Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/88/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122271860
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:6122271860.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov senátu
JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: AQUARUTHENIA, s.r.o.,
sídlo: K Surdoku 5/A, 080 01 Prešov, IČO: 47 566 159, zastúpeného advokátskou kanceláriou: CLA
SlovakiaLegals.r.o.,sídlo:Karpatská8,81105Bratislava-mestskáčasťStaréMesto,IČO:55378081,
proti žalovanému: Mesto Svidník, sídlo: ul. Sov. hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, IČO: 00 331 023,

zastúpenému advokátom: A. B. C. D., sídlo: Dr. Goldbergera 249/1, 089 01 Svidník, o zaplatenie
35.206,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k.
SK-1Cb/2/2022 – 170 zo dňa 13. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok Okresného súdu Bardejov č. k. SK-1Cb/2/2022 – 170 zo dňa 13. novembra
2023 a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. SK-1Cb/2/2022 - 170 zo dňa 13.
novembra 2023 (ďalej aj „rozsudok“) rozhodol tak, že: 1, vo výroku I. žalobu zamietol a 2, vo výroku II.
priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške
bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy

35.206,76 eur s príslušenstvom. Žalobca odôvodnil svoj nárok spôsobom uvedeným v nasledovnom
odseku 3.

3. Právny predchodca žalobcu (KM-SYSTÉM, s.r.o., so sídlom Solivarská 70, 080 05 Prešov, IČO:
36 464 589) uzatvoril so žalovaným dňa 27.03.2001 nájomnú zmluvu. Žalobca vznikol rozdelením
menovanej spoločnosti a prešli naňho všetky práva a povinnosti vyplývajúce z nájomnej zmluvy.

Žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti: Areál letného kúpaliska vedenej na LV č. X kat .úz. E., parc. č.:
587/7,zastavanáplocha:22.085m2.Predmetomdodatkovnájomnejzmluvybolopredĺženiedobynájmu
a špecifikácia povinnosti zmluvných strán. Podľa čl. IV. bod 11. nájomnej zmluvy v znení dodatku č. 5
zo dňa 20.03.2013 sa žalovaný zaviazal, že pre žalobcu zabezpečí každoročne: I. kosenie areálu 3-krát
ročne, II. odvoz komunálneho odpadu počas prevádzky predmetu nájmu, III. 2 (dvoch) pracovníkov na
prípravu predmetu nájmu pred sezónou na jeho prevádzku počas sezóny a na „zazimovanie“ predmetu

nájmu po ukončení sezóny. V zmysle čl. VII. bod 2. nájomnej zmluvy sa všetky práva a povinnosti
vyplývajúce z nájomnej zmluvy riadia ustanoveniami zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka.
Žalovaný svoje povinnosti vyplývajúce z čl. IV. bod 11. nájomnej zmluvy v znení dodatku č. 5 dlhodobo
neplnil, a preto musel žalobca pristúpiť k zabezpečeniu týchto záležitostí formou činnosti tretích osôb.

3.1. Za údržbu a kosenie areálu kúpaliska vznikli žalobcovi náklady na základe nasledovných faktúr

spoločnosti MARGON s. r. o.: I. č. 07/2018 v sume 500,- eur, dátum splatnosti: 15.07.2018; II. č. 09/2018
v sume 650,- eur, dátum splatnosti: 20.08.2018; III. č. XX/XXXX v sume 200,- eur, dátum splatnosti:20.09.2018; IV. č. XX/XXXX v sume 600,- eur, dátum splatnosti: 15.07.2019; V. č. 11/2019 v sume 500,-
eur, dátum splatnosti: 15.08.2019; VI. č. XX/XXXX v sume 650,- eur, dátum splatnosti: 15.09.2019; VII.
č. 06/2020 v sume 1.272,- eur, dátum splatnosti: 31.07.2020; VIII. č. XX/XXXX v sume 1.455,- eur, dátum

splatnosti: 31.08.2020 a IX. č. 09/2020 v sume 782,- eur, dátum splatnosti: 31.10.2020.

3.2. Za vývoz kontajnera vznikli žalobcovi nasledovné náklady na základe faktúr spoločnosti Technické
služby mesta Svidník: I. č. 1315800282 v sume 95,26 eur, dátum splatnosti: 29.06.2018; II. č.
1315800334 v sume 80,01 eur, dátum splatnosti: 16.07.2018; III. č. 1317800345 v sume 43,24 eur,

dátum splatnosti: 27.07.2018; IV. č. 1311800396 v sume 147,19 eur, dátum splatnosti: 20.08.2018; V. č.
1313000372 v sume 173,27 eur, dátum splatnosti: 08.09.2020; VI. č. 1311900403 v sume 180,40 eur,
dátum splatnosti: 23.09.2020; VII. č. 1319900418 v sume 60,13 eur, dátum splatnosti: 04.10.2019 a VIII.
č. 1311000426 v sume 200,56 eur, dátum splatnosti: 28.09.2020.

3.3. Za úhrady za zmesový komunálny odpad vznikli žalobcovi náklady na základe faktúr SARO Slovakia

s.r.o.: I. č. FVS200109 v sume 585,46 eur, dátum splatnosti: 22.04.2020; II. č. F. v sume 300,58 eur,
dátum splatnosti: 16.07.2020; III. č. F. v sume 31,26 eur, dátum splatnosti: 18.08.2020 a IV. č. 200372
v sume 177,40 eur, dátum splatnosti: 21.09.2020.

3.4. Žalobcovi vznikli náklady z titulu úhrad za prevedenie prác súvisiacich s prevádzkou Aquaruthenia

Svidník G. H.: I. za mesiac máj 2018, č. 201805 v sume 1.519,- eur, dátum splatnosti: 20.06.2018; II. za
mesiac jún 2018, č. 201806 v sume 2.268,- eur, dátum splatnosti: 17.07.2018; III. za mesiac júl 2018, č.
201807 v sume 1.968,- eur, dátum splatnosti: 21.08.2018; IV. za mesiac august 2018, č. 201808 v sume
2.068,- eur, dátum splatnosti: 17.08.2018; V. za mesiac september 2018, č. 201809 v sume 1.732,- eur
dátum splatnosti: 13.10.2018; VI. za mesiac máj 2019, č. 201905 v sume 1.980,- eur, dátum splatnosti:

17.06.2019; VII. za mesiac jún 2019, č. 201906 v sume 2.496,- eur, dátum splatnosti: 15.07.2019; VIII. za
mesiacjún2019,č.201907vsume1.860,-eur,dátumsplatnosti:15.08.2019;IX.zamesiacaugust2019,
č. 201908 v sume 1.972,- eur, dátum splatnosti: 15.09.2019; X. za mesiac september 2019, č. 201909 v
sume 1.852,- eur, dátum splatnosti: 15.10.2019; XI. za mesiac máj 2020, č. 052020 v sume 1.532,- eur,
dátum splatnosti: 15.06.2020; XII. za mesiac jún 2020, č. 062020 v sume 1.784,- eur, dátum splatnosti:

15.06.2020; XIII. za mesiac júl 2020, č. 072020 v sume 2.308,- eur, dátum splatnosti: 15.08.2020 a XIV.
za mesiac august 2020, č. 082020 v sume 1.184,- eur, dátum splatnosti: 15.09.2020.

