Rozsudok · Spotrebiteľské zmluvy · Judgement

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-12C/105/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513207133
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Vráblová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2513207133.35

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Simonou Vráblovou v spore žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a.

s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpený: Roman Kvasnica a partneri
s. r. o., so sídlom Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO: 36 866 598, v mene ktorej koná JUDr. Roman
Kvasnica, advokát a konateľ, proti žalovaným: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, C., 2/
D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, C., obaja zastúpení: JUDr. Iveta Balalová, advokátka so
sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, 3/ C. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, G., zastúpený:
Advokatska kancelária Horansky & Partners s. r. o., so sídlom Staničná 2308/1, Piešťany IČO: 56 023
499, v mene ktorej koná JUDr. Igor Horanský, advokát a konateľ, v konaní o zaplatenie sumy 3.782,94

eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 1.999,40 eur, spolu s 10,15 % ročným úrokom zo sumy 3.737,66 eur
od 19.12.2012 do zaplatenia a 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.467,66 eur od 19.12.2012
do zaplatenia, zastavuje.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalovaní v 1. rade, v 2. rade a v 3. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.05.2013 domáhal od žalovaných zaplatenia dlžnej istiny
v sume 3.737,66 eur, spolu s dlžným úrokom z omeškania vyčísleným ku dňu 18.12.2012 vo výške
203,39 eur, s 10,15 % úrokom ročne zo sumy 3.737,66 eur od 19.12.2012 do zaplatenia a s 8 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 3.737,66 eur od 19.12.2012 do zaplatenia, ktorých aktuálna výška bola
vyčíslená z bankového informačného systému ku dňu 18.12.2012. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný
v l . rade a žalovaný v 2. rade dňa 22.03.2005 uzatvorili so žalobcom zmluvu o splátkovom úvere č.

283989946 podľa ustanovenia § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení
neskorších predpisov v spojení s príslušnými ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch"), ktorej súčasťou
sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky Banky pre poskytovanie splátkových a
kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od
01.02.2006 (ďalej len „Zmluva"). Zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle ustanovenia §

4 ods. l , 2, 3 zákona o spotrebiteľských úveroch. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN”)
je vyčíslená v riadnej výške na základe vzorca obsiahnutého v prílohe zákona o spotrebiteľských
úveroch. Podľa Dohody o ručení sa žalovaný v 3. rade ako ručiteľ zaviazal uspokojiť pohľadávku žalobcuv plnej výške, ak ju neuspokojí žalovaný v l . rade alebo žalovaný v 2. rade. Na základe ustanovenia
čl. I bod I Zmluvy bol žalovaný povinný splácať poskytnutý úver vo výške 9.958,17 eur (300.000,- Sk)
v pravidelných mesačných splátkach vo výške 175,19 eur (5.278,- Sk) mesačne, vždy k 20. dňu v
kalendárnom mesiaci od 20.04.2005 do 20.07.2011. Podľa článku I., bod I Zmluvy vznikla žalovanému

v l . a 2. rade povinnosť platiť za poskytnutý úver žalobcovi úrok dohodnutý vo výške 9,10 % p.a.,
typ úrokovej sadzby: premenlivá, platná v deň podpisu zmluvy, ku dňu konečnej splatnosti vo výške
10,15 % p.a. Žalovaní v dobe od uzatvorenia zmluvy po konečnú splatnosť úveru splatili svoj záväzok
len čiastočne, pričom jednotlivé splátky a spôsob ich započítania sú uvedené v listine Úplný výpis z
bankového informačného systému. Z listiny Úplný výpis z bankového informačného systému vyplýva
prehľad všetkých transakcií, transakcie operácií, dátumy jednotlivých úhrad a ich výška. Žalobca vyčíslil

uvedenú pohľadávku z údajov evidovaných v bankovom informačnom systéme, v ktorom ako banka
v súlade so zákonom o bankách č. 483/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov eviduje jednotlivé
úhrady a vypočítava zostatky pohľadávok. Žalovaní sa dostali prvýkrát do omeškania s úhradou vo
výške 175,19 eur splatnou dňa 20.01.2007 (splátka uhradená dňa 22.01.2007). Žalobca predkladá
prehľad mesačných splátok zaplatených žalovaným, ktorý tvorí prílohu tohto návrhu. Z predloženého

prehľadu vyplýva, s ktorými splátkami sa žalovaní dostali do omeškania, v ktorých mesiacoch nezaplatil
mesačnú splátku v plnej výške, resp. v ktorých mesiacoch nezaplatil mesačnú splátku vôbec. Vzhľadom
na tieto skutočnosti žalobcovi vzniklo podľa článku 7.4. Úročenie Všeobecných obchodných podmienok
právo požadovať od žalovaného zaplatenie úrokov z omeškania. Ku dňu konečnej splatnosti úveru dňa
20.07.2011 vznikla žalovaným povinnosť splatiť celú pohľadávku zo zmluvy. Žalobca vyzval žalovaného

v 1. a 2. rade na splatenie dlžnej sumy. Žalobca si uplatňuje nárok zo zmluvy o splátkovom úvere
vyjadrený istinou, splatným riadnym úrokom a splatným úrokom z omeškania vyčíslenými ku dňu
18.12.2012 z dôvodu, že ku dňu 18.12.2012 bol v súvislosti s odovzdaním zmluvnej dokumentácie a
udelením plnej moci pre právneho zástupcu žalobcu vyčíslený zostatok pohľadávky z informačného
systému žalobcu s rozdelením na istinu, vyčíslený úrok a úrok z omeškania. Žalobca si uplatňuje úrok

z omeškania vyčíslený ku dňu 18.12.2012 vo výške 203,39 eur, pričom vyčíslený úrok z omeškania
vo výške 8 % p.a. bol vyčíslený zo splátok, s ktorými sa do omeškania dostal žalovaný v l . a 2. rade
od 21.01.2007 do 20.07.2011 z dôvodu omeškania s jednotlivými splátkami poskytnutého úveru, od
21.07.2011 do 18.12.2012 z dôvodu omeškania s úhradou istiny 3.737,66 eur. Žalobca pri uplatňovaní
úrokov a úrokov z omeškania postupoval v zmysle článku 7.4. Úročenie Všeobecných obchodných

podmienok, ku ktorým žalovaný pri podpise zmluvy o splátkovom úvere pristúpil a oboznámil sa s
nimi. Žalovaní ani napriek viacerým výzvam žalobcu a jeho právneho zástupcu do podania žaloby
neuhradili dlžnú sumu. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Ako
listinné dôkazy žalobca spolu so žalobou predložil Zmluvu o splátkovom úvere č. 0283989946 zo
dňa 22.03.2005, Dohodu o ručení zo dňa 22.03.2005, výpis z bankového informačného systému od

22.03.2005 do 11.11.2012, predžalobné upomienky (oznámenie o podaní žaloby – žalobná upomienka)
zo dňa 07.01.2013 adresované žalovaným v 1., 2. a 3. rade s doručenkami, Úrokové sadzby platné do
14.07.2009, Všeobecné obchodné podmienky vydané Slovenskou sporiteľňou, a. s. v znení dodatku č.
11 účinného od 01.11.2010.

2. Súd vyzval žalobcu výzvou zo dňa 03.12.2013, doručenou žalobcovi dňa 20.01.2014, aby uviedol, akú
sumu dlžník reálne splatil, čo zo zaplatenej sumy pripadlo na istinu, aká výška na úroky, príslušenstvo,
poplatky, aby špecifikoval jednotlivé položky, z ktorých pozostáva uplatnená pohľadávky, aby uviedol,
kedy sa dostali žalovaní do omeškania s plnením záväzkov a spôsob určenia úrokov z omeškania,
ktoré si uplatňuje vzhľadom na počiatok omeškania a aby presne špecifikoval, akým spôsobom bola

vypočítaná RPMN.

3. Dňa 21.05.2014 bola súdu doručená zmena žaloby, vyjadrenie žalobcu a čiastočné späťvzatie
žaloby, v ktorom podaní žalobca uviedol, že súčasným právnym zástupcom žalobcu, po prevzatí
právneho zastúpenia, bola vyžiadaná podrobná špecifikácia pohľadávky ku dňu 18.12.2012, pričom

z tejto špecifikácie bolo zistené, že predmetná pohľadávka ku dňu 18.12.2012 bola v celkovej výške
3.942,94 eur a pozostávala z istiny vo výške 3.737,66 eur, úrokov vo výške 135,94 eur a úrokov z
omeškania 69,34 eur. Zároveň uviedol, že žalovaní sa zaviazali zaplatiť žalobcovi v 76-tich splátkach
celkom sumu 401.128,- Sk (13.315,01 eur), vypočítanú ako súčin počtu mesačných splátok a výškymesačnejsplátkyúveru.Uvedenúsumubolžalovanýpovinnýzaplatiťibazapredpokladu,žebysiriadne
a včas plnili všetky povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o úvere. Z výpisu z účtu vyplýva, že v období od
splatnosti prvej splátky úveru do dňa podania žaloby, t. j. od 20.04.2005 do dňa vyčíslenia pohľadávky,

t. j. do 18.12.2012, zaplatili celkovo iba sumu 352.864,03 Sk (1.712,94 Eur). Žalovaní sa dostali do
omeškania so splácaním úveru po prvýkrát v mesiaci január 2007, kedy v určenej lehote zaplatili iba
časť zmluvne dohodnutej mesačnej splátky úveru. Zvyšnú časť splátky vo výške 2.385,80 Sk doplatili až
dňa 22.01.2007. V nasledujúcom období žalovaní platili splátky úveru až do mesiaca november 2009,
pričom v období mesiacov december 2009 až máj 2011 neplatili zmluvne dohodnuté mesačné splátky

poskytnutého úveru vôbec. Takéto nepravidelné splácanie úveru malo za následok vznik povinnosti
platiť okrem zmluvne dojednaného úroku, aj úrok z omeškania z omeškaného dlhu, a to od prvého dňa
omeškania (vrátane) až do dňa bezprostredne predchádzajúceho dňu splatenia dlžnej čiastky (vrátane).
Vzhľadom k tomu, že zmluvný vzťah je založený zmluvou o úvere, je podľa § 261 ods. 6 Obchodného
zákonníka absolútnym záväzkovým obchodným vzťahom, na tento zmluvný vzťah sa aplikujú v prvom
rade ustanovenia Obchodného zákonníka, a až v prípade, že Obchodný zákonník neupravuje určitú

oblasť, použijú sa naň subsidiárne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nakoľko Obchodný zákonník
v ustanovení § 330 ods. 2 presne upravuje spôsob započítavania peňažného plnenia, a tento spôsob
bol aj medzi zmluvnými stranami ešte podrobnejšie dohodnutý v článku III. bode 7 Zmluvy o úvere,
kedy žalobca všetky platby realizované žalovanými započítaval najprv na príslušenstvo pohľadávky (v
poradí - poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania a zmluvne dohodnuté úroky) a

následne na istinu pohľadávky. Z uvedených dôvodov, dosiahol dlh ku dňu 18.12.2012 sumu 3.942,94
eur. Uvedená suma pozostávala z istiny vo výške 3.737,66 eur a úrokov vo výške 135,94 eur. Úroky
boli vyčíslené z istiny 3.737,66 eur za obdobie od 12.08.2012 do dňa vyčíslenia pohľadávky, t. j. do
18.12.2012, pri úročení istiny úrokom 10,15 % p.a. Žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie úroku aj
po splatnosti úveru. Medzi stranami bolo dohodnuté tzv. zložené úročenie úveru - kapitalizácia úrokov a

poplatkov (článok II. bod 3 Zmluvy o úvere), v zmysle ktorého zmluvne dohodnuté úroky a poplatky, ktoré
neboli uhradené včas, boli pripočítané v deň ich splatnosti k istine, čím sa stali jej súčasťou a v ďalšom
období boli úroky následne počítané z novej istiny. Takýmto spôsobom sa nesplatené úroky a ďalšie
poplatky pripočítavali k istine iba do prechodu žalobcu na nový bankový systém, t. j. do 05.08.2011.
Od tohto momentu istina už nenarastala o ďalšie neuhradené splatné úroky, tie sa začali vyčísľovať

samostatne. Nepravidelné splácanie úveru žalovanými malo za následok, že suma, ktorú mali pôvodne
(pri predpokladanom pravidelnom a riadnom splácaní úveru) zaplatiť, vzrástla. Čo sa týka výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov, vzhľadom k tomu, že sa jedná o ÚverPLUS na bývanie, táto v
zmluve o úvere uvedená nie je. Po vyčíslení pohľadávky t. j. po 18.12.2012 žalovaní zaplatili na účet
žalobcu celkom sumu 160 eur, a to v platbách 09.01.2013 vo výške 20 eur, 10.02.2013 vo výške 20 eur,

12.03.2013 vo výške 20 eur, 14.04.2013 vo výške 20 eur, 13.05.2013 vo výške 20 eur, 14.06.2013 vo
výške 20 eur, 08.07.2013 vo výške 20 eur, 13.08.2013 vo výške 20 eur a 12.09.2013 vo výške 20 eur.
Táto suma bola započítaná v súlade s ustanovením § 330 ods.2 Obchodného zákonníka a článkom III.
bodom 7 Zmluvy o úvere, a to na najstaršie nezaplatené úroky z omeškania vo výške 69,34 eur a úroky
vo výške 90,66 eur. Po zohľadnení došlých úhrad, spolu vo výške 160 eur, je dlh vo výške 3.782,94 eur,

pričom uvedená suma pozostáva z istiny vo výške 3.737,66 eur a úrokov vo výške 45,28 eur. Vzhľadom
k čiastočnej úhrade dlhu v sume 160 eur zobral žalobca žalobu v tejto časti späť. Po čiastočnom
späťvzatí žaloby sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, že žalovaní sú povinní mu zaplatiť sumu
3.782,94 eur, 10,15 % ročný úrok zo sumy 3.737,66 eur od 19.12.2012 do zaplatenia a 8% ročný úrok
z omeškania zo sumy 3.737,66 eur od 19.12.2012 do zaplatenia s tým, že plnením jedného žalovaného

zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatých žalovaných a zároveň sa domáhal zaplatenia náhrady
trov konania. Ako prílohy doložil žalobcom vystavený stav pohľadávky ku dňu 18.12.2012, Všeobecné
obchodné podmienky vydané Slovenskou sporiteľňou, a. s. v znení dodatku č. 1 zo dňa 01.01.2003
a dodatku č. 2 zo dňa 30.09.2003 a výpis z úverového účtu za obdobie od 01.01.1990 do 31.12.2008.

