Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 30, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-12C/78/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115206537
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Soňa Valoušková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1115206537.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, sudkyňou Mgr. Soňou Valouškovou, v spore žalobcov: 1/ A.. C. Č., nar.

XX.XX.XXXX, E. X, L., 2/ A.. L. Č., nar. XX.XX.XXXX, E. X, L., 3/ H.. C. Č., nar. XX.XX.XXXX, E.
X, L., všetci žalobcovia zastúpení advokátkou: JUDr. Lívia Krnčoková, Ul. 29. augusta 5, Bratislava,
proti žalovaným: 1/ H. F., nar. XX.XX.XXXX, R. H. X, L., 2/ F. F., N.. XX. C. XX, L., obaja žalovaní
zastúpení advokátom: JUDr. Tomáš Plank, Námestie slobody 10, Bratislava, o zaplatenie 13.142,52
eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 2.888,76 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne
od 09.06.2015 do zaplatenia, zastavuje.

II. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ až 3/ spoločne a nerozdielne
sumu 2.353,11 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 09.06.2015 do zaplatenia,
všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

IV. Žalobcom 1/ až 3/ priznáva spoločne a nerozdielne proti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne
nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 55,42 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou pôvodne doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 04.03.2015, sa žalobcovia 1/ až
3/ domáhali voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia sumy 13.142,52 eura. Žalobu odôvodnili tým, že sú
podielovýmispoluvlastníkmibytovéhodomunachádzajúcehosavL.naE.X,súp.č.XXXX,postaveného
na pozemku parcely registra „M.“, parc. č. XXXX/X o výmere 252 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria,
zapísaného na LV č. XXXX, okres L. A., obec L. - R. H., katastrálne územie: R. H. (ďalej len „bytový
dom“). V predmetnom bytovom dome sa nachádza aj byt č. X, ktorého užívateľom z titulu nájmu bol

nebohý A.. J. F., nar. XX.XX.XXXX a po jeho smrti sa nájomcom stala jeho manželka H.. U. F., nar.
XX.XX.XXXX,zomr.XX.XX.XXXX;následnepojejsmrtisaužívaniabytuč.Xujaližalovaní,domnievajúc
sa,ženanichprešielnájombytupodľa§706Občianskehozákonníka.Žalobcoviapodalidňa20.03.2012
na S. súd L. A. voči žalovaným žalobu o určenie, že k prechodu nájmu bytu č. X nedošlo a o vypratanie
tejto nehnuteľnosti, z dôvodu, že nebola splnená podmienka spolužitia s nájomcom v deň jeho smrti v
spoločnej domácnosti; konanie je vedené pod sp. zn. XXC/XX/XXXX. V uvedenom konaní súd na návrh
žalovaných dňa 28.08.2012 vydal predbežné opatrenie, ktorým uložil žalobcom povinnosť zabezpečiť

žalovaným nerušené užívanie bytu a zdržať sa konania, ktorým by žalovaným znemožnili akokoľvek
byt č. X užívať, ako aj užívať služby spojené s užívaním bytu vrátane pokojného obývania bytu, a
to až do právoplatného skončenia konania o určenie, že k prechodu nájmu nedošlo, vedenom na S.
súde L. A. pod sp. zn. XXC/XX/XXXX; uznesenie bolo žalobcom doručené dňa 04.09.2012 a doposiaľnebolo zrušené. Žalovaní užívali byt od 22.12.2011 do 30.12.2014, kedy byt spolu s kľúčmi odovzdali
žalobcom; od 04.09.2012 ho užívali na základe predbežného opatrenia. V prípade, ak budú žalobcovia
v konaní vedenom pod sp. zn. XXC/XX/XXXX úspešní, budú mať voči žalovaným nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia z dôvodu užívania bytu bez právneho titulu v období od 22.12.2011 do
03.09.2012 a na základe právneho titulu, ktorý odpadol (predbežné opatrenie) v období od 04.09.2012
do 30.12.2014. Byt je o výmere XX,XX H.X, patrí k nemu pivničná kobka o výmere X,XX H.X a balkón/
loggia o výmere X,XX H.X. Podľa znaleckého posudku č. X/XXXX, vypracovaného znalcom A.. L. J.,
J.. v konaní o zrušenie a vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva vedeného medzi žalobcami a

Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava a H. časťou L. - R. H. ako žalovanými v t.č. právoplatne
skončenom konaní vedenom na F. súde v L. pod sp. zn. XCo/XXX/XXXX, XCo/XXX/XXXX, XCo/
XXX/XXXX (ďalej len „znalecký posudok č. 3/2012“), je potenciálny neregulovaný nájom za užívanie
predmetného bytu v sume 505,52 eura mesačne. Žalovaní pritom žalobcom platili za užívanie bytu
mesačne len regulované nájomné od februára 2012 do decembra 2012 v sume 92,84 eura, od januára
2013 do decembra 2013 v sume 133,69 eura a od januára 2014 do decembra 2014 v sume 160,43 eura.

Žalobcovia sa preto v predmetnom konaní domáhali zaplatenia rozdielu medzi obvyklým nájomným a
skutočne zaplateným regulovaným nájomným, a to za obdobie od februára 2012 do decembra 2012 v
sume 412,68 eura za mesiac, od januára 2013 do decembra 2013 v sume 371,83 eura za mesiac eura
a od januára 2014 do decembra 2014 v sume 345,09 eura za mesiac, t.j. spolu v sume 13.142,52 eura,
nakoľko práve o túto sumu sa na ich úkor žalovaní bezdôvodne obohatili. Zároveň súdu navrhli prerušiť

konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na S. súde L. pod sp. zn. XXC/XX/XXXX.
Predmetnú žalobu podali len z opatrnosti v záujme zachovania premlčacej doby, pričom mali za to, že
subjektívna premlčacia doba ešte plynúť nemôže, nakoľko pre začiatok jej plynutia sa vyžaduje skutočná
a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné
obohatenie a o tom, kto ho získal; žalobcovia v súčasnosti z dôvodu prebiehajúceho konania pod sp.

zn. XXC/XX/XXXX a v ňom vydaného predbežného opatrenia nemôžu mať skutočnú vedomosť o tom,
či sa žalovaní na ich úkor bezdôvodne obohatili, avšak predpokladajú, že tomu tak je. K žalobe pripojili
listinné dôkazy: výpis z LV č. XXXX, zápis o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu, úmrtný list H.. U.
F., žiadosti žalovaných o prechod do nájmu, žaloba o určenie, že k prechodu nájmu nedošlo, podaná
na S., uznesenie S. zo dňa 28.08.2012, č.k. XXC/XX/XXXX-XX, uznesenie F. zo dňa 18.12.2012, č.k.

XCo/XXX/XXXX-XXX, zápisnica o odovzdaní bytu č. X, znalecký posudok č. X/XXXX, predpisy úhrad
nájomného platné od 01.08.2012, od 01.01.2013, od 01.01.2014.

2. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcov popreli a súčasne vzniesli
námietku premlčania, nakoľko v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka subjektívna premlčacia doba v

prípade bezdôvodného obohatenia plynie odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, pričom žalobcom boli dávno známe okolnosti zakladajúce
uplatnenie subjektívnej premlčacej doby; vzhľadom na dátum podania žaloby dňa 04.03.2015 je nárok
žalobcov spred 04.03.2013 premlčaný. Aj keď nesúhlasili s aplikáciou trojročnej premlčacej doby, aj pri
tejto by bol nárok premlčaný za obdobie spred 04.03.2012, pričom žalobcovia si uplatňujú nárok od

22.12.2011. Uviedli, že byt užívali do 30.12.2014 aj v zmysle predbežného opatrenia v konaní vedenom
naS.podsp.zn.XXC/XX/XXXX,ktorýmsúduložilžalobcompovinnosťzabezpečiťimnerušenéužívanie
bytu. Žalobcovia pred vydaním predbežného opatrenia i po ňom vytvorili podmienky, ktoré sťažili a
nakoniec znemožnili užívanie bytu, keďže na vady a potrebu ich odstránenia žalovaní upozorňovali
správcu, ktorý opravy nezabezpečil z dôvodu, že nedostal povolenie od žalobcov ako vlastníkov;

uvedené viedlo k ukončeniu užívania bytu, pričom tieto okolnosti sú dôležité pre posúdenie primeranosti
žalovaného nároku. Cena nájomného v zmysle znaleckého posudku by bola možno primeraná v
bezvadnom byte, nie však v predmetnom byte s neriešenými závadami. Zároveň mali za vhodné
prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na S. pod sp. zn. XXC/XX/XXXX,
ktoré je dôležité z dôvodu, či žalovaní ako legálni nájomcovia správne platili regulované nájomné.

3. Uznesením zo dňa 11.09.2015, č.k. XXC/XX/XXXX-XX, súd prerušil konanie do právoplatného
skončenia konania vedeného na S. súde L. pod sp. zn. XXC/XX/XXXX. Po právoplatnom skončení
uvedeného konania (18.05.2020) súd pokračoval v konaní vykonávaním procesných úkonov.

4. Žalobcovia v replike zotrvali na podanej žalobe v celom rozsahu. Poukázali na to, že právny základ
vzniku ich nároku je preukázaný rozsudkom S. zo dňa 16.11.2016, č.k.XXC/XX/XXXX-XXX, ktorý v
spojení s rozsudkom F. zo dňa 31.03.2020, č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX, nadobudol dňa 18.05.2020
právoplatnosť, ktoré rozhodnutia pripojili k vyjadreniu. Uvedenými rozsudkami je preukázané, že súdprávoplatne určil, že k prechodu nájmu bytu č. X na žalovaných nedošlo. Zo žaloby, resp. z tabuľky
v nej uvedenej je zrejmé, že si uplatňujú nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od
februára 2012 do decembra 2014, a nie od 22.12.2011; námietku premlčania vznesenú žalovanými preto

považovali za neopodstatnenú. Žalobcom boli okolnosti zakladajúce uplatnenie subjektívnej premlčacej
doby boli známe až dňom 18.05.2020, t.j. právoplatnosťou rozsudku, ktorým súd určil, že k prechodu
nájmu nedošlo. Tvrdenia žalovaných o sťažení a znemožnení užívania bytu považovali za všeobecné a
nepreukázané.Žalovanítiežpotvrdilifaktickéužívaniebytudo30.12.2014.Pokiaľišloocenunájomného
určenú znaleckým posudkom, uviedli, že znalec pri vypracovaní znaleckého posudku musel prihliadať

i na stav predmetného bytu; súdy zároveň nemôžu hodnotiť odborné závery, ku ktorým znalec dospel
z hľadiska ich správnosti. Žalovaní nesprávnosť záverov vyplývajúcich zo znaleckého posudku nijakým
spôsobom nepreukázali.

5. Žalovaní v duplike zotrvali na vznesenej námietke premlčania, majúc za to, že nárok žalobcov
je premlčaný za obdobie pred 04.03.2013, nakoľko zo správania žalobcov v žalovanom období je

zrejmé, že nájomný pomer žalovaných nepovažovali za legálny; ich subjektívna vedomosť o tom, kto
podľa nich neoprávnene obýva byt, je daná od počiatku žalovaného obdobia. Nie sú pritom potrebné
právne alebo súdne zistenia právnych skutočností, ale iba skutkové. Vzhľadom na uvedené je vylúčená
aplikácia trojročnej premlčacej doby. Uvedené skutočnosti pritom vyplývajú i zo spisu súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. XXC/XX/XXXX, v ktorom konaní bola žaloba podaná dňa 02.08.2012; uvedený

spis navrhli pripojiť. Ďalej poukázali na to, že žalobcovia nerozporujú, že rodičia žalovaných byt
užívali legálne a mali k nemu nájomné právo v režime regulovaného nájmu. OF. v konaní vedenom
pod sp. zn. XXC/XX/XXXX vydal predbežné opatrenie, ktorým žalobcom uložil povinnosť zabezpečiť
žalovaným nerušené užívanie a obývanie predmetného bytu a zdržať sa konania, ktorým by žalovaní
znemožnili akokoľvek byt užívať ako aj užívať služby spojené s užívaním bytu vrátane pokojného

obývania bytu, a to až do právoplatného skončenia konania. Súd uvedeným predbežným opatrením
predĺžil legálnosť užívania bytu žalovanými až do skončenia sporu; uvedeným nadviazal na predošlý
známy a nenamietaný nájomný pomer rodiny s regulovaným nájomným. Nie je preto pravda, že
žalovaní užívali byt v žalovanom období bez právneho titulu. Zároveň žalovaní ukončili užívanie bytu
skôr, ako skončila právna účinnosť predbežného opatrenia. Aj keď konanie vedené pod sp. zn. XXC/

XX/XXXX skončilo v neprospech žalovaných, neznamená to, že sa predbežné opatrenie anuluje a
že nemalo žiadne právne účinky. Žalobcovia sa tiež správali v zmysle právnej úpravy regulovaného
nájomného, keď žalovaným toto v zákonných lehotách zvyšovali; rovnako sa tak správali i žalovaní,
keď zvýšené regulované nájomné na výzvy žalobcov platili. Aj keď v žalovanom období medzi nimi
nebol formálny nájomný vzťah, tento nahradili aplikáciou režimu regulovaného nájomného na oboch

stranách. Žalobcovia zároveň nedodržali podmienky predbežného opatrenia a nezabezpečili žalovaným
nerušené užívanie bytu, naopak toto im sťažovali a znemožňovali, pričom uvedené skutočnosti vyplývajú
zo spisu sp. zn. XXC/XX/XXXX. Žalobcovia preto svojím správaním znížili hodnotu užívania bytu, ktorá
tak neprevýšila zaplatené regulované nájomné. Ohľadom neumožnenia riadneho užívania bytu pripojili
e-mailovú korešpondenciu so správcom domu L., v ktorej požadovali výrobu elektronického kľúča od

domu, ktorý znefunkčnili žalobcovia a opravu sociálneho zariadenia a stúpačiek vody, s tým, že správca
je zástupcom vlastníkov; listy a e-maily adresované H.o, z ktorých vyplýva sťažnosť na havarijný stav
kúpeľne a žiadosť o elektronický kľúč; a poukázali na uznesenie o predbežnom opatrení v konaní
vedenom pod sp. zn. XXC/XX/XXXX v spojení s uznesením odvolacieho súdu, z ktorých vyplýva, že
žalobcovia im sťažovali a znemožňovali užívanie bytu.

