Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 19, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 5S/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100491
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100491.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov

senátu Mgr. Miroslavy Fodor a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M., v právnej veci žalobcu: A. B.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. C. XXXX/XX, E. F., zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marián
Jusko s.r.o., so sídlom Račí potok 2385/3, Košice, IČO: 53 769 589, proti žalovanému: Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. SPSČ-PO3-2024/000073-003 zo dňa 12. januára 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
č. SPSČ-PO3-2024/000073-003 zo dňa 12. januára 2023 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie

konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Na základe písomnej žiadosti riaditeľa Úradu kriminalistickej techniky prezídia Policajného zboru

pod č. PPZ-KT-OKTBA2-2023/0022832-003 zo dňa 16. februára 2023, označenej ako „G. A. B. C., H.
XXX XXX- návrh na kontrolné psychologické vyšetrenie, žiadosť o stanovisko služobného psychológa
- zaslanie“ bolo vykonané kontrolné psychologické vyšetrenie žalobcu z dôvodu opakovaných prejavov
paniky a prejavov sebapoškodzovania.
2. Podkladom na podanie uvedenej žiadosti bol úradný záznam vedúceho 2. oddelenia odboru
kriminalistickej techniky Bratislava Úradu kriminalistickej techniky prezídia Policajného zboru č. PPZ-KT-
OKTBA2-2023/022832-001 zo dňa 15. februára 2023 a nepodpísaný úradný záznam kolektívu odboru

kriminalistickej techniky Bratislava čr PPZ-OKT- OKTBA2-2023/022832-002 zo dňa 15. februára 2023.
3. Vedúci 2. oddelenia odboru kriminalistickej techniky Bratislava Úradu kriminalistickej techniky
prezídia Policajného zboru, ako priamy nadriadený žalobcu, spísal úradný záznam č. PPZ-KT-OKTBA2-
2023/022832-001 zo dňa 15. februára 2023, v ktorom okrem iného uviedol, že žalobca bol na vlastnú
žiadosť preložený z funkcie expert oddelenia elektrotechniky, elektroniky a technickej diagnostiky odboru
kriminalistickej identifikácie Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava.
Žalobcajeintrovert,tichý,nekonfliktnýsosnahouvykonávaťjednotlivéčinnostivyplývajúcezjehopopisu

pracovnej činnosti vo vzťahu k jeho zastávanej funkcii v požadovanej kvalite a kvantite. V zázname
vedúci poukázal na žalobcove „ako keby spomalené reflexy a správanie“ ako aj na to, že je žalobcovi
potrebné viackrát niektoré veci vysvetliť. Zakaždým však slušne poďakuje, niekedy až prehnane. Z
kolektívu, v ktorom pracuje, a ktorý pozostáva z ďalších jeho siedmich kolegov sú mu na žalobcusignalizované neprirodzené odozvy správania na vzniknuté stresové a záťažové situácie, napr. veľa
práce, zložité čiastkové úlohy a pod. Pri takejto záťaži začne žalobca panikáriť, chodiť po miestnosti
až pokým sa neupokojí. Práca, ktorú jeho kolegovia vykonávajú v pomerne krátkom čase, jemu trvá

neporovnateľne dlhšie. Rovnako je vedúcemu signalizované, že žalobca si rozpráva sám pre seba a
takisto mal kolegom povedať, že si raz za niečo zlé čo spravil, dal sám sebe facku. Proti žalobcovi boli
v čase spísania záznamu vedené dve disciplinárne konania za podozrenia zo spáchania priestupkov.
Vedúci ešte k osobe žalobcu uviedol, že žalobcovi v roku XXXX zomrel otec, je držiteľom zbrojného
preukazu a vlastní súkromnú krátku strelnú zbraň.

4. Žalobca kontrolné psychologické vyšetrenie absolvoval dňa 11. mája 2023 na Psychologickom centre
Univerzitnej nemocnice – Nemocnice svätého Michala, a.s. Dňa 05. júna 2023 klinický psychológ spísal
úradný záznam, že žalobca bol oboznámený s odborným posudkom z kontrolného psychologického
vyšetrenia č. 240/2023 zo dňa 29. mája 2023 a s jeho záverom, v zmysle ktorého žalobca nie je duševne
spôsobilý na výkon štátnej služby a tým nespĺňa podmienku uvedenú v § 14 ods. 1 písm. d/ zákona
č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru

väzenskej a justičnej Stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“).

5. Podľa záznamu zo zasadnutia odbornej komisie zriadenej za účelom posúdenia posudku a záveru
z kontrolného psychologického vyšetrenia č. 240/2023 dňa 31. mája 2023 sa uskutočnilo zasadnutie

trojčlennej odbornej komisie, ktorá bola v súlade s čl. 6 ods. 4 nariadenia ministerstva vnútra Slovenskej
republiky č. 31/2020 o psychologickom vyšetrení (ďalej len „nariadenie o psychologickom vyšetrení“)
zriadenázaúčelomposúdeniaposudkuazáveruzkontrolnéhopsychologickéhovyšetreniač.240/2023.
Uvedená odborná komisia posúdila predmetný posudok a záver z uvedeného psychologického
vyšetrenia, o čom spracovala záznam, ktorý je súčasťou spisu. Komisia sa po oboznámení s posudkom

a jeho záverom zhodla na závere z kontrolného psychologického vyšetrenia, ktorý zostal nezmenený.
Uvedená komisia bola zriadená v zmysle opatrenia generálneho riaditeľa Sekcie personálnych
a sociálnych činností Ministerstva vnútra SR č. 5/2020, podľa ktorého generálny riaditeľ Sekcie
personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra SR zriadil komisiu za účelom posúdenia posudku
a záveru z psychologického vyšetrenia policajta klinickým psychológom a vymenoval komisiu, ktorá

pozostáva z predsedu komisie, ktorým je klinický psychológ psychologického oddelenia Univerzitnej
nemocnice – Nemocnice svätého Michala, a. s. a dvoch členov, ktorými sú klinickí psychológovia
psychologického oddelenia Univerzitnej nemocnice – Nemocnice svätého Michala, a. s., v prípade
potreby klinický psychológ C. I. J. J. alebo klinický psychológ ministerstva. Predsedom komisie bola K.
L. M., klinický psychológ Univerzitnej nemocnice – Nemocnice svätého Michala, a. s., a členovia boli G.

N. N., klinický psychológ Univerzitnej nemocnice – Nemocnice svätého Michala, a. s. a G. O. F., klinický
psychológ Hasičského a záchranného zboru.

