Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 14, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoCsp/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120441386
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6120441386.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava,
Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., Bratislava, Prievozská 2, IČO: 53 255 739
proti žalovanej A. B., nar. X.XX.XXXX, C., D. XXXX/XX, zast. JUDr. Valériou Vassovou, advokátkou,
Trebišov, Pribinova 2246/2, o zaplatenie 15.664,40 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Trebišov sp. zn. 12Csp/79/2021 z 8. októbra 2024

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom zamietavom výroku II. a vo výroku III. o trovách konania.

P r i z n á v a žalovanej proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (v ďalšom „súd prvej inštancie“, prípadne „súd“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.381,59 eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne
zo sumy 9.381,59 eura od 25.6.2019 do zaplatenia a to všetko v mesačných splátkach po 250 eur
splatných do 25. dňa kalendárneho mesiaca tak, že prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom
po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia dlžnej sumy, pod následkom straty výhody splátok v prípade
nezaplatenia čo i len jednej splátky (výrok I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22,92 % voči žalovanej (výrok III.).

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia 15.664,40 eura spolu s úrokom z
omeškaniavovýške5%ročnezosumy10.887,69euraod25.6.2019dozaplateniatitulomnesplateného
úveru, ktorú pohľadávku nadobudol od postupcu Slovenská sporiteľňa, a.s., na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávok č. 0507/2019/CE z 24.6.2019. Skutkovo žalobu odôvodnil tým, že postupca
30.11.2015 uzatvoril s E. B. (manželom žalovanej) Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej
len ,,Zmluva“), na základe ktorej mu poskytol úver 12.000 eur, ktorý sa dlžník zaviazal splácať v

pravidelných mesačných splátkach po 246,49 eura, a to až do celkovej čiastky 17.746,24 eura. Na
základe právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Trebišov v dedičskom konaní č.k. 13D/534/2016
dňom smrti poručiteľa prešli na žalovanú všetky práva a povinnosti zo Zmluvy. Žalovaná si zmluvné
povinnosti neplnila a splátky úveru neuhrádzala riadne a včas, preto ju právny predchodca žalobcu
upozornil na omeškanie s úhradou splátok a možné zosplatnenie úveru listom z 1.2.2019 a keďže
žalovaná dlžné splátky neuhradila, právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku
dňu 4.3.2019, o čom žalovanú informoval listom zo 4.3.2019. Následne listom z 26.3.2019 žalovanej

oznámil, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy môže byť pohľadávka postúpená tretej osobe.
Žalovaná nárok žalobcu neuznala a žiadala žalobu zamietnuť. Mala za to, že Zmluvu uzavrel právny
predchodca žalobcu s jej nebohým manželom, preto ona nebola a nie je účastníčkou tohto zmluvného
vzťahu. Právny predchodca žalobcu do dedičského konania prihlásil pohľadávku vo výške 11.398,92eura. V dedičskom konaní bola výška dlhov poručiteľa rozhodnutím stanovená na sumu 5.699,46 eura,
na ktorú tvrdila, že sa vzťahuje iný právny režim. Vzniesla námietku premlčania, námietku neplatnosti
zmluvyzdôvoduneprijateľnýchzmluvnýchpodmienokanámietkunedostatkuaktívnejvecnejlegitimácie

žalobcu v tomto spore. Okrem toho považovala žalovanú sumu za nešpecifikovanú a nezrozumiteľnú,
pretože žalobca v žalobe neuviedol, kedy sa mala žalovaná dostať do omeškania, a s ktorými splátkami.
Žiadala, aby súd podrobil Zmluvu ex offo kontrole z hľadiska zákonných náležitostí podľa zák. č.
129/2010 Z. z..
Súd uviedol, že vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom sp.zn. 12Csp/79/2021 z 21.7.2022 ktorým konanie

o zaplatenie sumy 400 eur spolu s úrokom z omeškania z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti zastavil
(výrokI.),žalovanejuložilpovinnosťzaplatiťžalobcovisumu12.316,12euraspolusúrokomzomeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 9.152,26 eura od 25.6.2019 do 25.11.2020, úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 8.952,26 eura od 26.11.2020 do 31.12.2020, úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 8.752,26 eura od 1.1.2021 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku
(výrok II.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok III.) a o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi

priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62 % voči žalovanej (výrok IV.).
Krajský súd v Košiciach ako odvolací uznesením sp. zn. 2CoCsp/73/2022 z 10. januára 2024 rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil vo výrokoch II., III. a IV. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie s tým, že uložil súdu preveriť splnenie povinností veriteľa upravených v § 7 ods. 1 v
spojení s § 7 ods. 15 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré zákonné ustanovenia na vec súd doposiaľ

neaplikoval a ich aplikácia môže mať rozhodujúci vplyv na právne posúdenie merita veci (11 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z.z.) a vyporiadať sa s námietkami žalovanej vo vzťahu k neprijateľným zmluvným
podmienkam, bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a premlčaním nároku žalobcu.
Po vrátení veci a po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil podľa § 497, § 504 zák. č. 513/1991
Zb. Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 9, § 100 ods. 1, §

101, § 103, § 470, § 565, § 579 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), § 7 ods.
1, ods. 2, ods. 16 písm. b/, ods. 17 písm. b/, § 9 ods., § 11 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách a dospel k záveru o čiastočnej
dôvodnosti žalobou uplatneného nároku.
Konštatoval, že zákonné podmienky pre zosplatnenie úveru upravené v § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565

OZ a zákonné podmienky pre postúpenie bankovej pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB boli splnené,
preto žalobcova aktívna vecná legitimácia v konaní je daná.
K vznesenej námietke premlčania uviedol, že vo vzťahu k celému zostatku pohľadávky premlčacia doba
začala plynúť dňa 24.2.2019, t.j. deň nasledujúci po uplynutí 3-mesačnej lehoty odo dňa 23.11.2018,
kedy nastala splatnosť splátky, ktorá zosplatnenie dňa 4.3.2019 vyvolala, a uplynula by dňom 24.2.2022,

pričom žaloba bola podaná dňa 25.11.2020, teda pred uplynutím premlčacej doby. Premlčacia doba
jednotlivých splátok majúc vlastnú zročnosť vždy do 23. dňa v mesiaci, ktorá zročnosť predchádzala
dňu zosplatnenia dlhu plynula až do tzv. zosplatnenia dlhu, t.j. do 4.3.2019 samostatne vždy odo dňa
ich zročnosti, teda ide o splátky splatné od 23.5.2017 do 23.11.2020. Súd vo svojom prvom rozhodnutí
konštatoval, že týchto 7 splátok je premlčaných, nakoľko ide o splátky splatné tri roky spätne od podania

žaloby, avšak opomenul aplikovať zákon č. 62/2020 Z. z., v zmysle ktorého premlčacia doba neplynula
v období od 27.3.2020 do 30.4.2020, t. j. spolu 35 dní, o ktoré sa predĺžila premlčacia doba jednotlivých
splátok, teda vo vzťahu k prejednávanej veci je premlčaných 5 splátok splatných v období od 23.5.2017
do 23.9.2017.
Následne súd podrobil zmluvu súdnemu prieskumu a dospel k záveru, že v zmluve o úvere je určito

a zrozumiteľne určená celková výška poskytnutého úveru, počet splátok, výška splátky, jej frekvencia,
lehota splatnosti jednotlivých splátok, ako aj lehota splatnosti prvej a poslednej splátky, celková suma,
ktorú žalovaná je povinná v súvislosti s úverom zaplatiť, ako aj ročná percentuálna miera nákladov
vrátane predpokladov použitých na jej výpočet.
Čo sa týka úrokovej sadzby, v zmluve je uvedená fixná úroková sadzba do splatnosti 17,80 % p.a.

