Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy – neplatná… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 4, 2026

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 4Csp/97/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125341031
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Zahorčák
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2026:6125341031.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Martinom Zahorčákom v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
IČO: 35 724 803, Prievozská 2, 821 09 Bratislava - Ružinov , práv. zast.: Remedium Legal, s.r.o., so
sídlom, Prievozská 2, 821 09 Bratislava - Ružinov, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, Nový rad
159/46, 076 43 Boťany, o zaplatenie 3 683,13 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie 552,35 Eur zastavuje.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanej proti žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 24.6.2025 domáhal od
žalovanej zaplatenia istiny vo výške 3 683,13 Eur spolu s dlžným zmluvným úrokom vo výške 3 632,47
Eur, s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 4 235,48 Eur od 22.9.2023

do 22.1.2025, zo sumy 4 125,01 Eur od 23.1.2025 do 26.2.2025, zo sumy 4 014,54
Eur od 27.2.2025 do 27.3.2025, zo sumy 3 904,07 Eur od 28.3.2025 do 2.5.2025, zo sumy 3 793,60
Eur od 3.5.2023 do 21.5.2025, zo sumy 3 683,13 Eur od 22.5.2025 do zaplatenia a priznania
nároku na náhradu trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa §
524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) zo dňa 27.12.2024 medzi

postupcom Ahoj, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 481 136 71 (ďalej
len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Žalobca v tejto
súvislosti uvádza, že žalovaná bola v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v
nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po
dobudlhšiuako90kalendárnychdní.PostupcauzatvorilsožalovanouvzmysleZákonač.266/2005Z.z.
o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňa
31.03.2022 Zmluvu č. 2203015614 (ďalej len „Zmluva“). Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanej

peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných
prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve.
Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy
o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.
71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov a zároveň postupca splnil všetky povinnosti v zmysle uvedených zákonovŽalovaná napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ju postupca v súlade s § 53 ods. 9 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť
uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnila v stanovených termínoch splátky,

čím porušila svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaná sa
dostala do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bola súčasne
upozornená v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník k 21.09.2023 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovanú na

úhradu dlžnej sumy. Žalobca uvádza, že podľa jeho právneho názoru došlo k uplatneniu práva
podľa § 565 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) v spojení s § 53 ods. 9 OZ v
prejednávanom prípade pre nesplnenie splátky splatnej dňa 20.06.2023. Žalobca však v tejto súvislosti
pre úplnosť uvádza, že podľa jeho názoru nie je povinný (správne) právne posúdiť, pre nesplnenie ktorej
splátky uplatňuje právo podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ – úlohou veriteľa pri uplatnení
tohto práva je len sledovať splnenie podmienok vyžadovaných uvedenými zákonnými ustanoveniami,

pričom ak toto právo uplatní po splnení týchto podmienok, je tento úkon jednoznačne platný a to bez
ohľadu na to, či veriteľ stanovil „splátku“ pre nesplnenie ktorej sa domnieva, že došlo k uplatneniu tohto
práva. Uvedené nevyplýva z právnych predpisov, keďže veriteľ je povinný skutkovo vymedziť stav, avšak
právne posúdenie (pričom určenie, pre nesplnenie ktorej splátky napokon došlo k uplatneniu uvedeného
práva je výlučne právnym posúdením) je už výhradne vecou súdu. Ak by aj veriteľ „určil“ za nesplnenú

splátku, pre ktorú toto právo podľa jeho názoru uplatnil inú splátku, než tú, ktorá podľa právneho
posúdenia súdu (ktorý jediný je na toto posúdenie oprávnený) zosplatnenie vyvolala, nespôsobovalo by
to neplatnosť uvedeného právneho úkonu a ani dôvod na nevyhovenie podanej žaloby. Žalobca v tomto
smere poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax, a síce uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5
Cdo 196/2009 zo dňa 22. 09. 2010, podľa ktorého: „Občianske súdne konanie je ovládané zásadou

iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti
nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné
skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd
tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy
tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom

požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu,
aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený
nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je
súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré
na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú.“

