Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 7S/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725100382
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0725100382.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M.

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Jany Ondrejkovej,
v právnej veci žalobcu: Nadácia AEVIS, so sídlom Rybnícka 3951, 069 01 Snina, IČO: 17 077 265,
zastúpený: Mgr. Eva Kováčechová, advokátka, so sídlom Komenského 21, 974 01 Banská Bystrica, proti
žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 821 01
Bratislava, za účasti: Poľovnícke združenie Poludnica, so sídlom Nová 363/83, 032 02 Závažná Poruba,
IČO: 31 939 945, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8749/2025-6.1, číslo
záznamu: 7158/2025 zo dňa 12.02.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky číslo: 8749/2025-6.1, číslo
záznamu: 7158/2025 zo dňa 12.02.2025 v spojení s rozhodnutím Ministerstva životného prostredia
Slovenskej republiky číslo: 8749/2025-6.1, číslo záznamu: 18780/2025 zo dňa 03.04.2025 z r u š u j e
a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

III. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Ďalší účastník konania – Poľovnícke združenie Poludnica podal dňa 16.10.2024 u žalovaného žiadosť
o povolenie výnimky z druhovej ochrany zo dňa 14.10.2024 (ďalej len „žiadosť“), ktorou žiadal o výnimku
vo vzťahu k usmrteniu ôsmich kusov medveďa hnedého v ich prirodzenom areáli, ako aj následnú držbu

a prepravu usmrtených jedincov. O povolenie výnimky z druhovej ochrany požiadal v súlade s § 40 ods.
3 písm. f) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o ochrane prírody“).

2. Na základe podanej žiadosti vydal žalovaný rozhodnutie číslo: 8749/2025-6.1, číslo záznamu:
7158/2025 zo dňa 12.02.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný:

a) povolil výnimku zo zakázanej činnosti podľa § 35 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane prírody na
usmrtenie ôsmich jedincov chráneného živočícha druhu medveď hnedý (Ursus arctos) v katastrálnych
územiach A., B. C., B. D., E. F. G. H., na ktorých bola vyhlásená mimoriadna situácia Okresným úradomLiptovský Mikuláš listom č. OU-LM-OKR-2024/012940 zo dňa 05.10.2024, a to vo vymedzenej zóne
podľa mapovej prílohy napadnutého rozhodnutia, a
b)povolilvýnimkuzozakázanýchčinnostípodľa§35ods.1písm.e)zákonaoochraneprírodynadržanie

a prepravu ôsmich jedincov chráneného živočícha druhu medveď hnedý (Ursus arctos) usmrtených v
súlade s bodom A. výroku napadnutého rozhodnutia.

3. Žalovaný vo výroku napadnutého rozhodnutia súčasne podľa § 82 ods. 12 zákona o ochrane
prírody určil žiadateľovi podmienky vykonávania činnosti – v bode 1. až 12. a konštatoval, že platnosť

napadnutého rozhodnutia bola daná do 31.12.2025.

4. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný následne vydal aj rozhodnutie č. 8749/2025-6.1, číslo
záznamu: 18780/2025 zo dňa 03.04.2025 (ďalej len „zmenené napadnuté rozhodnutie“), ktorým zmenil
napadnuté rozhodnutie tak, že (i) v časti A výroku sa za slová „na ktorých bola vyhlásená mimoriadna
situácia Okresným úradom Liptovský Mikuláš č. OU-LM-OKR-2024/012940 zo dňa 05.10.2024“ vkladajú

slová „alebo mimoriadna situácia vyhlásená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 182/2025 zo dňa
02.04.2025“ a (ii) v časti výroku napadnutého rozhodnutia, v ktorom žalovaný podľa § 82 ods. 12
zákona o ochrane prírody určil žiadateľovi podmienky vykonávania činnosti, bod 3 podmienok znie:
„3. Žiadateľ môže usmrtiť jedincov medveďa hnedého výlučne počas trvania vyhlásenej mimoriadnej
situácie, ktorá bola vyhlásená Okresným úradom Liptovský Mikuláš listom č. OU-LM-OKR-2024/012940

zo dňa 05.10.2024 alebo uznesením vlády Slovenskej republiky č. 182/2025 zo dňa 02.04.2025.“

II.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

5. Žalobca podal na Správny súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 18.03.2025 (ďalej len „žaloba“),
ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia a vrátenia veci na
ďalšie konanie. Žalobca sa v prvom rade zameral na jeho aktívnu vecnú legitimáciu ako zainteresovanej
verejnosti a na odôvodnenie tejto svojej žalobnej legitimácie.

6. Žalobca namietol (i) nedostatočné a neúplné zistenie skutkového stavu podstatného pre rozhodnutie,
najmä úplnú absencia identifikácie a konkretizácie jedinca medveďa hnedého, ktorý má byť na podklade
napadnutého rozhodnutia usmrtený, (ii) rozpor zisteného skutkového stavu so skutočnosťou a (iii)
nepreukázanie splnenia zákonných dôvodov pre vydanie rozhodnutia.

7. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného simuluje splnenie zákonných
dôvodov na vydanie individualizovanej výnimky, avšak v skutočnosti sa jedná o realizáciu plošného,
masívneho a neadresného odstrelu jedincov chráneného živočícha. Výsledkom ale môže byť závažné
ohrozenie priaznivého stavu populácie tohto živočícha v jeho prirodzenom prostredí. V prípade
napadnutého rozhodnutia sa jedná o šiestu aplikáciu § 40 ods. 3 písm. f) zákona o ochrane prírody,

pričom žalobca vyslovil dôvodnú obavu, že v prípade aprobácie nezákonného konania žalovaného sa
vytvorí nebezpečný precedens pre vydávanie množstva obdobných nezákonných rozhodnutí s fatálnymi
dôsledkami pre populáciu medveďa hnedého.

8. Žalobca uviedol, že bez ohľadu na vyhlásenie mimoriadnej situácie, toto vyhlásenie neobmedzuje

povinnosť pri vydávaní výnimky na usmrtenie jedincov chráneného druhu naplniť podmienky
vychádzajúce z § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody a čl. 16 smernice Rady 92/43/EHS z
21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín v platnom
znení (ďalej len „smernica o biotopoch“). Medzi ne patrí aj nezameniteľná identifikácia dotknutého
jedinca, preukázanie jeho synantropizácie, páchanie závažných škôd, ohrozenie zdravia a života ľudí,

preukázanie neexistencie iných ekonomicky a technicky realizovateľných alternatív a preukázanie
zabezpečeniapriaznivéhostavupopuláciedotknutéhodruhuvjehoprirodzenomprostredí.Podľanázoru
žalobcu splnenie ani jednej z uvedených podmienok nebolo v napadnutom rozhodnutí preukázané.
Žalobcamalzato,žežalovanýnerešpektovalustálenújudikatúruNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
a napadnuté rozhodnutie vydal v rozpore so zákonom o ochrane prírody a čl. 16 smernice o biotopoch.

