Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124272781
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6124272781.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr.

Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: Nemzeti Útdíjfizetési
Szolgáltató Zrt., IČ: 01-10-043108, Váci út 45/B, 1137, Budapešť, Maďarsko, zastúpený PETKOV &
Co, s.r.o., Šoltésovej7325/14, Bratislava, IČO: 50 430 742, proti žalovaný: NEXT SHOES s.r.o., so
sídlom Štefániková 52/52, Nitra, IČO: 50 646 800, o zaplatenie 165,45 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 5. decembra 2024 č. k. 52C/94/2024 - 84
v spojení s opravným uznesením zo dňa 3. marca 2025 č. k. 52C/94/2024 – 111 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku týkajúcom sa

zaplatenia sumy 165,45 eura a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 70 eur p o t v r d z u j
e a vo zvyšnom výroku týkajúcom sa zaplatenia pohľadávky vo výške 40 eur, ako aj vo výroku na
náhradu trov konania rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 165,45 eura, náklady
spojené s uplatnením pohľadávky 70 eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 eur a to do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 151 ods. 1, § 251, § 255 ods. 1, §

262 ods. 1, ods. 2 CSP, čl. 1 ods. 1, čl. 4 ods. 1, čl. 7 ods. 2, Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) č. 1215/2012 zo dňa 12.12.2012, uznesenie Súdneho dvora EÚ zo dňa 21.09.2021 vo
veci C-30/21, čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 o rozhodnom
právne pre mimozmluvné záväzky (Rím II), § 33/A, § 33/B ods. 5, ods. 6 maďarského zákona č. I/1988
o cestnej preprave, § 1, § 2, § 8, § 10, § 11, § 12, § 13 Nariadenie Ministerstva Inovácií a Technológií
(ITM) č. 45/2020 o diaľniciach, rýchlostných cestách, hlavných cestách, ktoré je možné používať na
základe úhrady poplatku za používanie a o výške týchto poplatkov , v znení účinnom od 15.10.2022

do 31.12.2022.

1.1. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný prevádzkoval motorové vozidlo EVČ: A.,
poplatková kat.: D1, dňa 24.07.2022 v čase 13:34:04 hod., na mieste kontroly: Gy06B-M3Mogyoród
(23,6 km) haladó, v jeho držbe po spoplatnenom úseku cestnej komunikácie bez platného oprávnenia;
a doposiaľ neuhradil sankčné úhrady vo výške 165,45 eura za cesty po spoplatnených úsekoch bez
platného oprávnenia a ani náklady s tým vzniknuté.

1.2. Keďže ide o konanie s cudzím prvkom, ako prvé sa zaoberal otázkou právomoci a rozhodného
práva. Podľa uznesenia Súdneho dvora z 21.09.2021 vo veci C-30/21 bolo judikované, že „článok 1 ods.
1 nariadenia č. 1215/2012 sa má vykladať v tom zmysle, že žaloba na vymoženie poplatku za používaniespoplatnenej cesty súdnou cestou, ktorú podala spoločnosť zmocnená zákonom, ktorý kvalifikuje vzťah
vyplývajúci z tohto používania ako súkromnoprávny, spadá pod pojem „občianske a obchodné veci“ v
zmysle tohto ustanovenia“. Aplikujúc teda predmetné nariadenie - Brusel I bis, konkrétne článok 4 ods.

1, súd dospel k záveru, že právomoc súdu Slovenskej republiky rozhodovať v predmetnej veci je daná. V
zmysle článku 4 ods. 1 nariadenia Rím II rozhodným právnym poriadkom pre posúdenie nároku žalobcu
je maďarský právny poriadok.

