Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/151/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215202228
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Štrkolcová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:8215202228.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov

senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobcu: I & R KONKURZY A
REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom Mostová 6, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto,
IČO: 36 865 265, so sídlom kancelárie príslušnej pre Prešovský kraj Slánska 20/A, 080 06 Prešov, zn.
správcu S1436, správcu konkurznej podstaty úpadcu BIOVEX, s.r.o. v konkurze, so sídlom Priemyselná
3005/1, 085 01 Bardejov, IČO: 36 498 904, zastúpeného: IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., so sídlom
Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, proti žalovanému: SCHOTT, s.r.o., so sídlom Orechová
6, 085 01 Bardejov - Bardejovská Nová Ves, IČO: 36 449 598, zastúpenému: Advokátska kancelária

JUDr.MartaMaruniaková,s.r.o.,sosídlomSovietskychhrdinov200/33,08901Svidník,IČO:53156871,
o zaplatenie 6.212,- eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe o zaplatenie 20.094,56 eur, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č. k. 4Cb/62/2015-337 zo dňa 26. novembra 2019,
v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bardejov, č. k. 4Cb/62/2015-488 zo dňa 11. augusta
2023, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok Okresného súdu Bardejov, č. k. 4Cb/62/2015-337 zo dňa 26. novembra 2019,
v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bardejov, č. k. 4Cb/62/2015-488 zo dňa 11. augusta

2023, vo výroku I. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 3.391,35 eur s úrokmi z omeškania 3,39
eur a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

II. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Bardejov, č. k. 4Cb/62/2015-337 zo dňa 26. novembra
2019, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bardejov, č. k. 4Cb/62/2015-488 zo dňa 11.
augusta 2023 vo výroku II.

III. M e n í rozsudok Okresného súdu Bardejov, č. k. 4Cb/62/2015-337 zo dňa 26. novembra 2019,

v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bardejov, č. k. 4Cb/62/2015-488 zo dňa 11. augusta
2023 vo výroku III. tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom
prvej inštancie v rozsahu 9,30 %.

IV. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 9,30 %.

V. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancieodvolanímnapadnutýmrozsudkomuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovi
6.212,- eur s kapitalizovanými úrokmi z omeškania vo výške 6,21 eur (výrok I.), konanie o vzájomnom
návrhu žalovaného zastavil (výrok II.) a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trovkonania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdnym úradníkom samostatným
uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (výrok III.).

2.Rozhodoltakožalobe,ktoroužalobcanavrhol,abysúduložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovi
6.212,- eur s kapitalizovanými úrokmi z omeškania vo výške 6,21 eur a nahradiť žalobcovi trovy konania
a o vzájomnej žalobe, ktorou žalovaný navrhol, aby súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému
20.094,56 eur a nahradiť žalovanému trovy konania.

3. Žalobca v žalobe uviedol, že ako zhotoviteľ uzavrel so žalovaným ako objednávateľom dňa 24.9.2014
Zmluvu o dielo č. 528/2014 (ďalej aj „zmluva“), ktorou sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného
stavebné a všetky na nich nadväzujúce, a s nimi súvisiace práce investičnej výstavby „Rekonštrukcia
a výstavba chodníkov pre peších v obci Malcov“ a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi cenu diela,
a to na základe čiastkovej fakturácie žalobcom. Faktúrou č. 2014594 zo dňa 9.12.2014, splatnou dňa
19.12.2014 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie 29.817,85 eur, z ktorej sumy žalovaný žalobcovi

zaplatil 23.605,85 eur, teda nezaplatená časť ceny diela je 6.212,- eur. Žalobca tvrdil, že predmetná
faktúra bola vystavená iba za práce, ktoré skutočne vykonal a ide o čiastkovú faktúru, nie o faktúru
konečnú. Dodal, že dielo bolo riadne odovzdané a prevzaté investorom (obcou Malcov), o čom svedčí
to, že investor už žalovanému zaplatil celú cenu diela. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, tieto si žalobca
nárokoval s odvolaním sa na čl. VIII. ods. 8.2. zmluvy.

4. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, keď tvrdil, že žalobca je v omeškaní so
zhotovením diela a dielo nedokončil napriek tomu, že bol na to žalovaným opakovane vyzvaný, z ktorého
dôvodu si vzájomnou žalobou nárokoval proti žalobcovi 20.094,56 eur titulom zmluvnej pokuty.

5. V ďalšom žalobca tvrdil, že fakturoval žalovanému cenu iba toho, čo bolo vykonané. Faktúra č.
2014594 nebola žalovaným reklamovaná ani vrátená a žalovaný ju sčasti zaplatil. Uviedol, že žalovaný
prevzal od obce Malcov stavenisko až dňa 18.11.2014, preto zmluvný termín, v ktorom malo byť dielo
dokončené (do 31.10.2014), nebolo možné dodržať. Poukazoval na zásadu poctivého obchodného
styku. Dodal, že medzi žalovaným a obcou Malcov bol uzavretý dodatok k zmluve o dielo č. 1/2014

ohľadne lehoty na vykonanie diela. K vzájomnej žalobe žalobca opätovne dôvodil, že stavenisko bolo
odovzdané až dňa 18.11.2014, preto došlo k posunu termínu plnenia o dva mesiace neskôr. Začiatok
plynutia času, od ktorého si žalovaný nárokuje zmluvnú pokutu, teda predchádza času odovzdania
staveniska. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí prác je zrejmé, že odovzdal dielo bez vád s výnimkou
realizácie asfaltov na jednej z ulíc z dôvodu nepriaznivých poveternostných podmienok, preto sa

nedostal do omeškania.

6. Žalovaný v ďalšom tvrdil, že žalobca mal dokončiť dielo do 31.10.2014, pričom žalobca nenavrhol
zmenu zmluvy pokiaľ ide o čas, dokedy malo byť dielo vykonané. Dielo dokončené nebolo. Z ceny diela
98.998,- eur bola väčšia časť žalovaným zaplatená a výplatu zvyšnej časti ceny diela žalovaný zadržal z

dôvodu, že žalobca nedokončil práce, na vykonanie ktorých sa v zmluve zaviazal. Poukázal, že v zápise
o odovzdaní a prevzatí prác zo dňa 11.12.2014 je uvedené, že neboli zrealizované asfaltové práce.
Tieto práce predstavovali objem 525 m2 asfaltového koberca. Podľa cenníkov, dorobenie takejto výmery
predstavuje sumu 8.194,80 eur s DPH, čo pri vyparovaní nedoplatku dohodnutej ceny diela 98.988,- eur
a očakávaných nákladov na dokončenie, činí rozdiel 1.368,20 eur a táto suma je reálnym nedoplatkom.

Žalovaný listom zo dňa 23.12.2014 oznámil žalobcovi, že z dôvodu nedokončených prác na diele zadrží
výplatu sumy 6.212,- eur. Argumentoval tiež, že zo strany žalobcu absentuje konečná faktúra, zápisnica
o odovzdaní a prevzatí diela. Žalobca bol urgovaný, aby dielo dokončil, čo ale nespravil, preto muselo
byť dokončené treťou osobou. Faktúra, ktorou žalobcovi vyúčtoval zmluvnú pokutu, bola vystavená až 7
dní po tom, keď mal žalobca nastúpiť na dokončenie diela v zmysle listu zo dňa 7.5.2015. To, či žalovaný

mal alebo nemal zaplatenú celú cenu diela obcou Malcov, nie je podľa žalovaného relevantné.

7. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 4Cb/62/2015-183 zo dňa 22.6.2017 uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 6.212,- eur s kapitalizovanými úrokmi z omeškania 6,21 eur (výrok I.), vzájomný návrh
žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty 20.094,56 eur zamietol (výrok II.) a žalobcovi priznal proti

žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.). Na odvolanie žalovaného
Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením č. k. 3Cob/41/2017-243 zo dňa 27.2.2018 zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.8. Po vrátení veci súd prvej inštancie túto opätovne prejednal. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej
inštancie preukázané, že dňa 4.8.2018 uzavrela obec Malcov ako objednávateľ so žalovaným ako
zhotoviteľom Zmluvu o dielo č. 1/2014, ktorou sa žalovaný zaviazal zhotoviť pre obec Malcov dielo

s názvom „Rekonštrukcia a výstavba chodníkov pre peších v obci Malcov.“ Žalovaný mal zhotoviť
dielo do 24 dní od odovzdania a prevzatia staveniska. Následne žalobca ako zhotoviteľ uzavrel so
žalovaným ako objednávateľom dňa 24.9.2014 Zmluvu o dielo č. 528/2014, ktorej predmetom bolo
zhotovenie diela s názvom „Rekonštrukcia a výstavba chodníkov pre peších v obci Malcov.“ Čas
splnenia diela bol stranami dojednaný v čl. III. zmluvy nasledovne: „Termín začatia vykonávania

diela: odo dňa odovzdania a prevzatia staveniska. Objednávateľ odovzdá zhotoviteľovi stavenisko
bezodkladne po nadobudnutí účinnosti zmluvy o dielo.“ Zhotoviteľ sa zaviazal dokončiť práce na diele a
odovzdať ho objednávateľovi do 24 dní od odovzdania a prevzatia staveniska, najneskôr do 31.10.2014.
Objednávateľ sa zaviazal zaplatiť zhotoviteľovi cenu diela 82.490,- eur bez DPH/98.988,- eur s DPH (čl.
IV. zmluvy) čiastkovými faktúrami, ktoré zhotoviteľ vystaví a odošle objednávateľovi s lehotou splatnosti
do 10 dní od úhrady investorom, podmienkou fakturácie bolo predchádzajúce odsúhlasenie vykonaných

prác objednávateľom (čl. V. ods. 5.4. zmluvy).

9. Zo zápisu o odovzdaní staveniska zo dňa 18.11.2014 súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalovanému
bolo odovzdané obcou Malcov stavenisko s tým, že na ňom môže začať so stavebnými prácami.