3.5. K refundácii vzniknutých nákladov vyzval žalobca písomnou výzvou žalovaného dňa 01.07.2021.
Žalovaný neprejavil žiaden primeraný konštruktívny záujem na riešení vzniknutej situácie, pričom

neuhradil dlžnú sumu k stanovenému termínu 15.07.2021.

4. Žalovaný uplatňovaný peňažný nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu, čo odôvodnil nasledovne.
Je nesporné, že dňa 27.03.2021 došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy medzi žalovaným ako
prenajímateľom a spoločnosťou KM – SYSTÉM s.r.o., IČO: 36464589, ako nájomcom. Predmetom

nájmu je Areál letného kúpaliska vedený na LV č. X, kat. úz. E., parc. č.: 587/7, zastavaná plocha:
22.085 m2. Žalobca si svoj nárok uplatňuje na základe ním uvedeného zmluvného dojednania. Tvrdenie
žalobcu je nepresné a nevyplýva zo zmluvy, ani z uzatvorených dodatkov. Presné znenie citovaného
článku v znení dodatku č. 5.: Ku dňu uzavretia zmluvy (20.03.2013) je v zmluve v čl. VI. v bode 4.
uvedené –„Forma spolupráce medzi TS mesta Svidník a KM-Systém, s.r.o. vo veci poskytovania služieb

a prevádzky bude predmetom osobitnej dohody.“ Dodatkom č. 2 zo dňa 16.09.2008 bol, okrem iného,
doplnený čl. IV. o bod 10. v znení: „Prenajímateľ zabezpečí na svoje náklady každoročné kosenie
areálu 3 – krát ročne, odvoz komunálneho odpadu počas prevádzky areálu, 2 pracovníkov na prevádzku
areálu počas jeho prípravy na sezónu, jeho prevádzky a ukončenia sezóny.“ Dodatkom č. 5 zo dňa
20.03.2013 bol, okrem iného, nahradený čl. IV. bod 10. nasledovným znením: „Prenajímateľ po dohode

s KM – SYSTÉM, s.r.o. zabezpečí každoročné kosenie areálu 3 – krát ročne, odvoz komunálneho
odpadu počas prevádzky areálu, 2 pracovníkov na prevádzku areálu počas jeho prípravy na sezónu,
jeho prevádzky a ukončenia sezóny.“ Dodatky č. 3. a 4. zmluvy sa netýkali danej právnej veci. V zmysle
logického, gramatického a teleologického výkladu bodu 10. čl. IV. zmluvy (v znení dodatku č. 5) je
zrejmé, že žalovaný sa nielenže nezaviazal k úhrade uvedených nákladov, ale ani k zabezpečeniu

predmetných prác. Z uzatvorených dodatkov k zmluve je zrejmé, že ak by žalovaný mal vôľu uhrádzať
náklady predmetných prác, nedošlo by k uzatvoreniu dodatku č. 5. Žalovaný si nevie vysvetliť, na
základe akých právnych skutočností si žalobca uplatňuje predmetný nárok. Žalovaný mal len záujem
po dohode so žalobcom zabezpečiť (nie uhrádzať) predmetné práce, a to v zmysle čl. VI. bod 4.zmluvy,tedazabezpečiťvýkonpredmetnýchprácprostredníctvomspol.TechnickéslužbymestaSvidník.
Žalobca však neprejavil žiadnu vôľu takúto dohodu uzavrieť a nevykonal žiaden právny úkon smerujúci k
uzatvoreniu takejto dohody. Spojenie slov „po dohode“ na začiatku vety vykladá ako obojstranný právny

úkon spoločnosti KMSYSTÉM s. r. o. a mesta Svidník, ktorý sa skladá z návrhu a akceptácie potrebných
na to, aby dohoda vznikla. Zo strany žalobcu nebol do dnešného dňa doručený žiaden návrh dohody,
tak ako to predpokladá zmluva v znení dodatku č. 5. Zo zmluvy nevyplýva žalovanému žiadna povinnosť
uzavrieť takúto dohodu. Žalovaným je obec ako samostatný samosprávny územný celok, právnická
osoba, ktorá za podmienok stanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a so

svojimi finančnými zdrojmi. Mesto E. je subjektom verejnej správy, ktorej finančné vzťahy sú prísne
regulované pravidlami finančnej disciplíny. Žalobca do dnešného dňa žalovanému nedoručil žiaden
účtovný doklad (faktúru). To, že nárok žalobcu je neopodstatnený, preukazuje aj skutočnosť, že žalobca
predložil faktúry, ktoré nijako nesúvisia s prejednávanou vecou. Ide o faktúry za služby so spoločnosťou
SARO, s.r.o., ktoré súvisia s uložením odpadu na skládku. Charakter uvedenej služby nemožno v
žiadnom prípade subsumovať pod činnosť odvozu komunálneho odpadu, čo je v priamom rozpore so

zákonom č. 79/2015 Z. z. o odpadoch. Ostatné faktúry predložené žalobcom nepreukazujú, či vôbec
súvisia s predmetom zmluvy. V uvedenej právnej veci žalobca nie je ani aktívne vecne legitimovaný na
podanie žaloby. Žalobca je právnym nástupcom v dôsledku rozdelenia zlúčením. Z notárskej zápisnice
zo dňa 20.05.2019 (a jej príloh, ktorých súčasťou je aj zoznam záväzkov a pohľadávok) nevyplývajú
žiadne skutočnosti, ktoré by oprávňovali žalobcu uplatňovať si akýkoľvek nárok vyplývajúci zo zmluvy.

5. Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku uviedol, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že medzi stranami
malo dôjsť k dohode, tak zo žiadneho ustanovenia dodatkov nevyplýva, že by malo ísť o písomnú
dohodu. Žalovaný žiadne služby žalobcovi neposkytol, preto bol žalobca nútený zabezpečiť ich sám
a od žalovaného žiada náhradu spojenú so zaplatením faktúr za dané služby, ktoré boli poskytnuté

treťou stranou. Nájomná zmluva prešla na žalobcu ako celok. V roku 2018 došlo k vypracovaniu
dohody o urovnaní so žalovaným, táto však nebola schválená mestským zastupiteľstvom a nedošlo k
jej uzatvoreniu. Upresnil, že predmetnú sumu uplatňuje titulom náhrady škody. Dodatok č. 5. k nájomnej
zmluve vykladá žalobca takým spôsobom, že služby mal poskytnúť žalovaný po dohode s nájomcom,
to znamená, že prenajímateľ to nemá spraviť kedykoľvek, ale má sa dohodnúť na termíne s nájomcom.

Čl. IV. bod 10. nájomnej zmluvy je stále platný, keďže dodatok č. 5 rušil znenie bodu 11. a nie bodu 10.

6. Žalovaný v rámci prostriedkov procesnej obrany uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal uzavretie
ani ústnej dohody, predmetom ktorej by bolo zabezpečenie služieb zo strany žalovaného. Žalovaný
uzavretie takejto dohody popiera. K faktúram vystaveným spoločnosťou MARGON s.r.o. uviedol, že

táto spoločnosť nemá v predmete podnikania žiadny predmet činnosti, ktorý by akýmkoľvek spôsobom
súvisel s fakturovanou službou. Podľa portálu finstat.sk táto spoločnosť nemá žiadneho zamestnanca
a hlavným predmetom podľa účtovnej závierky je: Poradenské služby v oblasti podnikania a riadenia a
podľa Štatistického úradu SR: 59120 Podporné činnosti súvisiace s výrobou filmov, videozáznamov a
televíznych programov. Faktúry od fyzickej osoby – podnikateľa G. H. ml. neobsahujú žiadnu prílohu,

ktorá by obsahovala súpis prevedených služieb, aby sa tento dal akýmkoľvek spôsobom overiť. Z
vystavených faktúr vyplýva, že by mal G. H. ml. vykonávať práce pre žalobcu nepretržite po dlhší čas,
pričom miestom podnikania uvedeného subjektu je D. XX. Žalovaný spochybnil predložené faktúry, čo
do ich obsahu, predmetu plnenia, pričom nemožno overiť, či bola vykonaná práca, kto ju objednal a v
akom rozsahu. V písomnom vyhotovení dodatku č. 5 k nájomnej zmluve došlo k chybe v písaní, kde

bol nesprávne uvedený bod 11., ale vôľou zmluvných strán bolo nahradiť bod 10., vzhľadom na znenie
týchto bodov týkajúcich sa zabezpečovania služieb.

7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom strán sporu a svedka a
vykonaným dokazovaním zistil nižšie uvedený skutkový stav (odseky 7.1 až 7.6.).

7.1. Z nájomnej zmluvy zo dňa 27.03.2001 súd zistil, že žalovaný ako prenajímateľ a právny predchodca
žalobcu KM – SYSTÉM s.r.o. ako nájomca, uzatvorili zmluvu, predmetom ktorej bol nájom Areálu letného
kúpaliska nachádzajúceho sa na Bardejovskej ulici vo Svidníku vo vlastníctve žalovaného, vedené na
LV č. X, kat. ú. E. ako parcela KN 578/7, zastavaná plocha vo výmere 22.085 m2 . Podľa čl. IV. bod 9.

nájomnejzmluvy,prevádzkovénákladyspojenésobvyklýmužívanímpredmetnéhonájmubudúhradené
nájomcom. Podľa čl. VI. bod 4. nájomnej zmluvy, forma spolupráce medzi TS mesta Svidník a KM –
SYSTÉM s.r.o. vo veci poskytovania služieb a prevádzky bude predmetom osobitnej dohody. Podľa
čl. VII. bod 2. nájomnej zmluvy, práva a povinnosti touto zmluvou neupravené sa riadia príslušnýmiustanoveniami Obchodného zákonníka a ďalšími všeobecnými právnymi predpismi. Podľa čl. VII. bod
3. nájomnej zmluvy, všetky zmeny a dodatky k tejto zmluve je možné vykonať len formou písomných
dodatkov k tejto zmluve, ktoré budú podpísané obidvoma zmluvnými stranami.

7.2. Z dodatku č. 1 zo dňa 11.04.2006 k nájomnej zmluve súd zistil, že zmeny sa týkali čl. I. nájomnej
zmluvy – špecifikácia predmetu zmluvy a čl. II. nájomnej zmluvy – doba nájmu.

7.3. Podľa dodatku č. 2 zo dňa 16.09.2008 k nájomnej zmluve, dopĺňa sa čl. IV. o bod 10., ktorý znie:

„Prenajímateľ zabezpečí na svoje náklady kosenie areálu 3 krát ročne, odvoz komunálneho odpadu
počas prevádzky areálu, 2 pracovníkov na prevádzku areálu počas jeho prípravy na sezónu, jeho
prevádzky a ukončenia sezóny.“ Ďalej bol doplnený tento článok o bod 11., týkajúci sa zachovania
rekreačného charakteru, objektov a areálov a investícií do majetku.

7.4. Podľa dodatku č. 5 zo dňa 20.03.2013 k nájomnej zmluve zo dňa 27.03.2001 v znení dodatku č.

1 až 4, sa v čl. IV. s názvom práva a povinnosti zmluvných strán ruší celé znenie ods. 11 a nahrádza
sa jeho novými znením takto: „Prenajímateľ po dohode s KM – SYSTÉM s.r.o. zabezpečí každoročne
kosenie areálu 3 - krát ročne, odvoz komunálneho odpadu počas prevádzky areálu, 2 pracovníkov na
prevádzku areálu počas jeho prípravy na sezónu, jeho prevádzky a ukončenia sezóny.“

7.5. Z notárskej zápisnice N 285/2019 zo dňa 20.05.2019 súd zistil, že došlo k zrušeniu a rozdeleniu
spoločnosti KM – SYSTÉM s.r.o. a v zmysle čl. VIII. bod B na žalobcu ako nástupnícku spoločnosť
prešli, okrem iného, pohľadávky a majetkové hodnoty týkajúce sa spoločnosti AQUARUTHENIA, s.r.o.
a prevádzky kúpaliska Svidník.

