Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 21, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-33Cb/232/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112227479
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexander Rác
ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1112227479.17

Uznesenie

Mestský súd Bratislava III v právnej veci žalobcu: AGRO REAL 911, s.r.o., so sídlom: Bystrická 214/15,
900 33 Marianka, IČO: 45 635 242, právne zast.: Advokátska kancelária LANGER, s.r.o., so sídlom
Seberíniho 19, 821 03 Bratislava, IČO: 50 542 648, proti žalovanému: AGRO SLAVIA s.r.o., so sídlom:
Šustekova 49, 851 04 Bratislava, IČO: 36 860 026, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
takto,

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 18.02.2025 (ďalej „Návrh“) sa žalobca (alebo tiež navrhovateľ)
domáhal nariadenia zabezpečovacieho práva v konaní, v ktorom sa domáha voči žalovanému (alebo
tiež Odporca) zaplatenia sumy 170.000,- Eur s prísl. Ako žalobca doplnil, záložné právo má zabezpečiť
jeho pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu už bola priznaná rozsudkom Okresného súdu Bratislava

I, č.k. 33Cb/232/2012 - 552 zo dňa 28.11.2017. Rozsudok nie je právoplatný z dôvodu, že proti nemu
podal žalovaný odvolanie. Z návrhu vyplýva, že dňa 29.9.2010 uzatvorili žalobca ako sprostredkovateľ
a žalovaný ako záujemca Zmluvu o sprostredkovaní (ďalej aj „Zmluva o sprostredkovaní“), ktorej
predmetom bol záväzok Navrhovateľa vyvíjať činnosť s cieľom čo najlepšieho a najvýhodnejšieho
umiestnenia scelených pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú. Zohor (zahrňujúc právne a iné úkony
súvisiace so sceľovaním pozemkov špecifikovaných v prílohe č. 1 Zmluvy o sprostredkovaní) a to za

odmenu. Zmluva o sprostredkovaní bola následne doplnená dodatkom č. 1 zo dňa 2.4.2012 a dodatkom
č. 2 zo dňa 9.5.2012. Navrhovateľ svoje povinnosti podľa Zmluvy o sprostredkovaní splnil. Okresný
úrad, pozemkový odbor dňa 11.06.2013 schválil projekt pozemkových úprav v k.ú. Zohor, podľa predstáv
Odporcu a v súlade so Zmluvou o sprostredkovaní. Odporca v minulosti neplnil svoje záväzky, keď
neuhradil Navrhovateľovi v plnej výške odmenu v zmysle Zmluvy o sprostredkovaní. Z dlžnej sumy
vo výške 204.000 Eur, ktorá bola Navrhovateľom riadne vyfakturovaná faktúrou č. XXXXXXX zo dňa

2.7.2012, Odporca zaplatil len časť fakturovanej sumy, a to vo výške 34.000 Eur. Neuhradená tak ostala
zvyšná čiastka vo výške 170.000 Eur. Nárok na zaplatenie tejto zvyšnej čiastky si Navrhovateľ uplatnil
v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 33Cb/232/2012. Súd priznal
rozsudkom z 28.11.2017 Navrhovateľovi istinu 170.000 Eur s príslušenstvom voči Odporcovi z titulu
odmeny Navrhovateľa za činnosti uvedené v Zmluve o sprostredkovaní za scelenie pozemkov tak, aby
tvorili jeden komplexný celok a aby mohol Odporca nadobudnúť k takto sceleným pozemkom vlastnícke

právo. Okresný súd Bratislava I v svojom rozsudku potvrdil splnenie zmluvných povinností Navrhovateľa
a vznik nároku na odmenu. Proti uvedenému rozsudku sa Odporca odvolal a v súčasnosti prebieha
odvolacie konanie, vedené na Krajskom súde v Bratislave, sp. zn. 1Cob/60/2022.