4. Súd uznesením č.k. 12C/105/2014-80 zo dňa 28.05.2014, právoplatným dňa 18.06.2014 výrokom I.
zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 160 eur a výrokom II. pripustil zmenu žaloby s tým,
že ďalej bude konať o žalobe: „Odporcovia sú povinní zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.782,94 eur a úrok
vo výške 10,15 % ročne zo sumy 3.737,66 eur od 19.12.2012 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške
8 % ročne zo sumy 3.737,66 eur od 19.12.2012 do zaplatenia a trovy konania.“

5. Dňa 16.06.2014 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaných v 1., 2. a 3. rade k podanej žalobe,
v ktorom uviedli, že dňa 22.03.2005 ako žalovaní 1 a 2 uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere
č. 0283989946 so Slovenskou sporiteľňou, a. s., ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vovýške 9.958,17 eur (300.000,- Sk). Z poskytnutého úverom si zakúpili nábytok a spotrebiče do
novopostaveného domu. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá ku dňu 20.04.2011. Žalovaný 1 na
jeseň v roku 2008 ochorel, musel byť hospitalizovaný s ochorením na meningokovú infekciu a musel

zanechať prácu vodiča autobusu. Zo vzniknutých finančných problémov sa nedostal aj z toho dôvodu,
že aj žalovaná 2 (manželka) ochorela a bola v konaní na uznanie plnej invalidity. Poukazujú na to, že
voči žalobcovi viedla správne konanie Slovenská obchodná inšpekcia za porušovanie spotrebiteľského
zákona (č. k. SK/0207/99/2014 zo dňa 24.03.2014, č. k.: SK/0843/99/2013 zo dňa 19.03.2014). Sú
presvedčení, že aj v tomto prípade sa žalobca jednoduchým trikom snažil obísť zákon na ochranu

spotrebiteľa tým, že štandardný úver zo Zmluvy o splátkovom úvere nazval ÚverPLUS na bývanie, čím
sa snažil dosiahnuť vyhnutiu sa spod režimu prísneho spotrebiteľského zákona a takéto konanie je
v rozpore so zákonom. Žalobca poskytol spotrebiteľský úver, ktorým sa rozumie dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme, preto je potrebné na predmetné zmluvy aplikovať zákon č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva aj povinnosť informovať spotrebiteľa o výške RPMN (§

4 ods. 2 písm. g/, h/, i/ zákona). V zmluve o úvere údaj o celkových nákladov RPMN spojených so
spotrebiteľským úverom nie je uvedený a preto majú pochybnosti o obsahu zmluvy. Predmetný právny
úkon je právnym úkonom, ktorým sa regulácia ohľadom uvádzania RPMN obchádza, a teda tento
právny úkon bol v konečnom dôsledku neplatný aj pre obchádzanie zákona s poukazom na ust. §
39 Občianskeho zákonníka. Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení záväzného pravidla (kogentnej

normy), zámerným použitím prostriedku, ktorý sám o sebe nie je zákonom zakázaný, v dôsledku
čoho sa uvedený stav stane z hľadiska pozitívneho práva nenapadnuteľný. Žalobca poukázal na to,
že vzťah medzi účastníkmi je vzťahom obchodno-právnym, preto sa naň budú primerane vzťahovať
ustanovenia Obchodného zákonníka. S účinnosťou novely Občianskeho zákonníka vykonanej zákonom
č. 153/2004 Z. z. od 01.04.2004 sa posilnila právna ochrana aj na vzťahy spred účinnosti a teda

aj na predmetnú právnu vec. Majú za to, že v rámci kolízie dvoch noriem na ten istý inštitút by sa
mala použiť občianskoprávna úprava a teda niet žiadneho dôvodu, aby na predmetnú právnu vec
spotrebiteľskejpovahynemaladopadaťprávnaochranavyplývajúcazust.§54Občianskehozákonníka.
Ak dodávateľ predformuluje v spotrebiteľskej zmluve klauzuly, ktoré sú v rozpore s ustanovením §
54 ods. 1 OZ, resp. ich nedá do súladu s § 54 ods. 1 OZ v zmysle § 79 ods. 3, 4 OZ sa dostáva

do rozporu so zákonom a takéto klauzuly sú neplatné (§ 39 OZ). O takýto rozpor ide aj vtedy, ak
by sa postavenie spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva podľa Obchodného
zákonníka s odkazom na § 261 Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník
upravuje pre spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejšie. Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany
spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné

aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (uznesenie ÚS 402/2013-10,
v ktorom bol predmet sporu úver na bývanie, rozsudok NS SR vo veci 5MCdo/20/09, rozsudok OS
Banská Bystrica vo veci 61Cb 221/09). Ak by sa súd stotožnil s ich názorom, že sa jedná o občiansko-
právny vzťah a súčasne žalobca súdu nepredloží vyhlásenie žalobcu o splatnosti úveru, tak voči žalobe
vznášajú námietku premlčania. Do omeškania splácania úveru podľa zmluvy o úvere sa dostali splátkou

splatnou dňom 20.12.2009. Zo žaloby na začatie konania nie je známe, ktorým dňom žalobca vyhlásil
predčasnú splatnosť úveru, a teda podľa ich názoru právo začalo plynúť nasledujúci deň po dni,
kedy sa dostali do meškania, t. j. dňom 21.12.2009. Keďže nárok žalobcu na úhradu dlžnej sumy
3.737,66 eur s príslušenstvom bol uplatnený na súde až so žalobou na začatie konania doručenou
súdu dňa 29.05.2013, t. j. po uplynutí zákonnej 3-ročnej všeobecnej premlčacej doby, je v celom

rozsahu premlčaný. Nakoľko záväzok vznikol medzi poskytovateľom spotrebiteľského úveru a nimi
fyzickými osobami, t. j. spotrebiteľmi, premlčacia doba plynie podľa ustanovení Občianskeho zákonníka,
ktorého aplikácia je v prospech spotrebiteľov, t. j. žalovaných. S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z. z.
(01.01.2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti
zneniu občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s novým ustanovením § 54 ods. I „spotrebiteľovi

sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie“. Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie
občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah vrátane premlčania predstavuje takého zhoršenie
postavenia spotrebiteľa. Tomu, že ide o spotrebiteľskú zmluvu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej
zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom (predtým § 23a zákona č. 634/1992 Z. z.), ktorý za spotrebiteľskú zmluvu neskôr označil

explicitne aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka („za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje zmluva
podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka“). Poukazujú aj na judikatúru súdneho dvora,
podľa ktorej je spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy v nevýhodnejšom postavení tak z dôvodu sťaženejvyjednávacej pozície, ako aj z dôvodu informovanosti (C-240/98 až C-244/98 Océano grupo editoriale,
C. Mostaza Claro, C-76/10 POHOTOVOSŤ a iné).

Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách: ďalej „smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na

dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Ako spotrebitelia žiadnym spôsobom neparticipovali na
koncipovaní zmluvy a preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský
zákonodarca zakotvil v ustanovení § 54 OZ. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri
vzájomnej kontraktácii je zjavná a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na to poukazujú (napr. rozsudok
C- 168/05 Mostaza Claro, bod 25, 26, 27). Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí,

ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne
len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Žalovaní navrhli, aby súd žalobu z dôvodu vznesenia námietky premlčania zamietol.

6. Dňa 23.10.2015 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaných, v ktorom uviedol, že

konanie vedené Slovenskou obchodnou inšpekciou sa netýkalo žalovaných, ani úverov poskytnutých
na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, ani na dodatočné alebo ďalšie
úpravy dokončených stavieb a ich údržbu a v súčasnej dobe je v uvedenej veci stále vedené konanie
na Krajskom súde Bratislava pod sp. zn. 6S/91/2014, a teda vo veci ešte nepadlo konečné rozhodnutie.
Označenie „ÚverPLUS na bývanie“ je iba interným a marketingovým označením pre účelový splátkový

úver, určený na stavebné, rekonštrukčné a iné investície súvisiace s bývaním, t. j. hypotekárny úver.
Uvedené označenie teda nemalo za účel vyhýbať sa platným predpisom na ochranu spotrebiteľa. V
Zmluve o splátkovom úvere je v článku I. jasne uvedené, že účelom úveru je dokončenie rodinného
domu. Z uvedeného vyplýva, že s poukazom na § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, sa na predmetnú zmluvu o splátkovom úvere tento zákon nevzťahuje, a teda

žalobca nebol povinný v zmluve uvádzať výšku RPMN. Žalobca zastáva názor, že zmluvné podmienky v
Zmluveosplátkovomúverežiadnymspôsobomneodporujúustanoveniam§54Občianskehozákonníka.
Zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom a v zmysle § 261 ods. 3 sa na tento záväzkový vzťah
použijú ustanovenia Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu jeho účastníkov, čo konštatoval ajNajvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 6 MCdo 4/2012. Aplikácia obchodného práva v
tomto prípade, s odkazom na § 261 Obchodného zákonníka, neplní účel pôsobiť voči spotrebiteľovi
nepriaznivo, ale predstavuje uplatňovanie kogentnej povahy tohto ustanovenia. Právne predpisy priamo

predpokladajú existenciu spotrebiteľských zmlúv podľa Obchodného zákonníka, a to priamo v tomto
predpise (napr. § 369 ObZ) ako aj iných právnych predpisoch (napr. § 23a ods. 1 Zákona č. 634/1992
Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Odlišne stanovená dĺžka premlčacej doby v občianskom a obchodnom
zákonníku nesmeruje k ochrane slabšej strany (spotrebiteľa). Premlčanie pôsobí voči obom stranám
rovnako. Účelom zavedenia novej úpravy spotrebiteľských zmlúv je vyrovnanie fakticky nerovného

postavenia spotrebiteľa voči dodávateľovi a nie k jednostrannému zvýhodneniu spotrebiteľa na úkor
veriteľa tým, že duplicitná úprava v rámci Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka bude
svojvoľne aplikovaná podľa toho, ktoré ustanovenie je momentálne priaznivejšie pre spotrebiteľa,
keďže neprijateľným spôsobom prelamuje základnú zásadu rovnosti účastníkov súkromnoprávnych
vzťahov a narušuje princíp právnej istoty. Aplikácia inštitútu premlčania podľa Obchodného zákonníka
nepredstavuje zmluvnú klauzulu v neprospech spotrebiteľa, ale len rešpektovanie hmotnoprávneho

stavu. Žalobca tiež poukázal na to, že žalovaní splácali omeškaný dlh ešte do mesiaca september
2013, čo s poukazom na § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, možno považovať za uznanie aj
zvyšku záväzku. Vzhľadom k tomu nemožno považovať ani časť pohľadávky žalobcu voči žalovaným
za premlčanú, či by sa na tento právny vzťah aplikovala dĺžka premlčacej doby podľa Občianskeho
alebo Obchodného zákonníka. Žalovaní vo svojom vyjadrení poukazovali na judikatúru súdneho dvora,

avšak žiadnym spôsobom neuviedli, akým spôsobom sa žalobca dopustil konania v rozpore s uvedenou
smernicou alebo s ustanoveniami § 54 Občianskeho zákonníka.

7. Dňa 23.06.2017 bol súdu doručený návrh žalobcu na zmenu účastníka konania podľa § 80 odsek 1

Civilného sporového poriadku. Žalobca zároveň predložil súhlas nového veriteľa so vstupom do konania
zo dňa 08.06.2017 a potvrdenie o zmluvnom vzťahu postupcu Slovenská sporiteľňa, a. s. a postupníka
EDYPLUS, s. r. o. zo dňa 12.08.2017. Dňa 31.08.2017 žalobca súdu doručil Zmluvu o postúpení
pohľadávok č. 0609/2017/CE. zo dňa 05.06.2017.

8. Uznesením č.k. 12C/105/2014-124 zo dňa 13.09.2017, právoplatným dňa 28.10.2017 súd pripustil
zmenu subjektu konania na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil žalobca Slovenská sporiteľňa, a.
s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 a na jeho miesto do konania vstúpil žalobca
EDYPLUS s. r. o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 36 258 881.

9. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 02.10.2017 žalovaní v 1. a 2. rade súhlasili, aby bola vec
prejednaná v ich neprítomnosti na základe listinných dôkazov a ich jednotlivých vyjadrení. Zároveň
uviedli, že zotrvávajú na svojom vyjadrení zo dňa 13.06.2014, ku ktorému dodali, že hypotekárny úver
sa riadi podľa zákona o bankách a zákonné pravidlá hypotekárnych úverov určuje zákon o bankách
č. 483/2001, konkrétne § 67 - § 88. Poskytnutý splátkový úver nespĺňa žiadny charakteristický znak

hypotekárneho úveru, na ktorý sa nevzťahuje spotrebiteľský zákon a teda poskytnutý spotrebný uver
je nutné posudzovať len ako spotrebiteľský úver bez ohľadu na to, ako bol nazvaný a na aký účel
bol poskytnutý. Predmetný úver ani nebol zabezpečený záložným právom a nie je krytý hypotekárnym
záložným listom. S poukazom na ust. § 23 a) zákona č. 634/1992 Zb. v znení novely vykonanej zákonom
č. 616/2004 Z. z. je nepochybné, že zmluva o splátkovom úvere č. 0283989946 zo dňa 22.03.2005 je

zmluvou spotrebiteľskou, ktorú je potrebné posudzovať v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka,
ale aj osobitnej právnej úpravy vyplývajúcej zo zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
Zákona o bankách a Zákona o ochrane spotrebiteľa, čo je v rozpore s argumentáciou žalobcu. Poukázali
na rozsiahlu judikatúru, ktorá predmetnú zmluvu o úvere podriadila pod Občiansky zákonník so všetkými
náležitosťami, ktoré musí splniť ako spotrebiteľská zmluva a zjavne tieto náležitosti nespĺňa. Zároveň

vzniesli námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s poukazom, že bola postúpená
pohľadávka z bankového úveru. Právny predchodca žalobcu a ani žalobca neuviedli, či došlo k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti predmetného úveru pred postúpením pohľadávky. Postupník postúpil
žalobcovi pohľadávku zmluvou o postúpení zo dňa 05.06.2017. Podľa prehľadu splácania úveru je
zrejmé, že žalovaní poskytnutý úver nesplácali od decembra 2009. Spôsobilým predmetom postúpenia

v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba splatná pohľadávka v kvalifikovanom
omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a aj to len za predpokladu, že pred postúpením
pohľadávky banka poslala písomné výzvy a tie im súčasne aj museli byť doručené a došlo k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru, čo sa nestalo. Nedošlo teda k zákonnému predpokladu pre platnépostúpenie pohľadávky. Na postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti je preto potrebné aplikovať § 524
a nasl. Občianskeho zákonníka, avšak pri bankových úveroch je potrebné rešpektovať ust. § 92 ods.
8 Zákona o bankách v súvislosti s identifikáciou predmetu zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca

nepreukázal, že žalovaným bola zo strany banky skutočne doručená písomná výzva a napriek doručeniu
tejto výzvy boli nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením čo i len časti
svojho peňažného záväzku a nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaní v podaní opakovane
vzniesli aj námietku premlčania podľa Občianskeho zákonníka a to s poukazom na § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (platný od 01.05.2014). Zároveň dali do pozornosti aj skutočnosť,

že predmetná zmluva neobsahuje zákonné náležitosti, ako už uviedli vo svojom vyjadrení zo dňa
13.06.2014, pričom poukázali aj na výšku úrokovej sadzby poskytnutého úveru. Nie je možné, aby
ročná percentuálna miera nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola nižšia ako ročná úroková
sadzba a rovnako je nemožné dohadovať výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá je určovaná
na základe zákonných kritérií. Z uvedeného by bolo možné usudzovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť
spotrebiteľského úveru. Žiadajú, aby žalobca predložil saldokonto úveru, aby vedeli, akým spôsobom

boli zúčtované prijaté platby. To, čo žalobca uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 15.04.2014, nie je
zverifikované bankou. Z predmetného vyjadrenia nevyplýva splnenie povinnosti, ktorú žalobcovi nariadil
súd uznesením pod sp. zn. 15Ro/14/2013. Bez predloženia saldokonta nie je možné vyčísliť, v akej
sume boli zaplatené istina, úroky, úroky z omeškania, rôzne iné poplatky. Navrhli, aby súd žalobu v
celom rozsahu zamietol.

10. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 19.01.2018 uviedol, že právny predchodca žalobcu v
konaní nikdy netvrdil, že úver zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0283989946 zo dňa 22.03.2005 spadá
pod § 67 - 68 Zákona o bankách č. 483/2001 Z.z. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 20.10.2015 tvrdil,
že Zmluva o úvere, v zmysle ust. § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nespadá

podzákonnúúpravuuvedenéhozákona,keďžev§1ods.2písm.a)jeupravené,žezákonsanevzťahuje
na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektových nehnuteľností,
dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Ako vyplýva z obsahu
uzavretej zmluvy o úvere, táto bola uzavretá na žalovanými tvrdený účel – dokončenie rodinného domu.
Vzhľadom na poskytnutý účel bol žalovaným poskytnutý úrok vo výške 9,10 % ročne, ktorý bol o cca

50 % nižší, ako banky poskytovali pre klasické spotrebiteľské úvery. To znamená, že nebol žiaden
zákonný dôvod, aby zmluva o úvere bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 258/2001 Z.z. Z uvedeného
dôvodu je zmluva o úvere v celom rozsahu platná, pretože niet dôvodu, aby táto bola posudzovaná
v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. Túto v žiadnom prípade nie je možné posudzovať ako bezúročnú
a bez poplatkov v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., znenia účinného ku dňu uzavretia

zmluvy o úvere. K vznesenej námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu uviedol, že o
aktívnej vecnej legitimácii žalobcu už bolo právoplatne rozhodnuté uznesením č.k. 12C/105/2014-124
zo dňa 13.09.2017. Súd po preskúmaní návrhu na zmenu strany konania – zmeny žalobkyne, dospel
k záveru, že nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a povinností,
o ktorých sa koná, z titulu existujúcej a platnej zmluvy o postúpení pohľadávok, a sú teda splnené

podmienky na pripustenie zmeny žalobcu tak, ako to bolo navrhnuté. Žalovaní mali možnosť podať
proti uvedenému uzneseniu sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté
uznesenie vydal, ak sa domnievali, že je tu nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.
V danej veci nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť pohľadávky a preto zmluvný vzťah skončil v súlade
s uzavretou zmluvou dňa 20.07.2011. Žalobca taktiež v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách

písomne vyzval žalovaných k zaplateniu celého splatného dlhu, so zaplatením ktorého boli v omeškaní
viac ako 90 dní, a to naposledy písomnými výzvami zo dňa 13.07.2012 a 07.01.2013. Kópie týchto výziev
spolu s doručenkami boli predložené súdu spolu s podanou žalobou. V čase uzavretia Zmluvy o úvere, t.
j.kudňu22.03.2005,zmluvaoúvere,ktorájeupravenávObchodnomzákonníku,akozmluvnýtypvôbec
nespadala pod právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa §§ 52-62 Občianskeho zákonníka. Zmluva

o úvere začala spadať pod právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv až od 01.01.2008. Obchodný zákonník
zároveňupravujekomplexnúprávnuúpravupremlčania,pretoniejedôvod,prečobysanaprejednávanú
vec mali vzťahovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní. K požiadavke žalovaných v 1. a
2. rade, aby žalobca predložil súdu saldokonto (evidenciu, v ktorej sa evidujú obvykle pohľadávky alebo
záväzky, voči obchodnému partnerovi, prípadne prijaté alebo poskytnuté preddavky), žalobca uvádza,

že v zmysle zákona eviduje svoje pohľadávky voči dlžníkom v bankovom informačnom systéme, odkiaľ
poskytuje dlžníkom výpisy z účtu. Právny predchodca žalobcu predložil súdu spolu s podaním žaloby
kompletné výpisy z úverového účtu žalovaných od uzavretia zmluvného vzťahu až do podania žaloby.11. Žalovaní v 1. a 2. rade vo vyjadrení doručenom súdu dňa 20.03.2018 uviedli, že zmluvný
vzťah založený danou zmluvou o úvere, hoci ide o absolútny obchod podľa Obchodného zákonníka,
podlieha právnemu režimu zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a tiež aj ust. § 52

a nasl. Občianskeho zákonníka. Ako žalovaní uhradili poslednú splátku z úveru dňa 22.01.2007,
čím sa dostali do omeškania dňom 23.01.2007 a od tohto dňa v lehote troch mesiacov, t. j. do
23.04.2007,moholprávnypredchodcažalobcu,kebyriadneobhospodarovalsvojepohľadávky,vzmysle
§ 565 OZ zosplatniť úver a mohol si zvyšok nesplateného úveru uplatniť v súlade s obchodnými
podmienkami v celosti. Keby právny predchodca žalobcu pristúpil k výkonu daného práva, začala by

plynúť premlčacia lehota dňom 23.01.2007 a uplynula pre celý nárok najneskôr k 23.04.2010. Keďže
žaloba bola podaná po uplynutí tejto lehoty až dňa 29.05.2013, je nárok žalobcu s poukazom na §
101 Občianskeho zákonníka premlčaný. Na posúdenie úverového vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy
je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie.
Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011 sp.

zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.06.2013 sp. zn. 6Co/218/2012,
rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012), ktoré riešenie odobril aj
Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod zn. I. ÚS 402/2013-10 zo dňa 19.06.2013, v ktorom
skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako
absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku, nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa. Na

aplikáciu ustanovenia 5 b) z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa poukazuje aj rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 21.04.2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014, podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva a vzťahuje sa aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou, obdobný právny

názor vyslovil Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí zo dňa 26.11.2015 sp. zn. 4 MCdo 17/2014. Žalobca
odstúpilodzmluvydňa20.07.2011,avšaktátoskutočnosťjeprávnebezvýznamná.Odhliadnucodtoho,i
keby bolo toto odstúpenie od zmluvy žalovaným riadne doručené, nemalo by to vplyv na zmenu počiatku
premlčacej lehoty, keďže toto právo bolo možné uplatniť s poukazom na omeškanie žalovaných po prvý
raz oveľa skôr, v zmysle cit. § 101 Občianskeho zákonníka trojročná premlčacia lehota v danom prípade

by i tak začala plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvýkrát, teda od 23.04.2007. Žalobca
odvodzuje začiatok premlčacej lehoty od odstúpenia od zmluvy, t. j. 20.07.2011, čím došlo vo vzťahu
kžalovanýmkúčelovému,nespravodlivémupredlžovaniupremlčacíchlehôtvneprospechspotrebiteľaa
takýto výklad je neprijateľný, ako aj s princípmi spravodlivosti a aj v rozpore so zákonom. Nárok žalobcu
je v plnom rozsahu premlčaný, žaloba bola podaná neskoro a preto navrhujú, aby súd žalobu v celom

rozsahu zamietol a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania.

12. Súd vykonal dňa 25.05.2018 pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a žalovaných v 1. až v 3. rade.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiavajú písomne podanej žaloby, ako aj
následných písomných podaní a domáhajú sa zaplatenia sumy 3.782,94 eur spolu s príslušenstvom.

Žalovaní v 1. a v 2. rade uviedli, že sa dostavili do omeškania už 23.01.2007 a to bola posledná úhrada,
ktorú realizovali a preto právny predchodca žalobcu mal pristúpiť k tejto veci hospodárne a vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť. K tomu uvádzajú, že žalovaní realizovali úhrady aj po tomto termíne, realizovali
ich pravidelne, až následne v roku 2009 v decembri, celý rok 2010 neplatili, následne začali platiť
v roku 2011 v 6. mesiaci a poslednú úhradu realizovali až 12.09.2013. Konečná splatnosť nastala

riadne podľa zmluvy, čiže v danom prípade nebola vyhlasovaná mimoriadna splatnosť a ani nebolo
odstupované od zmluvy. Z uvedeného dôvodu majú za to, že žalobca si uplatnil svoju pohľadávku
včas. Od posledného čiastočného späťvzatia žalovaní v 1. až v 3. rade nerealizovali žiadne úhrady,
čiže trvajú na zaplatení uvedených súm. Konečná splatnosť nastala podľa zmluvy 20.07.2011. Žalovaní
v 1. a v 2. rade boli vyzývaní na zaplatenie splatného dlhu po končenej splatnosti výzvami, ktoré už

boli predložené súdu. Keď už bola konečná splatnosť úveru, tak právny predchodca žalobcu nemohol
vyhlasovať mimoriadnu splatnosť. Boli v omeškaní viac ako 90 dní pred postúpením pohľadávky, keďže
konečná splatnosť nastala v roku 2011 a do tohto momentu si nesplnili svoju povinnosť. Pokiaľ ide
o premlčanie opätovne uvádzajú, že žalovaní v 1. a v 2. rade omeškanú splátku v roku 2007 doplatili
za dva dni a platili naďalej riadne, až do roku 2009 do 11. mesiaca, následne sa dostali do omeškania,

ale zase začali splácať, čiže žalobca nepristúpil hneď k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Žalobca
im dával ešte možnosť, aby začali platiť, čo aj začali. Majú aj uznesenie Krajského súdu v Trnave
11Co/1017/2015 z 15.02.2017, ktorý hovorí o tom, že pre splatnosť pohľadávky nie je významné, kedy
veriteľ mohol dlžníka z dôvodu omeškania so splátkami o zaplatenie celej pohľadávky najskôr požiadať,ale kedy sa rozhodol oprávnenie využiť. Majú za to, že pohľadávku si uplatnili včas a nebolo možné
vyhlasovať mimoriadnu splatnosť v roku 2007, keďže žalovaní naďalej platili. Bol vyzývaný aj pán
ručiteľ, teda žalovaný v 3. rade a bol upozorňovaný a vyzývaný, v akej výške je splatný dlh. Majú za

to, že boli splnené všetky podmienky na platné postúpenie pohľadávky. Do súdneho spisu predkladali
výzvy, ktoré boli zasielané predchádzajúcim právnym zástupcom z roku 2013, tieto výzvy boli zasielané
všetkým trom žalovaným. Právny zástupca žalovaného v 3. rade na pojednávaní uviedol, že právny
predchodca žalobcu uzavrel dňa 22.03.2005 so žalovanými v 1. a v 2. rade Zmluvu o splátkovom
úvere č. 0283989946, ktorou im poskytol úver vo výške 300.000,- Sk, so žalovaným v 3. rade uzavrel

v tento deň Dohodu o ručení. Zmluva o splátkovom úvere nepochybne patrí medzi spotrebiteľský vzťah.
Všetky právne vzťahy, týkajúce sa spotrebiteľského úveru spadajú pod režim Občianskeho zákonníka,
pretože to zodpovedá jednak stabilizovaným záverom aplikačnej praxe a taktiež aj explicitnej zákonnej
úprave § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka. Poskytovanie spotrebiteľských úverov upravuje
zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný v 3. rade nesúhlasí s právnym názorom
žalobcu, že ide o hypotekárny úver. Už právny predchodca žalobcu v žalobe uvádzal, že sa jedná

ospotrebiteľskýúverazmluvaoúvereobsahujevšetkyobligatórnenáležitostizákonaospotrebiteľských
úveroch. Taktiež v Oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 05.06.2017 oznámil právny predchodca
žalobcu žalovanému v 3. rade, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0609/2017/CE
zo dňa 05.06.2017 postúpil pohľadávku zo spotrebného úveru na žalobcu. V konečnom prípade
hypotekárneho úveru by tento úver musel byť v prospech právneho predchodcu žalobcu zabezpečený

záložným právom k nehnuteľnosti, čo sa však nestalo. Vzhľadom na tvrdenie žalovaných, že uhradili
poslednýkrát splátku z úveru dňa 22.01.2007, v dôsledku čoho sa dostali dňa 23.01.2007 do omeškania,
bol právny predchodca žalobcu oprávnený uplatniť si svoj nárok na zaplatenie zvyšku nesplatného
úveru naraz. V prípade, že by právny predchodca žalobcu pristúpil k danému oprávneniu, 3-ročná
premlčacia lehota by uplynula 24.04.2010. Keďže žaloba bola podaná dňa 29.05.2013, po uplynutí

premlčacejlehoty,žalovanýv3.radespreukazomna§101Občianskehozákonníkanamietapremlčanie
nároku žalobcu. Poukazujú na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že žalovaným bola zo strany banky
doručená písomná výzva na zaplatenie peňažného záväzku a napriek doručeniu tejto výzvy boli žalovaní
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného
záväzku. Banka je oprávnená postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto

postúpeniejenevyhnutnépristúpiťvsúladesozákonom,obchodnýmipodmienkamiaúverovouzmluvou
k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového
úveru je výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie môže banka realizovať pred postúpením
pohľadávky. Podľa právneho názoru žalovaného v 3. rade neboli splnené podmienky pre postúpenie
pohľadávky z banky na žalobcu. Takéto postúpenie pohľadávky je tak neplatné. Žalovaný v 3. rade

navrhuje žalobu zamietnuť pre absenciu aktívnej legitimácie žalobcu. V nadväznosti na to, že úver ako
celok nikdy nebol zročný, namietajú aj pasívnu legitimáciu žalovaného v 3. rade, nakoľko to vyplýva zo
znenia čl. II bod 3 Dohody o ručení, pretože podľa tohto článku sa ručiteľ zaväzuje, že na prvú písomnú
výzvu veriteľa, obsahujúcu jeho vyhlásenie, že dlžník neuhradil pohľadávku riadne a včas, uhradí túto
pohľadávku veriteľovi v lehote určenej veriteľom vo výzve a ak táto lehota vo výzve určená nie je, tak

v lehote 10 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, a to aj bez doručenia výzvy na plnenie dlžníkovi.
Výzva na zaplatenie pohľadávky v plnej výške nebola právnym predchodcom žalobcu žalovanému v 3.
rade podľa ust. § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka nikdy zaslaná. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti a právne dôvody žalovaný v 3. rade navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

13. V podaní doručenom súdu dňa 05.09.2018 žalovaní v 1. a 2. rade uviedli, že zotrvávajú na svojich
vyjadreniach, ktoré doručili súdu. Okrem podanej námietky premlčania namietajú aj aktívnu legitimáciu
žalobcu, na ktorého banka ako právny predchodca previedla pohľadávku. Podľa vyjadrenia žalobcu
ich právny predchodca písomne vyzval na úhradu dlžnej sumy. Žalobca doteraz nepreukázal, že by
im táto výzva aj skutočne bola zaslaná a doručená. Neobstojí podací lístok, ak z neho nie je možné

preukázať, že táto výzva bola reálne doručená. Žalobca nepreukázal, že došlo k platnému postúpeniu
pohľadávky, pretože nepreukázal splnenie podmienok citovaných v § 92 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z. z.
o bankách a preto majú za to, že postúpenie pohľadávky uplatnenej žalobou bolo neplatné podľa §
39 Občianskeho zákonníka a žalobca nenadobudol pohľadávku. Žalobca nepreukázal, že jeho právny
predchodca postupoval podľa ust. 92 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Uvedené skutočnosti sú

zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase
postúpenia pohľadávky. Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky
savyžadujezdôvodu,žepopostúpenípohľadávkyrôznymsubjektom(mimobanky)užniejezachovanámožnosťdohľaduadozoruNBSakocentrálnejbanky.Prenedostatokaktívnejvecnejlegitimáciežalobcu
a podanej námietky premlčania navrhli, aby súd žalobu zamietol.

14. Dňa 24.09.2018 bolo súdu doručené podanie žalobcu, v ktorom uviedol, že Zmluvou o postúpení
pohľadávok č. 0609/2017/CE zo dňa 05.06.2017, ktorá nadobudla účinnosť dňom 07.06.2017, pôvodný
žalobca – Slovenská sporiteľňa, a. s., postúpil svoju pohľadávku, ktorá je predmetom tohto súdneho
konania, teda pohľadávku zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0283989946 zo dňa 22.03.2005, uzavretej
medzi žalobcom a žalovanými, novému veriteľovi – obchodnej spoločnosti EDYPLUS, s. r. o. V súvislosti

s postupovanou pohľadávkou prešli na obchodnú spoločnosť aj všetky práva a povinnosti s touto
pohľadávkouspojené,t.j.ajprávaapovinnostivyplývajúcezDohodyoručení,uzavretejdňa22.03.2005
medzi žalobcom a žalovaným v 3. rade. Dohodou o čiastočnom zrušení Zmluvy o postúpení pohľadávok
č. 0609/2017/CE zo dňa 23.08.2018, ktorá nadobudla účinnosť toho istého dňa, sa zmluvné strany
dohodli, na zrušení časti zmluvy týkajúcej sa pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0283989946
zo dňa 22.03.2005 a čiastočnom zániku zmluvného vzťahu, týkajúceho sa uvedenej postúpenej

pohľadávky, ku dňu účinnosti tejto dohody, t. j. ku dňu podpísania dohody. Nový veriteľ písomným
podaním zo dňa 24.09.2018, adresovaným súdu, ktoré je prílohou tohto návrhu, vyslovil svoj súhlas zo
zmenou účastníka konania na strane žalobcu, vo veci vedenej na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn.
12C/105/2014. Z dôvodu zrušenia časti Zmluvy týkajúcej sa pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere
č. 0283989946 zo dňa 22.03.2005 a čiastočného zániku zmluvného vzťahu týkajúceho sa uvedenej

postúpenej pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, žalobca navrhol, aby obchodná spoločnosť
Slovenská sporiteľňa, a. s., vstúpila do konania na strane žalobcu, namiesto obchodnej spoločnosti
EDYPLUS, s. r. o. a aby súd uznesením pripustil, aby namiesto doterajšieho žalobcu EDYPLUS, s. r. o.
vstúpiladokonaniaspoločnosťSlovenskásporiteľňa,a.s.Akodôkazbolsúdupredloženýsúhlasnového
veriteľa so vstupom do konania zo dňa 24.09.2018, spolu s plnomocenstvom, Dohodu o čiastočnom

zrušení Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0609/2017/CE zo dňa 23.08.2018 spolu s prílohou č. 1.

15. Uznesením č.k. 12C/105/2014-203 zo dňa 04.10.2018 súd pripustil zmenu subjektu konania na
strane žalobcu tak, že z konania vystúpil žalobca EDYPLUS, s. r. o. a na jeho miesto do konania vstúpil
žalobca Slovenská sporiteľňa, a. s.

16. Proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č.k. 12C/105/2014-203 zo dňa 04.10.2018 podal žalovaný
v 3. rade dňa 15.11.2018 sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že nesúhlasí s napadnutým uznesením súdu
z dôvodu, že Zmluva o postúpení pohľadávok č. 0609/2017/CE zo dňa 05.06.2017 uzavretá medzi
Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalobcom, je neplatná. Slovenská sporiteľňa, a. s. žalovaného v 3. rade

písomne na plnenie nevyzvala, preto nemohla byť postúpená pohľadávka splatná a uvedená zmluva o
postúpení pohľadávky banky je neplatná. S poukazom na uvedené, nemohla v zmysle ust. § 80 ods. 1
CSP nastať právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa
koná, pretože nie je možné zrušiť zmluvu, ktorá je neplatná. V zmysle ust. § 344 Obchodného zákonníka
možno od zmluvy odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. S

poukazom na skutočnosť, že ani zákon a ani predmetná zmluva neupravuje odstúpenie od zmluvy
bez uvedenia dôvodu, nie je odstúpenie od predmetnej zmluvy, resp. od jej časti bez uvedenia dôvodu
možné, pričom zrušenie časti predmetnej zmluvy dvojstranným právnym úkonom je podľa právneho
názoru žalovaného v 3. rade neplatné, pretože vykazuje znaky obchádzania zákona. V zmysle ust. § 39
Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu

alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne je neplatný právny úkon, ktorý nie je
dovolený. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená,
že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami
sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.

17. Žalovaní v 1. a 2 rade vo vyjadrení doručenom súdu dňa 12.12.2018 uviedli, že súhlasia so
sťažnosťou žalovaného v 3. rade proti uzneseniu zo dňa 04.10.2018. Zároveň uviedli, že v konaní nebol
preukázaný zákonný predpoklad na postúpenie pohľadávky bankou na žalobcu, ktorý bankou nie je.
Preto nemohlo dôjsť ani k platnému uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi bankou a žalobcom
dňa 05.06.2017. V uvedenom prípade bolo preukázané, že banka nevyužila právo ukončiť zmluvný

vzťah spôsobom uvedeným vo všeobecných obchodných podmienkach, t. j. vypovedaním zmluvy alebo
odstúpením od zmluvy, pričom pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti by sa bol stal splatným celý úver
a žalovaní by následne boli povinní banke splatiť úver v stanovenom termíne v celej výške. Písomná
výzva banky na zaplatenie dlhu, ktorá by bola doručená žalovaným, by bola aj dôkazom v konanípreukazujúcim v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách poskytnutie dodatočnej lehoty na plnenie. Takáto
situácia však nenastala, zákonom stanovené podmienky pre postúpenie pohľadávky z banky na iný
subjekt neboli splnené, a keďže zmluva o postúpení pohľadávky odporuje účelu zákona o bankách a

v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka ide o právny úkon neplatný a nedovolený, žalobca nemohol
nadobudnúť právo veriteľa a domáhať sa od žalovaných ako dlžníkov splnenie záväzku. Na strane
žalobcu teda nie je daná aktívna vecná legitimácia v tomto konaní, čo je dôvodom vedúcim k zamietnutiu
žaloby. V prejednávanej veci teda súd musí skúmať, či sú splnené základné predpoklady platného
postúpenia z banky na žalobcu a to jednak, či predmetom postúpenia bola na to spôsobilá pohľadávka a

či je tu existencia písomnej výzvy banky žalovanému, ktorý bol nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní,
čo však žalobca nepreukázal. Z dôkazov predložených žalobcom vyplynulo, že banka napriek tomu,
že žalovaní si svoju povinnosť splácať riadne a včas záväzky zo zmluvy neplnili, za trvania úverového
vzťahu nepristúpila k predčasnému zosplatneniu úveru, ale dňa 05.06.2017 postúpila žalobcovi živú
pohľadávku vyplývajúcu z predmetnej úverovej zmluvy. Žalobca nepreukázal, že by pohľadávka voči
žalovanému bola v čase jej postúpenia naňho spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č.

483/2001 Z. z., postúpenie je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné a žalobca nie
je v spore aktívne vecne legitimovaným, pretože na neho neprešla žalovaná pohľadávka. K odstúpeniu
od zmluvy o postúpení pohľadávky možno len od platne uzavretej zmluvy. Preto odstúpenie od zmluvy
o postúpení pohľadávky, ktorá je postihnutá absolútnou neplatnosťou a tým straty aktívnej legitimácie
žalobcu, je neplatné, pretože samotná zmluva o postúpení je neplatná. Podmienkou platnosti odstúpenia

od zmluvy o postúpení pohľadávok je to, aby táto zmluva bola platnou. Zároveň v tejto súvislosti
poukazujú aj na rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/48/2010 zo dňa 29.02.2012. Z uvedeného rozsudku
vyplýva, že predpokladom, t. j. podmienkou platnosti a účinnosti hmotnoprávneho úkonu odstúpenia
od zmluvy smerujúceho k právnemu dôsledku podľa § 48 ods. 2 OZ, ktorým je zrušenie zmluvy, je,
že zmluva, ku ktorej sa odstúpenie vzťahuje, nie je absolútne neplatnou; inak je odstúpenie od zmluvy

neplatné pre rozpor so zákonom. Už v minulosti judikatúra (porovnaj R22/1976) v spojitosti s touto
problematikou predsa poukázala na to, že odstúpiť možno iba od zmluvy, ktorá bola uzatvorená platne
a Najvyšší súd SR to opäť zopakoval, keď v uznesení z 30.06.2009 sp. zn. 4Cdo/111/2008 zdôraznil,
že „v konaní o určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy treba ako predbežnú otázku riešiť otázku jej
platnosti, pretože odstúpiť možno len od platnej zmluvy“ a preto je správny záver, že odstúpenie je

neplatné aj v prípade neplatnej zmluvy. Žalovaní navrhli, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a ďalej
konal s pôvodným žalobcom.

18. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 17.12.2018 k tvrdeniam žalovaného v 3. rade uviedol,
že uzavretie dohody o čiastočnom zrušení Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0609/2017/CE zo

dňa 23.08.2018 medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalobcom nebolo obchádzanie zákona, ale
prejavená vôľa zmluvných strán v zmysle uzavretej zmluvy. Predmetným právnym úkonom nastala
právna skutočnosť spätného postúpenia časti postúpenej pohľadávky z postupníka – žalobcu, na
postupcu – Slovenskú sporiteľňu, a. s. Konkrétne sa jedná o spätné postúpenie pohľadávky zo žalobcu
na postupcu v časti pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0283989946 zo dňa 22.03.2005,

uvedenej pod por. č. 32 Prílohy č. 1. Z uvedeného je zrejmé, že sa nejedná o čiastočné odstúpenie od
Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0609/2017/CE zo dňa 05.06.2017, ako sa mylne domnieva žalovaný
v 3. rade. Žalobca a Slovenská sporiteľňa, a. s. konali pri uzatváraní Dohody zo dňa 23.08.2018 v súlade
so Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0609/2017/CE zo dňa 05.06.2017, v súlade s čl. IX. označenom
ako „Spätné postúpenie“. V zmysle bodu 9.1. Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0609/2017/CE zo

dňa 05.06.2017 sa zmluvné strany dohodli, že postupca má právo spätného postúpenia ktorejkoľvek
postupovanej pohľadávky alebo jej časti, najmä nie však výlučne, pri ktorej je alebo bude vedené
trestné konanie voči dlžníkovi alebo garantovi alebo trestné konanie v súvislosti s ňou. Právny úkon
uzavretý medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalobcom nie je odstúpením od zmluvy dohodou, ako sa
mylne domnieva žalovaný v 3. rade, ale dohodou o spätnom postúpení pohľadávky v zmysle bodu 9.1

Zmluvy o postúpení pohľadávok. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na to, že v Zmluve o postúpení
pohľadávok č. 0609/2017/CE zo dňa 05.06.2017, v bode 13.2. čl. XIII. „Trvanie Zmluvy“, si zmluvné
strany dohodli, kedy je postupca oprávnený odstúpiť od uvedenej zmluvy. Dôvody odstúpenia boli
dohodnuté zmluvnými stranami na dve skutočnosti. Prvý dôvod bol dohodnutý, ak postupník, t. j. žalobca
nezaplatí riadne a včas dohodnutú odplatu a druhý prípad, ak postupníkovi do dňa účinnosti Zmluvy o

postúpení pohľadávok č. 0609/2017/CE zo dňa 05.06.2017 zanikne alebo bude prerušené povolenie na
poskytovanie spotrebiteľských úverov v zmysle § 20 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Keďže ani jeden ani druhý prípad nenastal, nemala Slovenská sporiteľňa, a. s. ani žalobca dôvod naodstúpenie od Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0609/2017/CE zo dňa 05.06.2017. Žalobca navrhol,
aby súd sťažnosť podanú žalovaným v 3. rade ako nedôvodnú zamietol.

19. Uznesením č.k. 12C/105/2014–239 zo dňa 19.02.2019, právoplatným dňa 07.03.2019 bola sťažnosť
žalovaného v 3. rade proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 12C/105/2014-205 zo dňa
04.10.2018 zamietnutá.

20. Žalovaní v 1. a 2. rade vo vyjadreniach doručených súdu dňa 01.03.2019 a dňa 18.03.2019 zotrvali

na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

21. Súd vo veci vykonal dňa 10.04.2019 pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a žalovaných v prvom
až treťom rade. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že zotrvávajú na všetkých písomných
a ústnych prednesoch v danej veci. Majú za to, že tvrdenie žalovaných v prvom a druhom rade nie je
pravdivé, že realizovali poslednú splátku 22.01.2007. Je zrejmé aj z výpisov, že realizovali úhrady ešte

aj po konečnej splatnosti úveru. Nárok nie je premlčaný ani z časti. Z výpisov vyplýva, že poslednú
úhradu žalovaní realizovali dňa 12.09.2013. Dovtedy realizovali čiastkové úhrady. Aj od dátumu, ktorý
oni uvádzajú, boli realizované úhrady až do 12.09.2013. Konečná splatnosť úveru nastala 20.07.2011.
Aj po konečnej splatnosti realizovali úhradu. Právny zástupca žalovaného v 3. rade na pojednávaní
uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú svojich písomných podaní. V súvislosti s namietaným

premlčaním poukazujú aj na ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prichádza
k spočívaniu plynutia premlčacej doby v prípade, ak veriteľ, v tomto prípade Slovenská sporiteľňa, a. s.
riadne pokračuje v konaní, čo sa však vzhľadom na nedôvodné postúpenie pohľadávky dňa 05.06.2017
a následné čiastočné nedôvodné zrušenie zmluvy o postúpení pohľadávok dňa 23.08.2018 nestalo,
a teda premlčacia doba riadne plynula a dlžné splátky aj s príslušenstvom sú premlčané, nakoľko

premlčacia doba v tomto prípade podľa § 101 Občianskeho zákonníka je tri roky. Nakoľko banka
nikdy nevyhlásila splatnosť celého úveru, namietajú už doteraz namietané premlčanie aj s poukazom
na ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka, nakoľko splácanie úveru bolo dohodnuté v 76-tich
splátkach v sume cca 175,17 eur vždy k 20.dňu príslušného mesiaca, a teda premlčacia doba začínala
plynúť od jednotlivých splátok a ich zročnosti. Pričom posledná splátka mala zročnosť 20.07.2011. Aj

v tomto prípade s poukazom na ustanovenie § 101 je premlčacia doba tri roky. Poukazujú taktiež na
skutočnosť, že úverová zmluva č. 283989946 zo dňa 22.03.2005 je zmluvou spotrebiteľskou, ktorú
je potrebné posudzovať v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, Zákona o bankách a Zákona
o ochrane spotrebiteľa a Zákona v tom čase platného č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov, ak nie je uvedená,

spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Úverová zmluva ročnú percentuálnu
mieru nákladov neobsahuje, a teda úver bol poskytnutý bezúročne a bez poplatkov. Nakoľko z vyjadrení
samotnej žalobkyne vyplýva, že žalovaní splatili žalobkyni celkom sumu 11.712 eur a úver predstavoval
sumu 10.000 eur, tak úver splatili a žaloba je bezpredmetná. Navrhujú žalobu v plnom rozsahu zamietnuť
a žalovanému v 3. rade priznať náhradu trov konania vo výške 100 %. Právny zástupca žalobcu na

pojednávaní uviedol, že v danom prípade sa jedná o zmluvu, ktorá bola uzatvorená za účelom úveru
na rekonštrukciu nehnuteľnosti. V ich písomných vyjadreniach už bolo uvedené negatívne vymedzenie,
čo nespadá pod spotrebiteľský úver a to keď sú investície použité do nehnuteľnosti. Preto nebolo
potrebné, aby zmluva o splátkovom úvere obsahovala aj ročnú percentuálnu mieru nákladov. Nie je
možné túto zmluvu vyhodnotiť ako zmluvu bez úrokov a bez poplatkov. Zmluva sa považuje za úročnú

a s poplatkami. Môže byť, že je úver spotrebiteľský, ale zmluva nemusela spĺňať náležitosti podľa zákona
č.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochkudňuuzatvoreniatejtozmluvyzdôvodu,žev§1odsek2je
uvedené, na čo sa zákon nevzťahuje. Zotrvávajú na všetkých ich písomných a ústnych podaniach a majú
za to, že v konaní dostatočne preukázali odôvodnenosť nároku, preto navrhujú súdu, aby rozhodol
v zmysle ich žalobného návrhu po čiastočnom späťvzatí, kedy predmetom sporu zostala suma 3.782,94

eur spolu s úrokom vo výške 10,15 % ročne zo sumy 3.737,66 eur od 19.12.2012 do zaplatenia a úrokom
z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.737,66 eur od 19.12.2012 do zaplatenia. V prípade úspechu
si uplatňujú náhradu trov konania.

22. Žalovaní v 1. a 2 rade vo vyjadrení doručenom súdu dňa 11.09.2019 uviedli, že zotrvávajú v celom

rozsahu na doterajších vyjadreniach. Taktiež poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4
Cdo 146/2008, v ktorom súd uviedol „V prípade zreteľného odďaľovania výzvy na plnenie a v závislosti
od konkrétnych okolností by súd mohol s použitím § 3 ods. 1 OZ odmietnuť ochranu práva veriteľa
uplatneného až po neodôvodnene dlhom čase po vzniku záväzku.“ Znova poukázali na skutočnosť, žežalobca ako banka v Zmluve o splátkovom úvere zo dňa 22.03.2005 neuviedol povinný údaj o RPMN
a takýto úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Banka ako odborník musela vedieť, že údaj o
výške RPMN nie je uvedený v zmluve a voči žalovaným ako klientom postupovala neodborne. Banka

môže podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR konať, čo nie je zákonom zakázané a teda mohla a mala v zmluve
uviesť pravdivý údaj o cene úveru. Takýmto postupom by banka naplnila zákonnú povinnosť postupovať
pri vykonávaní bankovej činnosti s odbornou starostlivosťou. Tento názor vyjadril vo svojom rozhodnutí
aj Krajský súd Prešov v rozhodnutí č. k. 3Co/29/2014 zo dňa 14.05.2014. Z vyjadrenia pôvodného
žalobcu zo dňa 16.05.2014 vyplýva, že žalovaní 1 a 2 zaplatili spolu 11.712,94 eur. Ak sa súd stotožní s

názorom, že žalobcom poskytnutý úver žalovaným vo výške 9.958,84 eur je bezúročný a bez poplatkov,
tak po zaplatení 11.712,94 eur zanikla žalobcova pohľadávka voči žalovaným. V takomto prípade vzniklo
bezdôvodné obohatenie vo výške 1.754,10 eur (zaplatili 11.712,94 eur - mali zaplatiť 9.958,84 eur),
ktoré je však premlčané. Navrhujú, aby súd žalobu zamietol a žalobcu zaviazal k úhrade trov konania
vo výške 100 %.

23. Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení doručenom súdu dňa 23.09.2019 uviedol, že sa stotožňuje s
vyjadrením právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade, pričom k absencii údaja RPMN upresňuje, že v
zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z, z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona SNR č. 71/1986 Zb. a Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, platného
v čase uzavretia Zmluvy (v súčasnosti ust. § 9 ods. 2 písm. h) v spojení s ust. § 11 ods. 1 písm. b)

zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
obsahuje najmä RPMN, ktorá ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené navrhujú, aby súd žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť
nahradiť žalovanému v 3. rade trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 100 %.