v deň uzatvorenia zmluvy a zľava z úrokovej sadzby: banka poskytuje zľavu z úrokovej sadzby vo
výške a za podmienok uvedených vo zverejnení. Výsledná výška úrokovej sadzby po zohľadnení zľavy:
9,20% p.a. v deň uzatvorenia zmluvy. Súd dospel k záveru, že takto určená dohoda o výške úrokovej
sadzby je zmätočná a pre bežného spotrebiteľa nepreskúmateľná, pričom pokiaľ sa žalobca odvoláva
na tzv. zverejnenie, ide len o akýsi dokument, ktorý nebol súčasťou zmluvy, v ktorom dokumente právny

predchodca žalobcu iba vymenuváva rôzne zvýhodnenia pri poskytnutých úveroch a to pri sporení ako
účty sporenia, pri sporení na bývanie, šikovné investičné sporenie, spotrebných úveroch na čokoľvek,
sporenie pre deti a podobne (čl. 483-485). Podľa § 9 ods. 1 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z. je
zákonnou náležitosťou zmluvy o úvere aj údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienky,ktoré upravujú jej uplatňovanie, časové obdobie, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby
spotrebiteľského úveru, čo v prípade spotrebiteľského úveru poskytnutého právnemu predchodcovi
žalovanej absentujú. Konanie veriteľa, keď v zmluve uvádza, že spotrebiteľovi poskytuje úver pri

úrokovej sadzbe 9,20 % ročne ako fixnej sadzbe a následne túto zvýši na 17,80 % ročne, je možné
posudzovať ako nekalú obchodnú praktiku a hrubé zavádzanie spotrebiteľa. Dohodu o úrokovej sadzbe
vyhodnotil ako neurčitú, nejasnú a nezrozumiteľnú s následkom neplatnosti dojednania o výške úrokovej
sadzby pre nezrozumiteľnosť a neurčitosť, čoho dôsledkom je, že úver je za bezúročný a bez poplatkov.
V ďalšom súd skúmajúc splnenie si povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., posúdiť

schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý spotrebiteľský úver zastal názor, že žalobca hodnoverne
preukázal, že pre účely skúmania bonity právneho predchodcu žalovanej mal k dispozícii všetky
potrebné údaje o jeho čistom mesačnom príjme ako aj výdavkoch a v konaní uniesol tak bremeno
tvrdenia ako aj dôkazné bremeno ohľadom jeho postupu s odbornou starostlivosťou pristupovať ku
skúmaniu schopnosti právneho predchodcu žalovanej splácať spotrebiteľský úver.
Vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uviedol, že predmetná

zmluva o postúpení pohľadávky po obsahovej ako aj formálnej stránke spĺňa zákonné kritéria platnosti
právneho úkonu, pričom poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo/169/2020,
v zmysle ktorého za výzvu na plnenie pred postúpením pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách
možno považovať aj oznámenie o vyhlásenie predčasnej splatnosti, ak jeho obsahom je výzva dlžníkom
na zaplatenie pohľadávky, z ktorej však nemusí vyplývať, že ak dlžník sumu neuhradí, veriteľ pristúpi

k postúpeniu pohľadávky.
V zmysle uvedeného uzavrel, že žalobcovi patrí nárok na zaplatenie sumy predstavujúcej rozdiel medzi
poskytnutým úverom (12.000 eur) a tým, čo žalovaná a jej právny predchodca na úver zaplatili (2.218,41
eura + 400 eur po podaní žaloby), preto súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 9.381,59 eura s tým,
že povolil žalovanej zaplatiť žalovanú istinu s priznaným príslušenstvom v 250-eurových mesačných

splátkach v zmysle § 232 ods. 4 CSP, keďže po preskúmaní spisu zistil, že aj keď vo veci nie sú dané
dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP pre nepriznanie z dôvodov hodných osobitného
zreteľa, nároku na náhradu trov konania úspešnej strane sporu, žalovaná je t. č. dôchodkyňa, má
zdravotné problémy, platí nájom 300 eur mesačne za byt a výdavky na lieky predstavujú sumu 130 eur,
jejpríjempredstavujestarobnýdôchodokvovýške272,80euraavdovskýdôchodok570,10eura,pričom

žalobca súhlasil s tým, aby žalovaná dlžnú sumu uhradila v splátkach. V rozsahu priznaného nároku
priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 9.381,59 eura odo dňa 25.6.2019,
t. j. dňom nasledujúcim po postúpení pohľadávky.
Rozhodujúc o trovách konania, súd priznal v zmysle § 255 ods. 1, ods. 2 CSP v časti úspešnému
žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 22,92 % predstavujúci rozdiel medzi

úspechom žalobcu vo výške 61,46 % a neúspechom žalobcu vo výške 38,54 %. Súd nevzhliadol žiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočnosť prípadu (§ 257 CSP), pre ktoré by úspešnej strane
v konaní nepriznal nárok na náhradu trov konania.