10. Ďalej mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním preukázané, že faktúrou č. FV2014594
zo dňa 9.12.2014, splatnou dňa 19.12.2014, žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie ceny prác na
rekonštrukcii miestnych komunikácií a chodníkov v obci Malcov na základe zmluvy podľa priložených
súpisov - vetva A chodník vedľa hlavnej cesty I-77 vo výške 29.817,85 eur. Žalovaný zaplatil žalobcovi
z fakturovanej sumy 29.817,85 eur dňa 18.12.2014 sumu 4.969,64 eur a dňa 19.12.2014 sumu

18.636,21 eur. Zvyšná nezaplatená časť ceny diela teda predstavuje 6.212,- eur, ktorej zaplatenia sa
žalobca v tomto konaní domáha. Z rozpočtu k označenej faktúre zo dňa 7.12.2014 súdu prvej inštancie
vyplynulo, že položka č. 13 - upravenie krytu vozovky po prekopoch pre inžinierske siete asfaltovým
betónom po zhutnení bola fakturovaná v množstve 0 a cene 0 eur a rovnako tak aj položka č. 14 -
postrek regeneračný z asfaltu s posypom z kameniva 0,50 kg/m2 v množstve 0 a cene 0 eur. Ide o

položky pôvodného rozpočtu zo dňa 22.9.2014 pod č. 16 a 17. Položka č. 18 pôvodného rozpočtu zo
dňa 22.9.2014 - betón asfaltový po zhutnení II. tr. jemnozrnný tam uvedená nie je. E-mailovou správou
zaslanou dňa 18.12.2014 A. B. C. konateľovi žalobcu mal súd prvej inštancie preukázané, že odosielateľ
správy žiadal jej adresáta, aby opravil vo faktúre tri položky, a to položku č. 13 a č. 14 na množstvo
nula a položku č. 26.

11. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí prác súdu prvej inštancie vyplynulo, že preberacie konanie bolo
ukončené dňa 11.12.2014 s poznámkou, že neboli zrealizované asfaltové práce z dôvodu nepriaznivého
počasia a mínusových teplôt s tým, že k odstráneniu týchto nedorobkov dôjde hneď, ako bude vhodné
počasie na asfaltovanie.

12. Faktúrou č. 120045015 zo dňa 25.5.2015 mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný vyzval
žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty na základe čl. VIII. zmluvy za obdobie od 1.11.2014 do 22.5.2015
vo výške 0,1 % z ceny diela za každý deň omeškania.

13.ZvýpovedesvedkaD.E.,ktorýbolstarostomobceMalcovvrokoch2007–2014,súduprvejinštancie
vyplynulo, že obec Malcov chcela rekonštruovať chodníky a zadala podmienky verejnej súťaže, v ktorej
bol úspešný žalovaný. V zmluve o dielo sa žalovaný a obec dohodli, dokedy má byť dielo dokončené.
Práce boli dokončené až na asfaltovanie chodníkov. V rámci dodatku s p. F. (konateľ žalovaného –
pozn. odvolacieho súdu) bolo dojednané, že asfaltovanie chodníkov sa bude realizovať až budúci rok.

Odovzdanie diela bolo dohodnuté na apríl - máj 2015. S konateľom žalovaného sa obec dohodla aj na
výplate ceny diela, ktorá bola žalovanému vyplatená skôr, než žalovaný dielo obci odovzdal. Asfaltovala
sa iba vetva B (správne má byť vetva D), vetva A bola dokončená v celom rozsahu.

14. Svedok G. C. pred súdom prvej inštancie vypovedal, že pracuje u žalovaného ako stavbyvedúci asi

desiaty rok. Bol vyzvaný p. F. k tomu, aby dokončil povrchové úpravy na vetve D, kde bolo potrebné
doasfaltovať miesto, ktoré bolo poškodené pri realizácii chodníka. Bolo to dňa 14.10.2015 a konkrétne
bolo potrebné odstrániť kamenivo, aby sa dalo miesto zaasfaltovať a bolo potrebné urobiť aj dorezávky
asfaltov, pretože od ich zasypania spoločnosťou BIOVEX, s.r.o. až po realizáciu asfaltov ubehlo 10mesiacov. Zaasfaltovaných bolo 277,50 m2. Svedok uviedol, že ide o položky č. 16 až 18 rozpočtu.
Položka č. 16 je upravenie krytu vozovky, položka č. 17 je penetračný postrek a položka č. 18 je
asfaltovanie-dvevrstvyasfaltu.Položkyč.16až18súvisiavýlučnesasfaltovanímazahŕňajúajdodanie

materiálu a celkové asfaltovanie. V rozpočte pod položkou č. 15 je uvedených 549 m2, oni však robili
len 277 m2 a opravovali iba to, čo nebolo urobené.

15. Svedok A. H. I. pred súdom prvej inštancie vypovedal, že vykonával stavebný dozor pre žalovaného.
Uviedol, že poznámka v zápise o odovzdaní a prevzatí prác je pravdivá. Bol problém objednať asfalt,

pretože sa blížila zima a obaľovačky už asfalt nevydávali. Svedok vypovedal, že nemohol ovplyvniť, kedy
sa začne stavba, bol vyzvaný na prevzatie staveniska. Zo strany žalobcu bola položka č. 15 čiastočne
vykonaná, čo znamená, že bola vysypaná, nebola ale zhutnená. Položky č. 16 až 18 neboli zrealizované
vôbec z dôvodu nepriaznivého počasia. Svedok po nahliadnutí do súpisu prác k faktúre č. 2014594 zo
dňa 9.12.2014 s tým, aby sa vyjadril k tomu, či sa položky uvedené v e-maili A. C. zo dňa 18.12.2014
nachádzajú v súpise prác, uviedol, že v súpise prác je len postrek regeneračný z asfaltu. Je tam uvedená

ešte položka upravenie krytu vozovky po prekopoch pre inžinierske siete asfaltovým betónom, čo je
položka č. 16 a v e-maili č. 13.

16. Svedok A. B. C., ktorý u žalovaného v rozhodnom období pracoval, po nahliadnutí do e-mailu zo
dňa 18.12.2014 uviedol, že spoločnosť BIOVEX, s.r.o. fakturovala asfalt a on ju požiadal, aby opravila

množstvá asfaltu na nulu - upravenie krytu vozovky po prekopoch a postrek asfaltový na nulu. Doplnil,
že zrejme vo faktúre boli iné množstvá a on poslal žalobcovi e-mail, aby tieto dve položky opravil na
nulu, pretože neboli prevedené. Uviedol, že v zápise o odovzdaní a prevzatí prác sa potvrdzujú skutočne
vykonané práce, ktoré sa aj preberajú a pokiaľ niečo nie je dokončené, tak sa uvádzajú nedorobky. Bolo
odsúhlasené a dohodnuté, že nedorobky sa zrealizujú v roku 2015.

17. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 536 ods. 1; 537 ods. 1, 2; 546 ods. 1; 548 ods. 1,
2; 369 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“) a tiež
podľa § 544 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“).

18.Súdprvejinštancieuviedol,žežalovanývpriebehukonaniavzalspäťsvojnávrhprotižalobcovi,ktorý
prevyšovalnárokžalobcuprotižalovanému.Vzhľadomnatotospäťvzatiesúdprvejinštancieposudzoval
nárok žalovaného proti žalobcovi ako kompenzačnú námietku do výšky žalobou uplatneného nároku,
pričom vyhodnotil ho ako nedôvodný. A teda aj napriek tomu, že kompenzačná námietka bola vznesená
pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu a v prípade dôvodnosti by bola vznesená včas, pre jej

nedôvodnosť, nebolo podľa súdu prvej inštancie možné započítať akúkoľvek výšku nároku žalovaného
proti žalobcovi. Keďže súd prvej inštancie vyhovel žalobe v celom rozsahu a kompenzačnú námietku
považovalzanedôvodnú,nerozhodovalvovecisamostatnýmvýrokom,pretožesanejednaloovzájomný
návrh, ktorý navyše bol ako prevyšujúci žalobný návrh vzatý späť.

19. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaný ako zhotoviteľ mal vykonať pre obec Malcov
dielo pozostávajúce z rekonštrukcie chodníkov v tejto obci. Žalovaný ako objednávateľ následne dňa
24.9.2014 uzavrel Zmluvu o dielo č. 528/2014 so žalobcom ako zhotoviteľom, prostredníctvom ktorého
mala byť predmetná rekonštrukcia chodníkov uskutočnená. Cena diela bola dohodnutá formou rozpočtu
v celkovej výške 82.490,- eur bez DPH/98.988,- eur s DPH. Žalobca cenu diela vyúčtoval žalovanému

2 faktúrami, a to (i) faktúrou č. FV2014594 zo dňa 7.12.2014 za práce na vetve A chodníku vedľa
hlavnej cesty vo výške 24.848,21 eur bez DPH/29.817,85 eur s DPH a (ii) faktúrou č. FV2015550 zo
dňa 25.11.2014 za práce na vetve A chodníku vedľa hlavnej cesty I-77 vo výške 31.205,45 eur bez
DPH/37.446,54 eur s DPH a práce na vetve D chodníku pre peších vedľa miestnej komunikácie vo výške
23.643,88 eur bez DPH/28.372,66 eur s DPH, t. j. spolu 65.819,20 eur s DPH. Faktúra č. FV2015550

bola žalobcovi v celom rozsahu zaplatená. Faktúra č. FV2014594 bola žalobcovi zaplatená len sčasti,
zostávajúca nezaplatená časť činí 6.212,- eur.

20. Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že žalovaná suma nebola žalobcovi zaplatená z dôvodu, že dielo
nedokončil. Žalobca naopak tvrdil, že faktúrou č. FV2014594 boli vyúčtované len skutočne vykonané

práce. Pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu bolo preto podľa súdu prvej inštancie nevyhnutné zistiť
rozsah vykonaných prác. Predmetom nároku žalobcu v zmysle faktúry č. FV2014594 bolo zaplatenie
ceny za uskutočnené práce na vetve A chodníka. Súd prvej inštancie poukázal, že svedok D. E., vtedajší
starosta obce Malcov potvrdil, že vetva A chodníka bola dokončená v celom rozsahu, a následne saasfaltovala iba vetva D chodníka. Rovnako tak svedok G. C. (stavbyvedúci žalovaného) potvrdil, že
následne sa dokončovali povrchové úpravy v obci Malcov iba na vetve D v dĺžke 277,5 m2. Vzhľadom k
tomu, že faktúrou č. FV2014594 boli fakturované práce na vetve A chodníka, súd prvej inštancie mal za

to, že tieto práce boli zo strany žalobcu zrealizované v celom rozsahu, pretože vetva A bola dokončená.
Navyše, z pripojeného rozpočtu k tejto faktúre súdu prvej inštancie vyplynulo, že sporné položky týkajúce
sa asfaltovania, ohľadom uskutočnenia ktorých sa strany sporili, a to položka č. 13 - upravenie krytu
vozovky po prekopoch a položka č. 14 - postrek penetračný, sú v tomto uvedené v množstve 0 m2 a
v cene 0 eur, čiže fakturované spornou faktúrou ani neboli. Položka - betón asfaltovaný v priloženom

súpise uvedená nie je. Súd prvej inštancie uviedol, že túto skutočnosť potvrdil aj svedok A. B. C., ktorý
vypovedal, že predmetom fakturácie neboli asfalty.

21. V zmysle uvedeného mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca vo faktúre č. FV2014594
vyúčtoval žalovanému cenu diela, ktoré skutočne vykonal. V tejto súvislosti považoval za bezpredmetné
poukazovanie žalovaným na to, že vykonanie asfaltových prác, ktoré bolo potrebné ešte uskutočniť, by

prevyšovalo celkovú cenu diela podľa rozpočtu, pretože v zmysle čl. IV. ods. 4.4. zmluvy, žalobca nebol
oprávnený účtovať zvýšené náklady nad rámec dohodnutej ceny diela.

22. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v čl. VIII. ods. 8.1. zmluvy sa strany dohodli, že zhotoviteľ zaplatí
objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z celkovej ceny diela podľa čl. IV. tejto zmluvy, za každý

aj začatý deň omeškania zhotoviteľa s odovzdaním diela podľa tejto zmluvy v dohodnutom termíne. V čl.
VIII. ods. 8.2. zmluvy si strany dohodli úrok z omeškania vo výške 0,1 % z celkovej ceny dlžnej sumy.
Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením sumy 6.212,- eur, vznikol žalobcovi podľa súdu
prvej inštancie nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 6,21 eur.

23. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný si pôvodne vzájomnou žalobou uplatnil proti žalobcovi
nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za obdobie od 1.11.2014 do 22.5.2015 vo výške 0,1 % za každý
deň omeškania v celkovej sume 20.094,56 eur. Za tento nárok súd prvej inštancie vyrubil žalovanému
aj súdny poplatok a nakoľko prevyšoval nárok žalobcu uplatnený žalobou, súd prvej inštancie ho
posudzoval ako vzájomný návrh. V priebehu konania vzal žalovaný svoj vzájomný nárok prevyšujúci

výšku žalobou uplatneného nároku späť. Preto súd prvej inštancie konanie o vzájomnom návrhu zastavil
s poukazom na súhlas žalobcu s týmto späťvzatím, a vo zvyšku posudzoval nárok žalovaného proti
žalobcovi ako kompenzačnú námietku do výšky žalobou uplatneného nároku. Kompenzačnú námietku
však vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodnú.

24. Súd prvej inštancie poukázal, že zmluvná pokuta bola medzi stranami dohodnutá pre prípad
omeškania žalobcu s odovzdaním diela. Podľa čl. III. ods. 3.1. zmluvy bol žalovaný ako objednávateľ
povinnýodovzdaťzhotoviteľovistaveniskobezodkladneponadobudnutíúčinnostizmluvyazhotoviteľsa
zaviazaldieloodovzdaťdo24dníododovzdaniaaprevzatiastaveniska,najneskôrdo31.10.2014.Medzi
stranami nebolo podľa súdu prvej inštancie sporné, že žalovanému bolo odovzdané stavenisko obcou

Malcov až dňa 18.11.2014, pričom až od tohto dátumu mohol žalobca začať s vykonávaním prác. Preto
sa dňa 11.11.2014 nemohol žalobca dostať do omeškania s odovzdaním diela. Žalobca podľa súdu prvej
inštancienemoholzačaťuskutočňovaťpráceadodržaťtermínodovzdaniadiela(31.10.2014)vdôsledku
nesplnenia povinnosti žalovaného odovzdať mu stavenisko bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy.
Žalobca dielo mohol začať vykonávať od 18.11.2014 a od tohto dátumu mu plynula lehota 24 dní na

vykonanie diela. Pokiaľ ide o ďalší argument žalovaného, že nedošlo k odovzdaniu a prevzatiu diela,
k tomu súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ by tomu tak bolo, nemohlo následne dôjsť zo strany
žalovaného k odovzdaniu diela obci Malcov. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal, že zo zápisu
o odovzdaní a prevzatí prác podpísanom za objednávateľa obcou Malcov a za zhotoviteľa žalovaným
vyplýva, že zrealizované práce po ich kontrole a preskúšaní plnia svoju funkciu a objednávateľ práce

preberá v celom rozsahu s tým, že ako nedorobky sú uvedené nezrealizované asfaltové práce pre
nepriaznivé počasie a mínusové teploty s termínom odstránenia hneď, ako bude vhodné počasie na
tieto práce, a to s termínom ukončenia preberacieho konania zrealizovaných prác do 11.12.2014. Na
základe uvedeného podľa súdu prvej inštancie došlo k odovzdaniu diela v lehote 24 dní od odovzdania
staveniska s tým, že na diele sú vady v podobe nedorobkov, ktoré je treba odstrániť. Preto súd prvej

inštancie uzavrel, že neboli splnené podmienky pre uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu.

25. Záverom súd prvej inštancie ešte dodal, že v zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v
Prešove sa zaoberal nárokom uplatneným žalobou žalobcom ako aj nárokom uplatneným žalovaným.Podľa súdu prvej inštancie nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za obdobie od 1.11.2014 do 22.5.2015
vo výške 0,1 % z ceny diela za každý deň omeškania, ktorý predstavuje 20.094,56 eur, bolo nevyhnutné
posudzovať ako vzájomný návrh žalovaného, nie ako prostriedok procesnej obrany žalovaného, pretože

prevyšuje nárok žalobcu. Súd prvej inštancie vyhodnotil to, že žalovaný v priebehu konania upravil svoj
procesnýnávrhakokompenzačnúnámietkudovýškynárokuuplatňovanéhožalobcomprotižalovanému
podľa obsahu ako späťvzatie vzájomného návrhu. Žalobca s predmetným späťvzatím súhlasil. Súd prvej
inštancie na základe tohto úkonu žalovaného v súlade s ust. §§ 144, 145, 146 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) rozhodol o zastavení konania o vzájomnom návrhu

žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty.

26. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie nárok žalobcu považoval za dôvodný, preto žalobe
vyhovel.

27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §§ 255 ods. 1; 262 ods. 2 CSP

tak, že žalobcovi, ktorý bol vo veci úspešný, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdnym úradníkom samostatným uznesením, po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

28. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a aby vyhovel vzájomnému návrhu žalovaného a žalovanému
priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

29. Žalovaný v odvolaní uviedol, že meritórnou otázkou pre posúdenie nároku žalobcu na zaplatenie
žalovanej ceny diela vo výške 6.212,- eur bolo posúdenie splnenia zmluvných podmienok (podľa
zmluvy o dielo). Zdôraznil, že odovzdanie diela žalovaným vo vzťahu k investorovi nemôže automaticky
znamenať splnenie zmluvných povinností dohodnutých medzi sporovými stranami pre vznik nároku na

zaplatenie ceny diela.

30. Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že pokiaľ by sa súd prvej inštancie dôsledne zaoberal zmluvnými
dojednaniami, musel dospieť k záveru o nesplnení povinností žalobcu zakladajúcich vznik nároku na
zaplatenie ceny diela, teda vec nesprávne právne posúdil. V ďalšom súd prvej inštancie skutkovo

vyhodnotil vec tak, že mal za preukázané vykonanie diela v žalobcom fakturovanom rozsahu (nakoľko
predmetom fakturácie neboli sporné asfalty), preto žalovaný nedoplatok faktúry č. FV2014594 vo
výške 6.212,- eur žalobcovi priznal. K jednotlivým položkám rozpočtu vetvy D chodníkov (vrátane
doasfaltovania) však došiel podľa názoru žalovaného k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec tiež
nesprávne právne posúdil.

31. Žalovaný zdôraznil, že súd prvej inštancie sa nezaoberal odstúpením žalobcu od zmluvy zo
dňa 4.6.2015, ku ktorému došlo napriek požiadavkám žalovaného, ktorý trval na dokončení diela
v celom zazmluvnenom rozsahu. Nakoľko samotná zmluva neobsahuje iné dojednania, platí pre prípad
odstúpenia žalobcu ako zhotoviteľa ust. § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého od ceny

diela sa odpočíta to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v celom rozsahu. S poukazom na uvedené
tvrdil, že rozhodujúcou je ušetrená časť a nie fakturovaná cena diela. Podľa rozpočtu vetvy D, ku ktorej
sa vyjadril aj svedok G. C. na pojednávaní dňa 12.10.2016, položky č. 15 až 18 nemohli byť realizované
žalobcom, nakoľko tieto realizoval žalovaný. Celková cena týchto položiek činí 6.806,63 eur. Cena diela
bez DPH predstavovala sumu 82.197,80 eur. Po odpočítaní predmetných položiek je výsledná suma

75.391,17 eur bez DPH. Žalobca pritom fakturoval súhrne viac (podľa faktúr a vyjadrenia konateľa
žalobcu išlo o sumu 79.697,54 eur bez DPH) ako bola cena dohodnutá podľa rozpočtu s prihliadnutím na
zákonnédôsledkyodstúpeniaodzmluvyžalobcomanezohľadnilto,čoušetrilnevykonanímdiela.Pokiaľ
by v danom prípade nastal kladný výsledok v prospech žalobcom uplatneného nároku, proti tomuto
nároku si žalovaný uplatnil nárok na zmluvnú pokutu, ktorý je podľa žalovaného dôvodný a v časti, v

ktorej sa prekrývajú, je tento nárok uspokojený.

