Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, March 3, 2026

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 24P/48/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725201965
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Miškovčík
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2026:8725201965.4

Uznesenie

24P/48/2025

Okresný súd Poprad v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodená XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXXX/XX, C., zastúpená procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

Kežmarok, dieťa rodičov: otec – E. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. A. XXXX/X, H., t. č. rue
des Roses 3, Bereldenge, L-7249, Luxemburské veľkovojvodstvo, zastúpený: JUDr. Ľubomíra Bašistová
Virova, advokátka, so sídlom Zimná 62, Spišská Nová Ves, matka – I. H. C., narodená XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. D. XX, C. o návrhu matky maloletej o nahradenie prejavu vôle otca, takto

r o z h o d o l :

24P/48/2025

I. Vyhlasuje sa, že Okresný súd Poprad n e m á p r á v o m o c vo veci konať.

II. Konanie z a s t a v u j e .

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

24P/48/2025

1. Dňa 30.05.2025 bol súdu doručený návrh matky, ktorým sa domáha vydania rozhodnutia, ktorým súd

nahradí prejav vôle otca maloletej s udelením súhlasu otca s navštevovaním Spojenej školy, Hradné
námestie 38, Kežmarok, maloletou.

2. Návrh matka odôvodnila tým, že na Spojenej škole, J. D. XX, C., prebieha správne konanie vo veci
prijatia maloletej na plnenie povinnej školskej dochádzky. Toto správne konanie prebieha na základe
toho, že otec maloletej po tom, čo maloletá po príchode na Slovensko začala navštevovať uvedenú

školu, oznámil škole, že nesúhlasí s tým, aby maloletá navštevovala predmetnú školu, pretože je
žiačkou školy na adrese K. B. L. a H. H.. Maloletá od 04.04.2025 po zásahu svojho otca základnúškolu nenavštevuje. Situácia, kedy je maloletá sama doma ju veľmi psychicky zaťažuje. Maloletá nie je
v kolektíve, nevzdeláva sa, nesocializuje sa. Zásahom otca je priamo ohrozený zdravý vývoj maloletej.

3. Uznesením zo dňa 04.06.2025, č.k. 24P/48/2025 – 21 súd vo veci nariadil neodkladné opatrenie,
kedy do právoplatného skončenia konania vo veci samej súd namiesto otca maloletej udelil súhlas
pre maloletú s navštevovaním Spojenej školy, J. D. XX, C.. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa
06.11.2025, č.k. 19CoP/100/2025-96, potvrdil uznesenie Okresného súdu Poprad zo dňa 04.06.2025,
č.k. 24P/48/2025 – 21.

4. V odvolaní voči uzneseniu Okresného súdu Poprad zo dňa 04.06.2025, č.k. 24P/48/2025 – 21, otec
maloletej namietol nedostatok právomoci súdu konať vo veciach týkajúcich sa maloletej.

5. Mestský súd Košice v konaní vedenom pod sp. zn. 82Pn/1/2025 o navrátenie maloletej do cudziny
pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní v uznesení zo dňa 03.03.2025 nariadil návrat maloletej

do krajiny jej obvyklého pobytu do H. M.. V odôvodnení svojho rozhodnutia menovaný súd skonštatoval
(bod 26): „V súvislosti s ustálením krajiny obvyklého pobytu maloletého dieťaťa ako jedným z kritérií
pre možnosť postupu podľa Haagskeho dohovoru, vychádzal súd zo skutočností nesporne zistených
v priebehu dokazovania, na základe ktorých prijal záver, že krajinou obvyklého pobytu maloletej
A. bezprostredne pred jej premiestnením matkou na územie Slovenskej republiky bez súhlasu otca

v decembri 2024 bolo H. M.. Z listinných dôkazov predložených súdu navrhovateľom, šetrenia pomerov
kolíznym opatrovníkom, výpovedí obidvoch rodičov mal súd za preukázané, že maloleté dieťa sa
narodilo na území H., kde nepretržite až do decembra 2024 (do doby jej premiestnenia na územie
SR) žila. Na území H. tak mala permanentný pobyt a skutočne tam aj bývala, mala rodinné zázemie,
bola vedená v školskom systéme, systéme zdravotného poistenia a podstupovala lekárske vyšetrenia

a rehabilitácie. Rodičia viedli na území H. súkromný (registrované partnerstvo a spoločná domácnosť)
aj pracovný život (obaja rodičia boli po celý čas zamestnaní na území predmetného štátu). V tomto
zázemí založenom rodičmi si maloleté dieťa prirodzene budovalo sociálne kontakty a rovesnícke väzby.
Oblastným súdom Luxemburg je vedené konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej
A., ktoré ešte nebolo ukončené. Matka obvyklý pobyt maloletej v Luxemburgu nespochybňovala, tvrdila

len, že maloleté dieťa sa v súčasnom prostredí dobre adaptovalo na území Slovenskej republiky. Začalo
navštevovať školské zariadenie, hľadá pre ňu adekvátne rehabilitačné cvičenie a dcére sa na Slovensku
páči. Opierajúc sa o vykonané dôkazy vyhodnotené vyššie súd ustálil ako krajinu obvyklého pobytu
maloletej A., bezprostredne pred jej premiestnením matkou na územie Slovenskej republiky, H. M..“

