Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 23, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 7Sas/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100389
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Kuruc

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100389.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Tomášom Kurucom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, D., právne zastúpený: JUDr. Michalom Harvišom, so sídlom:
Stropkovská 633/3, Svidník, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta
č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 07.05.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa
07.05.2025, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.03.2025
a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa
21.03.2025, postupom podľa § 65 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „zákon
o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 16.10.2024 z dôvodu,

že nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na
starobný dôchodok.

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odvolanie a sťažnosť na
pracovníkov sociálnej poisťovne. K odvolaniu žalobca uviedol, že dňa 13.10.1964 dovŕšil dôchodkový
vek a v osobitnom systéme má započítaných 23 rokov a 111 dní. Poukázal na rozhodovaciu činnosť
kolégia Najvyššieho súdu SR a zmenu aplikačnej praxe, podľa ktorej sa bývalým policajtom a vojakom,

ktorí boli nespravodlivo ukrátení o starobný dôchodok, im sociálna poisťovňa začala vyplácať starobný
dôchodok zo spätnou platnosťou, ktorí o to žiadali alebo žiadajú. Z uvedeného dôvodu žalobca žiadal,
aby sa tak postupovalo aj v jeho prípade.

3. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.05.2025 odvolanie žalobcu v celom rozsahu
zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.03.2025 potvrdil.

4. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval že, ak poistenec získa dobu služby v rozsahu,
ktorý zakladá nárok na výsluhový dôchodok, nie je možné toto obdobie služby hodnotiť ako obdobie
dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení s poukazom na § 255 ods.
5 zákona o sociálnom poistení. K 13.10.2024 žalobca získal 1794 dní obdobia dôchodkového poistenia,teda 4 rokov a 334 dní. Uviedol, že z potvrdenia Úradu sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej
služby č. 39/56-14-56/2016 zo dňa 14.12.2016 žalovaný zistil, že žalobcovi bol priznaný výsluhový
dôchodok od 16.02.1999 podľa zákona č. 73/1998 Z.z. výsluhový príspevok, ktorý sa od 01.07.2002

považuje za výsluhový dôchodok. Nakoľko bolžalobcovipriznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného
zákona, na nárok ktorého bola žalobcovi zhodnotená celá doba služobného pomeru v policajnom zbore
a v Slovenskej informačnej službe vrátane náhradnej vojenskej služby nie je možné v súlade s § 255 ods.
5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru ako obdobie
dôchodkového poistenia na účely určenia sumy starobného dôchodku. Žalovaný uviedol, že celková

započítaná doba výkonu služby nebola zaradená v I. ani v II. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu,
a preto aplikácia § 274 zákona o sociálnom poistení neprichádzala do úvahy.

II.
Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

5. Žalobca sa podanou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 07.07.2025 domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 07.05.2025 a vrátenia príslušnému orgánu na ďalšie konanie
a priznania nároku na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

6. Vo svojej žalobe žalobca poukázal na to, že z osobného listu dôchodkového poistenia je zrejmé, že
už dňa 28.12.2016 žalovaný vykázal žalobcovi 8506 dní, t.j. 23 rokov a 111 dní obdobia dôchodkového
poistenia, čo je v príkrom rozpore so zamietnutím a odôvodnením rozhodnutia o starobný dôchodok ako
aj osobného listu dôchodkového poistenia. Mal za to, že námietka žalovaného o nesplnení podmienky
o období dôchodkového poistenia na starobný dôchodok je zavádzajúca a nepravdivá. Vzhľadom

na uvedené, bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa sociálnej poisťovne ako aj jemu predchádzajúce
rozhodnutie sociálnej poisťovne vydané v rozpore so zákonom, pretože sa zakladá na nedostatočne
zistenom skutkovom stave, nesprávnom právnom posúdení veci, v konaní žalovaného boli zistené vady,
ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a týmto rozhodnutím bol žalobca ukrátený
na svojich právach.

7. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení zo dňa 29.07.2025 s námietkami žalobcu nestotožnil, považoval ich
za nedôvodné a mal za to, že postup žalovaného pri posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok
bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe
ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu. Žalovaný po zrekapitulovaní doterajšieho

priebehu administratívneho konania opätovne zotrval na svojom právnom názore, že nie je možné
žalobcovi v súlade s § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zhodnotiť obdobie trvania
služobného pomeru v celkovej dĺžke 18 rokov a 142 dní ako obdobie dôchodkového poistenia na
účely určenia sumy starobného dôchodku. Žalovaný navrhol správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú
zamietnuť.

