Rozsudok – Náhrada škody ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 29, 2024

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 10Cb/8/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121300820
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Pavková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2024:6121300820.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Editou Pavkovou v právnej veci žalobcu: VM AUTO s.r.o.,

Žarnovská ulica 119/2, 044 02 Turňa nad Bodvou, IČO: 45 557 969 zast.: JUDr. Milan Slebodnik, Štúrova
20, 040 01 Košice-Juh, IČO: 35546671 proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, Námestie sv. Cyrila a
Metoda 21, 078 01 Sečovce, IČO: 33 156 255 zast.: JUDr. Petra Kandračová, advokátka, Námestie sv.
Cyrila a Metoda 1704, 078 01 Sečovce, IČO:50 669 842, o zaplatenie 2.366,75 Eur s príslušenstvom
t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 12.4.2021 podal žalobca na Okresný súd Banská Bystrica žalobu o zaplatenie 2.366,75 Eur
s príslušenstvom. Svoj nárok odôvodnil tým, že od žalovaného si objednali odvŕtanie zlomeného
žhaviča na motorovom vozidle VW Caddy, ktoré opravovali pre zákazníka. Žalovaný, aby ušetril čas,
nedemontoval sanie motora, ako to správne mal urobiť, ale začal rovno odvŕtavať žhavič. Pri odvŕtavaní
žhaviča žalovaným došlo k zlomeniu vrtáku a tak žalovaný musel prerušiť prácu a demontovať sanie
motora, aby mohol ďalej pokračovať v odvŕtavaní žhaviča. Po demontáži sania sa žalovanému podarilo
zlomený žhavič odvŕtať a žalobca mohol do motora namontovať nový žhavič. Po vykonaní všetkých

servisných úkonov, ktoré si u žalobcu vlastník vozidla objednal, motor poskladali a chceli ho vyskúšať.
Ihneď po naštartovaní mal motor nepravidelný chod. Pri zisťovaní príčiny tejto poruchy zistili, že
valec motora, na ktorom žalovaný odvŕtaval žhavič, nemá kompresiu. Zamestnanec žalobcu C. D.,
bezodkladne po zistení problémov s motorom kontaktoval žalovaného a informoval ho o vzniknutej
situácii, že na mieste vŕtania žhaviča nie je kompresia. Po vzájomnej komunikácii, dohode a zvolenom
postupe pre zistenie príčiny, žalobca a žalovaný sa dohodli na demontáži hlavy valcov. Zároveň vzniklo
aj video pri tejto demontáži, na ktorom trval aj žalovaný. Po demontáži hlavy valcov a natočení videa

bolo video zaslané žalovanému. Pri demontáži hlavy valcov žalobca zistil, že je poškodená hlava valcov,
piest a vložka valca. V poškodenom valci, po demontáži hlavy valcov, našli kúsok zlomeného vrtáku,
ktorý spôsobil poškodenie motora a ktorý sa tam musel dostať pri tom, ako žalovaný demontoval sanie
motora, aby pokračoval v odvŕtavaní zlomeného žhaviča.

2. Následne prebehla ďalšia komunikácia, kde žalovaný aj na základe žalobcom preukázaných
skutočností a zaslaného videa priznal svoje pochybenie a súhlasil s náhradou škody, ktorá sa v daný

moment predbežne odhadovala vo výške 4.000 Eur bez DPH. Žalovaný potvrdil a priznal svoju chybu
v tom, že chcel ušetriť čas, preto pristúpil k okamžitému odvŕtavaniu žhaviča bez demontáže sania
a riadnej prípravy na demontáž. Až po zlomení vrtáku, pristúpil k demontáži sania a pokračoval v
odvŕtavaní. Taktiež žalovaný uviedol, že sa snažil pozbierať všetky viditeľné úlomky po ulomení vrtáku.Uviedol, že na pieste je úlomok jeho vrtáku, ktorý si nevšimol pri demontáži sania a ten mohol prepadnúť
dovnútra. Na základe týchto skutočností žalovaný priznával svoje pochybenie už od samého počiatku,
ako aj to, že nedodržal predpísaný postup pre odvŕtavanie žhaviča, čo malo za následok, že úlomok

vrtáka poškodil časť motora na opravovanom vozidle. Žalovaný tiež potvrdil, že vzniknutú škodu uhradí
v plnej výške.

3. Pred finálnym vyčíslením a dokončením opravy bol žalovaný informovaný o výške škody a o
použitých dieloch, ktoré žalobca pri oprave žalovaným spôsobeného poškodenia museli namontovať. Tu

už žalovaný začal namietať oprávnenosť nákladov a začal popierať, že škoda vznikla jeho neodborným
konaním. Po následnej komunikácii napokon došlo k dohode o výške škody a žalovaný prisľúbil uhradiť
škoduvyčíslenúvofaktúreč.201910187nasumu2.366,75Eur.Žalovanýpožiadalžalobcuodlhšiudobu
splatnosti faktúry, čo podľa jeho slov odôvodnil tým „aby to mohol prehnať cez svoju poistku.“ Faktúra
bola žalobcovi riadne zaslaná, avšak žalovaný pred termínom splatnosti odpovedal, že predmetnú
faktúru neuhradí, pretože on žiadnu škodu nespôsobil. Žalovaný tým poprel všetko to, čo sám povedal

a vykonal.

4. Zamestnanec žalobcu ho opätovne kontaktoval, aby si vydiskutovali vzniknutú situáciu, pričom od
žalovaného dostal odpoveď, „že mu to nemáme ako dokázať, že tu škodu spôsobil on, že sa rozprával
aj so známymi, ktorí mu poradili, aby to neplatil.“ Žalovaný na žalobcu zaútočil argumentmi, že

škodu zámerne spôsobili mechanici žalobcu v servise, čo však nedáva žiadny zmysel. Žalovaný taktiež
povedal, že škodu chcel nahlásiť ako poistnú udalosť, no pri likvidácii poistnej udalosti uviedol, že on
túto škodu nespôsobil. Na základe toho poisťovňa v likvidácii poistnej udalosti nepokračovala a žalovaný
aj naďalej zostal dlžný celú fakturovanú sumu.