32. K vzájomnému návrhu žalovaný naďalej rozporoval súdom prvej inštancie ustálenú skutočnosť
neskoršieho odovzdania staveniska. Tvrdil, že z dôkazov predložených žalobcom v podobe zápisov zostavebného denníka vyplýva, že dielo bolo realizované už pred súdom ustáleným dátumom (18.11.2014)
protokolárneho odovzdania staveniska. K odovzdaniu staveniska došlo skôr, nakoľko zo stavebného
denníka vyplýva, že subdodávateľovi DO INVEST bolo stavenisko odovzdané už dňa 23.10.2014

a spoločnosti SK JULIO s.r.o. dňa 6.11.2014, pričom k ukončeniu stavebných prác došlo až dňom
15.12.2014, čo nekorešponduje s oficiálnym odovzdaním diela podľa protokolu. Súdu prvej inštancie
žalovaný vytýkal, že na uvedené neprihliadol. Dodal, že je bez právneho významu, či investor zaplatil
žalovanému cenu diela v celom rozsahu. Žalobca mal navyše možnosť po odpadnutí prekážky dokončiť
dielo v celom rozsahu, čo nespravil s odvolaním sa na nedoplatok. Po vzájomnej korešpondencii a

rokovaniach žalobca odstúpil od zmluvy až v júni 2015, čo ale nemá vplyv na dovtedy vyfakturovanú
zmluvnú pokutu (minimálne od doby odpadnutia prekážky pre realizáciu asfaltov), teda na povinnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu. Považoval za nepochybné, že žalovaný sám zabezpečil realizáciu diela v časti
asfalty. Dodal, že ak by aj súd vychádzal z odovzdania diela dňom 23.10.2014, počiatok omeškania
žalobcu by nastal najneskôr dňom 17.11.2014, t. j. dňom nasledujúcim po uplynutí 24 dňovej lehoty
na zhotovenie diela. Žalovaný uzavrel, že odovzdanie diela investorovi nemôže zbavovať povinnosti

subdodávateľa plniť si svoje zmluvné povinnosti.

33. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne
správny. Uviedol, že fakturácia za vykonané práce medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá ako
priebežná - čiastková fakturácia, nejednalo sa teda o dojednanú fakturáciu formou jedinej faktúry až

po ukončení diela, pričom rozsah prác úpadcom vykonaných a vyúčtovaných faktúrou, ktorej časť v
rozsahužalovanejsumynebolazostranyžalovanéhouspokojená,bolvkonaníjednoznačnepreukázaný
viacerými dôkazmi vrátane výpovedí svedkov. Nemožno pritom podľa žalobcu opomenúť, že v rámci
vykonaného dokazovania bolo preukázané, že konečný objednávateľ bez námietok prevzatie diela
od žalovaného potvrdil. Argumentoval, že v kontexte vyššie uvedeného je na zistený skutkový stav

nesprávna interpretácia § 548 ods. 1 druhej vety Obchodného zákonníka, keď z obsahu zmluvy je
zrejmé, že úpadca bol oprávnený fakturovať za vykonané práce priebežne čiastkovými faktúrami, teda
nárok na cenu diela je viazaný na vykonanie prác na diele. Dodal, že úpadca nedokončil práce aj z
dôvodu, že žalovaný mu nezaplatil časť ceny diela za už úpadcom vykonané práce, čím sa sám voči
úpadcovi dostal do omeškania.

34. K obrane žalovaného s odkazom na ust. § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka o tom, že rozhodná
je ušetrená časť a nie fakturovaná cena, žalobca uviedol, že rozsah prác vykonaných úpadcom
bol preukázaný a faktúra č. 2014594 neuhradená žalovaným v sume 6.212,- eur bola vystavená v
súlade s rozsahom vykonaných prác a cenou diela v tomto rozsahu podľa dohodnutého rozpočtu.

Zdôraznil, že suma žalovaným identifikovaných nedokončených položiek vo výške 6.806,63 eur bez
DPH nepredstavuje hodnotu toho, čo úpadca mal nedokončením diela ušetriť. Uvedené vyvracia
priamo tvrdenie žalovaného, že musel vynaložiť náklady na dokončenie diela (dokončenie nedorobkov,
žalovanýmidentifikovanýchnedokončenýchpoložiek)vcelkovejsume3.784,22eur(STRABAG).Dodal,
že z vykonaného dokazovania okrem iného vyplynulo, že úpadca žalovanému nevyfakturoval celkovú

cenu diela 98.988,- eur s DPH.

35. Žalobca uzavrel, že podľa ust. § 152 CSP možno za kompenzačnú námietku považovať uplatňovaný
nárok, ktorý neprevyšuje nárok uplatnený v konaní žalobcom. Nakoľko žalovaný sám v konaní
opakovane označil ním uplatňovaný nárok ako kompenzačnú námietku, súd prvej inštancie v zmysle

svojho právneho posúdenia prezentovaného na pojednávaní dňa 28.10.2019 správne a odôvodnene
vyhodnotil takýto procesný postup žalovaného ako späťvzatie vzájomnej žaloby a v súlade s ust. §
146 CSP vyzval žalobcu na súhlas so späťvzatím žaloby. Po súhlase žalobcu so späťvzatím vzájomnej
žaloby žalovaného bolo vyhlásené uznesenie o skončení dokazovania. Žalobca poukázal, že právny
zástupca žalovaného sa pojednávania dňa 28.10.2019 zúčastnil. Proti právnemu posúdeniu späťvzatia

vzájomnej žaloby nenamietal, nenavrhoval nové dôkazy alebo skutkové tvrdenia, pričom v záverečnej
reči prednesenej na tomto pojednávaní opätovne označil ním uplatnený nárok na zmluvnú pokutu
ako kompenzačnú námietku. Výrokom II. rozsudku sa súd prvej inštancie správne so späťvzatím
vzájomnejžalobyvysporiadalavtejtočastikonaniezastavil.Následnesasúdprvejinštancievysporiadal
aj s posúdením samotnej kompenzačnej námietky, ktorú vzhľadom na dôkazy predložené v konaní,

vyhodnotil ako nedôvodnú.

36. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca uzavrel, že žalovaný v odvolaní opakovane namieta správnosť
posúdenia odovzdania diela riadne a včas, ktoré bolo žalobcom preukázané. Zdôraznil, že v priebehukonania žalovaný nenavrhol žiadne nové dôkazy, ktorými by spochybnil skutočnosti preukázané
žalobcom.

37. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a navyše dodal, že pokiaľ
by aj žalovaný v konaní neuspel, apeluje na odvolací súd, aby prihliadol na všetky okolnosti veci a
zmenil rozsudok aspoň v časti náhrady trov konania, nakoľko by bolo podľa žalovaného nespravodlivé,
aby mal znášať trovy konania žalobcu za situácie, keď ten vyše 6 mesiacov meškal s odovzdaním
diela, ktoré nakoniec vykonal žalovaný. V súvislosti s procesnými postupmi súdu, žalovaný poukázal

na otázku spojenú s poplatkovými povinnosťami. Uviedol, že ak od počiatku išlo na strane žalovaného
o kompenzačnú námietku, čo je potvrdené nielen napadnutým rozsudkom, ale aj rozhodnutím
odvolacieho súdu, je preto nutné, aby bolo rozhodnuté o vrátení všetkých súdnych poplatkov vyrubených
žalovanému. Argumentoval, že keď zaplatil súdny poplatok za odvolanie vo výške 1.578,- eur a mal platiť
len 372,50 eur (6 % z predmetu konania 6.212,- eur), je potrebné rozhodnúť o vrátení časti nesprávne
vyrubeného poplatku vo výške 1.205,50 eur.

38. Žalobca odvolaciu dupliku nepodal, odvolacia replika žalovaného mu bola doručená na vyjadrenie
dňa 1.9.2020.

39. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací rozsudkom č. k. 3Cob/21/2020-386 zo dňa 24.9.2020

o odvolaní žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 4Cb/62/2015-337 zo dňa 26.11.2019
rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (výrok I.) a žalobcovi priznal proti žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

40. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd

Slovenskej republiky (ďalej „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) uznesením č. k. XXXXX/XX/XXXX-XXX
zo dňa 30.9.2022 tak, že rozsudok Krajského súdu v Prešove, č. k. 3Cob/21/2020-386 zo dňa 24.9.2020
zrušil a vrátil vec Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

