Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 5, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/178/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2522010121
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2522010121.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr.
Kristíny Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci vedenej proti odsúdenému
A. B., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1
Trestného zákona, o osvedčení, resp. neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 04.09.2025, č. k.

PN-0T/27/2022-108, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 05.03.2026 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku sa napadnuté uznesenie zrušuje v celom rozsahu.

II. Podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona sa odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., v skúšobnej
dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určenej trestným rozkazom (vtedajšieho)
Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 0T/27/2022 zo dňa 21.05.2022, právoplatným dňa 21.05.2022 v trvaní

3 (tri) roky, osvedčil.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmuznesenímOkresnýsúdTrnava(ďalejlen„prvostupňovýsúd“vpríslušnomgramatickom
tvare) rozhodol podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona tak, že odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.
(ďalej len „odsúdený“ v príslušnom gramatickom tvare) vykoná trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť)
mesiacov, ktorý bol odsúdenému trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 0T/27/2022 zo

dňa 21.05.2022, právoplatným dňa 21.05.2022 podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 (tri) roky.
Podľa § 50 ods. 8 Trestného zákona v spojení s § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona prvostupňový súd
odsúdeného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.
2. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení,
sťažnosť, ktorú bližšie neodôvodnil. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť.

3. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa§193ods.1písm.c)Trestnéhoporiadku,nadriadenýorgánzamietnesťažnosť,akniejedôvodná.
4. Krajský súd v Trnave (ďalej len „sťažnostný súd“ v príslušnom gramatickom tvare) na podklade
podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, preskúmal správnosť a zákonnosť

napadnutého výroku, proti ktorému odsúdený podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
jehovydaniupredchádzalo.Sťažnosťpodalaoprávnenáosoba,vzákonnejlehoteasmerujevočivýroku,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, pričom ďalej zistil nasledovné..
5. Prvostupňový súd napadnutým uznesením rozhodol o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe
podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom (vtedajšieho)
Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 0T/27/2022 zo dňa 21.05.2022, právoplatným dňa 21.05.2022.

6. V odôvodnení napadnutého uznesenia prvostupňový súd uviedol, že pri skúmaní správania
odsúdeného bolo zistené, že počas skúšobnej doby podmienečného odkladu výkonu trestu odňatiaslobody nesplnil povinnosť, ktorá mu bola uložená vyššie uvedeným trestným rozkazom, teda
v skúšobnej dobe sa nezúčastnil na psychologickom poradenstve. Zo záznamu o účasti na
psychologickom poradenstve vyplynulo, že psychologického poradenstva sa zúčastnil až dňa

18.08.2025, t. j. po uplynutí skúšobnej doby. Prvostupňový súd skonštatoval, že predchádzajúci
podmienečnýodkladvýkonutrestuodňatiaslobodynaskúšobnúdobunemalnaodsúdenéhodostatočný
prevýchovný vplyv. Nesplnil si totiž svoju povinnosť zúčastniť sa v skúšobnej dobe na psychologickom
poradenstve, ktorú povinnosť mu uložil prvostupňový súd osobitným výrokom v rámci podmienečného
odkladu výkonu trestu odňatia slobody. Prvostupňový súd rozhodol o zaradení odsúdeného na výkon

trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu
bol uložený za úmyselný trestný čin.
7. Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil, že
toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie,
na ktorom vypočul procesné strany, oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne

realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku.
8. Pokiaľ ide o správnosť napadnutého výroku, prvostupňový súd síce zistil všetky rozhodné skutočnosti
pre svoje rozhodnutie, avšak tieto podľa názoru sťažnostného súdu nesprávne posúdil a dospel
k chybným záverom. Nesprávnosť spočíva v tom, že niektoré skutočnosti nevzal do úvahy a iným priznal
nepomerne väčšiu váhu, akú v skutočnosti majú.