Ak by teda súd aj hypoteticky pri riešení právnej otázky, pre nesplnenie ktorej splátky došlo k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti, dospel k iným právnym záverom ako žalobca, potom súd nie je viazaný právnym
názorom žalobcu a je povinný posúdiť vec podľa právnych noriem, ktoré na zistený skutkový stav
dopadajú. Žalobca zastáva názor, že postupca využil právo podľa § 565 OZ v súlade so zákonom,
kedy pred jeho uplatnením postupoval podľa § 53 ods. 9 OZ a v lehote nie kratšej ako 15 dní upozornil

dlžníka na jeho možné uplatnenie. Zo strany postupcu tak nedošlo k porušeniu žiadnej zákonnej
povinnosti, v dôsledku čoho nemožno prijať iný právny záver ako ten, že v danom prípade došlo
k platnému zosplatneniu pohľadávky a tým aj k platnému postúpeniu pohľadávky. Žalovaná čerpala
peňažné prostriedky vo výške 6 100,00 Eur. Žalovaná z poskytnutého úveru uhradila sumu v celkovej
výške 2 737,17 Eur. Úhrady žalovanej boli započítané nasledovne: na istinu suma 1 864,52 Eur na

zmluvný úrok suma 872,65 Eur. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej
pohľadávky sumu vo výške 5 528,43 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 4 235,48 Eur a z riadneho
úroku vo výške 1 292,95 Eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde
postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe zodpovedá stavu
účtovníctva postupcu k rozhodujúcemu dňu v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok.

Žalovanápopostúpenípohľadávkydodňapodaniažalobyvykonalanasledujúceúhrady:platbavovýške
110,47 Eur zo dňa 22.01.2025
platba vo výške 110,47 Eur zo dňa 26.02.2025
platba vo výške 110,47 Eur zo dňa 27.03.2025
platba vo výške 110,47 Eur zo dňa 02.05.2025

platba vo výške 110,47 Eur zo dňa 21.05.2025
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. júna 2020 sp. zn.
5Cdo 42/2020 zverejneným v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R5/2021: „Po
vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú bypri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.“ Rovnaký právny názor vyjadril Najvyšší
súd Slovenskej Republiky aj v ďalších rozhodnutiach (sp. zn. 1 Cdo 208/2019, 2 Cdo 115/2019, 2 Cdo
83/2020, 3 Cdo 113/2019, 7 Cdo 111/2019, 7 Cdo 307/2019, 8 Cdo 125/2018, etc.), v ktorých uznal v

prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru nárok veriteľa na úrok z istiny vo výške, akú by pri
riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí.
Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 7 315,60 Eur, pričom žalobca si s poukazom na uvedenú
rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR uplatňuje pohľadávku v nasledujúcej štruktúre:
- istina vo výške 3 683,13 Eur

-riadnyúrokvovýške3632,47Eurpredstavujúciúrokzistiny,akýbypririadnomplnenípovinnostídlžník
zaplatil ako cenu peňazí (X), ponížený o sumu úhrad vykonaných na tento úrok (Y), t.j. 4 505,12
Eur (X) – 872,65 Eur (Y) Eur = 3 632,47 Eur (Z). Výška úroku z istiny, aký by pri riadnom plnení povinností
dlžníkzaplatilakocenupeňazí(X),zodpovedácelkovýmnákladomspotrebiteľavzmysleZmluvyoúvere
nakoľko žalovaný v zmysle Zmluvy nebol povinný zaplatiť žiadne iné príslušenstvo pohľadávky.
V súvislosti s otázkou určenia začiatku plynutia premlčacej doby v spotrebiteľských vzťahoch poukazuje

žalobca na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa
30.11.2022,
Tiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 9Cdo/165/2022 z 27.09.2023 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.
1Cdo/154/2022 z 27.02.2024.

Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č.
40/1964Zb.Občianskehozákonníkapočnúcdňom22.09.2023,t.j.dňomnasledujúcimpodnivyhlásenia
mimoriadnej splatnosti. Výška sadzby úrokov z omeškania je stanovená ku dňu vzniku
omeškania (odstúpenie od zmluvy/zosplatnenie úveru).
K žalobe priložil Splnomocnenie pre právneho zástupcu; oznámenie o postúpení pohľadávky zo

dňa 07.01.2025; pokus o zmier zo dňa 10.06.2025 s podacím hárkom; oznámenie Daňového úradu
Bratislava zo dňa 05.02.2024; zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 27.12.2024 s prílohou; zmluvu o
elektronickej komunikácii zo dňa 19.08.2020; štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere;
zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 31.03.2022 s prílohou číslo 1 a informáciou o RPMN,
informáciou pre spotrebiteľa pred uzavretím zmluvy na diaľku, informáciou o finančnom sprostredkovaní;

údaje žiadosti/zmluvy číslo 2203015614; 3. upomienku - výzvu na zaplatenie zo dňa
25.08.2023; vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru zo dňa 25.09.2023 s doručenkami; prehľad splátok
a úhrad.

2. Súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému podala riadne a včas žalovaná vecne odôvodnený

odpor. V odpore namietala nepreukázanie resp. nezohľadnenie plnenia žalovanej; premlčanie nároku;
nepreukázanie nároku; nemožnosť požadovať zmluvne úroky po zosplatnení úveru; nemožnosť
aplikácie Obchodného zákonníka skrz spotrebiteľský právny vzťah; nedostatočné skúmanie bonity
žalovanej pred poskytnutím úveru; existencia bližšie nedefinovaných, nešpecifikovaných neprijateľných
zmluvných podmienok; existencia zmluvných podmienok, ktoré neboli individuálne dojednané;

nepreukázanieposkytnutiaúveru;neplatnézosplatenieúveru;otravovaniežalovanejosobne,aleajSMS
správami aj počas sviatkov, aj po 18:00 hod.; možnosť uhradiť dlžnú sumu v splátkach po 150,00 Eur
mesačne.
Odporu priložila vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov strany konania, ktorá navrhuje, aby jej bolo
priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.

3. K odporu žalovanej sa vyjadril žalobca svojim vyjadrením (replikou), v ktorej zopakoval svoje tvrdenia,
argumenty a dodal, že z vykonaného dokazovania podľa názoru žalobcu jednoznačne vyplynulo, že v
časeuzavretiaZmluvyneexistovalažiadnaobjektívnaaužvôbecnievážnaprekážka,ktorábyžalovanej
znemožňovala resp. sťažovala oboznámiť sa s textom navrhovanej zmluvy (žalovaná: 1. nebola v

časovej tiesni, 2. nikto ju k podpisu nenútil, 3.neinformovala postupcu, že by text bol pre ňu prípadne
nečitateľným, či už z dôvodu veľkosti písma, prípadne očnej vady, nedostatku svetla, straty
poskytnutých dokumentov, prípadne iných rýdzo subjektívnych dôvodov navrhovateľa; 4. nežiadala
postupcu ani nikoho iného o dodatočné podrobnejšie vysvetlenie zmyslu niektorých navrhovaných
zmluvných klauzúl a ani vysvetlenie právnych dôsledkov jednotlivých klauzúl). Žalobca má za to, že

žalovaná nebola donútená Zmluvu za ponúkaných podmienok podpisovať, nakoľko však podpisom
vyjadrila súhlas, postupca nemal dôvod pristupovať k individuálnemu dojednávaniu podmienok.
Individuálne dojednávanie podmienok s každým záujemcom o úverový produkt by neúmerne zvýšilonáklady spojené s poskytnutím úveru, ktoré by sa mohli odraziť v ďalších poplatkoch s týmto úverom
spojených.
K premlčaniu uviedol, že podal na súd žalobu dňa 24.06.2025. Uplatnenie práva podľa § 565 OZ

nastalo podaním zo dňa 25.09.2023, pričom v súlade so závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ako aj v súlade § 53 ods. 9 OZ došlo k uplatneniu tohto práva pre nesplnenie splátky, ktorej splatnosť
bola datovaná na 20.06.2023. Premlčacia doba tak začala plynúť odo dňa 21.09.2023 a uplynula by
21.09.2026. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 25.09.2023, má žalobca za to, že svoj nárok uplatnil
na súde pred uplynutím premlčacej doby.

Je názoru, že hodnota DSTI (metodika výpočtu limitu ukazovateľa schopnosti splácať ) neprekročila
hodnotu 1, a preto bola schopnosť žalovanej splácať poskytnutý úver posúdená v súlade s Opatrením
a ZoSU.
Žalobca vo svojom vyjadrení citoval väčšie množstvo časti rozhodnutí súdov vyšších inštancii.
Na výzvu súdu doplnil v stanovenej lehote vo vzťahu k preukazovaniu bonity žalovanej dopyt Sociálnej
poisťovne; úverový register; výplatné pásky žalovanej.

4. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaná jej vyjadrením (duplikou), v ktorej zotrvala na
svojich tvrdeniach a argumentácii a vo vzťahu ku skúmaniu jej bonity pred poskytnutím úveru dodala,
že právny predchodca žalobcu nezohľadnil vo výpočtoch jej skutočné výdavky v dôsledku čoho mu
vznikol nepravdivý údaj.

5. Súd doručil vyjadrenie žalovanej na vedomie žalobcovi a zároveň ho výzvou zo dňa 09.12.2025 vyzval
na späťvzatie žaloby, nakoľko súdu sa javila žaloba nedôvodná z dôvodu nepreukázania
platnéhozosplatneniaúveruaneplatnéhopostúpeniapohľadávkyatakajnepreukázaniaaktívnejvecnej
legitimácie žalobcu v spore.

