Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/154/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725203194
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1725203194.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej, v právnej veci žalobcu : U. P., nar. XX. X.
XXXX, bytom trvale Y. P. X, W. - H., splnomocnený zástupca : F. Q., nar. X. X. XXXX, trvale bytom M.
X, S., proti žalovanej : L. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom ŠS. XX, F., prechodne bytom O. X, F., o
obnovu konania, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 12. 11. 2025

sp. zn. 8C/57/2025 - 23, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovaná n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal povolenia
obnovy konania vedeného na tamojšom súde pod sp. zn. 8Pc/3/2023. Žalobu na obnovu konania

odôvodňoval tým, že žalobca v konaní sp. zn. 8Pc/3/2023 jednoznačne popieral otcovstvo k uvedeným
deťom a opakovane žiadal vykonanie znaleckého dokazovania spôsobom, ktorý bude procesne čistý,
odborne nezvratný a predovšetkým v súlade so štandardmi modernej genetickej vedy, k tomu nedošlo.
Jediným a rozhodujúcim dôkazom, na základe ktorého súd vyniesol svoj rozsudok, bol znalecký
posudok č. 25/2023 vypracovaný znalcom Mgr. Marianom Baldovičom, PhD., ktorého výsledky boli
označené za „prakticky dokázané“. Vzhľadom na tieto skutočnosti je zrejmé, že rozsudok zo dňa

11.12.2023 je postavený na dôkazoch, ktoré nemožno považovať za zákonné a presvedčivé. To je
dôvodom, prečo podáva návrh na povolenie obnovy konania, aby mohol byť tento zásadný nedostatok
napravený a aby bolo zabezpečené, že v novom konaní bude vykonané riadne, objektívne a odborne
presvedčivé dokazovanie prostredníctvom nezávislého znaleckého ústavu. V predmetnej veci bolo
rozhodnutie súdu založené výlučne na znaleckom posudku č. 25/2023, vypracovanom znalcom Mgr.
Marianom Baldovičom, PhD. Tento posudok bol predložený a hodnotený bez toho, aby žalobca mal

reálnu možnosť overiť zákonnosť a korektnosť jeho vypracovania. Neexistoval žiaden priestor na
konfrontáciu znalca s odbornými otázkami, nebol vykonaný kontrolný znalecký posudok, súd odmietol
návrhy na doplnenie dokazovania, čím bola narušená kontradiktórnosť konania. V danom prípade
došlo práve k takejto situácii. Znalecký posudok bol vykonaný spôsobom, ktorý vyvoláva zásadné
pochybnosti o jeho správnosti. Odber biologických vzoriek nebol realizovaný v prítomnosti všetkých
účastníkov a bez zabezpečenia kontrolných mechanizmov, čím bola vylúčená možnosť objektívnej

kontroly. Takto získaný výsledok nemožno považovať za spoľahlivý ani zákonný. Ďalším dôvodom
obnovy konania je § 397 písm. b) CSP, podľa ktorého sa obnova konania povolí, ak rozhodnutie
vychádzalo z dôkazu, ktorý sa ukázal byť nepravdivý alebo bol získaný nezákonným spôsobom.
Vzhľadom na absenciu riadnych procesných záruk pri vykonaní DNA testov a ich spracovaní je dôvodné
domnievať sa, že výsledky posudku nemožno považovať za zákonné. Súd sa v celom konaní uspokojil
s jediným znaleckým posudkom a odmietol návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania prostredníctvom

nezávislého znaleckého ústavu. Takýmto postupom hrubo porušil zásadu kontradiktórnosti, ktorá je
základnou procesnou zárukou každého účastníka. Podľa čl. 3 CSP má súd postupovať tak, aby boloúčastníkom umožnené uplatňovať ich práva a aby sa uplatnila zásada rovnosti zbraní. V predmetnej veci
bolo práve toto účinne znemožnené - navrhovateľovi nebolo umožnené predložiť alternatívny znalecký
posudok ani zabezpečiť kontrolný odber biologického materiálu. Ďalším závažným pochybením je, že