6. Rovnako sa s otázkou obvyklého pobytu maloletej A. zaoberal aj Krajský súd Prešov v uznesení zo
dňa 03.07.2025, č.k. 19CoP/46/2025-244, keď uviedol (bod 34): „Rovnako ako súd prvej inštancie aj
odvolací súd je toho názoru, že krajinou obvyklého pobytu maloletej je H. M., kde sa maloletá narodila,
navštevovala materskú školu, základnú školu, lekárov a kde si vytvorila sociálne väzby. Maloletá sa vie
okremslovenskéhojazykadorozumieťajfrancúzsky,nemeckyaluxembursky.Rovnakorodičiamaloletej

si M. H. založili centrum svojho rodinného života, kde žili a pracovali od roku 2010 a od 19.05.2014 do
23.05.2023 mali uzatvorené registrované partnerstvo. Na uvedenom závere nemení nič ani okolnosť,
že maloletá navštevovala príbuzných na Slovensku alebo to, že bola s nimi v pravidelnom kontakte.
Nesporne možno dospieť k záveru, že maloletá od narodenia vyrastala a žila v H. a tento stav trval až do
jej odchodu s matkou na územie Slovenska. Rovnako Oblastný súd v H. určil zákonné bydlisko a obvyklý

pobyt maloletej u matky, ktorá v tom čase aj napriek rozchodu s otcom maloletej naďalej bývala v H..
Matka síce poukazovala na to, že maloletá od decembra 2024 už nie je žiačkou základnej školy v H.,
avšak táto skutočnosť je pre konanie irelevantná. Rovnako matka v priebehu konania nespochybnila
aaninepreukázala,abyobvyklýpobytmaloletejbezprostrednepredjejpremiestnenímbolnaSlovensku,
resp. v inej krajine, a uvedenú skutočnosť ani vo svojom odvolaní nenamietala.“

7. Podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky právne záväzné akty Európskych
spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

8. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov

(ďalej len ,,CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku,
ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako
návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z
povahy veci nevyplýva inak.9. Podľa § 161 ods. 1 § 9 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

10. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

11. Jednou z procesných podmienok konania je právomoc súdov Slovenskej republiky vec prejednať a
rozhodnúť. Splnenie procesnej podmienky právomoci skúma súd z úradnej povinnosti v každom štádiu
konania a na každom stupni. Nedostatok právomoci predstavuje neodstrániteľnú vadu konania, ktorá
zásadne vedie k zastaveniu konania. V prípade výskytu cudzieho prvku v konaní sa právomoc súdov
Slovenskej republiky ako členského štátu Európskej únie spravuje predovšetkým úniovým právom.

12. V prejednávanej veci ide o úpravu práv a povinností k maloletej. S ohľadom na predmet konania
súd postupoval podľa Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí
v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí
(prepracované znenie, ktorým sa zrušuje Nariadenie Rady č. 2201/2003, ďalej len „Nariadenie“).

13. Podľa článku 7 ods.1 Nariadenia súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských
práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

14. Podľa článku 18 Nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa
tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci

súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

15. Na základe čl. 7 ods. 1 Nariadenia má k maloletému právomoc vo veciach rodičovských práv a
povinností súd toho členského štátu, v ktorom má maloleté dieťa svoj obvyklý pobyt. Obvyklý pobyt
možno definovať ako miesto faktického zdržiavania sa maloletého dieťaťa, ktoré musí trvať určitý čas,

abynadobudlopredpokladobvyklosti.Jetozároveňmiesto,naktorémámaloletédieťaosobné,kultúrne,
sociálne a ekonomické väzby, čím sa toto miesto stane centrom jeho života.

16. Právoplatným rozhodnutím Mestského súdu Košice zo dňa 03.03.2025, sp. zn. 82Pn/1/2025
v spojení s uznesením Krajského súdu Prešov zo dňa 03.07.2025, sp. zn. 19CoP/46/2025 súdy v rámci

predbežnej otázky ustálili, že miestom obvyklého pobytu maloletej A. je územie H. M.. Z obsahu spisu
nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by uvedený záver o obvyklom pobyte maloletej vyvracali.

17. Na základe uvedeného možno konštatovať, že miestom obvyklého pobytu maloletej A., je územie
H. M..

18.Právomockonaťvoveciachrodičovskýchprávapovinnostíkmaloletejmásúdvmiestejejobvyklého
bydliska v H. M., ktorý vzhľadom na blízkosť k maloletej dokáže zabezpečiť lepší priestor na uplatnenie
a ochranu jej práv. Je preto v záujme maloletej, aby v danom prípade rozhodol súd s právomocou
určenou vo veciach rodičovských práv a povinností k maloletej na základe zvoleného kritéria obvyklého

pobytu maloletej, ktorý je vo vzťahu k dieťaťu spravodlivý a poskytuje zraniteľnému účastníkovi, ktorým
je maloleté dieťa, najväčší predpoklad ochrany jeho práv.

19. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd v súlade s čl.
18 Nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc konať o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletej, nakoľko maloletá nemá na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt (výrok I.). Keďže
nedostatok právomoci je neodstrániteľnou prekážkou konania, súd konanie zastavil v zmysle § 9 a §

161 ods. 2 CSP (výrok II.).

21. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.22. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

23. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. O trovách konania účastníkov konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal

nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania v súlade s § 57 CMP žiaden z nich
neuplatnil (výrok III.).

Poučenie:

24P/48/2025

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Poprad, písomne, v jednom vyhotovení. (§ 357 písm. a)
a m) CSP)
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané
a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)
Odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)