3. Proti rozsudku včas podal odvolanie žalobca, a to v časti jeho výrokov II. a III. z dôvodov podľa § 365

ods.1písm.b/,písm.f/apísm.h/CSP.Nestotožnilsasnázoromsúduobezúročnostiabezpoplatkovosti
úveru z dôvodu absencie povinnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z. V
zmluve v čl. III. bod 1. písm. d/ je uvedené, že „Súčasťou zmluvy sú podmienky určené zverejnením,
za ktorých sa bankový produkt poskytuje.“ Poukázal pritom na to, že žiadna norma spotrebiteľského
práva nevyžaduje, aby bola spotrebiteľská zmluva vyhotovená ako jediný dokument, resp. aby každá

časť dokumentu bola osobitne podpísaná ako aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Home
Credit C-42/15, v zmysle ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný
dokument, ale všetky podstatné náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči.
Citoval z rozhodnutí NS SR sp.zn. 6Cdo/162/2022 z 25.6.2024, sp.zn. 1Cdo/104/2022 z 30.1.2024,
Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 19CoCsp/26/2020 z 24.2.2021, Krajského súdu v Prešove sp.zn.

17CoCsp/25/2022 z 13.10.2022 a Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/291/2019 z 26.8.2020.
Žalobca má za to, že spotrebiteľ mal možnosť zoznámiť sa s dokumentmi, na ktoré odkazuje zmluva
v čl. III. bod 1. a to všeobecné obchodné podmienky, produktové obchodné podmienky, sadzobník a
podmienky určené zverejnením, preto dojednanie o úrokovej sadzbe nemožno považovať za nekalú
obchodnú praktiku a hrubé zavádzanie spotrebiteľa. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom

rozsahuzmeniltak,žežalobevyhovievcelomrozsahuapriznalžalobcovinároknanáhradutrovkonania
v plnom rozsahu.4. Žalovaná vo vyjadrení na odvolanie uviedla, že žalobca súhlasil v dokazovaní pred súdom prvej
inštancie s vyšpecifikovanou správnou dlžnou sumou, pričom na pojednávaní konanom dňa 8.10.2024
strany sporu rokovali o uzavretí súdneho zmieru, ku ktorému napokon nedošlo, avšak žalobca uviedol,

že voči rozsudku sa nebude odvolávať. Dôvody uvedené v odvolaní žalobcu považovala za právne
nedôvodné a v rozpore s už vyjadreným právnym názorom odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení.
Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdil ako vecne správny a žalovanej
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

5. Žalobca v odvolacej replike zotrval na odvolacej argumentácii, pričom poprel tvrdenia žalovanej, že
sa mal údajne na pojednávaní dňa 8.10.2024 vyjadriť, že sa nebude odvolávať voči rozsudku.

6. V odvolacej duplike žalovaná zotrvala na svojej argumentácii.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) na základe odvolania podaného včas žalobcom

ako oprávnenou osobou (§ 362 a § 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 - 358 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a viazaný
rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi vymedzenými odvolateľom (§ 380 a § 365
CSP), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu a dospel k záveru, že
odvolaniu nie je možné vyhovieť, rozsudok je vecne správny a ako taký ho preto v napadnutom rozsahu

potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený 14. augusta 2025 o 10.15 hod. v pojednávacej miestnosti Krajského
súdu v Košiciach č. dverí 210, o ktorej skutočnosti bol vopred vyvesený oznam na úradnej tabuli a
zároveň zverejnený na webovej stránke tunajšieho súdu 8.8.2025.

9. Odvolaním žalobcu nebol napadnutý výrok I., ktorým súd vyhovel žalobe v časti zaplatenia 9.381,59
eura s príslušenstvom, preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu a v tejto časti nadobudol
rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť.

10. Žalobca/odvolateľ dôvodil v odvolaní tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného
dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a vec nesprávne právne
posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu
odnímajú tie práva procesné, ktoré jej zákon priznáva. Ochrana ohrozených alebo porušených práv

a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej
istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v
súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej
praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
K odňatiu možnosti konať pred súdom dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje

rozhodnutie, ktoré nespĺňa požiadavky vymedzené § 220 ods. 2 a 3 CSP.

12. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne

prihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové
zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne
zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý
použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.14. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

15. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre náležité zistenie skutkového

stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny
záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a neboli zistené žiadne porušenia procesných práv ani
iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd
rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

16. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorýmisaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujeanatietoodkazuje(§387ods.2CSP).Odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom
konania. Súd dostatočne a presvedčivo objasnil skutkový i právny základ rozhodnutia, nenechal pritom
priestor pre vznik pochybností, prečo žalobe vyhovel len v časti nezaplatenej istiny s príslušenstvom

a prečo v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Skúmajúc zmluvu o úvere dospel k správnemu záveru
o absencii náležitosti podľa § 9 ods. 1 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z. z dôvodu neurčitosti dohody
o úrokovej sadzbe a následne vyvodil správny záver o bezúročnosti a bez poplatkovosti úveru v zmysle
§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z.

17. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny v napadnutom rozsahu a odvolací súd v celom
rozsahu sa stotožňuje s jeho dôvodmi. V odôvodnení svojho rozsudku v súlade s § 387 ods. 2 CSP
odvolací súd preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku,
ako už vyššie uviedol.

18. Na správnosti skutkových zistení a právnych úvah súdu prvej inštancie, ako ani na správnosti
dôvodovnapadnutéhorozsudkuniejespôsobiléničzmeniťanipodanéodvolanie.Odvolacísúdreagujúc
na odvolacie námietky žalobcu a na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku dopĺňa:

19. Podľa § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z. z. (účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere)

zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať: úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index
alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru.

20. V čl. I. bod 1 Zmluvy o splátkovom úvere je Typ a Výška úrokovej sadzby uvedená vo výške 17,80
% p. a., Zľava z úrokovej sadzby: Banka poskytuje zľavu z úrokovej sadzby vo výške a za podmienok

uvedených vo Zverejnení a Výsledná výška úrokovej sadzby po zohľadnení zľavy je uvedená vo výške
9,20 % p.a.

21. V čl. III. bod 1 Zmluvy o splátkovom úvere je uvedené, že súčasťou zmluvy sú: Všeobecné obchodné
podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., s účinnosťou od 1.1.2015, Produktové obchodné podmienky

pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s., s účinnosťou od 1.1.2015, Sadzobník
a podmienky určené Zverejnením, za ktorý sa bankový produkt poskytuje. V čl. III. bod 2 je uvedené,
že Súčasti zmluvy sú prístupné na Obchodnom mieste a na F.. V čl. III. bode 3 je uvedené, že Banka
odovzdá Dlžníkovi súčasti Zmluvy elektronicky prostredníctvom elektronickej služby Internetbanking
alebo na elektronickú adresu Dlžníka evidovanú Bankou. Banka na požiadanie poskytuje Dlžníkovi

súčasti Zmluvy v listinnej podobe.

22. Pokiaľ žalobca považuje určenie úrokovej sadzby za dostatočne určité s poukazom na čl. III.
bod 1 zmluvy o úvere, s uvedeným sa nemožno stotožniť, nakoľko zmluva o úvere odkazuje na tzv.
Zverejnenie, ktoré má síce spotrebiteľ možnosť nájsť v zmysle čl. III. bod 2 a bod 3 na internetovom

portáli veriteľa alebo v Internetbankingu, avšak tento dokument, nie je žiadnym spôsobom špecifikovaný
a to ani názvom dokumentu, ani dátumom jeho účinnosti ani iným spôsobom. Nemožno od spotrebiteľa
preto vyžadovať, aby hľadal medzi dokumentami uverenými na internetom portáli veriteľa nijaknešpecifikovaný dokument, ktorý navyše upravuje tak podstatnú náležitosť zmluvy o úvere akou je
úroková sadzba a podmienky jej zmeny.