7.6. Z návrhu dohody o urovnaní súd zistil, že podľa čl. II. tejto dohody je medzi účastníkmi sporný
čl. IV. bod 10. zmluvy o nájme, zmluvným stranám nie je jasná formulácia na začiatku vety, kde sa
uvádza slovné spojenie „po dohode.“ Uzavretím tejto dohody malo dôjsť k usporiadaniu sporných práv
a povinnosti medzi stranami, avšak k uzavretiu dohody nedošlo.

8. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 262 ods. 1, § 373, § 378, §
379 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“), §
37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“),
§ 132 ods. 1 až 3, § 153 ods. 1, § 154, § 187 ods. 1 a 2, § 191 ods. 1, § 215 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

9. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že zodpovednosť za škodu v Obchodnom
zákonníku je upravená ako zodpovednosť za porušenie povinnosti zo záväzku alebo porušenie inej
právnej povinnosti a je objektívnou zodpovednosťou, kde pre vznik zodpovednosti sa nevyžaduje
zavinenie. Predpokladom pre vznik zodpovednosti je porušenie povinnosti zo záväzku, vznik škody a

príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Existenciu týchto predpokladov musí
preukázať poškodený. V konaní zaťažovala žalobcu povinnosť tvrdenia ako aj dôkazné bremeno k
preukázaniu všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu. Absencia, čo i len
jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu musí nevyhnutne viesť k zamietnutiu žaloby.

9.1. Súd sa prioritne zaoberal vymedzením povinností žalovaného v predmetnej nájomnej zmluve
z právneho hľadiska ich určitosti ako všeobecného predpokladu platnosti právneho úkonu nájomnej
zmluvy, resp. jej časti. Právny úkon, ktorý je neurčitý, je absolútne neplatný. Absolútna neplatnosť
právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Právny úkon je
neurčitý, keď síce je zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce vecné nedostatky,

spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno odstrániť ani prostredníctvom výkladu.

9.2. Súd považoval vykonaným dokazovaním za preukázané, že vôľou strán zmluvy bolo nahradiť bod
10. dodatku č. 2. novou dohodou, ktorá po vecnej stránke upravovala totožné povinnosti prenajímateľa a
pri vyhotovení dodatku č. 5 došlo k chybe v písaní, kde bol nesprávne uvedený bod 11. a správne mal byť

uvedený bod 10., čo je logické vzhľadom na vecnú súvislosť novej dohody, ktorá mala nahradiť pôvodnú.
Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, aby bolo vôľou strán rušiť a nahrádzať bod 11. dodatku č.
2., ktorý upravoval investície nájomcu do objektov a areálov. Z uvedeného vyplýva konečný text čl.
IV. bod 10. uvedenej nájomnej zmluvy, podľa ktorého prenajímateľ po dohode s KM – SYSTÉM, s.r.o.zabezpečí každoročne kosenie areálu 3 – krát ročne, odvoz komunálneho odpadu počas prevádzky
areálu, 2 pracovníkov na prevádzku areálu počas jeho prípravy na sezónu, jeho prevádzky a ukončenia
sezóny.

9.3. Takéto znenie čl. IV. bod 10. nájomnej zmluvy však súd považuje za natoľko vágne, neurčité a
nejasné, že existujú vecné nedostatky, ktoré spočívajú v neurčitom obsahu uvedeného záväzku. Takto
vymedzené povinností žalovaného sú objektívne nemerateľné, čo do obsahu, rozsahu, kvantity a kvality
tak, aby bolo zmluvné dojednanie „vykonateľné“ v prípade sporu medzi stranami. Neurčitosť takto

vymedzených povinností žalovaného by malo zásadný dosah aj na preukazovanie ďalších predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu, a to príčinnú súvislosť medzi -porušením povinností žalovaného a
vznikom škody a existenciu samotnej škody, ktorá podľa žaloby, mala spočívať vo vynaložených
nákladoch, ktoré žalobcovi vznikli úhradou faktúr tretím osobám. S ohľadom na uvedené považoval súd
čl. IV. bod 10. nájomnej zmluvy za neplatný pre jeho neurčitosť.

9.4. Ak nebolo v konaní preukázané platné uzatvorenie zmluvy (resp. jej časti), ktorá mala upraviť
povinnosť žalovaného, nemohlo byť preukázané ani porušenie týchto povinností ako prvý a zásadný
predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Bolo preto nadbytočné v konaní vykonávať dokazovanie
zamerané na existenciu škody a existenciu bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi porušením
povinnosti žalovaného a vznikom škody spočívajúcej v nákladoch, ktoré vznikli žalobcovi. Ak je neurčité

anejasné,aképovinnostižalovanýporušil,akýbolobsaharozsahjehopovinností,niejemožnévkonaní
ustáliť ani dôvodnosť nákladov žalobcu, ktoré mu mali vzniknúť v bezprostrednej príčinnej súvislosti s
porušením žalovaného, ktoré žalobca špecifikoval ako škodu. Naviac, z dodatku č. 5. k nájomnej zmluve
zrozumiteľne vyplýva predpoklad osobitnej dohody medzi stranami (či už písomnej alebo ústnej), čo
v konaní taktiež preukázané nebolo. Samotné vyjadrenia strán sporu, svedka, ako aj listinné dôkazy

(návrh dohody o urovnaní, dôvodová správa k nej) preukazujú, že medzi stranami existovali pochybnosti
o obsahu predmetného ustanovenia nájomnej zmluvy z hľadiska jeho určitosti a obe strany si boli tohto
vedomé. Svedok I. I. G. potvrdil, že nemá vedomosť o uzavretí dohody k plneniu povinností žalovaného v
zmysle namietaného dodatku č. 5. k nájomnej zmluve. Svedok pripravoval návrh dohody o urovnaní ako
ajdôvodovúsprávuknej,zktorýchvyplývajúnejasnostíprivýkladeuvedenéhododatku.Akajvminulosti

došlo v tomto smere k spolupráci medzi stranami, bolo to na základe vzájomnej dohody. V prípade
sporu, predmetné ustanovenie zmluvy nedáva žalobcovi dostatočný právny základ na uplatňovanie
požadovaných nárokov pre jeho neurčitosť.