6. Na pojednávaní dňa 09.06.2021 žalobcovia rozšírili uplatnený nárok o úrok z omeškania vo výške 8 %
ročnezosumy13.142,52euraod09.06.2015,t.j.ododňavyjadreniažalovanýchkžalobe,dozaplatenia,
ktorú zmenu žaloby súd na tomto pojednávaní pripustil. Uviedli, že žalovaní nájomcami bytu neboli, a
pretosaichnemohlatýkaťanizmluvaospráve.Popreli,žebyžalovanínemalielektronickýkľúčoddomu,

nakoľko mali dva a chceli ďalšie dva, k čomu predložili potvrdenie o prevzatí čipového kľúča žalovanou
2/. Žalovaní nepreukázali, že by byt nebol schopný užívania; zároveň, ak byt nemohli užívať, mohli
ho odovzdať skôr, čo však neurobili, ale domáhali sa vydania predbežného opatrenia a jeho zrušenia
sa následne nedomáhali, keď toto bolo zrušené až na návrh žalobcov. Ohľadom výšky uplatneného
nároku založili do spisu rozsudok F. zo dňa 30.05.2018, sp. zn. XM./XXX/XXXX, týkajúci sa iného bytu v

rovnakom bytovom dome. Žalovaní zotrvali na vznesenej námietke premlčania. V roku 2013 žalobcovia
podali hromadnú žalobu na Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a žiadali od Slovenskej
republiky kompenzáciu za to, že štát umožnil užívanie bytov vo vlastníctve súkromných osôb inými
nájomcami, o čom predložili potvrdenie o podaní takejto žaloby v angličtine; rozhodnutie vo veci evidujeMinisterstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a žalovaní budú navrhovať jeho zabezpečenie súdom.
Žalobcovia boli úspešní a určite dostali aj nejakú náhradu, a preto ak by dostali náhradu aj za tento byt,
išlo by o duplicitný nárok. Zákon č. 260/2011 Z.z. umožňoval požadovať vlastníkmi bytov pre nájomcov

náhradné byty od mesta a nakoľko žalobcovia boli v tejto problematike vrcholne orientovaní, domnievali
sa, že si tieto nároky i uplatnili, v ktorom prípade by išlo o triplicitu; budú požadovať i vykonanie dôkazu
- dopytu od Hlavného mesta Slovenskej republiky, či si žalobcovia náhradu a za aké byty a od ktorých
nájomcovuplatnili.Ďalejpoukázalinato,žeL.zastupovalmestoakopodielovéhospoluvlastníka.Navrhli
vypočuť p. F., zástupcu L., ako svedka.

7. Žalobcovia v ďalšom uviedli, že v danom prípade nastala situácia, kedy začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby nastal až po skončení objektívnej premlčacej doby; ich nárok uplatnený v predmetnom
konaní sa preto mohol premlčať len uplynutím objektívnej premlčacej doby a zopakovali argumentáciu
už uvedenú v predošlých vyjadreniach. To, že nemali skutočnú vedomosť o užívaní bytu žalovanými
bez právneho dôvodu, je preukázané i tým, že až do právoplatného skončenia konania vedeného pod

sp. zn. XXC/XX/XXXX uplatňovali voči žalovaným len zaplatenie regulovaného nájomného, čo potvrdili
aj žalovaní. Poukázali i na rozhodnutie X. zo dňa 25.06.2008, sp. zn. XCG./XX/XXXX. Zároveň boli
žalobcovia názoru, že v danom prípade je potrebné aplikovať desaťročnú premlčaciu dobu podľa §
107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko na strane žalovaných sa jednalo o úmyselné bezdôvodné
obohatenie, čo je preukázané právoplatnými rozsudkami v konaní vedenom pod sp. zn. XXC/XX/XXXX,

z ktorých vyplýva, že žalovaní nesplnili zákonné podmienky prechodu nájmu bytu, nakoľko títo nežili s
H.. U. F. v čase jej smrti v spoločnej domácnosti a majú vlastný byt, resp. bývanie; uvedeného si pritom
žalovaní museli byť vedomí. Pokiaľ za týchto okolností užívali predmetný byt za regulované nájomné
vo výške, ktorá ani zďaleka nezodpovedá trhovej hodnote nájmu bytu v centre Bratislavy v obdobnej
výmere, museli vedieť, že sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohacujú a toto obohatenie získať aj chceli.

Sťažovanie a znemožňovanie užívania bytu žalobcami považovali za nepreukázané a poukázali na
to, že žalovaní sa nikdy nedomáhali výkonu predbežného opatrenia, z čoho vyplýva, že užívanie bytu
bolo realizované v zmysle predbežného opatrenia. Žalovaní byt užívali i pred vydaním predbežného
opatrenia. Okrem toho, žalobcovia vo vzťahu k žalovaným nemali žiadne povinnosti prenajímateľa a
žalovaní nemali žiadne práva nájomcu, preto akékoľvek ich žiadosti o opravu sú bez právneho významu;

naviac, tieto neboli doručené žalobcom, ale spoločnosti L., ktorá vo vzťahu k žalovaným nemala žiadne
povinnosti; čo vyplýva i zo zmluvy č. XXX/XXXX o výkone správy a údržby domovej nehnuteľnosti, ktorá
zanikla z dôvodu výpovede dňom 30.09.2013, ktorú zmluvu i výpoveď žalobcovia pripojili k vyjadreniu.
Žalobcovia si od žalovaných uplatňujú nárok aj za obdobie, kedy platilo uznesenie S. zo dňa 28.08.2012,
č.k. XXC/XX/XXXX-XX, na základe ktorého žalovaní byt užívali od 04.09.2012 do 20.11.2015, kedy S.

