Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 18, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/65/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2523200626
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2523200626.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudkýň:

JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C. XXX/X, D. E. - F., zastúpenej spoločnosťou: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DVORECKÝ &
PARTNERIs.r.o.,sosídlomGrősslingova50,Bratislava-Starémesto,IČO:35967421,protižalovaným:
1. G. G., nar. X.X.XXXX, bytom C. F. XXX/XX, H. I., zastúpeného splnomocneným zástupcom: F.
G. G., C., nar. XX.X.XXXX, bytom C. F. XXX/XX, H. I., 2. J. K., L. C., t. č. na neznámom mieste,
zastúpenej: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nehnuteľností, na odvolanie žalovaného 1. proti rozsudku

Okresného súdu Trnava č. k. PN-21C/13/2023-196 zo dňa 5. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému 1. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

III. Žalobkyni n e p r i z n á v a voči žalovanej 2. nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu

k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území A., obec H. I., okres Piešťany, evidovaných
Okresným úradom v Piešťanoch, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra „C“
č. 478/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 494 m2, parcela č. 478/3, záhrada o výmere 214 m2,
parcela č. 478/4, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 70 m2, parcela č. 478/6, záhrada o výmere 592
m2 a nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne; II. výrokom uložil žalobkyni povinnosť
zaplatiť žalovanému 1. sumu 3.065,21 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku; III. výrokom uložil
žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanej 2. sumu 28.608,59 eur na účet Slovenského pozemkového fondu

č. účtu IBAN: M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol XXXXXXXX v lehote 15 dní od
právoplatnosti rozsudku; IV. výrokom žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
voči žalovanému 1.; V. výrokom žalobkyni nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej 2.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 zákona č.
40/1964Zb.Občianskyzákonníkvzneníneskoršíchprávnychpredpisov(ďalejaj„Občianskyzákonník“),
§ 34 ods. 3, ods. 14 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového

vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení
neskorších predpisov, s poukazom na procesné ustanovenia § 255 ods. 1, § 257 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj „CSP“).3. Okresný súd dôvodil, že žalobkyňa žalobu podanú dňa 14.4.2023 odôvodnila tým, že je
spoluvlastníčkou vyporiadavaných nehnuteľností v podiele 41/72-ín, žalovaný 1. v podiele 3/72-
iny, žalovaná 2. v podiele 28/72-ín. Reálne rozdelenie pozemkov neprichádza do úvahy, pozemky

sú zastavané rodinným domom, tvoria jeho predzáhradku, dvor a záhradu. Žalobkyňa je zároveň
spoluvlastníčkou rodinného domu postaveného na parc. č. 478/1 súp. č. XXX zapísanom na liste
vlastníctva č. XXXX v 1/2-ici. Nehnuteľnosti navrhla prikázať do jej výlučného vlastníctva s tým, že
náhradu za spoluvlastnícke podiely žalovaných vyplatí v zmysle predloženého znaleckého posudku
51,91 eur/m2, žalovanému 1. sumu 3.065,21 eur a žalovanej 2. sumu 28.608,59 eur. Žalovaného 1.

oslovila pred podaním žaloby, na čo nereflektoval. K žalobe pripojila znalecký posudok č. 27/2023 Ing.
Arch. Branislava Bolebrucha, výzvu žalovanému 1. zo dňa 15.2.2023 s podacím lístkom, listy vlastníctva
č. XXXX J. N. XXXX.

4. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že predmetné nehnuteľnosti sú v
podielovom spoluvlastníctve strán sporu, pričom žalobkyňa vlastní 41/72-ín, žalovaný 1. 3/72-iny

a žalovaná 2. 28/72-ín. Žalovaná 2. je ako vlastník na neznámom mieste zastúpená zo zákona
SPF. Uzavrel, že podielové spoluvlastníctvo nie je možné zrušiť a vyporiadať reálnym rozdelením
nehnuteľnosti a to vzhľadom na umiestnenie, prístupnosť, výmeru pozemkov, ich charakter, ako aj
veľkosť spoluvlastníckych podielov, aj na skutočnosť, že na pozemku sa nachádza aj rodinný dom,
ktorého spoluvlastníčkou je žalobkyňa, čo nebolo sporné. Dospel k záveru, že sú splnené všetky