9.Žalobcanamietolnezákonnosťnapadnutéhorozhodnutia,pretoževňomžalovanývymedzilusmrtenie
ôsmich jedincov medveďa hnedého veľmi vágne a bez jednoznačnej identifikácie. Uvedené je podľa
názoru žalobcu v rozpore s judikatúrou kasačného súdu, pričom žalobca poukázal na ním vybranérozhodnutia kasačného súdu. Žalobca uviedol, že žalovaný z hľadiska identifikácie jedincov, ktorí môžu
byť usmrtení, vymedzil prakticky akéhokoľvek subadultného jedinca s hmotnosťou od 48 do 80 kg,
ktorý sa v čase platnosti napadnutého rozhodnutia vyskytne vo vymedzenej buffer zóne. Takéto široko

nastavené kritéria podľa žalobcu nespĺňajú požiadavku nezameniteľnej identifikácie problémového
jedinca, a dôsledkom daného je, že môže byť usmrtený akýkoľvek jedinec medveďa hnedého spĺňajúci
široko nadstavené váhové kritérium, a to len preto, lebo sa vyskytne vo vymedzenej zóne. Takýto jedinec
potom nemusí vykazovať žiadne znaky problémového správania, nemusí sa jednať o synantropného
jedinca, v danom území sa počas migrácie môže vyskytovať prvý raz, nemusel spôsobiť žiadne škody a

pod. Žalovaný má podľa žalobcu pritom možnosť nezameniteľne identifikovať jedinca (škvrny, sfarbenie,
špecifické znaky), avšak tieto nevyužil.

10. Vo vzťahu k nedostatočne zistenému skutkovému stavu žalobca poukázal na zjavné rozpory medzi
podkladmi napadnutého rozhodnutia a inými dôkazmi, ktoré boli známe žalobcovi a aj žalovanému, ktorý
sa však s daným nevysporiadal. Žalovaný síce odkazoval na stanovisko Správy Národného parku Nízke

Tatry (ďalej len „NAPANT“) , ktorá evidovala od 01.01.2024 do 25.10.2024 v intraviláne časti Liptovský
Mikuláš – Iľanovo a jej blízkom okolí 14 hlásení a v intraviláne obce Závažná poruba a jej blízkom
okolí 28 hlásení o výskyte medveďa hnedého, avšak v napadnutom rozhodnutí absentujú akékoľvek
podrobnosti o daných hláseniach, teda, či sa jednalo o výskyt medveďa akýmkoľvek spôsobom rizikový,
či došlo k spôsobeniu škôd alebo došlo k priamym stretom s medveďom, ktorý konkrétny jedinec ich mal

prípadne spôsobiť, kedy a kde presne a podobne. Samotné hlásenie bez ďalších dôkazov nepostačuje
a nie je možné na jeho podklade povoliť výnimku. Žalovaný síce v napadnutom rozhodnutí uvádza
hlásenia o výskyte medveďa, avšak neuvádza, že predmetné hlásenia sa týkali práve tých jedincov,
ktorých napadnutým rozhodnutím povolil usmrtiť.

11. Žalobca poukázal na zmenu vo vzťahu k správe NAPANT-u, kedy v stanovisku zo dňa 13.11.2024
navrhovala vyhovieť žiadosti len vo vzťahu k medvedici s hmotnosťou 140-160 kg a jej 3 mláďatám,
avšak zmenila ho dňa 06.02.2025 na odstrel 8 medveďov. Žalobca tak poukázal na zjavný nesúlad
napadnutého rozhodnutia s podkladmi získanými v konaní. Žalobca poukázal na to, že stanovisko
NAPANT-u navrhovalo vydanie výnimky na jedince, avšak žalovaný svojvoľne a bez odôvodnenia zmenil

váhové kritériá, čo viedlo k povoleniu výnimky na odstrel adultného medveďa bez určenia pohlavia s
hmotnosťou120do180kg,atonavzdorytomu,žeŠtátnaochranaprírodySlovenskejrepubliky(ďalejlen
„ŠOPSR“)asprávaNAPANT-uodporúčalivydaťvýnimkunaadultnéhomedveďa(samca)shmotnosťou
150-180 kg. Žalovaný tak podľa žalobcu nepreukázal dôvody, ktoré by odôvodňovali potrebu usmrtiť
práve tie medvede, ktorých výnimku na odstrel povolil.

12. Žalovaný síce v napadnutom rozhodnutí obsiahlo, avšak všeobecne a bez prepojenia na konkrétne
lokality uvádza popis vývoja škôd spôsobených medveďom hnedým za ostatné roky na Slovensku.
Takýto popis je bez konkretizácie škôd spôsobených v predmetných katastrálnych územiach a bez
objasnenia kauzality vo vzťahu k jedincom určeným v napadnutom rozhodnutí nedostatočný a čisto

formálny, nespôsobilý preukázať splnenie podmienok ustanovených v § 40 ods. 2 zákona o ochrane
prírody. Žalovaný neuviedol konkrétne údaje o škodách spôsobených jedincami medveďa hnedého v k.
ú. A., B. C., B. D., E. F. G. H. v roku 2025, teda v období, kedy výnimku vydal. Žalobca namietol, že
žalovaný len simuluje splnenie podmienok podľa § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody.

13. Žalobca mal ďalej za to, že v čase vydávania napadnutého rozhodnutia nejestvovali konkrétne
skutkové okolnosti, ktoré trvanie mimoriadnej situácie odôvodňovali. Žalobca o. i. poukázal na záznam
zo zasadnutia Krízového štátu Okresného úradu Liptovský Mikuláš zo dňa 17.12.2024, v ktorom je
zachytená informácia o tom, že za posledný mesiac nebol hlásený stret medveďa a ani žiadne škody.

14. Žalobca ďalej namietol absenciu kvalifikovaného preukázania neohrozenia priaznivého stavu
populácie. Konštatovanie žalovaného podľa žalobcu vychádza z odhadu počtu medveďov (300 až 500
jedincov na území Národného parku Nízke Tatry), ktorý nepochádza z vedeckého výskumu, pričom je
ničím nepodloženým odhadom bližšie nešpecifikovaných organizácií ochrany prírody a krajiny. Žalobca
poukázalnaštúdiuzČeskejrepubliky,podľaktorejsanadanomúzemívyskytovalo97jedincovmedveďa

hnedého, a preto je nemožné, aby sa subpopulácia medveďa hnedého na danom území medzi rokmi
2021-2025 zvýšila o 407 jedincov tak, ako to tvrdí žalovaný.15. Žalobca ďalej poukázal na to, že napadnutým rozhodnutím a ďalším rozhodnutím žalovaného zo
dňa 17.02.2025 povolil žalovaný odstrel spolu 11 jedincov medveďa hnedého, a teda sú jeho závery
nesprávne, pretože odstrelom ďalších 11 jedincov v kumulácii s už realizovaným odstrelom 6 medveďov

a 3 jedincami usmrtenými pri dopravných kolíziách príde subpopulácia medveďa hnedého v Nízkych
Tatrách o minimálne 20 jedincov, čo pri odhadovanej subpopulácii 97 jedincov predstavuje približne 21
% populačný pokles. Žalobca súčasne uviedol, že zatiaľ čo autori z Českej republiky odhadujú pokles
populácie, tak žalovaný hovorí o zväčšovaní populácie, a to bez relevantných dôkazov. Žalobca mal za
to, že povolením výnimky na odstrel najmenej 49 jedincov (v spojení s usmrtením 144 medveďov v roku

2024) dochádza k ohrozeniu priaznivého stavu medveďa hnedého v jeho prirodzenom areály, čím nie
je naplnený predpoklad na vydanie výnimky v zmysle § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody.

16. Žalobca namietol, že žalovaný sa v skutočnosti nezaoberal možnosťou umiestnenia jedincov,
ktorých povolil usmrtiť, do chovného zariadenia na Slovensku. Žalobca uviedol, že ŠOP SR preverovala
možnosti umiestnenia dňa 08.10.2024, teda 4 mesiace pred vydaním napadnutého rozhodnutia a

dokonca aj pred podaním samotnej žiadosti zo dňa 14.10.2024. Skutočnosť, že ŠOP SR preverovala
daný stav je irelevantný, pretože za tak dlhé obdobie sa stav veci mohol zmeniť. Žalobca mal za to,
že žalovaný nezistil spoľahlivo stav veci, a to aj vo vzťahu k preskúmaniu inej ekonomicky a technicky
realizovateľnej alternatívy.

