Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 18, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6Sf/5/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100150
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Maukš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100150.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša (sudca

spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Aleny Majerovej, vo veci žalobcu
LUBIA s.r.o., Údernícka 3, 851 01 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 47 411 295, zast. Mgr.
Mgr. Martinom Danišovičom, advokátom, Drieňová 1/D, 821 01 Bratislava, proti žalovanému Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103600180/2024 zo dňa 17. 12. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Daňový úrad Trenčín (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2021. V kontrolovanom zdaňovacom období
si žalobca uplatnil odpočítanie DPH (okrem iného) z dvoch faktúr od dodávateľa LIZARD TN, s.r.o.
(predtým LIZARD SPORT s.r.o.), Gorkého 10, 811 01 Bratislava, IČO: 53 072 596, a to (1) č. 26082021
zo dňa 26. 08. 2021 so základom dane 12.000 eur, DPH 2.400 eur s predmetom: vyčistenie areálu

aquafunpark, umytie a vyčistenie nafukovacích atrakcií, rozloženie lehátok, dezinfekcia atrakcií, kosenie
v areáli a (2) č. 26082021/1 zo dňa 26. 08. 2021 so základom dane 12.475 eur, DPH 2.495 eur
s predmetom: upratanie 1-izbového apartmánu v množstve 192 ks, upratanie 2-izbového apartmánu
v množstve 346 ks, upratanie 3-izbového apartmánu v množstve 27 ks. Správca dane v priebehu
daňovej kontroly listom zo dňa 17. 10. 2022 podľa § 46 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „daňový poriadok“) oznámil žalobcovi svoje pochybnosti ohľadom toho, že práce deklarované

na uvedených faktúrach boli dodané dodávateľom LIZARD TN, s.r.o., pričom nebolo zistené, že by
boli dodané iným platiteľom dane, a vyzval žalobcu, aby sa pochybnostiam vyjadril, neúplne údaje
doplnil, nejasnosti vysvetlil a pravdivosť údajov riadne preukázal. Pochybnosti správcu dane spočívali
v tom, že dodávateľ žalobcu LIZARD TN s. r. o. nemá žiaden majetok potrebný na výkon podnikateľskej
činnosti, nemá zamestnancov, v čase kedy mali byť služby žalobcovi dodané nebol A. B. (s ktorým
žalobca za dodávateľa komunikoval) spoločníkom ani konateľom dodávateľa LIZARD TN s.r.o. Žalobca
v kontrolovanom zdaňovacom období august 2021 vykázal tržbu z prevádzkovania aquafunparku

v celkovej sume 1.361 eur, z toho 20 % daň 226,84 eur, pričom náklady z vyššie uvedených faktúr
niekoľkonásobne prevyšovali príjem z tejto činnosti, čo robí prevádzku neekonomickú. Služby mali byť
dodávateľom LIZARD TN s.r.o. dodané na základe písomných objednávok, ktoré boli vystavené až
následne dňa 16. 08. 2021, pričom služby boli dodané na prelome júna a júla 2021 a od začiatkuaugusta 2021 mali byť vykonávané upratovacie práce. Suma vyplatená dodávateľovi LIZARD TN s.r.o.
za upratovacie služby bola vysoko nadhodnotená v porovnaní so sumou, ktorú daňový subjekt uhradil
za tie isté služby v období júl 2021 inému dodávateľovi za také isté služby (Roman Zemančík L&V).

Žalobca nepredložil správcovi dane žiadnu evidenciu s počtom prenajatých apartmánov v auguste 2021
a evidenciu ubytovaných nepredložil ani správcovi miestnej dane z ubytovania obci Veľká Lomnica
v rozpore s § 9 VZN č. 3/2020 o miestnych daniach. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane
protokol č. 103246563/2022 zo dňa 30. 11. 2022, v rámci ktorého žalobcovi neuznal odpočítanie DPH
z vyššie uvedených faktúr.

2. Správca dane v poradí prvým rozhodnutím č. 101168556/2023 zo dňa 28. 04. 2023 vyrubil
žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie august 2021 v sume 4.895 eur, pretože mu neuznal
právo na odpočítanie DPH z vyššie uvedených faktúr od dodávateľa LIZARD TN, s.r.o. Na odvolanie
žalobcu žalovaný v poradí prvým rozhodnutím č. 102744656/2023 zo dňa 03. 11. 2023 v poradí prvé
rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení

uviedol, že rozhodnutie správcu dane vychádza z nedostatočného zistenia skutkového stavu veci
a je nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenie. Správca dane následne doplnil dokazovanie
výzvou žalobcovi na predloženie zoznamu zamestnancov so špecifikáciou vykonávanej práce, čo
žalobca nepredložil. Správca dane tiež vypočul 9 svedkov vykonávajúcich práce u žalobcu. Po
doplnení dokazovania správca dane rozhodnutím č. 101931885/2024 zo dňa 04. 07. 2024 (ďalej len

„prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie august 2021 v sume
4.895 eur. V odôvodnení uviedol, že žalobcovi nepriznal právo na odpočítanie DPH z vyššie uvedených
faktúr od dodávateľa LIZARD TN, s.r.o. pre nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok
v zmysle § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
(ďalej len zákon o „DPH“), pretože žalobca nepreukázal, že disponoval materiálnou existenciou plnenia.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č.
103600180/2024 zo dňa 17. 12. 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že správca dane listom zo dňa 17. 10. 2022 oboznámil
žalobcu s pochybnosťami a vyzval ho na ich odstránenie v súlade s § 46 ods. 5 daňového poriadku,

čím preniesol dôkazné bremeno na žalobcu. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že objektívne
preukázal prijaté plnenie, ale mal za to, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol. Žalovaný poukázal
na výpoveď konateľa žalobcu, ktorý nevedel špecifikovať práce ani ich rozsah, pretože pri ich výkone
nebol. Tiež poukázal na rozdiely vo výpovediach konateľa žalobcu, svedka B. (konateľ dodávateľa
LIZARD TN, s.r.o.) a svedkyne A. (zamestnankyňa žalobcu) ohľadom cenovej ponuky a osôb, ktoré

mali fakturované práce vykonávať. Objednávky predložené žalobcom boli vystavené až po začatí
fakturovaných prác. Ani predložené fotografie nepreukazujú dodanie prác, nakoľko nie je zrejmé,
kedy vznikli a nie z nich možné určiť činnosť, ktorú mal svedok B. vykonávať. Dodávateľ žalobcu
LIZARD TN, s.r.o. má virtuálne sídlo, nemá zamestnancov ani žiaden majetok, pričom jeho konateľ
nemal skúsenosť s prácami uvedenými na dodávateľských faktúrach. Výpoveď svedka B. zo dňa 25.

04. 2022 je v rozpore s jeho výpoveďou zo dňa 01. 03. 2022, kde uviedol, že v zdaňovacom období
august 2021 vykonával kúpu a predaj tovaru a stavebníctvo, pričom neuviedol, že vykonával nejaké
služby. Tiež nebolo preukázané tvrdenie svedka B., že práce pre žalobcu vykonával s konateľom
spoločnosti RDCA, s.r.o. C. D., ktorý je bezdomovec, spoločnosť RDCA, s.r.o. nemá zamestnancov,
majetok ani priestory potrebné k výkonu ekonomickej činnosti, so správcom dane nekomunikuje, teda

nebolo preukázané, že vykonáva ekonomickú činnosť. Pochybná je aj dohodnutá cena o dodaní služieb,
ktorá je niekoľkonásobne vyššia v porovnaní s plnením rovnakého charakteru dodaným subjektom
Roman Zemančík L&V mesiaci júl 2021. Ani výpovede zamestnancov žalobcu nepreukázali, že osoby
A. B. a C. D. vykonávali akékoľvek činnosti pre žalobcu, nakoľko nikto zo zamestnancov žalobcu tieto
osoby nepozná a nevidel ich vykonávať fakturované práce.

Správna žaloba a vyjadrenie účastníkov

4. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu v zákonnej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal
zrušenia napadnutého aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci správcovi dane z dôvodov podľa

§ 191 ods. 1 písm. c) a g) SSP.

5. V rámci žalobných bodov uviedol, že prvostupňové rozhodnutie ako jediný dôvod nepriznania práva
na odpočítanie DPH uviedlo, že nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľných plnení dodávateľomLIZARD TN s.r.o. ani inou zdaniteľnou osobou (popretie materiálnej existencie plnenia), s čím sa
žalovaný v napadnutom rozhodnutí stotožnil, a preto nedošlo k naplneniu práva odpočítať daň podľa
§ 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Podľa žalobcu bolo nezákonné už v poradí prvé rozhodnutie správcu dane

zrušené v poradí prvým rozhodnutím žalovaného, ktoré vyústilo do nezákonného postupu správcu dane,
pričom podľa žalobcu možno preskúmať aj zákonnosť postupu v súvislosti s v poradí prvým rozhodnutím
žalovaného. Žalobca tvrdil, že preukázal existenciu zdaniteľného plnenia dokladmi, ktoré v správnej
žalobe vymenoval (12 položiek), výsluchom konateľa žalobcu a výsluchmi svedkov A. a B., čím v súlade
s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Konateľ

žalobcu potvrdil a popísal priebeh predzmluvných vzťahov s dodávateľom, svedkyňa A. potvrdila,
že svedka B. previedla po areáli a že ho videla aj so spolupracovníkom vykonávať niektoré vonkajšie
činnosti a že preberala vykonané práce, čo popísal aj svedok B.. Tieto výpovede spolu s listinnými
dôkazmi (preberacie protokoly, objednávky, faktúry, výpisy z bankových účtov) a fotografiami preukazujú
materiálnu existenciu plnenia.

