Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by Mgr. Lukáš Petrek
Legislation area – Obchodné právo – Obchodné spoločnosti
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36Cb/2/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124413676
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lukáš Petrek
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:6124413676.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Lukášom Petrekom v spore žalobcu: Tatra banka, a.s., so sídlom
Hodžovo námestie 3, Bratislava, IČO: 00 686 930, právne zastúpený: RASLEGAL, s. r. o., advokátska
kancelária, so sídlom Mostová 2, Bratislava, IČO: 36 855 561, proti žalovaným: 1/ A&I Logistik, s.r.o., so
sídlom Skladová 9368/6C, Trnava, IČO: 44 196 369, a 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXXX/XX,
D., obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Michal Antal, PhD., s.r.o., so sídlom Hlavná
13, Trnava, IČO: 55 121 071, o zaplatenie 73 373,36 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 73 373,36 eur, spolu s úrokmi vo
výške 1 388,17 eur, úrokmi z omeškania vo výške 310,07 eur, úrokmi z omeškania vo výške 25 % ročne
zo sumy 73 373,36 eur odo dňa 16.02.2024 až do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým,
že plnením jedného zo žalovaných zaniká v danom rozsahu povinnosť druhého zo žalovaných.
II. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne v rozsahu
100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 28.10.2024 domáhal, aby súd
zaviazal žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 73 373,36 eur, spolu s úrokmi vo výške
1 388,17 eur, úrokmi z omeškania vo výške 310,07 eur, úrokmi z omeškania vo výške 13,50 % ročne
zo sumy 73 373,36 eur odo dňa 16.02.2024 až do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým,
že plnením jedného zo žalovaných zaniká v danom rozsahu povinnosť druhého zo žalovaných.
2. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že dňa 16.04.2021 ako veriteľ uzavrel so žalovaným 1/ ako
dlžníkom a žalovaným 2/ ako ručiteľom Zmluvu o splátkovom úvere č. 8080222541 zo dňa 16.04.2021
(ďalej len „Zmluva o úvere“) v zmysle § 497 až § 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) a v nej inkorporovanú dohodu o ručení
v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalovanému 1/ bol poskytnutý úver na podnikateľské
účely. Zmluvný vzťah sa tak spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka ako pri postavení
žalovaného 1/, tak aj pri postavení žalovaného 2/, ktorý bol v rozhodnom čase v postavení jediného
spoločníka a konateľa dlžníka. Žalovanému 1/ bol poskytnutý úver s nasledovnými podmienkami:
výška úveru 87 000 eur, druh úveru: nezáväzný (nekomitovaný) splátkový, účel úveru: financovanie
oprávnených projektov a s nimi súvisiacich oprávnených výdavkov vrátane zaplatenia poplatku za
záruku, úroková sadzba: úroková marža 3,9% p.a., splatnosť úrokov: vždy k ultimu mesiaca, výška
splátky: 1 209 eur mesačne, úrok z omeškania 25 % p. a.. Dňa 23.02.2022 žalobca so žalovaným 1/
uzatvorili Dodatok č. 1 k Zmluve o úvere. S uzatvorením Dodatku č. 1 súhlasil tiež žalovaný 2/ akoručiteľ.Dňa26.08.2022žalobcasožalovaným1/uzatvoriliDodatokč.2kZmluveoúvere.Suzatvorením
Dodatkuč.2súhlasiltiežžalovaný2/akoručiteľ.Žalovaný1/nedodržalpovinnostivyplývajúcezoZmluvy
o úvere (čl. VIII bod 8.1 Zmluvy) a dohodnuté splátky neplnil riadne a včas. Na základe toho žalobca
pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru [v súlade s čl. XIII bod 13.2 písm. a) a podľa bodu 13.3
všeobecných úverových podmienok, ďalej len „VÚP“]. Žalovaného 1/ ako dlžníka a žalovaného 2/ ako
ručiteľa žalobca osobitnými výzvami vyzýval na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 76 741,60 eur,
pričom im poskytol dodatočnú lehotu splatnosti piatich dní odo dňa doručenia vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti. I napriek uvedenému žalovaní k úhrade svojho dlhu pristúpili iba v časti, a to v sume 1 400 eur.
V ostatnom rozsahu zostali záväzky nevysporiadané. Podľa výpisu z bankovej knihy zo dňa 04.10.2024
je pohľadávka žalobcu k okamihu vyhotovenia výpisu z bankovej knihy vo výške 75 071,60 eur: istina
73 239,36 eur, úroky do zosplatnenia 1 388,17 eur, úroky z omeškania do zosplatnenia 310,07 Eur,
poplatky 134 eur. V dôsledku neplnenia si finančných povinností dlžníka a ručiteľa žalobca v zmysle
článkov VI. a VII. Zmluvy o úvere pristúpil k využitiu jedného z inštitútov, ktorý zabezpečoval jeho
pohľadávku. V tejto súvislosti mu bolo na základe jeho žiadosti poskytnuté plnenie (záruka) osobitným
ručiteľom (NDF I. a NDF II.), a to podľa osobitných vyhlásení žalovaných v súvislosti s Dohodou o
záručnom nástroji 2A z 29.06.2020 uzavretú medzi žalobcom a spoločnosťou National Development
Fund II, a.s. a Dohodou o záručnom nástroji 2B z 29.06.2020 uzavretú medzi žalobcom a spoločnosťou
National Development Fund I, s.r.o. (ďalej aj „Dohoda o záručnom nástroji“), inkorporovaných priamo
v Zmluve o úvere. Plnenie mu bolo poskytnuté pre účely pokrytia časti jeho vymáhaných nárokov, a
to v celkovej výške 66 370,50 eur. Účel poskytnutia tohto peňažného plnenia (záruky) spočíval v (i)
čiastočnom pokrytí úverového rizika žalobcu ako veriteľa ako i (ii) v zmiernení negatívneho dopadu na
likviditu žalobcu, v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie a núdzového stavu v súvislosti s ochorením
spôsobeným pandémiou COVID-19. Nakoľko žalobcovi bolo poskytnuté osobitným ručiteľom plnenie
(záruka), a to na základe Dohody o záručnom nástroji (bod 6.5. a nasl. Zmluvy o úvere), došlo tým k
čiastočnému pokrytiu jeho nárokov. Osobitnému ručiteľovi tým vznikol voči žalovaným regresný nárok,
ktorýjevšakvzmysleZmluvyoúverepovinnývymáhať.Poukázalnazmluvnédojednania,atokonkrétne
na bod 6.5.6 Zmluvy o úvere, bod 2.3 Zmluvy o úvere a bod 6.6.1. Zmluvy o úvere. Žalobca je oprávnený
vymáhať aj poskytnuté plnenie - záruku (vo výške 66 370,50 eur) ako nárok osobitného ručiteľa, a to
popri osobitnom ručiteľovi spoločne a nerozdielne (t.j. ako solidárni veritelia). Zostávajúca suma istiny
tak v celosti predstavuje regresný nárok osobitného ručiteľa z titulu poskytnutej záruky, ktorú je podľa
Zmluvy o úvere oprávnený vymáhať.
3. Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania vydal platobný rozkaz sp. zn.
30Up/1804/2024 z 8. novembra 2024, v ktorom v plnom rozsahu vyhovel žalobe. Proti platobnému
rozkazu podali žalovaní 1/ a 2/ odpor, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu platobného rozkazu.
4. Žalovaný 1/ v podanom odpore uviedol, že je pravdou, že so žalobcom uzatvoril Zmluvu o úvere
v rámci ktorej bola inkorporovaná Dohoda o ručení žalovaného 2/. Skonštatoval, že ako žalovaný
1/ mal po dohode s vedením žalobcu odložené splátky. Žalovaný 1/ a žalobca majú medzi sebou
dohodnutý osobitný režim splácania úveru, z ktorého dôvodu bola žalobcovi zaslaná suma 1 400 eur,
ktorú žalobca spomína vo svojom návrhu. Žalovaný 1/ zároveň namietal, že mu zo strany žalobcu nikdy
nebolo doručené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie zo 06.02.2024,
na podklade ktorej žalobca zrealizoval zosplatnenie úveru. Nakoľko žalobca nesplnil svoju povinnosť
vyhlásiť/oznámiť mu ako dlžníkovi využitie svojho práva zosplatnenia úveru, t. j. žalobca nikdy oficiálne
nestanovil mimoriadnu splatnosť úveru, nevznikla jemu ani žalovanému 2/ povinnosť predčasne splatiť
celkovú pohľadávku vrátane jej súčasti a príslušenstva. O vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru sa
dozvedel až po obdržaní platobného rozkazu a preto má za to, že žalobca aktuálne žaluje peňažný
nárok, ktorý nemá na podklade čoho vymáhať. V prípade, že žalobca už viac nesúhlasí s odložením
splátok, resp. nesúhlasí s dohodnutým spôsobom splácania, mal o tom predovšetkým mimosúdne
vopred upovedomiť dlžníka aj ručiteľa.
5. Žalovaný 2/ v podanom odpore uviedol, že je pravdou, že so žalobcom uzatvoril Dohodu o ručení,
ktorá je inkorporovaná v Zmluve o úvere. Skonštatoval, že ako ručiteľ aj konateľ žalovaného 1/ vedel
o tom, že žalovaný 1/ mal po dohode s vedením žalobcu odložené splátky úveru. Žalovaný 1/ a žalobca
majú medzi sebou dohodnutý osobitný režim splácania úveru, z ktorého dôvodu bola žalobcovi zaslaná
suma1400eur,ktorúžalobcaspomínavosvojomnávrhu.Žalovaný2/zároveňnamietal,žemuzostrany
žalobcu nikdy nebolo doručené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie zo
06.02.2024, na podklade ktorej žalobca zrealizoval zosplatnenie úveru. Nakoľko žalobca nesplnil svojupovinnosť vyhlásiť/oznámiť žalovanému 1/ ako dlžníkovi využitie svojho práva zosplatnenia úveru, t. j.
žalobcanikdyoficiálnenestanovilmimoriadnusplatnosťúveru,nevzniklažalovanému2/anižalovanému
1/ povinnosť predčasne splatiť celkovú pohľadávku vrátane jej súčasti a príslušenstva. O vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru sa dozvedel až po obdržaní platobného rozkazu a preto má za to, že
žalobca aktuálne žaluje peňažný nárok, ktorý nemá na podklade čoho vymáhať. V prípade, že žalobca
už viac nesúhlasí s odložením splátok, resp. nesúhlasí s dohodnutým spôsobom splácania, mal o tom
predovšetkým mimosúdne vopred upovedomiť dlžníka aj ručiteľa.
6. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca vo vyjadrení z 02.01.2025, ktorý uviedol, že sa
naďalej pridržiava podanej žaloby. Obrana žalovaných je účelová, produkovaná v snahe vyhýbať sa
zodpovednosti za záväzky. Žalovaní nespochybňujú uzatvorenie Zmluvy o úvere, čerpanie úveru,
ručiteľské vyhlásenie ako aj to, že tento úver doposiaľ nebol v celom rozsahu splatený. K obrane
žalovaných,žeimnebolodoručenéOznámenieovyhlásenímimoriadnejsplatnostiavýzvanazaplatenie
zo dňa 06.02.2024 (ďalej len „Oznámenie 1“ voči žalovanému 1/ a „Oznámenie 2“ voči žalovanému
2/) uviedol, že im bolo dňa 09.02.2024 doporučenou zásielkou doručené Oznámenie 1 a Oznámenie
2. Toto vyplýva z verejne dostupnej databázy Slovenskej pošty, a.s. Tvrdenia žalovaných sú preto
účelovo vyprodukované so zámerom vyhýbať sa záväzkom voči žalobcovi, Oznámenie 1 a Oznámenie
2 im nielenže bolo doručené v zmysle úverových podmienok, ale aj v skutočnosti, kedy si predmetnú
zásielku prevzali osobne. Pokiaľ by si žalovaní neboli vedomí toho, že úver bol zosplatnený a treba
ho vrátiť, potom by súdu predložili prehľad úhrad úverových splátok po príslušných mesiacoch a tvrdili
by, že ho riadne aj naďalej splácajú. Keďže sa žalovaní voči nároku žalobcu bránia účelovými až
špekulatívnymi námietkami, celkom zjavne v snahe predlžovať súdne konanie a mariť splnenie svojho
dlhu voči žalobcovi, rozhodol sa uplatniť si úroky z omeškania v sume zmluvne dohodnutej sadzby t. j.
25 % p. a. a žiadal v tomto smere pripustenie zmeny žaloby.
7. Žalovaní na výzvu tunajšieho súdu, aby sa do 15 dní od doručenia výzvy vyjadrili, nereagovali.