5. Žalovaného žalobca vyzval na úhradu dlžnej sumy aj prostredníctvom právneho zástupcu, avšak
žalovanýnapísomnúvýzvuzodňa18.01.2021nereagoval.Žalobcazdôraznil,žepriplnenísizmluvného
záväzku žalovaného voči žalobcovi došlo nesprávnym pracovným postupom žalovaného pri odvŕtavaní
zlomenéhožhavičakzlomeniuvrtákuanáslednekvniknutiuúlomkovzlomenéhovrtákudospaľovacieho
priestoru motora, čo neskôr spôsobilo poškodenie samotného opravovaného motora. Toto poškodenie

žalobca musel na vlastné náklady opraviť, čím mu vznikla škoda vo výške 2.366,75 Eur, ktorá spočíva
v cene použitých náhradných dielov a vo vykonanej práci mechanika, ktoré bezprostredne súviseli s
opravou poškodenia motora zapríčineného žalovaným. Vzniknutú škodu žalobca položkovito rozpísal
vo faktúre č. 201910187, ktorú žalovanému vystavil a ktorú žalovaný neuhradil.

6. Spolu so žalobou žalobca predložil výzvu zo dňa 18.01.2021, faktúru č. 201910187, fotodokumentáciu
– poškodení motora, fotodokumentáciu – motor po oprave.

7. Dňa 11.5.2021 bol v upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz sp. zn. 16Up/456/2021.

8. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že žalobca si objednal u
žalovaného odvŕtanie zlomeného žhaviča na motorovom vozidle VW Caddy, ktoré opravovali pre
žalobcovho zákazníka. Žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom, že by došlo k spôsobenej škode
konaním žalovaného. Tvrdenia žalobcu, že žalovaný, aby ušetril čas, nedemontoval sanie motora, ako
to správne mal urobiť sú nepravdivé, pretože žalobca si u žalovaného objednal odvrtanie žhaviča a nie

demontáž sania motora. Sanie motora si demontoval žalobca sám v prítomnosti žalovaného. Žalovaný
nepopiera, že zlomil pri odvrtávaní žhaviča stopku vrtáka, ktorá zostala vo vrtačke vtedy, keď ešte nebolo
žalobcom odstránené sanie motora. Všetke úlomky boli uložené do krabičky, ktorá bola položená na
autobatérii vozidla. Uviedol, že stopka vrtáka má priemer 8 mm a žhaviaca elektróda má priemer 4 mm.
Nie je možné, aby úlomok z vrtáka spadol do motora, lebo motor bol poskladaný a v motore bol vložený

žhavič. Do motora sa nemohli dostať žiadne úlomky, pretože celý motor bol aj so žhavičom poskladaný.
Z tohto dôvodu nie je možné, aby sa do motora dostali úlomky.

9. Následne po demontáži sania žalobcom, žalovaný po dodržaní všetkých technologických postupov,
žhavič odvrtal, vyčistil závit a komoru žhaviča. Žalovaný vyskúšal namontovať nový žhavič, aby

skontroloval správnosť vykonania práce, ktorý následne aj demontoval. Týmto žalovaný ukončil práce
odvŕtaniažhavičaazavykonanúprácudostalodmenu,ktorúvyúčtoval.Jedinámožnosť,odkiaľsamohlo
do motora dostať cudzie teleso, je cez sacie potrubie, ktoré bolo demontované žalobcom. Pri skladaní
motora pravdepodobne žalobca neskontroloval sacie kanáliky, ktoré vedú do valcov motora a tým mohlavzniknúť predmetná škoda na motorovom vozidle. Avšak škoda nemohla vzniknúť konaním žalovaného,
nakoľko žalovaný vykonával len odvrtávanie žhaviča. Tvrdenia, že by žalovaný priznal svoju chybu, sú
len účelové tvrdenia žalobcu, ktoré nie sú žiadnym spôsobom preukázané.

10. Žalovanému bola doručená faktúra č. 201910187, ktorá bola žalobcovi listom zo dňa 12.11.2019
vrátená s odôvodnením, že žalovaný svojím konaním nespôsobil žiadnu škodu a uplatnenú pohľadávku
neuznal v celom rozsahu. Vo svojej žalobe žalobca ďalej udáva, že bol žalovaný informovaný o výške
škody a o použitých dieloch, ktoré žalobca pri oprave spôsobeného poškodenia musel namontovať.

Toto tvrdenie žalobcu považuje žalovaný za vymyslené a účelové. Sám žalobca v žalobe uvádza, že pri
likvidácií poistnej udalosti žalovaný uviedol, že škodu nespôsobil. Od začiatku žalovaný popiera, že by
jeho konaním bola spôsobená škoda.

11. Povinnosť nahradiť škodu vzniká ako sekundárna, čiže následná povinnosť tomu subjektu, ktorý
porušil primárnu povinnosť, ktorá mu vyplýva či už zo zákona alebo z inej právnej skutočnosti. Pri

uplatnení si práva na náhradu škody je nevyhnutné, aby boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti
zaškodu.Pokiaľdôjdekporušeniupovinnostipredchádzaťvznikuškody,vznikázodpovednosťzaškodu
spôsobenútakýmtoporušením,pričomdôležitájeprávepríčinnásúvislosťmedziporušenímpovinnostia
vzniknutou škodou. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie
porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím

(porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Žalovaný navrhol žalobu v celom
rozsahu zamietnuť.

12. Žalovaný spolu s odporom predložil dôkaz: List žalovaného zo dňa 12.11.2019.

13. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním (č. l. 43) , kde uviedol, že vzhľadom na obranu
žalovaného je najpodstatnejšou spornou otázkou to, kto zapríčinil vniknutie úlomkov zlomeného vrtáku
do spaľovacieho priestoru motora a tým napokon aj poškodenie motora. Tvrdenie žalovaného, že
všetky úlomky zlomeného vrtáku pozbieral a uložil do krabičky, nemôžu byť pravdivé, keďže sa úlomok
zlomeného vrtáku preukázateľne dostal do valca motora, kde neskôr spôsobil jeho poškodenie. Ak by

žalovaný pozbieral všetky úlomky, ktoré zlomením vrtáku vznikli, do motora by sa nemohol dostať žiaden
z nich. Rovnako ani demontáž sania po zlomení vrtáku nebola vykonaná žalobcom, ale žalovaným, aby
sizabezpečillepšíprístupkodvŕtavanémužhaviču.Právezlomenievrtákuanepozornosťžalovanéhopri
demontáži sania, spôsobili vniknutie úlomku vrtáku do motora a jeho následné poškodenie. Na základe
týchto skutočností je preto podľa žalobcu za poškodenie motora zodpovedný žalovaný.