8. Žalobca vo svojej replike zo dňa 22.08.2025 zotrval na všetkých argumentoch uvedených v správnej
žalobe. Tvrdenie žalovaného, že doba zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok sa nepovažuje za
obdobie dôchodkového poistenia je zavádzajúce a nepravdivé, keďže žalovaný toto obdobie v osobnom
listedôchodkovéhopoisteniazodňa28.12.2016započítaldosúčtudníobdobiadôchodkovéhopoistenia

v celkovom počte 23 rokov a 111 dní.

9. Žalovaný na výzvu súdu duplikou na repliku žalobcu nereagoval.

10. Žalobca dňa 23.10.2025 doručil správnemu súdu vyjadrenie zo dňa 21.10.2025, v ktorom uviedol,

že mu starobný dôchodok patril už od roku 2016, o ktorý sociálnu poisťovňu aj požiadal, a mal za
to, že starobný dôchodok mu mal byť priznaný od 16.10.2021, teda tri roky spätne odo dňa, ktorým
žalobca o jeho spätné priznanie požiadal, teda od 16.10.2024. V dobe od roku 1985 do roku 1990
žalobcaakopríslušníkZNB(policajt)vykonávalfunkciuzaradenúdoI.kategóriefunkciísozvýhodneným
započítaním tejto doby jedenapolkrát. Pri takom započítaní mala byť žalobcovi vykázaná doba služby

v I. kategórii funkcií v rozsahu minimálne 20 rokov a viac, teda žalobca splnil podmienky na priznanie
starobného dôchodku odo dňa dovŕšenia 55. roku veku s poukazom na § 274 ods.1 zák. č. 461/2003 Z.
z. v spojení s § 129 a § 132 ods. 1 písm. a) zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení bez potreby
aplikácie ustanovenia § 274 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z.. Najvyšší súd judikoval, že aj vtedy, ak bypoistenec nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho
poistenia, ale získal by túto potrebnú dobu po zhodnotení obdobia poistenia v osobitnom systéme,
má žalovaný povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom

poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo
všeobecnom systéme.

11. Následne žalovaný v reakcii na dodatočné vyjadrenie žalobcu naďalej zotrval na svojom právnom
názore a navrhol správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.

III.
Konanie na správnom súde

12. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho

spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie,
ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý
existoval v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia tak, ako to predpokladá § 135 ods. 1 zákona č.
162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), neviazajúc žalobnými bodmi v zmysle
§ 203 ods. 2 SSP, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP, žalobca ani žalovaný nežiadal vec prejednať

na pojednávaní, a tak správny súd dňa 23.03.2026 verejne vyhlásil rozsudok majúc za to, že správna
žaloba je dôvodná, a preto podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil
napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil
prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

IV.
Relevantná právna úprava

13. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom

súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

15. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných
ľudskýchprávaslobôdaochranyprávaoprávnenýchzáujmovúčastníkov administratívnehokonania.

16.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

18. Podľa § 23 ods. 2 písm. a) SSP, sudca na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách

v sociálnych veciach.

19. Podľa čl. 2 ods. 2 Zákona č. 460/1992 Z .z. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“),
štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon.

20. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe
a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.21. Podľa čl. 39 ods. 3 Ústavy SR, po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme primeraného
hmotného zabezpečenia v starobe má osoba, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na primerané
hmotné zabezpečenie v starobe. Zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe možno

zabezpečiťajosobu,ktorápodosiahnutíustanovenejdobyúčastinatomtosystémedosiahlaustanovený
počet odpracovaných rokov.

22. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných
slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom

pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú
prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

23. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č.128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach
vyhláseného v Zbierke zákonov pod č.416/1991 Zb., (ďalej aj „Dohovor“) ak má alebo ak by mala
inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku

sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky
podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky,
že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

24. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

25. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,
že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením
orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

26. Podľa ustanovenia § 199 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie
rozhodovanie sociálnej poisťovne.

27. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie

v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

28.Podľa§202ods.2prvejvetySSP,správnužalobufyzickejosobysprávnysúdposudzujeneformálne.

29. Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo

doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

30. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

31. Podľa § 1 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje
rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho
poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia,
konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.

32. Podľa § 1 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, tento zákon upravuje aj výkon starobného
dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.

33. Podľa § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej

stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej
správy 1a) (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby
1c) (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom,
2) ak tento zákon neustanovuje inak.

34. Podľa § 60 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je
obdobiepovinnéhodôchodkovéhopoistenia,obdobiedobrovoľnéhodôchodkovéhopoistenia,akzatieto
obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto
zákona a ak tento zákon neustanovuje inak.35. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a

profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný
invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

36. Podľa § 60 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie

výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský
výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský
výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu.