17. Žalobca ďalej namietol nevykonanie primeraného hodnotenia vplyvov na územie európskeho
významu podľa § 28 zákona o ochrane prírody. Uviedol, že usmrtenie jedincov sa má vykonať v
bezprostrednej blízkosti územia európskeho významu SKUEV0302 Ďumbierske Tatry, v ktorom je
predmetom ochrany aj medveď hnedý.

III.
Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie podania účastníkov konania

18. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 15.05.2025, pričom vyjadril nesúhlas s podanou

žalobou.Žalovanýpovažujenapadnutérozhodnutiezasprávneazákonné,vydaniuktoréhopredchádzal
zákonný postup v súlade so zákonom o ochrane prírody. Žalovaný uviedol, že v napadnutom
rozhodnutí boli uvedené konkrétne skutočnosti, ktoré viedli k rozhodnutiu o povolení výnimky zo zákazov
ustanovených v § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona o ochrane prírody v súlade s podmienkami podľa § 40
ods. 2 a ods. 3 písm. f) zákona o ochrane prírody.

19. Žalovaný uviedol, že odstraňovanie synantropných jedincov medveďa hnedého je realizované plne
vo verejnom záujme. Žalovaný mal na základe údajov poskytnutých správou NAPANT-u a stanoviska
ŠOP SR za preukázané, že v prípade realizovania výnimky nedôjde k ohrozeniu zabezpečenia
priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu, a to ani v kumulácii s ostatnými usmrteniami

a úhynmi jedincov medveďa hnedého v dotknutých územiach, ako aj vo vzťahu k už povoleným
výnimkám, pretože početnosť populácie medveďa hnedého má stúpajúci trend. Ďalej sa žalovaný
vyjadril k postaveniu žalobcu a k začatiu konania ako takého.

20. Žalovaný uviedol, že v konaní vychádzal z odborného stanoviska NAPANT-u zo dňa 13.11.2024,

prepracovaného a aktualizovaného zo dňa 06.02.2025, zo stanoviska ŠOP SR zo dňa 25.10.2024 a
rozhodnutia Okresného úradu Liptovský Mikuláš zo dňa 05.10.2024 o vyhlásení mimoriadnej situácie.
Dotknuté organizácie odporučili žalovanému povoliť výnimku v takom rozsahu, ako je uvedené v
napadnutom rozhodnutí. Žalovaný uviedol, že v napadnutom rozhodnutí sú jasne uvedené skutočnosti,
ktoré viedli k rozhodnutiu o povolení výnimky. K povoleniu výnimky súčasne nejestvovala žiadna

iná ekonomicky alebo technicky realizovateľná alternatíva. Žalovaný uviedol, že bola zabezpečená
dodatočná identifikácia predmetných jedincov, a to prostredníctvom ich sociálneho statusu, váhovej
kategórie, a v prípade medvedíc aj počtom mláďat a vekom ich života. Bola tiež dostatočne preukázaná
ich synantropizácia. Žalovaný konštatoval, že problémové synantropné jedince boli identifikované
na základe záznamov z fotopascí a vizuálnych pozorovaní počas terénnej činnosti. Tieto jedince

preukázateľneopakovane,ajnapriekichplašeniuarealizáciíviacerýchpreventívnychopatrení,prenikali
do intravilánov mestskej časti Liptovský Mikuláš – Iľanovo a obce Závažná Poruba, čím ohrozovali život
a bezpečnosť obyvateľov. Na základe získaných údajov a analýzy správania bolo identifikovaných osem
konkrétnychjedincov,ktorésújednoznačnešpecifikovanévovýrokovejčastinapadnutéhorozhodnutiaaichidentifikáciupovažuježalovanýzadostatočnú.Zároveňžalovanýuviedol,želokalitysúnavrhnutétak,
aby mali priamu súvislosť s problematikou schádzania antropotolerantných a synantropných jedincov
medveďa hnedého v dotknutých obciach.

21. Žalovaný mal ďalej za preukázané, že bola preukázaná synantropizácia predmetných jedincov,
pričom informácie poskytnuté správou NAPANT-u dostatočne preukázali ich synantropizáciu. Žalovaný
uzavrel, že nežiaduci výskyt medveďa hnedého je mimoriadna udalosť, ktorá je vyhodnotená ako stav,
ktorý predstavuje riziko ohrozenia života, zdravia alebo vzniku škôd na úrode, hospodárskych zvieratách

alebo závažných škôd na majetku v súvislosti s výskytom medveďa hnedého na území, na ktorom je
vyhlásená mimoriadna situácia. Zároveň bola rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš zo dňa
05.10.2024 vyhlásená mimoriadna situácia na celom území okresu.

22. Žalovaný uviedol, že počas terénnej činnosti boli využité všetky dostupné formy plašenia a
preventívnych opatrení, ako aj zistená možnosť umiestnenia do chovných staníc, pričom kapacity

nepostačovali. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

23. Žalobca zaslal k vyjadreniu žalovaného repliku zo dňa 05.07.2025, pričom zotrval na svojej žalobnej
argumentácii. Žalovaný sa následne vyjadril duplikou zo dňa 07.08.2025 a taktiež zotrval na svojej
predchádzajúcej argumentácii.

24. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

25. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou
napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak,
ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a s odkazom na § 191 ods.
1 písm. d) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej

len „SSP“) napadnuté rozhodnutie, v spojení so zmeneným napadnutým rozhodnutím, zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

26. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.
SSP na deň 25.02.2026, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za

splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.

27. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

28. Podľa čl. 12 ods. 1 písm. a) smernice o biotopoch, členské štáty prijmú potrebné opatrenia na
vytvorenie systému prísnej ochrany živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. a) v prostredí
ich prirodzeného pohybu a zakážu: všetky formy úmyselného odchytávania alebo usmrcovania vzoriek
týchto druhov vo voľnej prírode.
29. Podľa čl. 16 ods. 1 písm. c) a c) smernice o biotopoch, za predpokladu, že neexistuje uspokojivá

alternatíva a výnimka nespôsobuje zhoršenie stavu ochrany populácie príslušného druhu na území jeho
prirodzeného výskytu, členské štáty môžu udeliť výnimku z ustanovení článkov 12, 13, 14 a 15 písm.
a) a b): b) pre zabránenie vážneho poškodenia, najmä úrody, hospodárskych zvierat, lesov, rybného
a vodného hospodárstva a iných typov majetku; c) v záujme zdravia a bezpečnosti ľudskej populácie
alebo z iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane tých, ktoré majú spoločenský

alebo hospodársky charakter a priaznivé dôsledky primárneho významu na životné prostredie.

30. Podľa § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody, orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z
podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len
ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie

priaznivého stavu populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli.31. Podľa § 40 ods. 3 písm. f) zákona o ochrane prírody, výnimku podľa odseku 2 možno povoliť, ak je
vyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti s nežiaducim výskytom medveďa hnedého podľa osobitného
predpisu.

32. Podľa § 40 ods. 4 zákona o ochrane prírody, rozhodnutie o povolení výnimky podľa odseku 2
obsahuje a) určenie dotknutých druhov, pre ktoré platí výnimka, b) prostriedky, zariadenia alebo metódy
povolenénaodber,odchytalebousmrcovaniedotknutýchdruhov,c)podmienkymožnéhorizikaačasové
amiestneokolnosti,zaktorýchmožnovykonávaťčinnosťpovolenúvýnimkou,d)spôsobkontrolyplnenia

podmienokvýnimky,e)ďalšiepodmienkyvýkonučinnostipovolenejvýnimkouurčenépodľa§82ods.12.