14. Na pojednávaní dňa 20.10.2021 bol vypočutý konateľ žalobcu, ktorý uviedol, že od žalovaného
sme si objednali odvŕtanie zlomeného žhaviča, ktoré opravovali pre zákazníka. Má za to, že žalovaný,
aby ušetril čas, nedementoval sanie motora, ako to mal urobiť, ale začal rovno odvŕtavať žhavič. Pri
odvŕtavaní žhaviča došlo k zlomeniu vrtáku a tak žalovaný musel prerušiť prácu a demontovať sanie

motora, aby mohol pokračovať v odvŕtavaní žhaviča. Po demontáži sa žalovanému podarilo zlomený
žhavič odvŕtať a žalobca mohol do motora namontovať nový žhavič. Po poskladaní a naštartovaní
motora zistili, že nie je kompresia na tom valci, kde sa odvŕtaval žhavič. Potom sa demontovala hlava,
o čom žalobca má aj videozáznam. Pri demontovaní sa zistilo, že hlava valca je poškodená, aj piest
motora je poškodený a tam sa našiel kus vrtáka, ktorý sa odlomil. Následne ich zamestnanec, p. D.

volal p. B., ktorý si vtedy chybu priznal a uviedol, že uhradí všetky náklady, ktoré sú s tým spojené. Pri
ďalšom telefonáte hradiť chcel už iba tú vlastnú robotu, nejakých 150,- Eur. Za náklady žalobca vystavili
faktúru, auto sa opravilo. Faktúra na sumu cca 2.400,- Eur, je čisto za náklady žalobcu. Vôbec tam nie
sú zarátané ušlé zisky.

15. Právny zástupca žalobcu na tomto pojednávaní zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu a v celom
rozsahu sa pridržiaval k písomným podaniam v predmetnej veci.

16. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že celý návrh na vydanie platobného rozkazu, ako aj
samotnú žalobu považujú za neopodstatnenú. Zdôraznila, že medzi konaním žalovaného a medzi

spôsobenou škodou nie je príčinná súvislosť.

17. Na pojednávaní dňa 20.10.2021 bol vypočutý žalovaný, ktorý uviedol, že celá firma VM AUTO je pod
kamerovým systémom, a môže sa dať prehrať celý záznam. Do firmy žalobcu žalovaný prišiel odvŕtaťžhavič. Nekontaktoval ho p. D., ako to uviedol žalobca, ale kontaktovala ho firma TRIUMF. Keď žalovaný
prišiel do firmy k autu, opýtal sa p. D., prečo nie je rozobraté sanie. On sa ho opýtal, že či to treba.
Žalovaný povedal, že áno. Pán D. mu povedal, že nemá len jedného mechanika a keď žalovaný chce,

tak musí počkať. Povedal mu, či sa to nedá odvŕtať tak, že to sanie tam bude. Žalovaný ho upozornil,
že je problém s priestorom, že je tam strašne málo priestoru na odvŕtanie a vznikajú potom problémy.
Žalovaný sa pokúsil odvŕtať žhavič. Keď položil frézu, hneď bola zlomená. Potom žalovaný povedal, že
odmieta robiť, pretože poláme ďalšiu frézu. Odpoveď dostal takú, že má počkať a príde mechanik, ktorý
odmontuje dole sanie. Žalovaný sa nikde neponáhľal, nič si nechcel uľahčiť. Nie je nejaký zamestnanec

firmy, žeby sa niekam ponáhľal. Je to práca veľmi zodpovedná. Keď čakal, opýtal sa p. D., či môže
dávať súčiastky okolo žhaviča dole, teda montovať dole. Medzi tým prišiel ich mechanik a spolu dali
dole sanie. C. odmontoval aj tie diely, ktoré tam zostali po saní, zatkal s papierom. Následne žalovaný
odvŕtal žhavič, všetko bolo v poriadku. Vyčistil komoru žhaviču. Na to, keď to už bolo spravené, poprosili
ho, či im neprejde aj ostatné 3 šachty žhavičov, žeby sa im lepšie pracovalo. Žalovaný to spravil. Tým
pádom ukončil svoju prácu. Vyskúšali žhavič, bolo všetko v poriadku. Auto zostalo rozobrané. To, že oni

následne neskontrolovali motor pri jeho skladaní, on za to nemôže.

18. Na návrh žalobcu, na pojednávaní dňa 20.10.2021 bol vypočutý svedok C. D., ktorý uviedol, že mali
vymeniť žhaviče. Týmto prípadom bol poverený s tým. že kolega, mechanik ho upozornil na to, že jeden
žhavič sa zalomil a potrebuje ho odvŕtať. Následne kontaktoval firmu TRIUMFk, kde mu odporučili A. B.,

že on túto službu robí. Poskytli mu telefónne číslo. Následne zavolal žalovanému a dohodli si termín,
kedy príde odvŕtať žhavič. V ten deň, keď žalovaný vykonával práce žalobcu, svedok osobne prítomný
na prevádzke nebol. Dohodol sa s kolegom a s kolegyňou, že príde žalovaný s tým, že si následne
dohodli aj termín a celý ten výkon už zostal na žalovanom a na kolegoch. Bol to deň piatok, nasledoval
víkend. V pondelok, keď svedok prišiel do práce a pýtal sa kolegov, prečo ešte nie je auto poskladané,

vysvetlili mu, že zalomil sa pri odvrtávaní vrták. Následne sa to natiahlo a že budú dokončovať a skladať
auto v daný deň. To sa aj stalo s tým, že auto poskladali, následne ho opäť zavolali, že auto má problém
so štartovaním, že má nepravidelný chod. Snažili sa zistiť, prečo robili rôzne úkony a keď sa urobilo
meranie kompresie, tak sa zistilo, že v mieste odvŕtávaného žhaviča nebola kompresia. Mali podozrenie,
že niečo sa tam mohlo stať, preto kontaktoval potom žalovaného, že motor neštartuje a že v mieste

odvŕtania nie je kompresia. Riešili situáciu, čo sa mohlo stať s tým, že žalovaný povedal, že sa mu zlomil
vrták. Následne musel demontovať sanie, že všetky úlomky, ktoré tam boli pozbieral. Dohodli a na tom,
že demontuje hlavu a zistia, že kde je problém. Pri demontáži hlavy vzniklo aj video, ktoré svedok zaslal
žalovanému. Následne opäť komunikovali, že bolo výrazné poškodenie hlavy, piestov a ventilov, kde
z piestu vybrali chlapci malý úlomok. Žalovanému zaslali fotku a on potvrdil, že je to úlomok z vrtáku.