9.5. Výrok o náhrade trov konania súd, citujúc § 255 ods. 1 CSP odôvodnil tým, že vo veci mal žalovaný

plný úspech, preto žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. Žalobca doručil v zákonom stanovenej lehote súdu prvej inštancie odvolanie proti rozsudku v celom
rozsahu, z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť
a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10.1. V odvolaní poukázal na znenie dodatkov č. 2. a 5. k nájomnej zmluve a na skutočnosť, že
znenie všetkých dodatkov pripravoval žalovaný, ktorý takto pripravený text dodatkov navrhol žalobcovi
na schválenie a podpísanie. Obidva dodatky k nájomnej zmluve sú stále platné a účinné a stále platí bod
10. čl. IV. nájomnej zmluvy, v zmysle ktorého je žalovaný ako prenajímateľ povinný na vlastné náklady

zabezpečovať služby - každoročné kosenie areálu 3 – krát ročne, odvoz komunálneho odpadu počas
prevádzky areálu, 2 pracovníkov na prevádzku areálu počas jeho prípravy na sezónu, jeho prevádzky a
ukončeniasezóny.Bod11.čl.IV.nájomnejzmluvyibaspresniltermín(t.j.kedy)prenajímateľsnájomcom
zabezpečíposkytovanieslužieb.Toznamená,žežalovanýakoprenajímateľtonemáspraviťkedykoľvek,
ale má sa dohodnúť na termíne s žalobcom ako nájomcom, že kedy tieto služby zabezpečí, aby to bolo

v súlade s požiadavkami nájomcu.

10.2. Poukázal na aplikáciu obchodných zvyklostí podľa § 264 ods. 1 ObZ a potrebu ich aplikácie súdom
pri určovaní platnosti, resp. neplatnosti časti zmluvy. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
niekoľko rokov od roku 2013 sa podľa platného a účinného dodatku č. 5 uplatňovali práva a povinností

zmluvných strán vrátane úhrady nákladov na zabezpečovanie služieb podľa nájomnej zmluvy. Vždy po
dohode zmluvných strán poskytoval žalovaný žalobcovi služby kosenia areálu 3 – krát ročne, odvoz
komunálneho odpadu počas prevádzky areálu, 2 pracovníkov na prevádzku areálu počas jeho prípravy
na sezónu, jeho prevádzky a ukončenia sezóny. Samotný súd v bode 66. rozsudku konštatoval, že medzizmluvnými stranami dochádzalo k spolupráci a poskytovaniu daných služieb. Niekoľko rokov pred aj po
uzatvorením dodatku č. 5 žalovaný dodržiaval povinnosti zo zmluvy a poskytoval na vlastné náklady
žalobcovi služby uvedené v bode 10. čl. IV. nájomnej zmluvy.

10.3. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 01.04.2015 a povinnosť
súdu uprednostniť výklad, ktorý vedie k platnosti právneho úkonu, ak nedostatky - pochybností o
určitosti obsahu či predmetu právneho úkonu nemožno preklenúť ani použitím interpretačných pravidiel
ustanovených v § 35 ods. 1 a 2 OZ a § 266 ods. 1, 2 a 3 ObZ. Súd v rozsudku navyše žiadnym

relevantným spôsobom neozrejmil, prečo je podľa neho predmetná časť zmluvy je neplatná pre
neurčitosť. V zmysle § 266 ods. 3 ObZ je potrebné pri výklade prejavu vôle brať zreteľ na všetky okolnosti
súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú si zmluvné strany medzi
sebou zaviedli ako aj následného správania strán. Je podľa neho zrejmé, že prejav vôle žalovaného
smeroval k zmene bodu č. 11., čl. IV. a takto svoj prejav vôle aj adresoval žalobcovi, ktorý návrh prijal.
Nemôže byť na škodu žalobcu, že viac ako 10 rokov po účinnosti dodatku č. 5 prichádza žalovaný s

tvrdením, že pri príprave textu dodatku č. 5 prišlo k chybe. Súd nesprávne určil neplatnosť časti zmluvy,
pretože je zrejmé a bolo aj dokázané, že v súlade § 266 ods. 3 ObZ je možné pri náležitom skúmaní
preukázať, že vyhlásená časť zmluvy je platná a účinná.

10.4. Poukázal na skutočnosť, v obchodnom práve sa uplatňuje zásada zmluvnej voľnosti, ktorej jedným

zo znakov je aj to, že zmluvné strany majú možnosť zmluvu uzavrieť písomne alebo aj ústne o čom
svedčí § 272 ObZ. V tomto prípade písomnosť dohody nie je stanovená zákonom. Žalobca nemá žiadnu
vedomosťotom,žebydruhástranaprejavilazáujemtakútodohoduuzavrieťpísomne.Úmyslomžalobcu
v zmysle spomínaného znenia dodatku č. 5 bolo, aby sa zmluvné strany dohodli ústne, keď bude
potrebné danú dohodnutú činnosť vykonať na základe ústnej výzvy žalobcu. Žalobca nemal v úmysle

uzatvárať ďalšiu zmluvu v písomnej forme, keďže daná činnosť už bola dohodnutá v rámci dodatku.
Sám žalovaný v odpore uviedol, že jeho úmyslom bolo zabezpečiť poskytovanie daných služieb a nie
ich uhrádzať. Keďže ale žalovaný žiadne služby žalobcovi neposkytol ani ich nezabezpečil, bol žalobca
nútený si sám zabezpečiť tieto služby, ktoré mal zabezpečiť žalovaný podľa daného dodatku. Na základe
tejto skutočnosti si žalobca žiada od žalovaného náhradu spojenú so zaplateným faktúr za dané služby,

ktoré boli poskytnuté treťou stranou.

11. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril, hoci mu bolo riadne doručené s výzvou na vyjadrenie sa.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo

podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné.
Odvolanie bolo prejednané bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, pretože nebolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem.
Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

13. Odvolateľ uplatnil prípustné odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. S ohľadom na
nižšie uvedené odvolací súd konštatuje, že tieto odvolacie dôvody sú naplnené. Súd najmä opomenutím
aplikácie, resp. nesprávnou aplikáciou a výkladom § 266 ObZ vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku
čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov

nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti

alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ustanovení CSP o vykonávaní dokazovania.15. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP: Tento dôvod je daný vtedy, ak súd
vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a

povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením
veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu
právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval
správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne
aplikoval(zpodriadeniaskutkovéhostavupodprávnunormuvyvodilnesprávneprávnezáveryoprávach

a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie,
ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po
právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

16. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v
dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť
dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

17. Podľa § 391 ods. 1 až 3 CSP: Ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak
bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie
konanieanovérozhodnutie,jepovinnývodôvodnenírozhodnutiauviesťajto,akomásúdprvejinštancie
vo veci ďalej postupovať.

18. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobca sa žalobou uplatneného nároku domáhal

titulom náhrady škody, ktorá mala žalovanému vzniknúť nesplnením záväzku žalobcu z nájomnej
zmluvy spočívajúceho v kosení prenajatého areálu trikrát ročne, odvoze komunálneho odpadu počas
prevádzky areálu a zabezpečení 2 pracovníkov na prevádzku areálu počas prípravy na sezónu,
prevádzky a ukončenia sezóny. Žalovaný sa v konaní bránil tvrdením, že sa nezaviazal k zabezpečeniu
predmetných služieb a v zmysle nájomnej zmluvy (v znení jej dodatku č. 5.) mal žalovaný uvedené

služby zabezpečiť až po dohode so žalobcom, k uzatvoreniu ktorej však nedošlo. Sporný bol v konaní
primárne výklad dotknutých ustanovení nájomnej zmluvy a jej dodatkov.

19. Zmluvné strany síce zmluvu, ktorú uzatvorili, formálne nazvali nájomnou zmluvou, avšak z jej
obsahu je zrejmé, že predmetom jej úpravy boli okrem nájmu aj iné právny vzťahy (investície nájomcu,

spolupráca týkajúca sa poskytovania služieb a prevádzky). Súd prvej inštancie pritom v odôvodnení
rozsudku túto otázku (akú zmluvu zmluvné strany uzatvorili) neustálil.

20.Vodsekoch13.až22.odôvodneniarozsudkusúdprvejinštancieopísalzistenýskutkovýstavtýkajúci
sa uzatvorenia nájomnej zmluvy a jej dodatkov. Sporným bolo v konaní konečné znenie nájomnej zmluvy

po uzatvorení dodatku č. 5. Dodatkom č. 2 došlo (okrem úpravy čl. II.) k úprave čl. IV. nájomnej zmluvy,
ktorý sa doplnil o body 10. (úprava zabezpečenia kosenia areálu, odvozu odpadu a 2 pracovníkov)
a 11. (realizácia obnovy administratívnej budovy, dokončenie krytej plavárne a preinvestovania určeného
objemu finančných prostriedkov). Dodatkom č. 5 došlo k úprave čl. IV. nájomnej zmluvy, pričom v zmysle
znenia tohto dodatku bol zrušený odsek 11. a nahradený novým znením (v znení uvedenom v dodatku

č. 5).

21. Žalobca v konaní tvrdil, že podľa jeho názoru uzatvorením dodatku č. 5 bolo znenie bodov 10. a 11.
čl. IV. nájomnej zmluvy nasledujúce: Prenajímateľ zabezpečí na svoje náklady kosenie areálu 3 – krát
ročne, odvoz komunálneho odpadu počas prevádzky areálu, 2 pracovníkov na prevádzku areálu počas

jeho prípravy na sezónu, jeho prevádzky a ukončenia sezóny (bod 10.) a Prenajímateľ po dohode s KM –
SYSTÉM, s.r.o. zabezpečí každoročne kosenie areálu 3 – krát ročne, odvoz komunálneho odpadu počas
prevádzky areálu, 2 pracovníkov na prevádzku areálu počas jeho prípravy na sezónu, jeho prevádzky
a ukončenia sezóny (bod 11., pričom pôvodný bod 11. bol nahradený týmto novým znením). Žalobcateda mal za to, že v bode č. 1. dodatku č. 5. uvedené znenie malo platiť ako bod 11. článku IV. zmluvy
(a stále platí) popri znení bodu 10. článku IV. (dojednaného dodatkom č. 2).

22. Žalovaný v konaní tvrdil, že úmyslom uzatvorenia dodatku č. 5 bolo nahradenie pôvodného znenia
bodu 10. článku IV. (a teda zabezpečenie predmetných služieb prostredníctvom Technických služieb
mesta Svidník len v prípade uzatvorenia osobitnej dohody so žalobcom, ku ktorému však nedošlo),
pričom bod 11. čl. IV. (dohodnutý v dodatku č. 2) ostal aj uzatvorením dodatku č. 5 bez zmeny.

23. Súd prvej inštancie sa pritom stotožnil s názorom žalovaného (odsek 60. a 61. odôvodnenia
rozsudku), že pri uzatvorení dodatku č. 5 došlo k chybe v písaní a dodatkom č. 5 malo dôjsť k úprave
a k zmene znenia bodu 10. čl. IV. nájomnej zmluvy. Súd považoval za preukázané, že vôľou zmluvných
strán bolo „nahradiť bod 10. dodatku č. 2 novou dohodou, ktorá po vecnej stránke upravovala totožné
povinnosti prenajímateľa a pri vyhotovení dodatku č. 5 došlo k chybe v písaní, kde bol nesprávne
uvedený bod 11. a správne mal byť uvedený bod 10., čo je logické vzhľadom na vecnú súvislosť novej

dohody, ktorá mala nahradiť pôvodnú.“ Z vykonaného dokazovania podľa súdu naopak nevyplynulo, aby
vôľou strán bolo rušiť a nahrádzať bod 11. dodatku č. 2, ktorý upravoval investície nájomcu do objektov
a areálov.

24. Odvolací súd zdôrazňuje, že v obchodnoprávnych vzťahoch (ktorým vzťah medzi stranami sporu je)

je výklad prejavu vôle upravený v § 266 ObZ (s hierarchicky usporiadanými pravidlami). Výklad právnych
úkonov podľa týchto ustanovení ObZ je však potrebný len v prípade, keď prejav vôle konajúcej osoby nie
je celkom zrozumiteľný alebo určitý, takže pripúšťa rôzny výklad (pričom potreba prípadného posúdenia
výkladu prejavu vôle bola v prejednávanom spore na mieste v niekoľkých ohľadoch – nahradenie bodu
10. alebo 11. čl. IV. zmluvy dodatkom č. 5, ako aj výklad dojednania v zmysle bodu 1. dodatku č.

5). Primárne sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu tej osoby, ktorá vôľu prejavila, ale len za predpokladu,
že tento úmysel bol známy tej strane, ktorej bol určený alebo jej musel byť známy. Ak osoba, ktorej bol
právny úkon určený popiera, že úmysel konajúceho jej bol známy, prejav vôle je podľa úmyslu možné
interpretovať len vtedy, ak je nesporné, že taký úmysel tu bol a preukáže sa, že osobe, ktorej bol určený,
musel byť známy.