6. Na základe záveru odborného posudku z kontrolného psychologického vyšetrenia žalobcu, bolo
začaté podľa § 235 zákona č. 73/1998 Z. z. konanie o prepustení žalobcu titulom § 192 ods. 1 písm.

c/ zákona č. 73/1998 Z. z. Oznámenie o začatí konania o prepustení žalobcu zo služobného pomeru
príslušníka Policajného zboru, ako i výsledok z kontrolného psychologického vyšetrenia boli žalobcovi
oznámené dňa 13. júna 2023. Žalobca bol súčasne poučený podľa § 237 zákona č. 73/1998 Z. z., že
má právo na nahliadnutie do spisu s výnimkou protokolu o hlasovaní, a robiť si z neho výpisky. Žalobca
sa k oznámeniu o začatí konania o prepustení zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru

vyjadril písomne, prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 16. júna 2023, súčasťou ktorého bol
aj posudok klinického psychológa K. G. N. zo dňa 12. júna 2023 so záverom, že žalobca je duševne
spôsobilý na výkon štátnej služby. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť bola dňa 20. júna 2023 zaslaná
žiadosť primárke psychologického oddelenia Univerzitnej nemocnice – Nemocnice svätého Michala, a.s.
o zaujatie stanoviska k záverom týkajúcich sa duševnej spôsobilosti žalobcu na výkon štátnej služby

príslušníka Policajného zboru.

7. Zo správy č. UN-NsM-PSYCHOL-51/2023 psychologického centra Univerzitnej nemocnice –
Nemocnice svätého Michala, a.s. zo dňa 27. júna 2023 vyplýva, že klinická psychologička K. G.
N., ktorá dňa 12. júna 2023 vypracovala posudok, podľa psychologického nálezu disponovala iba

subjektívnymi údajmi vyšetrovaného, nemala k dispozícii objektívne údaje o správaní a prejavoch, na
základe ktorých bolo kontrolné psychologické vyšetrenie indikované. Absentuje štúdium prislúchajúcej
spisovej dokumentácie, dôkladný písomný popis problémového správania vypracovaný nadriadeným,
konzultácia s nadriadeným a spolupracovníkmi atď. V posudku od K. G. N. nie sú uvedené použitépsychodiagnostické metódy, na základe ktorých vyvodila záver psychologického vyšetrenia: „pacient
je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby“. K spôsobilosti na výkon štátnej služby je možné sa
vyjadriťlennazákladeznalostikritériíakontraindikáciíprepsychickúspôsobilosťnavýkonštátnejslužby

policajta a v neposlednom rade je dôležité poznanie prislúchajúcej dokumentácie, v ktorej sú uvedené
prejavy správania, na základe ktorých vyšetrovaný podstupuje kontrolné psychologické vyšetrenie,
anamnestický prehľad problémového správania počas výkonu služby a tiež nevyhnutne konzultáciu
s nadriadenými a spolupracovníkmi vyšetrovaného. Bez týchto uvedených komplexných krokov, z
ktorých kontrolné psychologické vyšetrenie pozostáva, sa nie je možné objektívne vyjadriť k psychickej

spôsobilosti na výkon štátnej služby policajta. Posudok a záver z kontrolného psychologického
vyšetrenia č. 240/2023 bol posúdený komisiou, ktorá bola zložená z troch nezávislých klinických
psychológov Univerzitnej nemocnice - Nemocnice svätého Michala, a.s. a Hasičského a záchranného
zboru. Komisia zasadala dňa 31. mája 2023, kde sa 3 členovia z 3 zhodli na závere „nie je duševne
spôsobilý na výkon štátnej služby“.

8. Dňa 19. septembra 2023 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie – Personálny rozkaz 1.
viceprezidenta Policajného zboru SR č. 48, ktorým rozhodol, že žalobca je podľa § 192 ods. 1 písm. c/
zákonač.73/1998Z.z.prepustenýzoslužobnéhopomeruvštátnejslužbepríslušníkaPolicajnéhozboru.
Dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru
bola skutočnosť, že nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby a skutočnosťou, ktorá uvedený

dôvod zakladala, bol záver odborného posudku z kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka
Policajného zboru v štátnej službe č. 240/2023 zo dňa 29. mája 2023, vydaného klinickým psychológom
Nemocnice sv. Michala, a.s. v Bratislave G. P. Q..

9. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SPSČ-

PO3-2024/000073-003 zo dňa 12. januára 2023 tak, že zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že v konaní o prepustení žalobcu zo
služobného pomeru príslušníka Policajného zboru bolo postupované striktne podľa vyššie uvedených
ustanovení všeobecne záväzných a interných právnych predpisov. Po zistení viacerých negatívnych
skutočností v správaní žalobcu počas výkonu štátnej služby sa vedúci obrátil na služobného psychológa

Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, ktorý odporučil kontrolné psychologické vyšetrenie
žalobcu u príslušného klinického psychológa. Nadriadený žalobcu s ustanovovacou pôsobnosťou
(riaditeľ Úradu kriminalistickej techniky prezídia Policajného zboru) sa po tomto odporučení obrátil
na služobného klinického psychológa Univerzitnej nemocnice - Nemocnice svätého Michala, a. s.
v Bratislave. Po vykonaní kontrolného psychologického vyšetrenia, spracovaní posudku a záveru

kontrolného psychologického vyšetrenia, oboznámení žalobcu s posudkom a záverom kontrolného
psychologického vyšetrenia v Univerzitnej nemocnice - Nemocnice svätého Michala, a. s. v Bratislave
a následnom vypracovaní úradného záznamu, zaslaní záveru kontrolného psychologického vyšetrenia
nadriadenému, oboznámení žalobcu so záverom tohto vyšetrenia nadriadeným, začatí konania o
prepustení žalobcu, vyjadrení sa žalobcu k veci, spracovaní návrhu na prepustenie zo služobného

pomeru, pristúpil príslušný nadriadený žalobcu - 1. viceprezident Policajného zboru k vydaniu
napadnutého rozhodnutia o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa
§ 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z. Zdôraznil, že jediným dôvodom prepustenia žalobcu
zo služobného pomeru bola existencia posudku služobného klinického psychológa so záverom o jeho
duševnej nespôsobilosti na výkon štátnej služby, čo je plne v súlade s uvedeným ustanovením zákona,

ktoré dané personálne opatrenie s daným záverom spája.

