Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoCsp/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122322057
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:6122322057.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členov
senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Lenky Konštiakovej, v právnej veci žalobcu: EOS
KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava – mestská časť Ružinov, Prievozská 2, IČO: 35 724 803,
právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava – mestská časť
Ružinov, Prievozská 2, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., C.

XX, o zaplatenie 4.931,80 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Levice č. k. 15Csp/70/2022-218 zo dňa 27. augusta 2024, v spojení s opravným uznesením č. k.
15Csp/70/2022-295 zo dňa 5. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie peňažnej sumy (predstavujúcej istinu, zmluvné
úroky, úroky z omeškania a poplatky bližšie špecifikované v žalobe), ktorý si uplatnil na skutkovom
základe, že ako postupník na základe žiadosti o postúpenie a prevod dňa 09.09.2021 (č. l. 34) nadobudol
pohľadávku postúpením od postupcu – Všeobecná úverová banka a. s. (ďalej ako „postupca“), ktorý
vyhlásil ku dňu 13.08.2019 predčasnú splatnosť úveru, pretože žalovaný neplnil svoj dlh riadne a včas.
Súd prvej inštancie o nároku žalobcu rozhodol odvolaním napadnutým rozsudkom (bližšie definovaným

v záhlaví tohto rozhodnutia), ktorým zamietol žalobu v celom rozsahu (výrok I.) a žalovanému proti
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Súd prvej inštancie
v odôvodní napadnutého rozhodnutia konštatoval, že s ohľadom na skutočnosť, že žalobca nie je
pôvodným veriteľom žalobou uplatňovanej pohľadávky, skúmal jeho aktívnu vecnú legitimáciu. V tejto
súvislosti konštatoval, že je potrebné skúmať otázku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktoré
posúdenie má vplyv na aktívnu vecnú legitimáciu. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že RPMN nie

je vpočítaná správne, keď do výpočtu nebola zahrnutá suma 4,62 eura t. j. mesačného poistného
poukazujúc na ustanovenie § 2 psím. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej ako „zákon č. 129/2010 Z. z.“), podľa ktorého (vo
všeobecnosti) do celkových nákladov spotrebiteľského úveru patrí aj poistné, ktorého uzatvorením
bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru. Konštatoval, že bez ohľadu na uvedené, zmluva
obsahuje nesprávny údaj o výške RPMN, preto prijal záver o absencií takéhoto údaju a uzavrel, že

zmluva o úvere je bezúročná a bezpoplatkov, v dôsledku čoho je potrebné všetky platby žalovaného
rozpočítať výlučne na úhradu istiny žalovaný, teda tento nebol v omeškaní so splátkou splatnou
4/2019, pre ktorú pôvodný veriteľ pristúpil k zosplatneniu(vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru).
S ohľadom na uvedený záver, nepodroboval zmluvu ďalšej kontrole ohľadom dôvodov bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru. Zohľadňujúc výšku úveru, jednotlivé uhradené splátky vyhodnotil, že žalovaný
preukázateľne nebol v omeškaní so splátkou splatnou dňa 28.04.2019, pre ktorú veriteľ vyhlásil

mimoriadnu splatnosť úveru, z dôvodu čoho ďalej ako nepodstatné považoval skúmanie iných lehôt
pri mimoriadnom zosplatnení. Ďalej sa súd prvej inštancie zameral aj na skúmanie bonity žalovanéhozo strany právneho predchodcu žalobcu. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pri výpočte DSTI
bolo vychádzané z nižšej mesačnej splátky v sume 98,77 eura (s poistením), ktorú splácal žalovaný
len 6 mesiacov a nie zo sumy 105,20 eura (s poistením), ktorá bola následná suma splátky. Podľa

názoru súdu prvej inštancie, ak vo výpočte nebola zohľadnená vyššia mesačná splátka ide o porušenie
ustanovenia § 7 ods. 19 zákona č. 129/2010 Z. z., čoho následkom je nemožnosť veriteľa pristúpiť
k mimoriadnej splatnosti úveru. Záverom konštatoval, že došlo k neplatnému postúpeniu pohľadávky,
keďže pohľadávka, ktorá bola jej predmetom nebola platne mimoriadne zosplatnená.

2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo včas podaným odvolaním napadnuté žalobcom, ktorý namietal,
že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako i to, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konkrétne odvolacie dôvody sú uvedené
a rozobrané nižšie.

3. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „CSP“) po zistení, že sú splnené všetky procesné podmienky prípustnosti odvolania a jeho vecného
prejednania, preskúmal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP)
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, a to v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379

CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, § 380 ods. 2 a contrario CSP) a po vykonaní odvolacieho
prieskumu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1
písm.b)CSPzrušiťavecvrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie,keďodvolanie
žalobcu bolo vyhodnotené ako dôvodné.

4. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

5. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

6. Odvolací súd uvádza, že pod porušením práva na spravodlivý proces je potrebné rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných

ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavno-právneho rámca a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť
sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na

relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae,
tedaodmietnutiaspravodlivosti(obdobnenapr.uznesenieNSSRsp.zn.2Cdo/141/2017z30.08.2018).
Právo na spravodlivý proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí
viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a
právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním

využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý
súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s
jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne
záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k
spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu

hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04, I.
ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

7. K nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej
praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec

posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúceskutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide
o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov

strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 CSP.

8. Ďalej žalobca tvrdil, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva v nesprávnom právnom

posúdení veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. Úvodom odvolania žalobca namietal, že v priebehu konania ozrejmil, že dojednanie poistného nebolo
podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy, keď toto bolo v danom prípade fakultatívne, t. j. išlo o možnosť
niepovinnosťdojednaťtakýtodruhpoistenia.Sohľadomnaustanovenie§2písm.g)zákonač.129/2010
Z. z. (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy) konštatoval, že fakultatívne koncipované poistenie

nie je potrebné zahŕňať do RPMN.

10. Odvolací súd zaoberajúc sa nastolenou námietkou, úvodom dáva do pozornosti ustanovenie § 2
psím. g) zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy), podľa ktorého na
účely tohto zákona sa rozumie: celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom

všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych
poplatkov;docelkovýchnákladovpatriaajpoistnéanákladyspojenésozmluvouozabezpečenízáväzku
spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru
alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.

11. Súd prvej inštancie vo všeobecnosti dospel k výkladu, že napriek tomu, že druhá veta citovaného
ustanovenia podmieňuje zarátanie poistného do celkových nákladov spotrebiteľa iba v prípade, ak ide
o tzv. náklad, ktorým je podmienené poskytnutie úveru, poistné je potrebné zohľadniť ako náklad v rámci
prvej vety citovaného ustanovenia, ktorá pojednáva o všetkých nákladoch spotrebiteľa súvisiacich so

spotrebiteľským úverom. Odvolací súd uvádza, že s poukazom na citované ustanovenie je zrejmé, že
úmyslom zákonodarcu bolo rozlišovať prípad, kedy sa náklady na poistné budú zohľadňovať v rámci
celkových nákladov spotrebiteľa, ktoré sa spájajú so spotrebiteľským úverom a naopak kedy nie.
Uvedené podľa názoru odvolacieho súdu (celkom jednoznačne) vyplýva z citovaného ustanovenia. Je
potrebné prisvedčiť k tvrdeniu žalobcu, že ak uzatvorenie postenia nebolo podmienkou pre poskytnutie

úveru, nie je možné toto zahrnúť do celkových nákladov spotrebiteľa súvisiacich s úverom. Podľa
názoru odvolacieho súdu citované ustanovenie v prvej vete síce uvádza, že do celkových nákladov na
úver je potrebné započítať všetky náklady, ktoré spotrebiteľovi vzniknú v súvislosti s úverom, avšak
druhá veta za bodkočiarkou upresňuje prvú vetu vo vzťahu k nákladom na poistenie a zabezpečenie
úveru tak, že tieto sa majú započítať do celkových nákladov len za predpokladu, ak boli podmienkou

poskytnutia samotného úveru. Odvolací súd sa nestotožnil s výkladom citovaného ustanovenia súdom
prvej inštancie, keď tento je v príkrom rozpore so samotným znením citovaného ustanovenia. Napokon
odvolací súd uvádza, že v danom prípade nebolo sporným to, či poistenie bolo podmienkou poskytnutia
spotrebiteľského úveru, alebo nie, resp. uvedené súd prvej inštancie netvrdil. Tu odvolací súd uvádza,
že žalobca už v priebehu konania na prvej inštancií argumentoval ohľadom skutočnosti, že podmienkou

poskytnutia úveru nebolo uzatvorenie poistenia. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd vyhodnotil
ako relevantnú odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu
posúdeniu ohľadom započítania splátky mesačného poistného do celkových nákladov spotrebiteľa. Súd
prvej inštancie ďalej v dôsledku nesprávnosti jeho právneho posúdenia, dospel tiež k nesprávnemu
záveru, že do RPMN mal byť zarátaný i náklad v podobe mesačného poistenia, ktorý záver bol tiež

žalobcom v odvolaní namietaný.