8. Žalovaní sa až následne bez osobitnej výzvy vo svojom stanovisku zo 07.05.2025 vyjadrili k vyjadreniu
žalobcu tak, že podanú žalobu považujú za predčasnú z dôvodu, že žalovaný 1/ má so žalobcom
dohodnutý osobitný spôsob splácania úveru. Z tohto dôvodu žalovaný 1/ uhradil žalobcovi splátku vo
výške 1 400 eur. Ani jednému zo žalovaných nebolo nikdy zo strany žalobcu doručené Oznámenie
1 a Oznámenie 2/. Z dôvodu, že ide o negatívnu skutočnosť, ktorú nemožno zo strany žalovaných
preukázať, požadovali za nevyhnutné, aby túto žalobcom uvádzanú skutočnosť aj preukázal. V ďalšom
odôvodnili predčasnosť podanej žaloby zo strany žalovaného 2/ tým, že podľa tvrdení žalobcu doručil
oznámenie obom žalovaným v ten istý deň. V zmysle Občianskeho zákonníka je ručiteľ povinný
splniť dlh, ak ho nesplnil dlžník, hoci bol zo strany veriteľa písomne vyzvaný podľa čoho žalobca
ako veriteľ nebol oprávnený požadovať splnenie dlhu od žalovaného 2/ ako ručiteľa. Ani v zmysle
Obchodného zákonníka nebol žalobca ako veriteľ v zmysle § 306 a nasl. Obchodného zákonníka
domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa – žalovaného 2/. Aj napriek skutočnosti, že zmluvný vzťah
medzi žalobcom a žalovaným 1/ sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, tak tento režim
nemožno aplikovať aj na ručiteľský záväzok žalovaného 2/ z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Žalovaný 2/
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, keďže ako fyzická osoba
takétočinnostinevykonáva.Predmetnýručiteľskýzáväzokmubolžalobcomvnútený,pričombolnaneho
ako spotrebiteľa vyvíjaný neprimeraný nátlak a zneužitá jeho tieseň. Predmetný nátlak spočíval v tom, že
v predzmluvnom štádiu uzatvárania zmluvy o úvere bola od žalovaného 2/ pod hrozbou neposkytnutia
úveru vyžadovaný podmienka a to jeho ručiteľský záväzok. Žalovaný 2/ nemal čas a ani priestor sa
rozhodnúť a zvážiť riziká takéhoto právneho úkonu, keďže bol v tiesni ostatných svojich záväzkov,
ktoré mali bezprostredne nadväzovať na uzatvorenie zmluvy o úvere. Žalovaný 1/ riadne splácal svoj
dlh v zmysle osobitného režimu do mesiaca august 2024. Následne mal žalovaný 2/ úraz, následkom
čoho bol nútený aj napriek tomu, že je konateľom žalovaného 1/ podstúpiť nevyhnutnú a náročnú
liečbu. V tomto období žalovaný 1/ taktiež v rámci korektných vzťahov so žalobcom požiadal na základe
uvedených skutočností o zníženie splátok. Žalovaný 2/ je v súčasnosti na invalidnom dôchodku a z tohto
dôvodu, v prípade, ak by súd vyhovel žalobe, čo nepredpokladá, žiada súd, aby povolil v prípade
žalovaného 2/ uhradenie žalovaného nároku v splátkach vo výške 600 eur mesačne až do zaplatenia
vždy do 20. dňa príslušného mesiaca.9. Súd nariadil pojednávanie na deň 13.05.2025, z ktorého sa žalovaní 1/ a 2/ ospravedlnili a žiadali toto
pojednávanie odročiť. Súd odročil pojednávanie na termín 06.06.2025 o 11:00. Na tomto pojednávaní
súd pripustil zmenu žaloby navrhovanú žalobcom.
Žalobca sa prostredníctvom svojho zástupcu na pojednávaní pridržal svojich doterajších podaní a
osobitne sa vyjadril k stanovisku žalovaných, ktoré mu bolo doručené 14.05.2025, k novotám, ktoré
v odpore žalovaného 1/ alebo 2/ neboli uvedené. Keď žalovaní namietajú to, že im nebolo doručené
Oznámenie, uviedol, že to nie je pravda, k čomu aj predložil dôkazy. Jednoznačne z nich vyplýva, že
im doručené bolo a to dňa 09.02.2024, čiže ak žalovaní tvrdia, že zamestnanci pošty vydali doporučené
zásielky, ktoré boli určené či už žalovanému 1/ a 2/ do vlastných rúk inému subjektu ako ich adresátovi,
je na ich strane toto tvrdenie preukázať a obstáť toto tvrdenie. Ďalším argumentom, ktorým vyvracajú
to, že im v podstate neboli zásielky doručené ale tvrdia, že im boli doručené, ale že im boli doručené
v ten istý deň, tým pádom bolo porušené ustanovenie § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého ako žalovaní tvrdia, predtým ako na plnenie vyzval ručiteľa, resp. žalovaného 2/, mali osobitne
vyzvať obligačného dlžníka, teda žalovaného 1/. Jedná sa o dispozitívne ustanovenie a v zmysle Zmluvy
o úvere, konkrétne článku 6, druhá veta, sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ je oprávnený vyzvať
ručiteľa na plnenie bez toho, aby osobitne vyzýval dlžníka, resp. táto povinnosť stanovená § 306 ods.
1 Obchodného zákonníka, nemusí byť v danom záväzkovom vzťahu zachovaná, keďže sa jedná o
dispozitívne ustanovenie. Žalovaní namietali, že žalovaný 2/ je spotrebiteľom a teda by mal v tomto
vzťahu podliehať ochrane spotrebiteľa. V odporoch ani jeden zo žalovaných uvedené nenamietal, skôr
vyjadril súhlas s uzavretím daného záväzkového vzťahu v zmysle Zmluvy o úvere a to aj aké podmienky
a ustanovenia sa na daný zväzkový vzťah vzťahujú, resp. tak ako sa na žalovaného 1/ vzťahujú
ustanovenia Obchodného zákonníka, tak tak isto sa budú vzťahovať aj na žalovaného 2/. Následne
toto stanovisko popreli a tvrdia, že žalovaný 2/ vystupuje v danom vzťahu ako spotrebiteľ, keďže on
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a zároveň tvrdia, že mu bol
ručiteľský záväzok žalobcom vnútený. Toto vnútenie podmienili tým, že keby sa žalovaný 2/ žalobcovi
za záväzok žalovaného 1/ nezaručil, žalobca by žalovanému 1/ neposkytol predmetný úver. Uvedené
tvrdenia žalovaných, ktoré nie sú preukázané ničím, žalobca poprel, a čo sa týka spotrebiteľskej ochrany
žalovaného 2/, odkázal na žalobu, v ktorej uvádza presné rozhodnutia či už Súdneho dvora EÚ alebo
NS SR, v zmysle ktorých sa za daných okolností nebude na žalovaného 2/ nazerať ako na spotrebiteľa
a tvrdenie žalovaného 2/ v prípade, že by sa za záväzok nezaručil žalovaný 2/, že by žalovanému 1/
nebol poskytnutý úver je v zásade pravda, ale nenapĺňa to definíciu vnúteného záväzku ako záväzky sa
majú plniť. Pokiaľ žalovaní tvrdia, že obligačný dlžník riadne splácal poskytnutý úver do augusta 2024,
