Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 30C/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124381337
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Róbert Bardač PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6124381337.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Róbertom Bardačom, PhD. v spore žalobcu: Náhradné vozidlo,

s.r.o. so sídlom Tolstého 1201/20 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, právne zastúpený: ADVOKÁTI Müller
§ Dikoš, s.r.o. so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava – Staré Mesto, IČO: 00
585 441, právne zastúpený: JUDr. Baltazár Mucska, advokát so sídlom Vajnorská 1319/55, Bratislava,
IČO: 42 174 856, o zaplatenie 360 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 360 € s úrokom z omeškania v sadzbe 9,5% ročne zo
sumy 360 € od 08.03.2024 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom v
tomto rozsahu bude žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 360 € s úrokom z omeškania z tejto sumy
od 08.03.2024 do zaplatenia a náhrady trov konania. Tvrdil, že vozidlo jeho právneho predchodcu
Pengear Studio s.r.o., IČO: 50 096 354 (ďalej len „poškodený“) bolo dňa 04.11.2023 poškodené
pri dopravnej nehode v dôsledku prevádzky motorového vozidla, pričom zodpovednosť za škodu

spôsobenúprevádzkoutohtomotorovéhovozidlabolapoistenáužalovaného.Poškodenýnechalvozidlo
opraviť v servise a po dobu zotrvania vozidla v servise si u žalobcu prenajal náhradné vozidlo od
27.11.2023 do 04.12.2023, pretože počas trvania opravy nemohol so svojim vozidlom disponovať. Po
skončení opravy skončil aj nájom náhradného auta, pričom žalobca vyúčtoval poškodenému za 8 dní
trvania nájmu nájomné a poplatok za pristavenie v sume 750 € s DPH. Poškodený odplatne postúpil
svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaloženého nájmu
na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky

s pohľadávku žalobcovi voči poškodenému na úhradu nájomného vznikla voči žalovanému pohľadávka
vo výške 750 €, ktorej postúpenie žalobcovi poškodený oznámil žalovanému. Následne žalovaný
žalobcovi plnil poistné plnenie, ale len v časti 390 €, čo považuje žalobca za nedôvodné krátenie
plnenia v rozsahu žalovanej sumy. Preto sa domáha nároku súdne a požaduje aj prislúchajúce úroky
z omeškania, keďže žalobca je v omeškaní od 08.03.2024.

2. Upomínací súd na žalovanú sumu vydal platobný rozkaz, no žalovaný podal proti nemu odpor

(č. l. 43). V odpore žalovaný tvrdil, že nárok je nedôvodný a nepreukázaný. Žalobca nemá aktívnu
vecnú legitimáciu. Žalobca nepreukázal, že vozidlo bolo vo vlastníctve spoločnosti Pengear Studio s.r.o.
Rozporoval dôvodnosť nájmu náhradného vozidla od 01.12.2013 do 04.12.2023, čo nie je povinný plniť.
Poskytnuté plnenie 390 € zodpovedá dĺžke trvania opravy na poškodenom vozidle teda od momentukedy bolo poškodené vozidlo prijaté do servisu do momentu, kedy bola za opravu vystavená faktúra.
Oprava trvala od 27.11.2023 do 30.11.2023. Žalovaný nemôže byť zaviazaný na úhradu všetkých
nákladov. Nie je dôvod, aby servis zadržiaval vozidlo poškodeného aj po vykonanej oprave. Tým by

dochádzalo k navyšovaniu nákladov na odstránenie škody a zasiahlo by to do otázky príčinnej súvislosti.
Žalovaný nemôže zodpovedať za praktiky servisu vykonávajúceho opravu. Argument, že poškodený
nemohol používať svoje vozidlo v čase po oprave z dôvodu, že žalovaný nepredložil krycí list neobstojí.
Žalobu žiadal zamietnuť.

3. Žalobca v replike na žalobe trval (č. l. 39). Tvrdil, že z hľadiska účelnosti nájmu je rozhodujúce, že len
v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného poškodený nemohol užívať svoje vozidlo
a na dobu opravy si musel zapožičať náhradné vozidlo. Poškodený zveril vozidlo do autorizovaného
servisu. Vybavením poistnej udalosti vydaním krycieho listu alebo poskytnutím plnenia dochádza
k ukončeniu nájmu náhradného vozidla, a to k prvému objektívnemu dňu, kedy poškodený môže vozidlo
prevziať. Autoservis umožní poškodenému disponovať s vozidlom, keď sú mu nahradené náklady

spojené s opravou alebo poisťovňa poskytne krycí list, čím deklaruje náhradu. Krycí list bol doručený
servisu 21.02.2024, pričom vozidlo si vyzdvihol poškodený už 04.12.2023. Tým dňom aj poškodený
skončil nájom. Za dôvodný považuje žalobca aj poplatok za pristavenie vozidla, ktorý účtoval žalobca
k nájmu.