2. Odporca v minulosti neplnil svoje záväzky voči Navrhovateľovi, keď v plnej výške neuhradil odmenu
zo Zmluvy o sprostredkovaní. Za účelom vysporiadania tohto nároku navrhol Odporca odpredaj

svojich pozemkov v k.ú. Zohor Navrhovateľovi. Strany preto medzi sebou uzatvorili viaceré kúpne
zmluvy ako aj záložné zmluvy k pozemkom vo vlastníctve Odporcu. Pozemky, ktoré boli predmetomprevodu, medzičasom zmenili označenie z dôvodu ich sceľovania (komasácie) v projekte pozemkových
úprav. Po podaní návrhov na vklad vlastníckeho a záložného práva z uvedených zmlúv v prospech
Navrhovateľa, Odporca doručil Navrhovateľovi list zo dňa 29.11.2012 v ktorom mu oznámil, že odstupuje

od predmetných zmlúv (ďalej aj „Odstúpenie“). Odporca doručil oznámenie o Odstúpení aj Správe
katastra v Malackách, následkom čoho kataster vkladové konanie prerušil. Preto nedošlo k prevodu
vlastníckeho práva ich zavkladovaním, ani zriadeniu záložných práv podľa záložných zmlúv. Za účelom
zabezpečenia svojich práv podal Navrhovateľ proti Odporcovi návrh na nariadenie predbežného
opatrenia,ktorýmsadomáhal,abysúdzakázalOdporcovinakladaťsnehnuteľnosťamivjehovlastníctve

nachádzajúcimi sa v kat.úz. Zohor. V danom konaní bolo Krajským súdom v Bratislave uznesením
č.k. 1 Cob/145/2013-421 zo dňa 7.5.2013 nariadené predbežnJ. XXXX, okres Malacky, obec Zohor,
katastrálne územie Zohor. Krajský súd v Bratislave zároveň Navrhovateľovi uložil povinnosť podať návrh
vo veci samej o určenie neplatnosti právneho úkonu odstúpenia Odporcu od kúpnych a záložných zmlúv
týkajúcich sa predmetných nehnuteľností v kat. úz. Zohor.

3. Krajský súd v Bratislave nariadil predbežné opatrenie z dôvodu, že Odporca po doručení Odstúpenia
Navrhovateľovi podal návrh na vklad do katastra (vkladové konanie č. V XXXX/XXXX), ktorým sa snažil
zaťažiť svoje nehnuteľnosti a Navrhovateľ mal dôvodnú a preukázanú obavu, že sa ho Odporca snaží
ukrátiť na jeho právach. Predmetom vkladového konania č. V XXXX/XXXX bol návrh na vklad záložného
práva na základe záložnej zmluvy zo dňa 19.11.2012 uzavretej medzi Odporcom a spoločnosťou SB

Construction, s.r.o. ako záložným veriteľom na zabezpečenie budúcej pohľadávky SB Construction,
s.r.o. a to do výšky 2.000.000 Eur (ďalej aj „Záložná zmluva“). Túto Záložnú zmluvu uzatvoril Odporca
ešte pred Odstúpením od záložných zmlúv uzatvorených s Navrhovateľom a napriek prebiehajúcemu
exekučnému konaniu.

4. Vkladové konanie č. V XXXX/XXXX bolo prerušené do doby, kým nebude právoplatne rozhodnuté
o vkladoch vlastníckeho a záložného práva v prospech Navrhovateľa. Vkladové konania z titulu
uzatvorenia kúpnych a záložných zmlúv v roku 2012 medzi Navrhovateľom a Odporcom sú evidované
k nehnuteľnostiam uvedeným na LV S. - práve voči týmto nehnuteľnostiam smeruje tento návrh
Navrhovateľa, keďže ide o jediný významný majetok Odporcu. Plomby vyznačené na N. na základe V -

XXXX/XXXX., V - XXXX/XXXX, V- XXXX/XXXX, V - XXXX/XXXX, V - XXXX/XXXX, V - XXXX/XXXX, V
- XX/XXXX, V - XXXX/XXXX, V - XXXX/XXXX, V - XXXX/XXXX, V - XXXX/XXXX, V - XXXX/XXXX, V -
XXXX/XXXX, V - XXXX/XXXX, V - XXXX/XXXX, V - XXXX/XXXX a V - XXXX/XX sa týkajú vkladového
konania uvedených kúpnych a záložných zmlúv uzatvorených medzi Navrhovateľom a Odporcom, od
ktorých Odporca následne odstúpil. Na základe toho Okresný úrad Malacky, katastrálny odbor prerušil

konanie do momentu právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Malacky. Preto žiadnym spôsobom
nemajú vplyv na zriadenie záložného práva podľa tohto návrhu.

5. Ako žalobca ďalej uviedol spoločnosť SB Construction, s.r.o. bola založená 31.10.2012, t.j. len
niekoľko dní pred uzavretím Záložnej zmluvy a poskytnutím údajnej pôžičky 2 milióny eur Odporcovi.