uznesením, č.k. XXC/XX/XXXX-XXX, na návrh žalobcov zrušil predbežné opatrenie. Pokiaľ žalovaní
tvrdili, že súd predbežným opatrením predĺžil legálnosť užívania bytu žalovanými, s uvedeným sa
nestotožnili. Žalovaní nikdy neboli vo vzťahu k žalobcom v pozícii nájomcov a ani v pozícii regulovaných
nájomcov, a preto nemohla byť predbežným opatrením predĺžená legálnosť užívania bytu. Skutočnosť,
že žalobcovia boli na základe predbežného opatrenia povinní strpieť užívanie bytu žalovanými a že

žalovaní v tomto období mali uhrádzať regulované nájomné, nemožno vykladať ako ponuku a akcept
a základ zmluvného vzťahu; naviac, žalovaní regulované nájomné riadne neuhrádzali od januára 2013
do augusta 2014, pričom dlh na nájomnom si museli uplatniť súdnou cestou v konaní vedenom pod sp.
zn. XXRo/XXX/XXXX, ohľadom čoho pripojili návrh na vydanie platobného rozkazu a platobný rozkaz
vydaný v uvedenom konaní. Na časť nároku v období od 28.08.2012 do 30.12.2014, kedy boli viazaní

predbežným opatrením, sa vzťahuje § 340 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“); k plynutiu
premlčacej doby vo vzťahu k tomuto obdobiu preto nemohlo dôjsť skôr ako právoplatnosťou uznesenia
S. zo dňa 20.11.2015, č.k. XXC/XX/XXXX-XXX, ktorým bolo predbežné opatrenie zrušené a ktoré
pripojili k vyjadreniu. Predmetom náhrady v zmysle § 340 CSP je pritom akákoľvek ujma, ktorá vznikla
v priamej príčinnej súvislosti s nariadením predbežného opatrenia a trvaním jeho právnych účinkov;

primárne pôjde o majetkovú škodu vyjadriteľnú v peniazoch a nároky bezdôvodného obohatenia.
Zodpovednosť žalovaných je daná bez ohľadu na zavinenie, nakoľko zodpovedajú len za následok; ide
o zákonnú zodpovednosť sui generis, ktorá vyplýva z procesného predpisu, v ktorej súvislosti poukázali
na rozsudkom Krajského súdu v L.i zo dňa 13.08.2020, sp. zn. XXM./XX/XXXX. Podmienky v zmysle
§ 340 CSP sú splnené, nakoľko predbežné opatrenie bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa

návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo žalovaných bolo uspokojené, nakoľko žalovaní
sa prechodu nájmu nedomohli.8. Žalovaní s podaním zo dňa 26.07.2021 predložili rozhodnutie ESĽP zo dňa 27.06.2017, č. 51414/11
a prehlásenie H. F.. Zároveň súd požiadali, aby urobil dotaz na Magistrát mesta Bratislava, či žalobcovia
dostali finančnú kompenzáciu za obsadené byty v dome s regulovaným nájomným v zmysle zákona

č. 260/2011 Z.z., nakoľko im túto informáciu odmietol poskytnúť. Ohľadom predloženého znaleckého
posudku namietli, že ide o posudok vypracovaný v inom konaní, pričom vyčíslenie trhového nájomného
je len teoretické, znalec v konkrétnom byte nebol a nájomné stanovil hypoteticky s predpokladom plnej
technickej užívateľnosti bytu bez závad, ktorý záver s poukazom na stanovisko zástupcu správcovskej
organizácie spochybňujú.

9. Na pojednávaní dňa 10.11.2021 žalobcovia predložili žiadosť žalobkyne 3/ adresovanú L., z ktorej
vyplýva, že žalobkyňa 3/ žiadala správcu, aby havarijný stav bol riešený ihneď a súhlasila aj s realizáciou
opráv; obsahuje tiež konštatovanie havarijnej služby, že únik vody v byte a zatopenie ďalších troch bytov
spôsobilaneodbornenainštalovanápráčkavkúpeľnivpredmetnombyte;návrhnavydaniepredbežného
opatrenia v konaní vedenom pod sp. zn. XXC/XX/XXXX, z ktorého vyplýva, že žalovaní mali v byte

zabezpečený komfort bývania a mali v ňom aj svoje osobné veci, v tomto byte bývajú a byt plní funkciu
ich bývania; a kompletný znalecký posudok č. X/XXXX s prílohami, poukazujúc i na to, že znalec v
tomto uviedol, že byty neboli sprístupnené a prípadné odchýlky nemajú na určenú výšku nájomného
vplyv. Žalobcovia si žiadosť v zmysle zákona č. 260/2011 Z.z. uplatnili, avšak kompenzáciu nedostali,
pričom tieto nároky sú predmetom iného súdneho konania, v ktorom predmetný byt zahrnutý nie je. K

rozhodnutiu ESĽP uviedli, že kompenzácia im bola priznaná za porušenie ich práva na pokojné užívanie
majetku v dôsledku uplatňovania regulácie nájomného na byty, táto však nepredstavuje doplatenie
trhového nájomného, ale jedná sa o náhradu majetkovej aj nemajetkovej ujmy spočívajúcej v obmedzení
vlastníkov bytov; z rozhodnutia pritom nie je zrejmé, aká časť finančnej kompenzácie sa týka jednotlivých
bytov. Táto finančná kompenzácia nemá nič spoločné s s nárokom uplatňovaným v predmetnom konaní.

Žalovaní poukázali na to, že list žalobkyne 3/ potvrdzuje havarijnosť bytu, pričom na tomto nie je dátum;
v texte sa spomína iba dátum riešenia veci žalobkyňou podľa jej vlastného tvrdenia a jej subjektívne
tvrdenie, že haváriu spôsobili žalovaní. Ohľadom znaleckého posudku uviedli, že je nesporné, že znalec
v byte nebol a výšku nájomného určil s predpokladom, že byt je plne funkčný. To, že nebol funkčný a že
bol zatopený, uznávajú obidve strany, hoci každá vidí inú príčinu.

10. Súd vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 09.03.2022, č.k. XXC/XX/XXXX-XXX, ktorým
žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu
7.859,38 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 09.06.2015 do zaplatenia; všetko do
troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.); vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcom

priznal spoločne a nerozdielne proti žalovaným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 19,60 % (výrok III.). Na základe vykonaného dokazovania, za súčasnej aplikácie ustanovení
§ 451 ods. 1, ods. 2, § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel súd k záveru o čiastočnej dôvodnosti
žaloby. Z výpisu z LV č. XXXX mal súd preukázané, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi
predmetného bytového domu, pričom v konaní bolo nesporné, že ide o bytový dom na E. X v L..