súd opomenul povinnosť skúmať nielen formálnu, ale aj materiálnu stránku znaleckého dôkazu. Súd
ďalej ignoroval zásadu vyjadrenú v § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorej musí rozhodnutie vychádzať zo
všetkých vykonaných dôkazov, pričom každý dôkaz sa hodnotí jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. V
skutočnosti však súd založil rozsudok iba na jednom, navyše spornom dôkaze, bez toho, aby prihliadol
na ďalšie okolnosti prípadu - napríklad na fakt, že matka detí sama pôvodne označila iné osoby ako

možné otcov, či že časový rámec počatia vykazuje rozpory. Tieto okolnosti mohli mať zásadný význam,
avšak súd ich úplne opomenul. Výsledkom bolo, že žalobca bol v konaní procesne znevýhodnený a
zbavený možnosti reálne brániť svoje práva.

2/ Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po právnej stránke oprel o ust. § 397, § 398, § 399, § 403
ods. 1, ods. 2, § 410, § 413 ods. 1, ods. 2 CSP, pričom dospel k záveru, že žalobu žalobcu na obnovu

konania je nutné odmietnuť.

3/ V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie poukazoval na to, že konanie o obnove
prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudicium rescindens) súd skúma, či je obnova konania procesne
prípustná; žalobe na obnovu konania v tejto fáze súd buď odmietne, povolí ju alebo zamietne. Druhá fáza

(iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci. Jedným z predpokladov
procesnej prípustnosti žaloby na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd v prvej z uvedených fáz, je
medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto navrhuje obnovu konania,
bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní (§ 397 písm. a/ CSP), a ďalej možnosť vykonať
dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 397 písm. b/ CSP). V oboch prípadoch je

procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená tým, že ten, kto navrhuje
obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti,
rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne že sa nemohli vykonať dôkazy. Táto podmienka nie je splnená, ak
určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu
konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie

svojej dôkaznej povinnosti, avšak v pôvodnom konaní nimi nenavrhol vykonať dokazovanie.

4/ Ďalej poukazoval na to, že jedným zo základných predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na
obnovu konania, je to, či žaloba na obnovu konania bola podaná v zákonom predpísaných lehotách.
Civilný sporový poriadok pre podanie žaloby na obnovu konania ustanovuje subjektívnu a objektívnu

lehotu. Subjektívna lehota v zmysle § 403 ods. 1 CSP je tri mesiace a plynie odo dňa, kedy sa ten,
kto žalobu podáva, mohol dozvedieť o dôvode obnovy konania alebo odo dňa, kedy ho mohol uplatniť.
Objektívna lehota v zmysle § 403 ods. 2 CSP je tri roky a plynie od právoplatnosti rozhodnutia. Uvedené
znamená, že za splnenia ďalších podmienok sa môže oprávnená osoba domáhať povolenia obnovy
konania, ak žalobu na súde uplatní najneskôr do 3 rokov od momentu právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým bola vec, ktorá sa žiada obnoviť skočená. Subjektívna lehota, ktorá plynie od momentu, kedy sa
oprávnená osoba mohla dozvedieť o dôvode obnovy konania alebo odo dňa, kedy ho mohla uplatniť,
plynie v objektívnej trojročnej lehote. To znamená, že v prípade obnovy konania podľa § 397 písm. a), b)
CSP môže uspieť (za splnenia ďalšieho) len taká žaloba, kde o dôvodoch obnovy konania sa oprávnená
osoba dozvedela, a zároveň podala žalobu najneskôr do 3 rokov od právoplatného skončenia veci.