4. Žalovaný súdu dupliku nedoručil.

5. Súd prejednal vec na pojednávaní a vykonal dokazovanie týmito listinnými dôkazmi žalobcu: zmluva
o nájme č. 1557/2023 z 27.11.2023 (č. l. 10), protokol o nájme (č. l. 10), čestné vyhlásenie z 04.12.2023
(č. l. 11), potvrdenie o odovzdaní a prevzatí vozidla zo servisu (č. l. 11), faktúra za nájom (č. l. 12), zmluva

o postúpení pohľadávky (č. l. 12-13), oznámenie o postúpení pohľadávky (č. l. 13), uplatnenie náhrady
škody z postúpenej pohľadávky (č. l. 14), oznámenie o poistnom plnení zo 21.02.2024 č. 9534733197
(č. l. 15-16), detail pohybu – doklad o úhrade poistného plnenia (č. l. 16), oznámenie o poistnom plnení
z 21.02.2024 č. 9534573138 (č. l. 41), potvrdenia o bežnej obchodnej praxi (č. l. 42-43).

6. Súd vykonal dokazovanie aj týmto listinným dôkazom žalovaného: faktúra k oprave vozidla (č. l. 28).
Na pojednávaní navrhol žalovaný doplniť dokazovanie k otázke, či bolo vozidlo poškodenej spoločnosti
v rozhodnom čase v jej vlastníctve uložením edičnej povinnosti Polícii SR, Krajskému dopravnému
inšpektorátu (č. l. 70). Súd tento dôkaz nevykonal, pretože to bolo nadbytočné pre posúdenie veci.
Poškodený nemusí byť vlastníkom, môže byť len držiteľom vozidla. Okrem toho, na posúdenie nárokov

otázky vlastníctva, či držby vozidla nemali žiaden vplyv. Sám žalovaný žalobcovi plnil časť nároku
a uvedená okolnosť nebola prekážka pri likvidácii poistnej udalosti.

7. Z takto vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav veci.

8.Dňa04.11.2023došlovBratislavekdopravnejnehode,priktorejbolaspôsobenáškodanamotorovom
vozidle zn. VOLVO XC60, EČ: A., ktorého držiteľom bol poškodený, a to vozidlom s EČ: B. spoločnosti
PP Production, s.r.o., pričom zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou tohto motorového vozidla
bola poistená u žalovaného, čo medzi stranami nebolo sporné.

9. Poškodený odovzdal vozidlo do servisu, pričom dňa 04.12.2023 sa vozidlo nachádzalo ešte v servise,
ktorý čakal na doručenie krycieho listu, bez doručenia ktorého servis vozidlo nevydá poškodenému, čo
je preukázané z čestného vyhlásenia poškodeného z 04.12.2023.

10. Poškodený si u žalobcu prenajal dňa 27.11.2023 náhradné vozidlo Toyota Corolla Cross, EČ: C.,

s nájomným 90 € s DPH/deň a s jednorazovým poplatkom za pristavenie vozidla a odobratie vozidla
30 € s DPH, čo je preukázané zo zmluvy o nájme č. 1557/2023 a protokolu o prenájme z 04.12.2023.
Žalobca poškodenému vyúčtoval nájom dňa 04.12.2023 faktúrou na sumu 750 € s DPH (8 dní po 75 €/
deň bez DPH a poplatok za pristavenie 25 € bez DPH) splatnou 19.12.2023, čo je preukázané z faktúry
č. 16122023. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky z 04.12.2023 je preukázané, že žalobca ako postupník

a poškodený ako postupca sa dohodli, že poškodený postupuje na žalobcu peňažnú pohľadávku voči
žalovanému titulom jeho poistného nároku voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených nákladov
za nutné užívanie náhradného vozidla v súvislosti so škodou z 04.11.2023 za odplatu. Súčasne sa
dohodli, že započítavajú ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky v sume750 € a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo 750 €) (body 1, 2, 4 a 5). Postúpenie pohľadávky
poškodeného na žalobcu oznámil poškodený žalovanému, čo je preukázané z oznámenia z 04.12.2023.