Žalovaní 1/ a 2/ žiadosťami zo dňa 23.02.2012 ako vnuci H.. U. F., po jej smrti požiadali jedného
zo spoluvlastníkov bytového domu o prechod nájmu bytu č. X podľa § 706 Občianskeho zákonníka.
Pripojeným spisom S. sp. zn. XXC/XX/XXXX, mal súd preukázané, že všetci spoluvlastníci bytového
domu podali dňa 20.03.2012 na súd žalobu o určenie, že k prechodu nájmu nedošlo; súd po čiastočnom
zastavení konania vo vzťahu k H., ktorá prestala byť spoluvlastníkom bytového domu, a zmene žaloby

pripustenej na pojednávaní dňa 16.11.2016, rozhodol rozsudkom zo dňa 16.11.2016, č.k. XXC/XX/
XXXX-XXX v spojení s rozsudkom F. v L. zo dňa 31.03.2020, č.k. XXM./XXX/XXXX-XXX, právoplatným
dňa 18.05.2020, tak, že určil, že k prechodu nájmu bytu č. X na žalovaných nedošlo a žalovaní
nie sú nájomcami tohto bytu. Žalovaní tak od smrti ich starej matky H.. U. F.Á. dňa 20.12.2011 do
30.12.2014, kedy ho žalobcom zápisnične odovzdali, užívali bez právneho dôvodu, a to bez ohľadu

na súdom nariadené predbežné opatrenia v konaní vedenom pod sp. zn. XXC/XX/XXXX; predbežné
opatrenie legálnosť užívania bytu žalovanými nezaložilo, ale len dočasne upravilo pomery strán sporu
do právoplatného skončenia konania. Zaoberajúc sa vznesenou námietkou premlčania za obdobie
do 04.03.2013, súd túto vyhodnotil ako dôvodnú, majúc za to, že žalobcovia o tom, že na strane
žalovaných vzniklo bezdôvodné obohatenie užívaním predmetného bytu po smrti ich starej matky bez

právneho dôvodu, vedeli už v čase podania žaloby vo veci vedenej pod sp. zn. XXC/XX/XXXX, a
nie až právoplatnosťou rozsudku v uvedenom konaní. Podľa názoru súdu žalobcom nič nebránilo,
aby predmetnú žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia podali súčasne so žalobou o určenie, že
k prechodu nájmu nedošlo. Ak teda žalobcovia podali predmetnú žalobu dňa 04.03.2015, nárok navydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.02.2012 do 04.03.2013 je v zmysle § 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka premlčaný. t.j. premlčané je obdobie vyčíslené v žalobe do februára 2013 v
sume 5.283,14 eura, v ktorej časti súd žalobu zamietol. Za dôvodný potom vyhodnotil nárok žalobcov

na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od marca 2013 do decembra 2014 v sume 7.859,38
eura, v ktorom období súd užívanie bytu žalovanými vyhodnotil ako bez právneho dôvodu. Súd pri výške
priznaného bezdôvodného obohatenia vychádzal zo žalobcami vyčísleného bezdôvodného obohatenia
ako rozdielu medzi regulovaným nájomným plateným žalovanými a trhovým neregulovaným nájomným
vyčísleným znaleckým posudkom č. X/XXXX, v ktorom znalec určil výšku neregulovaného nájmu k

predmetnému bytu ku dňu 26.04.2012 v sume 505,52 eura mesačne, s ktorým znaleckým posudkom sa
súd stotožnil; uvedeným spôsobom rozhodol F. v konaní vedenom pod sp. zn. XCo/XXX/XXXX v inom
konaní týkajúcom sa bytu v totožnom bytovom dome. Predpismi úhrad od 01.08.2012, od 01.01.2013
a od 01.01.2014 mal súd preukázané, že regulované nájomné do 30.07.2012 bolo v sume 92,84 eura
mesačne, od 01.08.2012 v sume 111.41 eura mesačne, od 01.01.2013 v sume 133,69 eura mesačne a
od 01.01.2014 v sume 160,43 eura mesačne. Pokiaľ žalovaní namietali nemožnosť riadneho užívania

bytu z dôvodu jeho havarijného stavu, súd túto námietku vyhodnotil ako účelovú, nakoľko po žiadostiach
o odstránenie havarijného stavu byt užívali ešte 2 roky; po žiadosti o výrobu náhradného kľúča ešte
3 roky, keď žalobcom ho odovzdali až 30.12.2014. Zároveň právo na zľavu z nájomného alebo úhrad
za plnenia poskytované s užívaním bytu zákon (§ 698 ods. 3 Občianskeho zákonníka) priznáva len
nájomcom, pričom žalovaní nájomcami bytu neboli. Nakoľko sa žalovaní s plnením peňažného dlhu

dostali do omeškania, súd ich podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 10c
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom k 31.01.2013 zaviazal aj na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 8 % od uplatneného dátumu 09.06.2015, kedy mali žalovaní žalobu preukázateľne
doručenú, do zaplatenia. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení
s § 262 ods. 2 CSP tak, že žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu ich absolútneho

úspechu 19,60 % (úspech žalobcov 59,80 %; úspech žalovaných 40,20 %), o výške ktorej rozhodne
súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Predmetný rozsudok súdu prvej inštancie
nadobudol vo výroku I. právoplatnosť.

11. F. na odvolanie žalobcov, uznesením zo dňa 24.04.2024, č.k. XCo/XX/XXXX-XXX, rozsudok súdu

prvej inštancie v napadnutej časti (zamietavý výrok a závislý výrok o náhrade trov konania) zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd uviedol, že v čase podania žaloby o určenie, že k prechodu
nájmu nedošlo v konaní vedenom na S. pod sp. zn. XXC/XX/XXXX, nemali skutočnú vedomosť o
tom, či sa žalovaní na ich úkor obohatili alebo nie, je v rozpore so skutkovými tvrdeniami žalobcov v
žalobe v uvedenom konaní ako aj so zisteniami vyplývajúcimi z rozhodnutia S. v uvedenom konaní.

Odvolací súd mal za to, že žalobcovia už v čase podania žaloby o určenie, že k prechodu nájmu nedošlo,
mali dostatok relevantných informácií postačujúcich na to, aby prijali záver o tom, že na žalovaných
nájom k predmetnému bytu neprešiel, pričom vedomosť žalobcov o tom, že zo strany žalovaných
dochádza k obohateniu na ich úkor, ako aj o predpokladanej výške, je zrejmá aj z obsahu odvolania
žalobcov proti uzneseniu o vydaní predbežného opatrenia v konaní o určenie, že k prechodu nájmu

nedošlo a uvedenému napokon nasvedčuje aj skutočnosť, že za účelom zistenia neregulovanej výšky
nájmu požiadali žalobcovia o vypracovanie znaleckého posudku už začiatkom roka 2012 a tento bol
vypracovaný už dňa 30.06.2012. Nestotožnil sa preto s argumentáciou žalobcov, že o tom, že žalovaní
sanaichúkorskutočneobohatili,sapreukázateľnedozvedeliaždňomprávoplatnéhoskončeniakonania
vedeného na S. pod sp. zn. XXC/XX/XXXX, t.j. dňom 18.05.2020. Ako dôvodnú odvolací súd vyhodnotil