5/ Výnimku z tohto pravidla požívajú také výnimočné okolnosti, ako sú popísané v § 404 CSP, ak bol
trestnýrozsudok,napokladektoréhosaprávopriznalo,neskôrzrušený;aknovédôkazysúvisiasnovými
vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť; bolo rozhodnuté v neprospech
stranyvdôsledkutrestnéhočinusudcu,inýchsubjektovkonaniaaleboinejosobyzúčastnenejnakonaní;

Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením; je v
rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre
strany záväzné.

6/ Po preskúmaní doručenej žaloby na obnovu konania súd prvej inštancie konštatoval, že podaná
žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná podľa § 413 ods. 1 písm. e) CSP a zároveň podaná
oneskorene podľa § 413 ods. 1 písm. a) CSP.7/ Žalobca podal žalobu na obnovu konania z dôvodov podľa § 397 písm. a) a b) CSP, keď tvrdil, že v
konaní sp. zn. 8Pc/3/2023 bolo rozhodnutie súdu založené výlučne na znaleckom posudku č. 25/2023,

ktorý vypracoval znalec Mgr. Marian Baldovič, PhD. Žalobca namietal, že tento posudok bol predložený
a hodnotený bez toho, aby mal reálnu možnosť overiť zákonnosť a správnosť jeho vypracovania.
Tvrdil, že neexistoval priestor na konfrontáciu znalca s odbornými otázkami, nebol vykonaný kontrolný
znalecký posudok a súd odmietol jeho návrh na doplnenie dokazovania, čím mala byť porušená zásada
kontradiktórnosti konania. Ďalej uviedol, že výsledky posudku nemožno považovať za zákonné, pretože

odber biologických vzoriek nebol vykonaný v prítomnosti všetkých účastníkov konania a bez dostatočnej
procesnej kontroly.

8/ Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu dospel k záveru, že žaloba na obnovu konania bola
podaná oprávnenou osobou, keďže v konaní sp. zn. 8Pc/3/2023 bolo rozhodnuté v neprospech žalobcu,
ktorému bola uložená vyživovacia povinnosť a určené otcovstvo k maloletým deťom. Napriek tomu

žaloba nespĺňa zákonné predpoklady prípustnosti podľa § 397 a nasl. CSP, pretože
žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, rozhodnutia ani dôkazy, ktoré by bez svojej viny nemohol
použiť v pôvodnom konaní. Jeho tvrdenia smerujú výlučne proti spôsobu hodnotenia dôkazov a priebehu
znaleckého dokazovania, čo nie je dôvodom obnovy konania v zmysle § 397 CSP.

9/ Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal otázkou včasnosti podania žaloby na obnovu konania. Podľa
§ 403 ods. 1 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa ten,
kto žalobu podáva, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Podľa §
403 ods. 2 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti
rozhodnutia. Uvedené lehoty sú prekluzívne a ich zmeškanie nemožno odpustiť (§ 405 CSP).

10/ V preskúmavanej veci nadobudol rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn. 8Pc/3/2023
právoplatnosť dňa 20.12.2023. Žaloba na obnovu konania bola súdu doručená dňa 03.10.2025, teda
po uplynutí trojmesačnej subjektívnej lehoty podľa § 403 ods. 1 CSP. Žalobca ani neuviedol, odkedy
sa mohol o údajnom dôvode obnovy dozvedieť, a z obsahu spisu nevyplýva, že by mu v tom bránila
objektívna prekážka. Z tohto dôvodu súd konštatuje, že žaloba bola podaná oneskorene. Zmeškanie

trojmesačnej subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania má za následok zánik práva
podaťtentomimoriadnyopravnýprostriedok.Lehotajeprekluzívnaajejuplynutímsaprávopodaťžalobu
na obnovu konania definitívne stráca; jej zmeškanie nemožno odpustiť ani obnoviť. Vzhľadom na to, že
žaloba bola podaná až po uplynutí uvedenej lehoty, bolo nevyhnutné ju podľa § 413 ods. 1 písm. a) CSP
odmietnuť ako oneskorene podanú.