11. Žalobca ako nový veriteľ uplatnil u žalovaného náhradu škody z postúpenej pohľadávky v sume
750 €, čo je preukázané z listu žalobcu z 04.12.2023. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti
dňa 21.02.2024 s plnením 390 € na účet žalobcu s vyjadrením likvidátora: „priznaná je primeraná
doba zapožičania náhradného vozidla 4 dni, v ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci
technologické postupy udávané výrobcom a čas potrebný na presun vozidla medzi jednotlivými

pracoviskami. Zapožičanie náhradného vozidla priznané do vystavenia faktúry za opravu vozidla
30.11.2023“, čo je preukázané z oznámenia žalovaného o poistnom plnení. Poistné plnenie bolo
poukázané žalobcovi ako nástupcovi poškodeného dňa 21.02.2024, čo je preukázané z detailu pohybu
z Tatra banka, a. s.

12. Servis vystavil poškodenému faktúru dňa 30.11.2023, čo je preukázané z faktúry servisu o oprave

(č. l. 28). Z potvrdení o bežnej praxi spoločností MD-Bavaria Žilina, s.r.o., FINAL CD, Žilina a ALTERIA
MOTOR s.r.o. (č. l. 42-43), ktorí sú autorizovanými servismi viacerých značiek je preukázané, že je
v obchodnej praxi (a to aj v servise FINAL CD, ktorý vykonával opravu) obvyklé, že sa vozidlo opravcom
vydá poškodenému po doručení krycieho listu poisťovne.

13. Z ostatných dôkazov nezistil súd žiadne iné, pre rozhodnutie významné skutočnosti. Na takto zistený
skutkový stav (ods. 8-12) súd aplikoval nasledovnú právnu úpravu.

14.Podľa§1ods.1zákonač.381/2001Z.z.,aktentozákonneustanovujeinak,vzťahujúsanapoistenie
zodpovednosti osobitné predpisy.1) Poznámka pod čiarou k odkazu 1 odkazuje, okrem iného, aj na

Občiansky zákonník.

15. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

16. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

17. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

18. Podľa § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“) fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

19. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola

škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

20. Podľa § 517 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení (ods. 1). Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ods. 2).

21. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému (ods. 1). S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené (ods. 2).22. Podľa § 525 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou
veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ
nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia (ods. 1). Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie

odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom (ods. 2).

23. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi

(ods. 1). Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení (ods. 2).

24. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé

na započítanie.

25. Podľa § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný
uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

26. Túto právnu úpravu aplikoval súd na zistený skutkový stav nasledovne.

27. Žalobca si uplatňoval náhradu škody vzniknutú uhradením nájmu za náhradné vozidlo a poplatku za
pristavenie vozidla v sume 750 €, z čoho ale žalovaný neplnil časť 360 €.

28. Dokazovaním bolo zistené, že vozidlo poškodeného bolo poškodené pri dopravnej nehode iným
vozidlom, pričom zodpovednosť za škodu spôsobenú jeho prevádzkou bola poistená u žalovaného.
Touto skutočnosťou bola spôsobená škoda. Táto škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré vyplývajú z
povahy prevádzky cestného motorového vozidla, keďže na cestách počas jazdy áut dochádza k javu,
kedy sa dve autá zrazia, resp. dôjde k dopravnej nehode a k poškodeniu vozidla (v tomto prípade vozidla

poškodeného). Prevádzateľ nepochybne vždy zodpovedá za škodu, ak bola spôsobená v dôsledku
zlyhania alebo nedostatku činnosti organizmu osôb použitých v prevádzke (R 3/1984, zhodnotenie
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu ČSR z 23.11.1983, sp. zn. Cpj 10/83), čo je prípad danej
veci. Preto za túto škodu zodpovedá prevádzateľ motorového vozidla s EČV: D. a to podľa § 427 ods.
1 Občianskeho zákonníka, pričom svojej zodpovednosti sa zbaviť podľa § 428 Občianskeho zákonníka

nemôže, keďže zrážka pri dopravnej nehode je javom, ktorý má pôvod v prevádzke motorových vozidiel
po cestných komunikáciách a škode sa dalo zabrániť pri vynaložení úsilia, ktoré možno požadovať od
vodiča motorového vozidla.