6. Správca dane a žalovaný nesprávne posúdili otázku rozloženia a presunu dôkazného bremena
medzi daňovým subjektom a správcom dane v kontexte zákonom požadovaného spochybnenia
deklarovaného zdaniteľného plnenia s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku. Žalobca mal
za to, že vykonanie a prevzatie objednaných prác potvrdzovali ním predložené faktúry, objednávky
a preberacie protokoly. Žalobca tiež výpisom z účtu preukázal, že dodávateľovi LIZARD TN s.r.o.

uhradil cenu dodaných služieb. Z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR, Najvyššieho správneho
súdu SR a Ústavného súdu SR vyplýva, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb
zaťažujedaňovýsubjekt,avšaknieabsolútne.Akmásprávcadanepochybnostiotvrdeniachadôkazoch
daňového subjektu, je ich povinný doložiť dôkazmi vyvracajúcimi tvrdenia daňového subjektu, pričom
jeho dôkazy musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 6Sžfk/40/2018). Ak mal správca dane pochybnosti o reálnom charaktere deklarovaných plnení, bolo
jeho povinnosťou preukázať, či sú tieto plnenia fiktívne a nepostačuje spochybnenie dodania tovaru
a služieb na podklade indícií (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022). Relevantné pochybnosti
podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku sa musia týkať vzťahov medzi kontrolovaným daňovým subjektom
a jeho dodávateľom a nie nižších stupňov dodávateľských reťazcov (rozsudok Najvyššieho správneho

súdu SR sp. zn. 1Sžfk/5/2021). Pre záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok nepostačuje
spochybnenie subdodávateľov, ktorí nemali žiadnych zamestnancov a materiálno-technické vybavenie
na realizáciu dodaných prác (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR 3Sžfk/15/2020). Otázka
obstarania tovaru alebo služieb dodávateľom a subdodávateľmi sa týka iných daňových subjektov a nie
je možné spravodlivo požadovať, aby daňový subjekt sledoval a kontroloval výrobné a obstarávacie

procesy iných subjektov pred dodaním tovaru (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2010).
Dôkazné bremeno daňového subjektu vymedzujú ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1
písm. a) zákona o DPH, z čoho nemožno vyvodiť dôkazné bremeno na právne vzťahy týkajúce sa
jeho dodávateľa alebo subdodávateľa (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 podporený
nálezmi Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022 a I. ÚS 627/2022).

7. Správca dane v rozpore s § 46 ods. 5 daňového poriadku a závermi vyplývajúcimi z vyššie uvedenej
judikatúry spochybnil dodanie deklarovaných služieb, ktoré sa nezakladali na dôkazoch získaných
v priebehu daňovej kontroly. Pochybnosti správcu dane spočívali v rozporoch vo výpovediach vyššie
označených svedkov, čo považoval žalobca za účelové, nakoľko rozpory neboli spôsobilé spochybniť

skutočné dodanie služieb preukázané dôkazmi predloženými žalobcom vymenovanými v správnej
žalobe (12 položiek) a zhodnými tvrdeniami uvedených svedkov. Ďalšie pochybnosti sa netýkali žalobcu,
ale dodávateľa LIZARD TN s.r.o. a subdodávateľa RDCA, s.r.o. (že mali virtuálne sídlo, boli bez majetku,
zamestnancov a vlastných priestorov), čo však nie je možné dávať na ťarchu žalobcovi. To by bolo
možné len v prípade daňového podvodu a účasti žalobcu na ňom, čo nebolo v predmetnej veci

tvrdené ani preukazované. Správca dane tiež uvádzal nepreukázané indície, že cena deklarovaného
zdaniteľného plnenia bola neadekvátna jeho rozsahu a charakteru, to však opätovne môže mať
relevanciu len v súvislosti s daňovým podvodom. Správca dane tiež postavil svoje pochybnosti na tom,
že výpoveď svedka B. v rámci daňovej kontroly dňa 25. 04. 2022 je v rozpore s jeho skoršou výpoveďou
v súvislosti s výkonom daňovej kontroly u spoločnosti Mr. Jobs s.r.o. zo dňa 01. 03. 2022. Táto

skutočnosť bola zistená až vo vyrubovacom konaní, pričom žalobca opakovane namietal nezákonnosť
vykonania takéhoto dôkazu v rozpore s § 68 ods. 3 tretia veta daňového poriadku, podľa ktorého sú
vo vyrubovacom konaní prípustné len úkony, ktoré v písomnom vyjadrení k protokolu navrhol daňový
subjekt. Podľa žalobcu došlo k preukázaniu existencie materiálneho plnenia, čo správca dane právnerelevantným spôsobom nespochybnil, a preto nedošlo k spätnému presunu dôkazného bremena na
žalobcu. Uvedené vyplýva aj z v poradí prvého rozhodnutia žalovaného (strana 12, ods. 2 a strana
13, ods. 2), podľa ktorého boli pochybnosti správcu dane nedostatočné. Podľa žalobcu nebolo možné

vrátiť vec správcovi dane na nové konanie s právnym názorom, že vo veci je potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie, nakoľko tým žalovaný poprel výsledok daňovej kontroly, z ktorej vyplynulo, že žalobca
uniesol dôkazné bremeno o deklarovanom zdaniteľnom plnení. Žalovaný v odvolacom konaní nevykonal
žiadne nové dokazovanie a bol povinný akceptovať výsledok daňovej kontroly. Žalobca poskytol
správcovi dane druhú šancu dosiahnuť následok spočívajúci v odmietnutí nároku na odpočítanie dane.

V napadnutom rozhodnutí žalovaný účelovo tvrdí inú skutočnosť, že správca dane oboznámil žalobcu
so svojimi pochybnosťami podaním zo dňa 17. 10. 2022, čím preniesol na žalobcu dôkazné bremeno,
s čím žalobca nesúhlasí.