čo taktiež nepodložili žiadnymi dôkazmi a toto tvrdenie je len v rovine tvrdenia. S uvedeným žalobca
nesúhlasí a žalovaní musia toto tvrdenie preukázať. Čo sa týka splácania nároku v splátkach, s tým
žalobca nesúhlasí a ani nevidí ako je to relevantné k predmetu sporu. Zároveň tým pádom všetky ostatné
skutočnosti žalovanými nepopreté, a to či už vôbec alebo kvalifikovane, považuje týmto za nesporné
a žiada, aby na ne súd tak aj nazeral. Žiadal, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a priznal mu
náhradu trov konania
10. Žalovaní prostredníctvom zástupcu na pojednávaní ospravedlnili svoju neprítomnosť z dôvodu, že
žalovaný 2/ nie je schopný sa dnes dostaviť, avšak z tohto dôvodu nechcú predlžovať spor a upúšťajú od
výsluchu žalovaného 2/ a súhlasia s konaním v jeho neprítomnosti. Je nesporné, že žalovaný 1/ uzatvoril
Zmluvu o úvere, avšak naďalej podanú žalobu považuje za predčasnú a to z dôvodu, že žalovaný
1/ má so žalobcom dohodnutý osobitný spôsob splácania úveru. Zotrvali na svojich tvrdeniach, že ani
jednému zo žalovaných nebolo doručené vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti, pričom uviedli, že vo
svojich tvrdeniach obsiahnutých v stanovisku zo 07.05.2025 k doručeniu tohto vyhlásenia si neprotirečia,
pretože v tomto stanovisku taktiež popreli jeho doručenie a skutočnosť, na ktorú poukazoval zástupca
žalobcu ako protirečiacu, uviedli: „V ďalšom odôvodňujeme predčasnosť podanej žaloby zo strany
žalovaného 2/ s tým, že podľa tvrdení žalobcu doručil oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
a výzvu na zaplatenie obom žalovaným v ten istý deň.“ V ostatnom odkázali na doterajšie vyjadrenia
v konaní, zotrval na nemožnosti aplikácie Obchodného zákonníka vo vzťahu k ručiteľskému záväzku
žalovaného 2/ a má za to, že dôvody nimi skôr uvádzané, spôsobili neplatnosť ručiteľského záväzku
žalovaného 2/. Podanú žalobu navrhli v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Alternatívne v prípade, ak by súd žalobe vyhovel, žiadal súd, aby povolil v prípade
žalovaného 2/ uhradenie žalovaného nároku v splátkach vo výške 600 eur mesačne až do zaplatenia
vždy do 20. dňa príslušného mesiaca.11. Žalobca prostredníctvom svojho zástupcu uviedol, že či už v podaniach, v tom stanovisku, sa
žalovaní sa vyjadrujú k osobitnému spôsobu splácania úveru žalovaným 1/, predpokladá, že v zmysle
Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2 Zmluvy o úvere, avšak toto tvrdenie je veľmi vágne, pretože obsahom
spomínaných dodatkov nie je neplnenie riadne a včas spomínaného úveru žalovaným 1/, ak teda toto
žalovaní považujú za osobitné dojednanie splácania úveru. Čo sa týka predčasnosti, žaloba je datovaná
k 28.10.2024, teda viac ako 8 mesiacov po tom, čo bol žalovaný 1/ v omeškaní s plnením v zmysle VÚP,
konkrétne v článku 13 bodu 13.1 písmeno a) VÚP, sa za prípad neplnenia považuje situácia ak je dlžník
v omeškaní viac ako 10 dní. Ak takáto skutočnosť nastane, žalobca je v zmysle uvedeného oprávnený
stanoviť mimoriadnu splatnosť úveru.
12. Žalobca prostredníctvom svojho zástupcu sa v záverečnej reči pridržal doterajších podaní a
vyjadrení, žiadal vyhovieť žalobe v plnom rozsahu a zároveň priznať náhradu trov konania. Žalovaní
prostredníctvom svojho zástupcu uviedli, že na základe vykonaného dokazovania navrhuje, aby súd
žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal náhradu trov konania právneho zastúpenia v rozsahu 100%.
Eventuálne súdu navrhli, že v prípade ak by podanej žalobe aspoň sčasti vyhovel, aby v prípade
žalovaného 2/ povolil uhradenie rozhodnutím priznaného nároku v splátkach vo výške 600 eur mesačne
až do zaplatenia a to vždy do 20. dňa príslušného mesiaca. Súd odročil pojednávanie na verejné
vyhlásenie rozsudku na termín 01.07.2025 o 10:30.
13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom Zmluvy o úvere, VÚP, Dodatku č. 1, Dodatku
č. 2, Oznámenie 1 a Oznámenie 2, ePotvrdenka, Dohody o záručnom nástroji SIH antikorona Záruka
2B zo dňa 29.06.2020 a Dohody o záručnom nástroji SIH antikorona Záruka 2A zo dňa 29.06.2020,
ePotvrdenky, ako aj s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
14. Zo Zmluvy o úvere (č. l. 11 spisu) vyplýva, že žalobca ako veriteľ a žalovaný 1/ ako dlžník a
žalovaný 2/ ako ručiteľ, uzatvorili v zmysle § 497 až § 507 Obchodného zákonníka zmluvu o úvere a
zároveň v zmysle § 303 a nasl. Obchodného zákonníka aj Dohodu o ručení, na základe ktorej žalobca
poskytol úver vo výške 87 000 eur, ktorý sa zaviazal dlžník splácať po mesačne po 1209 eur. Úrok
z omeškania bol dohodnutý vo výške 25 % ročne. V Dodatku č. 1 (č. l. 23) sa žalobca a žalovaný 1/
dohodli, že Dlh 1 bude splácať v období od 28.02.2022 do 31.07.2022 mesačnou splátkou vo výške
350 eur a v období od 31.08.2022 do 28.02.2027 mesačnou splátkou vo výške 1 344 eur a Dlh 2 bude
splácať v období od 31.08.2022 mesačnou splátkou vo výške 9,11 eur. V Dodatku č. 2 (č. l. 26) sa
žalobca a žalovaný 1/ dohodli, že Dlh 1 bude splácať v období od 31.08.2022 do 31.07.2023 mesačnou
splátkou vo výške 39 eur a v období od 31.08.2023 do 28.02.2027 mesačnou splátkou vo výške 1
715 eur a Dlh 2 bude splácať v období od 31.08.2023 mesačnou splátkou vo výške 22,82 eur. Podľa
bodu 6.6. Zmluvy o úvere bol úver zabezpečený ručením žalovaného 2/, ktorý vyhlásil, že v prípade
ak dlžník nezaplatí zabezpečovanú pohľadávku riadne a včas zaplatí ju veriteľovi za dlžníka v súlade
s touto zmluvou. Zmluvné strany sa dohodli, že: (i) veriteľ (žalobca) je oprávnený vyzvať a domáhať
sa zaplatenia Zabezpečovanej pohľadávky od ručiteľa (žalovaný 2/) bez predchádzajúceho vyzvania
dlžníka (žalovaného 1/) a poskytnutia ďalšej primeranej lehoty na plnenia dlžníkovi, (ii) vylučujú takúto
povinnosť veriteľa uvedenú v § 306 Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere aj Dodatky č. 1 a e. 2
sú podpísané žalovaným 2/ ako konateľom dlžníka a žalovaným 2/ ako ručiteľom. V zmysle bodu 9.1.