Z verejne dostupných informácií a dokumentov (napr. účtovná závierka) vyplýva, že nedisponuje
takým majetkom, aby mohla poskytnúť uvedenú pôžičku. Navrhovateľ podal dňa 30.1.2013 žalobu na
Okresnom súde v Malackách, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu (Odstúpenia),
určenia vlastníckeho práva i určenia platnosti viacerých právnych úkonov uzatvorených medzi stranami.
V predmetnom konaní vedenom na Okresnom súde Malacky, sp. zn. 10Cb/9/2013 súd rozhodol

tak, že v určitej časti konanie zastavil (výrok I.), žalobu zamietol (výrok II.) a zrušil neodkladné
opatrenie (predbežné opatrenie) nariadené uznesením zo dňa 21.1.2013 č.k.10Cb/2/2013-385 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7.5.2013 č.k. 1 Cob/145/2013-421 (výrok IV).
Navrhovateľ podal proti rozsudku Okresného súdu Malacky odvolanie a v súčasnosti prebieha odvolacie
konanie vedené Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6Cob/176/2024.

6. Podľa žalobcu zrušením predbežného opatrenia nebudú zabezpečené nehnuteľnosti Odporcu
žiadnym súdnym ani iným opatrením a Odporca bude môcť okamžite previesť na tretie osoby svoj
celý majetok. Ten tak nebude môcť slúžiť na zabezpečenie pohľadávky Navrhovateľa, ktorej sa
domáha súdnou cestou už viac ako 10 rokov. Z verejne dostupných informácií, ako je napr. účtovná

závierka Odporcu vyplýva, že ten žiadny iný majetok na uspokojenie pohľadávky Navrhovateľa nemá.
Navrhovateľ tiež už dlhodobo nevykazuje žiadnu relevantnú podnikateľskú činnosť a nemá žiadne
výnosy z nej. Návrhom na zastavenie vkladových konaní zo dňa 16.7.2014 sa Odporca snažil zastaviť
vkladové konania, na základe ktorých malo byť prevedené vlastnícke právo, resp. zriadené záložnéprávo k nehnuteľnostiam Odporcu v prospech Navrhovateľa. Odporca uvedený návrh odôvodnil tým,
že parcely, ktoré boli predmetom vkladových konaní, boli v dôsledku pozemkových úprav v k.ú. Zohor
reorganizované. Okresný úrad Malacky návrhu Odporcu nevyhovel. Toto bolo potvrdené aj vo vyjadrení

Okresného úradu Malacky k žiadosti o zastavenie vkladových konaní zo dňa 21.8.2014.

7. Ako žalobca ďalej uviedol, exekúcia jeho pohľadávky vo výške 170.000 Eur môže byť zmarená, a to
vzhľadom na to, že:
(i) rozsudkom Okresného súdu Malacky, sp. zn. 10Cb/9/2013 zo dňa 27.9.2023, bolo zrušené predbežné

opatrenie, ktorým bolo Odporcovi zakázané nakladať s jeho nehnuteľnosťami evidovanými na liste
vlastníctva č. XXXX, kat. úz. Zohor,
(ii) veľká časť pozemkov zapísaných pôvodne na liste vlastníctva č. XXXX bola po schválení projektu
pozemkových úprav zaregistrovaná na liste vlastníctva č. XXXX. Práve tieto pozemky, ktorých sa týka
aj tento návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia predstavujú jedinú významnú a hodnotnú časť
majetku Odporcu.

(iii) ak bude rozhodnutie Okresného súdu Malacky potvrdené v odvolacom konaní (vedené Krajským
súdom v Bratislave pod sp. zn. 6Cob/176/2024), následkom bude zrušenie zákazu Odporcu nakladať s
nehnuteľnosťami a ich okamžitý prevod, resp. zaťaženie,
(iv) existuje dôvodný predpoklad, že sa Odporca bude snažiť zmariť uspokojenie pohľadávky
Navrhovateľa (poukazujeme na záložnú zmluvu uzavretú medzi Odporcom a spoločnosťou SB

Construction, s.r.o. ako záložným veriteľom na zabezpečenie budúcej pohľadávky záložného veriteľa, a
to do výšky 2.000.000 Eur).Preto Navrhovateľ podáva návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
v znení navrhovanom v závere tohto návrhu.

8. Z vyššie uvedených dôvodov navrhovateľ podáva návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

v znení navrhovanom v závere tohto návrhu.