Následnekomunikovaliarozprávalisaotom,akotovyriešia.Dohodlisa,ževykonásaopravaažalovaný
to zaplatí. Oprava bola vykonaná, a svedok vyčíslil škodu, o ktorej so žalovaným komunikovali. Žalovaný
žiadal zľavu s tým, že chcel to zaplatiť v hotovosti. Dohodli sa, že keď to ukončia, žalovaný uhradí
faktúru. Faktúra bola zaslaná žalovanému Svedok sa neskôr dozvedel z listu, ktorý zaslal žalovaný,
že odmieta faktúru zaplatiť. Svedok sa telefonicky informoval u žalovaného, aký je dôvod neuhradenia

faktúry. Žalovaný tvrdil, že škodu nezaplatí, lebo on nič neurobil.

19. Na návrh žalobcu súd nariadil výsluch svedkov E. F. a C. G. C.. Svedok E. F. na pojednávaní dňa
2.3.2022 uviedol, že má vedomosti o tom, čo je predmetom konania, že išlo o rozvŕtanie žhaviča. Pri
odvŕtavaní sa zlomil vrták. Tento spadol následne do sania a poškodil motor. Potvrdil, že pri týchto

prácach nebol prítomný p. D.. V tom čase pán D. mal voľno. Na predmetnom vozidle pracoval svedok,
pretože vozidlo bolo priradené jemu. Pri bežných prácach mu nepomáhal nikto, iba pri odvrtávaní mu
pomáhal p. B.. Opísal, že kým bol p. B. prítomný, po zlomení vrtáka sa demontovali sacie potrubia,
nakoľko nemal prístup k tomu odvŕtaniu žhaviča. Po demontovaní sania to odvŕtal a nahodil sa nový
žhavič. Čím práce pre p. B. skončili. Chýbali tam ešte nejaké tesnenia. Svedok motor skladal sám a po

naštartovaní sa poškodil motor, pretože pri demontáži časť vrtáka musel niekde spadnúť. Demontáž
sania vykonal p. B., svedok mu poskytol náradie. Bol pri ňom a pomáhal mu uvoľniť nejaké skrutky.
Svedok si nevšimol žiadne nečistoty, ani úlomky, ktoré by sa nachádzali v blízkosti sania v čase
demontáže. V čase, keď bol zlomený vrták, bol motor poskladaný. Keď bol motor kompletne poskladaný,
vrták tam nemohol spadnúť. Demontážou sania, musel byť niekde v blízkosti, vtedy to tam spadlo.

Potvrdil, že papier do sacieho potrubia, aby tam nič nespadlo, natlačil on. Keď tam tlačil papier,
neoveroval, či bolo sacie potrubie čisté, nemal na to dôvod. Nepamätal sa, ktorý deň došlo k odvŕtaniu
žhaviča. Motor skladal deň alebo dva dni po odvŕtaní. Skontroloval sanie motora a v sacom potrubí
nebolo nič. Nevšimol tam žiadne úlomky, ani nečistoty. Zloženie motora vykonával sám. Uviedol, žepracovný postup sacieho motora je taký, že všeobecne sa kontroluje, či je všetko čisté a následne
sa to montuje, pretesní sa a namontuje sa všetko. Či je všetko čisté, kontroluje ten, kto montuje. Bez
demontáže krytu hlavy valcov nie je možné dôkladne skontrolovať sacie ventily.

20. Z výpovede svedkyne C. G. C. vyplynulo, že má vedomosti o tom, že žalovaný bol u nich prevŕtať
jeden žhavič. Ona bola prijímací technik. Žalovaný vykonal prácu, zaplatil a odišiel. Na jej otázku,
či všetko prebehlo v poriadku, odpovedal, že áno. Následne chlapci poskladali motorové vozidlo, pri
ktorých prácach svedkyňa prítomná nebola. Ona pracuje v H. a v ten deň, keď bola v Kechneci,

zastupovala p. D.. Robia to tak, že keď p. D. má voľno, ona ho zastupuje. Následne jej volali, a tak sa
dozvedela o tom, že je tam nejaký problém. Mechanici vraveli, že je treba dať dole hlavu, lebo sa pokazil
motor a treba dať dole hlavu, aby zistili, čo je príčinou. Po demontovaní hlavy zistili, že tam boli nejaké
dielce, nejaký koniec vrtáka. Svedkyňa to videla na fotke. Uviedla, že má vedomosť o tom, že p. D. sa
spojil s p. B., uviedol, že čo sa stalo a vraj p. B. povedal p. D., že vráti peniaze, ktoré mu zaplatili za
opravu auta. Ďalej nevedela uviesť, čo sa stalo a ani nevedela, že kde nastala tá chyba v komunikácii.

Bolo to trošku komplikované, pretože auto bolo treba opraviť a zákazník bol ich stály zákazník. Nemali
iné riešenie, ako to auto urobiť, opraviť, len na vlastné náklady čím skôr. Nakoniec bola taká dohoda
medzi p. B. a p. D., podľa jej informácií, že urobia to auto, vyfakturujú p. B. a on to zaplatí. Nebolo to
však dohodnuté písomne Taká dohoda mala byť iba ústna medzi nimi.

21. Žalobca podaním zo dňa 12.04.2022 tunajšiemu súdu oznámil, že požiadali autorizovaný servis
výrobcu vozidiel Volkswagen o potvrdenie, aký pracovný postup predpisuje výrobca vozidla pri
demontáži a následnej spätnej montáži zberača nasávacieho potrubia. Obchodná spoločnosť Moris
Slovakia s.r.o. nám poskytla časť dielenskej príručky výrobcu vozidla, ktorá sa týka demontáže a
montáže sacieho potrubia, ktorú v prílohe tohto podania predkladáme.

