnako súd nezistil, že by otcovi bránili nejaké závažné okolnosti
v styku s maloletými deťmi, ktoré by mu znemožňovali, aby o ne prejavoval záujem. Neplní si svoju
zákonnú vyživovaciu povinnosť voči deťom dobrovoľne a výživné platí na základe výkonu súdneho
rozhodnutia. Vzhľadom k tomu súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre určenie osvojenia

maloletých detí.

13.3. Rozsudkom Okresného súdu v Českých Budějoviciach č.k. Nc 328/94-36 zo dňa 30.04.1996 bol
udelený matke súhlas k podaniu žiadosti o zmenu štátneho občianstva u maloletých detí F. a J. C. zo
slovenského štátneho občianstva na české štátnej občianstvo. Súčasne bolo rozhodnuté aj o úprave

rodičovských práv a povinností pred rozvodom manželstva.

14. Žalovaný na vyjadrenia a rozhodnutia žalobkyne ohľadom maloletých detí pochádzajúcich
z predchádzajúceho manželstva predložil do spisu prehlásenie biologického syna vyhotovené dňa
26.09.2023 v Českých Budějoviciach, v ktorom prehlásil F. H., že si spomína na svojho otca, ktorý sa

o neho aj o sestru staral, brával ich na prechádzky alebo do mesta. Správal sa k nim starostlivosti, nikdy
nezvyšoval hlas, nepoužíval fyzické tresty. Spomenul si aj na hádky medzi rodičmi, ktorých dôvodom
bol príklon matky k svedkom jehovovým a ktoré skončili odchodom do Čiech, kde vystriedali viacero
miest na bývanie. S otcom stratil kontakt. Kontakt obnovil potom ako ho matka vo veku 17 rokov nechala
bez akejkoľvek pomoci samého. Postupne došlo k obnoveniu kontaktov s otcom, ktoré udržuje doposiaľ

predovšetkým telefonicky.

15.ZariadeniesociálnychslužiebZáhonok,úsekDSSSymbiapodalodňa16.01.2024správunazáklade
žiadosti zo strany súdu. Zariadenie potvrdilo, že F. C., dcére strán sporu poskytovali sociálne služby
v Domove dôchodcov a domove sociálnych služieb Zvolen, stredisko DSS Symbia, Moyzesova, Zvolen.

Sociálne služby typu špecializované zariadenie ambulantnou formou bolo poskytované od 14.04.2008
do13.02.2023.PočasposkytovaniaslužiebuF.C.nezistilistopyfyzickéhonásiliaanemalianivedomosť
o psychickom násilí voči Slávke. Správu podávala H. J. A., vedúca úseku Symbia.

16. V priebehu konania doplnila žalobkyňa správu od ošetrujúcej psychiatričky z januára 2024,

z ktorej bolo zistené a konštatované užívanie liekov Neurol, Alprazolam, Lexaurin a diagnóza F43.1
posttraumatická stresová porucha s prejavom úzkostnej hypotimnej symptomatiky.

17. Žalovaný do spisu doložil výzvu na vyjadrenie sa k sťažnosti pani H. zo dňa 14.09.2020 C. O. R.,
kontrolórkou TU vo Zvolene spolu so svojim vyjadrením z 18.09.2020 a následným späťvzatím sťažnosti

zo dňa 10.09.2020 J. H..

18. Vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovania požiadal žalovaný cestou právneho zástupcu o pripojenie
a oboznámenie s listinami nachádzajúcimi sa vo vyšetrovacom spise a to uznesenie o začatí trestného
stíhania podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku zo dňa 15.02.2023, zápisnica o výsluchu svedkov C.

P. F., C. S. E., H. J. A., C. T., U. J., H. V., C. K., C. C. L., ktorý vo veci podával znalecký posudok
vrátane pripojenia znaleckého posudku č. 101/2023 a 102/2023, ako aj závery znaleckého posudku H.
C. I., PhD. č. 18/2023 a závery znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odboruprírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie vrátane odpisu z registra trestov žalovaného
a úradné záznamy zo dňa 15.02.2023 a 11.04.2023.

18.1. Z pripojených listín boli vyhotovené fotokópie, ktoré sú súčasťou spisu. Uznesením zo
dňa 15.02.2023 ČVS:OFP-87/1-VYS-ZV-2023 bolo začaté trestné stíhanie za zločin týrania blízkej
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a/, b/, ods. 3, písm. d/ Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 138, písm. b/ Trestného zákona, pretože páchateľ od presnejšie nezistenej doby roku
2006 do presnejšie nezisteného času dňa 15.02.2023 v byte na adrese T. H. XXX P. C. L., v rodinnom

dome v Obci F., N. T. E. XX/X, ako aj iných miestach okrese Zvolen spôsoboval fyzické a psychické
utrpenie svojej manželke A. B. C. D., ako aj svojej ťažko zdravotne postihnutej dcére F. C. a to takým
spôsobom, že na dcéru bol zlý, nadával jej, bil ju, čím jej spôsoboval modriny na rôznych častiach tela,
manželku obviňoval za to, že ich dcéra je chorá, kričal po nej, nadával jej ,hádzal do nej veci, ale tak, že
ju nikdy nimi nezasiahol, raz sa stalo, že ju vyhodil aj s dcérou z domu, nechcel ich pustiť dnu, zakazoval
manželke rozprávať sa s rodinou z obavy, že im povie čo sa u nich doma deje, obviňoval ju, že sa chodí

kurviť, odpojil jej káble od internetu, aby nemohla s nikým si písať, raz ju fyzicky napadol a to tak, že
ju oprel o bráničku pri dome a päsťou jej zatlačil na pankreas, viackrát sa na manželku a dcéru zahnal
rukou. Následne asi pred 13-timi rokmi začal prvýkrát manželke a dcére vyhrážať sa zabitím čomu
predchádzali fyzické útoky voči jeho dcére do čoho sa zastarala jeho manželka, naschvál opakovane
utekal z domu aj napriek tomu, že mal vedomosť, že po jeho odchode bude jeho dcéra doma vyvádzať.

Pred 7-mi rokmi po presťahovaní sa do rodinného domu v Obci Sása sa jeho agresívne správanie začalo
stupňovať, rozbíjal veci v dome, vyhrážal sa zdevastovaním domu. V októbri 2018 počas vzájomnej
hádky s manželkou jej povedal, že ide zobrať sekeru a urobí masaker, pričom sa jej podarilo pred ním
utiecť. Asi pred dvomi rokmi jej doma v priestoroch kuchyne s úsmevom na tvári povedal, že ju zabije,
aby už netrpela. Taktiež v tomto období po zmiznutí pláteného obrusy z altánku manželke uviedol, že

ho roztrhal a skúšal koľko vydrží, keď ju bude škrtiť. Taktiež v tomto období chytil popolník v altánku,
zahnal sa ním po nej, avšak ho nehodil. Minulý rok v lete počas hádky pred obchodným domom Kaufland
v Meste Zvolen na parkovisku manželke povedal, že podpáli dom a zbije ju spolu s deťmi. Naposledy
dnešného dňa, t.j. 15.02.2023 v telefonickom rozhovore s poškodenou po zistení, že ich ťažko zdravotne
postihnutú dcéru dala umiestniť do DSS v N. D. jej povedal „Ty kurva vyjebaná, veď počkaj, veď zbadáš“

a následne jej položil telefón čím týmto svojim konaním ohrozoval fyzické a psychické zdravie svojej
manželky a dcéry.