33. Úlohou správneho súdu bolo, na podklade uplatnených žalobných bodov, preskúmať napadnuté
rozhodnutie, pričom s odkazom na viazanosť rozsahom a dôvodmi žaloby sa správny súd zameral na
vyhodnotenie, či žalovaný postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi, ak vydal výnimku zo
zakázanej činnosti na usmrtenie ôsmich jedincov chráneného živočícha druhu medveď hnedý.

34. Správny súd považuje za vhodné poukázať na to, že uznesením č. k. 7S/29/2025-150 zo dňa
04.06.2025 síce správny súd zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žaloby, avšak v
bode 10 a 11 daného uznesenia uviedol, že udelená výnimka, v dôsledku ktorej môže prísť k usmrteniu
ôsmichjedincovchránenéhoživočícha,májednoznačnenezvrátiteľnýcharakteramôžedôjsťkzávažnej

ujme na životnom prostredí, a teda správny súd mal za preukázané splnenie prvej podmienky na
priznanie odkladného účinku správnej žaloby tak, ako to predpokladá zákon. Z dôvodu nesplnenia
podmienky „neexistencie rozporu s verejným záujmom“ však správny súd k priznaniu odkladného účinku
nepristúpil, keďže identifikoval existenciu verejného záujmu na ochrane života, zdravia a majetku. Aj
napriek uvedenému však správy súd zotrváva na tom, že udelenie výnimky na usmrtenie chráneného

živočícha predstavuje tak výrazný zásah do životného prostredia, presnejšie zásah do verejného záujmu
na ochrane chránených druhov živočíchov v súlade s právom Európskej únie, že uvedenú vec vyhodnotil
ako prednostnú, a preto vo veci nariadil pojednávanie. Súčasne správny súd odkazuje na to, že
samotný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky judikoval, že kasačný súd ako disciplinárny súd
za prednostné veci o. i. považuje (i) veci, ktorých prednosť vyplýva z ich povahy, ako aj veci (ii) v

ktorých možno identifikovať vyšší verejný záujem (napríklad veci so širším spoločenským dopadom).
Disciplinárny senát sa ustálil v tom, že uprednostňovanie niektorej z vecí, ktoré správny súd uviedol
vyššie, je správnym postupom súdu (k tomu pozri napríklad rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 33D/19/2021 zo dňa 06.07.2022 alebo sp. zn. 32D/17/2021 zo dňa
07.11.2022). Správny súd tak, vedomý si povahy prejednávanej veci (usmrtenie chráneného živočícha),

ako aj identifikácie verejného záujmu (čo potvrdili aj účastníci konania na pojednávaní) pristúpil ku
konaniu a rozhodnutiu vo veci samej.

35. S odkazom na priebeh pojednávania správny súd považuje za potrebné znova zdôrazniť, že s
odkazom na § 154 ods. 1 SSP je správny súd prísne viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom sa

na predmetný prípad neaplikuje žiadna z výnimiek, uvedených v § 134 ods. 2 SSP, kedy správny súd
nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Súčasne s odkazom na § 135 ods. 1 SSP je na rozhodnutie
správneho súdu rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy
alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Zároveň z § 119 SSP jednoznačne vyplýva,
že správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon

neustanovuje inak. Správny súd zároveň nevzhliadol potrebu vykonania dokazovania nad rámec toho,
čo bolo uvedené v žalobe, v napadnutom rozhodnutí a v administratívnom spise.

36. Správny súd teda preskúmava právne a skutkové závery rozhodnutia orgánov verejnej správy a
konfrontuje ich so zákonnosťou, neatrahuje si však právomoc orgánov verejnej správy - nerozhoduje za

nich v merite predmetu správneho konania. Limitom prieskumnej činnosti správneho súdu sú žalobné
námietky vznesené v lehote na podanie správnej žaloby, ktoré tento nemôže prekročiť (§ 134 ods. 1 a
§ 183 SSP), samozrejme okrem zákonom stanovených prípadov, o ktoré sa v danom prípade nejedná.
Orgány verejnej správy sú pritom po zrušení rozhodnutia viazané právnym názorom správneho súdu,
avšak len vo vzťahu k otázkam, ktoré správny súd posudzoval (§ 191 ods. 6 SSP).

37. V prizme uvedeného tak správny súd neprihliadal na dôkazy a skutkové okolnosti, na ktoré
žalobca a žalovaný na pojednávaní poukazovali, a ktoré boli vypracované buď po vydaní napadnutého
rozhodnutia, alebo sa v napadnutom rozhodnutí a v administratívnom spise ani nenachádzajú/nespomínajú. Správny súd tak napadnuté rozhodnutie a k tomu prislúchajúci žalovaným predložený
administratívny spis preskúmal výlučne s odkazom na uplatnené žalobné body. Pre správny súdny
prieskum je podstatné napadnuté rozhodnutie v čase jeho vydania a nie argumentácia, ktorú žalovaný

predkladá v správnom súdnom konaní a ktorou rozširuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.
V prípade, ak žalovaný argumentáciu, uvedenú aj na pojednávaní, považoval za podstatnú pre
konanie o podanej žiadosti, bolo jeho povinnosťou túto argumentáciu preniesť do svojich rozhodnutí v
administratívnom konaní.

Všeobecné východiská aplikované na danú vec

38. V prvom rade je potrebné uviesť, že ustanovenia smernice o biotopoch sú v plnom rozsahu prebraté
do príslušných ustanovení zákona o ochrane prírody (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/268/2015 zo dňa 28.11.2015). Na základe prílohy IV písm. a)
smernice o biotopoch sa členské štáty zaviazali, a to vrátane Slovenskej republiky, že medzi živočíšne

a rastlinné druhy, o ktoré má spoločenstvo záujem a ktoré vyžadujú prísnu ochranu, zaradili aj druh -
medveď hnedý (ursus arctos). Keďže je smernica o biotopoch súčasťou právneho poriadku Slovenskej
republiky, správny súd považuje za potrebné poukázať aj na základné východiská, ktoré už opakovane
judikoval aj Súdny dvor Európskej únie.

39. Výkladom čl. 16 smernice o biotopoch, na ktorú odkazoval aj žalobca v žalobe, sa zaoberala
judikatúra Súdneho dvora Európskej únie. Čl. 16 ods. 1 smernice o biotopoch, ktorý presne a
vyčerpávajúcim spôsobom definuje podmienky, za ktorých sa môžu členské štáty odchýliť od článkov
12 až 14, ako aj čl. 15 písm. a) a b) smernice o biotopoch, predstavuje výnimku zo systému ochrany
stanoveného smernicou o biotopoch, ktorá musí byť vykladaná reštriktívne (obmedzene) a ukladá

ohľadom každej konkrétnej výnimky orgánu, ktorý o nej rozhoduje, dôkazné bremeno k preukázaniu
splnenia požadovaných podmienok (k tomu pozri rozsudky Súdneho dvora Európskej únie zo dňa
10.10.2019 vo veci Luonnonsuojeluyhdistys Tapiola, C-674/17, bod 30; zo dňa 11.06.2020 vo veci Alian?
a pentru combaterea abuzurilor, C-88/19, bod 46 a zo dňa 11.07.2024 vo veci Umweltverband WWF
Österreich, C-601/22, bod 50).

40. Členské štáty majú povinnosť zabezpečiť, aby akýkoľvek zásah majúci dopad na chránené druhy,
bol povolený len na základe rozhodnutí obsahujúcich presné a náležité odôvodnenie, ktoré odkazuje na
dôvody, podmienky a požiadavky stanovené v čl. 16 ods. 1 smernice o biotopoch (rozsudky Súdneho
dvora Európskej únie zo dňa 08.06.2006 vo veci WWF Italia a i. proti Regione Lombardia, C-60/05, bod

34 a zo dňa 14.06.2007 vo veci Komisia proti Fínsku, C-342/05, bod 25).