1.3. Po vykonanom dokazovaní s prihliadnutím na zistené skutočnosti bolo preukázané, že žalobca je

obchodná akciová spoločnosť zriadená podľa maďarských právnych predpisov v Maďarsku. Žalobca
je oprávnený a zároveň povinný vo vlastnom mene uplatňovať voči neoprávneným používateľom
ciest pohľadávku vzniknutú z titulu neoprávneného použitia spoplatnenej cesty vo forme takzvaného
sankčného poplatku. Dňa 24.07.2022 o 13:34:04 hod. žalovaný použil spoplatnený cestný úsek v
Maďarsku, a to bez platného (spoplatneného) oprávnenia. Žalobca vyzval žalovaného na uhradenie
sankčného poplatku vo výške 16 220 HUF a nákladov vo výške 40 eur, a to v lehote 60 dní, s tým,

že ak v stanovenej lehote predmetný sankčný poplatok a náklady s tým spojené neuhradí, výška
sankčných poplatkov bude predstavovať sumu 64 850 HUF a náklady vo výške 70 eur. Ani v jednom
prípade žalovaný v stanovenej 60-dňovej lehote sankčný poplatok s nákladmi neuhradil. Preto žalobca
odoslal žalovanému predžalobné výzvy. Nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaného, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie, že žalovaný využil spoplatnenú cestu v Maďarsku bez

platného oprávnenia a že nebolo preukázané, že predmetné vozidlo patrí žalovanému. Žalobca
preukázal, že žalovaný jazdil s motorovým vozidlom po spoplatnenej ceste bez platného oprávnenia
predložením záznamu - fotografie z miesta kontroly Gyo6B-M3Mogyoród ( 23.6km) halado, na ktorej
je jednoznačne viditeľné motorové vozidlo ŠPZ: A., ktoré podľa zaslaných údajov MV SR, Prezídia
policajného zboru, odboru dokladov a evidencií Bratislava bolo evidované na žalovaného ku dňu

24.07.2022. Bolo povinnosťou žalovaného predložiť doklad, že pokiaľ jazdil v Maďarsku na spoplatnenej
ceste, mal na to príslušné platné oprávnenie.

1.4. Okrem sankčného poplatku vo výške 165,45 eur za cestu na spoplatnenom úseku bez platného
oprávnenia vykonanú dňa 24.07.2022, s odkazom na znenie § 11 ods. 7 maďarského nariadenia o

diaľniciach má žalobca nárok aj na náhradu nákladov spojených s vymáhaním sankčného poplatku.
Jedná sa o 3 úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia (§ 13a ods.1 písm. a) vyhlášky),
výzva zo dňa 08.12.2022 (§ 13a ods.1 písm. c) vyhlášky) a výzva zo dňa 29.02.2024 (§ 13a ods.1 písm.
c) vyhlášky), spolu v sume 49,80 eura (3x 16,60 eura). K jednotlivým úkonom prináleží ešte režijný
paušál,ktorývroku2022predstavovalsumu11,63euraavroku2024sumu13,73eura,čosohľadomna

vykonané úkony právnych služieb predstavuje súhrnnú sumu 36,99 eura ( 2 x 11,63 eura + 13,73 eura).
Celková výška nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky za cestu vykonanú dňa 24.07.2022, na
ktoré má žalobca nárok, tak predstavuje sumu 86,79 eura (49,80 eura + 36,99 eura). Keďže si žalobca
ale uplatnil len náklady vo výške 70 eur, je mu možné priznať náklady len v tejto nižšej sume.

1.5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania a v rozsahu 100%.

2. Žalovaný podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote.
Namietal, že súd prvej inštancie v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Odôvodnenie rozhodnutia o opodstatnenosti
nároku žalobcu považoval za nedostatočné a samotné rozhodnutie súdu nesprávne. Mal zato, že
súd prvej inštancie nárok žalobcu posúdil čisto v teoreticko – právnej rovine. Žalobca v konaní nijako
nepreukázal, žeby motorové vozidlo, ktoré je vyobrazené na fotodokumentácií priloženej k žalobe,

bolo prevádzkované práve na uvedenom spoplatnenom úseku bez platného oprávnenia. Žiaden
z dôkazov o tejto skutočnosti nesvedčí a táto skutočnosť nebola preukázaná ani pred súdom prvej
inštancie. Namietal tiež výšku uplatneného nároku, v ktorom je okrem samotného poplatku uplatnené
aj príslušenstvo pohľadávky v podobe nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, čo je neprípustné,
pretože povinnosť vyplýva zo záväzkového vzťahu a v danom spore o záväzkový vzťah nejde. Zastal

názor, že na takúto paušálnu náhradu nemá právny nárok. Rozsudok súdu prvej inštancie v tomto smere
považovalzadostatočneodôvodnenýatedanepreskúmateľný.Navrholrozhodnutiesúduprvejinštancie
zmeniť tak, že žalobu zamietne alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), stranou (žalovaným), v neprospech ktorého bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa
(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaného odvolania