18.2. Dňa 12.12.2023 bola na OR PZ, OKP vypočutá C. P. F., sociálny terapeut DSS Symbia, ktorá
uviedla, že pracuje ako terapeutka v Symbii v Meste Zvolen. Od roku 2018 do začiatku roku 2023.

Klientkou je aj F. C., pričom svedkyňa žiadne známky fyzického násilia na Slávke nevidela. Správanie
rodičov voči nej bolo veľmi dobré. Slávka nevie vzhľadom na diagnózu emócie prejaviť, má naučené
stereotypy a svedkyňa uviedla, že sama videla ako si Slávka ubližuje, udiera sa päsťami do stehien,
škrabe sa, štípe sa. Prejavy nespokojnosti dáva najavo krikom, jačaním, búchaním do stien.

18.3. Rovnaký deň bola vypočutá aj C. S. E., sociálny pedagóg DSS Symbia, ktorá v rámci výpovede
uviedla,žesiznámkyfyzickéhonásilianaSlávkenevšimla.Správanierodičovvjejprítomnostiboloúplne
v poriadku. Starostlivosť o Slávku, ako aj spolupráca s nimi bola dobrá. Nebadala žiadne neprimerané
správanie voči Slávke, ani zanedbanie starostlivosti, hygieny a podobne. Svedkyňa uviedla, že mala
veľmi dobrý vzťah s oboma rodičmi a Slávku mala v starostlivosti od jej piatich rokov. Nevnímala Slávku

tak, že by bola týraná. Bolo o ňu riadne postarané, nikto jej neubližoval. Svedkyňa sa vyjadrila aj
k sprostredkovaným informáciám, ktoré mala od matky Slávky pani C., ktorá jej spomínala, že nie je
spokojná s manželom, že tento kričí, že má kurvy a neznáša jej syna. Všetko to má prezentované len
slovne od nej, nebola svedkom nikdy takéhoto správania. Dokonca uviedla, že ju pani C. upozornila na
to, že otec Slávku zbil po zadku a, že tam má modrinu. Ona však žiadnu modrinu na zadnej časti tela

nemala. Uviedla však, že Slávka mala 130 kg, potácala sa, hocikde sa aj v zariadení vedela udrieť. Brala
veľa liekov a stávalo sa, že keď ju aj svedkyňa chytila za ruku ostával odtlačok jej ruky na ruke Slávky.
Slávka sa zvykla niekedy na protest búchať päsťou po stehnách. Podľa nej sa rodina C. dostala do stavu,
keď nezvládala diagnózu dcéry a starostlivosť o ňu, pričom Slávke sa pridružili aj ďalšie psychiatrické
ochorenia. Podľa svedkyne bolo najlepšou cestou umiestnenie Slávky na celoročný pobyt. Rozprávala

sa aj s pánom C., ktorý jej spomínal, že manželka je veľmi žiarlivá, že na neho vrieska a vrieska aj
na Slávku, venuje sa len synovi a čo spraví on nie je dobré. Kontroluje mu príchody do práce. Viac
pozornosti venuje synovi.18.4. V konaní bola vypočutá H. J. A., vedúca strediska DSS Symbia. Aj táto svedkyňa uviedla, že
spolupráca so Slávkinou mamou a otcom bola normálna. Chodili po ňu obaja rodičia. Výnimočne sa
stalo, že prišiel po ňu len otec sám. V prípade zabezpečenia veci potrebných pre Slávku plienky, utierky,

náhradné oblečenie, tieto veci vždy doniesli. Slávka má detský autizmus, je neverbálna, nerozpráva,
vydáva len pár slov, nevie komunikovať svoje potreby bežným spôsobom, preto je to s ňou v živote
náročné. Má špecifické formy správania, odchádza z miestnosti, tlačí ľudí preč, vydáva zvuky, akoby
kričala, rovnako na prechádzky sa musí s ňou chodiť jednou cestou. Ak bola v rodine nepohoda prejavilo
sa to aj na Slávkinom správaní, ktorá bola viac nepokojná. Nikdy nevidela svedkyňa na Slávke známky

fyzickéhonásilia.Anijejkolegynenesignalizovaliznámkyfyzickéhonásilia.Uviedla,žeSlávkajeobézna,
má 130 kg, k ľuďom bola jemná. Nebolo jej ani avizované sebapoškodzovanie. V závere uviedla, že
starostlivosť o autistické dieťa je veľmi náročné. Tieto deti, ako aj dospelé nemajú radi zmeny, majú radi
nalinkované denno-denné veci, rituálny, každá zmena je pre nich náročná na zvládnutie. Každé dieťa
alebo každý autista má iné prejavy a inak zvláda zmeny v živote, nedá sa to paušalizovať.

18.5. C. T., ktorá bola vypočutá dňa 07.11.2023 uviedla, že pani C. D. pozná krátko asi štyri roky.
Zoznámili sa na vysokej škole, nakoľko jej syn chodil na Technickú univerzitu vo Zvolene, kde pani C.
D. robí. Syn je autista a ona je o tom rozprávala. Tiež jej spomínala, že má dcéru autistku, preto sa
skamarátili. Spomínala jej problémy, ktoré v rodine má, že manžel je nervózny, uteká z domu, že je doma
nepohoda. Dôvod nervozity manžela jej však neuvádzala. Nespomínala si, že by jej písala o fyzických

atakoch. Spomenula jej, že jej pomáhal vyzliekať kabát, pričom mala na krku šatku, ktorú jej silnejšie
pritiahol.

18.6. U. J. vypovedala dňa 11.04.2023 s tým, že je susedou v Sáse. K. C. býva v rodinnom dome pod
ich rodinným domom a majú záhrady spojené z bočnej strany. Pani C. D. svedkyňa vôbec nepozná.

Nevedela sa k nej vyjadriť. H. C. poznala ako starostka obce, chodil na obecný úrad kvôli odpadu, ktorý
hlásil. Na dome robil pán C., bola tam dreváreň, ktorá bola na spadnutie, všetko to porobil, staral sa aj
o záhradu. Poslednú dobu ho viac nevidela vonku na dvore. Nikdy nepočula, že by mali medzi sebou
konflikty. Uviedla však, že slabšie počuje. Rovnako nebola svedkom žiadneho neprimeraného správania
medzi manželmi. Ich dcéru nevidela ani raz, nevie aká je a čo jej je. Nikdy ho nevidela myslí tým C.

kričať. Pôsobil na ňu úctivo, bol usmiaty.