22. Podľa predloženej dielenskej príručky sa montáž sacieho potrubia vykonáva v opačnom poradí ako
jeho demontáž, pričom je potrebné osobitne dbať na výmenu tesnení, poradie uťahovania skrutiek a
montáž potrubia spätného vedenia výfukových plynov bez pnutia. Výrobca v tomto prípade nepredpisuje
pri spätnej montáži kontrolu sacích kanálov v hlave valcov motora, či sa v nej nenachádzajú nečistoty.

Vzhľadom na konštrukciu hlavy valcov by bez demontáže samotnej hlavy takáto kontrola ani nebola
poriadne možná, čo vyplýva aj z priloženého rezu hlavy valcov (modelový príklad) a z priloženého
vyobrazenia hlavy valcov motora VW. Z tohto dôvodu je teda potrebné zamedziť vniknutiu nečistôt do
motora už pri demontáži sacieho potrubia, ktorú vykonával žalovaný.

23. Žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne podaním zo dňa 5. 9. 2022 sa vyjadril k priebehu
konania. Poukázali na to, že vzhľadom na vykonané dokazovanie, predložené listinné dôkazy v konaní
majú za to, že žalobca nepreukázal svoj nárok. Sporné bolo, či medzi konaním žalovaného a vzniknutou
škodou je príčinná súvislosť a to preukázané nebolo. Zo samotných výpovedí svedkov a to najmä svedka
E. F., ktorému bolo poškodené auto pridelené, je zrejmé, že k montáži motora došlo až nasledujúci deň,

prípadne o 2 dni neskôr ako došlo k odvŕtaniu žhaviča. Sám potvrdil, že v sacom potrubí nebolo nič, že
si nevšimol žiadne nečistoty a mechanik, ktorý skladá motor je povinný skontrolovať, či je všetko čisté.
Túto skutočnosť potvrdzujú aj pravidlá čistoty pri prácach na palivovom systéme a to 5 pravidiel čistoty:
- Spojovacie miesta a ich okolie pred uvoľnením dôkladne očistite.
- Demontované diely odkladajte na čistú podložku a zakryte ich. Nepoužívajte handry,

ktoré uvoľňujúc vlákna.
- Otvorené súčasti starostlivo zakryte, resp. uzavrite, ak nie je oprava prevádzaná
bezprostredne.
- C. len čisté diele: náhradné diely vyberajte z obalu až bezprostredne pred
montážou. Nepoužívajte žiadne diely, ktoré boli skladované nezabalené.

- Pri otvorenom systéme: nepracujte s tlakovým vzduchom. Nepohybujte vozidlom.

24. Poukázali najmä na tú skutočnosť, že žalovaný vykonával a bol objednaný na výkon a to odvŕtanie
žhaviča,nienamontážademontážsaniamotora.Priodvŕtavanížhavičaslúžižhavičzároveňakozátkaa
má priemer 4 mm. Vo valci našli kus frézky, ktorý má priemer 10mm. Nie je možné, aby ten úlomok mohol

prejsť cez žhavič. Žalobca pri montáži nedodržal pracovný postup a to najmä kontrolu sacieho potrubia
pred montážou motora, čo potvrdzuje aj Dielenská príručka VW AG a to pravidlá čistoty pri prácach na
palivovom systéme. Medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou nie je príčinná súvislosť.25. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 13.12.2023 naďalej zotrval na podanej žalobe v celom
rozsahu. Zdôraznil, že najmä výsluchom svedkov, ale aj ostatnými listinnými dôkazmi bolo preukázané,
že žalovaný zodpovedá za škodu na motore, u ktorého poškodeniu došlo vniknutím kovového telesa do

spaľovacieho priestoru motora. Vznik tejto škody zavinil samotný žalovaný, pričom spornou otázkou bola
medzi stranami konania príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody, ktorá podľa
nich bola preukázaná najmä výsluchom svedka F., ktorý sa podrobne vyjadril k tomu, akým spôsobom
došlo k demontáži motora, aký on zachoval pracovný postup, a že postup zamestnanca žalobcu bol
v súlade so servisným plánom, alebo porušeniami výrobcu vozidla. K pochybeniu zo strany svedka F.

nedošlo. K pochybeniu došlo pri demontáži sacieho potrubia, ktorú vykonával práve žalovaný, a preto
žalobca má za to, že nárok, ktorý uplatnili, v celom rozsahu je dôvodný.

26. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 13.12.2023 uviedla, že vzhľadom na vykonané
dokazovanie v priebehu celého konania, predložené listinné dôkazy, majú za to, že žalobca nepreukázal
svoj nárok. Sporné bolo medzi stranami, že či medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou je

príčinná súvislosť a to, podľa ich názoru preukázané nebolo. Už zo samotných výpovedí svedkov a to
najmä pána F., ktorému bolo poškodené auto pridelené, je zrejmé, že k montáži došlo až nasledujúci
deň, prípadne o dva dni neskôr, ako došlo k odvŕtaniu žhaviča. Sám vo svojich výpovediach potvrdil,
že v sacom potrubí nebolo nič, že si nevšimol žiadne nečistoty. C., ktorý skladal motor, je povinný
skontrolovať pred montážou motor a všetko, či je čisté. Poukázal na skutočnosť, že žalobca pri montáži

nedodržal pracovný postup a to najmä kontrolu sacieho potrubia pred montážou motora. Z predloženej
fotodokumentácie, ktorá bola doručená súdu, nie je možné posúdiť, že sa jedná o fotky konkrétneho
poškodeného automobilu, nakoľko sám žalobca uviedol, že nie je možné zistiť čas a dátum vyhotovenia
týchtofotografií.Zdôraznila,žemedzikonanímžalovanéhoavzniknutouškodouniejepríčinnásúvislosť.

27. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa vyjadril podaním zo dňa 27.12.2023. Uviedol,
že medzi stranami konania nebolo sporné to, že žalovaný vykonával odvŕtanie žhaviča na motore VW
Caddy v autoservise u žalobcu. Rovnako nebolo sporné ani to, že pri prvom pokuse o odvŕtanie žhaviča
s vtedy ešte namontovaným sacím potrubím motora došlo k zlomeniu a roztriešteniu frézky /vrtáku/,
ktorou žalovaný žhavič odvrtával. Taktiež nebolo sporné ani to, že poškodenie motora bolo zapríčinené

kovovými úlomkami frézky, ktoré sa dostali do valca motora. Napokon nebolo sporné ani to, že sa
tieto úlomky dostali do motora cez sacie potrubie, čo tvrdil žalovaný v podanom odpore a s čím sa
stotožňuje aj žalobca. V tomto prípade tak všetky skutočnosti, na ktorých posúdenie by bolo potrebné
mať odborné znalosti, boli medzi stranami nesporné a strany sa vo svojich podaniach a prednesoch
zhodli na mechanizme, akým spôsobom došlo k poškodeniu motora a teda aj vzniku škody. Tým sa

vyčerpali všetky skutočnosti, na ktorých prípadné posúdenie by boli potrebné odborné znalosti alebo
vedecké poznatky. Vykonanie dokazovania odborným posúdením alebo znaleckým posudkom by tak
bolo v rozpore s čl. 8 základných princípov Civilného sporového poriadku, podľa ktorého strany sporu sú
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,
a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Ak by bol v konaní ustanovený znalec,

strany konania by mu nemali aké otázky položiť, pretože nesporné skutočnosti nie je potrebné ďalej
preukazovať a tie, ktoré sporné sú, v tomto prípade nevyžadujú odborné posúdenie. To, kto v skutočnosti
demontoval sacie potrubie na motore, bolo od počiatku medzi stranami sporné, avšak nejde o otázku,
na ktorú by znalec dokázal odpovedať, pretože takáto otázka nie je odbornou otázkou.

28. Posúdenie existencie príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a vznikom škody tak nezáviselo
od posúdenia skutočností, na ktoré je potrebné mať odborné znalosti alebo vedecké poznatky, ale len
od zistenia toho, kto demontoval sacie potrubie a kedy došlo k vniknutiu úlomku frézky do valca motora
cez sacie kanály.

29. Tvrdenia žalovaného, že sacie potrubie bolo demontované žalobcom a že žalovaný vykonával
len odvrtávanie žhaviča, sa v konaní preukázali ako nepravdivé. Tieto tvrdenia vyvracia výpoveď
svedka F.. Výpoveďou tohto svedka bolo preukázané tvrdenie žalobcu, že sacie potrubie demontoval
žalovaný, a že do motora vnikol úlomok frézky v čase demontáže sacieho potrubia. Žalovaný v konaní
nepredložil ani nenavrhol vykonať žiadny dôkaz, ktorý by preukázal jeho tvrdenie, že sacie potrubie

demontoval zamestnanec žalobcu. Naopak, výsluchom svedka E. F. bolo preukázané, že žalovaný
uvádzal nepravdu, keď tvrdil, že sacie potrubie bolo demontované žalobcom. Vykonaným dokazovaním
tak bolo preukázané, že demontáž sacieho potrubia vykonal žalovaný, aj keď to žalovaný popiera a že
k vniknutiu úlomkov frézky do motora došlo v čase demontáže sacieho potrubia a nie neskôr v priebehuopravy vozidla. Keďže demontáž sacieho potrubia vykonával žalovaný, on zodpovedal za to, aby sa
pri demontáži do motora nedostali nečistoty, ktoré by ho mohli poškodiť. Žalovaný tak neurobil a pri
ním vykonanej demontáži sacieho potrubia vnikli do motora kovové úlomky, ktoré motor pri naštartovaní

poškodili. Žalovaný tým preukázateľne porušil svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť a toto porušenie
samé o sebe spôsobilo vznik poškodenia motora. Jediná v konaní sporná otázka – existencia príčinnej
súvislosti medzi konaním žalovaného a vznikom škody, tak bola dokazovaním preukázaná, a preto
žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu.

30. Žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne podal vo veci písomné vyjadrenie zo dňa 14.03.2024.
Poukázal na to, že v celom rozsahu sa stotožňujú s predbežným právnym názorom súdu a to so
skutočnosťou, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca nepreukázal dostatočne v spore svoje
tvrdenia. Jedná sa o zložité mechanické posúdenie a zo strany žalobcu nebol v priebehu konania
doručený znalecký posudok, ktorý by tvrdenia žalobcu potvrdil. Zo strany súdu bol niekoľkokrát
vyzvaný na predloženie dôkazov, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili. Vzhľadom na vykonané dokazovanie,

predložené listinné dôkazy v konaní má za to, že žalobca nepreukázal svoj nárok. Sporné bolo, či medzi
konaním žalovaného a vzniknutou škodou je príčinná súvislosť a to preukázané nebolo. Zo samotných
výpovedí svedkov, a to najmä svedka E. F., ktorému bolo poškodené auto pridelené je zrejmé, že k
montáži motora došlo až nasledujúci deň, prípadne o 2 dni neskôr ako došlo k odvŕtaniu žhaviča. Sám
svedok potvrdil, že v sacom potrubí nebolo nič, že si nevšimol žiadne nečistoty a mechanik, ktorý skladá

motor je povinný skontrolovať, či je všetko čisté. V priebehu konania z výpovede svedkov vyplynulo, že
žalovaný vykonával a bol objednaný na výkon a to odvŕtanie žhaviča, nie na montáž a demontáž sania
motora. Pri odvŕtavaní žhaviča slúži žhavič zároveň ako zátka a má priemer 4 mm. Vo valci našli kus
frézky, ktorý má priemer 10mm. Nie je možné, aby ten úlomok mohol prejsť cez žhavič.

31. Žalobca pri montáži nedodržal pracovný postup a to najmä kontrolu sacieho potrubia pred montážou
motora, čo potvrdzuje aj Dielenská príručka VW AG a to pravidlá čistoty pri prácach na palivovom
systéme. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti majú za to, že medzi konaním žalovaného a
vzniknutou škodou nie je príčinná súvislosť.

32. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k tomuto právnemu záveru:

33. Podľa § 536 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje
zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

34. Podľa § 536 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka dielom sa rozumie zhotovenie
určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej
opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy
zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

35. Podľa § 537 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka pri vykonávaní diela postupuje
zhotoviteľ samostatne a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže
sa výslovne zaviazal plniť ich.

36. Podľa § 373 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo

záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že
porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

37. Podľa § 378 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak
však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do

predošlého stavu.

38. Podľa § 380 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá
poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej
strany.