6. Na výzvu súdu reagoval žalobca vyjadrením, v ktorom uviedol, že postupca si možnosť vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť dohodol so žalovaným v čl. 3.2 písm. d) Zmluvy. Postupca výzvou zo dňa
25.08.2023 vyzval žalovaného v súlade s § 53 ods.9 OZ na úhradu omeškaných splátok. Zároveň ho
upozornil,žeakneuhradísplátkusplatnúdňa20.06.2023vovýške110,47Eurtakveriteľbudeoprávnený

vyhlásiť mimoriadnu splatnosť. Uvedená zásielka bola doručená dňa 28.08.2023. Nasledujúci deň
začala plynúť 15 dňová lehota na plnenie. Nakoľko zo strany žalovaného nedošlo v zmysle predloženej
Platobnej histórie k úhrade omeškanej sumy, podaním zo dňa 25.09.2023 vyhlásil postupca mimoriadnu
splatnosť úveru pre neuhradenie splátky splatnej dňa 20.06.2023. Žalobca teda zastáva názor, že došlo
k dodržaniu postupu podľa ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník a rovnako k § 17 zákona č. 129/2010 Z.z.
Dopozornostidal,žezmluvaoúvereakozmluvnýtypjeupravenáv§497anasl.Obchodnéhozákonníka
a sama o sebe sa bude vždy spravovať práve ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka stanovuje povinnosť v
prípade konfliktu právnych predpisov prednostne použiť ustanovenia občianskeho zákonníka, avšak

v žiadnom prípade nesubsumuje úpravu spotrebiteľských zmlúv výlučne pod Občiansky zákonník.
Započítanie úhrad podľa dátumu ich splatnosti, t.j. či sa úhrada úveru započíta na plnenie skôr splatné
alebonaaktuálnesplatnúsplátkuObčianskyzákonníkneupravujevžiadnomustanovení.Ztohtodôvodu
je podľa neho na započítanie s ohľadom na dátum splatnosti plnenia nutné aplikovať prvú časť druhej
vety ustanovenia § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený

záväzok najskôr splatný, ...“.
Pokiaľ ide o omeškanie s plnením, uvádza, že žalovaná plnila ku dňu zosplatnenia nasledovne:
Predpis splátky Skutočný termín úhrady Suma uhradenej splátky
20.5.2022 18.5.2022 110,47
20.6.2022 20.6.2022 110,47

20.7.2022 20.7.2022 110,47
20.8.2022 18.8.2022 110,47
20.9.2022 20.9.2022 110,47
20.10.2022 18.10.2022 110,47
20.11.2022 21.11.2022 110,47

20.12.2022 20.12.2022 110,47
20.1.2023 18.1.2023 110,47
20.2.2023 17.3.2023 110,47
20.3.2023 18.4.2023 110,4720.4.2023 19.6.2023 110,47
20.5.2023 17.8.2023 110,47
20.6.2023 x x

20.7.2023 x x
20.8.2023 x x
20.9.2023 x x
Žalobca poukazuje na skutočnosť, že k podpisu Zmluvy o postúpení pohľadávok došlo dňa 27.12.2024.
Pôvodný veriteľ dňa 07.01.2025 zaslal dlžníkovi Oznámenie o postúpení pohľadávky. V prílohe

predkladá aj podací hárok a potvrdenie z pošty potvrdzujúci túto skutočnosť. Má zato, že oznámenie bolo
zaslané v piaty pracovný deň a teda nedošlo k porušeniu povinnosť v zmysle § 17 ods. 4 ZoSÚ.

7. Dňa 19.01.2026 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie žalobcu, ktorým vzal žalobu v časti
552,35 Eur späť z dôvodu dodatočného plnenia žalovanou po podaní žaloby na súd dňa 24.06.2025
a žiadal súd, aby konanie v tejto časti zastavil. S ohľadom na uvedenú skutočnosť navrhol súdu, aby

konanie v časti o zaplatenie 552,35 Eur zastavil; žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6
763,25 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 806,67 Eur a úrokom z omeškania vo výške
9,50% ročne zo sumy 3 130,78 Eur od 29.10.2025 do zaplatenia a priznal mu proti žalovanej nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%. Predmetné podanie doručil súd žalovanej na vedomie.

8. Dňa 21.01.2026 bolo súdu doručené podanie žalovanej bez výzvy zo strany súdu, v ktorom
žiadala ospravedlniť jej účasť na pojednávaní a žiadala súd, aby konal v jej neprítomnosti a zároveň
zopakovala všetky svoje predošlé tvrdenia a argumenty. Predmetné podanie doručil súd žalobcovi na
vedomie.

9. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a vyjadreniami strán sporu. Na základe
vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné :

10. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 31.3.2022 zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. 2203015614, na základe ktorej právny predchodca žalobcu ako veriteľ

poskytol žalovanej ako dlžníčke spotrebiteľský úver vo výške 6 100,00 Eur s úrokovou sadzbou za
požičanie vo výške 16,56%, s mesačnou splátkou vo výške 110,47 Eur splatnou vždy
k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, s dňom splatnosti prvej splátky dňa 20.5.2022, s dňom
splatnosti poslednej splátky dňa 20.4.2030, pričom doba trvania spotrebiteľského úveru mala byť 96
mesiacov a za dobu trvania úverového vzťahu mala žalovaná zaplatiť spolu 10 605,12Eur, pričom

ročnápercentuálnamieranákladovpredstavovala16,56%acelkovénákladyžalovanejakospotrebiteľky
mali predstavovať sumu 4 505,12 Eur. Zmluva mala byť uzavretá na diaľku prostredníctvom elektro
komunikačných prostriedkov. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru a príloha
č. 1 k zmluve o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorého poskytnutá suma úveru mala byť použitá na úhradu
pôvodného úveru u toho istého pôvodného veriteľa – poskytovateľa Ahoj, a.s., vedeného pod číslom

zmluvy: 2110011848, zmluvy uzavretej dňa 1.1.2022 s dlžným zostatkom vo výške 123,66 Eur a
na úhradu pôvodného úveru u toho istého pôvodného veriteľa – poskytovateľa Ahoj, a.s., vedeného pod
číslom zmluvy: 2112002173, zmluvy uzavretej dňa 7.12.2021 s dlžným zostatkom vo výške 2 965,52
Eur. Žalobca sa domáha zaplatenia istiny vo výške 3 683,13 Eur spolu s dlžným zmluvným úrokom vo
výške 3 632,47 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 4 235,48 Eur od 22.9.2023

do 22.1.2025, zo sumy 4 125,01 Eur od 23.1.2025 do 26.2.2 025, zo sumy 4 014,54 Eur
od 27.2.2025 do 27.3.2025, zo sumy 3 904,07 Eur od 28.3.2025 do 2.5.2025, zo sumy 3 793,60
Eur od 3.5.2023 do 21.5.2025, zo sumy 3683,13 Eur od 22.5.2025 do zaplatenia a priznania
nároku na náhradu trov konania. Nesporné je tiež, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa
vzťahujú príslušné ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Taktiež je nesporné, že

žalobca podaním doručeným súdu dňa 19.1.2 026 vzal žalobu späť v časti 552,35 Eur z dôvodu úhrad
vykonaných žalovanou počas prebiehajúceho konania.

11. Medzi stranami bolo sporné žalovanou namietané nepreukázanie resp. nezohľadnenie plnenia
žalovanej; premlčanie nároku; nepreukázanie nároku; nemožnosť požadovať zmluvne úroky po

zosplatnení úveru; nemožnosť aplikácie Obchodného zákonníka skrz spotrebiteľský právny vzťah;
nedostatočné skúmanie bonity žalovanej pred poskytnutím úveru; existencia bližšie nedefinovaných,
nešpecifikovaných neprijateľných zmluvných podmienok; existencia zmluvných podmienok, ktoré neboli
individuálne dojednané; nepreukázanie poskytnutia úveru; neplatné zosplatenie úveru; otravovaniežalovanej osobne, ale aj SMS správami aj počas sviatkov, aj po 18:00 hod.; možnosť uhradiť dlžnú sumu
v splátkach po 150,00 Eur mesačne.

12. Oznámením zo dňa 7.1.2025 pôvodný veriteľ oznámil žalovanej, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej dňa 27.12.2 024 postúpil pohľadávku proti nej na žalobcu,

13. Pokusom o zmier zo dňa 10.6.2025 žalobca vyzval žalovanú, aby postúpenú pohľadávku spolu vo
výške 5633,44 Eur uhradila žalobcovi najneskôr do 20.6.2025 s poučením, že ak tak neučiní, tak bude

nútený podať žalobu na súd. Z podacieho hárku vyplýva, že pokus o zmier bol doručovaný žalovanej
dňa 12.6.2025.

14. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 27.12.2024 postúpil pôvodný veriteľ pohľadávku
proti žalovanej na žalobcu.

15. 3. upomienkou – výzvou na zaplatenie zo dňa 25.8.2023 pôvodný veriteľ oznámil žalovanej, že je
v omeškaní spolu už s 3 splátkami úveru a opätovne ju vyzval na okamžitú úhradu
omeškaných splátok, ktoré ku dňu výzvy predstavujú sumu 312,79 Eur. Zároveň ju upozornil
na skutočnosť, že v prípade ak neuhradí ani splátku úveru splatnú dňa 20.6.2023 vo výške 110,47 Eur
najneskôr do 20.9.2023, tak bude oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru a teda žiadať zaplatenie

celého úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere v celej dlžnej sume. Upomienka
jej bola doručená dňa 28.8.2023.