41. Správny súd súčasne uvádza, že zákon o ochrane prírody účinný v rozhodujúcom čase umožňoval
orgánu ochrany prírody povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov
rastlín a vybraných druhov živočíchov z dôvodov v zmysle § 40 ods. 3 písm. a) - f) pri splnení dvoch

ďalších kumulatívnych podmienok: (i) neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva
a (ii) výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho
prirodzenom areáli. Samotné znenie § 40 ods. 3 písm. f) zákona o ochrane prírody priamo odkazuje
na ods. 2, a preto bolo povinnosťou orgánu verejnej správy aj v prípade aplikácie § 40 ods. 3 písm. f)
zákona ochrane prírody mať za preukázané splnenie podmienok podľa odseku 2.

42. Správny súd konštatuje, že si je vedomý významu ochrany životného prostredia, súčasťou ktorého
je aj ochrana chránených druhov zvierat, rovnako tak plne rešpektuje legitímnu požiadavku štátu,
zodpovedného nielen za ochranu prírody a krajiny, ale aj za ochranu iných hodnôt, ktorými sú aj
život a zdravie ľudí, rovnako aj majetok. Právna úprava ochrany životného prostredia v Slovenskej

republike je súladná s požiadavkami práva Európskej únie, ale jej obsahom sú aj záväzky z iných
medzinárodných zmlúv a dohovorov. Nemožno však vylúčiť, že v odôvodnených prípadoch, kedy iný
chránený záujem (napr. záujem ochrany života a zdravia ľudí, ochrana majetku) prevyšuje záujmy na
ochrane životného prostredia (konkrétne chránených druhov zvierat), je dôvodná požiadavka na úpravu
výnimky zo všeobecných pravidiel ochrany životného prostredia. Zákon o ochrane prírody upravuje

určité záujmy, ktoré odôvodňujú priznanie výnimky zo zákonných zákazov určitých činností smerujúcich
k ochrane chránených živočíchov. Ide napr. o záujem verejného zdravia, verejnej bezpečnosti ľudí, účely
výskumu a vzdelávania, predchádzanie závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch,
chove rýb, vodnom hospodárstve, ale aj o dôvody vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majúsociálny alebo hospodársky charakter (§ 40 ods. 3 zákona o ochrane prírody). Aj v takýchto prípadoch
všakmusíbyťvýnimkavydanávoformerozhodnutiaovýnimkevydanéhonazákladekonaniasprávneho
orgánu upraveného zákonom v § 40 zákona o ochrane prírody.

43. S prihliadnutím na význam záujmu na ochrane prírody, samozrejme bez banalizovania iných
chránených záujmov, je potrebné vyžadovať od konajúcich správnych orgánov dôsledné dodržiavanie
zákonom kladených požiadaviek tak na priebeh správneho konania, ako aj na kvalitu vydaného
rozhodnutia (k tomu pozri aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

1Svk/22/2021 zo dňa 26.08.2022).

44. Povoľovanie výnimiek v zmysle § 40 ods. 2 a 3 zákona o ochrane prírody nepochybne vyžaduje
vyhodnotenie dôvodnosti udelenej výnimky v nadväznosti na vyhodnotenie, či vykonaním povolenej
výnimky dôjde k naplneniu zákonom predvídaného a navrhovateľom predpokladaného účelu. Z
uvedeného vyplýva, že pri rozhodovaní vo veci žiadosti o výnimku v zmysle § 40 zákona o ochrane

prírody je potrebné jednoznačne určiť účel požadovanej/povoľovanej výnimky, v nadväznosti na to
skúmať ďalšie podmienky v zmysle § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody, t. j. neexistenciu inej
ekonomicky a technicky realizovateľnej alternatívy a záver o tom, že výnimka neohrozí zabezpečenie
priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. Nemožno tak
rezignovať na zákonnú povinnosť správneho orgánu dostatočne odôvodniť závery tvoriace podklad

jeho rozhodnutia na základe vyhodnotenia skutočností obsiahnutých v administratívnom spise. Nie je
akceptovateľné, aby odôvodnenie rozhodnutia žalovaného obsahovalo iba konštatovanie uvedených
tvrdení, resp. údajov a všeobecne známych skutočností bez toho, aby tieto boli dôsledne vyhodnotené
na základe aplikácie relevantnej právnej úpravy.

K námietke žalobcu ohľadom absencie konkrétneho problémového jedinca

45. Žalobca namietol absenciu identifikácie konkrétneho problémového jedinca, pretože napadnuté
rozhodnutie povolilo usmrtiť 8 jedincov, pričom tieto sú vymedzené vágne a bez jednoznačnej
identifikácie, čo je v rozpore s ustálenou súdnou praxou a judikatúrou. Uvedenú žalobnú námietku

vyhodnotil správny súd ako dôvodnú.

46. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správny súd súhlasí so žalobcom, že identifikácia jedincov,
ktoré boli určené na usmrtenie je všeobecná, vágna a vo vzťahu k obsahu administratívneho spisu
nepreskúmateľná. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí obmedzil na identifikáciu len v tom smere, že

uviedol (i) medvedica s hmotnosťou od 112 do 160 kg + tri mláďatá v druhom roku života (dve svetlo
hnedé mláďatá a jedno tmavo hnedé mláďa), (ii) subadultný jedinec s hmotnosťou od 56 do 80 kg, (iii)
subadultný jedinec s hmotnosťou od 48 do 80 kg, (iv) subadultný jedinec s hmotnosťou od 56 do 80
kg a (v) adultný jedinec s hmotnosťou od 120 do 180 kg. Takto vymedzená identifikácia podľa názoru
správneho súdu nepostačuje, naopak, je spôsobilá vykonať zjavnú interpretačnú nejednoznačnosť –

možno konštatovať, že jedinou konkrétnejšou identifikáciou je váhové obmedzenie, ktoré je príliš široké.

47. Ak aj žalovaný na pojednávaní opakovane odkazoval na to, že identifikácia bola dodržaná tým,
že bolo uvedené pohlavie, táto skutočnosť je v rozpore s napadnutým rozhodnutím. Ako to správny
súd uviedol vyššie, žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol pohlavie výlučne len pri medvedici s

hmotnosťou od 112 do 160 kg, pričom pri ostatných jedincoch nebolo pohlavie spomenuté. Zároveň ani
z administratívneho spisu nevyplýva, ako dospel žalovaný k tomu, že bolo určené pohlavie (s výnimkou
pri medvedici).