39. Podľa § 365 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní
riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok
zanikne iným spôsobom.40. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

41. Prevenčná povinnosť, ktorú zákon v § 415 OZ ukladá každému znamená, že každý je povinný
zachovávať vždy taký stupeň opatrnosti, ktorý možno od neho vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu
situáciu rozumne požadovať a ktorý objektívne je spôsobilý zabrániť alebo aspoň čo najviac obmedziť
riziko vzniku škôd na živote, zdraví, či majetku. Uvedené ustanovenie mu však neukladá povinnosť

predvídať každý možný vznik škody v budúcnosti.

42. Všeobecná občianskoprávna prevencia podľa § 415 OZ (tzv. generálna prevencia) je právnou
povinnosťou, ktorej porušenie predstavuje protiprávne konanie a má za následok pri splnení ďalších

podmienok vznik všeobecnej občianskoprávnej povinnosti podľa § 420 OZ. Porušenie prevenčnej
povinnosti pôsobí subsidiárne a prichádza do úvahy vtedy, keď neexistuje osobitné ustanovenie,
ktoré sa vzťahuje na daný prípad. Aplikácia § 415 OZ prichádza do úvahy iba vtedy, ak tu nie je
konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Porušenie
prevenčnej povinnosti, ktoré znamená zároveň porušenie právnej povinnosti v zmysle § 420 OZ je

jedným zo základných predpokladov vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu. Ustanovenie § 415
OZ nezakladá samostatnú skutkovú podstatu zodpovednosti za škodu, ale porušenie tejto povinnosti
(namiesto porušenia konkrétnej zákonnej alebo zmluvnej povinnosti) predstavuje protiprávne konanie,
ktoré ak je príčinou vzniku škody, znamená vznik zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ. Prevenčnú
povinnosť ukladá zákon v § 415 OZ každému vo vzťahu ku všetkým subjektom. Táto povinnosť sa

týka nielen vlastníkov vecí (hnuteľných, či nehnuteľností) ale každého, kto vykonáva akúkoľvek činnosť,
ktorá môže mať v konečnom dôsledku za následok majetkovú škodu alebo ujmu na zdraví alebo iných
hodnotách poškodenej osoby.

43. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

44. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych

predpisov nie je tým dotknutá.

45. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

46. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené
predpoklady zodpovednosti za škodu, a to - porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho
úkonu), - vznik škody ako majetkovej ujmy, - existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom
škodcu a vzniknutou škodou, - zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil. Ide
o zodpovednosť za predpokladané zavinenie. Ak sú splnené uvedené predpoklady tak objektívnej

povahy, ako aj subjektívnej povahy, hovoríme o zodpovednosti za škodu založenú na princípe zavinenia.
Zavinenie sa pri tejto forme zodpovednosti predpokladá, avšak za podmienok ustanovenia § 420 ods.
3 OZ sa škodca môže od zodpovednosti oslobodiť.

47. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 OZ je úkon – prejav

vôle fyzickej osoby, pričom tento úkon je protiprávny. Protiprávnosť úkonu je konanie subjektu, ktoré je
v rozpore s právom a protiprávnosť úkonu spočíva v porušení právnej povinnosti, t.j. úkon je v rozpore
s objektívnym právom. Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor
medzi tým, ako fyzická osoba skutočne konala prípadne opomenula konať a tým, ako konať mala, aby
splnilapovinnostijejuloženéprávnympredpisomaleboinouprávnouskutočnosťou.Protiprávnekonanie

musí byť poškodeným preukázané tak isto, ako vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto príčin.
O protiprávnosť konania škodcu ide najmä v prípade porušenia či obchádzania všeobecne záväzných
právnych predpisov (zákony, nariadenia vlády, vyhlášky)a iných noriem, ktoré má škodca zachovávať(interné smernice, bezpečnostné predpisy a pod.), porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa
§ 415 OZ, zanedbanie povinnosti predchádzať škodám, ktoré bolo uložené buď konkrétne alebo
vyplýva z vykonávanej činnosti (napr. pilčíci pri výrube stromov v lese) a iné. Dôkazné bremeno

preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom, keďže protiprávnosť zákon nepredpokladá,
teda dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla a aký je jej rozsah (výška) zaťažuje poškodeného.
Pod škodou rozumieme akúkoľvek ujmu, ktorá vznikla subjektu súkromného práva zásahom do
jeho subjektívnych práv. Teoreticky možno za škodu považovať nielen vznik majetkovej ujmy, ale aj
porušenie akéhokoľvek subjektívneho práva aj keď jeho prejavom nie je majetková ujma. Majetková

ujma znamená úbytok na majetkových hodnotách poškodeného (skutočná škoda, ušlý zisk a pod.)
O vzťah príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou (protiprávnym konaním škodcu) a vzniknutou
škodou ide vtedy ak škoda vznikla následkom protiprávneho konania škodcu, teda ak je jeho konanie
a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku a ak je doložené, že nebyť protiprávneho úkonu ku
škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne,
príčinou vzniku škody môže byť len tá okolnosť, bez existencie ktorej by škodový následok nevznikol.

Ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je
zavinenie škodcu, ktoré OZ chápe ako psychický vzťah zodpovedného subjektu k jeho vlastnému
protiprávnemuúkonu,akoikuškodeakonásledkutohtoprotiprávnehokonania.Zavineniejesubjektívna
kategória, zatiaľ čo protiprávnosť je objektívna kategória. Všeobecná občianskoprávna zodpovednosť
je založená na princípe zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné zavinenie (§ 420 ods. 3 OZ).

Dôkazné bremeno o tom, že škoda nevznikla zavineným konaním spočíva na škodcovi, ktorý sa môže
zodpovednosti zbaviť preukázaním toho, že škodu nezavinil.

48. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

49. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

50. Pod spôsobom náhrady škody sa rozumie forma, v akej sa odškodňuje poškodený subjekt a pod

rozsahom náhrady škody sa rozumie kvantitatívna stránka náhrady škody, teda koľko má škodca alebo
subjekt zodpovedný za spôsobenú škodu poskytnúť poškodenému ako náhradu spôsobenej škody.

51. Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum emergens) alebo ušlého zisku (lucrum
cessant)musíbyťspôsobenábezpochybnostípráveporušenímprávnejpovinnosti.Škodaaniporušenie

právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu.
Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom
povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej
súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané,
teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a

bezprostredný.

52. Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou, inými slovami, neplatí
zásada "ante hoc, propter hoc" (uvedené opisuje logickú chybu spočívajúcu v tom, že sa z časovej
následnosti dvoch udalostí usudzuje existencia príčinného vzťahu medzi nimi). Jednoznačne predmetné

tvrdenie skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR") v rozsudku sp. zn.
R 21/1992, podľa ktorého časová súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a skutkovou udalosťou,
z ktorej škoda vznikla, sama osebe nie je rozhodujúca, rozhoduje vecná súvislosť príčiny a následku.
Časová súvislosť napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti.

53. Podľa článku 8 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), strany sporu sú povinné označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade
s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

54. Podľa článku 11 ods. 4/ CSP, súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo

v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.

55. Podľa článku 15 ods. 1/ CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade
s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.56. Podľa ust. § 132 ods. 2/ CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.

57. Podľa § 150 ods. 1/ CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

58. Podľa § 150 ods. 2/ CSP, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany

požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

59. Podľa § 153 ods. 1/ CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.

60. Podľa § 54 /CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

61. V občianskom sporovom konaní má účastník konania povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť.

Znamená to, že žalobca je povinný označiť všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú
uplatňovaný návrh. Dôkazná povinnosť spočíva v tom, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení.

62. Dôkazným bremenom sa potom rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v

priebehu konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci
samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v
takých prípadoch, ak určitá skutočnosť významná z hľadiska hmotného práva pre rozhodnutie vo veci
nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností spočíva na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie
takýchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky; ide zároveň o toho účastníka, ktorý
existenciu týchto skutočností tvrdí.

63. Súd sa v predmetnej veci oboznámil so žalobou, s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise,

s výsluchom svedkov, pričom všetky dôkazy vyhodnocoval jednotlivo, avšak vo vzájomnej súvislosti
a dospel k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam.

64. V prejednávanej veci ide o nárok žalobcu o náhradu škody z titulu náhrady za poškodenie motora, že
úlomok vrtáka poškodil časť motora na opravovanom vozidle. Predpokladom vzniku nároku na náhradu

škody je existencia škody; porušenie právnej povinnosti; príčinná súvislosť medzi škodou a porušením
povinností a prípadne zvinenie. Sporným v konaní bolo preukázanie vzniku škody, príčinná súvislosť
medzi konaním žalovaného a vznikom škody.

65. Súd v prvom rade zisťoval splnenie predpokladov vzniku nároku na náhradu škody.

66. Žalobca si objednal u žalovaného odvŕtanie zlomeného žhaviča na motorovom vozidle VW Caddy,
ktoré opravovali pre žalobcovho zákazníka. V konaní žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom, že by
došlo k spôsobenej škode konaním žalovaného. Žalobca si u žalovaného objednal odvrtanie žhaviča
a nie demontáž sania motora. Sanie motora si demontoval žalobca sám v prítomnosti žalovaného.

Žalovaný nepopiera, že zlomil pri odvrtávaní žhaviča stopku vrtáka, ktorá zostala vo vrtačke vtedy, keď
ešte nebolo žalobcom odstránené sanie motora. Všetke úlomky boli uložené do krabičky, ktorá bola
položená na autobatérii vozidla. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že stopka vrtáka má priemer
8 mm a žhaviaca elektróda má priemer 4 mm. Nie je možné, aby úlomok z vrtáka spadol do motora,
lebo motor bol poskladaný a v motore bol vložený žhavič. Do motora sa nemohli dostať žiadne úlomky,

pretože celý motor bol aj so žhavičom poskladaný. Z tohto dôvodu nie je možné, aby sa do motora
dostali úlomky.67. Žalovanému bola doručená faktúra č. 201910187, ktorá bola žalobcovi listom zo dňa 12.11.2019
vrátená s odôvodnením, že žalovaný svojím konaním nespôsobil žiadnu škodu a uplatnenú pohľadávku
neuznal v celom rozsahu.

68. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal dostatočne v spore svoje tvrdenia.
V prejednávanej veci sa jedná o zložité mechanické posúdenie a zo strany žalobcu nebol v priebehu
konaniadoručenýznaleckýposudok(žiadenlistinnýdôkaz),ktorýbytvrdeniažalobcupotvrdil.Vzhľadom
na vykonané dokazovanie, predložené listinné dôkazy v konaní súd má za to, že žalobca nepreukázal

svoj nárok. Sporné bolo, či medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou je príčinná súvislosť a to
preukázané nebolo. Zo samotných výpovedí svedkov, a to najmä svedka E. F., ktorému bolo poškodené
auto pridelené je zrejmé, že k montáži motora došlo až nasledujúci deň, prípadne o 2 dni neskôr ako
došlo k odvŕtaniu žhaviča. Sám svedok potvrdil, že v sacom potrubí nebolo nič, že si nevšimol žiadne
nečistoty a mechanik, ktorý skladá motor je povinný skontrolovať, či je všetko čisté. V priebehu konania
z výpovede svedkov vyplynulo, že žalovaný vykonával a bol objednaný na výkon a to odvŕtanie žhaviča,

nie na montáž a demontáž sania motora. Pri odvŕtavaní žhaviča slúži žhavič zároveň ako zátka a má
priemer 4 mm. Vo valci našli kus frézky, ktorý má priemer 10mm. Nie je možné, aby ten úlomok mohol
prejsť cez žhavič.

69. Na základe vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že žalobca v súdenej veci neuniesol

dôkazné bremeno, nepreukázal, že žalovaný je zodpovedný za škodu. Nebola preukázaná príčinná
súvislosť medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou.

70. Riadiac sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, na základe zisteného skutkového stavu
veci, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Žalobu ako nedôvodnú zamietol.

71.Podľaust.§255ods.1CSPsúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.

72. Podľa ust. §262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

73. Podľa ust. §262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

74. Súd priznal plnú náhradu trov konania žalovanému, lebo v konaní mal plný úspech. Po právoplatnosti
tohto rozsudku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Trebišov v 3 exemplároch /§362 ods. 1 CSP/.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ) v zmysle ust. § 363CSP.

Odvolanie možno odôvodniť, podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania /365 ods. 3 CSP/.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania /364 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.