18.7. Svedok H. V. dňa 11.04.2023 uviedol, že býva v dome pod rodinným domom rodiny C., pričom
ich delí neobývaný dom po ženinej starej mame. K. C. je dosť uzavretá, nenadväzuje kontakty so
susedovcami. Pána C. vydával, pozdravili sa, stále niečo na dvore robil, sám zlikvidoval rozpadnutú

hospodárskubudovu.ViackrátpočulakopaniC.kričínasvojhomanžela,abyvypadolzdomuzatoujeho
kurvou. Bolo to minulý rok. Keď je tam krik tak do minúty je pán C. zbalený a ide preč. Svedok nepočul,
že by manželke kričal niečo naspäť na tieto jej slová. Nezaregistroval u nich žiadne fyzické násilie. Po
vykrikovaní manželky vždy odišiel preč. C. na neho pôsobí ako zdecimovaná troska, vidno na ňom, že
život čo vedie mu dáva zabrať. Videl ho aj s chorou dcérou. Manželku nevidel s ňou. Násilné správanie

Melicha voči dcére nikdy nevidel. Situáciu vnímal tak, že o dieťa sa staral on. Pani C. nekomunikuje,
nezdraví sa a nikdy s ňou nemal žiaden kontakt. Počul len vykrikovanie za manželom, pretože to bolo
počuť na pol dediny.

18.8. C. K. v konaní vypočutá ako svedkyňa uviedla, že je susedou so záhradou s rodinným domom

rodiny C.. Nenavštevujú sa, nie sú v kontakte. Vždy videla okolo domu robiť pána C., ktorý to tam
dával do poriadku. Podľa toho videla, že je pracovitý. Pani C. nevidela pri prácach okolo domu asi kvôli
tomu, že majú postihnutú dcéru a venovala sa jej. Viackrát videla C. s taškou ako odchádza bránou von
z domu, čo sa u nich dialo uviesť nevedela. Počula krik, ale nevedela uviesť kto na koho kričal. Potom
vždy Melich odišiel s taškou v ruke preč. Obaja majú robiť na Technickej univerzite vo Zvolene. Podľa

názoru svedkyne keby Melich ubližoval manželke bola by vybehla o pomoc z domu a nie naopak. Vždy
odchádzal z domu preč C..

18.9. Súčasťou je výsluch psychiatra C. C. L. zo dňa 05.10.2023, ktorý potvrdil podanie znaleckého
posudku vo veci č. 101/2023, na závere ktorého v plnom rozsahu zotrval. Pri rozdieloch zistení

znalkyne z odboru psychológia a jeho uviedol, že nie je v kompetencii psychológa stanovenie
diagnózy posttraumatickej stresovej poruchy v zmysle diagnostických kritérií medzinárodnej klasifikácie
chorôb. U poškodenej (žalobkyne) nikdy nezistil prejavy posttraumatickej stresovej poruchy. Nejde
o uvedenú duševnú poruchu, nakoľko pre stanovenie tejto diagnózy sú potrebné splnenie trochzákladných diagnostických kritérií. Nezistil u nej žiadne prejavy najmä z oblasti chorobného prežívania
udalosti a to ani pri priamej expozícii spomienkam pri vyšetrení. Rovnako sa znalec vyjadril aj
k lekárskej správe všeobecného lekára, kde sa hovorí o poškodenej (žalobkyni), ktorej má byť

diagnostikovaná panická úzkostná porucha. Znalec uviedol, že žiadne prejavy panickej, ani úzkostnej
poruchy u poškodenej nezistil. Čo sa týka adaptačnej poruchy táto sa prejavovala ako reakcia na
viaceré negatívne udalosti, ktoré sú vymenované v posudky. Prejavovala sa poklesom nálad, prejavom
úzkosti v telesnej oblasti, poruchami spánku, intenzita tejto poruchy je mierna, nikdy nedosiahla
intenzitu, pre ktorú by bola poškodená obmedzená v osobnej, sociálnej i pracovnej oblasti a nikdy si

nevyžiadala práceneschopnosť. Pri poškodenej F. C. uviedol, že ide o duševnú zaostalosť v stupni
kedy je psychologickým vyšetrením len orientačne možné posúdiť hĺbku trvalého poškodenia pamäti
a intelektu. Nie je schopná odpovedať ako bolo s otcom, nakoľko ona žije tu a teraz. Vzhľadom na
deficit komunikačných schopností nie je možné psychiatrickým, ani psychologickým vyšetrením posúdiť
jej reakciu na prípadné správanie otca voči nej v minulosti.

18.10. Zo znaleckého posudku, ktorý bol podaný na OR PZ, OKP 09.08.2023 č. 101/2023 vyplýva, že
poškodená – žalobkyňa trpí duševnou poruchou - adaptačnou poruchou. Táto sa rozvinula približne
od roku 2017 a pretrváva i v súčasnosti. Vznikla ako reakcia na viacero negatívnych životných
udalostí. Tento stav nie je trvalý, existuje predpoklad, že psychiatrickou liečbou, resp. psychologickou
intervenciou dôjde k významnej redukcii až vymiznutiu jej psychických obtiaží. Vznikla ako následok

poruchy adaptácie na viacero prežitých negatívnych udalostí, z ktorých jednou bolo konanie jej
manžela. V minulosti prežité životné udalosti sa mohli podieľať na vzniku jej zvýšenej zraniteľnosti.
Z hľadiska kauzálnej súvislosti podľa majoritného obsahu popisovaných subjektívnych obtiaží sa na
vzniku duševnej poruchy u poškodenej podieľali jej reagovanie na dlhodobé konanie jej manžela
a situácia umiestnenia hendikepovanej dcéry v ústavnom zariadení sociálnych služieb, resp. predtým

neschopnosťzabezpečiťjejadekvátnepodmienkyprefungovanievdomácomprostredí.Minoritneďalšie
negatívneživotnéudalosti.Podielkauzalityjednotlivýchfaktorovniejemožnépsychiatrickýmvyšetrením
určiť. Tiež nie je možné posúdiť, ktorý z faktorov a či vôbec niektorý z nich mal rozhodujúci podiel na
vzniku duševnej poruchy.

18.11. Súčasne znalec podal znalecký posudok č. 102/2023, kde posudzoval zdravotný stav dcéry
strán sporu F. C., kde nezistil na úrovni psychiatrickej psychopatologické prejavy vzniknuté na podklade
psychotraumatizácie a tiež ani zmeny jej osobnosti vzniknuté týmto mechanizmom. Duševná porucha
nevedie k výrazne oslabenému emočnému reagovaniu na prakticky všetky podnety. Nezistil prejavy
duševnej poruchy, ktorá by vznikla mechanizmom psychotraumatizácie.

18.12. Vo veci podávala znalecký posudok aj H. C. I., H., klinická psychologička, ktorá podala aj
predbežnú správu pri výsluchu 15.02.2023 a následne podávala znalecký posudok. V závere posudku
uviedla, že vzťah poškodenej (žalobkyne) k jej manželovi (žalovanému) možno označiť skôr negatívny
svýraznýmiprvkamižiarlivostinajehoviacerékolegyne.Potrebovalaodneholáskuaoporu.Manželstvo

je však pre ňu utrpenie. Už nikdy nechce byť otrokom, slúžkou. Manželovi vyčíta neprimerané
správanie voči nej, voči jej synovi, aj voči ich spoločnej ťažko zdravotne postihnutej dcére. Uvádza,
že z manžela má najväčší strach. Obáva sa poškodenia spoločného majetku zo strany manžela.
Znalkyňa sa vyjadrila, že sa jej zdá, že poškodená vedome nenasadzuje ohľadom prežitých skutočností,
popis prežitých udalostí vedome nemodifikuje a nevymýšľa si také skutočnosti, ktoré ani neprežila.

