Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 5, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B2-58Cb/30/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121201792
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2023:6121201792.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci žalobcu:

D-PonukaByvania.sk, s. r. o., Ružinovská 3, Bratislava 821 02, IČO: 47 862 041, zast. advokátskou
kanceláriou: Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., Námestie Martina Benku
9, Bratislava 811 07, IČO: 35 886 625, proti žalovanému: Carpathia Residence, s.r.o., Hradská 1/a,
Bratislava - mestská časť Vrakuňa 821 07, IČO: 51 287 129, zast. advokátskou kanceláriou: Advokátska
kancelária ANDRAŠOVIČ & PARTNERS, s. r. o., Lermontovova 811 01, Bratislava 811 01, IČO: 36 860
018, o zaplatenie 52.414,20 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 52.414,20 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9

% ročne od 12.12.2020 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
vo výške 40,- EUR a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní doručeným súdu dňa
22.12.2022 domáhal zaplatenia sumy 52.414,20 EUR s príslušenstvom, titulom neuhradenia odmeny

zo Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 13.11.2018.

2. Návrh odôvodnil tým, že sa dostal do právneho vzťahu so žalovaným na základe Zmluvy o
sprostredkovaní, uzavretej dňa 13.11.2018. Na základe uvedenej zmluvy vyvíjal činnosť smerujúcu k
tomu, aby mal žalovaný príležitosť uzavrieť rezervačné zmluvy, následne zmluvy o budúcich kúpnych
zmluvách a následne kúpne zmluvy na byty a nebytové priestory nachádzajúce sa v objekte novostavby
(aktuálne v štádiu rozostavanosti) Carpathia Residence v Záhorskej Bystrici. Za uvedenú činnosť mu

prislúchala odmena v súlade s bodom 3.3 písm. a) Zmluvy o sprostredkovaní, a to za predpokladu
že záujemca uzavrel so žalovaným (alebo prostredníctvom žalobcu zo žalovaným) zmluvu o budúcej
kúpnej zmluve a zároveň uhradil 15 % z celkovej kúpnej ceny s DPH na účet žalovaného. Povinnosťou
žalovaného v zmysle bodu 3.3 Zmluvy o sprostredkovaní je informovať žalobcu o vzniku jeho nároku
na odmenu podľa Zmluvy o sprostredkovaní. Žalovaný ho ku dňu podania tohto návrhu informoval,
že splnenie podmienok uvedených v bode 3.3 písm. a) Zmluvy o sprostredkovaní nastalo pri bytoch
označených ako C4.A2, C2.A2, C3.E1, C4.E1, C1.C1, C5.D4, C2.A1, C6.B1, C3.A1. Na základe vyššie

uvedeného má za preukázané, že jednotliví záujemcovia uzavreli Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve
(podmienka uvedená v bode 3.3 písm. a), časť (i) Zmluvy o sprostredkovaní), kedy na základe týchto
uzavretých zmlúv uhradili aj minimálne 15 % z celkovej kúpnej ceny (podmienka uvedená v bode 3.3
písm.a),časť(ii)Zmluvyosprostredkovaní).Informáciuouvedenýchskutočnostiachmuposkytolpriamožalovaný. Splnením týchto podmienok mu vznikol nárok na 70 % odmeny dohodnutej v zmysle bodu
3.2 Zmluvy o sprostredkovaní, t.j. 70 % z 3,5 % z kúpnej ceny bez DPH jednotlivých bytov. Na základe
informácií od žalovaného, vystavil faktúru č. 20155 na sumu 43.678,50 EUR bez DPH (52.414,20 EUR s

DPH) so splatnosťou v zmysle bodu 3.3 Zmluvy o sprostredkovaní. Faktúru žalovaný do dnešného dňa
neuhradil. Prostredníctvom právneho zástupcu sa snažil o mimosúdny zmier listom zo dňa 16.10.2020,
kedy sa aj následne uskutočnilo osobné rokovanie v sídle žalovaného, avšak aj po následnej rozsiahlej
e-mailovej komunikácii naposledy zo dňa 01.12.2020, bez výsledku.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie, vypočul prednes právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu
žalovaného, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní
zistil nasledovný skutkový stav veci.