Zmluvy o úvere doručovanie oznámení, žiadostí alebo inej korešpondencie medzi zmluvnými stranami
sa bude riadiť pravidlami uvedenými v úverových podmienkach.
15. Zo všeobecných zmluvných podmienok (ďalej len „VÚP“) (zverejnené na internetovej stránke:E.)
vyplýva, že v bode 13.2. je uvedené, že ak nastane prípad neplnenia, je veriteľ oprávnený stanoviť
mimoriadnu splatnosť úveru alebo jeho určitej časti. V bode 13.3.1. je uvedené, že stanovením
mimoriadnej splatnosti úveru alebo jeho určitej časti sa rozumie využitie práva veriteľa požadovať
od dlžníka predčasné zaplatenie celkovej pohľadávky alebo jej časti. V bode 13.3.2. je uvedené,
že celková pohľadávka veriteľa alebo jej veriteľom určená časť sa stane splatnou dňom doručenia
oznámenia veriteľa o mimoriadnej splatnosti úveru dlžníkovi. V zmysle bodu 16.3. pre účely doručovania
podľa úverových dokumentov platí, že oznámenia, žiadosti alebo iná korešpondencia doručovaná
prostredníctvom doporučenej poštovej zásielky, platí za doručenú tretím dňom nasledujúcim po dni ich
odoslania.
16. Z bodu 6.5.6. Zmluvy o úvere vyplýva, že dlžník súhlasí s tým, že pre účely zriadenia,
ochrany, uplatňovania a výkonu každého práva z každej zabezpečovanej zmluvy, je veriteľ spoločnýma nerozdielnym veriteľom (spolu s osobitným ručiteľom) každej z pohľadávok osobitného ručiteľa a že
veriteľmásvojevlastnéanezávisléprávožiadaťdlžníkaoplneniepohľadávokosobitnéhoručiteľavčase
splatnosti.
17. Podľa bodu 6.5.7. Zmluvy o úvere, dlžník vyhlasuje, že:
- sa pred uzavretím Zmluvy oboznámil s obsahom a podmienkami Dohody o záručnom nástroji 2A (pre
prípad , ak NDF II. je alebo bude ručiteľom za úver, poskytovaný na základe tejto zmluvy);
- sa pred uzavretím Zmluvy oboznámil s obsahom a podmienkami Dohody o záručnom nástroji 2B (pre
prípad , ak NDF I. je alebo bude ručiteľom za úver, poskytovaný na základe tejto zmluvy);
- súhlasí (pre prípad , ak NDF II. je alebo bude ručiteľom za úver, poskytovaný na základe tejto zmluvy):
s tým, že v súlade s článkom 15 Dohody o záručnom nástroji 2A je veriteľ (žalobca) spoločným
a nerozdielnym veriteľom každej pohľadávky osobitného ručiteľa , a že veriteľ má svoje vlastné
a nezávislé právo žiadať dlžníka o plnenie pohľadávok osobitného ručiteľa v čase ich splatnosti
a že každé splnenie akejkoľvek pohľadávky osobitného ručiteľa veriteľovi splní v tom istom rozsahu
zodpovedajúcu pohľadávku NDF II. voči dlžníkovi a naopak, a
s ostatnými ustanoveniami článku 15 Dohody o záručnom nástroji 2A..
- súhlasí (pre prípad , ak NDF I. je alebo bude ručiteľom za úver, poskytovaný na základe tejto zmluvy):
s tým, že v súlade s článkom 14 Dohody o záručnom nástroji 2B je veriteľ (žalobca) spoločným
a nerozdielnym veriteľom každej pohľadávky osobitného ručiteľa, a že veriteľ má svoje vlastné
a nezávislé právo žiadať dlžníka o plnenie pohľadávok osobitného ručiteľa v čase ich splatnosti
a že každé splnenie akejkoľvek pohľadávky osobitného ručiteľa veriteľovi splní v tom istom rozsahu
zodpovedajúcu pohľadávku NDF I. voči dlžníkovi a naopak, a
s ostatnými ustanoveniami článku 14 Dohody o záručnom nástroji 2B.
18. V zmysle čl. 3 (Záruka) Dohody o záručnom nástroji SIH antikorona Záruka 2B zo dňa 29.06.2020
(č. l. 72 a nasl.) uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a spoločnosťou National Development Fund
I, s.r.o. ako ručiteľom, ručiteľ týmto v súlade s § 25a ods. 2 písm. a) F. C. poskytuje neodvolateľné a
bezpodmienečné ručenie podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka v prospech Veriteľa za peňažný
záväzok každého príslušného Podniku na splatenie istiny každého krytého úveru a to na prvú výzvu a
za podmienok a v súlade s ustanoveniami tejto dohody.
V zmysle čl. 3 (Záruka) Dohody o záručnom nástroji SIH antikorona Záruka 2A zo dňa 29.06.2020
uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a spoločnosťou National Development Fund II, a.s. ako
ručiteľom, Ručiteľ týmto poskytuje neodvolateľné a bezpodmienečné ručenie podľa § 303 a nasl.
Obchodného zákonníka v prospech Veriteľa za peňažný záväzok každého príslušného MSP (mikro malý
alebo stredný podnik) na splatenie istiny každého krytého Úveru MSP a to na prvú výzvu a za podmienok
a v súlade s ustanoveniami tejto dohody.
19. Z Oznámenia 1 zo dňa 06.02.2024 (č. l. 25 spisu) adresovaného žalovanému 1/ vyplýva, že
žalobca vypracoval písomné oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvu na zaplatenie,
v ktorom oznamuje, že pre neplnenie zmluvy užíva svoje právo a stanovuje mimoriadnu splatnosť
úveru v dôsledku čoho vzniká povinnosť predčasne splatiť celkovú pohľadávku k 05.02.2024 vo výške
76 741,60 eur bezodkladne, najneskôr do 5 kalendárnych dní. Z Oznámenia 2 zo dňa 06.02.2024 (č. l. 30
spisu) adresovaného žalovanému 2/ súd zistil, že žalobca vypracoval písomné oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti a výzvu na zaplatenie, v ktorom oznamuje, že pre neplnenie zmluvy užíva svoje
právo a stanovuje mimoriadnu splatnosť úveru v dôsledku čoho vzniká povinnosť predčasne splatiť
celkovú pohľadávku k 05.02.2024 vo výške 76 741,60 eur bezodkladne, najneskôr do 5 kalendárnych
dní. Z ePotvrdenky (č. l. 28 spisu) súd zistil, že žalovanému 1/ bolo doručované Oznámenie 1 na adresu
G. XXXX/XX, D. a žalovanému 2/ na adresu B. C. XXXX, D. dňa 07.02.2024 s tým, že dňa 09.02.2024
bolo žalovaným 1/ a 2/ aj doručené (potvrdenie z č. l. 125 a č. l. 126).