48. Po preskúmaní administratívneho spisu tak neobstojí tvrdenie žalovaného o dostatočnej identifikácii

jedincov. Správny súd uvádza, že vo vzťahu k identifikácii jedincov žalovaný v napadnutom rozhodnutí
uviedol nasledovné skutočnosti:

- Zásahový tím pre medveďa hnedého „na základe posúdených fotografických záznamov z
umiestnených fotopascí v dotknutom území a vizuálnych pozorovaní počas terénnej činnosti, ako aj z

viacerých výpovedí miestnych obyvateľov a ďalších podporných dôkazov, identifikoval jedince medveďa
hnedého,ktorépreukázateľne(ajnapriekopakovanémuichplašeniuarealizáciiviacerýchpreventívnych
opatrení) prenikajú do intravilánu mestskej časti Liptovský Mikuláš – Iľanovo a obce Závažná Poruba a
ich blízkeho okolia, kde svojim výskytom ohrozujú život a zdravie miestnych obyvateľov, a taktiež aj ichmajetok“ (strana 11 napadnutého rozhodnutia). Na podklade uvedeného následne žalovaný identifikoval
osem jedincov;
- „z odborného stanoviska Správy NAPANT vyplýva, že na základe doterajších pozorovaní

najmä prostredníctvom umiestnených fotopascí a hlásení bolo identifikovaných osem jedincov tejto
šelmy“ (strana 12 napadnutého rozhodnutia);
- „ministerstvo teda identifikovalo synantropných jedincov medveďa hnedého, ktoré je potrebné
eliminovaťzpopulácie,atojednakprostredníctvomurčeniapohlavia,váhovýchkategóriíapočtumláďat,
ako aj samotným vymedzením územia, do ktorého prenikajú výlučne synantropné jedince tejto šelmy. V

tejto súvislosti ministerstvo považuje za potrebné konštatovať, že z objektívnych príčin iná identifikácia
problémových jedincov v daných prípadoch nie je ani možná“ (strana 12 napadnutého rozhodnutia);
- „ministerstvo v podmienkach tohto rozhodnutia určilo žiadateľovi povinnosť usmrtiť identifikovaných
synantropných jedincov medveďa hnedého, a to z toho dôvodu, aby bolo zabezpečené, že budú
usmrtené práve problémové jedince na dotknutých miestach a nedôjde tak k nekontrolovanému
usmrcovaniu jedincov chráneného druhu živočícha, ktoré nepredstavujú riziko pre miestne obyvateľstvo

alebo nevytvárajú preukázateľné škody na majetku“ (strana 13 napadnutého rozhodnutia).

49. Žalovaný síce v napadnutom rozhodnutí uviedol skutočnosti, na podklade ktorých identifikoval
osem jedincov, avšak tieto vyhodnotil správny súd ako nedostatočné a nepreskúmateľné. Ak žalovaný
poukázal na fotografie z fotopascí a z vizuálnych obhliadok, aj na podklade ktorých boli identifikované

problémové jedince, tak v administratívnom spise sa nenachádza žiadna fotografia z fotopascí alebo
vizuálnych obhliadok, ktorá by vizuálne identifikovala problémového jedinca/problémových jedincov,
takéto fotografie neobsahuje ani napadnuté rozhodnutie (administratívny spis a napadnuté rozhodnutie
obsahujú výlučne grafické znázornenie buffer zóny). Uvedené je potrebné uviesť aj k „výpovediam
miestnych obyvateľov a ďalším podporným dôkazom“, na ktoré žalovaný v napadnutom rozhodnutí

odkazoval a na podklade uvedeného určil problémových jedincov. V administratívnom spise a ani v
napadnutom rozhodnutí sa nenachádza žiadna zmienka o obsahu týchto výpovedí, kto vypovedal, v
akom časovom období a pod. Ak žalovaný odkazoval na ďalšie podporné dôkazy, tieto nie sú žiadnym
spôsobom konkretizované, a preto správny súd ani objektívne nevie, o aké podporné dôkazy sa jedná
(tieto nie sú uvedené ani v administratívnom spise ako prílohy).

50. Možno súhlasiť so žalovaným s tým, že jedného problémového jedinca určil pohlavím (avšak
to len výlučne vo vzťahu k medvedici, k ostatným jedincom pohlavie uvedené nebolo), k jedincom
uviedol váhovú kategóriu a k medvedici počet mláďat, a vymedzil územie, do ktorého prenikajú výlučne
synantropné jedince tejto šelmy. Ako ale uviedol správny súd už vyššie, uvedená identifikácia je

nedostatočná. Zároveň správnemu súdu nie je zrejmé, na základe akých relevantných skutočnosti
dospel žalovaný k vyššie citovanému záveru o tom, že „z objektívnych príčin iná identifikácia
problémových jedincov v daných prípadoch nie je ani možná“ – v administratívnom spise a ani v
napadnutom rozhodnutí nie sú špecifikované žiadne overiteľné ukazovatele, na podklade ktorých dospel
žalovaný k záveru o objektívnej nemožnosti inej / ďalšej identifikácie – ako to správny súd uviedol vyššie,

v prípade povolenia výnimiek zo zakázanej činnosti je orgán verejnej správy, ktorým je aj žalovaný,
povinný konať reštriktívne a musí uniesť dôkazné bremeno k preukázaniu splnenia požadovaných
podmienok,pričomakžalovanýdospejekzáveruonemožnostiinejidentifikácie,jejehopovinnosťoutúto
skutočnosť relevantné odôvodniť a podporiť dôkazmi, čo však v danom prípade absentovalo. Žalovaný
rezignoval na to, aby svoje závery dostatočne a preskúmateľne odôvodnil.

51. Rovnako v administratívnom spise a v napadnutom rozhodnutí absentuje akýkoľvek overiteľný dôkaz
o tom, ako žalovaný dospel k záveru, že „budú usmrtené práve problémové jedince na dotknutých
miestach.“ Ako to správne namietol aj žalobca, v napadnutom rozhodnutí a ani v administratívnom spise
sa neuvádza / nenachádza žiaden relevantný dôkaz, ktorým by bola preukázaná jednoznačná spojitosť,

že práve tých osem určených jedincov je tých problémových. Žalovaný nepomenúva a administratívny
spis neobsahuje žiadne overiteľné, dôkazmi podporené skutkové tvrdenia, na podklade ktorých by boli
jednoznačne identifikované problémové jedince. Nie sú predložené a preukázané žiadne dôkazy o tom,
že (i) žalovaným identifikované jedince spôsobili škody na majetku, (ii) že došlo so stretmi s ľuďmi /
k priamemu stretu s ľuďmi, (iii) ktorý jedinec škody mal spôsobiť a podobne. Tvrdenie žalovaného je

tak objektívne neoveriteľné a nemá oporu v správnym orgánom vykonanom dokazovaní. Nie je tak
zrejmé, ako žalovaný dospel k záveru, že práve ním identifikované jedince sú problémovými jedincami;
absentuje v napadnutom rozhodnutí kauzalita medzi identifikovaným problémovým jedincom a škodou /
následkom, pre ktorý bol daný jedinec identifikovaný ako problémový. Samotný zákon o ochrane prírodyv § 40 ods. 3 písm. f) (teda výnimka, na podklade ktorej bolo vydané napadnuté rozhodnutie) odkazuje
na § 3 ods. 2 písm. d) zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o civilnej ochrane“), ktorý uvádza, že mimoriadnou udalosťou je aj nežiaduci

výskyt medveďa, ktorá je vyhodnotená ako stav, ktorý predstavuje riziko ohrozenia života, zdravia
alebo vzniku škôd na úrode, hospodárskych zvieratách alebo závažných škôd na majetku v súvislosti s
výskytom medveďa hnedého na území, na ktorom je vyhlásená mimoriadna situácia. Samotný zákon o
civilnej ochrane tak predpokladá určité riziko, ktoré vo vzťahu k výskytu medveďa nastáva, pričom toto
riziko,resp.jednotlivézložkyneboložalovanýmžiadnymspôsobomdostatočnepreukázanéapodložené

relevantnými dôkazmi.

52. Na dôvažok správny súd uvádza, že správne súdnictvo nie je pokračovaním správneho konania a
nie je jeho úlohou nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy (v tomto prípade žalovaného). Správny
súd podrobuje súdnemu prieskumu právoplatné rozhodnutie, pričom uvedené je potrebné vnímať ako
vyjadrenie subsidiarity správneho súdnictva a minimalizácie zásahov do správneho konania. Správny

súd tak v rámci správneho súdneho prieskumu overuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia, či je
napadnuté rozhodnutie preskúmateľné, či vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, má
oporu v administratívnom spise a či je založené na správnej aplikácii právnych noriem. Je však
výlučne na pleciach orgánu verejnej správy, v akej podobe napadnuté rozhodnutie vydá – uvedené
je potrebné aplikovať aj vo vzťahu k identifikácii problémových jedincov. Bolo povinnosťou a úlohou

žalovaného ako ústredného orgánu štátnej správy v oblasti životného prostredia, aby na základe
svojej činnosti identifikoval problémové jedince tak, aby neboli zameniteľné. Práve žalovaný disponuje
odbornými, personálnymi a organizačno-technickými kapacitami na to, aby dostatočným a najmä
preskúmateľným spôsobom identifikoval problémových jedincov. Až následne správny súd overuje, či
žalovaným vykonaná identifikácia je dostatočná a preskúmateľná.