námietku žalobcov, že súd prvej inštancie pri posudzovaní námietky premlčania opomenul vzhliadnuť na
to,žezobsahužalobyiďalšíchpodanížalobcovvyplýva,ženároknavydaniebezdôvodnéhoobohatenia
si uplatnili aj za obdobie platnosti predbežného opatrenia vydaného Okresným súdom Bratislava I v
konaní vedenom pod sp. zn. 11C/64/2012, ktorým súd žalobcom uložil povinnosť žalovaným zabezpečiť
nerušené užívanie a obývanie predmetného bytu, a to až do právoplatného skončenia konania vo

veci samej, ktoré predbežné opatrenie bolo na návrh žalobcov (z dôvodu, že žalovaní im byt dňa
30.12.2014 odovzdali) zrušené uznesením S. súdu L. I zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XXC/XX/XXXX-XX,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.2015. Časť nároku v predmetnom konaní si tak žalobcovia
uplatnili s poukazom na § 340 CSP, majúc za to, že im vydaným predbežným opatrením vznikla ujma -
bezdôvodné obohatenie. Z teoreticko-právneho hľadiska ide o osobitný druh objektívnej zodpovednosti,

pri ktorej navrhovateľ neodkladného opatrenia, resp. predbežného opatrenia, zodpovedá bez ohľadu na
zavinenie;podstatnéjeibato,žekzánikualebokzrušeniupredbežnéhoopatreniadošlozinéhodôvodu,
ako preto, že návrhu vo veci samej bolo vyhovené alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené.
Súd prvej inštancie bol preto povinný vec posúdiť aj podľa § 340 CSP, s tým, že pri posudzovaní plynutiasubjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby je potrebné zohľadniť, že k plynutiu žiadnej z nich
nemôže dôjsť skôr, ako nastal stav žalovateľnosti práva. Odvolací súd dal súdu prvej inštancie pokyn v
ďalšom konaní v súlade so závermi odvolacieho súdu posúdiť námietku premlčania vo vzťahu k nárokom

žalobcov, ktoré odvodzovali od vydaného predbežného opatrenia.

12. Súd po vrátení mu veci v zrušenom rozsahu odvolacím súdom na ďalšie konanie vo veci nariadil
pojednávanie na deň 30.07.2025. Keďže rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 09.03.2022, č.k. XXC/
XX/XXXX-XXX, nadobudol vo výroku I. právoplatnosť, predmetom konania ostal nárok žalobcov na

vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od februára 2012 do februára 2013, t.j. nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia v sume 5.283,14 eura s príslušenstvom. Nakoľko dôvodom zrušenia prvého
rozsudku súdu prvej inštancie vo veci bolo nesprávne právne posúdenie, súd v ďalšom konaní vychádzal
z výsledkov už vykonaného dokazovania a toto neopakoval, voči ktorému postupu súdu strany sporu
nemali námietky.

13. Žalobcovia na pojednávaní vzali žalobu späť v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie
predchádzajúce septembru 2012, akceptujúc v tomto smere závery odvolacieho súdu; po čiastočnom
späťvzatí žaloby sa tak voči žalovaným domáhali zaplatenia sumy 2.394,38 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8 % ročne od 09.06.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Ďalej poukázali na
záver odvolacieho súdu, že žalobcovia si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňovali aj za

obdobie platnosti predbežného opatrenia vydaného S. súdom L. A. v konaní vedenom pod sp. zn. XXC/
XX/XXXX; ktoré predbežné opatrenie bolo vydané dňa 28.08.2012 a zrušené dňa 20.11.2015, na čo súd
prvej inštancie pri posudzovaní námietky premlčania opomenul vzhliadnuť. S poukazom na § 340 CSP,
keďže splnenie podmienok vyplývajúcich z tohto ustanovenia bolo v konaní preukázané, mali za to, že
im nariadeným predbežným opatrením vznikla ujma spočívajúca v bezdôvodnom obohatení, pričom v

zmysle záverov odvolacieho súdu je pri posudzovaní plynutia subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej
doby potrebné zohľadniť, že k plynutiu žiadnej z nich nemôže dôjsť skôr, ako nastal stav žalovateľnosti
práva; v danom prípade tento stav nastal dňa 20.11.2015. Ich nárok považovali za dôvodný za obdobie
od septembra 2012 do konca februára 2013, nakoľko za nasledujúce obdobie im už nárok bol priznaný
právoplatnou časťou rozsudku. Výšku bezdôvodného obohatenia si uplatňujú v zmysle tabuľky uvedenej

v žalobe, s tým, že túto v pôvodnom konaní preukázali znaleckým posudkom č. X/XXXX a predpismi
úhrad nájomného, pričom táto zo strany odvolacieho súdu nebola spochybnená.

14. Žalovaní zotrvali na vznesenej námietke premlčania s tým, že túto súd posúdi v zmysle pokynov
odvolacieho súdu, od čoho sa následne odvíja aj povinnosť náhrady trov konania podľa úspechu strán

v konaní, v ktorej súvislosti navrhli nepriznať žalobcom náhradu trov konania z dôvodov hodných
osobitného zreteľa, poukazujúc pritom na komplexný pohľad na históriu prípadu. Žalovaní získali
nájomný pomer k bytu od H. časti L. - R. H., ktorá bola vlastníkom bytového domu ako nástupca štátu,
pričom počas nájomného pomeru žalovaných prebiehalo reštitučné konanie, výsledkom ktorého bolo,
že žalobcovia získali nielen svoj podiel domu, ale mestská časť sa odplatne vzdala v ich prospech

aj zvyšnej časti domu, ktorej sa reštitúcia netýkala. Vtedy platná legislatíva priznávala nájomcom v
tzv. štátnych, neskôr obecných bytoch, právo na privatizáciu bytu za výhodných podmienok; keby sa
mestská časť nebola vzdala svojej polovice domu, mohli žalovaní toto právo uplatniť. Žalovaní tak
stratili nárok na privatizáciu bytu v dôsledku benevolentného konania mestskej časti, stali sa nájomcami
súkromného vlastníka domu so spojenou právnou neistotou do budúcna a v konečnom dôsledku o

nájomný pomer prišli. Žalobcovia prispeli k tomu, že získali celý dom, hoci nemali plný reštitučný nárok.
Bolo by možné zamýšľať sa aj nad tým, či mestská časť v tomto smere neporušila zákon o riadnom
hospodárení so svojím majetkom a či neporušila nároky nájomcov na privatizáciu bytu v obecnom
vlastníctve. Porovnajúc výsledok s prvotne existujúcou možnosťou privatizovať byt skoro zadarmo, mali
za to, že žalovaní sú poškodenými. Pôvodní nájomníci boli predkovia žalovaných a ak by si mesto svoj

podiel podržalo, tak v roku 2012, keď súd riešil, či nájomný pomer prešiel na žalovaných, by ich rodičia
už dávno mali tento vo vlastníctve; privatizácia bytového fondu sa riešila v 90-tych rokoch. S čiastočným
späťvzatím žaloby žalobcov súhlasili.