10. Konštatoval, že z obsahu zadováženého a do odvolacieho konania predloženého spisového
materiálu, ako aj z vyššie uvedeného, vyplýva, že prvostupňový orgán v plnej miere dodržal zákonný
postup predpokladaný citovanými ustanoveniami zákona č. 73/1998 Z. z. V napadnutom rozhodnutí

uvedený skutočný stav veci a z neho vyplývajúci dôvod prepustenia žalobcu zo služobného pomeru
príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z., teda existencia záveru
o žalobcovej duševnej nespôsobilosti na výkon štátnej služby v zákonom predpísanej forme - v posudku
služobného klinického psychológa, boli preukázané dôkazmi vykonanými a zadováženými v súlade s
právnymi predpismi. Príslušný nadriadený v personálnom konaní vykonal v súlade s platnou právnou

úpravou dôsledné prešetrenie danej veci. Žalobca v rámci prvostupňového konania nepredložil žiadny
relevantný dôkaz, ktorým by bolo možné spochybniť dostatočné a úplné skutkové zistenia správneho
orgánu prvého stupňa.11. K žalobcom vyjadrenej pochybnosti k možnej zaujatosti členov komisie k posúdeniu psychologického
posudku a záveru z kontrolného psychologického vyšetrenia žalobcu uviedol, že táto nie je na mieste.
Dodal, že ohľadom vyhodnotenia možnej zaujatosti predsedu a členov zriadenej komisie, je potrebné

uvedomiť si, že za objektívne nemožno považovať to, že má žalobca pochybnosti o zaujatosti z
dôvodu, že sú „kolegami“ služobného klinického psychológa, ktorý vypracoval záver z kontrolného
psychologického vyšetrenia. Pri takomto všeobecnom ponímaní možnej existencie zaujatosti, bez
ďalšieho rozširujúceho odôvodnenia možnej zaujatosti konkrétnych klinických psychológov, by bolo
nemožné zriadiť akúkoľvek komisiu v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a internými

predpismi vzťahujúcimi sa k zriaďovaniu takejto komisie. Keďže žalobca bližšie nešpecifikoval existujúce
dôvodyzaujatosti,nemožnosastoutonámietkoustotožniť,keďžepredsedaačlenoviazriadenejkomisie
môžu byť vylúčení z konania iba v prípade, keď je celkom zjavné, že ich vzťah k veci, účastníkom
alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti
nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne.

12.Taktiežoznačilzanesporné,žeustanovenie§192ods.1písm.c/zákonač.73/1998Z.z.jevovzťahu
kvšeobecnejúpravedokazovaniavkonanívoveciachslužobnéhopomerušpeciálnouprávnouúpravou,
pretože dôkazy pre uplatnenie inštitútu prepustenia policajta oproti § 238 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.
z. zužuje a podrobne špecifikuje druh, formu a pôvodcu dôkazu, ktorý je spôsobilý vyvolať konanie o
prepustení policajta, a o ktorý je ako jediný zákonný podklad možné oprieť záver o prepustení policajta

zo služobného pomeru. Zákonodarca takýto podklad jednoznačne špecifikoval, keď pri danom druhu
skončenia služobného pomeru výslovne obmedzil okruh dôkazov, ktorý je spôsobilý byť relevantným
podkladom pre takéto personálne opatrenie, iba na posudok služobného psychológa.

13. Zároveň konštatoval, že posudok služobného psychológa je vyžadovaný najmä pre jeho

komplexnosť a špecifickosť vzťahujúcu sa na potreby výkonu štátnej služby príslušníkov Policajného
zboru. Služobná činnosť policajta je fyzicky, ale najmä psychicky náročná, náročnejšia ako bežné
povolania v civilnej sfére. Pre výkon povolania policajta je teda prirodzené, že sú pre uchádzača
nastavené (okrem iných) špecifické psychologické podmienky, ktoré sa skúmajú špeciálnymi postupmi,
ktoré sa zameriavajú na konkrétne oblasti skúmania psychiky ako uchádzača o prijatie do

služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, tak aj pri aktívnych policajtoch. Tento proces je
nazývaný aj kontrolným psychologickým vyšetrením. Kontrolné psychologické vyšetrenie je komplexný
proces, ktorému predchádza predkontrolné psychodiagnostické vyšetrenie u klinického psychológa
Ministerstva vnútra SR, ktorý na základe výsledkov psychodiagnostického vyšetrenia odporučí policajta
na kontrolné psychologické vyšetrenie. Kontrolné psychologické vyšetrenie pozostáva zo štúdia

priloženej spisovej dokumentácie, ktorá zahŕňa informácie o služobnej činnosti a problémovom
správaní, disciplinárnych konaniach, úradných záznamoch, o podrobnom hodnotení vyšetrovaného jeho
nadriadeným, konzultácie so zadávateľom vyšetrenia a spolupracovníkmi vyšetrovaného, v prípade
potreby aj konzultácie s iným zdravotníckym pracovníkom.

14. Z posudku civilného psychológa (klinického psychológa K. G. N., ambulancia klinickej psychológie,
M + K Psychology, s. r. o., Kpt. Nálepku 11, Nové mesto nad Váhom) zo dňa 12. júna 2023, ktorý bol
predložený žalobcom, vyplýva, že civilný psychológ podľa psychologického nálezu disponoval výlučne
subjektívnymi údajmi vyšetrovaného, nemal k dispozícii objektívne údaje o správaní a prejavoch, na
základektorýchbolokontrolnépsychologickévyšetrenieindikované.Absentujetuštúdiumprislúchajúcej

spisovej dokumentácie, dôkladný písomný popis problémového správania vypracovaný nadriadeným,
konzultácia s nadriadeným a žalobcovými spolupracovníkmi, ktoré zakladali dôvod pre kontrolné
psychologické vyšetrenie.