23.Nazmätočnéuvádzaniedvochúrokovýchsadziebvzmluveoúverepoukázalodvolacísúdvosvojom
zrušujúcom uznesení, v reakcii na ktoré žalobca predložil vyjadrenie zo 16.4.2024 spolu s prílohami
medzi ktorými bol aj dokument s názvom „Program Výhodný súčet“. Z obsahu jeho vyjadrenia je zrejmé,
že tento dokument považoval za dokument upravujúci podmienky zmeny úrokovej sadzby, ktorý podľa
názoru žalobcu tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere.

24. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie z 9.11.2016
vo veci C 42/2015, odvolací súd sa stotožňuje s názorom Súdneho dvora, v zmysle ktorého Smernica
2008/48 (transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky) nebráni vnútroštátnemu predpisu,
ktorý dovoľuje, aby boli niektoré povinné informácie (náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z.) poskytnuté písomne alebo na inom trvalom nosiči vo všeobecných obchodných podmienkach

veriteľa, a nie v samotnej (podpísanej) zmluve o spotrebiteľskom úvere, za predpokladu, že platia aspoň
nasledujúce podmienky: i) osobitné dokumenty, ktoré obsahujú povinné informácie, by sa mali poskytnúť
spotrebiteľovi súčasne, a to pred uzavretím zmluvy, ii) zmluva o úvere by mala obsahovať jednoznačné
a presné odkazy na povinné informácie a malo by v nej byť uvedené, v ktorých ustanoveniach
všeobecných obchodných podmienok veriteľa ich možno nájsť, a iii) veriteľ by mal byť schopný

preukázať, že spotrebiteľovi poskytol povinné informácie pred uzavretím zmluvy.

25. Z uvedeného vyplýva, že zmluva o úvere nemusí byť nutne tvorená jediným dokumentom, avšak
podstatné je, aby všetky náležitosti zmluvy o úvere upravené v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 (v
slovenskom právnom poriadku uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.) teda aj náležitosť podľa

§ 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z. boli vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, tieto
boli odovzdané spotrebiteľovi, avšak najmä tieto náležitosti musia byť uvedené zrozumiteľne, preto je
nevyhnutné, aby zmluva o úvere obsahovala jednoznačné a presné odkazy na iné písomnosti alebo iné
trvalé nosiče obsahujúce tieto náležitosti, ktoré boli skutočne odovzdané spotrebiteľovi pred uzavretím
zmluvy, aby sa mohol skutočne oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami.

26. Prejednávaná zmluva o úvere neobsahovala jednoznačné, presné a priame odkazy na konkrétne
dokumenty umožňujúce spotrebiteľovi zistiť, kde sa nachádza každá z obligatórnych náležitostí
neuvedených v zmluve, t.j. konkrétne náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z., keďže
zmluva odkazovala len na neurčitý dokument, ktorý veriteľ uverejní na svojom internetovom portáli.

27.Vzmysleuvedeného,náležitosť podľa§9ods.2písm.i/zákonač.129/2010Z.z.nebolavpotrebnom
rozsahu v zmluve o úvere ani v dokumentoch tvoriacich súčasť zmluvy obsiahnutá, čo má nutne za
následok bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z.

28. Odvolací súd nad rámec poukazuje na to, že dokument s názvom „Program Výhodný súčet“, ktorý
žalobca predložil do konania na podporu svojich tvrdení o určitosti dohody o úrokovej sadzbe a v ktorom
podľa tvrdení žalobcu boli obsiahnuté podmienky poskytnutia zľavy z úrokovej sadzby (hoci v zmysle čl.
III. bod 1 súčasťou zmluvy nie je dokument s názvom „Program Výhodný súčet“), v časti týkajúcej sa
Spotrebného úveru na čokoľvek (produkt poskytnutý právnemu predchodcovi žalovanej) je uvedené,

že platí len pre zmluvy o úvere uzatvorené od 15.1.2016, pričom zmluva o úvere bola uzatvorená
30.11.2015.Uvedenélenpodporujezáverozmätočnostiuvádzaniarôznychúverovýchsadziebvzmluve
ako aj podmienok, za ktorých za úroková sadzba mení.

29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého

rozsudku odvolací súd rozsudok v časti jeho výrokov II. a III. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,
2 CSP potvrdil.

30. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol i o trovách odvolacieho
konania, a to tak, že priznal žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu.

31. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).