Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 4, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/108/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124413676
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6124413676.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu: Tatra banka, a.s., so sídlom
Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, právne zastúpený: RASLEGAL, s. r. o., so
sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 855 561, proti žalovaným: 1/ A&I Logistik, s.r.o., so sídlom
Skladová 9368/6C, 917 01 Trnava, IČO: 44 196 369, a 2/. M. D., T.. XX.XX.XXXX, H. O. D. X. XXXX/XX,
XXX XX U., o zaplatenie 73.373,36 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 1/ a 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Trnava, č.k. 36Cb/2/2025-195 zo dňa 1.7.2025 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. 36Cb/2/2025-195 zo dňa 1.7.2025

p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovaným 1/ a 2/ spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 73 373,36 Eur, spolu s úrokmi vo výške 1 388,17 Eur,
úrokmi z omeškania vo výške 310,07 Eur, úrokmi z omeškania vo výške 25 % ročne zo sumy 73 373,36
Eur odo dňa 16.02.2024 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40 Eur. Druhým výrokom priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania voči

žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa svojou žalobou domáhal, aby
súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť mu spoločne a nerozdielne istinu vo výške 73.373,36 Eur
s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 16.4.2021 uzavrel ako veriteľ so žalovaným 1/ ako
dlžníkom a so žalovaným 2/ ako ručiteľom Zmluvu o splátkovom úvere č. 8080222541 (ďalej len „Zmluva
o úvere“) podľa § 497 až § 507 Obchodného zákonníka, pričom súčasťou zmluvy bola aj dohoda o

ručení podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Úver bol žalovanému 1/ poskytnutý na podnikateľské
účely. Právny vzťah medzi účastníkmi sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, a to tak vo
vzťahu k žalovanému 1/ ako dlžníkovi, ako aj vo vzťahu k žalovanému 2/ ako ručiteľovi, ktorý bol v
rozhodnom čase jediným spoločníkom a konateľom dlžníka. Podľa Zmluvy o úvere bol žalovanému 1/
poskytnutýnezáväzný(nekomitovaný)splátkovýúvervovýške87.000Eurnafinancovanieoprávnených
projektov a s nimi súvisiacich oprávnených výdavkov vrátane zaplatenia poplatku za záruku, s úrokovou
maržou 3,9 % ročne, so splatnosťou úrokov vždy ku koncu mesiaca, s dohodnutou mesačnou splátkou

vo výške 1.209,- Eur a s úrokom z omeškania vo výške 25 % ročne. Dňa 23.2.2022 uzavrel žalobca so
žalovaným 1/ Dodatok č. 1 k Zmluve o úvere a dňa 26.8.2022 Dodatok č. 2 k Zmluve o úvere; s uzavretím
oboch dodatkov vyslovil súhlas aj žalovaný 2/ ako ručiteľ. Žalovaný 1/ si neplnil povinnosti vyplývajúce
zo Zmluvy o úvere, najmä povinnosť riadne a včas uhrádzať dohodnuté splátky, v dôsledku čohožalobca v súlade s čl. XIII bod 13.2 písm. a) a bodom 13.3 všeobecných úverových podmienok vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru. Následne vyzval žalovaného 1/ ako dlžníka a žalovaného 2/ ako ručiteľa
na úhradu dlžnej sumy vo výške 76.741,60 Eur, pričom im poskytol dodatočnú lehotu splatnosti päť dní

odo dňa doručenia vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Žalovaní uhradili len sumu 1.400 Eur, v ostatnom
rozsahu záväzok nesplnili. Podľa výpisu z bankovej knihy zo dňa 4.10.2024 predstavovala pohľadávka
žalobcu ku dňu vyhotovenia výpisu sumu 75.071,60 Eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 73.239,36
Eur, úrokov do zosplatnenia vo výške 1.388,17 Eur, úrokov z omeškania do zosplatnenia vo výške
310,07 Eur a poplatkov vo výške 134 Eur. V dôsledku neplnenia povinností zo strany dlžníka a ručiteľa