(§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v jeho vyhovujúcom výroku týkajúcom sa
zaplatenia sumy 165,45 eura a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 70 eur podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť a vo zvyšnom vyhovujúcom výroku týkajúcom sa zaplatenia

pohľadávky vo výške 40 eur, ako aj vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou na upomínací Okresný súd Banská
Bystrica dňa 30.03.2024, postúpenou na Okresný súd Nitra dňa 14.10.2024, domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť mu 165,45 eura a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške
70 eur, 40 eur a zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Uviedol, že motorové vozidlo s EČV: A.,

bez platného oprávnenia použilo dňa 24.07.2022 o 13:34:04 hod. spoplatnenú cestu v Maďarsku. Ako
dôkazdoložilfotodokumentáciuzkontrolnéhomiesta:Gy06B-M3Mogyoród(23.6km)haladó.Držiteľom
predmetného vozidla bol v čase použitia spoplatnenej cesty žalovaný, Informácie o držiteľovi vozidla
zistil v zmysle § 113 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. dňa 24.10.2022 od Ministerstva vnútra SR ako správcu
informačného systému "evidencia motorových vozidiel". Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie

rozhodol napadnutým rozhodnutím.

8. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

9. Podkladom pre určenie predmetu dokazovania sú stranami predložené skutkové tvrdenia a dôkazy,
ako aj informácie zistené súdom. Predmetom dokazovania je to, čo má byť preukázané. Vymedzenie
predmetu dokazovania vo veľkej miere závisí od účastníkov konania, od ich povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti. Súd musí mať vždy jasno v tom, čo sa bude dokazovať. Tiež musí mať jasno

v určení toho, na preukázanie akej skutočnosti sa vykonáva ten-ktorý dôkaz (Števček. M, Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C. H. Beck, 2016, 694 s.). V rámci dokazovania platí zásada (pozri § 132 v spojení s § 185
ods. 1), že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje.
Inak povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za

základ svojho rozhodnutia. Môžeme tiež povedať, že žalobca musí preukázať skutočnosti, na základe
ktorých mu jeho právo patrí. „Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania,
ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka,
ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí„ (II. ÚS 38/2015), in (Števček. M, Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.

H. Beck, 2016, 697 s.).

10. Odvolací súd uvádza, že súd spravodlivo „nachádzajúci“ skutkový stav sa stretáva s problematikou
vyvažovania miery dokazovania zisteného skutkového stavu na jednej strane a skutočným stavom(objektívnou pravdou), ktoré sa môžu a nemusia zhodovať. Sporový civilný proces je založený na
potrebe zistenia skutkového stavu (§ 215 ods. 1 CSP). Dostatočnosť hľadania pravdy je determinovaná
potrebou napĺňať potreby právnej istoty účinne a spravodlivo. V procese hľadania (potrebnej) pravdy sa

civilného sporového procesu zúčastňujú súd, strany konania a iné zúčastnené osoby. Dôkazné bremeno
ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre
seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí. Iniciatíva
pri zhromaždení dôkazov leží zásadne na stranách. Tá strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takéhoto rozhodnutia súdu, ktoré

bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky
postihujú i toho, kto síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných
dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strán
sporu.

11. Odvolací súd po prejednaní odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci

dostatočné dokazovanie a zistil správne skutkový stav v napadnutom vyhovujúcom výroku týkajúcom sa
zaplatenia sumy 165,45 eura a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 70 eur sa plne stotožňuje
s dôvodmi súdu prvej inštancie, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude duplicitne
opakovať (§ 387 ods. 2 CSP).