16. Vyhlásením okamžitej splatnosti úveru zo dňa 25.9.2023 pôvodný veriteľ oznámil žalovanej, že je
v omeškaní s úhradou splátky úveru vo výške 110,47 Eur, ktorá bola splatná dňa 20.6.2023 po dobu

dlhšiu ako 3 mesiace a súčasne bola v upomienke upozornená v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie práva vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru a túto dlžnú splátku v stanovenej lehote neuhradila
v dôsledku čoho pristúpil k vyhláseniu splatnosti úveru. Oznámil jej, že dlh zo zmluvy sa stal splatným
v celom rozsahu ku dňu 21.9.2023. Vyzval ju na zaplatenie celého dlžného zostatku úveru, ktorý sa stal
okamžite splatným v celkovej výške 5 683,06 Eur, z toho istiny vo výške 5 340,18 Eur, úrokov vo

výške 342,88 Eur a to všetko najneskôr v lehote 7 dní od dňa doručenia tohto oznámenia. Predmetné
vyhlásenie jej bolo doručené dňa 27.9.2023.

17.Zprehľadusplátokaúhradvyplýva,žežalovanámalakudňu20.6.2023uhradiťspolu 14splátok
vo výške 1 546,58 Eur a k tomuto dátumu zaplatila spolu 1 522 Eur. Úhradou vykonanou dňa 17.8.2023

vo výške 110,47 Eur douhradila splátku splatnú dňa 20.6.2023, teda pred uplynutím 3 mesiacov – pred
20.9.2023.

18. Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov – Civilný sporový poriadok
(ďalejlen„CSP“),akježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnomspäťvzatí

žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

19. Žalovaná po podaní žaloby uhradila žalobcovi sumu spolu vo výške 552,35 Eur v dôsledku čoho
vzal žalobca žalobou v tejto časti späť a súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona konanie
v tejto časti zastavil.

20. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že podaná žaloba je nedôvodná.

21. Podľa § 52 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

23. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.24. Podľa článku 3.2 písm. d) Zmluvy, v prípade ak dlžník nespláca splátky úveru riadne a včas je veriteľ
oprávnený žiadať od dlžníka zaplatenie celého zostatku úveru spolu s príslušenstvom, ktorá sa stane

okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru), ak je dlžník v omeškaní s úhradou jednej splátky
úveru alebo jej časti počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v §53
ods. 9 a §565 Občianskeho zákonníka a teda ak súčasne upozornil dlžníka v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.

25. Podľa § 92 ods. 8 ZoB účinného v čase postupovania pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj
bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o

spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu, ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv
o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky
nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej
banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak
súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke

alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

26. Podľa § 525 ods. 2 OZ, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.

27. Podľa § 37 OZ ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný

28. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Podľa rozsudku NS SR zo dňa 24.4.2018, sp.zn.: 1Cdo/147/2017 (R 60/2018),

„19. V zmysle dôvodovej správy k zákonu o bankách mal zákonodarca úpravou § 92 ods. 8 ZoB na
mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú
dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie malo banku motivovať k tomu,

aby podnikla určité kroky smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru
dlžníkom a nemala by len počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky,
poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto
správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona
o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto

kedykoľvek,počastrvaniazáväzkovéhovzťahupostupovalapohľadávkuvočispotrebiteľovitretejosobe,
ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska. Takéto konanie banky by sa
priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou,
osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou.“
„21. Rozhodujúcou okolnosťou v prejednávanom prípade je v prvom rade vo všeobecnosti fakt, ktorý

nemožno opomínať, že sa jedná o spotrebiteľský spor (pohľadávka banky zo spotrebiteľského
úveru). Zároveň ďalšími zo zákona o bankách vyplývajúcimi skutočnosťami (podmienkami) je
preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité
omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade
postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je

špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Tieto isté podmienky musia byť splnené aj
pri prelomení bankového tajomstva (porovnaj § 92 ods. 8 tretia veta ZoB), aby nedošlo k jeho porušeniu.
Uvedené spolu úzko súvisí, avšak vzájomne sa nevylučuje.“„22. Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.“
„23. Dovolací súd preto konštatuje, že v prípade, ak by neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8

prvá veta ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie
v rozpore so zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie
pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ vylúčené/zakázané. Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka.“
„25. Dovolací súd preto uzatvára, že následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa

§ 525 OZ alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy pre jej
rozpor so zákonom (§ 39 OZ), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia, musí prihliadnuť súd aj bez
námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon
vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť.“

30. Súd konštatuje, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou. Uvedené medzi stranami

nebolo sporné.

31. Súd sa v ďalšom zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. Aktívnou vecnou
legitimáciou je hmotnoprávne postavenie účastníka, z ktorého vyplýva ním uplatňované právo, resp.
jeho procesné právo taký hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd skúma vecnú legitimáciu sám,

z úradnej povinnosti, a to i bez toho, aby to strany navrhli.