11/ Nad rámec uvedeného súd uvádza, že aj keby bola žaloba na obnovu konania podaná v zákonnej
lehote, bolo by ju potrebné odmietnuť ako zjavne nedôvodnú podľa § 413 ods. 1 písm. e) CSP. Žalobca
v návrhu neoznačil žiadne nové skutočnosti, rozhodnutia ani dôkazy, ktoré by bez svojej viny nemohol
použiť v pôvodnom konaní a ktoré by mohli viesť k priaznivejšiemu rozhodnutiu vo veci. Jeho tvrdenia
smerujú výlučne proti hodnoteniu už vykonaného znaleckého dôkazu, pričom takáto námietka nie je

dôvodom obnovy konania podľa § 397 písm. a) ani písm. b) CSP. Obnova konania nie je prostriedkom
na revíziu skutkových a právnych záverov právoplatného rozhodnutia, ale výnimočným procesným
inštitútom určeným na odstránenie nespravodlivosti spôsobenej nemožnosťou účastníka bez svojej viny
uplatniť rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy v pôvodnom konaní.
12/ Zo spisu Okresného súdu Pezinok sp. zn. 8Pc/3/2023 mal súd prvej inštancie za preukázané, že

žalobca bol v pôvodnom konaní riadne zastúpený advokátom a zúčastnil sa pojednávania, na ktorom
bol znalecký posudok č. 25/2023 vykonaný ako dôkaz. Žalobca v tomto konaní nenamietal spôsob
vypracovania ani výsledky znaleckého posudku, nenavrhol výsluch znalca, ani doplnenie dokazovania
prostredníctvom iného znalca či znaleckého ústavu. Po oboznámení sa s výsledkami dokazovania
uzavrel s matkou maloletých detí rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností,

ktorúsúdschválil.Povyhlásenírozsudkusažalobcavprítomnostisvojhoprávnehozástupcuakolízneho
opatrovníka výslovne vzdal práva podať odvolanie. Z toho vyplýva, že žalobca mal v pôvodnom
konaní plnú možnosť uplatniť všetky svoje procesné práva vrátane práva namietať proti znaleckému
dôkazu, no nevyužil ju, a jeho procesnú pasivitu nemožno nahrádzať podaním mimoriadneho opravného
prostriedku.

13/ Na základe všetkých uvedených skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba na
obnovu konania nespĺňa zákonné podmienky prípustnosti podľa § 397 a nasl. CSP. Bola podaná po
uplynutí zákonnej trojmesačnej lehoty, neobsahuje žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by žalobcabez svojej viny nemohol uplatniť v pôvodnom konaní, a navyše v pôvodnom konaní žalobca procesne
pasívne akceptoval priebeh dokazovania aj samotný rozsudok. Preto súd žalobu na obnovu konania
podľa § 413 ods. 1 písm. a) a e) CSP odmietol.

14/ O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie na základe ust. § 255 ods. 1 a 2, v § 262 ods. 1 CSP;
keďže súd žalobu na obnovu konania odmietol, v konaní bola úspešná žalovaná, ktorá by mala právo na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovanej však v priebehu konania žiadne trovy nevznikli. Súd
prvej inštancie preto v súlade so zásadou hospodárnosti zakotvenou v článku 17 CSP a rozhodnutím

publikovaným pod R 72/2018 rozhodol nielen o nároku, ale aj o jeho výške a žalovanej náhradu trov
konania nepriznal.