12.Odvolacísúdsastotožnilnajmästvrdenímsúduprvejinštancie,žežalobcavkonanípredložildôkazy
preukazujúce žalovaný nárok. Preukázal, že žalovaný jazdil s motorovým vozidlom po spoplatnenej
ceste bez platného oprávnenia predložením záznamu - fotografie z miesta kontroly Gyo6B-M3Mogyoród
( 23.6km) halado, na ktorej je jednoznačne viditeľné motorové vozidlo ŠPZ: A., ktoré podľa zaslaných
údajov MV SR, Prezídia policajného zboru, odboru dokladov a evidencií Bratislava bolo evidované na

žalovaného ku dňu 24.07.2022. Žalovaný napriek tomu, že spochybňoval názor žalobcu a opakovane
uvádzal, že dôkazy predložené žalobcom nie sú dostatočné a žalobca nepreukázal, že by motorové
vozidlo, ktoré je vyobrazené na fotodokumentácií priloženej k žalobe, bolo prevádzkované práve na
uvedenom spoplatnenom úseku bez platného oprávnenia, neuviedol žiadne argumenty a nedoložil
žiadne dôkazy, ktoré by tvrdené skutočnosti vyvracali. Odvolací súd v tomto smere dodáva, že koncepcia

civilného sporového poriadku je založená na aktivite sporových strán, ktoré pre svoju úspešnosť
v spore musia uvádzať skutkové tvrdenia, ktoré preukážu dôkazmi. Povedané inými slovami, nestačí
len spochybňovanie bez ďalšieho. Žalovaný bol povinný v konaní hodnoverným spôsobom namietať, že
žalobcom tvrdené skutočnosti nie sú pravdivé a na ich podporu súdu predložiť dôkazy. Napriek tomu,
že žalovaný opakovane tvrdil, že žalobca uvádzané skutočnosti nepreukázal, nedoložil žiadne dôkazy

spochybňujúce žalobcove tvrdenia, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalovaného
zaviazal na úhradu sumy vo výške 165,45 eura. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie,
najmä z predložených listín, možno vyvodiť záver o tom, že súd prvej inštancie rozhodol správne
a zákonne a svoje rozhodnutie v tejto časti náležite odôvodnil.

13. Súd prvej inštancie rovnako správne postupoval v časti nároku uplatneného žalobcom vo výške
70 eur ako náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Súd prvej inštancie správne uviedol, že okrem
sankčného poplatku za cestu na spoplatnenom úseku bez platného oprávnenia, má s odkazom na §
11 ods. 7 maďarského nariadenia o diaľniciach nárok aj na náhradu nákladov spojených s vymáhaním
sankčného poplatku. V danom prípade je zrejmé, že žalobca si uplatnil nárok na náklady spojené

s uplatnením pohľadávky s tým, že tieto sú v danom prípade spojené s poskytnutím právnej služby
žalobcovi vo forme tarifnej odmeny advokáta v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z., podľa ktorej výška
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby bola advokátom, s poukazom na výšku uplatňovanej
istiny, určená vo výške 16,60 eura bez DPH (§ 10 ods. 1 vyhlášky) s tým, že ku každému úkonu si
uplatňoval tzv. režijný paušál, pre rok 2022 určený vo výške 11,63 eura a v roku 2024 vo výške 17,73

eura.Zobsahuspisujednoznačnevyplynulo,ževštádiupredsúdnehokonaniaadvokátvykonaltriúkony
právnej služby (§ 13a ods. 1 písm. a) a c) - prevzatie a príprava zastúpenia, uplatnenie pohľadávky
protistrane (výzva) zo dňa 08.12.2022 (č. l. 5) a 29.02.2024 (č. l. 6). V nadväznosti na vyššie uvedené
skutočnosti sa odvolací súd stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o preukázaní uvedeného
nárokužalobcom,keďžejepotrebnédaťzapravdužalobcovi,ževčasepredzačatímtohtokonaniadošlo