24. Súd vykonal dňa 27.11.2019 pojednávanie v neprítomnosti žalobcu, žalovaných v 1. až 3. rade
a právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že
zotrvávajú na všetkých ich prednesoch. Zároveň uviedol, že žalobu podal ešte predchádzajúci právny
zástupca a v čase uzatvorenia zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky tak, ako to vyplýva zo

zmluvy, zmluva bola uzatvorená 22.03.2005. Všeobecné obchodné podmienky mali byť pripojené zo dňa
01.09.2004, ktoré boli účinné ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere. Následne boli účinné od 01.01.2006,
čiže tie boli až po uzatvorení zmluvy. Krátkou cestou doručil súdu Všeobecné obchodné podmienky
v znení dodatku č. 3 účinné od 01.09.2004 s tým, že ak to bude potrebné pre protistranu, tak urobia
elektronicképodanie.Vzhľadomnato,ženapojednávaníbolivjednomvyhotovenídoručenéVšeobecné

obchodné podmienky žalobcu platné a účinné ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy a vzhľadom na
potrebu doručiť tieto Všeobecné obchodné podmienky obom právnym zástupcom žalovaných, bolo
pojednávanie odročené.

25. Všeobecné obchodné podmienky v znení dodatku č. 3 účinné od 01.09.2004 boli následne žalobcom

elektronicky doručené súdu dňa 02.12.2019 a zaslané žalovaným.

26. Žalovaní v 1. a 2 rade vo vyjadrení doručenom súdu dňa 12.02.2020 uviedli, že ospravedlňujú svoju
neúčasť na pojednávaní a súhlasia, aby súd pojednával vo veci bez ich prítomnosti a rozhodol. Zároveň
uviedli, že zotrvávajú na doterajších vyjadreniach a poukazujú na skutočnosť, že v predmetnej zmluve

o úvere absentujú údaje, ktoré musia byť uvedené a to suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, RPMN. Zákon absenciu niektorých náležitostí nespája s následkom neplatnosti zmluvy
o úvere, avšak poskytuje spotrebiteľovi ochranu. Ak nie je ročná percentuálne miera nákladov uvedená
v zmluve, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

27. Súd vykonal dňa 12.02.2020 pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a žalovaných v 1. až 3. rade
ako aj právneho zástupcu žalovaných v 1. a 2. rade. Súd na pojednávaní oboznámil sporové strany
s predbežným právnym posúdením s tým, že na predmetný zmluvný vzťah založený úverovou zmluvou
zo dňa 22.03.2005 sa vzťahuje zákon č. 258 z roku 2001 o spotrebiteľských úveroch a to s poukazom
na ustanovenie § 1 ods. 2 písm. a) nakoľko predmetná úverová zmluva bola – úver bol účelový na

dokončenie rodinného domu, teda na taký účel, ktorý nespadá pod § 1 ods. 2 písm. a). Vzhľadom
na uvedený záver súdu, keďže Zmluva o splátkovom úvere č. 0283989946 nemá náležitosti zmluvy
o úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, je potrebné považovať tento úver za bezúročný
a bez poplatkov, z čoho vyplýva, že v prípade, že by žalovaní splatili menej ako bola požičaná suma300.000,- Sk, čo je 9.958,18 eur, v takom prípade s najväčšou pravdepodobnosťou by súd zaviazal
zaplatiť rozdiel medzi požičanou sumou a splatenou sumou. Právny zástupca žalobcu súdu krátkou
cestou predložil prehľad úhrad žalovaných v 1. a 2. rade. Podľa tohto prehľadu celková suma úhrad

predstavujesumu12.026,72euratojepotomo2.068,54eurviacakoimbolposkytnutýúver.Pouvedení
predbežného právneho posúdenia právny zástupca žalobcu požiadal súd o odročenie pojednávania,
aby zabezpečili originály listov vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie G., spolu s kolaudačným
rozhodnutím k nehnuteľnosti, ktorá je vedená na tomto LV. Vzhľadom na skutočnosť, že kolaudačným
rozhodnutím chcela žalujúca strana preukázať, že zákon č. 258 z roku 2001 sa na daný spor nevzťahuje,

čo je podstatná otázka pri riešení sporu, súd vyhovel návrhu na doplnenie dokazovania a odročil
pojednávanie.

28. V podaní doručenom súdu dňa 28.08.2020 žalobca uviedol, že z predkladaných listinných dôkazov
spolu s týmto vyjadrením vyplýva, že Zmluva o poskytnutí úveru č. 0283989946 zo dňa 22.03.2005
bola uzatvorená žalovanými v 1. a 2. rade za účelom dokončenia ich rodinného domu, konkrétne na

dokončenie podkrovia na rodinnom dome so súp. č. XXX, postaveného na par. č. XXXX/X, kat. úz. G..
Rodinný dom postavený na par. č. XXXX/X, kat. úz. G. bol skolaudovaný kolaudačným rozhodnutím
Okresného úradu v Piešťanoch – odbor životného prostredia, č.j. 2001/06415-Ma zo dňa 09.02.2001.
Predloženými listinami žalobca preukazuje účel úveru, za ktorým žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili
predmetnú zmluvu. Z uvedeného vyplýva, že s poukazom na § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch sa na predmetnú zmluvu o splátkovom úvere tento zákon nevzťahuje a nie je
žiadny dôvod, aby táto zmluva o úvere bola posudzovaná podľa tohto zákona. Žalobca doložil súdu ako
listinné dôkazy kolaudačné rozhodnutie Okresného úradu v Piešťanoch – odbor životného prostredia,
č.j. 2001/06415-Ma zo dňa 09.02.2001, list vlastníctva č. XXXX, kat. úz. G., žiadosť žalovaného v 1.
rade o poskytnutie úveru zo dňa 09.03.2005 a príjmové pokladničné doklady s dátumom vystavenia dňa

16.07.2005 a 30.07.2005.

29. Súd vykonal dňa 17.10.2025 pojednávanie v neprítomnosti právnej zástupkyne žalovaných v 1.
a 2. rade, ktorá ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a o odročenie pojednávania nežiadala.
Vzhľadom na zmenu zákonného sudcu boli podľa § 181 ods. 2 CSP uvedené sporné a nesporné

skutkové tvrdenia, ktoré dôkazy budú vykonané a predbežné právne posúdenie veci. Právny zástupca
žalobcu uviedol, že vzhľadom na predbežné právne posúdenie súdu by žalobca potreboval poskytnúť
lehotu, aby vedel vyčísliť nárok s ohľadom na to, že súd prizná riadne úroky len do konečnej splatnosti
úveru, ktorá nastala v 7. mesiaci roku 2011, a aby aj zistili, čo z nároku je premlčané. Požiadali súd
o poskytnutie krátkej lehoty na vyšpecifikovanie nároku. Právny zástupca žalovaného v 3. rade na

pojednávaní uviedol, že zotrvávajú na všetkých ich vyjadreniach. Majú za to, že sú premlčané jednotlivé
splátky, pričom vychádzali zo skutočnosti, že nikdy nebola vyhlásená splatnosť celého úveru. Zároveň
chcú poukázať na skutočnosť, že po poslednom pojednávaní boli predložené všeobecné obchodné
podmienky v znení dodatku č. 3 účinného od 01.09.2004. Z týchto podmienok, ktoré sú aj v rámci
dohody o ručení súčasťou tejto dohody, tak z čl. 15 bod 15.1 vyplýva, že pohľadávky banky môžu

byť zabezpečené zabezpečovacími prostriedkami, predmetom ktorých sú nehnuteľné veci, hnuteľné
veci, práva vrátane pohľadávok, iné majetkové hodnoty, byty alebo nebytové priestory, ak to umožňujú
príslušné právne predpisy alebo ak to pripúšťa ich povaha, resp. účel, na ktorý je predmet zabezpečenia
určený.Bankamáprávorozhodnúť,čiaktorézozabezpečeníbudeakceptované.Vzhľadomnauvedené
majú za to, že tento úver mal byť zabezpečený inými zabezpečovacími prostriedkami a nie dohodou

o ručení. Z tohto pohľadu s poukazom na § 40a v spojení s § 49a majú za to, že dohoda o ručení
uzatvorená so žalobcom a žalovaným v 3. rade je relatívne neplatná. Zároveň namietajú aj pasívnu
legitimáciu žalovaného v 3. rade vychádzajúc z čl. 2 ods. 3, z ktorého vyplýva, že sa zaväzuje ručiteľ
splatiť alebo uhradiť nesplatenú splátku na prvú písomnú výzvu veriteľa obsahujúcu jeho vyhlásenie, že
dlžník neuhradil pohľadávku riadne a včas. Takáto výzva nebola žalovanému nikdy doručovaná, čiže sa

nemohol dostať do žiadneho omeškania alebo neplnenia a z tohto pohľadu si myslia, že v konaní nie je
pasívne legitimovaný. Právny zástupca žalobcu súd požiadal o poskytnutie lehoty s ohľadom na nové
predbežné právne posúdenie veci vzhľadom na skutočnosť, že nie sú schopní uviesť, z čoho pozostáva
nárok s ohľadom na nové predbežné posúdenie veci s tým, že by sa vyjadrili aj k tomu, čo uviedol
právny zástupca žalovaného v 3. rade s ohľadom k dohode o ručení jeho klienta. Tiež by potrebovali

od žalobcu zistiť, či bola zasielaná výzva ručiteľovi, teda žalovanému v 3. rade predtým, ako bola
podaná žaloba na súd, alebo či by sa za tú výzvu považovala až podaná žaloba. Súd akceptoval žiadosť
právnej zástupkyne žalobcu o poskytnutie lehoty na vyjadrenie sa vzhľadom na aktuálne predbežnéprávne posúdenie veci, ako aj nové skutkové tvrdenia uvedené zo strany právneho zástupcu žalovaného
a pojednávanie bolo odročené.

30.Dňa03.11.2025bolosúdudoručenévyjadreniežalobcuazároveňďalšiečiastočnéspäťvzatiežaloby
zo dňa 23.04.2013, v ktorom žalobca uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že súd na pojednávaní
dňa 17.10.2025 uviedol predbežné právne posúdenie veci s tým, že za súčasnej situácie má za to, že
žalovaný nárok je nepreskúmateľný, žalobca predkladá súdu prehľad úhrad, z ktorého je zrejmé, kedy a
v akej výške žalovaní realizovali úhrady. Žalobca tiež predkladá súdu plán splátok – amortizačnú tabuľku

z bankového informačného systému, platný ku dňu uzatvorenia Zmluvy o úvere č. 0283989946, z ktorej
sú zrejmé všetky zmluvne dohodnuté splátky úveru poskytnuté žalovaným, s rozdelením splátok na
istinu, úroky a poplatky. V priebehu trvania zmluvného vzťahu došlo k zmene výšky anuitnej splátky, z
uvedeného dôvodu predkladá žalobca plán splátok - amortizačnú tabuľku z bankového informačného
systému zohľadňujúcu túto zmenu. Žalobca vypracoval nové prehľadné vyčíslenie svojej pohľadávky
voči žalovaným za obdobie odo dňa splatnosti prvej splátky do dňa poslednej úhrady, ktorú žalovaní

realizovali, t. j. od 20.04.2005 do 12.09.2013, bez kapitalizácie splatných a nezaplatených úrokov a
poplatkov do istiny, so započítaním úhrad na najstaršiu nezaplatenú zmluvne dohodnutú splátku (v
poradí: na istinu, na úroky, na poplatky a na úroky z omeškania). Predmetné vyčíslenie pohľadávky je
prílohou vyjadrenia. Z vyčíslenia pohľadávky je zrejmé, kedy a v akej výške mali žalovaní anuitné splátky
splácať, akú sumu z anuitnej splátky predstavovala istina, akú úroky a akú poplatky, dátumy jednotlivých

úhrad dlhu žalovanými, ako aj započítanie týchto úhrad na najstaršie nezaplatené splátky, v poradí
najskôr na istinu a následne úroky, poplatky a úroky z omeškania; že splatné a nezaplatené úroky a
poplatkyniesúkapitalizovanédoistiny,t.j.žetútonenavyšujú;akúsumuúrokovzomeškaniazosplatnej
istiny, splatných úrokov a splatných poplatkov boli žalovaní povinní v čase, keď sa dostali do omeškania
so splácaním zmluvne dohodnutých splátok, zaplatiť. Z nového vyčíslenia pohľadávky vyplýva, že

žalovaní v období odo dňa splatnosti prvej splátky, t. j. od 20.04.2005 do vyčíslenia pohľadávky, t.
j. do 18.12.2012, zaplatili žalobcovi celkom sumu 11.892,94 eur. Po vyčíslení pohľadávky žalobcom,
t. j. po 19.12.2012, žalovaní realizovali úhrady spolu vo výške 180 eur. Sumu 11.892,94 eur, ktorú
žalovaní zaplatili z titulu uzavretého zmluvného vzťahu, žalobca v novom vyčíslení pohľadávky započítal
nasledovne: vo výške 8.219,56 eur na splátky istiny pohľadávky, vo výške 3.485,75 eur na splátky

úrokov, vo výške 121,79 eur na splátky poplatkov, vo výške 65,84 eur na úroky z omeškania. Započítanie
každej jednotlivej úhrady je zrejmé z vypracovaného nového vyčíslenia pohľadávky a to konkrétne z
jej časti, označenej ako „započítanie úhrady v €“. Zvyšok nezaplatených splatných anuitných splátok
úveru je uvedený v časti označenej ako „nezaplatené a prenesené v € do ďalšieho obdobia“. V tejto
časti sú vyčíslené aj splatné úroky z nezaplatených anuitných splátok istiny aj úroky z omeškania z

nezaplatenej a splatnej istiny + úrokov + poplatkov. Nezaplatené časti anuitných splátok, ako aj úrokov,
poplatkov a úrokov z omeškania, sú v uvedenej časti zapísané ako neprečiarknuté čísla. Zaplatené
časti anuitných splátok, ako aj úrokov, poplatkov a úrokov z omeškania sú v tejto časti vyznačené ako
prečiarknuté čísla. Pohľadávka ku dňu konečnej splatnosti pohľadávky, t. j. ku dňu 20.07.2011 bola vo
výške 4.340,82 eur a pozostávala z istiny vo výške 3.377,94 eur, úrokov z omeškania vo výške 650,88

eur, z toho anuitné úroky boli vo výške 369,84 eur a úroky zo splatnej časti istiny vo výške 281,04
eur, poplatkov vo výške 41,79 eur, úrokov z omeškania vo výške 270,21 eur. Po konečnej splatnosti
pohľadávky žalobca prestal úročiť istinu úrokom vo výške 10,15 % ročne. Odo dňa konečnej splatnosti
pohľadávky do dňa vyčíslenia pohľadávky, t. j. od 21.07.2011 do 18.12.2012 žalovaní realizovali úhrady
spolu vo výške 1.846 eur, pričom tieto boli započítané na istinu vo výške 1.504,71 eur, na úroky

vo výške 277,99 eur, z toho anuitné úroky vo výške 231,58 eur a úroky zo splatnej časti istiny vo
výške 46,41 eur, na poplatky vo výške 17,91 eur, na úroky z omeškania vo výške 45,39 eur. Ku
dňu vyčíslenia pohľadávky žalobcom, t. j. k 18.12.2012 dosiahla pohľadávka výšku 2.831,64 Eur a
pozostávala z istiny vo výške 1.873,23 eur, úrokov vo výške 372,89 eur, poplatkov vo výške 23,88
eur, úrokov z omeškania vo výške 561,64 eur. Po vyčíslení pohľadávky žalobcom, t. j. po 18.12.2012