9. Vo všeobecnej rovine možno pripomenúť, že pre rozhodnutie o neosvedčení sa v skúšobnej
dobe a nariadení nepodmienečného trestu odňatia slobody stačí porušenie ktorejkoľvek z podmienok
uvedených v § 50 ods. 4 Trestného zákona (porušenie povinnosti riadny život či nesplnenie uložených
obmedzení a povinností), ku ktorému v priebehu skúšobnej doby preukázateľne dôjde.
10. Povinnosťou odsúdeného v danom prípade bolo teda viesť život takým spôsobom, aby sa nedostal

do rozporu so zákonom, dodržiaval právny poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti,
plnilsisvojepovinnostivočištátuajvočispoločnosti(zamestnávateľovi,rodine),nezneužívalsvojepráva
proti spoluobčanom, nenarušoval občianske spolunažívanie v mieste bydliska ani v zamestnaní, plnil
súdom uložené obmedzenia a povinnosti, nedopúšťal sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov.
11. Takéto porušenie pritom musí byť podstatné, nepostačia napr. len drobné morálne poklesky v

správaní sa odsúdeného v rámci povinnosti viesť riadny život, či menej významné porušenie niektorej
povinnosti,pokiaľknemunedochádzasústavne.Lenpreskúmanieavyhodnotenievšetkýchskutočností,
ktoré nastali počas skúšobnej doby a ich konkrétnych príčin (materiálna stránka tohto konania), ktoré
k porušeniu viedli, umožní súdu vytvoriť spoľahlivý záver, či osoba páchateľa je natoľko narušená, že v
záujme dosiahnutia účelu uloženého trestu je jeho výkon nevyhnutný.

12. Trestným rozkazom (vtedajšieho) Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 0T/27/2022 zo dňa 21.05.2022,
právoplatným dňa 21.05.2022 bol odsúdenému uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť)
mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky, trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 4 (štyri) roky a
povinnosť spočívajúca v príkaze zúčastniť sa v skúšobnej dobe na psychologickom poradenstve.

13. Z vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom sťažnostný súd zistil, že odsúdený sa počas
skúšobnej doby nedopustil žiadnej trestnej činnosti a ani žiadneho protiprávneho konania menšej
závažnosti (priestupku, či iného správneho deliktu), teda možno konštatovať, že odsúdený splnil
podmienku vedenia riadneho života počas skúšobnej doby. Rozhodnutie o neosvedčení odsúdeného
v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody prvostupňový súd založil

výlučne na skutočnosti, že odsúdený v skúšobnej dobe nesplnil súdom uloženú povinnosť zúčastniť sa
na psychologickom poradenstve.
14. Zo spisového materiálu vyplýva, že skúšobná doba odsúdenému plynula od 22.05.2022 do
22.05.2025, pričom vykonaným dokazovaním bolo zistené, že odsúdený sa zúčastnil psychologického
poradenstva v ambulancií klinickej a dopravnej psychológie MIND centrum dňa 18.08.2025 , t. j. takmer

3 mesiace po uplynutí skúšobnej doby.
15. Sťažnostný súd dospel k názoru, že nesplnenie súdom uloženej povinnosti v rámci skúšobnej
doby nemusí byť nevyhnutne dôvodom pre rozhodnutie o neosvedčení odsúdeného v skúšobnej dobe.
Sťažnostný súd pri svojom rozhodnutí prihliadol na priebeh skúšobnej doby, konkrétne na skutočnosť, že
odsúdený počas celého trvania skúšobnej doby viedol riadny život a zároveň na to, že odsúdený uloženú

povinnosť splnil po skončení skúšobnej doby a psychologického poradenstva sa riadne zúčastnil. Podľa
názoru sťažnostného súdu sa v prípade odsúdeného nejednalo o natoľko závažné pochybenie, ktoré by
nutne muselo viesť k záveru, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil
a že požadovaný preventívny a výchovný účel trestu je v prípade odsúdeného možný dosiahnuť len jehovýkonom. Po vyhodnotení osoby odsúdeného a okolností prípadu dospel sťažnostný súd k záveru, že
rozhodnutie o premene trestu by v tomto prípade znamenalo neprimeraný zásah do života odsúdeného.
16. Na základe uvedeného dospel sťažnostný súd k záveru, že dôvody na vyslovenie záveru, že sa

odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil len preto, že oneskorene splnil
súdom uloženú povinnosť zúčastniť sa na psychologickom poradenstve nie sú dané a rozhodnutie
o premene trestu by za daných okolností prípadu bolo pre odsúdeného neprimerane prísne.
17. S poukazom na vyššie uvedené, sťažnostný súd podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku
napadnuté uznesenie zrušil a sám vo veci rozhodol, že sa odsúdený v skúšobnej dobe podľa § 50 ods.

4 Trestného zákona osvedčil.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.