9. K podmienkam pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca uviedol, že predmetom, ktorý
môže byť zabezpečený zabezpečovacím opatrením, koliduje vymedzeniu predmetu občianskoprávnych
vzťahov, tak ako sú zakotvené v § 118 ods. 1 a 2 a § 151d OZ. Z uvedeného vyplýva, že zálohom

môže byť aj nehnuteľnosť (pozemky), ktoré sú prevoditeľné. Na prevoditeľnosti je založený výkon
záložného práva - speňaženie dlhu. Predmetom záložného práva, ktorý má byť v zmysle tohto návrhu
zabezpečený zabezpečovacím opatrením sú všetky pozemky vo vlastníctve Odporcu evidované na
liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. Zohor, obec Zohor, okres Malacky v zmysle navrhovaného petitu.
Odporca je výlučným vlastníkom uvedených nehnuteľností, ako to vyplýva z výpisu listu vlastníctva č.

XXXX predloženého vyššie. Navrhovateľ má za to, že parcely evidované na liste vlastníctva č. XXXX .
sú spôsobilé byť predmetom záložného práva zriadeného zabezpečovacím opatrením. K ťarchám na
nehnuteľnostiach: Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX je zrejmé, že na nehnuteľnostiach nie sú zatiaľ
zriadené záložné práva ani iné relevantné ťarchy. Zaevidované vecné bremená sú zriadené z dôvodu,
že umožňujú v prípade potreby prístup na predmetné pozemky vo verejnom záujme (na pozemkoch

sa nachádza ochranné pásmo vyplývajúce zo zákona a sústavy elektrického napätia, zabezpečujúce
prenos elektrickej energie).

10. Ako žalobca tiež uviedol, z popisu skutkového stavu jasne vyplýva, že pohľadávka, ktorú sa snaží
Navrhovateľ týmto návrhom zabezpečiť je peňažnou pohľadávkou priznanou rozsudkom Okresného

súduBratislavaI,č.k.33Cb/232/2012-552zodňa28.11.2017.Skutočnosť,žepohľadávkaNavrhovateľa
bola priznaná súdnym rozhodnutím osvedčuje, že peňažný nárok Navrhovateľa trvá (keďže Odporca
k dnešnému dňu neplnil) a je dôvodný. Dôvodnosť a existenciu pohľadávky preukazujú aj listinné
dôkazy pripojené k tomuto návrhu, odôvodnenie rozsudku z 28.11.2017 a skutočnosť, že Odporca časť
pohľadávky na základe vystavenej faktúry dobrovoľne uhradil.

11. K obavám zmarenia budúcej exekúcie žalobca uviedol, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia
sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Dôvodom
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že
by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Otázka ohrozenia budúcej exekúcie je otázkou
objektívnou. Zjednodušene povedané, ak vzhľadom na objektívne skutočnosti prípadu hrozí (je obava),

že vo fáze núteného výkonu rozhodnutia nebude mať povinný dostatok majetku, postihnutím ktorých
oprávnený svoj nárok bude môcť uspokojiť, je tento zákonný predpoklad bezo zvyšku naplnený. Z
hľadiska jazykovej interpretácie „obavu z ohrozenia exekúcie“ môže vyvolávať akákoľvek skutočnosť
nasvedčujúca tomu, že navrhovateľ nemusí byť v budúcnosti schopný účinne svoj súdom priznanýnárok voči konkrétnemu odporcovi vymôcť. Pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej ujmy je
potrebné, aby navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia uviedol také konkrétne správanie a konanie
odporcu, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery do takej miery, že

právo resp. nárok navrhovateľa môže byť ohrozený. Osobitnou podmienkou, ktorú súd preskúmava v
prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je požiadavka, aby obmedzenie subjektu,
proti ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje, zodpovedalo miere porušenia alebo ohrozenia práva
navrhovateľa.

12. Navrhovateľ vyvodzuje obavu ohrozenie exekúcie zo skutočnosti, že Odporca má so spoločnosťou
SB Construction, s.r.o. ako záložným veriteľom uzatvorenú záložnú zmluvu na zabezpečenie budúcej
pohľadávky záložného veriteľa a to do výšky 2.000.000 Eur. Pohľadávka Navrhovateľa je podstatne
nižšia (170.000 Eur) ako pohľadávka záložného veriteľa Odporcu - SB Constructions, s.r.o. V prípade,
ak by sa záložný veriteľ rozhodol, že pristúpi k výkonu záložného práva na uspokojenie svojich
pohľadávok, môže nastať situácia, že Odporca nebude vlastniť dostatok finančných prostriedkov,