žalovaní realizovali úhrady spolu vo výške 180 eur, ktoré žalobca započítal na najstaršie nezaplatené
splátky v poradí na istinu vo výške 134,61 eur, na úroky vo výške 31,76 eur, na poplatky vo výške
1,99 eur a na úroky z omeškania vo výške 11,64 eur. Žalobcovi vzniklo voči žalovaným, po vyčíslení
pohľadávky ku dňu 18.12.2012 v zmysle úverovej zmluvy a v zmysle zákona ešte právo na zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 2.270 eur (istina + úroky + poplatky) od 19.12.2012 do

zaplatenia. Právny zástupca žalovaného v 3. rade na pojednávaní konanom dňa 17.10.2025 uviedol,
akým spôsobom môžu byť zabezpečené pohľadávky banky v zmysle VOP v znení dodatku č. 3, čl.
15 bod 15.1 účinného od 01.09.2004, a vzhľadom k uvedenému mal byť úver zabezpečený inými
zabezpečovacími prostriedkami a nie dohodou o ručení, preto s poukazom na § 40a je dohoda o ručenírelatívne neplatná. Tiež namietol pasívnu legitimáciu žalovaného v 3. rade vychádzajúc z čl. 2 ods.
3, z ktorého vyplýva, že sa zaväzuje ručiteľ splatiť alebo uhradiť nesplatenú splátku na prvú písomnú
výzvu veriteľa obsahujúcu jeho vyhlásenie, že dlžník neuhradil pohľadávku riadne a včas. Taká výzva

nebola žalovanému v 3. rade doručená a preto sa nemohol dostať do omeškania. K uvedenému žalobca
uvádza, že Obchodný zákonník v platnom znení ku dňu uzatvorenia Zmluvy o úvere, t. j. 22.03.2005
výslovne upravoval nasledovné spôsoby zabezpečenia - zmluvnú pokutu, ručenie, bankovú záruku a
uznaniezáväzku,pričomvoľbazabezpečeniajevýsledkomdohodyzmluvnýchstránsohľadomnamieru
rizika, ktoré sú ochotné podstúpiť. VOP v znení dodatku č. 3, čl. 15 bod 15.1 účinného od 01.09.2004

upravuje zabezpečenie záväzkov tak, že pohľadávky banky môžu byť zabezpečené zabezpečovacími
prostriedkami, predmetom ktorých sú nehnuteľné veci, hnuteľné veci, práva (vrátane pohľadávok), iné
majetkové hodnoty, byty alebo nebytové priestory, ak to umožňujú príslušné právne predpisy alebo
ak to pripúšťa ich povaha, resp. účel, na ktorý je predmet zabezpečenia určený. Banka má právo
rozhodnúť, či a ktoré zo zabezpečení bude akceptovať. Z uvedeného vyplýva, že voľba konkrétneho
spôsobu zabezpečenia je vždy predmetom dohody medzi zmluvnými stranami, keďže obchodné právo

je založené na princípe zmluvnej voľnosti. Zmluvné strany si môžu dohodnúť ktorýkoľvek zabezpečovací
prostriedok, pričom si môžu dohodnúť aj taký prostriedok, ktorý nie je výslovne upravený v zákone,
pokiaľ neodporuje zákonu a dobrým mravom. Medzi žalobcom a žalovaným v 3. rade došlo k dohode
o ručení. Pre vznik ručenia ustanovenie § 303 Obchodného zákonníka vyžaduje písomné vyhlásenie
budúceho ručiteľa urobené voči veriteľovi, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplní určitý záväzok.

Ručením sa zabezpečoval záväzok zo zmluvy o úvere. Záväzkové vzťahy, ktoré vznikli zo zmluvy
o úvere, sa bez ohľadu na povahu účastníkov spravujú záväzkovou časťou Obchodného zákonníka
[§ 261 ods. 3 písm. d)]. Preto aj záväzkové vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení záväzku z úverovej
zmluvy, sa spravujú Obchodným zákonníkom (§ 261 ods. 4). Dohoda o ručení zo dňa 22.03.2005 má
všetky náležitosti, ktoré citované ustanovenie vyžaduje. Je adresované veriteľovi, je v ňom uvedené, aký

záväzok sa zabezpečuje (záväzok z úverovej zmluvy označenej číslom a uvedením dlžníka, ktorému
sa úver poskytuje) a obsahuje aj vyhlásenie ručiteľa, že sa zaväzuje splniť dlh (uhradiť úver, jeho
časť, úroky a poplatky), ak ho nesplní dlžník (klient banky). Dohoda je zmluvnými stranami podpísaná
a datovaná. Žalovaný v 3. rade preto platne prevzal na seba ručiteľský záväzok. Právo dovolať sa
relatívnej neplatnosti sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe od momentu urobenia

úkonu, t. j. podpísania Dohody o ručení. Táto bola podpísaná dňa 22.03.2005, teda žalobca sa tejto
neplatnostidovolalažpouplynutívšeobecnejtrojročnejpremlčacejdoby.Pokiaľideopasívnulegitimáciu
žalovaného v 3. rade, žalobcovi sa nepodarilo dohľadať v archíve žalobcu písomnú výzvu, ktorou
vyzval žalobca žalovaného v 3. rade na zaplatenie splatnej pohľadávky, avšak za písomnú výzvu sa
považuje aj žaloba žalobcu doručená žalovanému v 3. rade. V zmysle Rozsudku NS SR, sp. zn. 4 Obo

248/98, „doručením žaloby, ktorou sa veriteľ domáha splnenia záväzku od dlžníka aj ručiteľa, dlžníkovi,
je splnená podmienka písomnej výzvy v zmysle § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka“. Okresný súd
Piešťany uznesením č.k. 12C/105/2014-80 zo dňa 28.05.2014 pripustil zmenu návrhu s tým, že ďalej
bude konať o návrhu: „Odporcovia sú povinní zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.782,94 eur a úroky vo
výške 10,15 % ročne zo sumy 3.737,66 eur od 19.12.2012 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výše 8

% ročne zo sumy 3.737,66 eur od 19.12.2012 do zaplatenia a trovy konania“. Pôvodne suma 3.782,94
eur pozostávala z kapitalizovanej istiny vo výške 3.737,66 eur a z úrokov vo výške 45,28 eur. Vzhľadom
k uplatneným úrokom vo výške 45,28 eur si žalobca uplatňuje v rámci nového vyčíslenia pohľadávky
len uvedenú sumu, aj keď podľa nového vyčíslenia pohľadávky by mal žalobca ešte nárok na úroky
296,38 eur (119,09 eur + 222,57 eur - 45,28 eur) a úroky z omeškania vo výške 665,61 eur. Vzhľadom k

uvedeným skutočnostiam, žalobca berie podanú žalobu zo dňa 23.04.2013 späť v časti žalovanej sumy
1.999,40 eur (3.782,94 eur - 1.783,54 eur), 10,15 % ročný úrok zo sumy 3.737,66 eur od 19.12.2012 do
zaplatenia a 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.467,66 eur od 19.12.2012 do zaplatenia. Žalobca
navrhol, aby súd po vykonaní dokazovania vydal rozsudok: Súd konanie v sume 1.999,40 eur (3.782,94
eur - 1.783,54 eur), 10,15 % ročný úrok zo sumy 3.737,66 eur od 19.12.2012 do zaplatenia a 8 % ročný

úrok z omeškania zo sumy 1.467,66 eur od 19.12.2012 do zaplatenia, zastavuje. Žalovaní sú povinní
zaplatiť žalobcovi sumu 1.783,90 eur a 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.270 eur od 19.12.2012
do 09.01.2013, 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.250 eur od 10.01.2013 do 10.02.2013, 8 % ročný
úrok z omeškania zo sumy 2.230,53 eur od 11.02.2013 do 12.03.2013, 8 % ročný úrok z omeškania zo
sumy 2.214,01 eur od 13.03.2013 do 14.04.2013, 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.202,17 eur

od 15.04.2013 do 13.05.2013, 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.182,17 eur od 14.05.2013 do
14.06.2013, 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.162,17 eur od 15.06.2013 do 08.07.2013, 8 % ročný
úrok z omeškania zo sumy 2.142,17 eur od 09.07.2013 do 13.08.2013, 8 % ročný úrok z omeškania
zo sumy 2.122,17 eur od 14.08.2013 do 12.09.2013, 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.102,38eur od 13.09.2013 do zaplatenia. Žalobca k podaniu priložil vyčíslenie pohľadávky, prehľad úhrad, plán
splátok – amortizačnú tabuľku.

31. Žalovaní v 1. a 2 rade vo vyjadrení doručenom súdu dňa 11.01.2026 uviedli, že obdržali vyjadrenie
žalobcu zo dňa 31.10.2025, v ktorom opätovne vyčísluje po 11 rokoch od podania žaloby svoju
pohľadávku. V závere berie v časti svoju žalobu späť a to ako v istine, tak aj v úrokoch. K tomu len
uvádzajú, že žalovaní v 1. a 2. rade trvajú na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, kde sa vyjadrili k
tomu, že zmluva o úvere neobsahuje údaje, ktoré v nej musia byť uvedené, aby bola platná a aby si

žalobca mohol tieto skutočnosti vymáhať od žalovaných. Neuvedenie týchto údajov v zmluve o úvere
poskytuje žalovaným ako spotrebiteľom ochranu voči žalobcovi. Pokiaľ si žalovaní zobrali od žalobcu
úver vo výške 9.958,84 eur a splatili mu 11.712,94 eur, tak bol celý úver žalobcovi uhradený a dokonca
preplatený, lebo podľa z. č. 258/2001 Z.z. nemal žalobca nárok na ďalšie splátky okrem úveru. Dokonca
aj sám žalobca po 11 rokoch od podania žaloby zobral späť úroky, ktoré si pôvodne uplatňoval, lebo
uznal, že na ne nemá nárok. Žalovaní v 1. a 2. rade preplatili poskytnutý úver a žalobca nemá žiadny

právny nárok na ďalšie úhrady istiny a to aj s úrokom z omeškania. Žalovaní v 1. a 2. rade súhlasia
so späťvzatím časti žaloby, ale ako uviedli, žalobca nemá nárok na ďalšiu istinu s úrokom z omeškania
a preto žiadajú, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovaným náhradu trov konania.
Zároveň ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní dňa 16.01.2026 a súhlasili, aby súd konal v ich
neprítomnosti, pričom trvajú na svojich písomných vyjadreniach.

32. Súd vo veci vykonal dňa 16.01.2026 pojednávanie v neprítomnosti právneho zástupcu žalovaných
v 1. a 2. rade. Právny zástupca žalobcu uviedol, že zotrvávajú na ich prednesoch a podaniach a na ich
poslednom podaní, kde presne špecifikovali nepremlčanú časť pohľadávky, aj z čoho sa pohľadávka
skladá. V prípade, že im súd vyhovie, uplatňujú si náhradu trov konania. Právny zástupca žalovaného v

3. rade uviedol, že zotrvávajú na ich doterajších vyjadreniach, predovšetkým zotrvávajú na tom, že časť
jednotlivých splátok je premlčaná. Čo sa týka doplneného podania, dospel k tomu istému záveru, ako
prezentoval súd a síce, že sa tam úplne stratil, nezistil, z čoho čo vyplýva, nesedia tam sumy, potom
prečo sa istina úrokov znižuje. Podľa jeho názoru je návrh nepreskúmateľný a navrhuje, aby ho súd
v celom rozsahu zamietol a priznal im náhradu trov konania.

33. Súd po oboznámení sa s podanou žalobou, vyjadreniami strán, ako aj predloženými listinnými
dôkazmi z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

34. V konaní bolo nesporné a zároveň bolo preukázané, že žalovaný v l . rade a žalovaný v 2. rade ako

dlžníci dňa 22.03.2005 uzatvorili so žalobcom zmluvu o splátkovom úvere č. 0283989946. Zmluva bola
uzatvorená podľa § 497 až § 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších
predpisov. Predmetom zmluvy o úvere bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 9.958,17 eur
(300.000 Sk). Ako druh úveru bol v zmluve uvedený „ÚverPLUS na bývanie“. Úrok bol dohodnutý ako
premenlivý vo výške 9,10 % p. a. v deň podpisu zmluvy. Žalovaní boli v zmysle zmluvy povinní splácať

poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške 175,19 eur (5.278 Sk) mesačne, vždy
k 20. dňu v mesiaci od 20.04.2005 do 20.07.2011. Dlžníci vyhlásili, že sa oboznámili so Sadzobníkom
a súhlasia s ním, pričom pre účely zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané
veriteľom s účinnosťou od 01.08.2002, ktoré sú súčasťou zmluvy.

35. Dňa 22.03.2005 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným v 3. rade ako ručiteľom uzatvorená
dohodaoručenípodľa§303-§312Obchodnéhozákonníka,podľaktorejručiteľmalvedomosťotom,že
veriteľ uzavrel dňa 22.03.2005 so žalovanými v 1. a 2. rade zmluvu o splátkovom úvere č. 0283989946
o poskytnutí úveru vo výške 9.958,17 eur (300.000 Sk). Podľa článku II. dohody ručiteľ vyhlásil, že
uspokojí pohľadávky veriteľa vzniknuté v súvislosti s predmetnou úverovou zmluvou uvedené v odseku

1 písmená a) až f) a to v prípade, ak dlžníci neuhradia veriteľovi pohľadávku riadne a včas, a to aj bez
doručenia výzvy na plnenie dlžníkovi. Ručiteľ sa zaviazal na prvú písomnú výzvu veriteľa obsahujúcu
vyhlásenie, že dlžník neuhradil pohľadávku riadne a včas, uhradiť túto pohľadávku veriteľovi v lehote
určenej veriteľom vo výzve a ak táto lehota vo výzve nie je, tak v lehote 10 pracovných dní odo dňa
doručenia výzvy, a to aj bez doručenia výzvy na plnenie dlžníkovi.

36. Podľa všeobecnej časti základných ustanovení predložených všeobecných obchodných podmienok
Všeobecné obchodné podmienky žalobcu tvoria súčasť akejkoľvek zmluvy uzatvorenej medzi bankou
a klientom v súvislosti s príslušným bankovým produktom, bez ohľadu na to, či je príslušný bankovýprodukt v nich upravený. Všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.08.2002 boli (do uzavretia
predmetnej zmluvy) upravené dodatkom č. 1 účinným od 01.01.2003, č. 2 účinným od 30.09.2003 a č.
3 účinným od 01.09.2004.

37. Z kolaudačného rozhodnutia Okresného úradu v Piešťanoch – odbor životného prostredia,
č.j. 2001/06415-Ma vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade podali dňa 20.11.2000 návrh na vydanie
kolaudačného rozhodnutia na stavbu: „Novostavba rodinného domu“, na ktorú vydal stavebné povolenie
OÚ v Piešťanoch – odbor ŽP, dňa 28.12.1999 pod č.j. 99/17710-Ma. Okresný úrad kolaudačným

rozhodnutím zo dňa 9.2.2001 povolil užívanie stavby „Novostavba rodinného domu“ v obci G. na poz.
parc. č. XXXX/X, k.ú. G..

38. Zo žiadosti žalovaného v 1. rade o poskytnutie úveru zo dňa 09.03.2005 vyplýva, že požiadal žalobcu
o úver vo výške 300.000 Sk, so splatnosťou 6 rokov na účel použitia: dokončenie podkrovia.

39. Z príjmových pokladničných dokladov s dátumom vystavenia dňa 16.07.2005 a 30.07.2005 vyplýva,
že žalovaní v 1. rade uhradil firme: Zbyněk MUSIL-KRAKOSTAV, stavebné práce sumu 145.468 Sk
a 191.890,40 Sk.

40. Žalobca predložil „Oznámenie o podaní žaloby – žalobná upomienka“ adresované žalovanému v 3.
rade zo dňa 13.07.2012, ktorým upozornil žalovaného, že nebola uhradená pohľadávka zo zmluvy
oúvereč.283989946.Vupomienkebolaponúknutámožnosť,žeakuhradívpriebehu5dníoddoručenia
žalobnej upomienky sumu vyčíslenú ku dňu 02.07.2012 v celkovej výške 3.941, 05 eur, žalobca si
nebude ďalej nárokovať vzniknuté úroky z omeškania a vezme žalobný návrh späť. Podľa predloženej

doručenky bola predžalobná upomienka doručená žalovanému v 3. rade dňa 11.01.2013.

41. Žalobca doručil žalovaným v 1. a 2 rade „Oznámenie o podaní žaloby – žalobná upomienka“ zo
dňa 07.01.2013, ktorým upozornil žalovaných, že nebola uhradená pohľadávka zo zmluvy o úvere
č. 283989946. Bola im ponúknutá možnosť, že ak uhradia v priebehu 5 dní od doručenia žalobnej

upomienky sumu vyčíslenú ku dňu 19.12.2012 v celkovej výške 3.941, 05 eur, žalobca si nebude ďalej
nárokovať vzniknuté úroky z omeškania a vezme žalobný návrh späť. Podľa predložených doručeniek
boli predžalobné upomienky doručené žalovaným v 1. a 2. rade dňa 11.01.2013.

42. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0609/2017/CE s prílohou č. 1 zo dňa 05.06.2017 medzi

postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s. a postupníkom EDYPLUS, s. r. o. došlo k postúpeniu pohľadávky,
ktorá je predmetom sporu, vrátane príslušenstva z postupcu na postupníka. Nový veriteľ písomne
súhlasil so vstupom do tohto konania.

43. Postupca a postupník sa dohodou o čiastočnom zrušení Zmluvy o postúpení pohľadávok č.

0609/2017/CE zo dňa 23.08.2018 dohodli na zrušení časti zmluvy týkajúcej sa pohľadávky, ktorá je
predmetom tohto konania a to ku dňu účinnosti dohody, t. j. 23.08.2018.

44. V žalobcom predloženom prehľade úhrad žalovaných vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke je uvedená
celková suma úhrad 12.025,72 eur.

45. Podľa § 303 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom 22.3.2005 (ďalej len
„Obchodný zákonník“), kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý
záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

46. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom 22.3.2005, zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

47. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), neplatný je

právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom.48. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 1.5.2014 (ďalej
len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná

v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

49. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

50. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

51. Podľa § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

52. Podľa § 100 odsek 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

53.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

54. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

55. Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.

To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

56. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

57. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

58. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie

celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

59. Podľa § 1 odsek 2 písmeno a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v

znení neskorších predpisov v znení účinnom 22.3.2005, sa zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí
úveru1)naúčelynadobudnutiaexistujúcichaleboprojektovanýchnehnuteľností,dodatočnéaleboďalšie
stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.60. Podľa Čl. 8 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), strany sporu sú
povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,
a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

61. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

62. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

63. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

64. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

65. Podľa § 153 odsek 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

66. Podľa § 294 CSP, sa zmena žaloby v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným
spotrebiteľ.

67. Keďže žalobca zobral žalobu podaním doručeným súdu dňa 03.11.2025 v časti o zaplatenie 1.999,40
eur spolu s 10,15 % ročným úrokom zo sumy 3.737,66 eur od 19.12.2012 do zaplatenia a 8 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 1.467,66 eur od 19.12.2012 do zaplatenia späť a žalovaní so späťvzatím
žaloby v tejto časti súhlasili, súd konanie v časti ktorej sa späťvzatie týkalo v súlade s § 145 odsek 2

CSP výrokom I. rozsudku zastavil.

68. Po tomto ďalšom čiastočnom späťvzatí žaloby po odpočítaní predmetnej sumy, ktorej sa späťvatie
týkalo a v ktorej časti bolo konanie zastavené, mala byť aktuálne žalovaná suma 1.783,54 eur (3.782,94
eur - 1.999,40 eur) s príslušenstvom. Žalobca však v podaní doručenom súdu dňa 03.11.2025 po

čiastočnom späťvzatí žaloby uviedol, že si uplatňuje sumu 1.783,90 eur a 8 % ročný úrok z omeškania
zo sumy 2.270 eur od 19.12.2012 do 09.01.2013, 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.250 eur
od 10.01.2013 do 10.02.2013, 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.230,53 eur od 11.02.2013 do
12.03.2013, 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.214,01 eur od 13.03.2013 do 14.04.2013, 8 % ročný
úrok z omeškania zo sumy 2.202,17 eur od 15.04.2013 do 13.05.2013, 8 % ročný úrok z omeškania

zo sumy 2.182,17 eur od 14.05.2013 do 14.06.2013, 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.162,17
eur od 15.06.2013 do 08.07.2013, 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.142,17 eur od 09.07.2013
do 13.08.2013, 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.122,17 eur od 14.08.2013 do 12.09.2013, 8 %
ročný úrok z omeškania zo sumy 2.102,38 eur od 13.09.2013 do zaplatenia. Keďže v zmysle § 294 CSP
sa zmena žaloby v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ súd konal ďalej

vo vzťahu k žalovanej sume 1.783,54 eur (3.782,94 eur - 1.999,40 eur) s úrokom z omeškania ako bol
uplatnený po čiastočnom späťvzatí žaloby.

69. Vzhľadom na dĺžku súdneho konania boli v konaní doručené obsiahle vyjadrenia strán, z ktorých
sa však súd v odôvodnení rozsudku bude venovať len tým skutočnostiam, ktoré mohli mať vplyv na

rozhodnutie súdu vo veci.

70. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku súd uvádza, že Zmluva o splátkovom
úvereč.0283989946,titulomktorejsižalobcauplatňuježalovanúpohľadávku,ktorábolauzavretámedzi
bankou a žalovanými v 1. a 2. rade je spotrebiteľskou zmluvou, na čom nič nemení ani skutočnosť,

že samotná zákonná úprava zmluvy o úvere ako zmluvného typu je obsiahnutá v ustanoveniach §
497 až § 507 Obchodného zákonníka a zmluva o úvere patrí ako taká medzi tzv. absolútne obchody
(§ 261 Obchodného zákonníka). To, že ide nepochybne o zmluvu o úvere, ktorá má spotrebiteľský
charakter a je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva z právnehopostavenia zmluvných strán, pretože žalobca uzatvoril zmluvu ako banka a teda ako dodávateľ v zmysle
§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti
vykonávanej v zmysle zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

a žalovaní ako spotrebitelia, ktorí ako fyzické osoby pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere nekonali v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Napokon ani samotné strany konania
v žalobe a v priebehu sporu spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere nespochybňovali.

71. Vo vzťahu k platnosti predmetnej zmluvy súd konštatuje, že predložená zmluva o úvere má všetky

podstatné náležitosti zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Z ustanovení tejto
zmluvy je nepochybne zrejmý záväzok žalobcu poskytnúť v prospech žalovaných v 1. a 2. rade peňažné
prostriedky vo výške 9.958,17 eur (300.000 Sk) a záväzok žalovaných v 1. a 2. rade poskytnuté peňažné
prostriedky žalobcovi vrátiť a zaplatiť úroky.

72. Vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy o splátkovom úvere č. 0283989946 dňa 22.03.2005 mal

súd predloženými všeobecnými obchodnými podmienkami preukázané, že v čase uzavretia zmluvy bol
účinný dodatok č. 3 k Všeobecným obchodným podmienkam účinný od 01.09.2004, avšak v predmetnej
zmluve sú výslovne uvedené Všeobecné obchodné podmienky veriteľa účinné od 01.08.2002, ktoré mali
byť súčasťou zmluvy. Všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.09.2004 boli navyše žalobcom
predložené až na pojednávaní dňa 27.11.2019, t. j. po 6 rokoch od podania žaloby, ktorej prílohou mali

byť.

73.Zvykonanéhodokazovaniamásúdzapreukázané,ženaZmluvuosplátkovomúvereč.0283989946
nie je možné aplikovať zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, pretože zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia

existujúcichnehnuteľnostíaleboprojektovanýchnehnuteľností,dodatočnéaleboďalšiestavebnéúpravy
dokončených stavieb a ich údržbu, čo vyplýva z § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z.
v znení účinnom dňa 22.03.2005. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov vyplynulo, že Zmluva
o poskytnutí úveru č. 0283989946 zo dňa 22.03.2005 bola uzatvorená žalovanými v 1. a 2. rade
za účelom dokončenia podkrovia ich rodinného domu. Rodinný dom postavený na par. č. XXXX/

X, kat. úz. G. bol skolaudovaný kolaudačným rozhodnutím Okresného úradu v Piešťanoch – odbor
životného prostredia, č.j. 2001/06415-Ma zo dňa 09.02.2001. Taktiež žalobca predloženými príjmovými
pokladničnými dokladmi preukázal uhradenie poskytnutej sumy žalovaným v 1. rade v mesiaci júl
2005 spoločnosti vykonávajúcej stavebné práce. Predloženými listinami tak žalobca preukázal účel
poskytnutého úveru, za ktorým žalovaní v 1. a 2. rade uzatvorili predmetnú zmluvu. Zákon č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa preto na predmetnú zmluvu nevzťahuje a táto nemôže byť podľa neho
posudzovaná. Vzhľadom na uvedené úver nemohol byť vyhodnotený ako bezpoplatkový a bezúročný
zdôvodovuvádzanýchžalovanými,ktorévychádzaliprávezposudzovaniaúveruvzmyslepredmetného
zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

74. Súd sa zaoberal skutočnosťou, či pohľadávka žalobcu voči žalovaným bola v čase podania žaloby
splatná,atozdôvodukonečnejsplatnostialebozdôvoduvyhláseniamimoriadnejsplatnostipohľadávky.
Z vyjadrení strán ako aj predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalovaní poskytnutý
úverriadneavčasnesplácali,vdôsledkučohovšakžalobcanevyužilsvojeprávo(niepovinnosť)vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť pohľadávky. Vo vzťahu k tvrdeniam uvádzaným žalovanými k nevyhláseniu

mimoriadnej splatnosti úveru zo strany žalobcu súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca podľa § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka mohol uplatniť právo podľa § 565 v zmysle ktorého, ak ide o plnenie
v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, ak
to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené, pričom toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do
splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Vzhľadom na znenie zákona bolo uvedené možnosťou nie

povinnosťou žalobcu. Napriek nevyužitiu tejto možnosti zo strany žalobcu bola pohľadávka vyplývajúca
z predmetnej zmluvy v čase podania žaloby splatná z dôvodu konečnej splatnosti zmluvy, ktorá nastala
dňa 20.07.2011.

75. Vo vzťahu k namietanej aktívnej legitimácii žalobcu súd uvádza, že žalobca v konaní riadne

preukázal, že Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0609/2017/CE v spojení s jej prílohou č. 1 zo dňa
05.06.2017 uzatvorenou medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a. s. a postupníkom EDYPLUS, s.
r. o. došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom sporu, vrátane príslušenstva z postupcu na
postupníka. Nový veriteľ písomne súhlasil so vstupom do tohto konania, na základe čoho súd pripustilzmenu subjektu konania na strane žalobcu v súlade s § 80 CSP. V zmysle odseku 1 predmetného
ustanovenia zákona, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo
prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho

miestoalebonamiestožalovanéhovstúpilten,nakohobolitietoprávaalebopovinnostiprevedenéalebo
na koho prešli. V zmysle odseku 2 súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí
konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na
miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. Žalobca následne súdu
preukázal, že sa postupca a postupník dohodou o čiastočnom zrušení Zmluvy o postúpení pohľadávok

č. 0609/2017/CE zo dňa 23.08.2018 dohodli na zrušení časti zmluvy týkajúcej sa pohľadávky, ktorá
je predmetom tohto konania a to ku dňu účinnosti dohody, t. j. 23.08.2018. Súd na základe uvedenej
dohody znova v súlade s už uvedenými ustanoveniami zákona pripustil zmenu subjektu konania na
strane žalobkyne, pričom právne účinky spojené s podaním žaloby zostali zachované.

76. Vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam, že Zmluva o postúpení pohľadávok č. 0609/2017/CE bola

neplatná pre nedodržanie ustanovenia § 92 odsek 8 zákona č 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok súd
uvádza, že v zmysle predmetného ustanovenia, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere
podľa osobitného predpisu87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu.87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže

uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe

vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že dňa 20.07.2011 nastala konečná splatnosť úveru. Oznámeniami o podaní žaloby –
žalobnou upomienkou zo dňa 07.01.2013 a 13.07.2012 boli žalovaní upozornení na skutočnosť, že

nebola uhradená pohľadávka zo zmluvy o úvere č. 283989946 a boli vyzvaní na uhradenie sumy
3941,05 eur. Predmetnú sumu nesporne neuhradili a následne až dňa 05.06.2017 došlo k uzavretiu
Zmluvy o postúpení pohľadávky. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že bol dodržaný postup v zmysle
ustanovenia § 92 odsek 8 zákona č 483/2001 Z.z.

77. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaných, že nemohlo dôjsť k čiastočnému zrušeniu zmluvy o postúpení
pohľadávok dohodou strán, súd uvádza, že má za to, že takýto postup nie je v rozpore so zákonom. Je
potrebné vychádzať z princípu zmluvnej slobody a teda, čo si strany dohodli, môžu spoločnou vôľou aj
zmeniť alebo zrušiť. Postúpenie pohľadávky je upravené v §524 až 530 Občianskeho zákonníka, pričom
Občiansky zákonník nevylučuje možnosť zrušenia takejto zmluvy dohodou. Podľa § 51 Občianskeho

zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie
odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. Tak dohoda o postúpení pohľadávok, ako aj čiastočné
zrušenie tejto dohody mali písomnú formu, pričom súd nezistil dôvody, pre ktoré by mohol tieto dohody
posúdiť ako neplatné a žalobcu je preto nevyhnutné považovať za aktívne legitimovaného v konaní.

78. Vo vzťahu k namietanej pasívnej legitimácii žalovaného v 3. rade súd uvádza, že Obchodný
zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia dohody o ručení dňa 22.03.2005 upravoval spôsoby
zabezpečenia a to zmluvnú pokutu, ručenie, bankovú záruku a uznanie záväzku. Voľba konkrétneho
spôsobu zabezpečenia je predmetom dohody medzi zmluvnými stranami. Zmluvné strany si môžu
dohodnúť ktorýkoľvek zabezpečovací prostriedok, pričom si môžu dohodnúť aj taký prostriedok, ktorý

nie je výslovne upravený v zákone, pokiaľ neodporuje zákonu a dobrým mravom. Súd má za to, že medzi
žalobcom a žalovaným v 3. rade došlo k dohode o ručení v súlade s § 303 Obchodného zákonníka,
keď žalovaný v 3. rade veriteľovi písomne vyhlásil, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplní určitý
záväzok a tak sa stal dlžníkovým ručiteľom. Dohoda o ručení zo dňa 22.03.2005 má všetky náležitosti,ktoré §303 Obchodného zákonníka vyžaduje - je adresovaná veriteľovi, je v nej uvedené, aký záväzok
sa zabezpečuje (záväzok zo zmluvy označenej číslom a uvedením dlžníka, ktorému sa úver poskytuje)
a obsahuje aj vyhlásenie ručiteľa, že sa zaväzuje splniť dlh (uhradiť úver, jeho časť, úroky a poplatky),

ak ho nesplní dlžník. Dohoda je datovaná a podpísaná zmluvnými stranami. Súd tak nezistil skutočnosti,
ktoré by mali za následok neplatnosť predmetnej dohody. Žalobca predložil ako listinný dôkaz spolu
so žalobou „Oznámenie o podaní žaloby – žalobná upomienka“ adresované žalovanému v 3. rade zo
dňa 13.07.2012, ktorým upozornil žalovaného, že nebola uhradená pohľadávka zo zmluvy o úvere č.
283989946. V upomienke bol vyzvaný, aby v priebehu 5 dní od jej doručenia uhradil sumu vyčíslenú

ku dňu 02.07.2012 v celkovej výške 3.941,05 eur. Podľa predloženej doručenky bola predžalobná
upomienka doručená žalovanému v 3. rade dňa 11.01.2013. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti
má súd za to, že žalovaný v 3. rade je pasívne legitimovaný v konaní.