8. Vydanie v poradí prvého rozhodnutia žalovaného malo za následok vrátenie veci správcovi dane,
ktorý následne vykonal výsluch deviatich svedkov, na základe čoho prijal v prvostupňovom rozhodnutí

záver, že žalobca nepreukázal existenciu materiálneho plnenia. Toto rozhodnutie žalovaný potvrdil
napadnutým rozhodnutím. Takýto postup je nezákonný, nakoľko je v rozpore so skutkovými a právnymi
závermi, ktoré vyplynuli z daňovej kontroly, v rámci ktorej žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno
ohľadom zdaniteľných plnení, čo správca dane nespochybnil a nepreniesol dôkazné bremeno späť
na žalobcu. Správca dane vykonaním podstatného rozsahu dokazovania vo vyrubovacom konaní

fakticky pokračoval v skončenej daňovej kontrole, čo je nezákonné. Uvedenú skutočnosť namietal
žalobca aj v odvolaní, na čo žalovaný uviedol, že tento postup správcu dane je zákonný, keďže
je oprávnený vykonávať dôkazy k sporným skutočnostiam, ktoré vyvstali z pripomienok k protokolu.
Takýto záver považuje žalobca za nesprávny, nakoľko popiera rozdiel medzi daňovou kontrolou
a vyrubovacím konaním aj časové vymedzenie daňovej kontroly (jednoročná lehota) s poukazom

na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/10/2020. Rozdielny je účel daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania, keď v daňovej kontrole sa zisťujú a preverujú skutočnosti potrebné
na správne určenie dane, správca dane oboznamuje daňový subjekt so svojimi pochybnosťami
a ten ich v úzkej súčinnosti so správcom dane odstraňuje, čoho výsledkom je protokol. V rámci
vyrubovacieho konania sa už len reaguje na pripomienky daňového subjektu k zisteniam správcu

dane uvedeným v protokole, pričom daňový subjekt už nedisponuje takými právami ako počas daňovej
kontroly, najmä nie je oprávnený navrhovať dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností. Žalobca
tak nemal žiadne zákonné prostriedky na rozporovanie skutočností zistených z výsluchu deviatich
svedkov vo vyrubovacom konaní. V daňovej kontrole sa uplatňuje zásada vyhľadávacia, pričom
vo vyrubovacom konaní zásada prejednávacia. Podľa žalobcu je vo vyrubovacom konaní možné

vykonať určité dokazovanie, avšak v obmedzenom rozsahu k objasneniu sporných skutočností, ktoré
vyvstali z pripomienok daňového subjektu k protokolu alebo z návrhov kontrolovaného daňového
subjektu na doplnenie dokazovania. Žalobca však v rámci vyjadrenia k protokolu nenavrhoval
vykonanie žiadnych dôkazov, len namietal vyhodnotenie vykonaného dokazovania. Uvedené potvrdzuje
aj v poradí prvé rozhodnutie žalovaného, v ktorom žalovaný skonštatoval, že správca dane

nedostatočne zistil skutkový stav. Vykonanie výsluchu deviatich svedkov vo vyrubovacom konaní
neslúžilo k objasneniu sporných skutočností, ktoré vyvstali z pripomienok protokolu, ale dôkazy
boli vykonané za účelom zisťovania skutkového stavu. Takéto dokazovanie bolo pokračovaním
daňovej kontroly a došlo k faktickému prekročeniu jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej
kontroly. Uvedené dôkazy preto nemôžu byť zákonným podkladom pre prvostupňové a napadnuté

rozhodnutie. Pokiaľ chcel správca dane uvedených svedkov vypočuť, mal tak urobiť počas daňovej
kontroly. Postupom žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku,
ktorého následkom bolo vydanie nezákonného rozhodnutia, keď žalovaný nesprávne posúdil zákonné
podmienky na vykonávanie dôkazov vo vyrubovacom konaní. Prvostupňové aj napadnuté rozhodnutie
tiež vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci ohľadne otázky prenosu dôkazného bremena

a zároveň došlo nezákonným spôsobom k zrušeniu v poradí prvého rozhodnutia správcu dane v poradí
prvým rozhodnutím žalovaného.

9. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe argumentoval obdobne ako v napadnutom
rozhodnutí. Tiež uviedol, že nemožno bezvýhradne tvrdiť, že vykonanie dokazovania vo vyrubovacom

konaní je možné len v rozsahu navrhnutom daňovým subjektom. Vykonanie dôkazov správcom dane
vo vyrubovacom konaní malo svoje opodstatnenie v tom, že žalobca neposkytol počas daňovej kontroly
potrebné informácie týkajúce sa jeho zamestnancov, na základe čoho vznikli oprávnené pochybnosti,
či apartmány upratoval dodávateľ LIZARD TN s.r.o. alebo zamestnanci žalobcu. Žalovaný tiež uviedol,že neobstojí námietka žalobcu, že vo vyrubovacom konaní nie je oprávnený navrhovať dôkazy, nakoľko
mu to žiadne ustanovenie daňového poriadku nezakazuje.