prípadne nebude mať iné prostriedky, ktorými by mohol uspokojiť pohľadávku Navrhovateľa. Vzhľadom
na prebiehajúce odvolacie konanie proti rozhodnutiu Okresného súdu Malacky, sp. zn. 10Cb/9/2013,
v prípade ak odvolací súd potvrdí rozhodnutie prvoinštančného súdu bude neodkladné opatrenie
(predbežné opatrenie nariadené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7.5.2013 č.k. 1
Cob/145/2013-421) zrušené, hrozí Navrhovateľovi, že Odporca bude s pozemkami svojvoľne nakladať

a nič mu nebráni previesť ich na iné osoby alebo zaťažiť. Takúto dispozičnú voľnosť nadobudne
Odporca hneď v deň doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý potvrdí rozsudok Okresného
súdu v Malackách sp. zn. 10Cb 9/2013 zo dňa 27.9.2023. Z výpisov listov vlastníctva S. pre kat. úz.
Zohor a mnohých ďalších LV s evidovanými nehnuteľnosťami vo vlastníctve Odporcu vyplýva, že je
v súčasnosti na príslušnom katastrálnom odbore stále vedené vkladové konanie č. V 4387/2012 na

zriadenie záložného práva v prospech SB Construction, s.r.o.

13. Žalobca doplnil, že z portálu Finstat vyplýva, že Odporcovi klesajú každým rokom tržby, celkové
výnosy, hrubá marža je v záporným percentách a celková zadlženosť má stúpajúcu tendenciu. Finstat
rovnako ukazuje, že Odporca je na škále pravdepodobnosti úpadku vo vysokých číslach (89%, čo

znamená, že je vysoká pravdepodobnosť úpadku). Z účtovnej závierky z roku 2023 vyplýva, že
Odporca nedisponuje iným majetkom ako pozemkami. Ich hodnota je v účtovnej závierke vyčíslená na
1.880.851 Eur. Hodnota pozemkov je nižšia ako prípadná pohľadávka SB Constructions, s.r.o. vo výške
2 milióny eur. Aj s ohľadom na túto skutočnosť je dané, že existuje obava, že uspokojenie pohľadávky
Navrhovateľavexekúciijeohrozené.Jezrejmé,žeOdporcarezignovalnaserióznyvýkonpodnikateľskej

činnosti, hodnota jeho majetku sa počas súdneho sporu znižovala, na účtoch mal koncom roka 2023 len
1527 eur (riadok 73 súvahy). Spoločníci Odporcu tak zjavne presmerovali podnikanie na iné právnické
osoby.

14. K proporcionalite zabezpečovacieho opatrenia žalobca uviedol, že pri rozhodovaní o návrhu na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd posudzuje nielen ohrozenie úhrady dlžnej čiastky, ale aj
primeranosť ujmy odporcu, ktorá by mu takýmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania
zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením
nebola spôsobená ujma na základných právach žalovaného a aby takáto ujma nebola neprimeraná
sledovanému cieľu. Navrhovateľ má za to, že zriadenie záložného práva z hľadiska proporcionality

neobmedzuje Odporcu vo vykonávaní podnikateľskej činnosti alebo užívaniu uvedených pozemkov.

15. Z uvedených skutkových okolností má vyplývať, že v tomto prípade Navrhovateľom navrhované
zabezpečovacie opatrenie je opatrením, ktoré v menšom rozsahu zasahuje do vlastníckych práv
Odporcu tým, že mu nezabraňuje v uplatňovaní jeho vlastníckych práv, ako by tomu bolo napr. v

prípade uloženia zákazu nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami, a teda zabezpečuje možný výkon
rozhodnutia miernejšou formou zásahu. Zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným
v navrhovanom výroku žiadnym spôsobom nezhorší súčasnú právnu pozíciu Odporcu, pretože záložné
právo nezasahuje do jeho vlastníckych ani užívacích práv k dotknutým nehnuteľnostiam. Odporca môže
bez akéhokoľvek obmedzenia ich aj ďalej užívať a nakladať s nimi. No na druhej strane v prípade, ak