12. V súvislosti s RPMN žalobca tiež v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie dospel
k neprávnemu právnemu názoru ohľadom nesprávne uvedeného údaja RPMN. Uviedol, že výpočetRPMN zo dňa 14.02.2023 poskytnutý na žiadosť súdu od NBS je nesprávny, pretože ku dňu uzatvorenia
zmluvy neexistovalo opatrenie na zjednotenie výpočtu RPMN zo strany NBS. Podľa názoru žalobcu
NBS pri poskytnutí výpočtu vychádzala z internej kalkulačky platnej od 01.01.2022, pretože až v tomto

čase vstúpilo do platnosti opatrenie NBS na zjednotenie výpočtu RPMN. Zastal názor, že jeho výpočet
v čase uzatvorenia úverovej zmluvy bol správny, keď v tom čase existovalo viacero postupov pre výpočet
RPMN, z ktorých ani jeden nemožno považovať za nesprávny. Tiež namietol, že vo výpočte poskytnutom
NBS absentoval údaj, ku ktorému dňu má dlžník splátky uhrádzať a ani údaj o tom, z ktorej internej
kalkulačky sa vychádzalo. Žalobca tiež poukázal na to, že ak by sa aj pripustila možnosť nesprávnosti

RPMN, jednalo by sa len o minimálnu odchýlku v rovine štatistickej chyby, ktorá nemohla ovplyvniť
spotrebiteľa v otázke rozsahu svojho záväzku, čo žalovaný ani nenamietal.

13. Odvolací súd primárne uvádza, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.
129/2010 Z. z. musí obligatórne obsahovať údaj o RPMN vypočítanej na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy podľa matematického vzorca uvedeného prílohe č. 2 zákona č. 129/2010

Z. z.. Zmyslom údaju o RPMN obsiahnutom v zmluve o spotrebiteľskom úvere je poskytnúť
spotrebiteľovi pravdivú informáciu (v číselnom vyjadrení) o skutočnej výške nákladov súvisiacich so
spotrebiteľským úverom. RPMN by teda mala odzrkadľovať skutočnú cenu spotrebiteľského úveru, ako
číslo vyjadrené v percentách na ročnej báze, ktorá umožní spotrebiteľovi posúdiť rozsah jeho záväzku.
RPMN je dôležitou informáciou i z hľadiska výhodnosti spotrebiteľského úveru, pretože pre spotrebiteľa

sa najvýhodnejší môže javiť ten spotrebiteľský úver (pri porovnateľných parametroch úveru), ktorý má
najnižšiu hodnotu RPMN.

14. Odvolací súd považuje za potrebné dať súdu prvej inštancie do pozornosti, že nesprávne uvedený
údaj o RPMN (či už v prospech, alebo neprospech spotrebiteľa) nemá za následok rovnakú skutočnosť,

ako neuvedenie údaja o RPMN vôbec. Len v prípade neuvedenia údaju o RPMN vôbec, je možné vec
právne posúdiť v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 psím. b) zákona č. 129/2010 Z. z.. Z uvedeného
dôvodu, za nesprávne právne posúdenie je nutné považovať to, že súd prvej inštancie (v bode 43.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) konštatoval, že nesprávnosť RPMN má rovnaký následok ako
neuvedenie údaju o RPMN. S uvedeným sa odvolací súd nemohol stotožniť.