Aktuálny zdravotný stav poškodenej z psychologického hľadiska označila za destabilizovaný v dôsledku
prežívania dlhodobej nadlimitnej záťaže v disharmonickom spolužití v rodine s nemanželským synom
a ťažko zdravotne postihnutou dcérou. Podľa znalkyne poškodená (žalobkyňa) javí známky typu
psychotraumy súvisiace s prežitými udalosťami.

18.13. Znalecký posudok ČES:PPZ-KU-SL-EXP-2023/579 vyhotovený Kriminalistickým a expertíznym
ústavom PZ, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie, ktorý bol súčasťou
vyšetrovacieho spisu bol tiež založený do spisu na návrh žalovaného. Z uvedeného znaleckého posudku
vyplýva, že zbraň, ktorú odovzdal žalovaný je plynovou pištoľou, z technického hľadiska ide v zmysle
zákona o strelných zbraniach a strelive o zbraň kategórie D.

18.14. Z registra trestov GP SR bolo zistené, že žalovaný nemá záznam.18.15. Z vyšetrovacieho spisu boli pripojené aj úradné záznamy vyhotovené 15.02.2023 z operatívneho
vyťaženia susedov C. K., U. J. ohľadom rodiny C. a tiež úradný záznam zo dňa 16.02.2023, kde v rámci
výkonu výjazdovej služby bolo vykonané šetrenie ku skutku, ktorý oznámila dňa 15.02.2023 žalobkyňa

v rámci trestného konania poškodená a tiež úradný záznam z 11.04.2023 v súvislosti s vyťažením
ošetrujúcej lekárky C. L. M., ktorá uviedla, že pri ošetreniach tak pani C., ako aj ich dcéry Slávky nebolo
na nich javiť žiadne známky týrania, ani nič podobné.

18.16. Súčasťou je aj znalecký posudok č. 18/2024 Ústavu pre znaleckú činnosť v psychológii

a psychiatrii, odbor psychológia, odbor zdravotníctvo a farmácia, zo záverov ktorého vyplýva, že na
prežívanom utrpení menovanej sa podľa názoru znalcov podieľalo aj vážne zdravotné poškodenie
jej dcéry, dlhodobá starostlivosť o dcéru, potreba finančného zabezpečenia. Je veľmi obtiažne určiť
vplyv ktorej negatívnej okolnosti bol väčší. No podľa vyjadrení poškodenej a kontextu situácie znalci
predpokladajú, že to bolo správanie manžela. Je to aj v zhode s poznatkom, že ak sa človek stretne
„s nepríjemnosťou“, ktorú zmeniť nemôže (poškodenie dieťa), o to viac potrebuje podporu zo strany

okolia (partnera) a o to viac ho zraňuje ak sa tento partner správa necitlivo. Poškodená teda trpela
správaním manžela, utrpenie prežívala ešte ťažšie, lebo „bola matkou poškodenej dcéry“. Podľa
zistení znalca – psychológa, fyzické, najmä psychické utrpenie malo negatívny vplyv na osobnosť
poškodenej. V rámci testových výsledkov sa možno domnievať, že sa u nej ešte viac zvýraznila
tendencia v neistote, napätia, strachu, ešte sa zvýraznila jej slabšia prispôsobivosť sociálnych kontaktov.

Podľa jej vlastného vyjadrenia sa viac bojí, nedokáže existovať bez prítomnosti syna, t.j. zväčšila sa
jej závislosť na ňom, horšie spí a podobne. K posttraumatickej stresovej poruche znalci uviedli, že
touto posudzovaná netrpí. Z uvedených nálezov a vyšetrení vyplýva, že trpí adaptačnou poruchou
s prevažujúcimi úzkostnými a somatovegetatívnymi príznakmi na báze akcentovanej osobnosti. Medzi
príznaky poruchy patria úzkostná a depresívna nálada, obavy, pocit, že nie je schopná vysporiadať sa

so situáciou, zhoršenie výkonu každodenných činností, sklony k dramatickému správaniu. K uvedeniu
posttraumatického syndrómu, teda známky PTSD čo uviedla H. I. znalci uviedli, že pre potvrdenie
diagnózy PTSD neboli uvedené príznaky, ktoré sú vedúce k takejto diagnóze. K argumentu vyšetrenia
C. L. znalkyňa konštatovala, že pri psychiatrickom vyšetrení sa skúma celý priebeh a berie sa do
úvahy verbálna produkcia správanie od začiatku. Ak by tam príznaky PTSD boli, boli by v záveroch

spomenuté. Diagnostika duševných porúch všeobecne, teda aj PTSD je v kompetencii psychiatrov, teda
znalca psychiatra, nie psychológa. Uvedený syndróm u posudzovanej nediagnostikovali vzhľadom na
vyplývajúce faktory klinickú syptomatiku a priebeh sa priklonili k diagnóze adaptačnej poruchy. Znalec
psychológ sa domnieva, že u poškodenej (žalobkyni) ide o psychotraumatizáciu, ktorá je v príčinnej
súvislosti s konaním podozrivého. Ide o to, že tento jej neposkytoval dostatočnú podporu ohľadne

dcéry, práve naopak dcéru mal biť čo vnímala ako veľmi stresujúce, zastrašoval ju, vyhrážal sa jej,
často pritom sa správal neprimerane (usmieval sa, mala z neho strach). K stanoveniu diagnózy
panickej poruchy a úzkostnej poruchy tak ako vyplýva z dokumentácie všeobecnej lekárky znalci
uviedli, že nie je možné stanoviť uvedenú diagnózu a to ani z dostupných údajov v dokumentácii,
ani z klinického obrazu popisovaného posudzovanou. V závere konštatovali, že u poškodenej vznikli

konaním podozrivého ako i ďalšími okolnosťami zmeny jej duševného stavu dosahujúcej chorobnej
úrovne a bola jej diagnostikovaná duševná porucha, odporučené farmaka. V rámci znaleckého posudku
sa vyjadrovali znalci aj k posudku H. C. I., kde znalec psychológ po obsahovej stránke považuje za istú
slabinu posudku skutočnosť, že pri integrovaní jednotlivých poznatkov do celku sa znalkyňa nevyhla
tomu, že niektoré jej vyjadrenia o osobe poškodenej vyznievajú protichodne, neposkytujú ucelený obraz.

Následne poukázal príklady takýchto protichodných vyjadrení. K znaleckému posudku C. C. L. uviedli,
že tento spĺňa všetky formálne podmienky a znalkyňa psychiater sa stotožnila so závermi uvedeného
posudku.

19. Na výzvu súdu oznámilo OR PZ, OKP dňa 16.01.2025, že žalovanému F. C. bolo dňa 31.10.2024

vznesené obvinenie. Súčasne pripojili uznesenie zo dňa 31.10.2024, ktorým bolo žalovanému vznesené
obvinenie za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a/, b/, ods. 3,
písm. d/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138, písm. d/ Trestného zákona vo vzťahu
k manželke (žalobkyni). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17.01.2025.

20. Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo
psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá
býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jednéhozmanželovobmedziťužívacieprávodruhéhomanželakdomualebobytupatriacemudobezpodielového
spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

21. Podanou žalobou žiadala žalobkyňa vylúčiť žalovaného z užívania nehnuteľnosti evidovanej OÚ
Zvolen, katastrálny odbor, pre kat. úz. F., okres F. a to domu súpisné č. 85, postavenom na parcele CKN
parc. č. 199/2 o výmere 183 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, zapísanom na LV č. XXX. Dôvody,
ktoré uviedla v žalobe spočívali v nevhodnom správaní sa žalovaného voči nej, ktoré vykazujú známky
fyzického a psychického násilia. V dôsledku takéhoto správania sa v tom čase ešte na manžela podávala

trestné oznámenie s tým, že poukazovala aj na trestné konanie, znalecké posudky podané v rámci
trestnéhokonaniaatiežnarozhodnutieOkresnéhosúduZvolenohľadomzákazupriblíženiaavykázania
žalovaného z užívania spoločnej nehnuteľnosti.

21.1. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že manželstvo týchto bolo rozvedené v konaní vedenom
pred Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 14Pc/5/2023, právoplatné dňom 01.06.2023. Rovnako nebolo

sporné, že rozhodnutím tunajšieho súdu bol uložený žalovanému zákaz priblíženia sa k žalobkyni na
menej ako desať metrov a tiež bol vykázaný z užívania nehnuteľnosti kedy mu bola uložená povinnosť
nevstupovať do miesta obydlia žalobkyne. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia bolo zo dňa
02.03.2023, právoplatné 24.06.2023 vo výroku I/ v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 09.06.2023 vo výroku II/ a III/ uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. Rovnako

medzi stranami nebolo sporné podanie trestného oznámenia vo veci a začatie trestného stíhania
uznesením OR PZ, OKP Zvolen, ČVS:ORP-87/1-VYS-ZV-2023 zo dňa 15.02.2023. Súčasťou spisu je aj
uznesenie o vznesení obvinenia s tým, že žalovanému bolo vznesené obvinenie pre zločin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby dňom 31.10.2024, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17.01.2025 vo
vzťahu pre správanie k žalobkyni. Rovnako medzi stranami sporu nebolo sporné to, že z ich manželstva

pochádzazdravotneťažkopostihnutádcéraSlávka,ktoráboladňom16.02.2023umiestnenávZariadení
DSS Nová Baňa celoročne. Žalovaný s umiestnením zdravotne ťažko postihnutej dcéry nesúhlasil o čom
mala vedomosť aj žalobkyňa.

21.2. S poukazom na ustanovenie § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka bolo potrebné zistiť či

došlo k fyzickému alebo psychickému týraniu žalobkyne zo strany žalovaného. Novelou občianskeho
zákonníka účinnou od 01.01.2003 bolo ustanovenie § 146 doplnené o nový odsek, odsek 2, ktorý
upravuje možnosť súdu riešiť problematiku bezpodielového spoluvlastníctva manželov v prípade ak
jeden z bezpodielových spoluvlastníkov, to znamená jeden z manželov fyzicky alebo psychicky týra
druhého manžela. Ide o možnosť domáhať sa, aby súd na návrh jedného z manželov obmedzil užívacie

právo druhého manžela k domu alebo k bytu, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
Manžel, ktorý podáva takýto návrh na súd musí preukázať, že došlo k psychickému alebo fyzickému
násiliu, resp., že je tu hrozba takéhoto násilia aj v budúcnosti. Zákon zakotvil podmienku, že konanie
jedného z manželov spôsobuje neznesiteľné spolužitie čo treba chápať tak, že pomery v dome alebo
v byte druhému manželovi alebo jeho deťom, či blízkym príbuzným bývajúcim v byte nedovoľujú byt

pokojne užívať bez strachu o svoju osobu a bez strachu o život a zdravie ostatných členov domácnosti.
Súd môže v takomto prípade právo užívať dom obmedziť alebo môže z užívania takejto nehnuteľnosti
násilníka úplne vylúčiť. Pokiaľ by išlo o obmedzenie užívacieho práva treba to chápať tak, že sa môže
jednak určiť rozhodnutím súdu, ktorú časť domu, prípadne ak to bude možné ktorú časť bytu môže druhý
manžel užívať. Zakáže sa mu tým prístup do niektorých častí domu, do niektorých miestností. Takéto

obmedzenie, aby splnilo svoj účel bude možné uplatniť vtedy ak to bude z hľadiska charakteru domu
možné. O takýto prípad v prejednávanom spore nešlo. Žalobkyňa žiadala úplné vylúčenie žalovaného
z užívania domu. Dôvodom na úplné vylúčenie žalovaného z užívania domu, ktorý je bezpochyby
v bezpodielovom spoluvlastníctve strán sporu videla jednak vo fyzickom násilí a tiež v psychickom násilí.
Pri fyzickom násilí uviedla situáciu, kde jej mal spôsobiť ujmu tlačením na žalúdok alebo pankreas. Táto

skutočnosť však výsluchmi tak strán sporu, ako aj svedkov preukázaná nebola. Žalobkyňa nevedela
konkretizovať kedy k incidentu malo dôjsť, dokonca sa rozchádzali výpovede v civilnom a v trestnom
konaní, kde v rámci civilného konania uvádzala, že ju mal pritlačiť o stenu a mal jej tlačiť na žalúdok.
V rámci trestného konania a z výpovedí v rámci konania pred OČTK uviedla, že jej mal tlačiť na
pankreas a oprieť ju o bráničku domu. Dátum ani rok nevedela uviesť ani časovo ohraničiť. Navyše

pri tomto incidente nebol nik iný prítomný a bolo to len v rovine tvrdenia žalobkyne, pričom žalovaný
takúto skutočnosť popieral, navyše za situácie, keď žalobkyňa tvrdila a poukazovala na fyzické násilie
nielen voči nej, ale aj vo vzťahu k ich spoločnej dcére Slávke, čo v konaní preukázané nebolo. Naopak
osobami, ktoré boli vypočúvané v rámci trestného konania bolo fyzické násilie vo vzťahu k dcérevylúčené a navyše žalobkyňa okrem skutočností uvádzaných v rámci konania o vylúčenie žalovaného
z užívania nehnuteľnosti toto nikomu neuviedla a ani nikdy nevyžiadala lekársku pomoc za účelom
zdokumentovania alebo ošetrenia po takomto incidente. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti súd

dospel k záveru, že zo strany žalovaného fyzické násilie preukázané nebolo.