15. Poukázal tiež na skutočnosť, že pri hodnotení psychickej spôsobilosti na výkon štátnej služby

sa postupuje podľa zoznamu kritérií a kontraindikácií pre psychickú spôsobilosť pre výkon štátnej
služby policajta, ktoré sú uvedené v prílohe č. 4 k nariadeniu o psychologickom vyšetrení. V súlade
s kritériami je zostavená batéria psychodiagnostických testov, na základe výsledkov, v ktorých sa
konštatuje splnenie kritérií, prípadne prítomnosť kontraindikácií pre psychickú spôsobilosť. V posudku
od civilného psychológa nie sú uvedené použité psychodiagnostické metódy, na základe ktorých

zhodnotil, že žalobca je spôsobilý na výkon štátnej služby. Ako už bolo uvedené, k spôsobilosti na
výkon štátnej služby je možné vyjadriť sa len na základe znalosti kritérií a kontraindikácií pre psychickú
spôsobilosť na výkon štátnej služby policajta a v neposlednom rade je dôležité poznanie prislúchajúcej
dokumentácie, v ktorej sú uvedené prejavy správania, na základe ktorých vyšetrovaný podstupujekontrolné psychologické vyšetrenie, anamnestický prehľad problémového správania počas výkonu
služby a tiež nevyhnutne konzultáciu s nadriadeným a spolupracovníkmi vyšetrovaného. Bez týchto
komplexných krokov, z ktorých kontrolné psychologické vyšetrenie pozostáva, civilný psychológ nie

schopný sa objektívne vyjadriť k psychickej spôsobilosti na výkon štátnej služby príslušníka Policajného
zboru. Uvedený posudok civilného psychológa teda nie je možné považovať za relevantný pre konanie
vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z.

16. Na základe vyššie uvedeného a s poukazom na čl. 1 ods. 3 nariadenia o psychologickom

vyšetrení konštatoval, že jediným špecializovaným psychologickým pracoviskom, ktoré je oprávnené
skúmať duševnú spôsobilosť na výkon štátnej služby v Policajnom zbore je psychologické pracovisko
Ministerstva vnútra SR, ktorého služobní psychológovia sú služobne zaradení na v prílohe 1 k nariadeniu
o psychologickom vyšetrení taxatívne vymedzených pracoviskách. Medzi vyššie vymedzených
služobných psychológov patrí aj žalobcom namietaná G. K. L. M., vedúci psychológ Psychologického
centra Univerzitnej nemocnice – Nemocnice svätého Michala, a. s.

17. Záverom zhrnul, že v odvolaní uplatnené námietky žalobcu nie je možné akceptovať a k týmto
námietkam, ako aj k celému konaniu o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka Policajného
zboru, je potrebné uviesť, že oprávnený služobný orgán v konaní o prepustení postupoval a rozhodol
v súlade so zákonom č. 73/1998 Z. z. a vychádzal z riadne zisteného skutočného stavu veci. Úplne a

spoľahlivo zistil skutkové okolnosti, ustálil skutkový stav a vo vzťahu k duševnej spôsobilosti žalobcu
na výkon štátnej služby preukázal existenciu posudku služobného klinického psychológa so záverom
o jeho duševnej nespôsobilosti na výkon služby, ako aj zákonnosť postupu vedúceho k jeho vydaniu,
čo nepochybne zakladá dôvod jeho prepustenia zo služobného pomeru. Všetky dôkazy obsiahnuté
v zadováženom administratívnom spise, ktoré považoval za postačujúce pre vydanie napadnutého

rozhodnutia oprávnený orgán zhromaždil a vykonal v súlade so zákonom, zhodnotil ich jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech žalobcu a
dospel k záveru, že zakladajú relevantné dôvody zodpovedajúce skutkovej podstate prepustenia podľa
ustanovenia § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z. Vyhodnotenie všetkých tvrdení žalobcu viedlo
k záveru, že tieto neboli spôsobilé spochybniť riadne zistenie skutočného stavu veci tak, ako je tento

vyjadrený v napadnutom rozhodnutí.

II.
Žaloba

18. Správnou žalobou zo dňa 23. marca 2024 sa žalobca domáhal prieskumu zákonnosti a zrušenia
rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2024/000073-003 zo dňa 12. januára 2023, ako aj rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa č. 48 zo dňa 19. septembra 2023, z dôvodov, že napadnuté ako aj
preskúmavanérozhodnutiesúnepreskúmateľnéprenedostatokdôvodov,akoajžedošlokpodstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie

nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

19. Žalobca uviedol, že už od počiatku, kedy mal byť vyslaný na psychologické vyšetrenie, namietal
nedôvodnosť príkazov a pokynov nadriadených, nedôvodnosť a nezákonnosť konania voči jeho osobe.
Ďalej namietal, že následne nadriadený začal konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru, kde

tento opakovane namietal nezákonné postupy. Zároveň dodal, že navrhoval vykonanie dôkazov, ktoré
by boli v jeho prospech, prípadne by mohli vyvrátiť nezákonné podklady, na základe ktorých sa musel
zúčastniť psychologického vyšetrenia.

20. Zároveň tiež navrhol vykonať dôkazy svedčiace v prospech žalobcu a to zabezpečiť všetky podklady,

ktoré boli doručené z Úradu kriminalistickej techniky prezídia Policajného zboru k osobe žalobcu
pre vykonanie psychologického vyšetrenia, evidované na psychologickom pracovisku Ministerstva
vnútra SR pod č. SPSČ-CVP2-2023/000775, ako aj tie, ktoré vznikli v priebehu vyšetrenia (kompletná
dokumentácia zo psychologického vyšetrenia vrátane spracovaného posudku, k čomu udelil výslovný
súhlas správnemu orgánu a aj odvolaciemu orgánu na jeho vyžiadanie i oboznámenie sa s ním) a boli

použité pre psychologické hodnotenie vypracované služobným psychológom.

21. Rovnako tak navrhol zabezpečiť všetky podklady, ktoré boli doručené z Úradu kriminalistickej
techniky prezídia Policajného zboru k osobe žalobcu k vykonaniu psychologického vyšetrenia,evidované v Nemocnici sv. Michala, a. s. pod č. R./XXXX, za účelom oboznámenia sa s nimi, ako aj
podklady, ktoré vznikli v priebehu vyšetrenia (kompletná dokumentácia z kontrolného psychologického
vyšetrenia vrátane posudku, k čomu udelil správnemu orgánu aj odvolaciemu orgánu výslovný súhlas na

jeho vyžiadanie a oboznámenie sa s ním správnemu orgánu) a boli použité pre psychologické vyšetrenie
vrátane spracovaného posudku, záveru z kontrolného psychologického vyšetrenia vypracovaného
klinickým psychológom a záznamu o posúdení posudku, záveru tohto vyšetrenia zriadenou komisiou.
Aj s poukazom na vyššie uvedené navrhol zabezpečiť registratúrny záznam s podkladmi, ktoré
mali byť zaslané pod č. PPZ-KT-OKTBA2-2023/022832-007 z Úradu kriminalistickej techniky prezídia

Policajného zboru Ministerstva vnútra SR do Univerzitnej nemocnice – Nemocnice svätého Michala,
a. s., ako aj kontrolné psychologické vyšetrenie žalobcu, čo vyplýva z obsahu záznamu z Univerzitnej
nemocnice – Nemocnice svätého Michala, a.s. pod ich číslom R./2023 zo dňa 21. apríla 2023, k čomu
udelil výslovný súhlas na ich zabezpečenie a oboznámenie sa s nimi.