10. Žalobca v replike zotrval na svojej argumentácii uvedenej v správnej žalobe. K názoru žalovaného,
že vo vyrubovacom konaní je možné vykonať dokazovanie nad rozsah navrhnutý daňovým subjektom,
uviedol, že tento záver vyslovil Najvyšší správny súd SR za situácie, kde kontrolovaný daňový subjekt
namietal nezákonnosť vypočutia svojich zamestnancov a nemožnosť klásť im otázky, čo bolo možné
odstrániť vykonaním týchto výsluchov vo vyrubovacom konaní (rozhodnutia sp. zn. 1Sfk/128/2022,

1Sfk/124/2022 a 4Sfk/126/2022). Takáto situácia však v predmetnej veci nenastala, nakoľko žalobca
namietal v odvolaní proti v poradí prvému rozhodnutiu správcu dane výlučne spôsob vyhodnotenia
vykonaných dôkazov. Vykonanie výsluchov deviatich svedkov vo vyrubovacom konaní teda nebolo
spojené so žiadnou procesnou aktivitou žalobcu, ale išlo o zisťovanie skutkového stavu správcom dane.
Pokiaľ vykonanie týchto výsluchov žalovaný zdôvodňuje tým, že žalobca mu v priebehu daňovej kontroly
odmietol predložiť zoznam zamestnancov s uvedením čo vykonávali, správcovi dane nič nebránilo

vykonať tieto výsluchy v priebehu daňovej kontroly.

11. Žalovaný v duplike zopakoval, že vo vyrubovacom konaní je možné vykonať aj dôkazy, ktoré žalobca
nenavrhol. Správca dane mal snahu získať ďalšie dôkazy, ktoré by mohli preukázať tvrdenie žalobcu,
žemubolidodanéplneniaoddodávateľaLIZARDTNs.r.o.Žalovanýsprávcudanezaviazalnavypočutie

zamestnancov žalobcu, aby žalobcovi neboli upreté žiadne práva a aby odstránil nedostatok konania
v podobe čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu.

Posúdenie veci správnym súdom

12. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 18. 02.
2026, keďže účastníci nežiadali nariadenie pojednávania ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na jeho
nariadenie podľa § 107 ods. 1 SSP.

13. Z preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že žalobcovi bolo odopreté právo na odpočítanie DPH z 2

faktúr od dodávateľa LIZARD TN s.r.o. pre nesplnenie jednej z hmotnoprávnych podmienok, že nebola
preukázaná materiálna existencia fakturovaného plnenia. Hmotnoprávne podmienky na odpočítanie
DPH vyplývajú z § 19 ods. 1, § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, ako aj čl. 168 písm. a)
Smernice Rady 2006/112/ES a judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ (napr. rozhodnutia Senatex
GmbH, C-518/14 z 15. 09. 2016, bod 28; Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 z 03. 09. 2020, bod 43;

Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 z 09. 12. 2021, bod 24) a predstavujú: a) tovar alebo služba,
na ktorých sa zakladá právo na odpočítanie dane, musí byť dodané inou zdaniteľnou osobou (status
dodávateľa), b) plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (tzv. materiálna existencia plnenia) a c)
zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných
plnení.

14. Žalobné body žalobcu spočívajú v konštatovaní žalobcu, že uniesol svoje dôkazné bremeno
a preukázal materiálnu existenciu plnenia s tým, že správca dane v rámci daňovej kontroly žalobcove
tvrdenia a dôkazy o materiálnej existencii plnenia relevantne nespochybnil, a preto dôkazné bremeno
neprešlo zo správcu dane späť na žalobcu. Žalobca v tejto súvislosti tiež namieta, že správca dane

nebol oprávnený vykonávať vo vyrubovacom konaní ďalšie dokazovanie spochybňujúce existenciu
materiálneho plnenia.

15. Pokiaľ ide o dôkazné bremeno v daňovom konaní ohľadom preukázania splnenia hmotnoprávnych
podmienok na odpočítanie DPH, toto primárne spočíva na daňovom subjekte, ktorý si uplatňuje

právo na odpočítanie DPH. Podľa rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky (III.
ÚS 401/09; prevzaté do I. ÚS 377/2018-53 zo dňa 14. 11. 2018, ods. 21.) má daňový subjekt dve
základné povinnosti: tvrdiť a preukázať svoje tvrdenia, ktoré sa formálne realizujú podaním riadne
vyplneného daňového priznania s predložením písomných dokladov, ktoré je povinný podľa právnych
predpisov viesť. Ak správca dane pri preverovaní preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť

alebo úplnosť predložených dôkazov, splní svoju dôkaznú povinnosť a je opäť na daňovom subjekte,
či predložením ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov. Podľa rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžfk/1/2019 zo dňa 21. 04. 2020 (prijaté ako
R 26/2021) je primárne nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno zo strany daňového subjektu, ktorýdisponuje svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených podmienok nárok na odpočet dane
z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil.
Preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených

podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov
predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia
spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 10/2020 zo dňa
24. 02. 2022 (prijaté v zbierke pod č. 18/2022), dôkazné bremeno prechádza zo správcu dane späť

na daňový subjekt prostredníctvom výzvy na odstránenie pochybností podľa § 46 ods. 5 daňového
poriadku,ktorámôžebyťdaňovémusubjektuzaslanávpísomnejforme,alebooznámenápočasústneho
pojednávania a ktorá musí byť urobená do konca daňovej kontroly.