79. Žalovaní v rámci svojej procesnej obrany vzniesli námietky premlčania vo vzťahu k celému
uplatneného nároku, preto súd prednostne posúdil vznesenú námietku premlčania so záverom, že

táto je v časti dôvodná. Vo vzťahu k aplikácii ustanovení Občianskeho, či Obchodného zákonníka
týkajúcich sa namietaného premlčania má súd za to, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Vzhľadom na uvedené tak súd premlčanie posudzoval podľa § 101
Občianskeho zákonníka s použitím trojročnej premlčacej doby a to odo dňa, keď sa právo mohlo

vykonať po prvý raz a zároveň s použitím § 103 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého, ak
bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich
zročnosti. Občiansky zákonník vo svojich ustanoveniach umožňuje, aby sa veriteľ a dlžník dohodli na
plnení dlhu v splátkach. V prípade, ak k takejto dohode dôjde, môže veriteľ požadovať od dlžníka vždy
len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa v danom čase stane splatnou/zročnou. Každá takáto zročná

splátka predstavuje samostatné plnenie, preto pre každú plynie premlčacia doba samostatne. Vzhľadom
na skutočnosť, že žaloba bola podaná dňa 29.05.2013 má súd za to, že možno považovať splátky, ktoré
boli splatné v mesiaci máj 2010 a skôr, za premlčané, keďže splátky boli v zmysle zmluvy splatné 20. deň
v mesiaci. O tomto posúdení vznesenej námietky premlčania zo strany súdu boli strany upovedomené
na pojednávaní dňa 17.10.2025. Taktiež bol stranám uvedený názor vo vzťahu k zmluvným úrokom

z úveru, pričom súd poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/42/2020 zo
dňa 16.06.2020, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 5/2021
s tým, že je dôvodné obmedziť časové trvanie plynutia úroku z dlžnej istiny najneskôr do 20.07.2011,
čo bol medzi stranami dojednaný dátum konečnej splatnosti úveru. Súd taktiež žalobcu upozornil na
skutočnosť, že vzhľadom na názor súdu žalovaný nárok považuje za nepreskúmateľný a poskytol

žalobcovi priestor na opätovné vyčíslenie uplatnenej pohľadávky, aby súd mohol posúdiť, aká časť
uplatnenej pohľadávky je premlčaná a aká časť (konkrétna suma) uplatnenej pohľadávky predstavuje
zmluvné úroky po dátume konečnej splatnosti úveru.

80. Nepreskúmateľnosť nároku však nebola žalobcom odstránená ani napriek poskytnutiu dodatočnej

lehoty. Podaním doručeným súdu dňa 03.11.2025 došlo zo strany žalobcu k ďalšiemu čiastočnému
späťvzatiu žaloby, pričom z vyčíslenia tohto späťvzatia a uvedenej číselnej operácie nie je zrejmé,
ktorej časti pohľadávky (vzhľadom na vyslovené predbežné právne posúdenie) sa späťvzatie týka. Pri
následnom opätovnom vyčíslení zostatku uplatnenej pohľadávky žalobca poukázal na ním predložené
prílohy, avšak ani tie najzákladnejšie sumy uvedené v týchto prílohách, ako napr. celková uhradená

suma zo strany žalovaných v súvislosti s predmetnou zmluvou sa nezhodovala so sumou uvedenou v
texte tohto podania žalobcu.

81. Súd zároveň v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v sporovom konaní je základnou povinnosťou žalobcu
uviesť rozhodujúce skutkové tvrdenia a predložiť dôkazy za účelom ich preukázania; zároveň platí, že

súd nie je povinný za žalobcu vyhľadávať z predložených dôkazov rozhodujúce skutočnosti, pretože
by tým nahrádzal procesnú aktivitu žalobcu. Žalobca neuviedol také rozhodujúce skutkové okolnosti a
nenavrhol vykonať také dôkazy, z ktorých by súd mohol určiť, v ktorej časti je nárok žalobcu dôvodný
bez toho, aby tým nahrádzal činnosť žalobcu.

82. Zároveň súd poukazuje na niekoľko zásadných nezrovnalostí, ktoré ho utvrdili v nepreskúmateľnosti
uplatneného nároku, keď z aktuálneho podania žalobcu a vyčíslenia pohľadávky zo strany žalobcu
vyplýva, že žalovaní mali žalobcovi uhradiť odo dňa splatnosti prvej splátky t. j. od 20.04.2005 do
vyčíslenia pohľadávky, t. j. do 18.12.2012 celkom sumu 11.892,94 eur a po 19.12.2012 žalovaní malirealizovať úhrady spolu vo výške 180 eur, čo má predstavovať podľa vyjadrenia žalobcu spolu sumu
12.072,74 eur. V žalobcom predloženom prehľade úhrad žalovaných vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke
je však uvedená celková suma úhrad 12.025,72 Eur. Súd podotýka, že nie je úlohou súdu hľadať, čo

predstavuje rozdiel v týchto sumách. Zároveň súd opäť poukazuje na skutočnosť, že uznesením č.k.
12C/105/2014 -80 zo dňa 28.05.2014, právoplatným dňa 18.06.2014 bolo konanie zastavené v časti
o zaplatenie sumy vo výške 160 eur, pričom žalobca vo svojich následných vyjadreniach netvrdil,
že mala byť zo strany žalovaných uhradená ďalšia suma a ani kedy malo k jej úhrade dôjsť, avšak
v tejto poslednej špecifikácii návrhu už uviedol, že po 19.12.2012 žalovaní mali realizovať úhrady

spolu vo výške 180 eur. Súd na základe pripustenej zmeny žaloby v konaní (ešte podľa ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku) konal o žalobe o zaplatenie sumy 3.782,94 eur a úroku vo výške
10,15 % ročne zo sumy 3.737,66 eur od 19.12.2012 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške
8 % ročne zo sumy 3.737,66 eur od 19.12.2012 do zaplatenia. Posledným podaním žalobcu došlo
k čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti o zaplatenie 1.999,40 eur, spolu s 10,15 % ročným úrokom zo
sumy 3.737,66 eur od 19.12.2012 do zaplatenia a 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.467,66

eur od 19.12.2012 do zaplatenia a tak po odpočítaní predmetnej sumy mala byť aktuálne žalovaná
suma 1.783,54 eur (3.782,94 eur - 1.999,40 eur) s príslušenstvom, avšak žalobca si týmto posledným
podaním po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatnil sumu 1.783,90 eur a 8 % ročný úrok z omeškania zo
súm, ktoré sa od 19.12.2012 do 13.09.2013 mesačne znižujú, avšak žalobca uvedenú skutočnosť vo
svojom písomnom podaní bližšie neodôvodnil. Uvedené súdu jednoznačne nevyplynulo ani porovnaním

obsahu podania a predložených príloh. Z príloh vypracovaných žalobcom jednoznačne a bez pochýb
nevyplynulo, z čoho uplatnený nárok pozostáva. Nie je úlohou súdu (ani žalovaných spotrebiteľov), aby
nahrádzali činnosť žalobcu a zisťovali, na základe akých skutočností si žalobca nárok uplatňuje a z čoho
pozostáva.

83. Civilné sporové konanie má kontradiktórny charakter, ktorý sa prejavuje najmä tým, že od strán v
rámci zvýšenej procesnej diligencie očakáva, že budú prednášať tvrdenia a vyvíjať dôkaznú aktivitu
podstatnú pre rozhodnutie vo veci samej. Kontradiktórna povaha konania je zachytená hneď v článku
8 Základných princípov Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý od
strán vyžaduje, aby označili skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podopreli ich dôkazmi

v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Odráža sa aj v § 132 CSP, ktorý žalobcovi
ukladá, aby opísal rozhodujúce skutočnosti a pripojil k žalobe dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem
tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. V tejto súvislosti ustanovenie § 150 ods. 1 CSP ďalej od
žalobcu ako strany požaduje uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Ak sa
súd domnieva, že skutočnosti, ktoré považuje pre rozhodnutie v danej veci za podstatné a rozhodujúce,

neboli v žalobe uvedené, môže sa tento nedostatok pokúsiť odstrániť postupom podľa § 150 ods. 2 CSP
tak, že žalobcu požiada o ďalšie skutkové tvrdenia. Každé takto doplnené skutkové tvrdenie je opäť
spojené aj s dôkaznou povinnosťou. Rovnako tak môže súd postupovať aj v prípade, že má dôvodné
pochybnosti o pravdivosti tvrdení strán (§ 186 ods. 2 CSP). Civilný sporový poriadok neurčuje, v akom
štádiu konania by mal túto možnosť využiť, čo znamená, že sa ponecháva na vôli súdu, či tak urobí

ešte pred pojednávaním alebo priamo na ňom. Súd na pojednávaní stranám uviedol svoje predbežné
právne posúdenie veci ako aj skutočnosť, že žalobu považuje za nepreskúmateľnú a poskytol žalobcovi
ďalšiu lehotu na vyjadrenie a špecifikovanie uplatnenej pohľadávky a to napriek skutočnosti, že konanie
trvalo už 12 rokov, počas ktorých mal žalobca možnosť predkladať stále nové dôkazy, čo aj využil a mal
aj dostatok času precízne vyšpecifikovať uplatnený nárok. Aj napriek tejto poskytnutej možnosti boli

vo vyčíslení nároku už vyššie uvedené podstatné nezrovnalosti a nepreskúmateľnosť nebola zo strany
žalobcu odstránená.

84. Žaloba žalobcu obsahovala údaje nevyhnutné pre to, aby bolo súdu jasné, o čom a na akom
podklade má rozhodovať. Po skutkovej stránke žalobca v žalobe vymedzil predmet konania. V spore

však neuniesol bremeno tvrdenia, pretože svoju peňažnú pohľadávku uplatnenú v konkrétnej sume
riadne nešpecifikoval, nevyčíslil, preskúmateľne neuviedol, ako s poukazom na predložené listinné
dôkazy k tejto konkrétnej sume dospel. Žalobca neuviedol špecifikáciu uplatňovanej pohľadávky ani
po tom, ako ho súd písomne vyzval ešte pred pojednávaním vo veci na doplnenie skutkových tvrdení
preukazujúcich uplatňovaný nárok. Žalobca mal dostatok času na to, aby svoju pohľadávku presne

špecifikoval. Nebolo úlohou súdu žalobcovi uviesť, ako presne má svoju pohľadávku vypočítať, pretože
by tým súd prekročil svoju poučovaciu povinnosť. Predmetom žalobného návrhu je číselne vyjadrený
nárok a tak povinnosťou žalobcu bolo konkrétnymi číselnými operáciami vyjadriť svoje tvrdenia o tom,
ako tento nárok vznikol.85. Na základe predložených listinných dôkazov je nárok žalobcu, pokiaľ ide o výšku nároku, jeho
vznik a zloženie, nepreskúmateľný, keďže predložené listinné dôkazy nedokladujú vznik jednotlivých

uplatňovaných nárokov žalobcu ani postup a spôsob, ako k nim žalobca dospel tak, aby ich bolo možné
skutkovo aj matematicky preveriť (rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 25Co/103/2019 zo dňa
12.11.2019).

86. Súd dospel k záveru, že žalovaný nárok je nepreskúmateľný, pretože žalobca odkazuje vo svojej

žalobe ako aj vyjadreniach na pripojené listiny, vytvorené tabuľky, z ktorých má vyplynúť výška
uplatneného nároku, pričom súd má za to, že takýto postup ustanovenie § 132 ods. 2 Civilného
sporového poriadku výslovne zakazuje. Žalobca si svoje procesné povinnosti nesplnil, napriek tomu, že
tak mohol a mal urobiť už v podanej žalobe, resp. po vyslovenom predbežnom právnom posúdení zo
strany súdu a skutočnosť, že tak neurobil, je dôvodom jeho neúspechu vo veci samej. Súd postupoval
uvedeným spôsobom, aby neznemožnil žalobcovi viesť kontradiktórne konanie a aby rozhodnutie súdu

nebolo prekvapivé. Súd z predložených listín napriek tvrdeniam žalobcu nemal jasno v otázke, z čoho
pozostáva žalovaná suma a ako k nej žalobca dospel, bolo preto potrebné umožniť žalobcovi nejasnosti
vysvetliť a nárok žalobcu adekvátne obhájiť. Zároveň však uvádza, že prostriedky procesného útoku a
procesnej obrany podliehajú koncentrácii konania.

87. Podľa názoru súdu z obsahu žaloby a vyjadrení žalobcu po ďalšom čiastočnom späťvzatí žaloby nie
je vzhľadom na vyššie uvedené zrejmé, akým spôsobom dospel žalobca k výške uplatňovaného nároku,
tento nárok je preto nepreskúmateľný, a z tohto dôvodu súd nemohol riadne posúdiť jeho dôvodnosť
a ani vznesenú námietku premlčania. Úlohou súdu nie je vytvárať skutkový stav z listín predložených
žalobcom, ale naopak, žalobca je povinný uviesť presné údaje o tom, čoho sa domáha. Nie je úlohou a

povinnosťou súdu z predložených listín vyvodzovať, z čoho pozostáva žalovaná istina a ako sa žalobca
k predloženému vyčísleniu žalovanej pohľadávky dopracoval a to predovšetkým za situácie, keď sú vo
výpočtoch žalobcu evidentné nezrovnalosti.

88. Súd podotýka, že vychádzal z preukázaného skutkového stavu založeného na prostriedkoch

procesného útoku a procesnej obrany, so špecifikami pre spotrebiteľské spory a aplikoval relevantné
právne normy. V sporovom konaní je však súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Podľa
ustanovenia § 150 ods. 2 CSP je dané oprávnenie súdu vyzvať aj žalujúcu stranu na doplnenie
skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP), ktoré umožňuje korigovať prílišnú tvrdosť prejednacej zásady,
ak žalovaná strana si nesplnila povinnosť substancovane tvrdiť (napr. z dôvodu informačného deficitu).

Vzhľadom na dĺžku konania ako aj uvedené predbežné právne posúdenia sudcov na vykonaných
pojednávaniach, na ktorých bol právny zástupca žalobcu prítomný, ako aj vzhľadom na opakovane
poskytnuté lehoty na doplnenie dôkazov, či vyjadrenia má súd za to, že žalobca mal nepochybne
dostatočný priestor na to, aby žalobný návrh presne špecifikoval a predložil aj všetky potrebné listinné
dôkazy. Súd posúdil nárok žalobcu z hľadiska naplnenia obligatórnych zákonom stanovených náležitostí

zmluvy, po preukázaní aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie, ktorú súd skúmal ex offo.

89. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu ako nepreskúmateľnú zamietol, keďže dospel k záveru,
že časť splátok úveru je premlčaná a že žalobca nemá nárok na zmluvné úroky po konečnej splatnosti
úveru, pričom z dôvodu absencie skutkových tvrdení žalobcu napriek vyslovenému predbežnému

právnemu posúdeniu a poskytnutému časovému priestoru zo strany súdu nebolo možné dospieť k
záveru, aká časť žalovanej pohľadávky je dôvodná a aká časť pohľadávky dôvodná nie je. Žalobca
neuniesol svoje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, v dôsledku čoho zostal ním uplatnený nárok
nepreskúmateľný, keďže nebolo možné matematicky overiť správnosť uplatnených nárokov.

90. Ďalšie argumenty žalobcu a žalovaných súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí

dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a pod.).91. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

92. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (2).

93. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

94. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

95. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (2).

96. Čiastočné zastavenie konania výrokom I. rozsudku zavinil žalobca, ktorý v čiastočnom späťvzatí
žaloby neuviedol, že by toto späťvzatie zavinili žalovaní, a tak súd má za to, že žalobu v tejto časti zobral
späť ako nedôvodne uplatnenú a to po vyslovení právneho posúdenia súdu, s ktorým sa zjavne stotožnil.

97. V konaní došlo už uznesením č.k.12C/105/2014-80 zo dňa 28.5.2014 k zastaveniu konanie v časti

o zaplatenie sumy 160 eur z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby zo strany žalobcu. K tomuto súd
podotýka, že späťvzatie žaloby malo byť podľa vyjadrenia žalobcu spôsobené úhradami zo strany
žalovaných v 1. a 2. rade, z ktorých však päť platieb (uvedených žalobcom na č.l. 55 -56 spisu)
vykonali žalovaní do podania žaloby, ktorá bola podaná dňa 29.5.2013 a preto tieto sumy boli súčasťou
podanej žaloby zavinením žalobcu a jeho zavinením tak bolo konanie v tejto časti aj zastavené ( 5 x

20 Eur, t.j. spolu v sume 100 Eur). Vo vzťahu k zastaveniu konania v zostávajúcej časti súd nepriznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania vzhľadom na záver súdu, že podaná žaloba ale aj predmetné
čiastočné späťvzatie žaloby sú nepreskúmateľné, pričom súd poukazuje na skutočnosť, že suma ktorej
sa späťvzatie týkalo sa nezhoduje so sumami žalobcom uvádzaných úhrad zo strany žalovaných.

98. O nároku žalovaných v 1. , 2. a 3. rade na náhradu trov konania tak súd rozhodol vo výroku III.
tohto rozsudku podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a keďže žalovaní boli v
konaní v plnom rozsahu úspešní, nakoľko súd žalobu žalobcu (po čiastočnom späťvzatí žaloby) voči
žalovaným zamietol, súd im priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
pričom prihliadal aj na okolnosti, za ktorých bolo konanie vo zvyšku zastavené. O výške náhrady trov

konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Apr 24, 2026. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy , Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 16, 2026

Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 16, 2026