21.3. Žalobkyňa v rámci konania poukazovala aj na psychické násilie, ktorého sa mal žalovaný voči
nej dopúšťať s tým, že správanie žalovaného jej spôsobuje strach a obavy o život a zdravie. Opísala
situácie, ku ktorým malo dôjsť, či už vo vzťahu s vyjadreniami ohľadom elektrického kresla, utiahnutím

šálu, masáže krku s poznámkami, ktoré chápala ako vyhrážku a tiež stratou obrusu, ktorý mal žalovaný
podľa vlastných slov použiť na testovanie, či ju udrží a či sa bude dať takýmto obrusom škrtiť. Všetko toto
boli tvrdenia, pri ktorých nebol žiaden svedok prítomný, mali sa odohrať v presne nezistenom období od
roku 2018 bez svedkov. Žalobkyňa síce v konaní navrhla vypočuť syna G. D., ale tento podľa vlastných
slov býval po návrate z Anglicka v spoločnej domácnosti so žalobkyňou a žalovaným len v období
februára 2022 po návrate z Anglicka v roku 2018. V období od februára 2022 do februára 2023 býval pri

babke v byte v Detve. Do 2022 opísal verbálne hádky a uviedol, že bol svedkom pri vulgárnom vyjadrení
sa na adresu matky zo strany žalovaného. Informácie, ktoré mal boli sprostredkované informácie
predovšetkým od matky. Žiaden incident, ktorý by mal byť vo vzťahu k nemu zo strany žalovaného
neuviedol, neopísal. Potvrdil, že od roku 2018 do februára 2023 poberal opatrovateľský príspevok za
starostlivosť o sestru, avšak tento poberaj aj v období, keď už v spoločnej domácnosti so sestrou nebýval

a nie je zrejmé, či sa v domácnosti zdržiaval. Z výpovede svedka vyplynulo, že po hádkach žalovaný
odišiel zo spoločnej domácnosti a matka mu vytýkala, že rieši veci s kolegyňami, s kolegami a nie s ňou.
Keď sa matka snažila niečo riešiť s nadriadeným žalovaného tento sa jej mal vysmiať do tváre. Pokiaľ
išlo o výpoveď uvedeného svedka súd konštatoval, že táto nevyznela hodnoverne. V prípade G. D. išlo
osynažalobkyne,ktoréhožalobkyňapreferovala,čovyplývaajzoznaleckýchvyjadrení.Uplasananeho

a vťahovala ho do svojich podozrievaní o čom svedčila aj situácia opísaná A. J., ktorého oslovil práve syn
žalobkyne z dôvodu riešenia správania sa žalovaného a jeho údajnej nevery. Svedok v rámci výpovede
potvrdil len to, čo uvádzala samotná žalobkyňa jej slovami a uviedol, že o celej veci vie, rozpráva sa
s matkou o celej situácii. Nedá sa preto hovoriť o nezainteresovanom svedkovi, keďže je celý čas do
tejto situácie vťahovaný, ovplyvňovaný, navyše býva po odchode a vylúčení žalovaného zo spoločnej

domácnosti v dome so žalobkyňou, tento užíva a to aj napriek nesúhlasu žalovaného. Jediné čo je
možné z výpovede svedka vyvodiť je, že vzťahy medzi stranami boli hlboko narušené a to predovšetkým
starostlivosťou o ťažko zdravotne postihnuté dieťa, čo vyplynulo z kontextu jeho výpovedi a opísaniu
nervozityžalovaného,akoajžalobkyne.Incidenty,ktoréopisovalbolipredovšetkýmincidentmi,ktoréboli
vyvolané v dôsledku starostlivosti o zdravotne ťažko postihnutú sestru Slávku. Vyjadrenia typu svedka

na žalovaného, že nesúhlasil so zakúpením vozidla na chorú sestru, pretože chce matka zarábať na
chorom dieťati alebo hnev žalovaného na žalobkyňu, že sa dlho rozprávala na vrátnici pri pípačkách a on
musel na ňu v aute čakať, keď išli pre sestru do Symbie, sú hádkami vyvolanými bežnou starostlivosťou
a riešením záležitostí ohľadom starostlivosti o choré dieťa a nie je možné tieto incidenty označiť za
také, že by vykazovali intenzitu neznesiteľnosti ďalšieho spolužitia. Pokiaľ išlo o ďalšie incidenty, ktoré

boli opisované žalobkyňou, v dôsledku ktorých pociťovala obavy o svoj život a zdravie v súvislosti v jej
očiach vyhrážkami zabitia elektrikou, uškrtením, sekerou, masakrom, rozbitím domácnosti, tieto boli
v rovine tvrdenia, ktoré žalovaný v rámci svojich výpovedí logickým argumentom vyvrátil. Každá jedna
táto narážka mala svoj pôvod v reálnej situácii s tým, že následne žalobkyňa z rôznych poznámok
a vyjadrení vyvodila záver, že to smeruje k snahe ju zlikvidovať. Pri vyjadreniach a obavách žalobkyne

v súvislosti s elektrickým kreslom opísal situáciu tak, že dcéra F. je veľmi ťažká (to zodpovedá vyjadreniu
pracovníkov DSS Symbia, ktorú navštevovala spoločná dcéra strán sporu) a táto sedávala v kresle,
kde zlomila operadlo vzadu. Bolo to podľa jeho slov kreslo, ktoré mala rada žalobkyňa a potom čo ho
žalobkyňavyzvala,abytoopravilaonjuodkázalnajejsynaG.,ktorýjevyučenýstolárom,pričomstýmto
ona nesúhlasila a rovnako ani jej syn G. uviedol, že on je vyučený elektrikár, preto môže opravovať

jedine elektrické kreslo. Takéto vyjadrenie zodpovedá logickému sledu udalostí a nasvedčuje len tomu,
ževzťahyboliskutočnenapäté,aleniejemožnéznehovyvodiťbezprávnuvyhrážkusmerujúcukúmyslu
zabiť žalobkyňu elektrickým kreslom. Rovnako tak v prípade šálu, ktorý mal uväzovať dcére čo v konaní
aninepoprelauviedol,ževždyuväzovaldcérešálnakrk,keďišielsňouvon.Prižalobkynitátouvádzala,
že aj jej mal priviazať šál, neskôr v rámci konania bola spomínaná šatka a túto mal dotiahnuť silnejšie.

Z toho vyvodila, že ju chce zaškrtiť. Rovnako aj v tomto prípade bolo to len v rovine tvrdenia bez
svedkov a bez konkretizácie. Navyše raz uvádzala a spomínala šál, potom v rámci vyjadrenia pred
OČTK šatku. Ani tu zo strany žalobkyne nebolo preukázané, že by vôbec k takémuto incidentu došlo
a ak došlo, či je možné takéto niečo považovať za vyhrážku uškrtením. Žalovaný poprel akúkoľvekmasáž alebo komentáre v súvislosti „fajným krkom“, ale súd podotýka, že aj keby došlo k nejakej
situácii v súvislosti s masážou väzov a krku u žalobkyni tak nie je možné z tohto vydedukovať, že to
robil s úmyslom uškrtiť ju a vôbec nie, že by pritom mal mať nevhodné poznámky a poznámka typu

„fajný krk“ má so sebou prinášať obavu o život a zdravie žalobkyne. Pokiaľ išlo o sekeru a vyhrážky
vyvraždenia celej rodiny alebo rozsekania domácnosti ani táto skutočnosť preukázaná a potvrdená
nebola s tým, že syn žalobkyne síce uviedol, že sa mal vyhrážať, že to všetko rozrúbe, zničí, ale
nič bližšie konkrétne neuvádzal s tým, že tak ako je vyššie naznačené súd vyhodnotil jeho výpoveď
ako nedôveryhodnú a interpretácia zo strany svedka bola rovnaká, boli použité rovnaké slovné výrazy,

vyjadrenia ako v prípade žalobkyne, čo svedok nepoprel vzhľadom k tomu, že sa s matkou o celej situácii
rozpráva a túto rozoberá. Pri sekere žalovaný uviedol, že v domácnosti mali motorovú pílu aj sekeru a pri
jednej situácii, pri ktorej hľadal sekeru, pretože chcel porúbať drevo túto nevedel nájsť, mal poznámku,
či si má dávať veci pod posteľ, keďže z domácnosti miznú. Rovnako ani túto poznámku, vyjadrenie
nie je možné považovať ako za vyhrážku smerujúcu k tomu ,že vyvraždí celú rodinu, prípadne zničí
zariadenie domu, domácnosti. Obdobne to bolo aj v prípade tvrdenia žalobkyne v súvislosti s obrusom,