4. Medzi sporovými stranami bola dňa 13.11.2018 uzavretá písomná Zmluva o sprostredkovaní,
predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako sprostredkovateľa vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby

žalovaný ako záujemca (ako budúci predávajúci Predmetu predaja) mal príležitosť uzatvoriť Rezervačnú
zmluvu a Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a následne ako predávajúci Predmetu predaja Kúpnu zmluvu
s Kupujúcim a zároveň záväzok žalovaného zaplatiť odmenu za podmienok stanovených v článku 3.
tejto Zmluvy. Prvú časť odmeny žalobca vyúčtoval žalovanému zálohovou faktúrou č. 20155 zo dňa
26.11.2020 na sumu 52.414,20 EUR s lehotou splatnosti dňa 11.12.2020. Žalovaný predmetnú faktúru

doposiaľ neuhradil.

5. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že nárok uplatnený žalobcom neuznáva v celom
rozsahu a považuje ho za nedôvodný a predčasne uplatnený. Dňa 13.11.2018 bola medzi žalobcom
ako sprostredkovateľom a ním ako predávajúcim uzatvorená zmluva o sprostredkovaní (ďalej tiež ako

„Zmluva o sprostredkovaní“), predmetom ktorej bola úprava práv a povinností zmluvných strán pri
výkone sprostredkovateľskej činnosti žalobcu v prospech žalovaného, ktorou žalobca vyvíjal činnosť
smerujúcu k tomu, aby mal príležitosť uzavrieť rezervačné zmluvy, zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách
resp. kúpne zmluvy týkajúce sa prevodu vlastníctva bytov a nebytových priestorov nachádzajúcich
sa projekte Carpathia Residence v Záhorskej Bystrici. S ohľadom na ustanovenie článku 3. ods. 3.3

Zmluvy o sprostredkovaní, ako aj citované ustanovenia § 36 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 340
Obchodného zákonníka je podľa jeho názoru nepochybné, že žalobca si svoj nárok uplatnil predčasne.
Žalobca vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu tvrdí, že splnil všetky podmienky potrebné
na to, aby mu vznikol nárok na zaplatenie odmeny, na základe čoho mu údajne vystavil faktúru č. 20155
na sumu 43.678,50 EUR bez DPH, teda 52.414,20 EUR s DPH (ďalej tiež ako „Odmena“). Žalobca však

v tejto časti návrhu na vydanie platobného rozkazu neuviedol pravdivé informácie, ktoré sú podstatné
pre posúdenie toho, či už došlo k vzniku splatnosti jeho nároku na zaplatenie uvedenej Odmeny, ktorá
je predmetom tohto konania, alebo či splatnosť tohto nárok ešte nevznikla. Je presvedčený o tom,
že nárok žalobcu na zaplatenie Odmeny doposiaľ nevznikol, keďže do dnešného dňa mu nepredložil
riadnu faktúru za poskytnuté služby, čím nedošlo k naplneniu podmienky uvedenej v ust. článku 3.

ods. 3.3. Zmluvy o sprostredkovaní, v zmysle ktorého je ako predávajúci povinný zaplatiť žalobcovi ako
sprostredkovateľovi Odmenu do 15 dní od vystavenia faktúry. Má za to, že v tomto prípade ide o čas
plnenia, ktorý je dohodnutý podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka a to s odkladacou podmienkou
podľa § 36 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko podľa ustanovenia článku 3. ods. 3.3. Zmluvy
o sprostredkovaní splatnosť nároku na zaplatenie Odmeny je viazaný na predloženie riadnej faktúry