15/ Uvedené uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca, v celom rozsahu, domáhajúc sa
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil odvolacími
dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/ g/ a h/ CSP, keďže konanie pred súdom prvej inštancie

trpí kumulatívnou koncentráciou procesných vád, nezákonným postupom, nepreskúmateľnosťou,
ignorovaním zákonných podmienok obnovy konania ako aj zjavnou arbitrárnosťou pri hodnotení plynutia
lehôtapovahynovýchskutočnostíadôkazov. Podľažalobcujeceléuzneseniepostavenénanesprávnej
aplikácii právnych noriem a zároveň mu chýba materiálne posúdenie skutočných tvrdení obsiahnutých
v žalobe na obnovu konania, čím došlo k neprípustnému formálnemu a izolovanému posúdeniu veci,

ktoré je v priamom rozpore s ústavnými princípmi spravodlivého konania a judikatúrou Ústavného súdu
SR ako aj ESĽP. Určovanie biologického otcovstva predstavuje zásah do osobnostnej integrity osoby jej
identity, rodinných väzieb a v konečnom dôsledku aj do jej súkromného a rodinného života v zmysle čl. 8
Európskeho dohovoru o ľudských právach. Súd prvej inštancie sa obmedzil na nekritické konštatovanie
údajného oneskorenia žaloby a neexistencie nových skutočností a dôkazov, pričom tieto závery postavil

na svojvoľnej domnienke o procesnej pasivite odvolateľa, bez toho, aby skúmal materiálnu stránku
tvrdených dôvodov obnovy.
16/ Podľa žalobcu súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o oneskorenosti žaloby na obnovu
konania podľa § 403 CSP, pričom pri hodnotení plynutia subjektívnej a objektívnej lehoty postupoval
formalisticky, mechanicky, bez vykonania akejkoľvek dokazovacej činnosti a v konečnom dôsledku

v rozpore so zákonom, judikatúrou a ústavne konformným výkladom inštitútu obnovy konania. Súd
prvej inštancie svojvoľne uzavrel, že žalobca „musel vedieť“ o dôvodoch obnovy už v čase pôvodného
konania. Odvolateľ neargumentoval všeobecnou nespokojnosťou s posudkom či jeho výsledkom, ale
až dodatočne získal informácie o nezákonnosti spôsobu odberu a vyhodnotenia vzoriek, ktoré nemal a
nemohol mať k dispozícii v čase konania sp. zn. 8Pc/3/2023. Tieto informácie sa týkajú procesu odbornej

činnosti znalca - nie samotného záveru posudku - a tým spĺňajú materiálny znak § 397 písm. a/, b/ CSP.
Súd sa však vôbec nezaoberal otázkou, kedy sa odvolateľ preukázateľne dozvedel o týchto odborných
skutočnostiach, hoci išlo o kľúčový prvok jeho žaloby. Takýto postup považuje žalobca za postup v
priamom rozpore s princípom spravodlivého procesu. Judikatúra jasne uvádza, že začiatok subjektívnej
lehoty podľa § 403 ods. 1 CSP nemožno vyvodzovať len z momentu, kedy bol účastník prítomný na

pojednávaní alebo kedy sa oboznámil s obsahom rozhodnutia. Takýto výklad odmietol NS SR napr. V
rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/182/2011, kde sa uvádza, že účastník sa dozvie o dôvode obnovy až vtedy,
keď mu je známa aj právna relevancia novej skutočnosti alebo dôkazu - a nie vtedy, keď dôkaz existuje.
Žalobca síce vedel, že test DNA bol vykonaný, no nevedel - a nemal ako vedieť - že bol vykonaný
nezákonne,napr.bezzachovaniareťazcazaobchádzaniasovzorkou,bezriadnejdokumentácieodberu,

bez prítomnosti všetkých procesných subjektov a v rozpore s metodickými štandardami ISFG. Súd prvej
inštancie tiež ignoroval odvolateľovu argumentáciu o obmedzenom prístupe k vyhotoveniu znaleckého
spisu, ktorý nie je totožný so samotným posudkom. Práve v znaleckom spise sa nachádzajú informácie
o odbere, manipulácii a uchovávaní vzoriek. Ide o kľúčové údaje pre posúdenie zákonnosti a odbornej
integrity posudku. Prístup k nim nebol žalobcovi poskytnutý v pôvodnom konaní, pretože neboli ani