25. V prípade, že prejav vôle nie je možné vyložiť podľa úmyslu konajúceho, nastupuje výklad podľa
významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav určený. Prejav vôle
by sa potom mal interpretovať s prihliadnutím na to, aký obvyklý význam by mu prikladal iný adresát
právneho úkonu (zohľadňujúc výklad s takým významom, ktorý sa v obchodnom styku danému významu

prikladá). V zmysle § 266 ods. 3 OBZ by však pred obchodnými zvyklosťami mala mať pri výklade
prednosť ešte prax, ktorú si strany medzi sebou zaviedli. Zákon v citovanom ustanovení (odsek 3.)
akcentuje tri skutočnosti: rokovania o uzavretí zmluvy, prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli, následné
správanie strán.

26. V uvedenom smere však podľa odvolacieho súdu nebolo možné oprieť výklad sporných ustanovení
o žiadnu z uvedených skutočností (podľa § 266 ods. 1 až 3 ObZ). Žalobca popieral, že by mu bol
zrejmý taký úmysel žalovaného, aby dodatkom č. 5 došlo k nahradeniu existujúceho bodu 10. čl.
IV. zmluvy. Z pohľadu gramatického výkladu sporných ustanovení pritom je zrejmé, že dodatkom č.
5 zmluvné strany dohodli nahradenie bodu 11. čl. IV. zmluvy. Záver súdu vyjadrený v odseku 60.

odôvodnenia s ohľadom na uvedené nie je správny, keďže nevyplýva z vykonaného dokazovania
anavyšezodôvodnenianapadnutéhorozsudkunevyplýva,žebysúdprvejinštanciepriskúmanívýkladu
prejavov vôle postupoval podľa výkladových pravidiel podľa § 266 ObZ. Nie je zrejmé, akými úvahami sa
súd spravoval, keď konštatoval, že úmyslom zmluvných strán bolo nahradiť bod 10. čl. IV. zmluvy. Súd
zjavne vychádzal len z tvrdenia žalovaného. Skutočnosť, že bod 10. čl. IV. zmluvy (dojednaný dodatkom

č. 2) upravoval po vecnej stránke identickú otázku (identickú oblasť práv a povinností), samo osebe
neznamená, že uvedené dve úpravy sa vylučujú (že nemôžu obstáť popri sebe) a neodôvodňuje záver,
že došlo len v chybe v písaní v dodatku č. 5. Podľa odvolacieho súdu po obsahovej stránke bod 10.
čl. IV. zmluvy obstojí aj popri úprave bodu 11. čl. IV. (v znení, ktorým mal byť dodatkom č. 5 nahradený
bod 11. čl. IV.).

27. Navyše ako vykonaným dokazovaním nepreukázaný je potrebný hodnotiť aj záver súdu prvej
inštancie, že vôľou strán nebolo rušiť a nahrádzať bod 11. dodatku č. 2, ktorý upravoval investície
nájomcu. Dôvod, pre ktorý mal súd prvej inštancie za to, že uvedené nebolo úmyslom zmluvnýchstrán, nebol súdom prvej inštancie žiadnym spôsobom vysvetlený. Odvolací súd dodáva, že otázka
investícií bola medzi zmluvnými stranami upravená aj v iných ustanoveniach zmluvy (najmä v čl.
III.). Investície podľa dodatku č. 2 sa mali týkať obnovenia administratívnej budovy, dokončenia krytej

plavárne a investície v celkovom objeme 40 – 50 mil. Sk. Dodatok č. 3 sa týkal investície na rekonštrukciu
bazénu na atrakcie – umelé vlny a prístavbu bazéna na účel dojazdu z toboganu a šmýkačky, včítane
komplexnej rekonštrukcie úpravy vody (úprava v čl. III. zmluvy). Dodatok č. 4 sa týkal investícií na
realizáciu vodnej atrakcie tobogán + šmýkalka Kamikadze. V konaní podľa odvolacieho súdu nebolo
vôbec preukázané, že vôľou zmluvných strán nebolo dodatkom č. 5 akokoľvek zmeniť, zrušiť, resp.

nahradiťpôvodnézneniebodu11.čl.IV.Akžalobcavkonanítvrdil,žepodľajehonázorudošlododatkom
č. 5 (v zmysle jeho doslovného vyjadrenia) k nahradeniu bodu 11. novým znením (ktorý pritom podľa
odvolacieho súdu môže obsahovo obstáť aj popri bode 10. čl. IV.) a na druhej strane žalovaný (ktorý
návrh dodatku č. 5 pripravil) tvrdil, že pôvodný bod 11. čl. IV. mal ostať dodatkom č. 5 nedotknutý, mal
žalovaný toto svoje tvrdenie bližšie preukázať (z akých skutočností podľa neho vyplývalo, že pôvodný
bod 11., čl. IV. týkajúci sa investícií mal ostať platný a účinný v pôvodnom znení).

28. Odvolací súd dodáva, že v tejto súvislosti sa ako odôvodnená javí práve potreba aplikácie výkladu
podľa § 266 ods. 4 ObZ, na ktorú poukázal odvolateľ. V konaní pritom žalobca tvrdil, že návrh zmluvy
a dodatkov pripravoval žalovaný, čo žalovaný nepoprel. V zmysle citované ustanovenia ObZ ak sú
v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, treba ich vykladať v neprospech

toho, kto ich do zmluvy vložil. Toto výkladové pravidlo má primárne zmluvné strany viesť k tomu,
aby svoje dojednania formulovali určito a zrozumiteľne a mysleli na všetky možné situácie, ktoré sa
v ich vzťahu môžu vyskytnúť. Uvedené pravidlo pritom zároveň nemá odôvodniť neplatnosť zmluvného
dojednania, ale je potrebné ho použiť pri voľbe viacerých do úvahy prichádzajúcich výkladov zmluvy, čo
nastalo aj v prejednávanom spore.

29. Podľa § 43 OZ (ktorý sa aplikuje aj na obchodnoprávne vzťahy) sú účastníci povinní dbať, aby sa
pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Zodpovednosť
za vyjasnenie rozporov a potenciálnych rozporov pri uzatváraní zmlúv zaťažuje oboch účastníkov
zmluvy. Preferencia výkladu zaťažujúceho stranu, ktorá tento výraz v konaní ako prvá použila, sa uplatní

v prípade, ak existujú aspoň dva možné výklady zmluvného ustanovenia. Účelom tohto pravidla je
riešenie výkladových rozporov, ktoré nemožno s istotou odstrániť iným výkladom. Pri existencii aspoň
dvoch možných výkladov zmluvného ustanovenia je preferovaný ten výklad, ktorý ťaží stranu, ktorá tento
výraz v konaní ako prvá použila (t. j. je pre ňu horší).