(nie zálohovej). Žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol, že mu vystavil faktúru č.
20155 na zaplatenie Odmeny vo výške 43.678,50 EUR bez DPH, teda 52.414,20 EUR s DPH, avšak v
skutočnosti žalobca vystavil dňa 26.11.2020 iba zálohovú faktúru č. 20155 /tak ju žalobca aj výslovne
označil/ (ďalej tiež ako „Zálohová faktúra“), ktorá nemôže byť považovaná za riadnu faktúru v zmysle
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej tiež ako „Zákon o DPH“). Zálohová faktúra sa v

praxi často využíva napríklad ako informácia pre zaplatenie preddavku, teda určitej platby vopred, pred
dodaním tovaru či poskytnutím služby. Takto žalobcom vystavená Zálohová faktúra nie je považovaná za
účtovný ani daňový doklad. Druhým v praxi vyskytujúcim sa prípadom je vystavenie Zálohovej faktúry v
prípade, ak daňový subjekt obdržal platbu, ale ešte nemôže vystaviť faktúru, a to napríklad z dôvodu, že
predmet dodávky ešte nebol dodaný. Takto vystavená Zálohová faktúra by bola považovaná za daňový

aj účtovný doklad. Nakoľko však žalobca neobdržal od neho platbu pred vystavením Zálohovej faktúry,
táto nie je daňovým ani účtovným dokladom, na základe čoho má za to, že žalobca opäť uviedol v
návrhu na vydanie platobného rozkazu nepravdivú informáciu, keď uvádza, že uplatnený nárok eviduje
vo svojom účtovníctve. V ust. § 71 Zákona o DPH je definované, čo je možno považovať za faktúru. Vust. § 74 Zákona o DPH sú uvedené náležitosti, ktoré musí faktúra obsahovať. Zálohové faktúry zvyčajne
neobsahujú všetky obsahové náležitosti v zmysle ust. § 74 Zákona
o DPH, ktoré musí obsahovať riadna faktúra. Žalobcom vystavená Zálohová faktúra napríklad

neobsahuje údaj v zmysle ust. § 74 ods. 1 písm. d), v zmysle ktorého faktúra musí obsahovať dátum,
keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno určiť a
ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti je tak podľa
jeho názoru nepochybné, že žalobcom uplatnený nárok je potrebné považovať za predčasný, nakoľko
do dnešného dňa nebola vystavená a jemu ani doručená riadna faktúra v zmysle článku 3 ods. 3.3.

Zmluvy o sprostredkovaní. V prípade, ak by bol nárok žalobcu na zaplatenie jeho údajnej pohľadávky
odôvodnený riadne vystavenou faktúrou, tak ako to predpokladá Zmluva o sprostredkovaní v článku 3
ods. 3.3, t.j. ak by žalobca u neho uplatnil svoj nárok riadne a včas (nie predčasne) nemusel by existovať
dôvod pre vedenie tohto súdneho konania. Z toho dôvodu je potrebné konštatovať, že žalobca svojim
predčasným uplatnením nároku zároveň zavinil vznik trov tohto súdneho konania v zmysle § 256 ods.
2 CSP, v zmysle ktorého je tak žalobca povinný nahradiť mu aj trovy konania.

6. Žalobca vo vyjadrení k odporu (replike) uviedol, že z odporu žalovaného vyplýva, že jedinou
skutočnosťou,prektorúneboljehonárokuhradenýjetáskutočnosť,ženevystavil„riadnu“faktúru.Vtejto
súvislosti uvádza, že nárok na odmenu žalobcovi vznikol, bez ohľadu na vystavenie alebo nevystavenie
faktúry. Ak žalovaný tvrdí, že nárok ešte nebol splatný, dáva do pozornosti ustanovenie bodu 3.3 zmluvy