41. Najvyšší súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že dovolateľ odvolaciemu súdu spoločne so súdom

prvej inštancie vyčítal nesprávne posúdenie dátumu odovzdania staveniska žalobcovi žalovaným,
keď zo stavebných denníkov predložených žalobcom (založených v súdnom spise na č. l. 171 až
178) vyplýva, že subdodávateľom žalobcu malo byť stavenisko odovzdané už dňa 23.10.2014 a
6.11.2014. Vzhľadom na uvedené potom žalobcovi muselo omeškanie vzniknúť najneskôr 16.11.2014.
V tejto časti najvyšší súd dal za pravdu dovolateľovi, že pokiaľ boli v konaní súdu predložené dôkazy

preukazujúce skoršie uskutočnenie odovzdania staveniska ako 18.11.2014, ide o podstatnú otázku
konania vzhľadom na potrebu posúdenia včasného uskutočnenia diela žalobcom, ku ktorej bol súd prvej
inštancie a aj odvolací súd povinní žalovanému poskytnúť odpoveď. Žalovaný túto skutočnosť namietal
aj v odvolaní. Najvyšší súd dodal, že nie je oprávnený prehodnocovať dokazovanie vykonané nižšími
súdmi (§ 442 CSP) a rešpektuje princíp voľného hodnotenia dôkazov (čl. 15 CSP), ktorý aplikuje súd

vykonávajúci dokazovanie. Je však potrebné, aby sporové strany vedeli v odôvodnení rozhodnutia nájsť
odpoveď, prečo sa na predložený dôkaz neprihliadlo, prípadne prečo v súvislosti s inými vykonanými
dôkazmi nie sú v ňom obsiahnuté skutočnosti podstatné pre rozhodnutie veci, a to najmä pokiaľ ide
o sporovými stranami rozporovaný moment odovzdania staveniska zhotoviteľovi, ktorého určenie je
nepochybne potrebné pre správne rozhodnutie tejto veci. Odvolací súd sa k tejto námietke žalovaného

uplatnenej riadne v odvolaní ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku
nevyjadril, čo je v rozpore s § 387 ods. 3 vetou druhou CSP, podľa ktorého sa odvolací súd musí
v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Keďže odpoveď na túto
otázku nie je obsiahnutá ani v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie, rozhodnutie odvolacieho
súdu, ktoré v celom rozsahu poukázalo na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, je v tejto časti

nepreskúmateľné, keďže nie je zrejmé, ako sa s týmito dôkazmi nižšie súdy vysporiadali. Rovnaký
záver je podľa najvyššieho súdu potrebné prijať aj vo vzťahu k ďalšej námietke dovolateľa, týkajúcej
sa aplikácie § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka vzhľadom na odstúpenie žalobcu od zmluvy o
dielo. Uviedol, že súd prvej inštancie a ani odvolací súd sa nevysporiadali s rozpočtom, ktorý mal byť
prílohou zmluvy o dielo, a na ktorý sa odvolával žalovaný a či žalobcom fakturovaná suma v súlade

s § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka zohľadňuje to, čo žalobca nevykonaním časti diela ušetril. K
uvedeným námietkam uvádzaným žalovaným v odvolaní odvolací súd neposkytol žalovanému žiadnu
odpoveď. Odvolací súd síce v bode 33. odôvodnenia svojho rozsudku uviedol, že v tejto súvislosti je
bezpredmetné poukazovanie žalovaným na tú skutočnosť, že vykonanie asfaltových prác, ktoré bolopotrebné ešte uskutočniť, by prevyšovalo celkovú cenu diela podľa rozpočtu, keďže v zmysle článku
4.4., by žalobca nebol oprávnený účtovať zvýšené náklady nad rámec dohodnutej ceny diela. Uvedeným
ale odvolací súd akoby opomenul znenie § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka a neodpovedá na otázku

žalovaného, či žalobcom fakturovaná suma, ktorej zaplatenie v celej výške žiada v tomto konaní od
žalovaného, zodpovedá tomu, čo žalobca v súlade s dohodnutým rozpočtom skutočne vykonal a či
rozdiel medzi celkovou dohodnutou cenou diela a celkovou sumou fakturovanou žalobcom zodpovedá
podľa dohodnutého rozpočtu tej časti diela, ktorá zostala nevykonaná. Ide však rovnako o otázku
podstatnú pre rozhodnutie tejto veci, namietanú žalovaným v odvolaní, preto je povinnosťou odvolacieho

súdu sa s touto námietkou žalovaného vysporiadať. Rozsudok odvolacieho súdu je preto aj v tejto časti
nepreskúmateľný. Z uvedených dôvodov najvyšší súd vzhliadol prípustnosť dovolania žalovaného podľa
§ 420 písm. f) CSP ako aj jeho dôvodnosť. Podľa § 449 ods. 1 CSP preto zrušil rozsudok odvolacieho
súdu, vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

42. Dňa 19.9.2023 Krajský súd v Prešove postúpil spor Krajskému súdu v Košiciach ako súdu funkčne

a kauzálne príslušnému.

43. Dňa 28.3.2025 Krajský súd v Košiciach vrátil vec súdu prvej inštancie na postup podľa § 225 CSP.
Uviedol, že v prípade, ak v spore uplatní žalovaný svoje právo vzájomnou žalobou, ide v podstate
o situáciu dvoch samostatných sporov medzi totožnými stranami v jednom konaní, pričom v každom

z nich majú opačné procesné postavenie. Preto ku každému samostatnému výroku rozhodnutia súdu vo
veci samej patrí samostatný výrok o trovách konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal, že z ust.
§ 147 CSP vyplýva, že vzájomná žaloba má riadne hmotnoprávne a procesnoprávne účinky žaloby a od
žaloby sa odlišuje iba procesnými okolnosťami, ktoré bezprostredne súvisia s jej uplatnením. Odvolací
súd uviedol, že z odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie

konanie o vzájomnej žalobe zastavil, vo výrokovej časti rozsudku súdu prvej inštancie ale absentuje
samostatný výrok o nároku na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe. Vzhľadom na skutočnosť, že
úlohou súdu v sporovom konaní je rozhodnúť vždy o celej prejednávanej veci, odvolací súd vrátil súdu
prvej inštancie spis na postup podľa § 225 CSP.

44. Dopĺňacím rozsudkom č. k. 4Cb/62/2015-531 zo dňa 24.9.2025 súd prvej inštancie rozhodol, že
žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v časti o vzájomnom návrhu žalovaného
v pomere úspechu, ktorý činí 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Dopĺňací rozsudok č. k.
4Cb/62/2015-531 zo dňa 24.9.2025 nadobudol právoplatnosť dňa 5.11.2025.

45. Podľa § 455 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.

46. Ako už odvolací súd uviedol, Krajský súd v Prešove po vrátení veci dovolacím súdom postúpil spor

Krajskému súdu v Košiciach ako súdu funkčne a kauzálne príslušnému podľa § 34 ods. 2 písm. c) CSP,
ktorý opätovne prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§
359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez
nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP,
z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a vychádzajúc zo záväzného právneho názoru

dovolacieho súdu (§ 455 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je z časti dôvodné.

47. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

48. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Odvolací súd
dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody sú naplnené.

49. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a či na zistený skutkový stav správne aplikoval
príslušné právne predpisy, a to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).50. Odvolací súd udáva, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné,
že žalovaný ako zhotoviteľ uzavrel dňa 4.8.2014 s obcou Malcov ako objednávateľom Zmluvu o dielo č.

1/2014 (č. l. 88 – 98 spisu), ktorou sa žalovaný zaviazal zhotoviť pre obec Malcov dielo - Rekonštrukciu
a výstavbu chodníkov pre peších v obci Malcov, do 24 dní od odovzdania a prevzatia staveniska.
Následne dňa 24.9.2014 žalovaný ako objednávateľ uzavrel s úpadcom ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo
č. 528/2014 (č. l. 4 – 8 spisu), ktorej predmetom bolo zhotovenie vyššie označeného diela úpadcom
ako subdodávateľom žalovaného. V oboch zmluvách o dielo bol čas splnenia diela dojednaný v čl. III.

ods. 3.1. nasledovne: „Termín začatia vykonávania diela: odo dňa odovzdania a prevzatia staveniska.
Objednávateľ odovzdá zhotoviteľovi stavenisko bezodkladne po nadobudnutí účinnosti zmluvy o dielo.
Zhotoviteľ sa zaväzuje dokončiť práce na diele a odovzdať objednávateľovi dielo zhotovené v rozsahu
a kvalite podľa tejto zmluvy v termíne uvedenom v návrhu na plnenie kritérií, t. j. do 24 dní od odovzdania
a prevzatia staveniska, najneskôr do 31.10.2014.“ Žalovaný sa zaviazal úpadcovi zaplatiť cenu diela
98.988,- eur s DPH (čl. IV. ods. 4.1. zmluvy) čiastkovými faktúrami, ktoré zhotoviteľ (úpadca) vystaví a

odošle objednávateľovi (žalovanému) s lehotou splatnosti do 10 dní od úhrady investorom (čl. V. ods.
5.1. písm. a) zmluvy).

51. Ďalej medzi stranami nebolo sporné, že:
- z celkovej ceny diela 98.988,- eur žalovaný zaplatil úpadcovi 89.425,05 eur.

- dňa 11.12.2014 prevzala obec Malcov od žalovaného dielo v plnom rozsahu s poznámkami: Súpis
jednotlivých nedorobkov: Nezrealizované asfaltové práce z dôvodu nepriaznivého počasia, mínusových
teplôt. Termín odstránenia: Hneď ako bude vhodné počasie na asfaltové práce.
- obec Malcov zaplatila žalovanému celú cenu diela, na zaplatenie ktorej sa zaviazala v Zmluve o dielo
č. 1/2014 zo dňa 4.8.2014, a to ešte pred ukončením asfaltových prác uvedených v predchádzajúcom

bode.
- obec Malcov si vo vzťahu k žalovanému neuplatnila nárok na zmluvnú pokutu podľa čl. VIII. ods.
8.1. Zmluvy o dielo č. 1/2014 zo dňa 4.8.2014 ani žiaden iný nárok súvisiaci s omeškaním žalovaného
s vykonaním diela.
- dňa 4.6.2015 úpadca odstúpil od zmluvy o dielo č. 528/2014, ktoré odstúpenie odôvodnil tým, že

žalovaný mu ani po opakovaných výzvach a urgenciách nezaplatil cenu všetkých prác, ktoré pre
žalovaného na základe predmetnej zmluvy vykonal.
- úpadca nedokončil asfaltovanie na vetve D.