ktorý mal zrolovať a povedať, že ho testuje za účelom vyskúšania, či a koľko unesie. Vyhodnotila si to
ako vyhrážku smerujúcu k jej uškrteniu, čo naopak žalovaný poprel a uviedol, že obrus bol v altánku,
bol starý a navyše ho zašpinil kávou, tento zroloval a hodil do koša. V žiadnom prípade sa podľa jeho
slov nevyjadroval smerom k žalobkyni a nevyhrážal sa jej použitím obrusu na ňu alebo proti nej. Iné
incidenty zo strany žalovaného voči žalobkyni opísané neboli s tým, že bezprostredne vykázaniu zo

spoločného obydlia predchádzala hádka a telefonát žalovaného žalobkyni potom čo sa dozvedel, že
umiestnila dcéru do celoročného zariadenia v Novej Bani. K tomuto sa nevyjadril, potvrdil však, že
nesúhlasil s umiestnením dcéry do akéhokoľvek zariadenia. Toto nespochybňovala žalobkyňa a zo
všetkých týchto skutočností, ktoré v konaní prezentovali jednak strany sporu, ako aj svedkovia je možné
vyvodiť záver, že žalovaný s umiestnením dcéry nesúhlasil a obaja pociťovali vyčerpanosť, či už fyzickú

alebo emocionálnu vo vzťahu k starostlivosti o zdravotne ťažko postihnutú dcéru. Obaja sa s touto
situáciou vyrovnávali rozdielne, neriešili veci spoločne a starostlivosť o zdravotne ťažko postihnuté
dieťa prinášala do ich vzťahu napätie a nervozitu. V konečnom dôsledku to vyplynulo aj zo záverov
znalcov a tiež aj z vyjadrení žalobkyne, ktorá potvrdila, že v priebehu spolužitia navštívili psychológa, kde
žalovaný pochopil, že emocionálny vývoj dcéry je iný a inak reaguje na rôzne situácie, avšak manželskú

poradňu odmietol. Žalobkyňa neuviedla, že by niekedy v minulosti prezentovala pred svojim manželom
svoje pocity, frustrácie, resp., že by od neho žiadala zmenu v správaní. Uviedla, že chcela navštíviť
manželskú poradňu, ale nikde a z ničoho nevyplynulo, že by mu uviedla dôvody a to čo jej vadí. Žalovaný
riešil situáciu po svojom, trávil čas v práci, snažil sa rodinu zabezpečiť po finančnej stránke v dôsledku
čoho sa zdržiaval v domácnosti málo. Nebolo však zistené, že by nepomáhal v starostlivosti o zdravotne

ťažko postihnuté dieťa, ale pristupoval k starostlivosti spôsobom, ktorý považoval za vhodný. V rámci
výpovedi zamestnankýň DSS, ale aj terajších kolegov žalovaného vyplynulo, že chodieval pre dcéru,
zaujímal sa o ňu, opravoval rozbité zničené veci, ktoré pri emocionálnom rozrušení poškodila a čerpal
aj dovolenku, teda nepreukázalo tvrdenie žalobkyne, že nemal nikdy dovolenku a bola na dcéru sama,
keďže riaditeľ A. J. uviedol, že mal vedomosť o osobnom živote žalovaného práve z dôvodu sťažnosti

žalobkyne a bol jedným z málo zamestnancov, ktorému poskytovali dovolenku vo väčšom rozsahu
vzhľadom na voľno, ktoré čerpali v DSS Symbia, kde bola dcéra žalovaného umiestnená. V rámci
konania bolo zistené, že to spolužitie žalobkyne so žalovaným bolo náročné a aj žalobkyňa sa vo vzťahu
kžalovanémusprávalaneprimerane,snedôverou,podozrievalahoznevery,žiarlilananeho,opakovane
kontaktovala kolegov z práce, bezdôvodne ich obviňovala a to aj prostredníctvom svojho syna, ktorý

potvrdil incident vo vzťahu k zamestnankyni C.. Pokiaľ išlo o výsluch svedkyne H., ktorú v konaní navrhla
žalobkyňa vypočuť a ktorá pracovala na technickej univerzite, táto potvrdila, že je výbornou priateľkou
žalobkyne, hovoria si všetko aj v rámci konania, doslova uviedla od A po Z, vie všetko od žalobkyne.
Rovnako aj túto výpoveď vyhodnotil súd ako nehodnovernú, nebolo preukázané nevhodné správanie
sa žalovaného, či už vo vzťahu k žalobkyni alebo k menovanej svedkyni a celá jej výpoveď vyznievala

tendenčne v snahe zapáčiť sa a vyhovieť želaniu žalobkyne. K čestnému vyhláseniu sestry žalobkyne
súd uvádza, že táto opísala len sprostredkované dojmy a úvahy a napísala tam jednu situáciu, ktorá
sa mala odohrať na pracovisku, ktorej bola svedkom, kde sa podľa jej slov mal žalovaný k žalobkyni
správať chladne. Toto však nepreukazuje psychické násilie páchané na žalobkyni a navyše aj z tohto
vyhlásenia vyplýva, že žalobkyňa nebola obmedzovaná v kontakte so svojimi príbuznými, rodinou,

čo v podstate potvrdzujú telefonáty so sestrou a tiež so synom pokiaľ bol v Anglicku. Nedá sa preto
hovoriť, že by ju žalovaný obmedzoval v kontakte s ľuďmi na pracovisku a že by ju takýmto spôsobom
psychicky týral. Pokiaľ išlo o výsluchy priamo nadriadených, či už vedúceho alebo riaditeľa a tiež
vrátničku z Technickej univerzity Zvolen súd dospel k záveru, že žalobkyňa neprimeraným spôsobomreagovala na žalovaného, obviňovala ho z nevery, vyčítala mu, že nie je na pracovisku, kontrolovala
ho a to tak, že telefonicky obťažovala kolegov, zamestnancov, prípadne dávala žiadosti a požiadavky
na jeho preradenie, zmenu pracovného zaradenia, čo tiež svojim spôsobom neprinášalo kľud a pohodu

do už aj tak ťažkého vzájomného spolužitia. V neposlednom rade súd pri rozhodovaní vychádzal aj zo
znaleckých posudkov a predovšetkým znaleckého posudku Ústavu pre znaleckú činnosť, kde nebolo
preukázané psychické týranie žalobkyne, nebola preukázaná posttraumatická stresová porucha a pokiaľ
ide o poruchu, ide u žalobkyni o psychotraumatizáciu, ktorá je aj v príčinnej súvislosti s konaním
žalovaného a to v tom zmysle, že jej neposkytoval dostatočnú podporu ohľadom dcéry čo vnímala ako