svoju pohľadávku voči Navrhovateľovi v budúcnosti neuhradí, bude sa môcť táto prednostne uspokojiť
exekúciou vo vzťahu k nehnuteľnostiam. Vzhľadom na existenciu ďalšieho veriteľa (SB Constructions,
s.r.o.), je zrejmé, že Navrhovateľ nie je jediným veriteľom. Okrem toho, pohľadávka Navrhovateľa
je niekoľkokrát nižšia ako pohľadávka SB Constructions, s.r.o. Keďže Navrhovateľ nie je jedinýmveriteľom Odporcu je veľký predpoklad, že môže dôjsť k nemožnosti plného uspokojenia pohľadávky
Navrhovateľa. Navrhovateľ má za to, že zabezpečovacie opatrenie je primerané výške pohľadávky
Navrhovateľa v spojení s okolnosťami tejto konkrétnej veci a je potrebné na efektívne dosiahnutie účelu

sledovaného inštitútom zabezpečovacieho opatrenia. Záložné právo na nehnuteľnosti Odporcu bude
zriadené len do výšky nesplatenej peňažnej pohľadávky Navrhovateľa. Odporca ma naďalej zachovanú
primeranú možnosť nakladať s jemu patriacimi nehnuteľnosťami a tieto užívať. Jeho obmedzenie ako
vlastníka bude spočívať iba v zriadení záložného práva ako prostriedku zabezpečenia úhrady dlhu
Odporcu, po úhrade ktorého budú nehnuteľnosti opäť bez akéhokoľvek zaťaženia. Tiež je potrebné

poukázať, že Odporca bol predbežným opatrením obmedzený v disponovaní s pozemkami už 11 rokov.
Vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie 1Cob/60/2022 je prirodzené a legitímne požadovať, aby
Odporca počkal (max. 1 rok, keďže odvolacie konanie prebieha už vyše 6 rokov od roku 2018 a odvolací
súd musí rozhodnúť s konečnou platnosťou podľa § 390 CSP) do jeho právoplatného skončenia a zdržal
sa prevádzania či zaťažovania svojich nehnuteľností, ktoré sú jeho jediným reálnym majetkom.

16. K trvaniu zabezpečovacieho opatrenia žalobca uviedol, že v prípade, ak zabezpečovacie opatrenie
nie je časovo obmedzené, jeho zánik je naviazaný na zrušenie, prípadne na uspokojenie pohľadávky
zabezpečenej sudcovským záložným právom. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia súdom sa
v podstate jedná o sudcovské záložné právo. K jeho výkonu však môže veriteľ pristúpiť až po
právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bude zabezpečovaná pohľadávka priznaná. V tomto

ohľade má Navrhovateľ za to, aby navrhované zabezpečovacie opatrenie nebolo časovo ohraničené
presným dátumom, keďže nie je možné predpokladať, kedy dôjde k splneniu povinnosti zo strany
Odporcu. V tomto ohľade je pre trvanie zabezpečovacieho opatrenia smerodajný zánik pohľadávky
Odporcu.

17. Podľa žalobcu skutočnosti a skutkové okolnosti popísané v tomto návrhu, osvedčené predkladanými
dôkazmi, zakladajú reálne obavy z ohrozenia budúceho uspokojenia pohľadávky Navrhovateľa z
majetku Odporcu a preto vedú k potrebe zriadenia zabezpečovacieho opatrenia.

18. Žalobca návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľ doložil: Zmluva o

sprostredkovaní z 29.09.2010, lustrácia FinStat - AGRO SLAVIA s. r. o., Účtová závierka AGRO
SLAVIA, Rozhodnutie OPÚ Malacky č. OPÚ/2013/353/328, Rozsudok OS BA I, sp. zn. 33Cb/232/2012,
Uznesenie KS BA č.k. 1Cob/145/2013-421, Rozsudok OS Malacky č.k. 10Cb/9/2013-1033, Rozhodnutie
správa katastra Malacky, č. V-4387/12, výpis z obchodného rejstříku, výpisy z katastra nehnuteľností,
Zástavní smlouva z 19.11.2012.

19. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(CSP) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na
iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

21. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

22. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

23. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

24. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

25. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.26. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

27.Zabezpečovacieopatreniejeinštitútomcivilnéhosporovéhoprocesu,ktorýmáposilniťistotuveriteľa,
že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť
výkonom tohto záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom
opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda žalobca musí v návrhu na jeho

zriadenie hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež
existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená.

28. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné

nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd teda na návrh môže zriadiť záložné právo, ktoré
má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva
garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku.

29. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd

zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli
osvedčené aspoň základné skutočnosti pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované
zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie
nároku, žalobca musí osvedčiť i to, že bez nariadenia opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia

voči žalovanému ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon
rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by
bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty

jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou
nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo/144/97).
30. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia musí súd vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej
stranyjeprimeranýžalobcomosvedčenémuporušeniujehoprávaprávomchránenýchzáujmov(zásada
tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie,

musísúdzohľadniťuvedenúzásaduprimeranostizásahovdomajetkovýchprávdlžníka,atoajvovzťahu
k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje záložné právo. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia
tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer.

31. Súd sa oboznámil s návrhom žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a listinnými

dôkazmi predloženými žalobcom k návrhu a po ich preskúmaní dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný,
nakoľko neboli osvedčené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

32. Zo zákonnej formulácie ustanovenia § 343 ods. 1 CSP možno substancovať základné predpoklady
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktoré musia byť naplnené kumulatívne a to, že zabezpečovacie

opatrenie možno zriadiť len na spôsobilý predmet záložného práva, ktorým budú veci, práva a iné
majetkové hodnoty; zriadením záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude
zabezpečovať peňažnú pohľadávku; existencia obavy z budúceho marenia exekúcie.

33. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa žalobca domáhal zriadenia záložného práva

k nehnuteľnostiam špecifikovaným v petite, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného.

34. Súd mal zo žalobcom predložených listinných dôkazov osvedčené, že žalobca so žalovaným
uzatvorili Zmluvu o sprostredkovaní, na základe ktorej mal žalobca pre žalovaného vykonávať práce s
cieľom čo najlepšieho a najvýhodnejšieho umiestnenia scelených pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú.

Zohor. Ako žalobca uviedol, tento pre žalovaného svoje povinnosti splnil, pričom žalovaný mu neuhradil
odmenu v zmysle Zmluvy vo výške 170.000,- Eur, a z uvedeného dôvodu si tento nárok uplatnil v
konaní OS BA I, sp. zn. 33Cb/232/2012. Ako žalobca uviedol, nárok mu mal byť v predmetnom konaní
priznaný rozsudkom z 28.11.2017, pričom na základe odvolania žalovaného malo v predmetnej veciprebiehať odvolacie konanie, ktoré nemalo byť ku dňu podania tohto Návrhu ukončené. K danému
súd uvádza, že predmetná skutočnosť už nie je aktuálna, nakoľko Krajský súd Bratislava rozhodol
uznesením č.k. 1Cob/60/2022-977 dňa 27.02.2025 tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k.

33Cb/232/2012-552 zo dňa 28.11.2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súd v
tejto súvislosti však poukazuje na to, že zabezpečovacie opatrenie je možné nariadiť aj v prípade, ak je
samotný nárok v podobe peňažnej pohľadávky sporný, avšak iba v prípade, že sú kumulatívne splnené
všetky zákonné predpoklady pre jeho nariadenie.

35.Základnýmpredpokladomprenariadeniezabezpečovaciehoopatreniajeto,čibolazostranyžalobcu
osvedčená existencia dôvodov obavy z budúceho marenia exekúcie žalovaným ako dlžníkom. Po
posúdení návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako aj žalobcom predložených listinných
dôkazov, súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil také konanie žalovaného, z ktorého by vyplývalo,
žepohľadávkažalobcubudevprípadejejprávoplatnéhojudikovanianevymožiteľnázdôvodovnastrane
žalovaného, a že je daná obava z budúceho marenia exekúcie. Vo vzťahu k pohľadávke žalobcu voči

žalovanému vo výške cca 170.000,- EUR s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúr za vykonanú
činnosť súd poukazuje na skutočnosť, že samotná existencia dlhu nemôže byť bez ďalšieho dôvodom
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd dospel k záveru, že nebolo osvedčené také konanie
žalovaného, odôvodňujúce záver o tom, že by prípadný výkon rozhodnutia vo veci samej bol ohrozený.
Súd poukazuje na to, že samotná skutočnosť, že zo strany žalovaného nemalo dôjsť k úhrade splatných

záväzkov voči žalobcovi, bez ďalšieho neosvedčuje také konanie žalovaného, ktoré odôvodňuje obavu
zo zmarenia exekúcie v prípade, že pohľadávka žalobcu bude žalobcovi voči žalovanému právoplatne
priznaná v súdnom konaní. Pokiaľ žalobca videl potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v
tom, že žalovaný bude mať možnosť predať časť jemu patriacich nehnuteľností, súd uvádza, že
týmto konaním by žalovaný realizoval svoje právo disponovať so svojím majetkom, pričom nebolo