22. Súčasne namietal, že napádaný personálny rozkaz nie je podpísaný správnym orgánom, ale zrejme

len úradníčkou, ktorá vyhotovila tento rozkaz, čím rozhodnutie trpí takou formálnou chybou, ktorá má
za následok jeho neplatnosť.

23. Podľa žalobcu tiež personálny rozkaz javí známky arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti, keďže sa
správny orgán sa nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré žalobca namietal a alibisticky sa vyjadril ku

skutočnostiam, ktoré nemajú vplyv na konanie, pričom správny orgán nevykonal žiaden dôkaz, ktorý
žalobca navrhoval, a ktorý by mal svedčiť v jeho prospech, čím bolo porušené jeho právo na obhajobu
a spravodlivý proces. Dôkazy, o ktoré sa opieral, boli vykonštruované a nepravdivé s čím sa však
správny orgán nevysporiadal. Doplnil, že žalovaný vo svojom odôvodnení reprodukoval stanovisko
prvostupňového orgánu, pričom v zásade len doplnil rozhodnutie prvostupňového orgánu o výklad

ustanovení zákona č. 73/1998 Z. z., avšak na zásadné pochybenia prvostupňového orgánu reagoval
nelogicky, a teda sa riadne nevysporiadal s odvolaním žalobcu.

24. Taktiež žalovanému vyčítal, že v danom prípade nebol dostatočne objektívne zistený skutkový stav
a posúdené všetky okolnosti. Uviedol, že znalecké posudky, hoc boli rovnocenné avšak s opačnými

názormi, neboli správne vyhodnotené, resp. bol vyhodnotený len posudok, ktorý bol vyhotovený
v neprospech žalobcu. Takéto dôkazy nedávajú jednoznačný záver o nespôsobilosti na výkon štátnej
služby, pretože neboli vykonané ďalšie, nutné úkony. Preto namietal, že rozhodnutím žalovaného, ale
i prvostupňového orgánu mu bolo odňaté právo preukázať svoju nevinu, teda mu bolo odňaté právo
na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Poukazujúc na vyššie uvedené sa domnieval,

že vzhľadom na tak ultimátny zásah do jeho života, mal právo, aby jeho stav bol riadne prešetrený a
zdokumentovaný.

25. V závere žaloby namietal, že nielen námietkami v odvolaní, ale počas celého konania namietal
postup nadriadených ako aj postup pri vyšetreniach a jeho vyhodnotení. Zdôraznil, že ním predložené

dôkazy, buď neboli akceptované v rozpore s právnymi predpismi, alebo boli jeho návrhy, ktorými by vedel
preukázať nedôvodnosť postupu proti jeho osobe zamietnuté, resp. neakceptované.

III.
Vyjadrenie žalovaného

26. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 16. decembra 2024 navrhol žalobu zamietnuť. K
námietke žalobcu, že počas konania, ako aj v odvolacom konaní bol nezákonný postup nadriadených,
ako aj postup pri vyšetreniach a jeho vyhodnotení, nakoľko mal za to, že od počiatku mali byť porušované
predpisy enormným spôsobom, uviedol, že žalobca údajné enormné porušovanie predpisov zo stany

žalovanéhonijakonekonkretizoval,pretoniejemožnéknimsarelevantnevyjadriťresp.zaujaťktakýmto
všeobecným až vágnym tvrdeniam stanovisko. Žalovaný preto v celom rozsahu popiera uvedené
tvrdenia žalobcu, má za to, že nie sú dôvodné.

27. Mal za to, že zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, pričom v prípade žalobcu nebol priestor na

správnuúvahuzdôvodu,žeprepusteniezoštátnejslužbypríslušníkaPolicajnéhozborupodľa§192ods.
1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z. nie je normotvorcom daná ako možnosť, ale v prípade, že príslušník
Policajného zboru nie je podľa posudku služobného klinického psychológa duševne spôsobilý na výkon
štátnej služby, prepustí sa zo služobného pomeru. Zákon č. 73/1998 Z. z. vo svojej normatívnej častiprepustenie z uvedeného dôvodu neustanovuje ako možnosť, ale ako povinnosť (viď slovné spojenie
„ ..sa prepustí“). Nadriadený nemal preto možnosť, prihliadať na žalobcom tvrdené všetky okolnosti.

28. Zdôraznil tiež, že skutočnosť, že návrhom na vykonanie dôkazov, ktoré navrhol žalobca, nebolo
vyhovené, nezakladá nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Preskúmanie tvrdení obsiahnutých v
úradnom zázname nebolo dôvodné, pretože predmetom konania nebolo preukazovanie pravdivosti
tvrdení uvedených v úradnom zázname a tiež preto, že toto by nijakým spôsobom neprispelo k
objasneniu podstaty veci, teda neviedlo by k záveru, či žalobca je alebo nie je duševne spôsobilým

na výkon štátnej služby. Žalovaný podotkol, že úlohou nadriadeného v konaní nebolo dokazovať, či
tvrdeniauvedenévúradnomzáznamesúpravdivéalebonie.Jednalosaoinformácie,resp.indíciu,ktorá
dostatočne odôvodňovala nariadenie kontrolného psychologického vyšetrenia a to najmä po udalosti
z marca 2022 v Prešove, kedy policajt služobnou zbraňou zastrelil kolegu. Informácie obsiahnuté v
úradnom zázname boli podľa žalovaného vyhodnotené správne, pričom bolo potrebné prihliadnuť na
skutočnosť, že žalobca bol v danom čase držiteľom zbrojného preukazu a vlastnil (žalovanému nie je

známe či aj v súčasnosti vlastní) svoju súkromnú krátku strelnú zbraň, vrátane služobnej.

29. Rovnako tak poukázal na špecifickosť štátnej služby príslušníka Policajného (ozbrojeného) zboru,
ktorýsapriamopodieľanavýkonemociverejnej,jelogickýmpredpokladom,žepsychologickévyšetrenie
spôsobilosti na výkon štátnej služby príslušníka Policajného zboru vykonáva špecializované pracovisko,

resp. služobný psychológ a nie ktorákoľvek fyzická osoba s dosiahnutým univerzálnym psychologickým
vzdelaním.

30. Žalobca právo podať repliku nevyužil.