20. Z aktuálneho stavu úveru zo dňa 04.10.2024 (č. l. 10 spisu) súd zistil, že dlžná istina predstavuje
sumu 73 239,36 eur, dlžné úroky sumu 1 388,17 eur, dlžné úroky z omeškania sumu 310,07 eur, dlžné
poplatky 134 eur, celková pohľadávky spolu sumu 75 071,60 eur.
21. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.22. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zmluvy o úvere (§ 497).
23. Podľa § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli
prizabezpečeníplneniazáväzkovvzáväzkovýchvzťahoch,ktorésaspravujútoutočasťouzákonapodľa
predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s
dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.
24. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.
25. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
26. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.
27. Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči
nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
28. Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku
od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na
to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je
nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
29. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažnéhozáväzkualebojehočasti,vznikáveriteľovi,ktorýsisplnilsvojezákonnéazmluvnépovinnosti,
právopožadovaťznezaplatenejsumyúrokyzomeškaniavovýškedohodnutejvzmluve,atobezpotreby
osobitného upozornenia.
30. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
31. Podľa ustanovenia § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
32. Podľa ustanovenia § 149 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len ako „CSP“), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany
sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,
námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
33. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
34. Podľa ustanovenia § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne
nepoprela, sa považujú za nesporné. (ods. 1) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú
jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je
popretie neúčinné. (ods. 2)
35. Podľa § 153 ods. 1 a 2 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť ahospodárnosť konania. (ods. 1) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (ods. 2)
36. Podľa § 185 ods. 1 a 2 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (ods. 1). Súd môže
aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo
zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu
nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 2).
37. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
38. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
39. Civilný sporový poriadok (čl. 8 Základných princípov, § 132 ods. 1, § 150 ods. 1) ako zákonný
procesný predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, je postavený na zásade kontradiktórnosti
sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten spočíva v tom, že
tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto
skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie
skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
leží zásadne na stranách a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strana
má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné
tvrdenia a dôkazy. Nie je jeho povinnosťou, a nemá ani právo vykonávať dokazovanie o rozhodujúcich
skutočnostiach bez návrhu strán sporu. Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena vedie
k strate sporu. Dôkazné prostriedky možno navrhovať spôsobom a v lehotách v zmysle CSP v súlade
s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
40. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Nebolo
v konaní sporné, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ (ktorého konateľom bol v tom čase žalovaný
2/) ako dlžníkom bola uzatvorená Zmluva o úvere v znení Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2, na základe
ktorej mu žalobca poskytol dohodnuté peňažné plnenie. Z dôvodu nedodržania splácania dohodnutých
splátok žalobca v zmysle bodu 13.2. VÚP stanovil mimoriadnu splatnosť úveru. Doručením oznámenia
dlžníkovivzmyslebodu13.3.2.VÚPnastalasplatnosťcelejpohľadávkyžalobcu.Keďžedlžníkajnapriek
doručeniu Oznámenia 1 pohľadávku nezaplatil, bol žalovaný 2/ ako ručiteľ, ktorý sa v písomnej dohode
o ručení zo dňa 16.04.2021 zaviazal v prípade, ak dlžník dlh nezaplatí, požiadaný o plnenie žalovaný 2/
- Oznámením 2. Nakoľko ani žalovaný 2/ na základe výzvy žalobcu dlžné plnenie neposkytol, tak súd
rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia a uložil im v zmysle Zmluvy o úvere ako aj v
zmysle § 303 Obchodného zákonníka v spojení s čl. 6.6. Zmluvy o úvere obsahujúcom dohodu o ručení
žalovaným zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 73 373,36 eur, spolu s úrokmi vo výške 1 388,17 eur, úrokmi
z omeškania vo výške 310,07 eur, úrokmi z omeškania vo výške 25 % ročne zo sumy 73 373,36 eur
odo dňa 16.02.2024 až do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
vo výške 40 eur, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo
žalovaných zaniká v danom rozsahu povinnosť druhého zo žalovaných. Výška dlhu (jej výpočet) ani
oprávnenie žalobcu ako veriteľa vymáhať poskytnuté plnenie zo strany osobitných ručiteľov (spoločnosti
National Development Fund I, s.r.o. a National Development Fund II, a.s.) voči žalovaným 1/ a 2/ nebola
zo strany žalovaných 1/ a 2/ spochybňovaná a namietaná.
41. Žalovaný 1/ a 2/ rozporovali v konaní skutočnosť, že žalovaný 1/ a žalobca majú medzi sebou
osobitný režim splácania úveru. Z Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2 k Zmluve o úvere vyplýva, že bola
dohodnutá odlišná výška splátky ako v Zmluve o úvere, z predmetných dodatkov však nevyplýva, že
by žalobca nemohol v prípade neplnenia dohodnutých splátok v zmysle Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2
riadne a včas vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaní 1/ a 2/ všeobecne poukazovali na dohodu
o odložených splátkach a na dohodnutý osobitný režim splácania, uzavretie takejto dohody však nijakým
spôsobom nepreukázali a rovnako ani netvrdili a nepreukázali, čo bolo obsahom takejto dohody.
42. K námietke žalovaných, že im nebolo doručené Oznámenie 1 a Oznámenie 2 a preto ani nemohla
nastať mimoriadna splatnosť úveru a im nebola doručená výzva na plnenie dlhu súd uvádza, že túto
súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa listinných dôkazov - pripojenej ePotvrdenky (č. l. 28 spisu)a potvrdenia zo Slovenskej pošty a.s., Oznámenie 1 a Oznámenie 2 bola žalobcom adresovaná a
odoslaná žalovanému 1/ na adresu jeho aktuálneho sídla a žalovanému 2/ na adresu jeho trvalého
pobytu dňa 07.02.2024. V zmysle bodu 9.1 zmluvy o splátkovom úvere doručovanie oznámení a inej
korešpondencie sa bude riešiť pravidlami uvedenými v úverových podmienkach. V zmysle bodu 16.2.
VÚP akékoľvek oznámenia, žiadosti alebo iná korešpondencia sa pre účely Úverových dokumentov
budú zasielať na adresy a spojenia uvedené pre tento účel v Úverových dokumentoch. V zmysle
bodu 16.3. VÚP pre účely doručovania podľa úverových dokumentov platí, že oznámenia, žiadosti
alebo iná korešpondencia doručovaná prostredníctvom doporučenej poštovej zásielky, platí za doručenú
tretím dňom nasledujúcim po dni ich odoslania. Vzhľadom na dohodnutú fikciu doručenia, s ktorou
dlžník bezvýhradne súhlasil, sa oznámenie považuje za doručené tretím dňom nasledujúcim po dni ich
odoslania, t. j. 10.02.2024 a v súlade s lehotou stanovenou v Oznámení 1 a Oznámení 2 (bezodkladne,
najneskôr do 5 kalendárnych dní) sa pohľadávka stala splatnou 15.02.2024. Z potvrdenia zo Slovenskej
pošty a.s. (č. l. 125 a č. l. 126) navyše vyplýva, že žalovaným 1/ a 2/ boli Oznámenie 1 a Oznámenie
2 doručené dňa 09.02.2024. Na základe uvedeného má súd za to, že došlo k účinnému a zmluvne
dohodnutému doručeniu oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvy zo dňa 06.02.2024
dlžníkovi a ručiteľovi nastali právne účinky s tým spojené, t. j. došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
v súlade s VÚP a nastala splatnosť celého dlhu.