37. Podľa § 21 ods. 1 Zákona č. 100/1988 Z.z., občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol
zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v 14 ods. 2 písm. a) alebo
najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach,
b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h),

d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v§ 14 ods. 2 písm. i) až
l), alebo
e) 60 rokov.

38. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol

dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

39. Podľa prílohy č. 3a zákona o sociálnom poistení, vek poistenca narodeného v roku 1961 je 63 rokov
a 2 kalendárne mesiace.

40. Podľa § 255 ods. 3 prvá veta zákona o sociálnom poistení, za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu
výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov účinných pred
1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade
materskej dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v
prípade materskej dovolenky len raz.

41. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný

invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

42. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do
I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

43. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

44. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

45. Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.V.
Právny názor správneho súdu

47. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 16.10.2024
požiadal sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 13.10.2024.
Z potvrdenia Úradu sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej služby č.p.: 39/56-30-37/2016 zo
dňa 28.10.2016 vyplýva, že žalobcovi bol priznaný výsluhový príspevok od 16.02.1999 podľa § 210 a

§ 211 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej
služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície, ktorý sa od
01.07.2002 považuje za výsluhový dôchodok (§ 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z.). Žalobca vykonával
náhradnú vojenskú službu od 01.10.1980 do 28.02.1981 v I. kategórii funkcií, služobný pomer na
Ministerstve vnútra SR od 01.03.1981 do 15.08.1995 v I. kategórii funkcií a služobný pomer k Slovenskej
informačnej službe od 16.08.1995 od 15.02.1999 v I. kategórii funkcií, a tak celková doba výkonu služby

žalobcu pre nárok na výsluhový dôchodok zabezpečenie podľa zákona č. 73/1998 Z. z. bola 18 rokov
a 142 dní. Žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 v spojení s prílohou 3a a 3b Zákona o
sociálnom poistení dovŕšením 63 rokov a 2 kalendárnych mesiacov dňa 13.10.2024.

48. Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa

§ 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ani to, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku
od 16.02.1999. Spornou bola otázka započítania doby, zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku
do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok.
Žalobcovi nebola zo strany žalovaného pri rozhodovaní o nároku na starobný dôchodok zhodnotená
doba služobného pomeru v rozsahu celkom 18 rokov a 142 dní, ktorá bola zhodnotená pre výsluhový

dôchodok priznaný žalobcovi od 16.02.1999. Z osobného listu dôchodkového poistenia žalobcu ako
aj prílohy prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že sociálna poisťovňa žalobcovi z celkovej doby
dôchodkového poistenia vylúčila uvedenú dobu náhradnej vojenskej služby, služobného pomer na
Ministerstve vnútra SR a služobného pomeru k Slovenskej informačnej službe. Zhodnotila iba obdobie
dôchodkového poistenia v rozsahu 4 rokov a 334 dní, získané vo všeobecnom systéme sociálneho

poistenia.

49. Správny súd s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádza, že
všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia
príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania)

pre dávky dôchodkového poistenia. Zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo
všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli
poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho
nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, avšak na druhej strane osobitné právne
úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje

užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby
(prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov
neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali
dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových
dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných

výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí
dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku toho sú poistenci osobitného
systému sociálneho zabezpečenia vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu,
zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona
o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v

ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný,
invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. A v dôsledku súbežného uplatňovania týchto
systémov nesprávnym, výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov
osobitného systému, lebo sociálna poisťovňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich
hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom

systéme sociálneho poistenia, pričom právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového
zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ takýto postup,
pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku
všetkydobypoistenia.Svedčíotomajznenie§274zákonaosociálnompoistení,upravujúcezachovanienárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií. Nová právna
úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a
vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa

zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom
systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa
ustanovení zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený
výlučne len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú
stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec.

50. V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto
potrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období
poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom
poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku
poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie

postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby
poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia
(zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok
horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho
poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových

dávok spôsobom, krátenia ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli
poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom sociálnej poisťovne sa
napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom
systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a
tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výšku dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť

je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako
keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im len zvyšná časť dôchodku
zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne by preto žalovaný mal pri rozhodovaní
o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov
osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky

doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných
zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať teoretickú výšku
dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od
teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná
dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude

poškodzovať sociálnu poisťovňu.

51. Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o sociálnom poistení
s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 zákona o sociálnom
poistení.

52. Z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení sú vylúčení príslušníci ozbrojených zborov a ozbrojených
síl len za obdobia dôchodkového poistenia, v ktorých vykonávali službu v ozbrojených zboroch a
ozbrojených silách, nie však za ostatné obdobia ich dôchodkového poistenia resp. zabezpečenia (ak
osobitné ustanovenia zákona neuvádzajú inak). Toto vylúčenie však nemôže mať za následok ich nižšie

dôchodkové nároky, ako by vznikli poistencom všeobecného dôchodkového systému po zhodnotení
rovnakej doby poistenia len vo všeobecnom systéme.

53. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni
vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi

ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu
akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu
poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme).

54. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. alebo
zákonač.73/1998Z.z.nevylučuje,abyobdobievýkonuslužbyprofesionálnehovojaka(policajtaavojaka
prípravnej služby alebo príslušníka SIS) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa
zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobiasa vzťahuje len na prípady priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo
čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. takým spôsobom,
že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním

týchto dávok poistený v osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe sociálna
poisťovňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca
zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti. (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012.

55. Sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku zohľadnila
len prvú časť z citovaných ustanovení § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení a
nevysporiadala sa s dôsledkami skutočnosti, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa
zákona č. 73/1998 Z.z. v spojení s § 124 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. a nie invalidný dôchodok ani
čiastočne invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z.

56. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017, ani z
ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru
mal týkať len poistencov, ktorí službu, hodnotenej pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v I. a
II. kategórii funkcií. Výkon služby v I. a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho
dôchodkového veku. Keďže navrhovateľ dovŕšil dôchodkový podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom

poistení, pričom v súhrne dôb poistenia hodnoteného v osobitnom systéme a všeobecnom systéme
získal celkovo viac ako 15 rokov, sociálna poisťovňa mala tieto obdobia v celom rozsahu hodnotiť pre
zistenie tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku a následne postupovať čl.33 ods. 2 Dohovoru.

57. Priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. alebo zákona č. 73/1998 Z.z.

nevylučuje, aby obdobie výkonu služby policajta alebo príslušníka SIS nebolo považované za obdobie
dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje
len v prípade priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne
invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101 Zákona č. 328/2002 Z.z.“ (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp.zn. 7So/16/2016 zo dňa 28.06.2017).

58. Podľa ustálenej judikatúry, vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku Veľkého senátu Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 05.06.2024 vyplýva, že: „Veľký
senát dospel k právnemu záveru, že do obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom
poistení na účely priznania predčasného starobného dôchodku je potrebné započítať aj dobu služby

poberateľa výsluhového dôchodku. Predčasný starobný dôchodok má od jeho priznania charakter
starobnej dávky v zmysle III. časti Dohovoru, rovnako ako aj výsluhový dôchodok, preto je potrebné aj
pri výpočte predčasného starobného dôchodku (rovnako ako pri výpočte starobného dôchodku) sumu
teoretického starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2. Dohovoru a následne vypočítať konkrétnu
sumu predčasného starobného dôchodku. Iný výklad § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom

poistení by viedol k neodôvodnenému a neprimeranému zvýhodneniu osôb poistených v osobitnom
systéme sociálneho zabezpečenia, ktoré požiadali o starobný dôchodok oproti osobám v rovnakom
postavení, ktoré požiadali o predčasný starobný dôchodok. Pritom v obidvoch prípadoch sa jedná o
starobné dávky, ktoré majú rovnaký charakter a sú poskytované na rovnaký účel, čiže ich poberatelia
sú v zásade v rovnakej situácii.“

59. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení správny súd
konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie vychádzali
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia a prvým výrokom zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového

správneho orgánu a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

60. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného právneho názoru
správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť nárok žalobcu na starobný dôchodok a rozhodnúť o
jeho žiadosti na priznanie nároku na starobný dôchodok s tým, že posúdia aj tvrdenia žalobcu uvedené

v jeho vyjadrení zo dňa 21.10.2025, najmä že v dobe od roku 1985 do roku 1990 žalobca ako príslušník
ZNB (policajt) vykonával funkciu zaradenú do I. kategórie funkcií so zvýhodneným započítaním tejto
doby jedenapolkrát a pri takom započítaní mala byť žalobcovi vykázaná doba služby v I. kategórii funkcií
v rozsahu minimálne 20 rokov a viac, a tak správne orgány posúdia či žalobca splnil podmienky napriznanie starobného dôchodku odo dňa dovŕšenia 55. roku veku s poukazom na § 274 ods.1 zák. č.
461/2003 Z. z. v spojení s § 129 a § 132 ods. 1 písm. a) zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
bez potreby aplikácie ustanovenia § 274 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z.. V zmysle § 191 ods. 6 SSP je

orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom súdu viazaný.

61. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého úspešnému
žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

62. V súlade s ustanovením § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote do 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia
správneho súdu oprávnenému subjektu, podáva sa na Správny súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1/ SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo
konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej

sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohtoprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).