52. Vo vzťahu k nároku žalobcu dovolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že odvolací súd akoby

opomenul znenie § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka a neodpovedal na otázku žalovaného, či
žalobcom fakturovaná suma, ktorej zaplatenie v celej výške žiada v tomto konaní od žalovaného,
zodpovedá tomu, čo žalobca v súlade s dohodnutým rozpočtom skutočne vykonal a či rozdiel
medzi celkovou dohodnutou cenou diela a celkovou sumou fakturovanou žalobcom zodpovedá podľa
dohodnutého rozpočtu tej časti diela, ktorá zostala nevykonaná. Dodal, že ide o otázku podstatnú pre

rozhodnutie tejto veci, namietanú žalovaným v odvolaní, preto je povinnosťou odvolacieho súdu sa s
touto námietkou žalovaného vysporiadať.

53. Podľa § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak zhotoviteľ odstúpil od zmluvy pre omeškanie
objednávateľa a ak prekážka pre splnenie povinnosti objednávateľa nespočívala v okolnostiach

vylučujúcich zodpovednosť, patrí zhotoviteľovi cena, na ktorú má nárok na základe zmluvy. Od tejto ceny
sa však odpočíta to, čo zhotoviteľ ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu.

54. Ako už odvolací súd uviedol, medzi stranami nebolo sporné, že úpadca opakovane vyzýval
žalovaného na zaplatenie časti ceny diela (medzi stranami bola dohodnutá fakturácia čiastkovými

faktúrami), s ktorou povinnosťou bol žalovaný v omeškaní. Žalovaným nebolo preukázané (a ani
tvrdené), že prekážka pre splnenie povinnosti žalovaného zaplatiť úpadcovi časť z ceny diela spočívala
v okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť. Keďže žalovaný časť ceny diela nezaplatil úpadcovi ani
v dodatočnej primeranej lehote, úpadca ako zhotoviteľ diela listom zo dňa 4.6.2015 (č. l. 86 spisu)
odstúpil od zmluvy o dielo. Pri odstúpení zhotoviteľa od zmluvy o dielo z dôvodu omeškania na strane

objednávateľa, patrí zhotoviteľovi diela cena podľa dohody uvedenej v zmluve po odpočítaní toho,
čo ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu (§ 548 ods. 2 Obchodného zákonníka), čo žalovaný
v odvolaní správne namietal.55. Úpadca a žalovaný sa v zmluve dohodli na cene diela vo výške 98.988,- eur s DPH. Z tejto sumy
žalovaný úpadcovi zaplatil 89.425,05 eur s DPH (65.819,20 eur + 4.969,64 eur + 18.636,21 eur). Úpadca
cenu diela vyúčtoval žalovanému 2 faktúrami, a to:

- faktúrou č. FV2014594 zo dňa 7.12.2014 za práce na vetve A chodníku vedľa hlavnej cesty vo výške
29.817,85 eur s DPH a
- faktúrou č. FV2015550 zo dňa 25.11.2014 za práce na vetve A chodníku vedľa hlavnej cesty I-77 vo
výške 37.446,54 eur s DPH a práce na vetve D chodníku pre peších vedľa miestnej komunikácie vo
výške 28.372,66 eur s DPH, t. j. spolu 65.819,20 eur s DPH (37.446,54 eur + 28.372,66 eur).

Faktúra č. FV2015550 bola úpadcovi v celom rozsahu zaplatená.
Faktúra č. FV2014594 bola úpadcovi zaplatená len sčasti (dňa 18.12.2014 suma 4.969,64 eur a dňa
19.12.2014 suma 18.636,21 eur).
Zostávajúca nezaplatená časť teda činí 6.212,- eur (29.817,85 eur - 4.969,64 eur – 18.636,21 eur =
6.212,- eur) a táto suma predstavuje nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní.

56. Žalovaný svoju obranu založil na tvrdení, že úpadca nevykonal kompletné asfaltovanie na vetve D,
z ktorého dôvodu výplatu žalovanej sumy zadržal.

57. V odvolaní žalovaný správne argumentoval, že nakoľko úpadca ako zhotoviteľ diela nevykonal dielo
v celom rozsahu a od zmluvy odstúpil, je v zmysle ust. § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka potrebné

ustáliť, čo úpadca ušetril nevykonaním diela. Z odvolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej
inštancie pri posudzovaní nároku žalobcu z uvedeného nevychádzal, keď berúc do úvahy rozpočet
nevyhodnotil, čo úpadca ušetril nevykonaním diela v plnom rozsahu. Tým rozhodnutie zaťažil vadou
podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP.

58. Nezrealizovanie kompletných asfaltových prác na vetve D úpadcom z dôvodu nepriaznivého počasia
žalobca nespochybňoval. Navyše skutočnosť, že tomu tak bolo, vyplýva aj zo Zápisu o odovzdaní
a prevzatí prác zo dňa 11.12.2014 (č. l. 22 spisu). Ku konkrétnemu rozsahu úpadcom nevykonaných
asfaltových prác vypovedali svedkovia, na čo správne poukázal aj súd prvej inštancie. Svedok G.
C., ktorý pracoval u žalovaného ako stavbyvedúci vo svojej výpovedi k rozsahu prác, ktoré úpadca

nevykonal, uviedol, že ide o položky č. 16 až 18 rozpočtu. Rovnako tak vypovedal aj svedok A. H. I.,
ktorý uviedol, že položky č. 16 až 18 neboli úpadcom zrealizované z dôvodu nepriaznivého počasia.

59. Z rozpočtu pre vetvu D (č. l. 114 spisu) vyplýva nasledovná hodnota položiek č. 16 až 18:
- položka č. 16: upravenie krytu vozovky po prekopoch pre inžinierske siete asfaltovým betónom po

zhutnení hr. 50 mm, celkom cena 2.980,35 eur;
- položka č. 17: postrek regeneračný z asfaltu s posypom z kameniva 0,50 kg/m2, celkom cena 360,75
eur;
- položka č. 18: betón asfaltový po zhutnení II. tr. jemnozrnný AC 8 (ABJ), strednozrnný AC 11 (ABS)
alebo hrubozrnný AC 16 (ABH) hr. 50 mm, celkom cena 2.830,50 eur.

60. Z vykonaného dokazovania (viď. odsek 58. tohto rozsudku) vyplynulo, že úpadca nedokončil
asfaltovanie na vetve D v rozsahu položiek č. 16 až 18 rozpočtu k vetve D, ktorých cena predstavuje
v súčte 6.171,60 eur.

61. Na základe zmluvy, od ktorej úpadca odstúpil, mal úpadca nárok na cenu diela 98.988,- eur s DPH.
Nevykonaním diela v plnom rozsahu úpadca ušetril 6.171,60 eur, ktorá suma predstavuje cenu položiek
č. 16 až 18 rozpočtu k vetve D úpadcom nevykonaných. Podľa § 548 ods. 2 Obchodného zákonníka
patrí úpadcovi cena, na ktorú má nárok podľa zmluvy (98.988,- eur) po odpočítaní toho, čo ušetril
nevykonaním diela v plnom rozsahu (6.171,60 eur), teda mu patrí 92.816,40 eur. Žalovaný úpadcovi

zaplatil z ceny diela 89.425,05 eur, teda o 3.391,35 eur menej ako mal (92.816,40 eur – 89.425,05 eur
= 3.391,35 eur). Sumu 3.391,35 eur považuje odvolací súd za oprávnený nárok žalobcu.

62. K odvolaniu proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie o vzájomnom návrhu
zastavené, odvolací súd udáva:

63. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na pojednávaní dňa 20.1.2016 (zápisnica na č. l. 48 až
50 spisu) žalovaný vzniesol proti žalobcovi vzájomný návrh, keď navrhol, aby súd uložil žalobcovi
povinnosť zaplatiť žalovanému 20.094,56 eur titulom zmluvnej pokuty. Dňa 29.4.2019 bola súdudoručená písomná záverečná reč žalovaného zo dňa 4.4.2019 (č. l. 300 spisu), v ktorej žalovaný
uviedol, že jeho nárok proti žalobcovi je kompenzačnou námietkou a navrhol súdu prvej inštancie žalobu
zamietnuť a priznať žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania. V reakcii na uvedené

podanie žalovaného súd prvej inštancie pokynom (na č. l. 309 spisu) nariadil termín pojednávania
na 16.9.2019, ktorý následne dňa 11.9.2019 odročil na 28.10.2019. Na pojednávaní dňa 28.10.2019
(zápisnica na č. l. 324 – 326 spisu) súd prvej inštancie za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu
a právneho zástupcu žalovaného uviedol, že pôvodný nárok žalovaného proti žalobcovi uplatňovaný
v tomto konaní posúdil ako vzájomný návrh, lebo žalovaný požadoval viac než žalobca. A s ohľadom

na to, že žalovaný v priebehu konania upravil tento svoj procesný návrh ako kompenzačnú námietku do
výšky nároku uplatňovaného žalobcom proti žalovanému, súd prvej inštancie ustálil, že podľa obsahu
sa jedná o späťvzatie vzájomného návrhu. Uvedené právne posúdenie súdu prvej inštancie žalovaný na
pojednávaní dňa 28.10.2019 zastúpený právnym zástupcom nenamietal. Žalobca na otázku súdu prvej
inštancie, či so späťvzatím návrhu súhlasí, odpovedal kladne.

64. Odvolací súd považuje za podstatné v tejto súvislosti poukázať i na to, že v odvolacej replike (č. l. 373
–374spisu)žalovanýapelovalnavráteniesúdnehopoplatkuzavzájomnýnávrh.Okremtoho,dopĺňacím
rozsudkom č. k. 4Cb/62/2015-531 zo dňa 24.9.2025 súd prvej inštancie rozhodol, že žalobca má proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania v časti o vzájomnom návrhu žalovaného v pomere úspechu,
ktorý činí 100 %. Súd prvej inštancie v dopĺňacom rozsudku vychádzal pri rozhodovaní o trovách

vzájomného návrhu z toho, že zastavenie konania o vzájomnom návrhu procesne (späťvzatím) zavinil
žalovaný (odsek 14. dopĺňacieho rozsudku). Preto žalobcovi priznal proti žalovanému v súlade s ust.
§ 256 CSP nárok na náhradu trov konania v časti o vzájomnom návrhu v plnom rozsahu. Dopĺňací
rozsudok žalovaný odvolaním nenapadol.