o sprostredkovaní, konkrétne: „Predávajúci je Odmenu povinný zaplatiť Sprostredkovateľovi na základe
fakturácie Sprostredkovateľa Predávajúcemu“. V žiadnom ustanovení zmluvy o sprostredkovaní sa
neuvádza, aká forma fakturácie má byť z jeho strany realizovaná, preto je toho názoru, že vystavenie
zálohovej faktúry /proforma faktúry/ „riadnej“ faktúry nie je pre posúdenie jeho nároku relevantnou
skutočnosťou. Svoje zmluvné povinnosti si splnil, tieto žalovaný ani nepoprel, naopak žalovaný si svoju

povinnosť pravidelne ho informovať o vzniku nároku na odmenu v minimálne mesačnom intervale
nesplnil. Aj napriek omeškaniu žalovaného so splnením si jeho povinností vystavil zálohovú faktúru s
dohodnutou lehotou splatnosti, na ktorú žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. Nemôže byť preto
správne tvrdenie žalovaného, že nezavinil začatie tohto súdneho konania.

7. Žalovaný v ďalšom písomnom podaní (duplike) v podstate zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v
odpore proti platobnému rozkazu a na tejto v celom rozsahu zotrval. Jej podstata spočívala v tom, že
žalobca mu nevystavil riadnu faktúru a preto je jeho nárok uplatnený predčasne.

8. Podľa § 642 Obch. zák., Zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať

činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a
záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

9. Podľa § 644 Obch. zák., sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá
je predmetom sprostredkovania.

10. Podľa § 645 Obch. zák., ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre
záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi
nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.

11. Podľa § 646 Obch. zák., ak podľa zmluvy vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu až splnením
záväzku tretej osoby zo sprostredkúvanej zmluvy, vzniká sprostredkovateľovi tento nárok takisto v
prípade, keď záväzok tretej osoby voči záujemcovi zanikol alebo splnenie záväzku tretej osoby sa
oddialilo z dôvodov, za ktoré zodpovedá záujemca. Ak je základom pre určenie výšky provízie rozsah
splneného záväzku tretej osoby, započítava sa do tohto základu aj plnenie neuskutočnené z dôvodov,

za ktoré zodpovedá záujemca.

12. Podľa § 647 ods. 1 veta prvá Obch. zák., sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu, inak
obvyklú za sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní.

13. Podľa Článku 2. ods. 2.1. Zmluvy, Sprostredkovateľ sa zaväzuje vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu,
aby Predávajúci ako budúci predávajúci Predmetu predaja mal príležitosť uzatvoriť Rezervačnú zmluvu
a Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a následne ako predávajúci Predmetu predaja Kúpnu zmluvu sKupujúcim a Predávajúci sa zaväzuje zaplatiť Sprostredkovateľovi Odmenu za podmienok stanovených
v článku 3. tejto Zmluvy.

14. Podľa Článku 3. ods. 3.1. Zmluvy, základ pre určenie výšky Odmeny. Sprostredkovateľ má nárok
na Odmenu podľa bodu 3.3. tejto Zmluvy vo výške vypočítanej podľa bodu 3.2 tejto Zmluvy z Kúpnej
ceny bez DPH, ktorú je na základe Kúpnej zmluvy vrátane jej prípadných dodatkov, Kupujúci povinný
zaplatiťPredávajúcemu.VznikuprávaSprostredkovateľanaOdmenualebojejčasťvzmyslepríslušných
ustanovení tejto Zmluvy nebráni skutočnosť, že Zmluva o budúcej Kúpnej zmluve alebo Kúpna zmluva v

prospech Predávajúceho je uzatvorená do 6 mesiacov po zániku tejto Zmluvy, ak došlo k jej uzatvoreniu
pričinením Sprostredkovateľa, pričom predmetný Kupujúci musí byť uvedený na písomnom zozname
Sprostredkovateľom oslovených potenciálnych Kupujúcich vystavenom Sprostredkovateľom ku dňu
zániku tejto Zmluvy.