IV.
Verejné vyhlásenie rozsudku

31. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie
vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej aj ako „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré
mu prechádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

32. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania dňa 19. februára 2026, nakoľko boli
splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Účastníci konania o nariadenie

pojednávania vo veci nežiadali. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 10. februára 2026
oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva
spravodlivosti SR.

V.

Relevantné právne predpisy

33. Podľa § 14 ods. 1 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajtom môže byť štátny občan Slovenskej
republiky starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, a je zdravotne, telesne a duševne
spôsobilý na výkon služby.

34. Podľa § 48 ods. 3 písm. s/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt je povinný podrobiť sa lekárskej
prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej
spôsobilosti na výkon štátnej služby.

35. Podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak
podľa posudku služobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby.

36. Podľa § 193 ods. 1 zákona návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru spracováva
spravidla jeho bezprostredne nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho bezodkladne

služobným postupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení
policajta zo služobného pomeru.
37. Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne
a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné;pri prepustení z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. b/ a c/ sa v odôvodnení rozhodnutia o
prepustení uvedú len závery rozhodnutia lekárskej komisie alebo závery posudku služobného klinického
psychológa.

38. Podľa § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. ak bol policajt prepustený z dôvodov uvedených v § 192
ods. 1 písm. c/ až g/, možno skončiť služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení.

39. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,

musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V
písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a
označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie
toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania
vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto
rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa

v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.

VI.
Právne posúdenie veci správnym súdom

40. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi

ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

41. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie

správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,

ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

42. Hlavnou úlohou Policajného zboru je chrániť záujmy spoločnosti. V tejto súvislosti sú na činnosť
Policajného zboru kladené vyššie nároky a príslušníci Policajného zboru majú väčšiu zodpovednosť za
svoje konanie. Okrem toho zákon č. 73/1998 Z.z. ustanovuje podmienky zotrvania policajta v štátnej

službe príslušníka Policajného zboru, pričom jednou z týchto podmienok je, že policajtom môže byť len
osoba zdravotne, telesne a duševne spôsobilá na výkon služby.

43. Správny súd v úvode poukazuje na to, že prepustenie policajta zo služobného pomeru je jedným zo
spôsobov skončenia služobného pomeru podľa § 189 zákona č. 73/1998 Z.z. Má formu jednostranného

právneho úkonu smerujúceho k zániku služobného pomeru. V kontexte na dôvod prepustenia žalobcu
podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. platí pravidlo, že príslušník Policajného zboru
musí spĺňať podmienku duševnej spôsobilosti nielen pri prijatí do služobného pomeru (§ 14 ods.
1 písm. d/ v spojení s § 14a ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.), ale aj počas celej doby trvania
služobného pomeru. Na zistenie, či spĺňa túto podmienku, je povinný podrobiť sa psychologickému

vyšetreniu na zistenie duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby. Postup pri psychologickom
vyšetreníjeupravenýinternýmpredpisom,aktuálnenariadenímministerstvavnútraSlovenskejrepubliky
č. 31/2020 o psychologickom vyšetrení. Nadriadený s ustanovovacou pôsobnosťou môže nariadiť
kontrolné psychologické vyšetrenie príslušníka Policajného zboru, u ktorého sa začali prejavovať
také zmeny v správaní, ktoré spochybňujú jeho spoľahlivosť a spôsobilosť pre výkon štátnej služby.

Kontrolné psychologické vyšetrenie príslušníka Policajného zboru vykoná služobný klinický psychológ.
Predmetom kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka Policajného zboru je preskúmanie
oblastí intelektových, výkonových a osobnostných predpokladov vrátane záujmov a sebahodnotenia,
respektíve identifikácia kontraindikácií psychickej spôsobilosti na výkon štátnej služby príslušníkaPolicajného zboru. S uvedeným sa úzko spája aj kľúčová žalobná námietka, spočívajúca v tvrdení,
že v správnom konaní neboli vykonané dôkazy svedčiace v prospech žalobcu, pričom žalobca nemal
možnosť sa oboznámiť s podkladmi použitými na psychologické hodnotenie, vypracované služobným

klinickým psychológom, samotným posudkom, ani sa k tomuto vyjadriť.

44. Správny súd ďalej zdôrazňuje, že konanie vo veciach prepustenia príslušníka Policajného zboru
zo služobného pomeru je správnym konaním, v rámci ktorého sa rozhoduje o verejných subjektívnych
právach a povinnostiach prepusteného (prepúšťaného) príslušníka Policajného zboru. Za takého stavu

musia byť splnené základné procesné požiadavky kladené na správne konanie čo do naplnenia
požiadavky, aby bol tento oboznámený so všetkými podkladmi, majúcimi pre rozhodnutie príslušného
orgánu zásadný význam. Len takýto postup príslušníkovi Policajného zboru zabezpečí procesný priestor
adekvátne reagovať na zásadné okolnosti tvoriace podklad pre vydanie rozhodnutia. Je teda žiadúce,
aby mal príslušník Policajného zboru možnosť sa riadne oboznámiť s podkladmi, z ktorých následne
vydané rozhodnutie vychádza a zároveň, aby mal možnosť sa k týmto podkladom relevantne vyjadriť.

Rovnako tak správny súd zdôrazňuje, že rozhodnutia vo veciach služobného pomeru, týkajúce sa
prepustenia zo služobného pomeru sú plne preskúmateľné v správnom súdnictve na základe správnej
žaloby. V tu prejednávanej veci bol žalobca prepustený zo služobného pomeru z dôvodu, že podľa
posudku služobného klinického psychológa nebol duševne spôsobilý na výkon štátnej služby (§ 192
ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z.). Na uvedené zároveň čo do obsahovej stránky nadväzuje

ustanovenie § 194 ods. 1 veta za bodkočiarkou menovaného zákona, v zmysle ktorého pri prepustení
z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. c/ sa v odôvodnení rozhodnutia o prepustení uvedie
len záver posudku služobného klinického psychológa. Uvedené ustanovenia však aj s ohľadom na
vyššie zmieňované tézy nemôžu predstavovať prekážku pre žalobcu, aby sa nemohol oboznámiť
skľúčovýmpodkladomprerozhodnutie,tedasposudkomvyhotovenýmpríslušnýmslužobnýmklinickým