16. Pre posúdenie dôvodnosti žalobných bodov je nevyhnutné zodpovedať otázku, či v predmetnej
veci prešlo dôkazné bremeno zo správcu dane späť na žalobcu ako kontrolovaný daňový subjekt,

a to ešte v priebehu daňovej kontroly. Po preskúmaní administratívneho spisu má správny súd
má za to, že správca dane postupoval v súlade s § 46 ods. 5 daňového poriadku a žalobcovi
oznámil svoje pochybnosti ešte v priebehu daňovej kontroly, a to oboznámením zo dňa 17. 10.
2022. Správca dane v uvedenom podaní dostatočne jasne formuloval svoje pochybnosti o dodaní
fakturovaného plnenia, ktoré vyplývali z vykonaného dokazovania. Správca dane jednak spochybnil

dodávateľa žalobcu LIZARD TN s.r.o., ktorý nemal žiaden majetok potrebný na výkon podnikateľskej
činnosti, nemal zamestnancov, osoba A. B., s ktorým žalobca za dodávateľa komunikoval, nebol
v čase kedy mali byť služby dodané spoločníkom ani konateľom dodávateľa. Správca dane
zistil aj ekonomickú neopodstatnenosť fakturovaných služieb, nakoľko poukázal na tržby žalobcu
z prevádzkovania aquafunparku v kontrolovanom zdaňovacom období v sume 1.361 eur, pričom

náklady z vyššie uvedených faktúr v sume spolu 24.475 eur za upratovacie a iné udržiavacie
práce tohto areálu niekoľkonásobne prevyšovali príjem z tejto činnosti. Správca dane tiež poukázal
na vysoko nadhodnotenú cenu plnenia v porovnaní so sumou, ktorú žalobca uhradil za tie isté služby
v predchádzajúcom zdaňovacom období júl 2021 inému dodávateľovi Roman Zemančík L&V. Správca
dane poukázal aj na to, že objednávky, na základe ktorých mali byť služby dodané, boli vystavené

až po dodaní služieb, ako aj na to, že žalobca nepredložil žiadnu evidenciu s počtom prenajatých
apartmánov v auguste 2021 s tým, že evidenciu ubytovaných nepredložil ani správcovi miestnej dane
z ubytovania, a teda správca dane vôbec nemohol overiť prevádzku apartmánov, ktoré mali byť podľa
faktúr upratované. Správny súd má za to, že vyššie uvedené pochybnosti vyplývajú z vykonaného
dokazovania a vo svojom súhrne spochybňujú tvrdenie žalobcu, že mu boli dodané fakturované práce

spočívajúce v upratovacích a iných udržiavacích službách. Pri oznámení pochybností správca dane
zároveň v súlade s § 46 ods. 5 daňového poriadku žalobcu vyzval, aby sa k pochybnostiam vyjadril,
najmä, aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a pravdivosť údajov riadne preukázal. Zo správcu
dane tak prešlo dôkazné bremeno späť na žalobcu, a to ešte v priebehu daňovej kontroly.

17. Žalobca rozporoval niektoré správcom dane uvedené pochybnosti, konkrétne, že správca dane
uviedol nepreukázateľné indície o neadekvátnosti ceny deklarovaného plnenia. Správny súd sa s touto
námietkou nestotožňuje. Správca dane už vo výzve na odstránenie pochybností v konkrétnostiach
porovnal ceny, ktoré mal žalobca zaplatiť podľa faktúr, z ktorých si uplatnil odpočítanie DPH
v kontrolovanom zdaňovacom období s cenami upratovacích prác vykonaných Romanom Zemančíkom

L&V. V napadnutom rozhodnutí je podrobne popísaná jednotková cena za upratovanie 1-izbového, 2-
izbového a 3-izbového apartmánu Romanom Zemančíkom L&V, ktorá je približne polovičná v porovnaní
scenouuvedenouvpreverovanýchfaktúrach.Nejdepretolenonepreukázanéindície,akotvrdížalobca,
ale o porovnanie jednotkových cien za totožné služby. Pokiaľ žalobca namieta, že pochybnosti správcu
dane sa týkali jeho dodávateľa LIZARD TN s.r.o. a subdodávateľa RDCA s.r.o., správny súd uvádza,

že takéto pochybnosti samé osebe nepostačujú na prenos dôkazného bremena, avšak ide len o jednu
z pochybností vznesených správcom dane tak, ako ich správny súd popísal vyššie. Ide o indíciu
spochybňujúcu reálne vykonávanie ekonomickej činnosti dodávateľom žalobcu, čo v súhrne spolu s
ostatnými správcom dane zistenými skutočnosťami vytvára relevantné pochybnosti o tom, že došlo
k dodaniu plnenia. Správny súd preto uzatvára, že zo správcu dane prešlo dôkazné bremeno späť

na žalobcu a v tomto dôsledku bol žalobca povinný preukázať existenciu materiálneho plnenia.