29.Nákladynaprenajatienáhradnéhovozidlasúškodouvzmysle§4ods.2písm.b)zákonač.381/2001

Z. z., pretože žalovaný sa dostal dopravnou nehodou poistencom žalovaného dostal do situácie, že bol
nútenýsiprenajaťnáhradnévozidlozajehopoškodenévozidlo,čonebolovýsledkomjehodobrovoľného
rozhodnutia.

30. Dokazovaním bolo zistené, že poškodený si prenajal náhradné motorové vozidlo u žalobcu od

27.11.2023 do 04.12.2023. Žalobca ako prenajímateľ vyúčtoval poškodenému nájomné v sume 750 € s
DPH. Žalobcovi takto vznikla voči poškodenému pohľadávka titulom nájomného v uvedenej sume.

31. Poškodenému úhradou nájomného vznikne pohľadávka voči škodcovi a priamy nárok podľa § 15
ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. voči žalovanému vo výške 750 €. Pred

úhradou nájomného ide o budúcu pohľadávku, pričom právna úprava v § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka nevylučuje postúpenie budúcej pohľadávky a okamih postupu budúcej pohľadávky je totožný
s okamihom, kedy pohľadávka vznikne. Ako súd uvádza nižšie, nemusí ísť len o úhradu peniazmi, hoci
ide o najčastejší spôsob zániku dlhu.

32. Bolo preukázané, že poškodenému za postúpenie pohľadávky vznikla pohľadávka 750 € titulom
nároku na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky podľa bodu 4 zmluvy o postúpení pohľadávky.
Dôsledkom uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky v danom prípade je, že v jednom okamihu došlo
ktomu,že(i)pohľadávkažalobcunaúhradunájomnéhovočipoškodenémuvsume750€zaniklapodľa§580 Občianskeho zákonníka započítaním s pohľadávkou poškodeného voči žalobcovi titulom odplaty za
postúpenie pohľadávky v sume 750 € a (ii) súčasne došlo podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
k postúpeniu pôvodne budúcej pohľadávky – v tom okamihu už existujúcej pohľadávky titulom priameho

nároku poškodeného voči žalobcovi na sumu 750 €.

33. Ujma teda spočíva v tom, že poškodenému vznikol úbytok v jeho majetkovej sfére započítaním
jeho pohľadávky titulom odplaty za postúpenie pohľadávky voči žalovanému s pohľadávku žalobcu
voči poškodenému za nájom náhradného vozidla k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený

práve poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada len reparuje poškodenému stav,
keď nemohol z titulu poistnej udalosti svoje vozidlo používať. Užívanie náhradného vozidla počas
trvania nájmu je preto v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Dokazovaním bolo zistené,
že poškodenému takto vznikla škoda v súvislosti s užívaním náhradného vozidla vo výške 750 €.
Poškodený totiž nemohol pohľadávku voči žalovanému uplatňovať, či vymáhať (a tým obnoviť svoju
majetkovú sféru), ale táto bola postúpená žalobcovi.

34. Podľa právnej doktríny započítanie predstavuje takú formu splnenia dlhu, kedy dlžník plní veriteľov,
ktorý by následne toto plnenie použil na splnenie svojho vlastného dlhu voči tomu istému dlžníkovi.
Započítanie predstavuje právny konštrukt, ktorý simuluje pohyb vzájomných aktív a pasív subjektov
právnych vzťahov, pretože k žiadnemu reálnemu úbytku ani prírastku v majetkovej sfére dlžníka ani

veriteľa vlastne nedochádza (Števček, M., Dulak, A. a kol.: Občiansky zákonník II : § 451 – 880. 2.
vyd. Praha : C. H. Beck, 2019, s. 2194). To však neznamená, že započítanie nemá pre zmluvné strany
hospodárske dôsledky.

35. Účelom započítania je totiž predísť dvojakému splneniu vzájomných pohľadávok, ak majú dlžník

a veriteľ voči sebe započítateľné pohľadávky. Z hospodárskeho hľadiska má započítanie charakter
platenia, pretože veriteľ v dôsledku započítania sa dostane do rovnakej situácie ako keby dlžník
zaplatil, avšak na druhej strane by dlžník mohol od neho vymáhať splnenie svojej pohľadávky. Na
túto skutočnosť poukazuje aj zásada, že „zlomyseľne koná ten, kto žiada niečo, čo musí hneď
vrátiť“ (dolo agit, qui petit, quod statim redditurus est; Digesta 44.4.2). Z právneho hľadiska teda