k učineniu troch úkonov právnej služby, keď predžalobnú výzvu, ako úkon právnej služby podľa § 13a
ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb je potrebné považovať za uskutočnenú jej vyhotovením a odoslaním adresátovi, pričom nie je
rozhodujúce, či adresát uvedenú výzvu i prevezme (keď uvedené v konaní nebolo sporné), ale zároveň,náklady spojené s vyhotovením tejto výzvy, resp. výziev, spočívajúce v tarifnej odmene advokáta za
vyhotovenie tohto úkonu právnej služby je celkom nepochybne potrebné považovať za náklady spojené
s uplatnením pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka (obdobne rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Obdo/2/2010 zo dňa 09.06.2010). Súd prvej inštancie preto pri výpočte
správne postupoval, keď uviedol, že celková výška nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, na
ktoré má žalobca nárok, tak predstavuje sumu 86,79 eur (49,80 eur + 36,99 eur). Keďže si žalobca ale
uplatnil len náklady vo výške 70 eur, je mu možné priznať náklady len v tejto nižšej sume.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd mal za to, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutom vyhovujúcom výroku týkajúcom sa zaplatenia sumy 165,45 eura a nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky 70 eur je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

15. Predmetom odvolacieho prieskumu bol tiež zvyšný výrok týkajúci sa zaplatenia pohľadávky vo
výške 40 eur, ako aj závislý výrok o náhrade trov konania. V časti výroku týkajúceho sa zaplatenia

pohľadávky vo výške 40 eur odvolací súd uvádza, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé,
z akých dôvodov súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na úhradu danej pohľadávky. Nie je možné
špecifikovať a vyhodnotiť právne posúdenie súdu prvej inštancie, pretože v danom smere absentuje
akákoľvek zmienka alebo ustanovenie, na základe ktorého súd prvej inštancie svojim výrokom rozhodol.

16. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany v konaní na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany. Porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa strane
konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma
možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho

dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

17. Súčasťou obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (resp. práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru) je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. II.
ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/07), t. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranou sporu (účastníkom konania), ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu (I. ÚS 241/07). Odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany sporu (účastníka
konania) na spravodlivý proces (m. m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Rovnako Európsky súd pre
ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať
dôvody, na ktorých sa zakladajú (B. C. proti D. z 21. januára 1999). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v

odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Higgins
proti Francúzsku z 19. februára 1998). Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie
vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, podľa záverov ESĽP možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti
danéhoprípadu(RuizTorijaprotiŠpanielskuz9.decembra1994).Zprávanaspravodlivýprocesvyplýva

aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán
s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska proti Švajčiarsku z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06).

18. Právo strany na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným právom, ktoré
mu je v civilnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Odôvodnenie rozhodnutia musí spĺňať náležitosti uvedené v § 236 CSP. To znamená, že
rozhodnutie každé rozhodnutie súdu musí obsahovať aspoň stručné odôvodnenie, pretože rozhodnutie
bez náležitého odôvodnenia sa môže javiť ako nepreskúmateľné. V prípade, ak ide o uznesenie, ktoré
má charakter meritórneho rozhodnutia, musí odôvodnenie spĺňať požiadavku vysvetlenia a posúdenia
podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov strán, právne posúdenie a aj ostatné náležitosti

odôvodnenia rozsudku. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku;
odôvodnenie musí byť presvedčivé a súčasne preskúmateľné a to v každom uplatnenom nároku.19. Odvolací súd vychádzajúc z uvedených skutočností, najmä s poukazom na to, že v predmetnom
rozhodnutí chýba akákoľvek zmienka alebo tvrdenia súdu prvej inštancie o povinnosti nahradiť
pohľadávku vo výške 40 eur a skutočnosti rozhodujúce pre vydanie rozhodnutia a zároveň rozhodnutie

neobsahuje žiadne hodnotenie dôkazov v tejto časti, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je potrebné v rozsahu priznanej sumy 40 eur s poukazom na § 389 ods. 1 písm. b) CSP
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.
Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je
podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, opätovne vec v rozsahu zrušenia prejednať a potom vo veci rozhodnúť

a svoje rozhodnutie v dostatočnom rozsahu a kvalite odôvodniť.

20. Odvolací súd zrušil tiež rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa náhrady trov konania ako
závislého výroku. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 396 ods. 3
CSP v novom rozhodnutí vo veci samej.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).