15. Podľa Článku 3. ods. 3.2. Zmluvy, výška Odmeny. Odmena Sprostredkovateľa predstavuje 3,5 %

bez DPH z Kúpnej ceny bez DPH, ktorá musí byť v súlade s celkovou minimálnou cieľovou predajnou
cenou Predmetu predaja podľa bodu 4.2 tejto Zmluvy.

16. Podľa Článku 3. ods. 3.3. Zmluvy, vznik nároku Sprostredkovateľa na Odmenu.
a) Sprostredkovateľovi vzniká nárok na zaplatenie prvej časti Odmeny vo výške 70 % Odmeny po tom,

ako budú kumulatívne splnené obe nasledujúce podmienky:
i) bola platne uzatvorená Zmluva o budúcej kúpnej zmluve a
ii) Kupujúci na základe Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uhradil Predávajúcemu aspoň 15 % z celkovej
Kúpnej ceny s DPH, pričom úhradou sa rozumie pripísanie príslušnej časti Kúpnej ceny na účet
Predávajúceho.

b) Sprostredkovateľovi vzniká nárok na zaplatenie druhej časti Odmeny vo výške na 30 % z Odmeny po
tom. ako budú kumulatívne splnené obe nasledujúce podmienky:
i) bola platne uzatvorená Kúpna zmluva a
ii) Kupujúci na základe Kúpnej zmluvy uhradil Predávajúcemu zostávajúcu Časť do 100 % z celkovej
Kúpnej ceny s DPH, pričom úhradou sa rozumie pripísanie zostávajúcej časti Kúpnej ceny na účet

Predávajúceho.
Predávajúci je povinný Sprostredkovateľa pravidelne informovať (minimálne 1x za mesiac) o vzniku
nároku Sprostredkovateľa na Odmenu. Predávajúci je Odmenu povinný zaplatiť Sprostredkovateľovi
na základe fakturácie Sprostredkovateľa Predávajúcemu. Splatnosť faktúry Sprostredkovateľa je 15
kalendárnych dni odo dňa jej vystavenia.

17. Podľa § 365 Obch. zák., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do
doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však
nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

18. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

19. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

20. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby
určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej

úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť
percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

21. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 18.9.2019 do 26.7.2022 bola 0,00
%.

22. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

23. Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku
omeškania.

24. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia v sumy 52.414,20 EUR, titulom neuhradenia časti

odmeny (provízie) v zmysle písomne uzavretej zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 13.11.2018 vyúčtovanej
zálohovou faktúrou č. 20155 zo dňa 26.11.2020. Zároveň si uplatňoval aj príslušenstvo z uvedenej sumy,
a to úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 12.12.2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- EUR.

25. Súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s predloženými dôkazmi ako aj citovanými

zákonnými a zmluvnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu
opodstatnený. Medzi sporovými stranami došlo k platnému uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní, čo bolo
preukázané jednak predložením jej písomného vyhotovenia a ktorá skutočnosť ani nebola medzi nimi
sporná. Žalovaný v podstate namietal iba predčasnosť uplatneného nároku na súde, nakoľko žalobca
nevystavil riadnu faktúru na províziu, ale iba zálohovú, čo je podľa jeho názoru v rozpore so zmluvou.

Následne na pojednávaní namietal aj výšku uplatneného nároku v časti provízie v sume 5.054,29 EUR
(sprostredkovanie bytu C4.E1), nakoľko na základe dohody došlo k zániku zmluvy o budúcej zmluve a
záujemcovi bola vrátená celá uhradená záloha.

26. Zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k

tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu (sprostredkúvanú zmluvu) s treťou osobou,
pričom záujemca sa za toto sprostredkovanie zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).
Z dikcie základného ustanovenia vyplýva, že záväzkom sprostredkovateľa zo zmluvy o sprostredkovaní
je jeho činnosť smerujúca k obstaraniu „príležitosti“ na uzavretie sprostredkúvanej zmluvy. Zmluva
o sprostredkovaní nie je zmluvou o dosiahnutí výsledku (uzavretie zmluvy), ale o vykonaní činnosti

(príprava príležitosti). Takýmto spôsobom mali sporové strany činnosť žalobcu ako sprostredkovateľa
vymedzenúvpredmetezmluvy,atovpodstatevdvochfázach.Jednakvprvejfázezabezpečiťpríležitosť
uzavrieť Rezervačnú zmluvu a Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a následne v druhej fáze samotnú
Kúpnu zmluvu.

27. Zmluvné strany v zmluve o sprostredkovaní môžu dohodnúť rozsah záväzku sprostredkovateľa,
ako aj vznik nároku sprostredkovateľa na províziu užšie, ako je vymedzený v § 644 alebo v §
646. Sprostredkovateľ má v zásade len povinnosť zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť
sprostredkúvanú zmluvu s treťou osobou. Strany si môžu v súvislosti s touto povinnosťou dohodnúť aj
to, že nárok sprostredkovateľa na províziu vzniká už zaobstaraním tejto príležitosti. Pre vznik nároku

sprostredkovateľa na províziu nie je v tomto prípade rozhodujúce, či sprostredkúvaná zmluva bola s
treťou osobou uzavretá, a ani to, či bol splnený záväzok tretej osoby zo sprostredkovanej zmluvy.
Riziko neuzatvorenia alebo neplnenia sprostredkúvanej zmluvy znáša záujemca. Strany síce mali v
zmluve dohodnuté, že povinnosťou žalobcu je zaobstarať príležitosť uzavrieť jednotlivé zmluvy, vznik
nároku na príslušnú časť odmeny však bol naviazaný na splnenie konkrétnych podmienok. Nárok

na časť odmeny vo výške 70 % (táto je aj predmetom konania) vzniká až kumulatívnym splnením
dvoch podmienok: platné uzavretie Zmluvy o budúcej zmluve a uhradenie aspoň 15 % z celkovej
kúpnej ceny s DPH. Keďže obe tieto podmienky boli splnené, žalobcovi vznikol nárok na príslušnú časť
provízie.Niejepritomrozhodujúce,čižalobcauvedenúčasťprovízievyúčtovalzálohovoufaktúroualebo
riadnou faktúrou, ako to namietal žalovaný, keďže zmluvou dohodnutá povinnosť žalovaného zaplatiť

odmenu na základe fakturácie žalobcu nebola bližšie špecifikovaná, a to ani v nasledovnom ustanovení,
upravujúcom splatnosť faktúry. Rovnako neobstojí ani argument žalovaného týkajúci sa časti provízie v
sume 5.054,29 EUR, na ktorú žalobca nemá nárok, nakoľko došlo k zrušeniu sprostredkovanej zmluvy.
Zákon neuvádza a nie je ani taká dohoda obsiahnutá v zmluve, že by nárok na províziu zanikol v prípade,
ak by sprostredkúvaná zmluva následne nebola plnená alebo by jej platnosť bola ukončená, či zmluva

inak zanikla. Nárok na províziu už vznikne uzatvorením zmluvy a neskoršie okolnosti ohľadom trvania
zmluvy nemajú na jeho trvanie vplyv. Zánik zmluvy o budúcej kúpnej zmluve môže mať vplyv iba na
druhúčasťodmeny(30%),keďženebudezrejmesplnenápodmienkauzavretiakúpnejzmluvy.Tátočasťodmeny však nie je predmetom konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalovaného zaviazal
na zaplatenie istiny 52.414,20 EUR.