65. Súd prvej inštancie závery, ktoré vyslovil na pojednávaní dňa 28.10.2019 k otázke kvalifikácie nároku
žalobcu prevzal aj do odôvodnenia napadnutého rozsudku (viď. odsek 5. rozsudku súdu prvej inštancie
zhrnutý odvolacím súdom v odseku 18. tohto rozsudku). Tieto závery súdu prvej inštancie považuje
odvolací súd za správne a dodáva, že sú súladné aj s komentárom Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:

C. H. Beck, 2022, ktorý k ust. § 147 CSP uvádza, že: „Ak žalobca v sporovom konaní účinne uplatní
svoju kompenzabilnú pohľadávku na započítanie proti pohľadávke žalobcu, dochádza tým k zániku
oboch záväzkov v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú (§ 580 OZ). Z procesného hľadiska platí,
že námietka započítania zo strany žalovaného nie je vzájomnou žalobou, ak je takýmto spôsobom
uplatňovaná nižšia alebo rovnaká pohľadávka, ako je pohľadávka žalobcu. Za daných okolností je

započítací úkon žalovaného považovaný iba za prostriedok procesnej obrany... Procesný charakter
obrany žalovaného prostredníctvom kompenzačnej námietky determinuje aj postup a rozhodnutie súdu,
ak ide o uplatnenú pohľadávku. Ak súd vyhodnotí započítanie pohľadávky ako platný úkon s riadnymi
právnymi účinkami, zamietne z tohto dôvodu žalobu do výšky navzájom zaniknutých záväzkov. Vo
zvyšku žalobe vyhovie. Pri kompenzačnej námietke žalovaného vo výške žalovanej sumy zamietne

žalobu v celom rozsahu. Za žiadnych okolností však súd pri tejto procesnej obrane osobitne nerozhoduje
o pohľadávke uplatnenej žalovaným na započítanie. Kompenzačný úkon a jeho právne účinky posúdi
ako predbežnú otázku a vysporiada sa s tým v odôvodnení zamietavého výroku rozhodnutia vo veci
samej... Ak úkon žalovaného spĺňa vyššie uvedené kritériá započítania pohľadávky v spore, avšak ním
uplatnená pohľadávka prevyšuje pohľadávku žalobcu, ide o vzájomnú žalobu v zmysle § 147 ods. 2

CSP. Z procesného hľadiska je za vzájomnú žalobu považované iba uplatnenie pohľadávky žalovaného
v prevyšujúcej časti. Vo zvyšku, teda do úrovne žalobcovej pohľadávky ide naďalej iba o prostriedok
procesnej obrany.“

66. Vzhľadom na uvedené výrok II. odvolaním napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie

konanie o vzájomnom návrhu žalovaného zastavil, odvolací súd potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že aj z vôle žalovaného jednoznačne vyjadrenej
v odvolacej replike nemožno usúdiť iné, ako to, že žalovaný netrval (a netrvá) na svojom nároku proti
žalobcovi vo výške, ktorá presahuje žalobou uplatnený nárok žalobcu proti žalovanému, keď žalovaný
apeluje na vrátenie súdneho poplatku.

67. V ďalšom sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom žalovaného proti žalobcovi do výšky žalobou
uplatneného nároku ako kompenzačnou námietkou, ktorú vyhodnotil ako nedôvodnú (viď. odsek 39.
rozsudku súdu prvej inštancie, zhrnutý odvolacím súdom v odseku 24. tohto rozsudku).68. Dovolací súd v zrušujúcom uznesení vo vzťahu k nároku žalovaného proti žalobcovi uviedol, že
žalovaný odvolaciemu súdu spoločne so súdom prvej inštancie vyčítal nesprávne posúdenie dátumu

odovzdania staveniska žalobcovi žalovaným, keď zo stavebných denníkov predložených žalobcom
(založených v súdnom spise na č. l. 171 až 178) vyplýva, že subdodávateľom žalobcu malo byť
stavenisko odovzdané už dňa 23.10.2014 a 6.11.2014. Vzhľadom na uvedené potom žalobcovi muselo
omeškanie vzniknúť najneskôr 16.11.2014. V tejto časti najvyšší súd dal za pravdu dovolateľovi,
že pokiaľ boli v konaní súdu predložené dôkazy preukazujúce skoršie uskutočnenie odovzdania

staveniska ako 18.11.2014, ide o podstatnú otázku konania vzhľadom na potrebu posúdenia včasného
uskutočnenia diela žalobcom, ku ktorej boli súd prvej inštancie a aj odvolací súd povinní žalovanému
poskytnúť odpoveď. Žalovaný túto skutočnosť namietal aj v odvolaní. Najvyšší súd uviedol, že je
potrebné, aby sporové strany vedeli v odôvodnení rozhodnutia nájsť odpoveď, prečo sa na predložený
dôkaz neprihliadlo, prípadne prečo v súvislosti s inými vykonanými dôkazmi nie sú v ňom obsiahnuté
skutočnosti podstatné pre rozhodnutie veci, a to najmä pokiaľ ide o sporovými stranami rozporovaný

moment odovzdania staveniska zhotoviteľovi, ktorého určenie je nepochybne potrebné pre správne
rozhodnutie tejto veci. Odvolací súd sa k tejto námietke žalovaného uplatnenej riadne v odvolaní ako
aj v konaní pred súdom prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku nevyjadril, čo je v rozpore s §
387 ods. 3 vetou druhou CSP.

69. Vo vzťahu ku kompenzačnej námietke žalovaného odvolací súd udáva, že ju rovnako ako súd prvej
inštancie nepovažuje za dôvodnú. V krátkosti pripomína, že kompenzabilnou pohľadávkou žalovaného
bol nárok na zmluvnú pokutu, ktorú si žalovaný uplatnil s odvolaním sa na čl. VIII. ods. 8.1 zmluvy,
podľa ktorého zhotoviteľ zaplatí objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z celkovej ceny diela
podľa článku IV. tejto zmluvy za každý aj začatý deň omeškania zhotoviteľa s odovzdaním diela podľa

tejto zmluvy v dohodnutom termíne. S poukazom na citované zmluvné ustanovenie žalovaný dôvodil, že
úpadca mal podľa čl. III. ods. 3.1. zmluvy dokončiť dielo do 31.10.2014, čo nespravil, keď nedoasfaltoval
vetvu D. Preto si žalovaný uplatnil proti úpadcovi nárok na zmluvnú pokutu za obdobie od 1.11.2014
do 22.5.2015 vo výške 0,1 % z celkovej ceny diela za každý deň omeškania. Žalobca sa bránil tým, že
žalovanýprevzalodobceMalcovstaveniskoaždňa18.11.2014,pretozmluvnýtermín,vktorommalobyť

dielo dokončené (do 31.10.2014), objektívne nebolo možné dodržať. Poukazoval aj na zásadu poctivého
obchodného styku. Dodal tiež, že medzi žalovaným a obcou Malcov bol uzavretý dodatok k zmluve
o dielo č. 1/2014 ohľadne lehoty na vykonanie diela, čo žalovaný nenamietal. Žalobca teda tvrdil, že
stavenisko bolo odovzdané až dňa 18.11.2014, preto došlo k posunu termínu plnenia. Začiatok plynutia
času, od ktorého si žalovaný nárokuje zmluvnú pokutu teda predchádza času odovzdania staveniska.

70. Pokiaľ ide o otázku, kedy bolo stavenisko odovzdané žalovanému obcou Malcov, a teda ktorým
najskorším momentom ho následne žalovaný mohol odovzdať úpadcovi ako svojmu subdodávateľovi,
súd prvej inštancie vychádzal z toho, že zo Zápisu o odovzdaní staveniska zo dňa 18.11.2014 (č. l. 53
spisu) vyplýva, že týmto dňom (18.11.2014) odovzdala obec Malcov žalovanému stavenisko za účelom

vykonania diela, ktorým bola výstavba a rekonštrukcia chodníkov vetvy A a D. Žalovaný v odvolaní
namietal, že zo stavebných denníkov predložených žalobcom (č. l. 171 až 178 spisu) vyplýva, že
subdodávateľom žalobcu malo byť stavenisko odovzdané už dňa 23.10.2014 a 6.11.2014. Vzhľadom
na uvedené potom žalobcovi muselo omeškanie vzniknúť najneskôr 16.11.2014.

71. Civilný sporový poriadok v článku 15 a § 191 vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, čo
znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Preto
konečné meritórne rozhodnutie má vykazovať logickú zhodu s priebehom konania. Civilný sporový
poriadok pritom nestanovuje, ako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska pravdivosti; uvádza len, že súd

hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy.

72. Ako už odvolací súd uviedol, žalovaný v odvolaní namietal, že zo stavebných denníkov predložených
žalobcom (č. l. 171 až 178 spisu) vyplýva, že subdodávateľom žalobcu malo byť stavenisko odovzdané
už dňa 23.10.2014 a 6.11.2014. Vzhľadom na uvedené potom žalobcovi muselo omeškanie vzniknúť

najneskôr 16.11.2014. Dovolací súd v zrušujúcom uznesení dal za pravdu dovolateľovi, že pokiaľ
boli v konaní súdu predložené dôkazy preukazujúce skoršie uskutočnenie odovzdania staveniska ako
18.11.2014, ide o podstatnú otázku konania vzhľadom na potrebu posúdenia včasného uskutočneniadiela žalobcom, ku ktorej boli súd prvej inštancie a aj odvolací súd povinní žalovanému poskytnúť
odpoveď.

73. Odvolací súd udáva, že v stavebných denníkoch predložených žalobcom (č. l. 171 až 178 spisu)
je záznam o tom, že stavenisko - vetva D, bolo odovzdané spoločnosti DJ INVEST dňa 23.10.2014 (č.
l. 171 spisu) a stavenisko bolo odovzdané subdodávateľovi SK JULIO s.r.o. dňa 6.11.2014 (č. l. 172
spisu). Pod oboma uvedenými záznamami je nečitateľný podpis.