žalobca využil zabezpečovací inštitút dohodnutý v Zmluve o úvere, a to záruku poskytnutú osobitným
ručiteľom na základe Dohody o záručnom nástroji 2A zo dňa 29.6.2020 uzavretej so spoločnosťou
National Development Fund II, a. s., a Dohody o záručnom nástroji 2B zo dňa 29.6.2020 uzavretej
so spoločnosťou National Development Fund I, s. r. o., ktoré boli inkorporované do Zmluvy o úvere.
Na základe žiadosti žalobcu mu bolo z titulu tejto záruky poskytnuté plnenie vo výške 66.370,50 Eur,
určenénačiastočnépokrytiejehonárokov.Poskytnutímplneniazárukydošlokčiastočnémuuspokojeniu

pohľadávky žalobcu; osobitnému ručiteľovi tým vznikol voči žalovaným regresný nárok, ktorý je žalobca
podľa zmluvných dojednaní oprávnený a povinný vymáhať. Žalobca poukázal najmä na bod 6.5.6, bod
2.3 a bod 6.6.1 Zmluvy o úvere, podľa ktorých je oprávnený vymáhať aj plnenie poskytnuté z titulu
záruky vo výške 66.370,50 Eur ako nárok osobitného ručiteľa, a to popri osobitnom ručiteľovi spoločne
a nerozdielne ako solidárny veriteľ. Zostávajúca časť istiny tak podľa jeho tvrdenia predstavuje regresný

nárok osobitného ručiteľa z titulu poskytnutej záruky, ktorý je žalobca oprávnený uplatňovať v tomto
konaní.
3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz sp. zn. 30Up/1804/2024
z 8.11.2024, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Proti tomuto platobnému rozkazu podali žalovaní
1/ a 2/ v zákonnej lehote odpor, v dôsledku čoho bol platobný rozkaz zrušený.

4. Žalovaný 1/ v podanom odpore uviedol, že so žalobcom uzatvoril Zmluvu o úvere, v rámci ktorej bola
inkorporovaná Dohoda o ručení žalovaného 2/. Tvrdil, že na základe dohody s vedením žalobcu mu boli
splátky úveru odložené a medzi ním a žalobcom bol dohodnutý osobitný režim splácania úveru. Z tohto
dôvodu bola žalobcovi poukázaná suma 1.400,- Eur, ktorú žalobca uvádza v žalobe. Zároveň namietal,
žemuzostranyžalobcunebolodoručenéoznámenieovyhlásenímimoriadnejsplatnostiúveruanivýzva

na zaplatenie zo 6.2.2024, na základe ktorej malo dôjsť k zosplatneniu úveru. Keďže žalobca podľa
jeho tvrdenia nesplnil povinnosť oznámiť dlžníkovi uplatnenie práva na zosplatnenie úveru, mimoriadna
splatnosť úveru nebola riadne vyhlásená, a preto mu ani žalovanému 2/ nevznikla povinnosť predčasne
splatiť celú pohľadávku vrátane jej príslušenstva. O vyhlásení mimoriadnej splatnosti sa dozvedel až z
doručeného platobného rozkazu, a preto má za to, že žalobca si uplatňuje nárok, ktorý nie je dôvodný. V

prípade, ak žalobca nesúhlasil s odkladom splátok alebo s dohodnutým spôsobom splácania, mal podľa
jeho názoru o tejto skutočnosti dlžníka a ručiteľa vopred mimosúdne upovedomiť.
5. Žalovaný 2/ v podanom odpore uviedol, že so žalobcom uzatvoril Dohodu o ručení inkorporovanú do
Zmluvy o úvere. Ako ručiteľ a zároveň konateľ žalovaného 1/ mal vedomosť o tom, že žalovanému 1/
boli po dohode so žalobcom splátky úveru odložené a že medzi žalovaným 1/ a žalobcom bol dohodnutý

osobitný režim splácania, na základe ktorého bola žalobcovi poukázaná suma 1.400 Eur. Rovnako
namietal, že mu nebolo doručené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ani výzva na
zaplatenie zo 6.2.2024, na podklade ktorej malo dôjsť k zosplatneniu úveru. Keďže podľa jeho tvrdenia
žalobca riadne neoznámil dlžníkovi uplatnenie práva na zosplatnenie úveru, nevznikla ani jemu ako
ručiteľovi, ani žalovanému 1/ ako dlžníkovi povinnosť predčasne splatiť celú pohľadávku vrátane jej

príslušenstva. O vyhlásení mimoriadnej splatnosti sa dozvedel až po doručení platobného rozkazu, a
preto považuje uplatnený nárok za nedôvodný. Aj podľa jeho názoru mal žalobca v prípade nesúhlasu s
odkladomsplátokalebosdohodnutýmspôsobomsplácaniatútoskutočnosťnajskôrmimosúdneoznámiť
dlžníkovi a ručiteľovi.
6. Súd prvej inštancie považoval za nesporné uzatvorenie Zmluvy o úvere medzi žalobcom a žalovaným