32. Z § 92 ods. 8 ZoB vyplýva, že ak je napriek písomnej výzve banky jej klient nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke,
môže banka, za splnenia ďalších podmienok (ak klient pred postúpením pohľadávky neuhradí banke

omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; existencia písomnej výzvy
banky na plnenie) svoju pohľadávku zodpovedajúcu celému tomuto peňažnému záväzku (nielen časti)
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"),
aj bez súhlasu klienta. Uvedený výklad korešponduje i s dôvodovou správou k tomuto zákonnému
ustanoveniu, ktorá hovorí o pohľadávke, zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, nielen nesplácanej časti

dlhu. Aplikácia tohto ustanovenia pritom závisí od dohodnutej doby splatnosti záväzku klienta. Ak je
úver splatný v splátkach, banka alebo pobočka zahraničnej banky má právo postúpiť postupníkovi celú,
teda aj nesplatnú časť pohľadávky z úveru za podmienky že: a/ klient nesplnil riadne a včas čo i len
jednu splatnú splátku istiny úveru a/alebo úrokov alebo ich časť, b/ jeho omeškanie trvá nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní, c/ na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne

vyzvaný. V prípade, že je úver splatný jednorázovo, podmienky postúpenia pohľadávky bez súhlasu
klienta sú splnené, ak klient v deň splatnosti nezaplatil úver s úrokmi alebo zaplatil len časť úveru a
napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky na zaplatenie dlhu je v omeškaní viac
ako 90 kalendárnych dní po dni splatnosti úveru. Pokiaľ ide o osobu postupníka, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky postúpiť svoju pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe, a to

aj osobe, ktorá nie je bankou.

33. Postupca, na ktorého je postúpená pohľadávka banky a ktorý si ju uplatňuje v súdnom konaní (tu
žalobca), je povinný tvrdiť a preukázať aj splnenie podmienok aktívnej vecnej legitimácie, t.j. či okrem
iného bola na neho pohľadávka banky platne postúpená podľa § 92 ods. 8 ZoB. Z uvedeného

vyplýva, že postupca musí tvrdiť a najmä preukázať, že v prípade, že je úver splatný jednorazovo
(napr. došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru bankou), dlžník v deň splatnosti nezaplatil úver s
úrokmi alebo zaplatil len časť úveru a napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky
na zaplatenie dlhu je v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní po dni splatnosti úveru. V prípade, že je
úver splatný v splátkach, postupca musí preukázať, že žalovaná ako dlžníčka nesplnila riadne a včas čo

i len jednu splatnú splátku istiny úveru a/alebo úrokov alebo ich časť, že jej omeškanie trvalo nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a že na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bola písomne
vyzvaná. Nepreukázanie týchto skutočností ma za následok nepreukázanie aktívnej legitimácie žalobcu
ako postupníka v konaní.

34. Súd na základe vykonaného dokazovania konštatuje, že žalovaná sa nedostala do
omeškania so splácaním úveru – splátky, pre ktorú právny predchodca žalobcu vyhlásil okamžitú
splatnosť celého úveru (splatná 20.6.2023) po zákonom predpísanú dobu. Možnosť právneho
predchodcu žalobcu ako veriteľa vyhlásiť úver za predčasne splatný je stanovené v článku 3.2 písm. d)Zmluvy o úvere, ktorý obsahovo korešponduje a zároveň odkazuje na §53 ods. 9 a §565 OZ. Uvedené
článok a predmetné ustanovenia zákona sú právne relevantné pre posúdenie vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru z daného právneho vzťahu. Podľa prehľadu úhrad žalovanej, žalovaná ku dňu splatnosti

splátky, pre ktorú žalobca zosplatnil celý úver – 20.6.2023, žalovaná uhradila sumu 1 522 Eur a do
3 mesiacov od splatnosti predmetnej splátky (do 20.9.2023) žalovaná dňa 17.8.2023 sumou 110,47 Eur
douhradila dlžnú splátku splatnú dňa 20.6.2023. Ak teda pôvodný veriteľ zosplatnil úver pre nezaplatenie
splátky splatnej dňa 20.6.2023, čo vyplýva z výzvy pre zosplatením zo dňa 25.8.2023 a z vyhlásenia
okamžitej splatnosti úveru zo dňa 25.9.2023, urobil tak v rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka v spojení s §565 Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s predmetným ustanovením
– článkom zmluvy. Vzhľadom k tomu, že spotrebiteľský úver nebol zosplatnený v súlade so
zákonom, nebolo možné takúto pohľadávku v súlade s §17 Zákona o spotrebiteľských úveroch postúpiť
na 3. osobu a také postúpenie je podľa §525 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatné.