15. V danom prípade však ide o iný prípad (ako neuvedenie RPMN vôbec), a to prípad, kedy súd prvej
inštancie zistil rozdiel v hodnote RPMN uvedenej veriteľom v úverovej zmluvy a RPMN vypočítanej
zo strany NBS. Z úverovej zmluvy vyplynulo, že RPMN pri zohľadnení zľavy z voliteľnej služby bola
vypočítaná v hodnote 13,90 % a v prípade bez zľavy v hodnote 16,19 % (zohľadňujúc mesačnú

splátku bez sumy poistenia). V dôsledku dopytu súdu prvej inštancie na NBS, bolo poskytnuté vyjadrenie
NBS ohľadom hodnoty RPMN. NBS v predmetom vyjadrení uviedla hodnotu RPMN 16,26 %, čo
predstavuje rozdiel o 0,07 % z hodnoty RPMN uvádzanej v úverovej zmluve. Z uvedeného je teda
zrejmé,ževdanomprípadesúdprvejinštanciemoholsprávneprávneposúdiťveclenpodľaustanovenia
§ 11 ods. 1 psím. d) zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré na danú vec i aplikoval. Súd prvej inštancie

porovnaním jednotlivých hodnôt RPMN dospel k záveru, že RPMN vypočítaná NBS je správna a tá
vypočítaná žalobcom (žalobca takmer v každom svojom vyjadrení v priebehu konania ako i v odvolacom
konaní uvádzal postup, akým vypočítaval RPMN zohľadňujúc konkrétnosti daného prípadu) evidentne
správna nie je. Inak povedané, súd prvej inštancie bez zohľadnenia jednotlivých argumentov žalobcu
voči výpočtu RPMN zo strany NBS, považoval výpočet RPMN stanovený NBS za správny, hodnotiac,

že RPMN bola v úverovej zmluve uvedená v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd súhlasí s tým,
že v danom prípade exituje rozdiel medzi hodnotami RPMN stanovenými žalobcom a NBS, keď
v zmluve o úvere je uvedená RPMN o 0,07 % nižšie ako túto vypočítala NBS. Je tiež pravdou, že
uvedená skutočnosť, by mohla vzbudiť pochybnosť o tom, či je táto uvedená v neprospech spotrebiteľa,
ako to bezvýhradne konštatoval súd prvej inštancie. Napriek tomu však v danom prípade bolo zo

strany súdu prvej inštancie potrebné zohľadniť i argumentáciu žalobcu v tomto ohľade a výpočty ním
uvádzané. Nepostačovalo len prevziať hodnotu RPMN vypočítanú zo strany NBS a túto považovať
za bezpodmienečne správnu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd vyhodnotil právny názor súdu prvej
inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru podľa § 11 ods. 1 psím. d) zákona
č. 129/2010 Z. z. t. j. pre to, že RPMN bola uvedená v neprospech spotrebiteľa, za predčasný. Podľa

názoru odvolacieho súdu, úlohou súdu prvej inštancie malo byť zohľadnenie všetkých námietok žalobcu
ohľadom výpočtu RPMN a ak aj napriek tomu by vystala existencia rozdielu v RPMN, bola by namieste
aj úvaha nad skutočnosťou existencie (vôbec zákonnej možnosti) úvahy súdu, či rozdiel v RPMN v
hodnote 0,07 % ( zistený NBS v prospech spotrebiteľa), je rozdielom, ktorý je spôsobilý ovplyvniť mienkuspotrebiteľa ohľadom výhodnosti poskytovaného spotrebiteľského úveru, resp. či tento rozdiel môže byť
dôvodom pre vyslovenie toho, že RPMN je uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Najvyšší súd
SRvšakužjudikoval,že„nesprávneuvedenielenpriemernejhodnotyRPMNvzmluveospotrebiteľskom

úvere (bez ohľadu na povahu odchýlky) a podobne tiež nesprávne uvedenie RPMN v spotrebiteľov
prospech samo osebe bezúročnosť úveru ani nemožnosť veriteľa žiadať v súvislosti s jeho poskytnutím
poplatky nespôsobuje“(rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2022, publikované
i v Zbierke rozhodnutí ako R 24/2025).V uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd SR
tiež vyriešil otázku podstatnú pre posúdenie platnosti zosplatnenia tak, že „bez konkretizácie splátky,

pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia
preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý,
sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 OZ).