1/ v znení Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2, poskytnutie dohodnutého peňažného plnenia žalovanému 1/, ako
aj existenciu ručiteľského záväzku žalovaného 2/ obsiahnutého v bode 6.6 Zmluvy o úvere. Súd prvej
inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k ustálil, že pre neplnenie dohodnutých splátok
žalobca v súlade s bodom 13.2 VÚP vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a doručením oznámenia
dlžníkovi podľa bodu 13.3.2 VÚP nastala splatnosť celej pohľadávky; keďže dlžník plnenie neposkytol,

žalobca vyzval na plnenie aj ručiteľa, ktorý rovnako neplnil. Výška dlhu (vrátane jej výpočtu) ani
oprávnenie žalobcu vymáhať voči žalovaným aj plnenie poskytnuté osobitnými ručiteľmi (National
Development Fund I, s.r.o. a National Development Fund II, a.s.) neboli žalovanými spochybnené,
preto žalovaným uložil spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 73.373,36 Eur, úroky1.388,17 Eur, úroky z omeškania do zosplatnenia 310,07 Eur, úrok z omeškania 25 % ročne zo sumy
73.373,36 Eur od 16.2.2024 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov 40 Eur.
7. K spornej námietke žalovaných o existencii osobitného režimu splácania úveru súd prvej inštancie

uviedol, že z Dodatku č. 1 a Dodatku č. 2 vyplýva len dohoda o odlišnej výške splátky oproti
pôvodnej zmluve, nie však dohoda, ktorá by vylučovala oprávnenie žalobcu pri neplnení splátok vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť. Žalovaní síce všeobecne poukazovali na dohodu o odložených splátkach a
„osobitný režim splácania“, avšak nepreukázali uzavretie takejto dohody ani netvrdili a nepreukázali jej
obsah.Zanedôvodnúpovažovalsúdprvejinštancieajobranužalovaných,podľaktorejžalovanýmneboli

doručené Oznámenia 1 a Oznámenia 2. Z listinných dôkazov (ePotvrdenka a potvrdenie Slovenskej
pošty, a.s.) ustálil, že oznámenia boli žalobcom adresované a odoslané dňa 7.2.2024 žalovanému 1/
na adresu jeho sídla a žalovanému 2/ na adresu trvalého pobytu. Súd vychádzal zo zmluvnej úpravy
doručovania v Zmluve o úvere a vo VÚP, najmä z bodu 16.3 VÚP, podľa ktorého sa doporučená
zásielka považuje za doručenú tretím dňom po odoslaní, a preto považoval oznámenia za doručené dňa
10.2.2024. Súčasne poukázal aj na potvrdenie Slovenskej pošty, a.s., z ktorého vyplýva, že zásielky boli

žalovaným doručené dňa 9.2.2024. Na tomto základe uzavrel, že došlo k účinnému doručeniu oznámení
o mimoriadnej splatnosti a výzvy na plnenie, a tým aj k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti v súlade s
VÚP a k splatnosti celého dlhu; pri lehote uvedenej v oznámeniach (najneskôr do 5 kalendárnych dní)
súd ustálil splatnosť pohľadávky na 15.2.2024.
8. Súd prvej inštancie vyhodnotil záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovanými ako obchodnoprávny

podľa § 261 ods. 1, § 261 ods. 6 písm. d) a § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka. Zdôraznil, že
úver bol poskytnutý žalovanému 1/ ako obchodnej spoločnosti na podnikateľské účely, a preto ide o
vzťah, na ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka.
Obranužalovaného2/založenúnatvrdení,žemápostaveniespotrebiteľa,súdnepovažovalzadôvodnú.
Uviedol, že žalobca poskytol úver žalovanému 1/ ako obchodnej spoločnosti, nie žalovanému 2/, pričom

ručenie žalovaného 2/ slúžilo výlučne na zabezpečenie podnikateľského záväzku žalovaného 1/, ku
ktorému mal žalovaný 2/ úzke väzby ako konateľ a spoločník. Súd zároveň zdôraznil, že podľa § 261
ods. 7 Obchodného zákonníka sa ručenie za záväzky založené podľa Obchodného zákonníka spravuje
vždy Obchodným zákonníkom, a to aj vtedy, ak ručiteľ nie je podnikateľ. Z týchto dôvodov súd posúdil
ručiteľský záväzok žalovaného 2/ v režime Obchodného zákonníka a argumentáciu vychádzajúcu