18. Žalobca v správnej žalobe len všeobecne tvrdí, že dodanie plnenia preukázal listinnými dôkazmi,
ktoré uviedol pod 12 položkami, avšak bez toho, aby konkretizoval, ako boli tieto dôkazy vyhodnotenésprávcom dane a žalovaným a v čom je ich vyhodnotenie v rozpore so zákonom. Žalobca v správnej
žalobe neposkytol ani vlastné vyhodnotenie týchto dôkazov, v rámci ktorého by vysvetlil, prečo považuje
existenciu materiálneho plnenia za preukázanú. Preto je tvrdenie žalobcu o splnení hmotnoprávnych

podmienok len vo všeobecnej rovine bez konkrétneho spochybnenia zákonnosti postupu správcu dane
a žalovaného a takto formulované žalobné body neumožňujú správnemu súdu vykonať prieskum
napadnutých rozhodnutí. Správny súd napriek všeobecne formulovaným žalobným bodom v tomto
smere dopĺňa, že správca dane a žalovaný sa v podrobnostiach vysporiadali s dôkazmi predloženými
žalobcom a vysvetlili, prečo nepreukazujú dodanie fakturovaných služieb. K predloženým objednávkam

žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že tieto boli vystavené až dodatočne po tom, ako sa mali
fakturované práce začať vykonávať. Tiež sa vyjadril k predloženým fotografiám, že tieto nepreukazujú
dodanie fakturovaných prác, nakoľko zobrazujú iba A. B., pričom nie je zrejmé, kedy vznikli a tiež z nich
nie je možné určiť činnosť, ktorú mal A. B. vykonávať.

19. Pokiaľ žalobca ďalej tvrdí, že materiálnu existenciu plnenia preukázal aj výsluchmi svedkov (konateľ

žalobcu, svedok B. a svedkyňa A.) a že rozpory v týchto výpovediach, na ktoré poukázal správca
dane, sú účelové a neboli spôsobilé spochybniť skutočné dodanie služieb, správny súd nesúhlasí
ani s touto námietkou. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí rozobral výsluchy uvedených svedkov a
v konkrétnostiach uviedol, že konateľ žalobcu nevedel špecifikovať fakturované práce ani ich rozsah
s tým, že pri výkone prác fyzicky nebol. Jeho tvrdenie, že podkladom pre vystavenie objednávky bola

jednotková cena, nesúhlasí s tvrdením konateľa dodávateľa A. B., že cenovú ponuku dal na celkovú
sumu. Svedkyňa A. ako zamestnankyňa žalobcu uviedla, že práce vykonával pán B. a nejaký zavalitejší
pán, ktorý mal vykonávať aj kosenie a údržbu čistoty v areáli, čo je v rozpore s tvrdením svedka B.,
ktorý uviedol, že tieto činnosti vykonával sám. Tiež nesedí tvrdenie svedkyne A., že práce vykonávala
aj manželka pána B., keďže svedok B. sa vyjadril, že fakturované činnosti vykonával sám, prípadne

s pánom D. zo spoločnosti RDCA s.r.o. Z tohto vyhodnotenia je zrejmé, že ani svedkovia uvádzaní
žalobcom nevedeli presne identifikovať a preukázať vykonané práce a v ich výpovediach sú rozpory,
ktoré spochybňujú materiálnu existenciu plnenia.

20. Správny súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že žalovaný svojím v poradí prvým zrušujúcim

rozhodnutím poprel výsledok daňovej kontroly, z ktorej podľa žalobcu vyplynul záver, že žalobca uniesol
dôkazné svoje bremeno o existencii materiálneho plnenia. Výsledkom daňovej kontroly bol protokol č.
103246563/2022 zo dňa 30. 11. 2022, v rámci ktorého správca dane žalobcovi neuznal odpočítanie
DPH z preverovaných faktúr od dodávateľa LIZARD TN s.r.o. Správca dane teda uzavrel daňovú
kontrolu s tým, že žalobca nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie DPH. Žalovaný síce zrušil

v poradí prvé rozhodnutie správcu dane okrem iného aj za účelom doplnenia dokazovania, v rámci tohto
rozhodnutia však neskonštatoval, že by žalobca svoje dôkazné bremeno uniesol, ani že pochybnosti
správcu dane vznesené v priebehu daňovej kontroly boli nedostatočné v tom zmysle, že dôkazné
bremeno neprešlo späť na žalobcu. Z tohto dôvodu nie je možné súhlasiť so žalobcom v tom, že
žalovaný vo svojom v poradí druhom rozhodnutí účelovo tvrdí opak, že správca dane oboznámil žalobcu

s pochybnosťami listom zo dňa 17. 10. 2022, čím preniesol na žalobcu dôkazné bremeno. Navyše
správny súd uvádza, že predmetom prieskumu je až v poradí druhé rozhodnutie žalovaného, ktorého
závery sú vecne správne, ako je to v podrobnostiach rozobraté vyššie. Z tohto pohľadu je potrebné
vnímať daňové konanie ako jeden celok a vydané rozhodnutia hodnotiť v súhrne.