psychológom, respektíve s jeho podstatnou časťou. Posudok je potrebné chápať ako kľúčový podklad
pre rozhodnutie o prepustení príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru, čo napokon
explicitne vyplýva aj zo samotného zákonného znenia § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z.,
ktoré výslovne hovorí o posudku služobného klinického psychológa. Nič na tom nemení ani fakt, že
žalobca bol oboznámený so záverom kontrolného psychologického vyšetrenia, keďže fakticky, tento

záver obsahuje výlučne výrok o tom, že spĺňa, alebo nespĺňa podmienky duševnej spôsobilosti na
výkon štátnej služby v Policajnom zbore bez uvedenia akýchkoľvek bližších dôvodov, ako k takému
záveru príslušný služobný klinický psychológ dospel. Za takého stavu je potom žiadúce, aby príslušník
Policajného zboru bol s týmto podkladom (prípadne aspoň s jeho podstatnou časťou) oboznámený,
pretože, v opačnom prípade nepozná dôvody, pre ktoré príslušný služobný klinický psychológ dospel

k záveru o jeho duševnej nespôsobilosti na výkon štátnej služby, z ktorého dôvodu je potom jeho
schopnosť namietať nezákonnosť, prípadne spochybniť takto služobným klinickým psychológom prijaté
závery v podstatnej miere oslabená (mutatis mutandis rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp.
zn. 6Ssk/90/2025 zo dňa 20. novembra 2025).

45.Správnysúdtaktieždávadopozornosti,žeNajvyššísprávnysúdSRvrozsudkusp.zn.6Ssk/90/2025
zo dňa 20. novembra 2025 konštatoval, že „tak žalovaný ako aj samotný prvostupňový správny orgán nie
sú (a ani nemôžu byť) len akýmisi pasívnymi vykonávateľmi rozhodnutia prijatého príslušnou komisiou,
ktorý len formálne prevezmú komisiou prijaté závery. Je totiž potrebné si uvedomiť, že je to výlučne
nadriadený vybavený personálnou pôsobnosťou, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení príslušníka

zo služobného pomeru. Rovnako bezprostredne nadriadený príslušníka spracúva návrh na prepustenie
zo služobného pomeru a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na ďalšie opatrenie
nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť. Z uvedeného je zrejmé, že zodpovednosť ohľadom
prepustenia príslušníka „leží na pleciach“ nadriadeného a nie komisie, ktorá v zmysle príslušného
rozkazu posudzuje výlučne duševnú (ne)spôsobilosť príslušníka. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že

je to práve nadriadený, v tomto prípade riaditeľ ústavu (alebo generálny riaditeľ zboru), ktorý môže
nariadiť kontrolné psychologické vyšetrenie príslušníka zboru, u ktorého sa začali prejavovať také
zmeny v správaní, ktoré spochybňujú jeho spoľahlivosť a spôsobilosť pre výkon štátnej služby; žiadosť
o vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia podáva riaditeľovi ústavu alebo generálnemu
riaditeľovi zboru nadriadený príslušníka zboru, u ktorého sa začali uvedené zmeny prejavovať (§ 9 ods.

1 rozkazu 21/2020)“.

46. Na zvýraznenie významu vyššie uvedeného správny súd tiež poukazuje na závery Najvyššieho
správneho súdu SR, vyslovené v rozsudku sp. zn. 6Ssk/90/2025 zo dňa 20. novembra 2025 vo vzťahuk možnosti kontroly posudku služobného klinického psychológa zo strany správneho orgánu v rámci
administratívneho konania, keď tento konštatoval, že „takýto podklad môže podliehať kontrole zo strany
správneho orgánu v priebehu správneho konania a následne, v ďalšej fáze aj prieskumu v procese

súdneho preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného na základe takéhoto podkladu, napríklad
z hľadiska jeho vád, nedostatku opory v administratívnych spisoch, rozporu so spismi, alebo tiež
z hľadiska vád konania v priebehu zisťovania skutkového stavu. Podporne možno na tomto mieste tiež
odkázaťnarozsudoknajvyššiehosprávnehosúduz26.apríla2023,sp.zn.7Ssk/14/2022,podľaktorého
cit.: „ (...) Z 192 ods. 1 písm. c/ z. č. 73/1998 Z.z. nesporne vyplýva, že podkladom pre rozhodnutie je

posudok služobného klinického psychológa, avšak v súlade s ustanovením § 233 ods. 2 predmetného
zákona je povinnosťou správneho orgánu rešpektovať základného zásady správneho konania, medzi
ktoré tiež patrí zásada materiálnej pravdy. Konanie vo veciach služobného pomeru je upravené v
dvanástej časti cit. zákona. Z ustanovení zákona vyplýva povinnosť pred vydaním rozhodnutia presne
a úplne zistiť skutočný stav veci, a to najmä v prípade, keď dochádza k takému závažnému zásahu do
subjektívnychprávžalobcu,akojetopriprepustenípolicajtazoslužobnéhopomeru.Jetiežnepochybné,

žeodbornýposudokpredstavujedôkazpodliehajúcihodnotiacemuprocesuzostranysprávnehoorgánu.
Pokiaľ dôjde v rámci dokazovania k spochybneniu odborných záverov takého dôkazu, je povinnosťou
správneho orgánu, aby tieto pochybnosti vyvrátil zákonnými prostriedkami.“ V tomto smere uvedenú
situáciu možno porovnať napríklad so súdnym prieskumom vo veciach sociálnych, kedy kľúčový podklad
pre vydanie rozhodnutia v niektorých prípadoch predstavuje lekársky posudok / lekárska správa, pričom

tak správny orgán ako aj samotný správny súd si nemôžu pre nedostatok vlastných odborných znalostí
a skúseností urobiť úsudok sami o záveroch plynúcich z týchto lekárskych posudkov / správ. Avšak,
i s ohľadom na tento fakt, takýto podklad (lekársky posudok / lekársku správu) je potrebné hodnotiť ako
každý iný dôkaz a iba taký posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti a presvedčivosti môže predstavovať
rozhodujúci dôkaz v kontexte na posudzovanie zákonnosti rozhodnutia, ktoré z tohto posudku vychádza.

Konkrétne a príkladmo možno spomenúť súdny prieskum rozhodnutí Sociálnej poisťovne vo veciach
invalidných dôchodkov, kedy primárna otázka ustálenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia a na
to nadväzujúceho ustanovenia percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
prináleží výlučne posudkovému lekárovi sociálnej poisťovne, čo však nebráni prieskumu takéhoto
(odborného) podkladu z hľadiska jeho presvedčivosti a úplnosti (pozri napríklad rozsudok najvyššieho

správneho súdu z 29. mája 2025, sp. zn. 6Ssk/10/2025, prípadne rozsudok z 10. mája 2023, sp. zn.
6Ssk/84/2022 vecne týkajúci sa vyhotovenia preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
podľa zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného
postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)“.