veľmi stresujúce, zastrašujúce. Vyhrážky, bitku, či už vo vzťahu k dcére alebo k nej zo strany súdu
nepreukázala a táto po vykonanom dokazovaní preukázaná nebola. V prípade žalobkyne sa na jej
duševnom stave podpísalo nielen správanie sa žalovaného, ale aj ďalšie okolnosti a to predovšetkým
starostlivosť o zdravotne ťažko postihnuté dieťa. V závere znalci konštatovali, že v prípade znaleckého
posudku H. C. I., H., psychologičky sú určité nezrovnalosti, kde sa znalkyňa nevyhla tomu, že niektoré
vyjadreniaoosobepoškodenej(žalobkyni)vyznievajúprotichodneaneposkytujúucelenýobraz.Naopak

v prípade znaleckého posudku MUDr. Mareka Zelmana, psychiatra sa so závermi tohto posudku v plnom
rozsahustotožnili.Pokiaľžalobkyňavrámcikonaniapoukazovalanaagresivitusprávaniasažalovaného
už v minulosti a toto malo preukazovať rozhodnutie súdu v Českej republike, súd konštatoval, že
takéto správanie z uvedených rozhodnutí nevyplýva. Pokiaľ išlo o rozhodnutia českých súdov doložené
do spisu, tieto v odôvodnení zachytávali vyjadrenia bývalej manželky žalovaného a žalovaného, teda

rodičov maloletých detí v tom čase s tým, že z vykonaného dokazovania súd takéto správanie nezistil.
Išlo len o tvrdenia matky maloletých detí, ničím nepodložených a nepreukázaných. Z uvedených
tvrdení nebolo možné jednoznačne vysloviť takýto záver a to aj s poukazom na čestné prehlásenie
adresované biologickým synom žalovaného v rámci tohto konania. Ani tieto tvrdenia zo strany žalobkyne
na povahové rysy žalovaného súd nepovažoval za preukázané a pravdivé.

21.4. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie po vyhodnotení všetkých výsledkov vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že viaceré incidenty, ktoré boli opísané zo strany žalobkyni, pri ktorých
by aj žalovaný žalobkyni napr. nadával alebo ju urážal čo v konaní preukázané nebolo, nedosahujú
takú intenzitu, aby bolo možné konštatovať neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia a nemajú podľa názoru

súdu za následok nutnosť žalovaného vylúčiť z užívania ním spoluvlastnenej nehnuteľnosti. Súd
mal za to, že žalobkyňa nepreukázala, že by sa voči nej žalovaný dopúšťal psychického násilia
a vôbec nie už fyzického násilia a to v takej intenzite, ktoré by spôsobila neznesiteľnosť ich ďalšieho
spolužitia. Dôvody vedúce k podaniu žaloby tak zostali v rovine tvrdení, neboli preukázané žiadnymi
žalobkyňou navrhnutými dôkazmi. Za daného stavu by vylúčenie žalovaného z užívania rodinného domu

predstavovalo podľa názoru súdu neprimeraný zásah do výkonu jeho vlastníckych práv. Napokon aj
z hľadiska aplikácie článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd by bol zásah
do práva žalovaného na rešpektovanie jeho obydlia zo strany štátnych orgánov odôvodnený jedine
legitímnym záujmom na zabezpečenie reálnej a efektívnej ochrany telesného a duševného zdravia
žalobkyne pred hrubým agresívnym, ponižujúcim správaním žalovaného. Potreba uprednostnenia

záujmu žalobkyne na úkor práv žalovaného však podľa názoru súdu v danej veci preukázaná nebola.
Tvrdenia o dlhodobom násilnom správaní sa nepodarilo žalobkyni preukázať vykonanými dôkazmi. To,
že žalovanému bolo vznesené obvinenie ešte samé o sebe neznamená, že sa žalovaný uvedených
skutkov dopustil a budú predmetom ďalšieho dokazovania pred orgánmi činnými v trestnom konaní.
Na tento čas treba na neho nazerať ako na osobu netrestanú a už samotný fakt, že od začatia

konania do vznesenia obvinenia žalovanému uplynul dlhý časový úsek niekoľkých mesiacov svedčí
o tom, že výhrady a tvrdenia žalobkyne nie sú preukázané. Navyše vo vzťahu k dcére tieto vôbec
neboli akceptované. Na záver je potrebné podotknúť, že len samotné narušenie vzťahov strán v ich
porozvodovom spolužití, prípadne v ich manželskom spolužití a neskôr v porozvodovom spolužití
nemôže zakladať dôvodnosť podanej žaloby na vylúčenie užívania žalovaného zo spoločného obydlia.

Výsledky dokazovania nasvedčujú tomu, že po rozvode manželstva v súvislosti s vyporiadaním majetku
v BSM strany na tento čas nepodnikli žiadne kroky a po vykázaní žalovaného zo spoločnej domácnosti
vôbec spolu nekomunikujú. Nebolo preukázané ani to, že by sa žalovaný nejakým spôsobom dostal do
obydlia ako to tvrdila žalobkyňa, nakoľko odovzdal kľúče a nemal možnosť vojsť do obydlia. Poprel, že by
po vykázaní zo spoločnej domácnosti akýmkoľvek spôsobom vošiel do domu, prípadne niečo poškodil,

zničiltakakotouvádzalažalobkyňa.Možnovysloviťpresvedčenie,ženarušenievzťahovmedzistranami
bolo ovplyvnené rozdielnym vzťahom k dieťaťu pochádzajúceho zo vzťahu žalobkyne pred uzavretím
manželstva, ale predovšetkým vypätím pri starostlivosti o zdravotne ťažko postihnuté dieťa. Právny
inštitút vylúčenia z užívania spoločného obydlia nie je prostriedkom na riešenie alebo eliminovaniekonfliktov, nezhôd a nedorozumení pri akomkoľvek narušení vzájomných vzťahov, ale je potrebné
preukázaťtakýstupeňintenzity,žemožnodôvodnepredpokladaťpokračovanieútočníkavtomtoprípade
žalovaného v jeho rizikovom správaní bezprostredne ohrozujúcom telesnú a duševnú integritu slabšej

(chránenej) osoby alebo stupňovanie nebezpečenstva jeho správania. Opodstatnenosť takejto žaloby
musíbyťpresvedčivopodloženákonkrétnymiarelevantnýmiokolnosťamikaždéhojednotlivéhoprípadu,
keďže aj na strane pôvodcu zásahu ide o obmedzenie základných práv zo strany orgánov verejnej moci
a citeľný zásah do inak neodňateľného práva každej osoby na jej súkromný (rodinný) život v zmysle
článku 16, ods. 1 a článku 19 ods. 2 Ústavy SR a práva na slobodu pohybu v zmysle článku 23 ods.

2 Ústavy SR. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní
nepreukázala také nebezpečné správanie žalovaného, ktoré by sa dalo charakterizovať ako psychické
alebo fyzické násilie alebo hrozba týmto násilím, ktoré by spôsobovalo ďalšie spolužitie v spoločnom
dome neznesiteľnosť pre žalobkyňu, navyše za predpokladu, keď syn žalobkyne, voči ktorému sa mal
žalovaný nevhodne tiež správať s nimi v spoločnej domácnosti nežil. Z týchto dôvodov súd žalobu
zamietol.

22. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní bol žalovaný v plnom rozsahu úspešný, preto mu prináleží
nárok na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP. Súd o nároku na náhradu trov

konania rozhoduje aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania
následne rozhodne podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

15C/22/2023

– 2 –

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej

značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,

b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).