53. Správny súd súčasne uvádza, že už v čase vydania napadnutého rozhodnutia jestvovala
ustálená judikatúra kasačného súdu (na ktorú odkázal koniec koncov aj žalobca), ktorá sa celkom
jasne vyjadrovala aj k potrebe prísnej špecifikácie jedinca zvieraťa, ktorý sa má usmrtiť na základe
vydanej výnimky. Na túto judikatúru však žalovaný neprihliadol a úplne ju opomenul. Správny súd

príkladmo poukazuje na to, že ustálená súdna prax uviedla napríklad nasledujúce možnosti identifikácie:
identifikácia medveďa stopami, pachovými zložkami, označiť ho, monitorovať obojkami, fotopascami,
iným spôsobom zisťovať jeho migráciu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Sžk/12/2019 zo dňa 03.09.2019). Súčasne možno súhlasiť so žalobcom, že žalovaný identifikáciu
jedinca nepriblížil ani základnými fyziologickými znakmi (ktoré by bolo možné vyabstrahovať napr.

z fotopascí, na ktoré síce žalovaný odkázal, ale tieto sa v administratívnom spise nenachádzajú) –
škvrny, sfarbenie, iné špecifické znaky alebo napr. aj žalobcom spomenuté označenie značkovacím
strelivom.

K námietke žalobcu ohľadom absencie kvalifikovaného preukázania neohrozenia priaznivého stavu

populácie

54. Ako dôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku žalobcu ohľadom absencie kvalifikovaného
preukázania neohrozenia priaznivého stavu populácie. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
správny súd síce uvádza, že žalovaný uviedol v napadnutom rozhodnutí tvrdenia, smerujúce k

preukázaniu neohrozenia priaznivého stavu populácie medveďa hnedého, uvedené však správny súd
vyhodnotil ako nepreskúmateľné a nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný poukazuje
na výskum Technickej univerzity vo Zvolene, na stav populácie, na výskum Karlovej univerzity, ako
aj na udelené výnimky v minulosti, avšak po preskúmaní administratívneho spisu správny súd musí
konštatovať, že tieto stanoviská a tvrdené zistenia oporu v administratívnom spise nenachádzajú.

55. Správny súd konštatuje, že žalovaným predložený administratívny spis obsahuje výlučne
nasledujúce dokumenty: (i) žiadosť o povolenie výnimky z druhovej ochrany zo dňa 14.10.2024, prílohou
ktorej bol zákres územia poľovného revíru s vyznačením hraníc lovu medveďa hnedého a rozhodnutie
o vyhlásení mimoriadnej situácie, (ii) výzva na zaplatenie správneho poplatku zo dňa 24.10.2024, (iii)

žiadosti o stanovisko zo dňa 18.10.2024, adresované Správe NAPANT a ŠOP SR, (iv) stanovisko ŠOP
SR zo dňa 25.10.2024, prílohou ktorého bolo grafické znázornenie buffer zóny, (v) stanovisko Správy
NAPANT-u zo dňa 13.11.2024, prílohou ktorého bolo grafické znázornenie buffer zóny, (vi) prepracovanéstanovisko Správny NAPANT-u zo dňa 06.02.2025, prílohou ktorého bolo grafické znázornenie buffer
zóny, (vii) napadnuté rozhodnutie a (viii) zmenené napadnuté rozhodnutie.

56. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd uvádza, že závery žalovaného sú vo veľkej
miere len prepisom toho, čo uviedla ŠOP SR a Správa NAPANT-u vo svojich stanoviskách, pričom
však žalovaný k danému nevykonal žiadne vlastné dokazovanie (o ňom nie je v administratívnom
spise zmienka). Napríklad informácie ohľadom výskumu vykonaného Technickou univerzitou vo Zvolene
boli uvedené v stanovisku NAPANT-u zo dňa 06.02.2026, ktoré žalovaný akceptoval bez toho, aby si

verifikoval tvrdené skutočnosti.

57. Je tak potrebné súhlasiť so žalobcom, že v napadnutom rozhodnutí absentuje kvalifikované
preukázanie neohrozenia priaznivého stavu populácie, a to na základe absencie dokazovania zo strany
žalovaného. Správnemu súdu zároveň neušlo pozornosti, že žalovaný odkazoval na stav populácie (vo
vzťahu k odborným stanoviskám spomenutých univerzít) k rokom 2000, 2014, 2022, 2023, 2019-2021.

Jednalo sa tak o obdobia, ktoré nemožno považovať za relevantné ku dňu vydania napadnutého
rozhodnutia – k 12.02.2025.

K námietke žalobcu ohľadom absencie zisťovania existencie ekonomicky a technicky realizovateľnej
alternatívy

58. Správny súd konštatuje, že samotný § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody, ako aj čl. 16
ods. 1 smernice o biotopoch jasne stanovujú, že orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z
podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len
ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie

priaznivého stavu populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. Povinnosťou žalovaného
tak bolo dostatočne skúmať, či ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia neexistuje iná ekonomicky
a technicky realizovateľná alternatívna, pričom vydanie výnimky na usmrtenie má byť až poslednou
možnosťou.

59. Správny súd uvádza, že výnimku podľa zákona o ochrane prírody a smernice o biotopoch
možno udeliť len v prípade neexistencie alternatívneho opatrenia, ktoré by umožnilo uspokojivo
dosiahnuť sledovaný cieľ pri súčasnom dodržiavaní zákazov stanovených zákonom o ochrane prírody a
smernicou o biotopoch. Okrem toho Súdny dvor Európskej únie opakovane rozhodol, že uvedené ukladá
členským štátom povinnosť poskytnúť presné a dostatočné odôvodnenie v súvislosti s neexistenciou

inej uspokojivej alternatívy umožňujúcej dosiahnuť ciele uvádzané na podporu predmetnej výnimky.
Prináleží príslušným vnútroštátnym orgánom, aby preukázali, že so zreteľom na najlepšie relevantné
vedecké a technické poznatky, ako aj vzhľadom na okolnosti predmetnej osobitnej situácie, neexistuje
iné uspokojivé riešenie, ktoré by umožnilo dosiahnuť sledovaný cieľ (obdobne rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie zo dňa 10.10.2019 vo veci Luonnonsuojeluyhdistys Tapiola, C-674/17). Súdny dvor

Európskej únie ustálil, že čl. 16 ods. 1 smernice o biotopoch sa má vykladať v tom zmysle, že v rámci
určenia existencie „uspokojivej alternatívy“ v zmysle tohto ustanovenia sú príslušné vnútroštátne orgány
povinné posúdiť na základe najlepších dostupných vedeckých a technických poznatkov iné riešenia
prichádzajúce do úvahy, pričom zohľadnia najmä ich hospodárske dôsledky bez toho, aby boli tieto
hospodárske dôsledky rozhodujúce, a vyvážia ich so všeobecným cieľom zachovania alebo obnovenia

priaznivého stavu ochrany dotknutého živočíšneho druhu (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo
dňa 11.07.2024 vo veci vo veci Umweltverband WWF Österreich, C-601/22).