súčasťou spisu. K ich získaniu došlo až neskôr a až tento moment zakladá začiatok subjektívnej lehoty.
Súdprvejinštanciesavšakstoutoargumentáciounijakonevysporiadal,čozakladáporušenie§220ods.
2 CSP pre nedostatok odôvodnenia. Odvolateľ zdôraznil, že žaloba bola podaná ešte pred uplynutím
objektívnej trojročnej lehoty, a teda jedinou otázkou bolo ustálenie subjektívnej lehoty. Ak túto otázku
súd prvej inštancie neposúdil materiálne, jeho uznesenie musí byť zrušené, pretože nie je v súlade s §

403 CSP, judikatúrou ani princípmi spravodlivého procesu.
17/ Žalobca tiež vytýkal súdu prvej inštancie jeho záver, že žaloba na obnovu konania je nedôvodná,
keďže odvolateľ nepredložil „nové dôkazy“ v podobe nového znaleckého posudku. Zákon nikde
nepredpokladá, že účastník má predložiť nový znalecký posudok alebo že je povinný zabezpečiťvykonanie nového znaleckého dokazovania ešte pred podaním žaloby na obnovu konania. A to najmä
v situácii, keď je vykonanie DNA testu bez prítomnosti maloletých detí absolútne nemožné. Odvolateľ
nemá fyzický prístup k maloletým a matka detí mu ich odmieta poskytnúť, pričom účinný odber

biologických vzoriek bez súhlasu rodiča a bez rozhodnutia súdu nie je legálne vykonateľný. Odvolateľ
tak objektívne nemá možnosť zabezpečiť nový znalecký posudok, pokiaľ súd najprv nepovolí obnovu a
následne nenariadi odber vzoriek a vykonanie znaleckého dokazovania.
18/ Podľa odvolateľa ďalej napadnuté uznesenie je výsledkom konania, ktoré nezodpovedá ani
minimálnym štandardom spravodlivého procesu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolateľ namietal, že bol porušený princíp
kontradiktórnosti konania a práva na vypočutie, t.j. reálna možnosť vyjadriť sa ku všetkým dôkazom
a skutočnostiam, ktoré sú pre rozhodnutie súdu relevantné. Tento princíp bol podľa žalobcu porušený
jednak v pôvodnom konaní sp. zn. 8Pc/3/2023, kde odvolateľ nemal možnosť konfrontovať znalca,
keďže súd ani len neumožnil jeho výsluch; tiež v konaní o obnove ( sp. zn. 8C/57/2025 ), kde súd
odmietol žalobu bez toho, aby odvolateľovi umožnil vysvetliť alebo doplniť svoje tvrdenia. Napadnuté

uznesenie predstavuje zjavné porušenie jeho základného práva na spravodlivý proces tým, že súd prvej
inštancie svojím postupom úplne poprel povahu kontradiktórneho konania a zásadu rovnosti zbraní. Súd
odmietol žalobu na obnovu konania bez toho, aby umožnil odvolateľovi procesný priestor na vysvetlenie,
doplnenie alebo preukázanie svojich tvrdení, a to napriek tomu, že povaha tvrdených dôvodov obnovy
a ich odborný charakter si vyžadovali vykonanie dokazovania, ktoré nie je v moci odvolateľa.

19/ Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení svojvoľne konštatoval, že
odvolateľ mohol v pôvodnom konaní uplatniť všetky námietky, ktoré uvádza v žalobe na obnovu konania.
Nevzal do úvahy, že odvolateľ v pôvodnom konaní vystupoval ako laik, ktorý nemal žiadne technické
možnosti preverovať správnosť DNA analýzy či spôsob odberu biologických vzoriek, k čomu sa však
žalobca dostal až po tom, ako mal možnosť konzultovať vec s odborníkmi z oblasti genetiky a forenzných