16. Napriek tomu, že odvolací súd s poukazom na odvolanie žalobcu vyhodnotil právny názor súdu

prvej inštancie ohľadom bezúročnosti a bezpoplatkovosti daného spotrebiteľského úveru za predčasný,
za relevantné vyhodnotil vyjadriť sa k určitým skutočnostiam ohľadom konštatácií súdu prvej inštancie
o bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru v spojitosti s aktívnou vecnou legitimáciu žalobcu. Súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že samotná skutočnosť, že úver je bezúročný
a bez poplatkov spôsobuje nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Následne súd prvej inštancie

(v bode 44. odôvodnenia) vykoval (bližšie neurčený) prepočet splatnosti splátok a dospel k záveru, že
ku dňu 28.04.2019 (ku dňu splatnosti splátky, pre ktorú postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru)
žalovaný nebol v omeškaní, keď do omeškania sa mohol dosať najskôr vo 8. mesiaci 2020, z dôvodu
čoho nedošlo k platnému mimoriadnemu zosplatneniu úveru.

17. Odvolací súd dáva do pozornosti, že inštitút mimoriadneho zosplatnenia (§ 565 v spojitosti s §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) a jeho následky je potrebné dôkladne odlišovať od prípadu ak
je konkrétny spotrebiteľský úver súdom vyhlásený za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1
a nasl. zákona č. 129/2010 Z. z. Právnym dôsledkom nedostatku v prípade mimoriadneho zosplatnenia
úveru (napr. v podobe nedostatku výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) je neplatnosť

mimoriadneho zosplatnenia, ktorá skutočnosť má vplyv i na neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky,
predmetom ktorej bola celá pohľadávka zosplatneného úveru. Právnym následkom uvedeného je
nedostatokaktívnejvecnejlegitimáciežalobuvpostavenípostupníka.Avšakvprípade,aksúdpreskúma
úver a dospeje k záveru o jeho bezúročnosti a bezpoplatkovosti, uvedené v zásade nemá vplyv na
aktívnu vecnú legitimáciu postupníka. Ak súd vyhlási úver za bezúročný a bez poplatkov jednoducho

veriteľovi(ipostupníkovi)nepriznánároknapomernúčasťúveru,resp.nepriznáveriteľovinároknaúroky
plynúce z úveru a poplatky. Postupník teda naďalej zostáva (novým) veriteľom a vlastníkom pohľadávky
aj v zmysle hmotného práva (právny dôsledok cesie). Rovnako tak v dôsledku vyhlásenia úveru za
bezúročný a bez poplatkov nedochádza k zmene obsahu záväzku, resp. nedochádza k zmene splatnosti
jednotlivých splátok a ani ostatných podmienok dojednaných účastníkmi záväzkovoprávneho vzťahu.

Inakpovedané,točodlžníkdoposiaľuhradilmesačnýmisplátkamisazarátavýlučnenaúhraduistinybez
zohľadneniaanuitysplátokt.j.nedôjdekzapočítaniunaúhraduúrokuainýchpoplatkov,alevýhradnena
istinu. V danom prípade bola istina úveru dojednaná v sume 5.700 eur s tým, že v dôsledku bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru, by veriteľ mal mať nárok len na túto istinu (prípade na sumu poistenia, ktoré
bolo dojednané ako vedľajší produkt). Zohľadňujúc jednotlivé úhrady vykonané žalovaným (anuitné

splátky a úhrady poplatkov), v konaní bolo preukázané, že žalovaný ku dňu 13.08.2019 t. j. ku dňu
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru uhradil sumu 1.835,52 eura. S ohľadom na uvedené, je
potrebnécelúuvedenúsumuzarátaťibanasplátkuistiny,pričomnedochádzakzmenesplatnostisplátok
dojednaných v čase uzatvorenia úveru a relevantných pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru
ako tak (nedôvodne) učinil súd prvej inštancie (v bode 44 odôvodnenia). S ohľadom na uvedené, ak by

aj v danom prípade bol úver vyhodnotený za bezúročný a bez poplatkov (ktorý právny záver odvolací
súd nateraz vyhlásil za predčasný), nemalo by to vplyv na splatnosť jednotlivých splátok splatných pred
okamihom vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a teda ani na okolnosti mimoriadneho zosplatnenia
(splatnosť splátky, pre ktorú došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru). Inak povedané postupca,
by bol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru pre nesplatenie splátky splatnej ku dňu 28.04.2019