zo spotrebiteľskej ochrany vyhodnotil ako bezpredmetnú. Z týchto dôvodov súd aplikoval Obchodný
zákonník aj na ručiteľský záväzok žalovaného 2/.
9. Obranu žalovaných, podľa ktorej žalobca nebol oprávnený domáhať sa plnenia od ručiteľa bez
toho, aby predtým osobitne a písomne vyzval dlžníka na splnenie záväzku v zmysle § 306 ods.
1 Obchodného zákonníka, súd prvej inštancie neakceptoval. Uviedol, že ustanovenie § 306 ods. 1

Obchodného zákonníka má dispozitívny charakter a nepatrí medzi kogentné ustanovenia uvedené
v § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, od ktorých sa strany nemôžu odchýliť. Zo zmluvnej úpravy
obsiahnutej v bode 6.6 Zmluvy o úvere vyplýva, že veriteľ je oprávnený domáhať sa plnenia od ručiteľa
aj bez predchádzajúcej osobitnej výzvy dlžníkovi. Súd preto dospel k záveru, že žalobca bol oprávnený
vyzvať žalovaného 2/ na plnenie súčasne so žalovaným 1/ a postupoval v súlade so zmluvou.

10. Obranu žalovaného 2/ spočívajúcu v tvrdení, že ručiteľský záväzok mu bol vnútený pod hrozbou
neposkytnutiaúveru,žebolvystavenýneprimeranémunátlakuakonalvtiesni,súdprvejinštancietaktiež
vyhodnotil ako nepreukázanú a nedôvodnú. Žalovaný 2/ nepreukázal existenciu konkrétnych okolností,
ktoré by zakladali rozpor konania žalobcu s dobrými mravmi alebo so zásadami poctivého obchodného
styku.Samotnépodmienenieposkytnutiaúveruručenímkonateľaaspoločníkadlžníkasúdpovažovalza

legitímnyazákonompredpokladanýspôsobzabezpečeniapohľadávky,pričomžalovaný2/malmožnosť
takúto podmienku neprijať.
11. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrok z omeškania vo výške podľa Zmluvy
o úvere vo výške 25 % ročne, keďže žalovaní dlžnú sumu neuhradili, a zároveň priznal paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur.

12. Napokon sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj návrhom
žalovaného 2/ na povolenie splátok. Vychádzal z § 232 ods. 2 a 3 CSP, podľa ktorého je štandardnou
lehotounaplnenie3dniodprávoplatnostirozsudkuadlhšialehotajevýnimkouviazanounaodôvodnené
okolnosti. Súd uviedol, že žalovaný 2/ nepreukázal, že je invalidným dôchodcom ani že sú splnené
podmienky na určenie dlhšej lehoty alebo splátok, keďže svoje tvrdenia oprel len o všeobecné tvrdenia o

„likvidačných následkoch“ a predložené listiny nepreukazovali poberanie invalidného dôchodku; zároveň
žalobca so splátkami nesúhlasil. Z týchto dôvodov súd ponechal lehotu na plnenie v zákonnej trojdňovej
lehote od právoplatnosti rozsudku.13. Žalovaní 1/ a 2/ podali proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie v celom rozsahu. Odvolanie
opreli o dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, teda o tvrdenie, že súd dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

14. Ťažiskom odvolacej argumentácie žalovaných bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil, keď nesprávne aplikoval Obchodný zákonník na ručiteľský záväzok žalovaného 2/.
Podľa ich názoru sa na tento záväzok mali použiť výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka,
keďže žalovaný 2/ je fyzickou osobou - nepodnikateľom, ktorý vo vzťahu k žalobcovi vystupoval
ako slabšia strana a požíval spotrebiteľskú ochranu. Nesúhlasili s právnym záverom súdu, že pre

priznanie spotrebiteľskej ochrany je nevyhnutný priamy vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom v
podobe dodania služby alebo tovaru. Uviedli, že takáto podmienka zo znenia § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nevyplýva a súd ju neprípustne doplnil výkladom. Zdôraznili, že zákon nevyžaduje, aby
spotrebiteľský vzťah bol výlučne dvojstranným právnym úkonom medzi obchodníkom a spotrebiteľom,
ani aby obchodník priamo dodával spotrebiteľovi tovar alebo službu. Podľa ich názoru postačuje, že
na jednej strane vystupuje obchodník konajúci v rámci svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane

fyzickáosoba,ktoránekonávrámcipodnikania.Poukázalina§52ods.2Občianskehozákonníka,podľa
ktorého sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách použijú vždy, ak je to na prospech spotrebiteľa, a
prednostne pred normami obchodného práva, ak je účastníkom právneho vzťahu spotrebiteľ. Žalovaný
2/ podľa nich napĺňal definíciu spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, keďže pri
uzatváraní ručiteľského záväzku nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ale ako fyzická osoba

vo vlastnom mene a na vlastný účet. Skutočnosť, že bol štatutárnym orgánom žalovaného 1/, podľa
nich nemenila jeho postavenie v rámci ručiteľského záväzku. Ďalej uviedli, že súd prvej inštancie
nesprávne právne posúdil aj otázku vnútenosti ručiteľského záväzku žalovanému 2/. Tvrdili, že ručenie
bolo podmienkou poskytnutia úveru žalovanému 1/ a že žalovaný 2/ bol vystavený neprimeranému
nátlaku a tiesni. Podľa ich názoru boli tieto skutočnosti v konaní dostatočne tvrdené a žalobca ich

výslovne nepoprel, a preto z nich mal súd vychádzať ako z nesporných v zmysle § 151 CSP, resp. podľa
§ 186 CSP. Súd však tieto tvrdenia vyhodnotil ako nepreukázané. V ďalšej časti odvolania poukázali
na to, že rozhodnutie o nepriznaní splátok považovali za neprimerané a nezohľadňujúce konkrétne
okolnosti prípadu. Uviedli, že súd mal využiť možnosť podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP a určiť dlhšiu
lehotu na plnenie alebo povoliť splácanie v splátkach, najmä vzhľadom na výšku priznaného plnenia a

zdravotný stav žalovaného 2/, ktorý bol podľa ich tvrdení osobou so závažným zdravotným stavom a
v procese posudzovania invalidity. Trojdňovú lehotu na plnenie považovali vo vzťahu k žalovanému 2/
za neprimeranú a nespravodlivú. Záverom uviedli, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil podmienky
zosplatnenia úveru, aplikáciu Obchodného zákonníka na ručiteľský záväzok žalovaného 2/ aj otázku
splátok. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez
nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného
vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v
Bratislavedňa25.2.2026.Pooboznámenísasobsahomspisusúduprvejinštancie,sdôvodmiodvolania

žalovaných 1/ a 2/, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti napadnutému
rozsudku nie je možné vyhovieť.

15. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Odvolací súd po preskúmaní veci v medziach odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie
skutkového stavu, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a svoje skutkové
iprávnezáveryriadne,presvedčivoalogickyodôvodnil.Odvolacísúdnezistiltaképrocesnépochybenia,
ktoré by mali za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces, ani iné vady konania, ktoré

by mohli mať vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
17. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal odvolacou námietkou žalovaných, podľa ktorej súd
prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď na ručiteľský záväzok žalovaného 2/ aplikoval
ustanovenia Obchodného zákonníka, a nie ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách. Túto námietku nepovažuje odvolací súd za dôvodnú. Zo zisteného skutkového stavu

nepochybne vyplýva, že právny vzťah vznikol zo Zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným
1/ ako obchodnou spoločnosťou, a to za účelom financovania jeho podnikateľskej činnosti, pričom
ide o záväzkový vzťah, ktorý sa v zmysle § 261 ods. 1 a ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka
spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ručiteľský záväzok žalovaného 2/ bol prevzatý nazabezpečenietohtoobchodnoprávnehozáväzkuapodľa§261ods.7Obchodnéhozákonníkasaprávne
vzťahy zo zabezpečenia záväzkov spravujú rovnakým právnym režimom ako zabezpečovaný záväzok.
Uvedené ustanovenie nepripúšťa odlišný právny režim ručenia v závislosti od osobného postavenia