21. Žalobca ďalej namieta, že správca dane nebol vo vyrubovacom konaní oprávnený vykonať
ďalšie dokazovanie okrem dôkazov navrhnutých žalobcom v rámci pripomienok k protokolu z daňovej
kontroly, a preto považuje za nezákonné vykonanie výsluchov deviatich svedkov. Správny súd uvádza,
že vykonanie ďalšieho dokazovania vo vyrubovacom konaní aj nad rámec návrhu daňového subjektu,
nie je podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu SR vylúčené (napr. rozhodnutia sp.

zn. 1Sfk/124/2022, 1Sfk/128/2022, 3Sfk/123/2022 a 4Sfk/126/2022). Z uvedenej rozhodovacej činnosti
vyplýva, že pre daňovú kontrolu je príznačná vyhľadávacia zásada a pre vyrubovacie konanie platí
prejednávacia zásada (čo správne tvrdil aj žalobca v rámci žalobných bodov), prejednaciu zásadu
však nemožno vykladať kategoricky a izolovane a bezvýhradne tvrdiť, že vykonanie dokazovania
vo vyrubovacom konaní je možné len v rozsahu, ktorý navrhne dotknutý daňovník. Správny súd

podotýka, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu v replike, že takéto doplnenie dokazovania je možné
len v prípade, ak daňový subjekt namietal nezákonnosť vypočutia svojich zamestnancov a nemožnosť
klásť im otázky, čo bolo možné odstrániť vykonaním týchto výsluchov vo vyrubovacom konaní. Je
síce pravda, že v niektorých z vyššie uvedených rozhodnutí (sp. zn. 1Sfk/124/2022, 1Sfk/128/2022 a4Sfk/126/2022) išlo práve o takéto skutkové okolnosti, avšak záver Najvyššieho správneho súdu SR
o možnosti vykonania dokazovania vo vyrubovacom konaní aj nad rámec návrhov daňového subjektu
je všeobecný. Správny súd však zároveň dodáva, že dokazovanie vo vyrubovacom konaní môže byť

vykonané len v obmedzenom rozsahu a nemôže nahrádzať aktivitu správcu dane v daňovej kontrole ani
zhojiť prípadné nedostatky pri prenose dôkazného bremena späť na daňový subjekt podľa § 46 ods. 5
daňovéhoporiadku.Ktakémutoexcesuvšakvpredmetnejvecinedošlo.Akosprávnysúduzavrelvyššie,
dôkazné bremeno prešlo v súlade so zákonom zo správcu dane na žalobcu ešte v priebehu daňovej
kontroly, a teda podstatná časť dokazovania, ktorá spochybňovala existenciu materiálneho plnenia,

bola vykonaná už v daňovej kontrole. Výsluchy deviatich svedkov – pracovníkov žalobcu, len podporili
už skôr prijatý záver správcu dane, že existencia materiálneho plnenia nebola preukázaná, keďže
títo svedkovia nevedeli potvrdiť vykonanie fakturovaných služieb. Nejde o kľúčový podstatný rozsah
dokazovania, nakoľko aj bez týchto dôkazov mal správca dane preukázané relevantné pochybnosti
na prenos dôkazného bremena. Inými slovami, aj bez doplnenia tohto dokazovania by bol zjavne
prijatý totožný záver o nepreukázaní existencie materiálneho plnenia, keďže správca dane už predtým

preniesol dôkazné bremeno späť na žalobcu a žalobca existenciu materiálneho plnenia nepreukázal. To
isté platí aj o porovnaní výpovede svedka B. v predmetnej veci s jeho výpoveďou v súvislosti s výkonom
inej daňovej kontroly u subjektu Mr. Jobs s.r.o., čo bolo urobené až vo vyrubovacom konaní. Ani zistenia
správcu dane vyplývajúce z tohto porovnania (že svedok vo svojej skoršej výpovedi neuviedol, že
vkontrolovanomzdaňovacomobdobívykonávalnejakéslužby)nepredstavujekľúčovýpodstatnýrozsah

dokazovania s tým, že správca dane spochybnil obsah výpovede svedka B. aj pre rozpory s inými
výsluchmi vykonanými v predmetnej veci (konateľa žalobcu a svedkyne A.), ako to správny súd uviedol
vyššie. Správny súd sa zároveň nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že vo vyrubovacom konaní už nie je
oprávnený navrhovať dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností, a tak nemal možnosť vyvrátiť
skutočnosti zistené z doplneného dokazovania. Daňový poriadok totiž kontrolovanému daňovému

subjektu v žiadnom ustanovení nezakazuje navrhnúť vykonanie dokazovania v rámci vyrubovacieho
konania.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd konštatuje, že správcom dane a žalovaným bola správne
posúdená právna otázka prenosu dôkazného bremena, ktoré prešlo späť na žalobcu ešte v priebehu

daňovej kontroly, správca dane mohol vo vyrubovacom konaní doplniť dokazovanie a zároveň je
správny záver správcu dane a žalovaného, že žalobca svoje dôkazné bremeno o preukázaní materiálnej
existencie fakturovaných plnení nepreukázal. Preto je správna žaloba nedôvodná a správny súd ju podľa
§ 190 SSP zamietol.

23. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, nakoľko jeho správna žaloba bola v celom rozsahu
zamietnutá, správny súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal náhradu trov konania. Správny
súd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s § 168 SSP nezistil
v predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať.

24. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote 1
mesiac od doručenia rozhodnutia. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej

republiky.

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.