nijako osvedčené, že by tento úkon vykonal v úmysle zmariť budúcu exekúciu pohľadávky žalobcu.
Zároveň nebolo zo strany žalobcu nijako osvedčené, že by sa žalovaný účelovo zbavoval svojho
majetku. Súd v tento súvislosti poukazuje na fakt, že samotným predajom nehnuteľného majetku
patriaceho žalovanému nedochádza k zmenšeniu celkového majetku, ale iba k jeho transformácii z
pasív (nehnuteľnosť) na aktíva (hotovosť), čo bez ďalšieho neznamená ohrozenie výkonu exekúcie,

nakoľko je predpoklad, že žalovaný bude disponovať finančnými prostriedkami z predaja predmetných
nehnuteľností. Žalobca tak neosvedčil to, že žalovaný sa predajom uvedených nehnuteľností snaží
ohroziť výkon budúceho rozhodnutia.

36. Rovnako tak má súd za to, že ani skutočnosť, že žalovaný má so spoločnosťou SB Construction,

s. r. o., ako záložným veriteľom uzatvorenú záložnú zmluvu na zabezpečenie pohľadávky do výšky
2.000.000,- Eur, nie je dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pokiaľ žalobca nijakým
spôsobom nepreukázal, že by bola táto zmluva účelovou, vo vzťahu k žalobcom uplatnenej pohľadávke
s cieľom ohroziť jej exekúciu. Je potrebné poukázať, že účelom predmetnej zmluvy bolo založenie
nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného v prospech veriteľa spoločnosti vo vzťahu k budúcej zmluve

o pôžičke poskytnutej veriteľom do výšky 2.000.000,- Eur. Z uvedeného tak vyplýva, že na základe
predmetnej zmluvy tak môžu byť žalovanému poskytnuté finančné prostriedky do výšky 2.000.000,- Eur,
pričom je zrejmé, že v prípade judikovania žalobcovej pohľadávky v konaní vedenom tunajším súdom
pod sp. zn. B1-33Cb/232/2012, môže byť táto uhradená práve z týchto finančných prostriedkov.

37. Zo strany žalobcu nebolo osvedčené žiadne iné konanie žalovaného, ktoré by mohlo viesť k záveru
o úmyselnom zbavovaní sa majetku žalovaného na úkor žalobcu ako jeho veriteľa. Súd v tejto súvislosti
zdôrazňuje, že zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie vo vzťahu k žalovanej
strane sporu. Okrem existencie predmetného peňažného nároku však musí žalobca osvedčiť aj to, že
aj bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná exekúcia voči žalovanému ohrozená,

pričom táto obava musí byť reálna, objektívna a musí hroziť bezprostredne. Žalobca však v návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ani listinnými dôkazmi k nemu predloženými reálne ohrozenie
alebo hrozbu ohrozenia prípadnej exekúcie voči žalovanému neosvedčil, neboli osvedčené také
skutočnosti, ktoré by viedli k záveru, že vo fáze exekúcie žalovaný nebude mať relevantné aktíva, voči
ktorým sa bude môcť žalobca uspokojiť. Súd má rovnako tak za to, že ani skutočnosť, že žalovanému

majú medziročne klesať tržby a celkové výnosy nie je dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, nakoľko na posúdenie ekonomickej situácie žalovaného by bolo potrebné poznať celú, avšak
ani tá nie je nemenná. Podľa názoru súdu žalobca musí osvedčiť objektívny stav ohrozenia vyvolaný
právnymi alebo faktickými úkonmi žalovaného, v dôsledku ktorých dochádza ku kvantitatívnym alebokvalitatívnym zmenám majetku žalovaného a z ktorých vyplýva reálny úmysel žalovaného zmariť alebo
sťažiť vymoženie pohľadávky žalobcu.

38. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že žalobca neosvedčil existenciu dôvodnej
obavy, že budúca exekúcia môže byť ohrozená. V konaní teda neboli rozhodujúce skutočnosti
osvedčené žalobcom dostatočným spôsobom tak, aby bolo možné konštatovať splnenie zákonných
podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení záložného práva v
prospech žalobcu k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného špecifikovanej v návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia.

39. O nároku na náhradu trov konania súd nerozhodoval s poukazom na § 262 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od doručenia
uznesenia na Mestskom súde Bratislava III.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej

obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.