ručiteľa. Odvolací súd preto nesúhlasí s názorom žalovaných, že žalovaný 2/ mal byť považovaný za
spotrebiteľa. Postavenie spotrebiteľa nemožno vykladať izolovane, ale vždy vo väzbe na konkrétny
právny vzťah. Žalovaný 2/ nevstupoval do právneho vzťahu s cieľom uspokojenia vlastnej osobnej
potreby, ale ako osoba úzko prepojená s dlžníkom, keďže bol jeho konateľom a spoločníkom, a jeho
ručiteľský záväzok slúžil výlučne na zabezpečenie podnikateľského úveru. Takýto vzťah nevykazuje

znaky spotrebiteľského vzťahu, a preto aplikácia spotrebiteľského práva neprichádza do úvahy.
18. K odvolacej námietke žalovaných týkajúcej sa neúčinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dôkazy. Zo spisu
vyplýva, že žalobca oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvy na plnenie riadne odoslal
na adresy žalovaných, pričom spôsob doručovania bol upravený v zmluve a vo všeobecných úverových
podmienkach. Súd prvej inštancie správne aplikoval zmluvnú fikciu doručenia a zároveň prihliadol aj na

potvrdenia o skutočnom doručení zásielok, a preto je záver o riadnom a účinnom doručení oznámení a
o následnej splatnosti celej pohľadávky vecne správny. Pokiaľ žalovaní namietali existenciu osobitného
režimu splácania úveru a odkladu splátok, odvolací súd konštatuje, že túto obranu nepreukázali. Ani v
odvolacom konaní nepredložili dôkazy, ktoré by preukazovali uzavretie dohody meniacej splátkový režim
alebo vylučujúcej oprávnenie žalobcu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, pričom samotné tvrdenia

žalovaných bez ich preukázania nemôžu spôsobiť zmenu skutkových záverov súdu prvej inštancie.
19. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku žalovaného 2/, že ručiteľský záväzok bol uzavretý
pod nátlakom a v tiesni. Tieseň ako právne relevantný dôvod neplatnosti právneho úkonu je potrebné
vykladať reštriktívne, pričom ide o stav, keď sa osoba nachádza v mimoriadne nepriaznivej životnej alebo
hospodárskej situácii, ktorá ju núti uzavrieť právny úkon za nápadne nevýhodných podmienok a druhá

strana túto situáciu vedome využije. Samotná existencia ekonomického tlaku alebo potreby zabezpečiť
financovanie podnikateľskej činnosti však bez ďalšieho nepredstavuje tieseň v právnom zmysle slova.
Žalovaný 2/ v konaní nepreukázal existenciu takej mimoriadnej situácie, ktorá by obmedzovala jeho
slobodnú vôľu pri uzatváraní ručiteľského záväzku, ani to, že by žalobca takúto situáciu zneužil.
Skutočnosť, že poskytnutie úveru bolo podmienené ručením osoby personálne prepojenej s dlžníkom,

predstavuje štandardný a legitímny zabezpečovací mechanizmus v obchodnoprávnych vzťahoch a
sama osebe nezakladá neprípustný nátlak ani rozpor s dobrými mravmi.
20. Pokiaľ ide o námietku žalovaných týkajúcu sa nepovolenia splátok, odvolací súd uvádza, že
rozhodnutie o určení dlhšej lehoty na plnenie alebo o povolení splátok podľa § 232 ods. 3 CSP
predstavuje výnimku zo zákonnej lehoty na plnenie a je viazané na existenciu odôvodnených okolností.

Tento inštitút prichádza do úvahy najmä v prípadoch, keď by okamžité splnenie povinnosti mohlo viesť k
neprimerane tvrdým alebo likvidačným následkom pre povinného, pričom musí ísť o okolnosti objektívne
preukázané, ako sú najmä nepriaznivé majetkové, sociálne alebo zdravotné pomery dlhodobejšieho
charakteru. Pri posudzovaní takejto žiadosti je potrebné prihliadať nielen na pomery povinného, ale aj
na výšku a povahu uplatneného nároku, mieru jeho zavinenia na vzniku dlhu a na oprávnený záujem

veriteľa na rýchlom a efektívnom uspokojení jeho pohľadávky. Žalovaný 2/ však v konaní nepreukázal
žiadne konkrétne a hodnoverné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali použitie tohto výnimočného postupu.
Jeho tvrdenia o nepriaznivom zdravotnom stave a hroziacich likvidačných následkoch zostali v rovine
všeobecných tvrdení bez relevantného dôkazného podkladu, a preto súd prvej inštancie nepochybil, keď
návrhu na povolenie splátok nevyhovel.

21. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovanými uplatňované odvolacie
dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť
skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a
§ 262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).