35. Neobstoja tvrdenia a argumentácia žalovaného v jeho vyjadrení doručeného súdu dňa 7.1.2026,

nakoľko sú v rozpore s relevantnými dôkazmi, predovšetkým v rozpore s prehľadom splátok a úhrad
žalovanej, z ktorého vyplývajú iné úhrady ako žalobca prezentuje v danom vyjadrení, pričom súd
poukazuje na predmetný prehľad úhrad a súdom vykonaný výpočet úhrad so zohľadnením splatnosti
jednotlivých splátok.
Ak žalobca argumentuje tým,, že započítanie úhradu podľa dátumu ich splatnosti, t.j. či sa úhrada úveru

započíta na plnenie skôr splatné alebo na aktuálne splatnú splátku Občiansky zákonník neupravuje
v žiadnom ustanovení, tak z toho dôvodu je na započítanie s ohľadom na dátum splatnosti plnenia
nutné aplikovať prvú časť druhej vety ustanovenia §330 ods. 1 Obchodného zákonníka: “ak dlžník
neurčí, ktorý záväzok plný, je splatný záväzok najskôr splatný,...“, tak s uvedeným sa súd stotožňuje,
avšak uvedený argument svedčí v prospech žalovanej. Predmetnú úhradu vykonanú dňa 17.8.2023 je

potrebné započítať na úhradu najdlhšie nezaplatenej splátky a teda v danom prípade splátky splatnej
dňa 20.6.2023, čím bola prerušená zákonom stanovená doba omeškania – 90 dní.

36. K tomu sa žiada pre úplnosť dodať, že neoznamovanie či neoznačenie splátky, pre ktorú sa
má stať zročným celý dlh umožňuje veriteľovi určovať si účelovo splátku a prispôsobovať si ju k už

vyhlásenej okamžitej splatnosti úveru. Právny predchodca žalobcu si splnil povinnosť stanovenú
ustálenou rozhodovacou praxou súdov, keď uviedol konkrétnu splátku, pre ktorú došlo k vyhláseniu
okamžitejsplatnostiúveru,avšaksohľadomnaužvyššieuvedenésúdkonštatuje,žeprávnypredchodca
žalobcu vyhlásil okamžitú splatnosť úveru neplatne, keď ju vyhlásil pre neuhradenie splátky splatnej dňa
20.6.2023 ako je to uvedené v 3. upomienke – výzve na zaplatenie a vo vyhlásení okamžitej splatnosti

úveru.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nemal preukázané porušenie povinnosti zo strany žalovanej, ktoré
by oprávňovalo právneho predchodcu žalobcu vyhlásiť predčasnú splatnosť celého úveru a postúpiť
tak celú dlžnú pohľadávku na žalobcu, čím súd nemal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu

v konaní. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol.

38. Podľa § 220 ods. 2 CSP, súd v rozsudku uviedol iba dôvody, ktorými dal odpoveď na
podstatné skutkové a právne tvrdenia strán, uviedol, ktoré iné tvrdenia strán neakceptoval ako podstatné
pre rozhodnutie, o ktoré zistenia oprel svoje rozhodnutie a ktoré tvrdenia neodôvodňujú ich

uplatnenie pre navrhované rozhodnutie vo veci alebo navrhovaný procesný postup. Povinnosťou súdu
je v dôvodoch rozsudku uviesť a vyhodnotiť iba tie tvrdenia, dôkazy a návrhy strán, ktorým
súd priznáva závažnosť a podmienku nevyhnutnosti pre presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
vo veci. Z uvedeného dôvodu na otázky, ktoré tento charakter nespĺňajú, súd nemusí dať
v odôvodnení rozsudku odpoveď a ani sa o nich zmieňovať.

Z uvedeného dôvodu sa súd v odôvodnení rozsudku nevenoval ďalším námietkam žalovanej a ďalším
predloženým dôkazom, keďže žalobca nepreukázal podstatný, prvotný elementárny predpoklad pre
úspešné uplatnenie ním požadovaného nároku – nepreukázal jeho aktívnu vecnú legitimáciu v tomto
konaní.

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalovanej proti žalobcovi nepriznal nárok
na náhradu trov konania lebo žalovaná bola síce úspešná v prevažnej časti (6763,25 Eur = 92,45%)
a zavinila zastavenie konania svojím dodatočným plnením v časti 552,35 Eur (7,55%), avšak prevažne
úspešnej žalovanej (92,45% - 7,55% = 84,90%) žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli (§ 255ods. 1CSP, § 256 ods. 1 CSP ). Pre úplnosť súd dodáva, že z obsahu spisu ako ani z vyjadrení strán
sporu neboli súdom zistené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 257 CSP – dôvodov hodných
osobitného zreteľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na
Okresný súd Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.