60. Ako dôvodnú tak správny súd vyhodnotil aj námietku žalobcu, že žalovaný sa v skutočnosti
nezaoberal možnosťou umiestnenia jedincov, ktorých povolil usmrtiť, do chovného zariadenia na

Slovensku. Žalovaný síce v napadnutom rozhodnutí uviedol, že ŠOP SR elektronicky dňa 08.10.2024
preverila možnosť umiestnenia jedincov do chovných zariadení, pričom jej tieto zariadenia poskytli
negatívnu odpoveď, avšak je potrebné súhlasiť so žalobcom, že táto žiadosť zo strany ŠOP SR (teda
nie žalovaného) bola adresovaná pred podaním samotnej žiadosti a niekoľko mesiacov pred vydaním
napadnutého rozhodnutia.

61. Z administratívneho spisu vyplýva, že žiadateľ podal žiadosť dňa 16.10.2024, pričom ohľadom
podmienky inej ekonomicky a technicky realizovateľnej alternatívy je možné poukázať výlučne na
stanovisko ŠOP SR zo dňa 25.10.2024, ktorá uviedla, že elektronickou poštou zo dňa 08.10.2024ŠOP SR preverovala možnosť umiestnenia jedincov medveďa hnedého do chovných zariadení v rámci
Slovenskej republiky, avšak s negatívnou odpoveďou. Uvedenú žiadosť adresoval dňa 08.10.2024 aj
NAPANT (vyplýva to z podania zo dňa 13.11.2024), s rovnakým výsledkom. Iný dokument, ktorým

by sa žalovaný snažil zistiť, či existuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva v
administratívnom spise absentuje. Žalovaný tak rezignoval na to, aby si dostatočne preveril splnenie
tejto podmienky – aktívne sa vlastnou činnosťou nepokúsil o riadne splnenie podmienok, spoľahol
sa na zistenia iných orgánov, ktoré však vychádzali z obdobia pred podaním žiadosti a vo vzťahu
k vydaniu napadnutého rozhodnutia sa spoľahol na niekoľko mesiacov staré odpovede, ktoré sa v

administratívnom spise ani nenachádzajú (sú len sprostredkované prostredníctvom podaní ŠOP SR a
NAPANT-u, pričom nie je možné z administratívneho spisu preveriť ich správnosť a reálnosť).

62. Ako správne uviedol žalobca, stav sa mohol za niekoľko mesiacov zmeniť, pričom žalovaný mal mať
aktuálne informácie ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia a nie sa spoliehať na niekoľko mesiacov
staré a sprostredkované informácie. Sprostredkované tvrdenia žalovaného tak nemohli preukázať, že

v danom čase (v čase vydania napadnutého rozhodnutia) a v súvislosti s konkrétnou situáciou, nie sú
voľné kapacity na umiestnenie medveďa hnedého, a teda z administratívneho spisu nie je žiadnym
spôsobom preukázané tvrdenie žalovaného o splnení podmienky o zisťovaní inej alternatívy v zmysle §
40 ods. 2 zákona o ochrane prírody. V nadväznosti na záver o nepreukázaní dostatočného preverenia
existencie inej ekonomicky a technicky realizovateľnej alternatívy riešenia stavu jedincov medveďa

hnedého v poľovnom revíri, ako je ich usmrtenie, správny súd zdôrazňuje, že usmrtenie chráneného
živočícha musí byť vždy až poslednou možnosťou prichádzajúcou do úvahy, ak všetky do úvahy
prichádzajúce menej invazívne alternatívy sú nereálne alebo nerealizovateľné. Za tým účelom musí
orgánverejnejsprávydostatočnezistiťskutkovýstavveci,čosavtejtovecinestalo.Správnysúduvádza,
že: ,,úspešnosť“ žiadateľa o výnimku nastáva len za predpokladu, že je splnená každá z podmienok

uvedená v § 40, pričom po splnení týchto je možné povoliť činnosti a zásahy, ktoré sú zákonom a
priori zakázané“ (Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Svk/22/2021 zo dňa
26.08.2022). Bolo tak povinnosťou žalovaného ako ústredného orgánu verejnej správy a odborníka
na ochranu životného prostredia, aby preukázal, že so zreteľom na najlepšie relevantné vedecké
a technické poznatky, ako aj vzhľadom na okolnosti predmetnej osobitnej situácie, neexistuje iné

uspokojivé riešenie ako vydanie výnimky na usmrtenie ôsmich jedincov chráneného živočícha.

63. Na podklade vyššie uvedených skutočností tak správny súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby,
a preto v súlade s § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP napadnuté rozhodnutie, v spojení so zmeneným
napadnutým rozhodnutím, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Správny súd pristúpil aj k

zrušeniu zmeneného napadnutého rozhodnutia, a to z dôvodu, že v prípade, ak by zrušil len výlučne
napadnutého rozhodnutie, zmenené napadnuté rozhodnutie, ako priamo naviazané a odkazujúce na
napadnuté rozhodnutie, by bolo de facto neúčinné a nevyvolávalo by žiadne právne následky (zmenené
napadnuté rozhodnutie by fakticky nemohlo bez napadnutého rozhodnutia vyvolávať účinky); správny
súd tak precizoval označenie napadnutého rozhodnutia, a to aj s prihliadnutím na to, že žalobca

žiadal zrušenie napadnutého rozhodnutia ako celku (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/97/2022 zo dňa 28.08.2024). Keďže medzi napadnutým rozhodnutím
(akohlavnýmrozhodnutím)azmenenýmnapadnutýmrozhodnutímjezjavnýakcesorickývzťah,správny
súd pristúpil k zrušeniu oboch rozhodnutí.

64. Žalovaný ako orgán verejnej správy bude v ďalšom konaní povinný vec znovu prejednať, pričom
bude viazaný právnym názorom tunajšieho súdu vyjadreného v tomto rozsudku. Žalovaný po vrátení
veci preskúma možnosť pokračovania konania, a to vo vzťahu k časovému hľadisku udelenej výnimky
zo zakázanej činnosti a ak dospeje k záveru o možnosti pokračovania v konaní, tak bude postupovať
tak, aby malo jeho konanie oporu v dostatočne zistenom skutkovom stave veci a aby jeho rozhodnutia

boli preskúmateľné.

65. S odkazom na ustálenú súdnu prax (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Sžk/12/2019 zo dňa 03.09.2019) správny súd odkazuje na názor kasačného súdu, ktorý uviedol, že
je potrebné predovšetkým riešiť príčiny a nielen dôsledky stretu s medveďom hnedým, a to najhorším

možným spôsobom, odstrelom živej bytosti. Krajnému riešeniu, odstrelu živej bytosti, medveďa
hnedého, je možné pristúpiť výnimočne a iba v prípade, ak skutočne v konkrétnej posudzovanej
skutkovej situácii neexistuje uspokojujúca alternatíva pre vyriešenie problému tak, ako to Slovenskej
republike ukladajú zákony a únijná úprava. Úvaha správnych orgánov vyjadrená v dôvodoch rozhodnutímusí zodpovedať zisteným skutkovým okolnostiam a musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní, musí
byť logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení, ktoré naplňujú aplikáciu zákonných
ustanovení, podľa ktorých správny orgán rozhodol.

66. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP. Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd právo na náhradu

trov konania nepriznal, pretože nevzhliadol dôvody, pre ktoré by bolo potrebné, aby mu bolo toto právo
priznané – ďalšiemu účastníkovi konania nebola zo strany správneho súdu uložená žiadna povinnosť a
zároveň ďalší účastník konania v konaní nevyvinul žiadnu procesnú aktivitu, na podklade ktorej by mu
vzniklo právo na náhradu trov konania.

67. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho
súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia
tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.

1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny

súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je

žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).