(splatnosťsplátok,bynenastalav8.mesiaci2020akotouviedolnesprávnesúdprvejinštancie).Zároveň
ak by aj v danom prípade bol úver vyhodnotený za bezúročný a bez poplatkov, nemalo by to vplyv na
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.18. Odvolací súd sa následne zaoberal ďalšou námietkou žalobcu, ktorý namietal aj nesprávne právne
posúdenie a nesprávnosť skutkových zistení v otázke skúmania bonity postupcom zo strany súdu prvej
inštancie. Poukázal na to, že v tomto ohľade žalovaný nepoprel žiadne tvrdenia žalobcu ohľadom

skúmania bonity, ktorú súd prvej inštancie napriek tomu vyhodnotil ako nedostatočnú. Poukázal na svoje
vyjadrenie zo dňa 30.07.2024, ktorého sa ďalej pridržiava. Za irelevantné vyhodnotil závery súdu o tom,
že splátka úveru mala predstavovať určité percento (22,87 % / 24,36 %) mesačného príjmu žalovaného,
resp., že súdu sa javil prijem spotrebiteľa malý, keď mu nie je čo týmto konštatovaním súd sledoval,
pretože uvedené sa mu javí skôr ako pocitové posúdenie súdu, ktoré tu nie je namieste. V tejto súvislosti

žalobca závery súdu vníma ako prílišne hypotetické a v danom prípade ničím nevyžiadané, z ktorého
dôvodu ich považuje za nesprávne (tzv. dobrodenie v súvislostiach v neprospech veriteľa). Pokiaľ ide o
právne závery čo do príjmov, namietol, že postupca mal zistený príjem zo žiadosti o úver a disponoval
informáciami o zamestnaní žalovaného v spoločnosti Buto, s.r.o., kde svoj príjem deklaroval samotný
žalovaný. príjmov deklarovaná žalovaným a overená žalobcom je zároveň nesporným skutkovým
tvrdením s tým, že opak by mohol tvrdiť výlučne žalovaný, preto podľa jeho názoru bolo nevyhnutné

postupovať podľa § 151 ods. 1 CSP. Pokiaľ ide o právne závery čo do výdavkov (t. j. to, aké výdavky
súd od veriteľa vlastne požaduje preverovať pri skúmaní bonity), žalobca uvádza, že veritelia nie sú
povinný žiadať preukázanie konkrétnych mesačných výdavkov (napríklad faktúrami za telefón, energie
a pod.). Veriteľ učinil výpočet DSTI s výsledkom 0,53, ktorá hodnota nesmela prekročiť hodnotu 1 (a
ani neprekročila). Na základe uvedeného považuje žalobca za nesporné a preukázané, že veriteľ konal

s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru a v súlade s dotknutým opatrením dohliadajúceho
orgánu (NBS).

19. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie dospel k záveru o nedostatku skúmania bonity
žalovaného postupcom, pričom vôbec neprihliadol (ani si neoveril) na výpočet a tvrdenia v tomto ohľade

produkované žalobcom. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v priebehu prvoinštančného konania
takmer vo všetkých svojich vyjadreniach uvádzal spôsob výpočtu bonity, najmä vo vyjadrení zo dňa
30.07.2024 (č. l. 197,). V uvedenom vyjadrení (ako i v odvolaní) žalobca uvádzal samotný spôsob
výpočtu, ktorý bol postupcom aplikovaný pri skúmaní bonity žalovaného. Žalobca tiež poukázal i na
opatrenie NBS č. 10/2017 (ďalej ako „opatrenie NBS“) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej

zmluvy (konkrétne na ustanovenia § 2 ods. 2, 3, 5 daného opatrenia). Žalobca poukazoval na to,
že postupca pri skúmaní bonity vychádzal z údajov, ktoré mu poskytol žalovaný, tieto si následne
overoval dopytom vykonaným na úverový register (č. l. 186 až 187). Takto získané údaje aplikoval
do vzorca pre výpočet DSTI - limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver (vzorec pre výpočet DSTI predstavuje pomer výdavkov na jednej strane a na druhej strane

prijem mínus náklady na zabezpečenie základných životných potrieb) a tak zistil hodnotu uvedeného
ukazovateľa, ktorá bola menšia ako v tom čase stanovovalo opatrenie NBS. Ako správne žalobca
uviedol výsledok výpočtu DSTI v zmysle § 2 ods. 5 Opatrenia č. 10/2017 NBS v čase uzatvorenia
zmluvy, nesmelo prekročiť hodnotu 0,85. Odvolací súd tiež uvádza, že bez ohľadu na skutočnosť,
že žalobca vykonal prepočet DSTI len s poukazom na zníženú mesačnú splátku, nič nebránilo súdu