započítanie síce nie je v skutočnosti platením, iba jeho náhradou (surrogatum), avšak jeho účinky
sú rovnaké ako v prípade platenia (Fekete, I.: Občiansky zákonník : Veľký komentár : 3. zväzok :
Dedenie záväzkové právo – všeobecná časť : § 460 – § 587. 2. vyd. Eurokódex, 2015, s. 844-845)
a to považuje súd za relevantné v danej veci. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že došlo k
započítaniu vzájomných pohľadávok jej strán (žalobcu a poškodeného), a to nároku na náhradu odplaty

za postúpenie pohľadávky poškodeného a nároku žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo,
v dôsledku čoho sa poškodený dostal do rovnakej situácie ako keby svoj dlh zaplatil, keďže účinky
započítania sú rovnaké ako v prípade plnenia, inými slovami neexistuje rozdiel v tom, či poškodený
uhradí žalobcovi v hotovosti nájomné a následne žalobca zaplatí tú istú sumu ako odplatu za postúpenie
pohľadávky späť poškodenému, alebo sa toto zrealizuje vzájomným zápočtom.

36. Súd k námietke žalovaného, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný (namietal, že žalobca
musí preukázať vlastníctvo poškodeného k vozidlu) uvádza, že poistný nárok žalobcu bol predmetom
likvidácie a táto bola ukončená, pričom žalovaný so žalobcom konal a poskytol mu poistné plnenie.
Toto mu neodmietol plniť z dôvodu, že nie je aktívne vecne legitimovaný na daný nárok, ale odmietol

plniť z časti z dôvodu, že nájom vozidla možno priznať maximálne jeden pracovný deň po vystavení
faktúry za opravu vozidla. Súd poukazuje na § 797 ods. 4 veta za bodkočiarkou Občianskeho zákonníka,
ktorý neumožňuje dôvod neposkytnutia časti poistného plnenia dodatočne meniť. O dodatočnú zmenu
dôvodov neposkytnutia poistného plnenia práve ide v danom prípade, kedy nielenže žalovaný namieta
žalovaného plnenie, ale namieta plnenie ako také a poukazuje na to, že mohlo na strane žalobcu dôjsť

k bezdôvodnému obohateniu. Takýto postup súd považuje za neprípustný.

37. Ustanovenie § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka má povahu „hmotnoprávnej koncentrácie“,
ktoré kladie na poisťovateľa nároky s ohľadom na jeho odbornú starostlivosť, aby vykonal likvidáciu
poistnej udalosti riadne, nie iba takpovediac „sčasti“ a potom dodatočne v súdnom konaní hľadal ďalšie

dôvody neposkytnutia časti poistného plnenia. Pokiaľ sa žalovaný domnieval, že žalobca nie je aktívne
vecne legitimovaný, nemal poskytnúť žiadne poistné plnenie. Obranu žalovaného preto súd hodnotí
ako účelovú v kontexte záverov jeho vlastného skončenia likvidácie a v rozpore s § 797 ods. 4 veta za
bodkočiarkou Občianskeho zákonníka.38. Žalovaný tiež namietal, že poskytol poistné plnenie tak, že zodpovedalo náhrade účelne
vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla, pretože plnenie možno poskytnúť len do

vykonania opravy. S tým súd nesúhlasí.

39. Ak súd odhliadne od námietok absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, na ktorú nepoukazoval
žalovaný pri likvidácii nároku, ale až v súdnom konaní, tak potom sporné bolo to, či nájom náhradného
vozidla mal trvať štyri alebo osem dní. Oprava bola v danom prípade skončená 30.11.2023, čo je

preukázané z vyúčtovacej faktúry servisu adresovanej poškodenému, no bolo tiež preukázané, že ešte
dňa 04.12.2023 sa vozidlo nachádzalo v servise a nebolo preukázané, že by sa poškodený dozvedel
o možnosti prevziať vozidlo už pri vystavení faktúry, pričom krycí list bol doručený servisu až 21.02.2024,
kedy bola skončená likvidácia poistnej udalosti (skutočnej škody na vozidle).