15. Žalobcovia mali za to, že v konaní neboli preukázané podmienky hodné osobitného zreteľa, ktoré by

mali mať za následok nepriznanie im náhrady trov konania. Tvrdenia uvedené žalovanými nepovažovali
zapravdivéatakakoodznelitietoaninebolipreukázané.Podielovéspoluvlastníctvosmestomkbudove,
vktorejsanachádzabyt,bolozrušenéavyporiadanésúdom,t.j.ajčiastka,ktorábolamestomzaplatená,
bola určená súdom. Zároveň žalovaní nemali nájomný pomer k bytu, čo bolo preukázané právoplatnýmirozsudkami súdov v konaní vedenom pod sp. zn. XXC/XX/XXXX, ktorými bolo určené, že k nájom na
žalovaných neprešiel. Žalovaní preto nikdy nemali právny titul na užívanie bytu a zároveň zodpovednosť
podľa § 340 CSP je objektívna. Trvali tak na priznaní náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo

veci.

16. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

17. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

19. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

20. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

21. Podľa § 340 CSP, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto,
že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ
je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.

22. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

24. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie č. 87/1995 Z.z.“), výška úrokov z omeškania

je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

26. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

27. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu

žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

28. V prípade bezdôvodného obohatenia zákon stanovuje v § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka
subjektívnu i objektívnu premlčaciu dobu, pričom začiatok subjektívnej premlčacej doby sa viaže na
okamih získania subjektívnej vedomosti oprávneného o tom, že k bezdôvodného obohateniu došlo a

kto sa na jeho úkor obohatil; objektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, kedy k bezdôvodnému
obohateniu došlo.29. Predmetom náhrady v rámci zodpovednosti v zmysle § 340 CSP je akákoľvek ujma, ktorá vznikla
v priamej príčinnej súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia, resp. predbežného opatrenia a
trvaním jeho právnych účinkov. Primárne ide o škodu majetkovú vyjadriteľnú v peniazoch a nároky z

bezdôvodného obohatenia; nemožno však vylúčiť ani zodpovednosť za nemajetkovú ujmu. Navrhovateľ
zodpovedá za následok a svojej zodpovednosti sa nemôže zbaviť, nakoľko táto má objektívny
charakter, t.j. je daná bez ohľadu na zavinenie; nevyžaduje sa tak ani porušenie právnej povinnosti,
keď toto je konzumované zákonnou podmienkou spočívajúcou v zániku alebo zrušení neodkladného
opatrenia z dôvodov iných ako je procesný úspech navrhovateľa vo veci samej alebo uspokojením jeho

nároku. Civilný sporový poriadok nepripúšťa žiadne liberačné dôvody, ani analogickú aplikáciu § 450
Občianskeho zákonníka. Rozhodujúcou podmienkou je zánik alebo zrušenie neodkladného opatrenia,
pričom ujma je posudzovaná vzhľadom na vykonateľnosť neodkladného opatrenia nariadeného súdom
až do právoplatnosti uznesenia o zrušení neodkladného opatrenia, uznesenia odvolacieho súdu o
zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či uplynutím času, na ktorý bolo neodkladné
opatrenie nariadené; za splnenia uvedenej podmienky je nevyhnutné posúdiť, či dôvod zániku alebo

zrušenia súvisel s procesným úspechom navrhovateľa vo veci samej alebo uspokojením jeho práva. Na
uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle § 340 CSP nie je stanovená žiadna lehota; danú otázku
je preto potrebné posúdiť v súlade s čl. 4 ods. 1 CSP podľa všeobecných ustanovení o premlčaní, s tým,
že aplikovateľnosť konkrétnej právnej normy bude determinovaná povahou nároku. Zároveň tam, kde
zákon ustanovuje subjektívnu i objektívnu premlčaciu dobu, je potrebné zohľadniť, že k plynutiu žiadnej

z nich nemôže dôjsť skôr, ako nastane stav žalovateľnosti práva, ktorý sa viaže na zánik alebo zrušenie
neodkladného opatrenia, t. j. deň nasledujúci po právoplatnosti uznesenia o zrušení neodkladného
opatrenia, zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolacím súdom, prípadne deň
nasledujúci po uplynutí času, na ktorý bolo neodkladné opatrenie nariadené; tento deň bude bez ohľadu
na iné okolnosti dňom, kedy najskôr začne plynúť akákoľvek premlčacia doba. Pred rozhodovaním o

výške ujmy spôsobenej neodkladným opatrením musí byť nespochybniteľne preukázaný základ nároku,
vznik ujmy a príčinná súvislosť medzi nimi (k tomu aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. III. ÚS 387/2009).

30. Súd z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby konanie v časti o zaplatenie sumy 2.888,76 eura spolu

s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 09.06.2015 do zaplatenia, s ktorým späťvzatím žalovaní
súhlasili, v zmysle § 145 ods. 2 CSP zastavil.

31. Po čiastočnom späťvzatí žaloby ostal predmetom konania nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného
obohatenia za obdobie od septembra 2012 do februára 2013 v sume 2.394,38 eura spolu s úrokom z

omeškania vo výške 8 % ročne od 09.06.2015 do zaplatenia a náhrada trov konania.

32. V prípade nároku žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetného bytu
titulom vydaného predbežného opatrenia, súd k tomuto v súlade s názorom odvolacieho súdu uvádza,
že premlčacia doba, či už subjektívna alebo objektívna, môže začať plynúť najskôr v čase žalovateľnosti

práva na náhradu ujmy, ktorá v zmysle § 340 CSP vznikla, pričom žalovateľnosť tohto práva sa
viaže na zrušenie predbežného opatrenia, s tým, že eventuálna ujma je posudzovaná za obdobie od
jeho vykonateľnosti až do jeho právoplatného zrušenia. V danom prípade bolo predbežné opatrenie
vydané uznesením S. R. zo dňa 28.08.2012, č.k.XXC/XX/XXXX-XX, ktoré bolo doručené žalobcom
dňa 04.09.2012, a teda uvedeným dňom bolo vykonateľné; obdobie užívania bytu žalovanými od

04.09.2012 titulom predbežného opatrenia uvádzali aj žalobcovia v žalobe. Vo vzťahu k nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia od 04.09.2012 preto premlčacia doba uplynúť nemohla, nakoľko táto
začala plynúť až dňom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo predbežné opatrenie
zrušené, t.j. uznesenia S. zo dňa 20.11.2015, č.k. XXC/XX/XXXX-XXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 16.12.2015. Vydanie predbežného opatrenia, obdobie trvania jeho právnych účinkov, počas ktorého