74. Zo zápisu o odovzdaní staveniska obcou Malcov žalovanému zo dňa 18.11.2014 (č. l. 53 spisu)
vyplýva, že stavenisko bolo odovzdané dňa 18.11.2014, čo svojim podpisom na predmetnom zápise
potvrdil za odovzdávajúceho zástupca obce Malcov (s úradnou pečiatkou) a technický dozor A. H. I.
(s úradnou pečiatkou) a za preberajúceho zástupca žalovaného a stavbyvedúci žalovaného (podpisy
oboch opatrené pečiatkou žalovaného).

75. V zápise o odovzdaní a prevzatí prác (č. l. 22 spisu) je ako dátum začatia realizácie prác na stavbe
vyznačený 18.11.2014, dátum začatia preberacieho konania zrealizovaných prác: 10.12.2014 a dátum
ukončenia preberacieho konania zrealizovaných prác do: 11.12.2014. Zápis o odovzdaní a prevzatí prác
je opatrený za objednávateľa podpisom starostu obce Malcov A. D. E. (s úradnou pečiatkou), podpisom
stavebného dozoru A. H. I. (s úradnou pečiatkou) a za zhotoviteľa podpisom A. B. C. (opatreného

pečiatkou žalovaného).

76. Za stavu, keď zástupcovia investora (obec Malcov), stavebný dozor a zástupca žalovaného v
zápise o odovzdaní staveniska a aj v zápise o odovzdaní a prevzatí prác, zhodne potvrdili prevzatie
staveniska dňa 18.11.2014, odvolací súd sa priklonil v otázke času odovzdania staveniska k tomu, že

stavenisko bolo žalovanému odovzdané v tento deň (t. j. 18.11.2014). Pokiaľ ide o zápisy v stavebnom
denníku, tieto sú podpísané len nestotožnenou osobou (v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo
vykonané dokazovanie písomným dopytom smerom k subdodávateľom žalobcu ani ich výsluchom, ktoré
by ozrejmilo, kto vôbec tieto zápisy spravil a za akých okolností). S poukazom na uvedené odvolací súd
dospel k záveru, že zápis o odovzdaní staveniska a zápis o odovzdaní a prevzatí prác sú v porovnaní

so záznamami v stavebných denníkoch presvedčivejším a vierohodnejším dôkazom o čase, kedy došlo
k odovzdaniu staveniska obcou Malcov žalovanému. Pre úplnosť ešte odvolací súd dodáva, že žalovaný
nemohol úpadcovi ako subdodávateľovi odovzdať stavenisko skôr, ako ho žalovanému odovzdala obec
Malcov.

77. Vychádzajúc z toho, že stavenisko bolo obcou Malcov odovzdané žalovanému dňa 18.11.2014,
a teda najskôr v tento deň ho žalovaný mohol odovzdať úpadcovi za účelom splnenia záväzku úpadcu
zo zmluvy o dielo č. 528/2014, pričom úpadca sa v zmluve zaviazal dokončiť práce na diele do 24 dní
od odovzdania a prevzatia staveniska a v zápise o odovzdaní a prevzatí prác je ako dátum začatia
preberacieho konania zrealizovaných prác označený 10.12.2014, nemožno súhlasiť so žalovaným,

že úpadca dielo nedokončil v rozsahu, ktoré mu objektívne možnosti (poveternostné podmienky)
umožňovali. Medzi stranami nebolo sporné, že asfaltovanie vetvy D, ktoré nebolo ukončené, nebolo
možné vykonať pre nízke teploty ako aj preto, že materiál k vykonaniu asfaltovania v tom čase nebol
dostupný (bol problém objednať asfalt, pretože sa blížila zima a obaľovačky už asfalt nevydávali).
S poukazom na vyššie uvedené nemožno preto úpadcovi podľa odvolacieho súdu pričítať zavinenie

na omeškaní, pokiaľ ide o doasfaltovanie vetvy D, nakoľko žalovaný neodovzdal úpadcovi stavenisko
v čase, ktorý by úpadcovi umožnil splniť záväzok vykonať dielo v lehote podľa čl. III. ods. 3.1. zmluvy.

78. Nad rámec vyššie uvedeného považuje odvolací súd za podstatné zdôrazniť i to, že čl. VIII. ods. 8.1.
zmluvy o dielo č. 528/2014, ktorú uzavrel úpadca so žalovaným, je identický s čl. VIII. ods. 8.1. Zmluvy

o dielo č. 1/2014 zo dňa 4.8.2014, ktorú uzavrel žalovaný s obcou Malcov. Správne poukázal súd prvej
inštancie, že z výpovede svedka D. E., ktorý bol starostom obce Malcov v rokoch 2007 – 2014 vyplynulo,
že v zmluve o dielo sa žalovaný a obec dohodli, dokedy má byť dielo dokončené, práce boli dokončené
až na asfaltovanie chodníkov, pričom v rámci dodatku s p. F. (konateľ žalovaného) bolo dojednané,
že asfaltovanie chodníkov sa bude realizovať až budúci rok. Súčasne medzi stranami nebolo sporné,

že (i) obec Malcov zaplatila žalovanému celú cenu diela, na zaplatenie ktorej sa zaviazala v Zmluve
o dielo č. 1/2014 zo dňa 4.8.2014, a to ešte pred ukončením asfaltových prác a (ii) obec Malcov si vo
vzťahu k žalovanému neuplatnila nárok na zmluvnú pokutu podľa čl. VIII. ods. 8.1. Zmluvy o dielo č.
1/2014 zo dňa 4.8.2014, ani žiaden iný nárok súvisiaci s omeškaním žalovaného s vykonaním diela. Zavyššie opísaných okolností preto považuje odvolací súd za dôvodné prisvedčiť žalobcovi, že vo vzťahu
k zmluvnej pokute, ktorú si žalovaný proti žalobcovi nárokuje, ide o výkon práva žalovaného v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku, nakoľko ako jeho primárny účel vyznieva poškodenie úpadcu,

keďsámžalovanýnielenžezostranyobceMalcovzmluvnoupokutouzaomeškaniesasfaltovanímvetvy
D nebol sankcionovaný (pri identickom znení čl. VIII. ods. 8.1. zmluvy o dielo), ale ešte pred dokončením
prác na tejto vetve inkasoval žalovaný od obce Malcov celú cenu diela. Okrem toho odvolací súd
opätovne prízvukuje, že žalovaný neodovzdal úpadcovi stavenisko v čase, ktorý by úpadcovi umožnil
splniť záväzok vykonať dielo v celom rozsahu (vrátane doasfaltovania vetvy D) v lehote podľa čl. III. ods.

3.1. zmluvy, a to s ohľadom na poveternostné podmienky ako aj skutočnosť, že materiál k vykonaniu
asfaltovania v zimnom období nebol dostupný.

79. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že úpadcovi patrí cena
diela, na ktorú má nárok podľa zmluvy (98.988,- eur) po odpočítaní toho, čo ušetril nevykonaním diela
v plnom rozsahu (6.171,60 eur), teda mu patrí 92.816,40 eur. Žalovaný úpadcovi zaplatil z ceny diela len

89.425,05 eur, teda o 3.391,35 eur menej ako mal. Vo vzťahu ku kompenzačnej námietke žalovaného
odkazuje odvolací súd na vyššie uvedené závery, pre ktoré ju vyhodnotil ako nedôvodnú.

80. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 388 CSP zmenil výrok I. odvolaním napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.391,35 eur s úrokmi z omeškania

podľa čl. VIII. ods. 8.2. zmluvy vo výške 0,1 % z dlžnej sumy, t. j. 3,39 eur a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol.

81. Rovnako odvolací súd zmenil v súlade s ust. § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III.
tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie

v rozsahu 9,30 %. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 6.212,- eur a žalobcom vysúdená suma proti
žalovanémuje3.394,74eur(istina3.391,35eur+úrokyzomeškania3,39eur).Žalobcamaltedaúspech
54,65 % a v 45,35 % bol neúspešný. Žalobca má preto v súlade s ust. § 255 ods. 2 CSP nárok na
náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 9,30 % trov konania (54,65 % - 45,35 % = 9,30
%). Pre nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi, ktorého sa žalovaný dovolával v odvolacej replike,

odvolací súd nevidí dôvod. Žalovaný takýto postup odôvodňoval tým, že by bolo nespravodlivé, aby
mal znášať trovy konania žalobcu za situácie, keď ten vyše 6 mesiacov meškal s odovzdaním diela,
ktoré nakoniec vykonal žalovaný. K dôvodom omeškania úpadcu s asfaltovaním vetvy D odvolací súd
odkazuje na závery uvedené v odseku 77. tohto rozsudku, v zmysle ktorých úpadcovi nemožno pričítať
zavinenie na omeškaní pokiaľ ide o doasfaltovanie vetvy D, nakoľko žalovaný neodovzdal úpadcovi

stavenisko v čase, ktorý by úpadcovi umožnil splniť záväzok vykonať dielo v lehote podľa čl. III. ods.
3.1. zmluvy. K argumentácii žalovaného, že dielo dokončil sám, odvolací súd udáva, že bolo tomu
tak preto, že úpadca odstúpil od zmluvy po tom, čo opakovane vyzýval žalovaného na zaplatenie
časti ceny diela, s ktorou povinnosťou bol žalovaný v omeškaní, pričom vykonaným dokazovaním
nebolo preukázané, že prekážka pre splnenie povinností žalovaného zaplatiť úpadcovi časť z ceny diela

spočívala v okolnostiach vylučujúcich zodpovednosť.

82. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní sčasti úspešný (viď.
predchádzajúci odsek tohto rozsudku), priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 9,30 %.

83. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 453 ods. 3 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v dovolacom konaní úspešnému žalovanému priznal
proti žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

84. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,

na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).