40. Právne relevantné v tomto zmysle z hľadiska nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného motorového

vozidla nie je to, kedy bolo vozidlo opravené, ale kedy skutočne získal poškodený dispozíciu s vozidlom,
t. j. momentom jeho vydania poškodenému (v tomto zmysle rozsudok Krajského súdu v Bratislave,
sp. zn. 3Cob/94/2023). Bolo preukázané, že toto vozidlo bolo v servise ešte dňa 04.12.2023, kedy bol
skončený nájom. Dovtedy teda poškodený potreboval náhradné vozidlo a nájom bol do tohto dňa účelný.
Preto v danom prípade nemá žiadnu právnu relevanciu, kedy skutočne došlo k oprave vozidla servisom,

ktorý obdržal krycí list mimochodom až 21.02.2024, čiže podstatne neskôr než bol nájom ukončený,
ale výlučne to, že ku dňu 04.12.2024 poškodený nemal svoje opravované vozidlo k dispozícii a musel
v tejto situácii využiť možnosť nájmu náhradného vozidla, pretože svoje vozidlo nemal k dispozícii až
do 04.12.2023 a nemohol ho užívať výlučne pre protiprávne správanie klienta žalovaného. Nebol preto
dôvod pre krátenie poistného plnenia za zvyšné 4 dni v sume 360 €.

41. V súhrnnej skratke, žalobca, na ktorého prešla pohľadávka od poškodeného aj s jej príslušenstvom
podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, je aktívne vecne legitimovaný a má právo na náhradu
prípadnej spôsobenej škody proti žalovanému, ktorý je pasívne vecne legitimovaný, keďže u tohto bola
poistená zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s EČ: B. spoločnosti PP

Production, s.r.o., a to podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., pričom vznik škody bol preukázaný.

42. Vzhľadom na to žalovaný neoprávnene odmietol plniť časť plnenia v sume 360 €. Súd preto zaviazal
žalovaného k zaplateniu tejto sumy.

43. Pokiaľ poisťovateľ nesplní svoju peňažnú povinnosť voči poškodenému a neposkytne mu
plnenie náhrady škody, ktorá mu reálne patrí riadne a včas, dostáva sa v zmysle § 517 ods. 1
Občianskeho zákonníka do omeškania. Právna povinnosť poskytnúť peňažné plnenie poškodenému
zodpovedajúce náhrade škody nie je totožná s právnou povinnosťou poisťovateľa skončiť prešetrovanie
poistnej udalosti a zaslať poškodenému oznámenie o plnení resp. o dôvodoch neplnenia. Ide o

dve odlišné právne povinnosti poisťovateľa, ktoré síce spolu súvisia, ale sú relatívne samostatné
právne povinnosti. Splnením povinnosti poisťovateľa skončiť prešetrenie poistnej udalosti a zaslať
poškodenému oznámenie o plnení resp. o dôvodoch neplnenia nezaniká povinnosť poisťovateľa
poškodenému plniť náhradu škody, ktorá mu oprávnene patrí riadne a včas. Ak teda poisťovateľ nesplní
právnu povinnosť plniť oprávnenú náhradu škody poškodenému včas a riadne (t. j. v lehote 15 dní

po skončení šetrenia), dostáva sa po uplynutí tejto lehoty s plnením náhrady škody do omeškania a
poškodenému vzniká nárok uplatňovať si voči poisťovateľovi aj nárok na úrok z omeškania v zmysle §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v tomto zmysle nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 263/2022).
Žalovaný mal podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poskytnúť žalobcovi plnenie do 15 dní po
skončení prešetrovania. Šetrenie poistnej udalosti žalovaný skončil dňa 16.09.2024. Preto mal poistné

plnenie poskytnúť najneskôr dňa 07.03.2024. Nasledujúcim dňom sa podľa § 517 ods. 1 Občianskeho
zákonníka dostal do omeškania. Preto je žalovaný povinný plniť žalobcovi aj úrok z omeškania podľa
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v úrokovej sadzbe o 5%
vyššej než bola platná základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania dňa 08.03.2024 (4,5%),
t. j. 9,5% ročne. Preto súd zaviazal žalovaného aj k zaplateniu úroku z omeškania v sadzbe 9,5% ročne

zo sumy žalovanej istiny od 08.03.2024 do zaplatenia.

44. Podľa § 232 ods. 2 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.45. Lehotu na plnenie určil súd podľa § 232 ods. 3 CSP, pričom súd nezistil dôvody pre to, aby
žalovanému poskytol dlhšiu lehotu na plnenie.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

48. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

49. Žalobca bol v spore v celom rozsahu úspešný, žalobcovi preto súd v súlade so zásadou úspechu

vyjadrenou v § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal proti žalovanému právo na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

50. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie do 60 dní po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho
doručenia. V odvolaní sa okrem toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (vrátane
uvedenia spisovej značky konania), čo sa ním sleduje, a podpisu uvedie aj to, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho

sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.