43. K záväzkovému vzťahu medzi stranami sporu súd uvádza, že tento posudzoval ako obchodnoprávny
vzťah s odvolaním sa na ust. § 261 ods. 1, § 261 ods. 6 písm. d) a § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka.
Z gramatického výkladu ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že spotrebiteľský vzťah je
priamy vzťah medzi dodávateľom, ktorý spotrebiteľovi dodáva určitú službu alebo tovar a spotrebiteľom,
ktorý túto službu alebo tovar konzumuje. Žalobca však poskytol službu - úver – žalovanému 1/ ako
obchodnej spoločnosti. V zmysle Zmluvy o úvere bol žalovanému 1/ poskytnutý splátkový úver Business
úver. Žalovaný 2/ sa zaručil (ručí) za záväzok podnikateľa, nie spotrebiteľa. Hlavný záväzok vznikol
medzi dvoma podnikateľmi (žalobcom a žalovaným 1/) a pri jeho vzniku s prihliadnutím na všetky
okolnosti sa týkal ich podnikateľskej činnosti v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka a
v zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka sa bez ohľadu na povahu účastníkov
záväzkového vzťahu vzťahujú ich záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ustanoveniami Obchodného
zákonníka. Predmetné peňažné prostriedky teda nemali slúžiť na zabezpečovanie osobných potrieb
úverového dlžníka - žalovaného 1/, nakoľko príjemcom peňažných prostriedkov bola právnická osoba,
účel úveru bol financovanie oprávnených projektov a s nimi súvisiacich oprávnených výdavkov vrátane
zaplatenia poplatku za záruku. Vedľajší záväzok (t. j. záväzok akcesorický), ktorý vznikol prevzatím
ručenia žalovaným 2/ za záväzok žalovaného 1/ súd skúmal vo vzťahu k hlavnému záväzku. Základom
predmetného akcesorického vzťahu zo zmluvy je zabezpečenie záväzkov úverového dlžníka, ktoré
vyplývajú zo Zmluvy o úvere uzavretej medzi dvoma podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
Ručenie za splnenie záväzkov žalovaného 1/ žalovaný 2/ neprevzal za účelom uspokojenia svojich či
dlžníkových osobných potrieb, ale aby umožnil spoločnosti žalovaného 1/, ktorého obchodný podiel
vlastnil, vykonávať podnikateľskú činnosť. Ak fyzická osoba, ktorá má ako konateľ a spoločník úzke
väzbykobchodnejspoločnosti,zabezpečujevručiteľskomvzťahuzáväzoktejtospoločnosti,nepovažuje
sa za spotrebiteľa. Na ručiteľa nemožno spotrebiteľskú ochranu automaticky vzťahovať len z dôvodu,
že ide o fyzickú osobu. Fyzická osoba sa spotrebiteľom môže stať len vo vzťahu ku konkrétnej zmluve, k
predmetu jej plnenia a k tomu, aký má v jeho rámci pomer k dodávateľovi. V tomto prípade žalobca ako
veriteľ neposkytol žalovanému 2/ žiadnu službu ani plnenie, príjemcom úveru bola výlučne spoločnosť
žalovaného1/.Základomzmluvnéhovzťahumedzižalobcomažalovaným2/bolovýlučnezabezpečenie
záväzkov dlžníka - žalovaného 1/, ktoré vyplývajú zo zmluvy uzavretej medzi dvomi podnikateľmi pri ich
podnikateľskej činnosti. Žalobca teda nemá voči žalovanému 2/ postavenie dodávateľa, a ani ho nikdy
v danom zmluvnom vzťahu nemal. Žalovanému 2/ nemožno teda poskytnúť spotrebiteľskú ochranu a
právny vzťah medzi ním a žalobcom súd hodnotil ako vzťah obchodnoprávny. Z ustanovenia § 261 ods. 7
Obchodného zákonníka vyplýva, že ručenie za záväzky založené podľa Obchodného zákonníka sa riadi
vždy Obchodným zákonníkom, a to aj keď ručiteľ nie je podnikateľ a je fyzickou osobou. Z uvedených
dôvodov súd vyhodnotil tvrdenia žalovaného 2/ o jeho spotrebiteľskom postavení za nesprávne a
účelové, pretože žalovaný 2/ nie je spotrebiteľom. Z rovnakého dôvodu sú preto bezpredmetnými
námietky žalovaného 2/ týkajúce sa niektorých ustanovení Zmluvy o úvere. Z uvedeného dôvodu súd
aplikoval na záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/ a žalovaným 2/ ustanovenia Obchodného
zákonníka a nie ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako to namietal žalovaný 2/.44. K ručiteľskému záväzku žalovaného 2/ súd uvádza, že ručiteľ sa písomne zaviazal, že uspokojí
pohľadávku veriteľa (žalobcu) pre prípad pokiaľ ju neuspokojí sám dlžník, a to v rozsahu ako je to
obsiahnuté v samotnom vyhlásení v ručiteľskej listine žalovaného - bod 6.6 Zmluvy o úvere. Samotné
ručenie vzniká ako osobitný trojstranný právny vzťah medzi veriteľom, dlžníkom a ručiteľom, v zmysle
ktorého je dlžník povinný uspokojiť pohľadávku veriteľa pre prípad, že ju neuspokojí sám dlžník.
Ručiteľovi vzniká povinnosť plniť v prospech veriteľa a následne môže požadovať, od toho za koho plnil
(dlžníka), to čo plnil na miesto neho. Akcesorický vzťah ručenia sa prejavuje v tom, že je existenčne
závislý od hlavného záväzku a pokiaľ zanikne pohľadávka, ktorá je zabezpečovaná formou ručenia,
zanikne tiež ručiteľský záväzok. Subsidiarita ručiteľského záväzku znamená, že ručiteľ nie je zaviazaný
vedľa hlavného dlžníka ako spoludlžník, ale je povinný uspokojiť pohľadávku veriteľa až vtedy, pokiaľ
ju neuspokojí dlžník. Pokiaľ žalovaný namieta, že v zmysle § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka
mal žalobca najskôr písomne vyzvať žalovaného 1/ a až následne bol oprávnený žiadať splnenie
povinnosti od žalovaného 2/, súd poukazuje na znenie bodu 6.6 Zmluvy o úvere. z ktorého vyplýva,
že veriteľ je oprávnený vyzvať a domáhať sa zaplatenia zabezpečovanej pohľadávky od ručiteľa bez
predchádzajúceho vyzvania dlžníka a poskytnutia ďalšej primeranej lehoty na plnenia dlžníkovi, a že
vylučuje takúto povinnosť veriteľa uvedenú v § 306 Obchodného zákonníka. V zmysle § 263 ods. 1
Obchodného zákonníka sa strany nemôžu odchýliť od znenia Obchodného zákonníka okrem iného v
§ 306 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka. Keďže § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka nepatrí medzi
kogentnéustanoveniauvedenév§263ods.1Obchodnéhozákonníka,stranysadohodoumôžuodchýliť
od tohto ustanovenia a preto v tomto prípade v zmysle bodu 6.6 Zmluvy o úvere mohol žalobca vyzvať
na plnenie zo Zmluvy o úvere žalovaného 2/ ako ručiteľa súčasne so žalovaným 1/ ako dlžníkom bez
predchádzajúcej písomnej výzvy žalovaného 1/.