metód.Tiežsúdignorovalokolnosť,žežalobcavpôvodnomkonanívystupovalpodtlakomnepriaznivého
procesného nastavenia, keď mu súd neumožnil spochybniť znalecký posudok výsluchom znalca ani
nenariadil doplnenie dokazovania. Tiež nie je správne tvrdenie súdu, že žalobca sa „bez váhania“ vzdal
odvolania proti pôvodnému rozsudku, čo súd prvej inštancie interpretoval nesprávne ako výraz toho,
že odvolateľ akceptoval vykonané dokazovanie. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je žalobca

názoru, že tieto predstavujú súhrn procesných aj hmotnoprávnych pochybení súdu prvej inštancie, v
dôsledku ktorých je napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie neudržateľné.
20/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a §
380 ods. 1 CSP ( t.j. v celom rozsahu ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

21/ Podľa § 397 CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
a/ sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b/ možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu

priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c/ bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní,
d/ Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany

a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e/ je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebo
f/ možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

22/ Podľa § 403 ods. 1 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy
sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď
ho mohol uplatniť.
23/ Podľa § 403 ods. 2 CSP, žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od
právoplatnosti rozhodnutia.

24/ Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý má povahu výnimky zo
zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Vzhľadom na to, je jeho prípustnosť vo viacerých
smeroch obmedzená. Podmienkami prípustnosti každej žaloby na obnovu konania sú : spôsobilý
predmet, voči ktorému návrh smeruje, zákonný dôvod obnovy, o ktorý sa návrh musí opierať, lehoty,počas ktorých musí byť žaloba na obnovu konania podaná, osoba spôsobilá k podaniu žaloby, osobitné
náležitosti žaloby na obnovu konania a príslušnosť súdu na prejednanie žaloby na obnovu konania.
Splnenie, resp. nesplnenie týchto podmienok, je súd povinný skúmať z úradnej moci. Súd prvej inštancie

primárne skúmal splnenie podmienky prípustnosti žaloby na obnovu konania z hľadiska včasnosti
podania žaloby a dospel k záveru, že podanú žalobu na obnovu konania je potrebné odmietnuť ako
oneskorene podanú. Poukazoval na to, že zákon stanovuje na podanie žaloby na obnovu konania
subjektívnu a objektívnu lehotu. Subjektívna lehota na podanie žaloby je trojmesačná; jej začiatok plynie
od času, keď sa ten, kto žalobu na obnovu konania podáva, mohol dozvedieť o dôvode obnovy alebo keď

mohol dôvod obnovy uplatniť po prvý krát na príslušnom súde. Objektívna lehota na podanie žaloby je
trojročná a začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.
Obe lehoty ( subjektívna i objektívna ) sú lehotami zákonnými a nie je možné ich predĺžiť
ani skrátiť a ani odpustiť ich zmeškanie. Subjektívna lehota však môže plynúť len v rámci objektívnej
lehoty a musí byť vždy dodržaná, pričom preukázanie skutočnosti, že bola zachovaná, zaťažuje toho,
kto žalobu na obnovu konania podáva.

25/ V danom prípade súd prvej inštancie správne uzavrel, že žaloba na obnovu konania bola podaná
žalobcom po uplynutí subjektívnej ( trojmesačnej ) lehoty. Rozsudok Okresného súdu Pezinok sp.
zn. 8Pc/3/2023 - 159 zo dňa 11. 12. 2023 nadobudol právoplatnosť dňa 20. 12. 2023 ( predmetný
rozsudok si žalobca aj prevzal prostredníctvom svojho právneho zástupca dňa 20. 12. 2023; vzhľadom
na skutočnosť, že sa strany sporu o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. deťom

vzdali práva na odvolanie, neplynula im po doručení rozsudku odvolacia lehota ). Od tohto momentu súd
prvej inštancie počítal začiatok plynutia trojmesačnej subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu
konania a keďže žalobca podal návrh na obnovu konania až dňa 3. 10. 2025, dospel k záveru, že túto
žalobu podal žalobca na súde po márnom uplynutí trojmesačnej subjektívnej lehoty podľa § 403 ods. 1
CSP. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o tom, že žalobca