47. Nemožno sa tiež stotožniť so záverom žalovaného, že žalobca bol s posudkom oboznámený dňa
05. júna 2023. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca sa dňa 13. júna 2023 oboznámil
s oznámením o začatí konania o prepustení zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru a tiež
so záverom z kontrolného psychologického vyšetrenia. Je potrebné rozlišovať (psychologický) posudok
a záver zo psychologického vyšetrenia príslušníka zboru. Samotný zákon č. 73/1998 Z.z. rozlišuje medzi

posudkom (§ 192 ods. 1 písm. c/) a záverom posudku (§ 194 ods. 1), a teda nemožno im priznať rovnaký
účel a význam, keďže v opačnom prípade by bol použitý iba jeden z nich.

48. Správny súd taktiež považuje za potrebné dať do pozornosti aj závery Najvyššieho správneho súdu
SR, konštatované v rozsudku sp. zn. 6Ssk/90/2025 zo dňa 20. novembra 2025, a to ohľadom povinnosti

mlčanlivosti plynúcej z § 3 zákona č. 199/1994 Z.z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore
psychológov v znení neskorších predpisov, nakoľko táto súvisí s námietkou žalobcu, že tento nebol
oboznámený s posudkom tvoriacim podklad pre vydanie rozhodnutia o jeho prepustení zo služobného
pomeru. Najvyšší správny súd SR v predmetnom rozsudku dospel k záveru, že „V súvislosti s odkazom
na povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa služobný klinický psychológ (respektíve

komisia) dozvedel v súvislosti so psychologickou činnosťou so žalobcom a plynúcu z vtedy platného
a účinného zákona č. 199/1994 Z.z. [zrušený zákonom č. 242/2025 Z.z. o psychologickej činnosti a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinným od 26. septembra 2025 (s
výnimkou článku I až III., body 4 až 10 v článku IV, článku V a VI, ktoré nadobudli účinnosť 01. októbra
2025; pozn. súdu] najvyšší správny súd uvádza, že podľa § 3 ods. 2 zákona č. 199/1994 Z.z. povinnosti

mlčanlivosti môže zbaviť psychológa len klient alebo jeho zákonný zástupca. Ak by to malo byť na
škodu klienta, psychológ dodrží princíp mlčanlivosti aj napriek súhlasu na jeho porušenie. Z obsahu
administratívneho spisu ako aj z jednotlivých vyjadrení účastníkov konania nie je zrejmé, či žalobca
postupoval takýmto spôsobom a „psychológa“ zbavil mlčanlivosti, prípadne, či bol vôbec s takoutomožnosťou oboznámený. Rovnako nie je zrejmé, či aj s ohľadom na účel, ktorý plní práve povinnosť
mlčanlivosti chrániaca dotknutú osobu pred možným či už únikom, alebo zneužitím dôverne získaných
informácií, je možné odkazovať na túto povinnosť aj vo vzťahu k samotnej posudzovanej osobe, ktorá sa

domáha sprístupnenia dôverných informácií o svojej osobe za účelom ďalšieho postupu, predovšetkým
riadnej a efektívnej ochrany svojich subjektívnych práv, prípadne právom chránených záujmov zvlášť
v personálnom konaní vyústiaceho do prepustenia žalobcu zo služobného pomeru.“ V nadväznosti na
uvedenésprávnysúdpoukazujenaskutočnosť,ževdanomprípadejezobsahuadministratívnehospisu
ako aj z podanej žaloby zrejmé, že žalobca súhlasil s tým, aby správny orgán vyžiadal a následne sa

oboznámil s kompletnou dokumentáciou z kontrolného psychologického vyšetrenia vrátane posudku.

49. Relevanciu však správny súd nemohol priznať žalobnej námietke, spočívajúcej v tvrdení, že
napádaný personálny rozkaz nie je podpísaný správnym orgánom, ale zrejme len úradníčkou, ktorá
vyhotovila tento rozkaz, čím rozhodnutie trpí takou formálnou chybou, ktorá má za následok jeho
neplatnosť. Vo vzťahu k uvedenému je potrebné uviesť, že v zmysle § 266 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.

rozhodnutie o prepustení sa oznamuje doručením jeho odpisu. Doručuje sa do vlastných rúk policajta v
služobnom úrade, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno odpis rozhodnutia doručiť
policajtovi priamo, doručí sa poštou na poslednú známu adresu policajta ako doporučená zásielka
s doručenkou s poznámkou „do vlastných rúk“. Uvedené v praxi znamená, že príslušný nadriadený
podpisuje originál personálneho rozkazu (t. j. len výtlačok č. 1) a ostatné výtlačky sa vyhotovujú a

následne doručujú formou odpisu. Preto bol žalobcovi v súlade s § 241 a § 266 zákona č. 73/1998 Z. z.
doručený odpis napadnutého rozhodnutia, nie jeho originál, z ktorého dôvodu tento výtlačok (odpis) nie
je podpísaný vlastnou rukou 1. viceprezidentom Policajného zboru.

50. S odkazom na uvedené tak správny súd vyhodnotil podanú žalobu ako dôvodnú, a preto s odkazom

na § 191 ods. 1 písm. g/ SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na
ďalšie konanie.

51. V rámci ďalšieho konania je žalovaný viazaný právnym názorom správneho súdu, v súlade s
ktorým bude v ďalšom konať a rozhodne vo veci samej. Úlohou žalovaného bude žalobcu oboznámiť

s posudkom služobného klinického psychológa (prípadne aspoň s jeho podstatnou časťou), ktorý slúžil
ako podklad preskúmavaného rozhodnutia, za účelom zabezpečenia práva účastníka konania namietať
nezákonnosť resp. spochybniť služobným klinickým psychológom prijaté závery, a následne opätovne
vyhodnotiť skutkové okolnosti veci, resp. dôkaznú situáciu, a vo veci znovu rozhodnúť.

52. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v
zmysle § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný. Pokiaľ by žalovaný v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd by opätovne zrušil jeho rozhodnutie z tých
istých dôvodov, môže mu správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť pokutu v súlade
s citovaným zákonným ustanovením.

53. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške
ktorejrozhodnesprávnysúdpoprávoplatnostitohtorozsudkusamostatnýmuznesením,ktorévydávyšší
súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.

54. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia

na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.

a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).