30. Doslovný výklad textu zmluvy môže, ale nemusí byť v súlade s vôľou konajúcich strán. Ak vôľa
zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa podarí vôľu účastníkov procesom hodnotenia
skutkových a právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa účastníkov zmluvy prednosť pred doslovným
významom textu nimi formulovanej zmluvy. Na vôľu je preto nutné hľadieť (usudzovať) z vonkajších
okolností spojených s podpisom a realizáciou zmluvného vzťahu, hlavne na okolnosti spojené s

podpisom zmluvy a následne na konanie účastníkov po podpise zmluvy (nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 243/2007). Ústavný súd v citovanom náleze ďalej dôvodil, že
zmyslom princípu (že, ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne,
javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil) je neumožniť strane
naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacvýznamový výklad a následne v zlej viere zneužiť

mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej zmluvnej strany. Rozumným sa preto javí
postulát, podľa ktorého tvorca zmluvy, ktorý argumentuje neurčitým ustanovením pripúšťajúcim viacerý
možný výklad, sám musí preukázať, že nekoná v zlej viere a že medzi stranami bol skutočne konsenzus
na tvorcom zmluvy tvrdenom význame, a nie naopak.

31. Je potrebné prisvedčiť poukazu odvolateľa na konštantne najmä Ústavným súdom Slovenskej
republiky judikovaný princíp uprednostnenia platnosti zmluvy pred neplatnosťou. Odvolací súd v tejto
súvislosti (a v súvislosti s výkladom podľa § 266 ods. 4 ObZ) poukazuje na závery vyjadrené v rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Obdo 4/2014.

32. Odvolací súd sa bez náležitého preskúmania platného znenia zmluvy v zmysle jej dodatkov
a to postupom podľa § 266 Obz (takéto skúmanie presahuje možnosti odvolacieho konania) nemôže
stotožniť s názorom odvolateľa, že z obsahu dodatku č. 5 vyplýva, že ním malo dôjsť k dohode o tom, že
predmetom dohody zmluvných strán bude len upresnenie termínu výkonu tam uvedených činností (resp.že žalovaný mal uvedené činnosti zabezpečiť, avšak nie kedykoľvek, ale sa najprv mal dohodnúť na
termíne so žalobcom). Z rovnakých dôvodov (nepreskúmanie dodatkov postupom podľa § 266 Obz) sa
odvolací súd nemôže stotožniť ani s názorom odvolateľa v tom zmysle, že bod 11. čl. IV. zmluvy (dodatok

č. 5), resp. v ňom uvedená formulácia „po dohode“ znamená „po ústnej výzve žalobcu“. K tomuto iba vo
všeobecnosti odvolací súd dodáva, že dohoda v každom prípade predstavuje súhlas zmluvných strán
(súhlasný prejav vôle) a nie je možné ju stotožniť s jednostranným prejavom vôle jednej zo zmluvných
strán (jednostranná telefonická výzva žalobcu).

33. Z vyššie uvedených dôvodov pristúpil odvolací súd k zrušeniu napadnutého rozsudku podľa §
389 ods. 1 písm. c) CSP, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zmenu.
Nesprávne právne posúdenie uvedené v citovanom ustanovení CSP je potrebné aplikovať aj na
prípady nesprávneho hodnotenia dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení súdom
prvej inštancie. Odvolací súd vec v rozsahu zrušenia vrátil podľa § 391 CSP na ďalšie konanie, nakoľko
nebolo účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

34. Úlohou súdu prvej inštancie bude o žalobou uplatnenom nároku opätovne rozhodnúť, rešpektujúc
závery odvolacieho súdu vyjadrené v odôvodnení tohto rozhodnutia. V odôvodnení nového rozhodnutia
súd zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom vysvetlí svoje posúdenie a to tak, aby odôvodnenie
rozhodnutia spĺňalo všetky náležitosti v rozsahu podľa § 220 ods. 2 CSP. Sporný výklad dotknutej zmluvy

vykoná súd prvej inštancie rešpektujúc výkladové pravidlá uvedené v § 266 ObZ v smere naznačenom
odvolacím súdom.

35. Súd primárne opätovne posúdi obsah znenia bodov 10. a 11. čl. IV. zmluvy (Prenajímateľ zabezpečí
na svoje náklady kosenie areálu 3 – krát ročne, odvoz komunálneho odpadu počas prevádzky areálu, 2

pracovníkov na prevádzku areálu počas jeho prípravy na sezónu, jeho prevádzky a ukončenia sezóny.
Prenajímateľ po dohode s KM – SYSTÉM, s.r.o. zabezpečí každoročne kosenie areálu 3 – krát ročne,
odvoz komunálneho odpadu počas prevádzky areálu, 2 pracovníkov na prevádzku areálu počas jeho
prípravynasezónu,jehoprevádzkyaukončeniasezóny)zaúčelomustálenia,včomspočívalipovinnosti
žalovaného v zmysle uvedeného znenia. Následne v závislosti od uvedeného súd posúdi, či žalobca

preukázal vznik nároku na náhradu škody podľa § 373 a nasl. ObZ. Primárne, ako súd správne uviedol
v napadnutom rozsudku, posúdi, či žalobca preukázal porušenie povinnosti žalovaného z predloženej
nájomnej zmluvy (ako prvého predpokladu pre vznik nároku zo zodpovednosti za škodu). Odvolací súd
zdôrazňuje, že obsahom znenia daných ustanovení v čl. IV. bola nepochybne formulácia „po dohode“
zmluvných strán, z čoho vyplýva, že k zabezpečeniu daných činností, ktoré mal žalovaný realizovať na

svoje náklady, bola potrebná ešte dohoda zmluvných strán (ohľadom bližších detailov, ktoré sa mohli
týkať okrem iného napríklad aj termínu vykonania dohodnutých služieb; vo vzťahu ku koseniu areálu má
odvolací súd za to, že frekvencia bola dohodnutá presne – trikrát ročne; odvoz komunálneho odpadu
bol dohodnutý počas prevádzky areálu; relatívne všeobecným spôsobom bolo v dohode dohodnuté
zabezpečenie 2 pracovníkov). Predmetom dokazovania v ďalšom konaní bude, či k takejto dohode (v

akej forme a s akým obsahom) medzi stranami sporu došlo a či žalovaný porušil svoje povinnosti zo
záväzkového vzťahu.

36. Podľa § 391 ods. 2 CSP je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.

37. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).