28. „Povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo
jeho časti. Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, a teda aj povinnosť platiť úroky z
omeškania, nastane priamo zo zákona (ex lege), a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si úrok
z omeškania nemusia dohodnúť v zmluve. Nárok na úrok z omeškania vznikne aj v takomto prípade
priamo zo zákona. Vzhľadom na to, že ustanovenie § 369 má dispozitívnu povahu, strany môžu postih

za omeškanie s plnením peňažného záväzku vo forme úrokov z omeškania v konkrétnom prípade vylúčiť
dohodou. Omeškanie dlžníka trvá až do doby riadneho splnenia záväzku, resp. do doby, keď záväzok
zanikne iným spôsobom (napr. odstúpením od zmluvy, dohodou strán a pod.). V prípade omeškania
s plnením peňažného záväzku sa mení obsah záväzku v tom zmysle, že na strane dlžníka pribudne
povinnosť plniť popri peňažnom dlhu aj úroky z omeškania. Na strane veriteľa pribudne oprávnenie
požadovať od dlžníka popri plnení peňažného dlhu aj úroky z omeškania. Z hľadiska funkčnosti úroku

z omeškania možno hovoriť o zabezpečovacej (preventívnej) funkcii, ktorá pôsobí ex ante vo vzťahu k
porušeniu povinnosti, t.j. pôsobí v smere včasného plnenia peňažného záväzku. Úrok z omeškania plní
sčasti aj kompenzačnú funkciu, a to v tom rozsahu, v akom kompenzuje ujmu, ktorá vznikla veriteľovi v
dôsledku toho, že nedostal peňažné plnenie včas. Napokon úrok z omeškania je aj postihom sankčným,
lebo je sankciou za spôsobenie takej ujmy, ktorá nie je škodou. Výšku úrokov z omeškania a spôsob

ich výpočtu upravuje odsek 1. Výška úrokov z omeškania sa spravuje predovšetkým dohodou strán.
Len ak výška úrokov z omeškania nie je zmluvne dohodnutá, nastupuje výška úrokov ustanovená
zákonom.“ (Oľga Ovečková a kolektív, Obchodný zákonník, komentár, Druhé, doplnené a prepracované
vydanie)

29. Omeškanie dlžníka so splnením peňažného záväzku sankcionuje Obchodný zákonník tak, že
zákonným dôsledkom omeškania je vznik práva veriteľa na úrok z omeškania, a to vo výške zmluvne
dohodnutej alebo určenej v ustanovení § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Úrok z omeškania je
príslušenstvom pohľadávky a v prípade splnenia zákonných predpokladov, povinnosť platiť úroky z
omeškania nastáva priamo zo zákona, ktorý tiež stanovuje kritériá pre posudzovanie výšky úrokov z

omeškania. Je nesporné, že žalovaný bol so splnením peňažného záväzku v omeškaní, preto žalobcovi
vzniklo právo požadovať úrok z omeškania. Nakoľko jeho výšku nemali zmluvné strany v zmluve
dohodnutú, resp. určenú, jeho výšku je potrebné určiť na základe zákona. Žalobcom požadovaná a
súdom aj priznaná výšku úroku z omeškania (9 %) za uplatňované obdobie (od 12.12.2020) je plne v
súlade s citovanými zákonným a zmluvnými ustanoveniami. Pre určenie splatnosti je potrebné riadiť sa

uzavretou zmluvou, v zmysle ktorej bola splatnosť faktúry naviazaná na dátum jej vystavenia. Keďže
žalobca faktúru vytavil dňa 26.11.2020, jej splatnosť pripadla na deň 11.12.2020 (v zmysle čl. 3. ods. 3.3.
posledná veta) a od nasledujúceho dňa je žalovaný v omeškaní. Nakoľko je žalovaný v omeškaní, popri
úroku z omeškania žalobcovi vznikol aj nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR.

30. Žalovaný navrhoval doplniť dokazovanie o výsluch konateľa žalobcu a konateľov žalovaného.
Uvedený návrh na výsluch navrhovaných osôb súd zamietol z dôvodu hospodárnosti a rýchlosti konania,
nakoľko na základe predložených listinných dôkazov je skutkový stav zistený v dostatočnom rozsahu a
zodpovedal všetky podstatné otázky dôležité pre rozhodnutie vo veci.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v
tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.