žalovaní predmetný byt užívali, ani jeho zrušenie na návrh žalobcov pritom v konaní neboli sporné.
Vo vzťahu k obdobiu predchádzajúcemu dátumu 04.09.2012, t.j. pred trvaním účinkov predbežného
opatrenia, súd zotrval na záveroch ohľadom posúdenia námietky premlčania uvedených v prvom
rozsudku súdu prvej inštancie vo veci ohľadom užívania bytu bez právneho titulu od 01.12.2012 do
04.03.2013, a to, že žalobcovia podali žalobu po uplynutí subjektívnej premlčacej doby, nakoľko o tom,

že na ich úkor zo strany žalovaných dochádza k obohateniu, museli mať nepochybne vedomosť už
v čase podania žaloby o určenie, že k prechodu nájmu nedošlo, ktoré konanie bolo vedené na S.
pod sp. zn. XXC/XX/XXXX, pričom uvedené je aj v súlade s názorom odvolacieho súdu uvedenomv jeho zrušujúcom uznesení, ktorým je súd prvej inštancie viazaný. Napokon, žalobcovia tento záver
akceptovali, keď za obdobie predchádzajúce septembru 2012 vzali žalobu späť.

33. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru o dôvodnosti nároku žalobcov na vydanie bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 04.09.2012 do konca februára 2013, t.j. za obdobie trvania účinkov vydaného
predbežného opatrenia, pričom vychádzal z vyčíslenia nároku predloženým žalobcami, vypočítaného
ako rozdiel výšky trhového neregulovaného nájomného stanoveného na základe znaleckého posudku
č. 3/2012 a úhrad regulovaného nájomného žalovanými počas žalovaného obdobia, ktorú výšku

nájomného i úhrad mal súd preukázanú vykonaným dokazovaním a ktorú výšku v ďalšom konaní po
zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu žalovaní ani nenamietali. Prihliadnuc na dátum vykonateľnosti
predbežného opatrenia dňa 04.09.2012 a premlčané obdobie tomuto dátumu predchádzajúce, súd ako
dôvodný za mesiac september 2012 posúdil nárok žalobcov na zaplatenie alikvotnej časti za 27 dní v
sume 371,41 eura (412,68 / 30 x 27), za obdobie od októbra 2012 do decembra 2012 v sume 412,68
eura za mesiac a za obdobie od januára 2013 do februára 2013 v sume 371,83 eura za mesiac; spolu v

sume 2.353,11 eura, ktorú sumu uložil žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom. Nakoľko sa
žalovaní s plnením peňažného dlhu dostali do omeškania, zaviazal ich súd v zmysle § 517 ods. 1, ods.
2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. aj na zaplatenie uplatneného
úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.353,11 eura odo dňa vyjadrenia žalovaných k žalobe,
t.j. od 09.06.2015, do zaplatenia. Vo zvyšnej časti za obdobie do 03.09.2012 v sume 41,27 eura (412,68 /

30 x 3) s príslušenstvom, považujúc nárok žalobcov v tejto časti za premlčaný, súd žalobu zamietol.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

36. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

37. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v
lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

38. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods.
1, § 257 a § 262 ods. 1 CSP. Súd okolnosti uvedené žalovanými na pojednávaní dňa 30.07.2025
neposúdil ako dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by aplikáciou § 257 CSP nemal
priznaťžalobcomnáhradutrovkonania.SúdmalzpripojenéhospisuS.sp.zn.XXC/XX/XXXX,zpodania
žalobcov zo dňa 10.07.2013, preukázané, že dňa 01.02.2013 nadobudol právoplatnosť rozsudok S. zo

dňa 10.12.2010, O., v spojení s rozsudkom F. zo dňa 29.11.2012, č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX, . XCo/
XXX/XXXX,. XCo/XXX/XXXX, na základe ktorého bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo žalobcov k
bytovému domu, pričom spoluvlastnícky podiel H. L. - R. H. (pôvodného žalobcu 4/ v uvedenom konaní)
o veľkosti 24/48 súd prikázal žalobkyni 3/ a táto následne časť spoluvlastníckeho podielu previedla
darovacími zmluvami na žalobcov 1/ a 2/, čím sa podielovými spoluvlastníkmi predmetného bytového

domu stali žalobcovia 1/ až 3/, každý v podiele 96/288. Tvrdenia o tom, že k prevodu podielu H.,
došlo v období trvania nájomného vzťahu žalovaných k predmetnému bytu, preto súd nevyhodnotil
ako pravdivé, nakoľko v konaní vedenom na S. pod sp. zn. XXC/XX/XXXX bolo právoplatne určené,
že k prechodu nájmu bytu na žalovaných nedošlo. H.. U. F. pritom zomrela dňa 20.12.2011, t.j.
predtým, ako došlo k právoplatnému prikázaniu spoluvlastníckeho podielu mestskej časti žalobkyni 3/.

Nebolo preto možné dospieť k záveru, že pokiaľ by mestská časť svoj podiel na žalobcov nepreviedla,
mohol byť byt vo vlastníctve rodičov žalovaných, resp. že žalovaní stratili nárok na privatizáciu bytu v
dôsledku benevolentného konania mestskej časti, keď časové okolnosti danej veci uvedenému záveru
nenasvedčujú. Za bezpredmetné v tomto ohľade potom súd vyhodnotil i úvahy o tom, či mestská časť
neporušila zákon o riadnom hospodárení so svojím majetkom a či neporušila nároky nájomcov na

privatizáciu bytu v obecnom vlastníctve. Nevzhliadnuc uvedené ako dôvody pre nepriznanie náhrady
trov konania preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa pomeru úspechu strán sporu
vo veci s prihliadnutím na procesné zavinenie na čiastočnom zastavení konania. Žalobcovia vzali žalobu
späť v časti o zaplatenie sumy 2.888,76 eura spolu s príslušenstvom, v ktorej časti je potrebné pričítaťim procesné zavinenie na zastavení konania, nakoľko k späťvzatiu žaloby v tejto časti nedošlo z dôvodu
správania sa žalovaných v zmysle žalovaného návrhu po podaní žaloby. Žalobcovia boli neúspešní v
časti o zaplatenie sumy 41,27 eura s príslušenstvom a z dôvodu procesného zavinenia na zastavení

konania i v časti o zaplatenie sumy 2.888,76 eura s príslušenstvom, t.j. spolu v sume 2.930,03 eura s
príslušenstvom; úspešní boli v časti o zaplatenie sumy 10.212,49 eura (7.859,38 eura + 2.353,11 eura)
s príslušenstvom. Úspech žalobcov predstavuje 77,71 % a úspech žalovaných 22,29 %; celkový úspech
žalobcov tak predstavuje 55,42 % (77,71 % - 22,29 %), v ktorom rozsahu im súd spoločne a nerozdielne
proti žalovaným spoločne a nerozdielne priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho

konania, o výške ktorej náhrady v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na začatie exekučného konania podľa osobitného predpisu.