podal žalobu na obnovu konania po márnom uplynutí subjektívnej trojmesačnej lehoty v zmysle § 403
ods. 1 CSP; táto začala žalobcovi plynúť nasledujúci deň po právoplatnosti predmetného rozsudku, t.j.
dňa 21. 12. 2023 a uplynula ( márne ) s dňom 20. 3. 2023 ( ktorý deň bol pondelok ).
26/ Objektívna trojročná lehota v danom prípade začala žalobcovi rovnako plynúť odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 11. 12. 2023 sp. zn. 8Pc/3/2023 - 159,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20. 12. 2023. Potom objektívna trojročná lehota začala plynúť
nasledujúcim dňom, t.j. 21. 12. 2023, a táto síce márne neuplynula, keďže žalobca podal dňa 3.
10. 2025 predmetnú žalobu na obnovu konania, uvedené je však pre rozhodnutie o žalobe žalobcu na
obnovu konania irelevantné, práve z dôvodu, že žalobca žalobu na obnovu konania nepodal včas, pred
uplynutím subjektívnej trojmesačnej lehoty.

27/ Súd prvej inštancie sa zaoberal aj ďalším dôvodom, pre ktorý bolo nutné žalobu na obnovu konania
odmietnuť, a to tým, že žaloba žalobcu na obnovu konania je zjavne nedôvodná. Súd prvej inštancie
správne poukazoval na skutočnosť, že žaloba na obnovu konania sa podáva na základe novozistených
a objavených skutočností. Na to, aby bol daný tvrdený dôvod prípustnosti obnovy konania, musí ísť o
skutočnosti a dôkazy, ktoré žalobca v pôvodnom konaní nemohol bez svojej viny použiť, teda napriek

tomu, že skutočnosti a dôkazy v čase pôvodného konania existovali, pričom žalobca nezavinil, že sa
súd s nimi nemohol oboznámiť. Táto podmienka avšak v predmetnom konaní nebola naplnená, keďže
žalobca vo svojom podaní neuviedol súdu žiadne také nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by mali podklad
pre vyhovenie žaloby na obnovu konania. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že argumentácia
žalobcu bola založená výlučne na jeho nesúhlase s tým, ako súd prvej inštancie v pôvodnom konaní

hodnotil dôkazy a osobitne znalecké dokazovanie. Z obsahu žaloby na obnovu konania nevyplývajú
žiadne nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania,
ktoré žalobca nemohol ( bez svojej viny ) použiť v pôvodnom konaní ( ak môžu pre neho privodiť
priaznivejšie rozhodnutie vo veci ), resp. také dôkazy, ktoré sa nemohli v pôvodnom konaní vykonať
( ak môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci ). V tomto smere odvolací súd odkazuje

v podrobnostiach na obsah písomného odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie
( osobitne body jeho odôvodnenia č. 14, 15, 19, 20 ).
28/ Odvolací súd sa tak v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca, ktorý
sa domáhal obnovy konania, podal žalobu oneskorene, a preto súd túto žalobu podľa § 413 ods. 1
písm. a/ v spojení s § 403 ods. 1, ods. 2 CSP ako oneskorene podanú odmietol, a ďalej, že žaloba

na obnovu konania je zjavne nedôvodná ( § 413 ods. 1 písm. e/ CSP ), nakoľko žalobca vo svojej
žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by mali podklad pre vyhovenie žaloby na
obnovu konania. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil ( § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ).29/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná mala v odvolacom konaní plný úspech, preto
jej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu; z obsahu spisového materiálu

je ale zrejmé, že žalovanej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Z uvedeného dôvodu odvolací
súd rozhodol, že žalovaná nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.
30/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 10
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 CSP ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa( § 429 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ).Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).