45. Pokiaľ žalovaný 2/ namieta, že mu bol ručiteľský záväzok vnútený, bol na neho ako spotrebiteľa
vyvíjaný neprimeraný nátlak a zneužitá jeho tieseň, pričom predmetný nátlak mal spočívať v tom, že
v predzmluvnom štádiu uzatvárania Zmluvy o úvere bola od žalovaného 2/ pod hrozbou neposkytnutia
úveru vyžadovaná podmienka a to jeho ručiteľský záväzok, súd túto námietku vyhodnotil ako účelovú
a nedôvodnú. Ako už vyššie súd uviedol, žalovaný 2/ pri uzatváraní Zmluvy o úvere nemal postavenie
spotrebiteľa a nevzťahujú sa naňho ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalovaný 2/ nepreukázal
v tomto konaní, že by konanie žalobcu pri uzatváraní Zmluvy o úvere napĺňalo znaky rozporu s dobrými
mravmi ani znaky rozporu so zásadami poctivého obchodného styku. Žalovaný 2/ len všeobecne
konštatoval, že bol v tiesni (časovej) ostatných svojich záväzkov, ktoré mali bezprostredne nadväzovať
na uzatvorenie Zmluvy o úvere. Žalovaný nepreukázal nátlak zo strany žalobcu v predzmluvnom štádiu
uzatvárania Zmluvy o úvere ani svoje záväzky. Pokiaľ žalobca podmieňoval poskytnutie úveru ručením
žalovaného 2/ ako konateľa a spoločníka žalovaného 1/, nemožno to hodnotiť ako konanie v rozpore
s dobrými mravmi ani ako nátlak, nakoľko v danom prípade išlo zo strany žalobcu o zabezpečenie
svojej pohľadávky v súlade so zákonom, ktorú mohol žalovaný 2/ odmietnuť. Žalovaný 2/ netvrdil žiadne
konanie žalobcu, ktorým by ho nútil k uzavretiu Zmluvy o úvere a tým by napĺňalo podmienku rozporu
s dobrými mravmi.
46. Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany
žalovaných 1/ a 2/ nedošlo k úhrade dlžnej sumy, čím žalobcovi vznikol nárok požadovať popri plnení
istiny aj úroky z omeškania, preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania
vyplývajúci zo Zmluvy o úvere vo výške 25 % ročne zo súm uplatňovaných v žalobe a v zmysle zmeny
žaloby.
47. Súd v súvislosti s omeškaním žalovaného priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.
48. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (ods. 2) Lehota na plnenie je 3 dni a
plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (ods. 3)
49. Z citovaného ustanovenia CSP vyplýva, že ak súd pristupuje k autoritatívnemu rozhodnutiu
(rozsudkom) o žalobe na plnenie (o aký prípad ide aj v prejednávanej veci), zákonnou lehotou plnenia a
zároveň pravidlom je lehota troch dní počítaná od právoplatnosti rozsudku. Štandardne preto súd ukladá
splnenie povinnosti v takejto lehote. Na každú jednu výnimku spravidla musia potom existovať dôvody,
ktoré je potrebné riadne odôvodniť, čo platí aj pri odôvodňovaní rozhodnutia, a to aj v prípade určeniadlhšej než trojdňovej lehoty na plnenie povinnosti. Rozhodnutie o dlhšej lehote na plnenie ako tri dni patrí
medzi procesné úkony súdu, ktoré sú zákonom zverené do jeho voľnej úvahy, pretože ustanovenie § 232
ods. 3 (aj ods. 4) CSP je tzv. pružné (flexibilné) ustanovenie a súdu je umožnené, aby sám nezávisle od
návrhu strany sporu zvážil, či je uloženie dlhšej lehoty na plnenie vhodné. Na základe ustálenej súdnej
praxe je pri úvahe o určení lehoty na splnenie povinnosti, nutné vychádzať z konkrétnych okolností
prípadu; súd musí prihliadnuť na povahu uloženej povinnosti, osobné a majetkové pomery sporových
strán,pričomsúdmusílehotunaplnenieurčiťtak,abyjejdĺžkanepoprelasamotnýúčelsúdnehokonania
a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej neistoty medzi sporovými stranami; záver súdu o
splnení podmienok na určenie dlhšej lehoty na vykonanie plnenia ako tri dni od právoplatnosti rozsudku
musí byť vždy náležite odôvodnený.
50. V danom prípade žalovaný 2/ žiadal o uloženie povinnosti plniť dlh v splátkach s poukazom, že
mal niekedy po auguste 2024 úraz, následkom čoho bol nútený aj napriek tomu, že je konateľom
žalovaného 1/ podstúpiť nevyhnutnú a náročnú liečbu. V rámci korektných vzťahov so žalobcom na
základe uvedených skutočností žiadal o zníženie splátok. Žalovaný 2/ je v súčasnosti na invalidnom
dôchodku. V prípade ich nepovolenia by malo toto rozhodnutie pre žalovaného 2/ likvidačné následky.
K vyššie uvedenému poukazoval na nález z Fakultnej nemocnice Trnava z 30.04.2025 a Žiadosť o dávku
sociálneho poistenia z 31.12.2024. Súd konštatuje, že žalovaný 2/ nepreukázal, že je na invalidnom
dôchodku, pretože z predložených listín však takáto skutočnosť nevyplýva. Žalovaný 2/ založil svoju
žiadosť o plnenie dlhu v splátkach iba na všeobecných tvrdeniach o likvidačných následkoch a tvrdení,
že je invalidný dôchodca, tieto tvrdenia však nepreukázal a rovnako tak žalobca nesúhlasil s plnením
svojej pohľadávky v splátkach. Z uvedených dôvodov sa súd v danej veci neodchýlil od ustanovenia §
232 ods. 3 veta prvá CSP.
51. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.
52. Podľa ustanovenia § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.
53. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
54. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
55. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keď nezistil
existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Žalobca bol v konaní v celom
rozsahu žalovanej istiny úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu
proti žalovaným 1/ a 2/, ktorí sú povinní uhradiť mu ich spoločne a nerozdielne.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.