vykonať si vlastný výpočet DSTI zohľadňujúc výšku mesačnej splátky bez zľavy. Samotná skutočnosť,
že žalobca v konaní súdu predostrel len výpočet DSTI zohľadňujúc mesačnú splátku úveru so zľavou,
nie je skutočnosťou svedčiacou tomu, že právny predchodca žalobcu neskúmal bonitu žalovaného
s odbornou starostlivosťou. Odvolací súd opakuje, že nič nebránilo súdu prvej inštancie vykonať
prepočet DSTI i zohľadňujúc výšku mesačnej splátky bez zľavy. Napokon je potrebné poukázať i na

skutočnosť, že žalobca pri výpočte zohľadnil i rezervu 20 % k sume životného minima žalovaného. Ak
tedavprejednávanomprípadežalobcavpriebehukonaniapoukazovalnajednotlivéustanoveniazákona
č. 129/2010 Z. z. upravujúce potrebu skúmania bonity spotrebiteľa ako i na ustanovenia opatrenia NBS,
ktoré súd prvej inštancie neaplikoval a nevyhodnotil tak jeho postup nemožno považovať za správny,
resp. dostatočný. Súd prvej inštancie, ktorý na vyššie uvedené neprihliadol (v rámci posúdenia bonity

neprihliadol na výpočet, resp. spôsob výpočtu, ktorý uvádzal žalovaný – napr. DSTI) a iba (bez opory
v zákone) konštatoval, že mesačná splátka úveru predstavuje určité percento z mesačného príjmu
žalovaného a na tomto podklade dospel k záveru o nedostatku skúmania bonity, nemohol vec správne
a dostatočne právne posúdiť. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo, vyhodnotiť skúmanie bonity
žalovaného právnym predchodcom žalobcu komplexne s poukazom na žalobcom tvrdené skutočnosti a

vec posúdiť podľa relevantných zákonných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. ako i opatrenia NBS
č. 10/2017.20.Odvolacísúdspoukazomnavšetkyvyššieuvedenédôvodyvzhliadolodvolaniežalobcuzadôvodné.
Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu podaného
odvolania a dôvodov odvolania, dospel k záveru, že v danom prípade došlo k naplneniu odvolacieho

dôvodu podľa § 365 ods. 1 psím. h) CSP. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nemohol vzhliadnuť vecnú
správnosť napadnutého rozhodnutia, resp. dospel k záveru o nutnosti postupu podľa § 389 ods. 1 psím.
b) CSP, a teda k nutnosti zrušenia napadnutého rozhodnutia a jeho vrátenia súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie zohľadňujúc ustanovenie § 391 ods. 1 CSP. Úlohou súdu prvej
inštancie bude v novom konaní zaoberať sa (prednostne) platnosťou, resp. rozsahom platne postúpenej

pohľadávky( teda ex offo aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu), nutnosťou úplnej kontroly zmluvy (aj
v ostatných doposiaľ neposudzovaných častiach) a všetkými námietkami žalobcu (aj tými uplatnenými
v odvolaní), resp. zohľadniť všetky námietky žalobcu ohľadom výpočtu RPMN a ak aj napriek tomu
vystane existencia rozdielu v RPMN uvážiť, či zistený rozdiel v RPMN je rozdielom, ktorý je dôvodom
pre vyslovenie toho, že RPMN je uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Zároveň bude úlohou
súdu prvej inštancie sa zaoberať námietkami žalobcu a výpočtom ním uvádzaným ohľadom skúmania

bonity žalovaného a v tomto rozsahu vec posúdiť podľa relevantných zákonných ustanovení zákona č.
129/2010 Z. z. ako i opatrenia NBS č. 10/2017. Súd prvej inštancie pritom bude dbať na to, aby jeho
rozhodnutie napĺňalo zákonné atribúty ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd dáva súdu prvej
inštancie do pozornosti, že v rámci ďalšieho konania a nového rozhodnutia je súd prvej inštancie viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP). Úlohou súdu prvej inštancie v novom konaní

a rozhodnutí bude tiež rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v rátane odvolacieho konania (§
396 ods. 1, 3 CSP).

21. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).