podmienky pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva druhým spôsobom, keď prihliadol
na účelné využitie nehnuteľností, ktoré má záujem nadobudnúť v celosti žalobkyňa, ktorá je väčšinovou
spoluvlastníčkou a má záujem ich naďalej užívať. Na nehnuteľnostiach sa nachádza rodinný dom,
ktorého je spoluvlastníčkou a tiež sú zastavané drobnými stavbami. Pričom žalovaní s prikázaním
nehnuteľností do vlastníctva žalobkyne súhlasili. Pri určení výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícke

podiely žalovaných okresný súd vychádzal z predloženého znaleckého posudku Ing. Arch. Branislava
Balucha č. 27/2023 zo dňa 12.2.2023, v ktorom znalec určil všeobecnú hodnotu pozemkov v celkovej
výmere 1.445 m2 sumou 73.564,96 eur, keď vychádzal zo všeobecnej hodnoty 50,91 eur/m2. Hodnotu
podielu žalovaného 1. vypočítal znalec vo výške 3.065,21 eur (za 60,22 m2, t.j. 3/72-iny z výmery
1.445 m2 x 50,91 eur/m2) a podielu žalovanej 2. vo výške 28.608,59 eur (za 561,94 m2, t.j. 28/72-

ín z výmery 1.445 m2 x 50,91 eur/m2). V znaleckom posudku uviedol, že pre absenciu aspoň troch
porovnateľných pozemkov v danej lokalite a v danom čase, nevyhnutných na vykonanie porovnania v
zmysle metodiky nemohol použiť porovnávaciu metódu. Správnosť znalcom určenej hodnoty pozemkov
preukazujú aj kúpne zmluvy zo dňa 27.10.2022 a z 7.12.2022, na základe ktorých nadobudla žalobkyňa
podiely 9/72-ín a 1/16-inu predmetných nehnuteľností za kúpnu cenu 40,- eur/m2, teda za nižšiu cenu

ako bolo určená následne znaleckým posudkom. Rovnako i zástupca SPF potvrdil na pojednávaní,
že v uplynulom roku odpredávali obdobné pozemky v danej lokalite za 50,- eur/m2, teda o málo
nižšiu cenu ako je určená znalcom. Žalovaný 1. predložil vyjadrenie realitných kancelárií, ktoré stanovili
vyššiu odhadovanú priemernú trhovú hodnotu stavebných pozemkov v danej lokalite, konkrétne JOYEL
s.r.o. zo dňa 28.8.2023 vo výške 130,- eur/m2 a STAV INVEST REALITY s.r.o. zo dňa 30.9.2024 vo

výške 132,- eur/m2, a ktoré jednoznačne určovali trhovú hodnotu stavebných pozemkov, nie hodnotu
zastavaných pozemkov, prípadne záhrady. Okresný súd konštatoval, že žalovaní predložili inzeráty na
predaj stavebných pozemkov v katastrálnom území H. I. za ceny 139,- eur/m2, 140,- eur/m2, 138,- eur/
m2, 146,- eur/m2, 126,95 eur/m2, 131,69 eur/m2, 86,- eur/m2, 86,45 eur, 92,09 eur/m2, 127,12 eur/
m2, 120,- eur/m2, avšak vo všetkých prípadoch išlo o čisté nezastavané pozemky určené na výstavbu

rodinných domov, teda o pozemky, na ktoré pred začatím stavby nie je potrebné vynaložiť žiadne
náklady.Abybolomožnéporovnaťhodnotupredmetnýchpozemkovzastavanýchrodinnýmdomom,alei
drobnými stavbami vo dvore, povrchovou úpravou dvora atď. a inzerovanými pozemkami, na ktorých nie
sú žiadne stavby, musia sa vziať do úvahy aj všetky náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na odstránenie
stavby a všetkých povrchových úprav pozemkov tak, aby vznikol čistý nezastavaný pozemok pripravený

na výstavbu. Z uvedeného dôvodu podľa okresného súdu nie je možné porovnávať ceny uvedené
v inzerátoch a realitnými kanceláriami s cenou stanovenou znalcom, ktorý pri oceňovaní pozemkov
zohľadnil stav pozemkov teda, že sú zastavané stavbou, vychádzal z ich reálneho stavu a neoceňoval
ich ako čisté stavebné pozemky. Podľa okresného súdu, žalovaní relevantným spôsobom nespochybnili
správnosť záverov znaleckého posudku. Dôkaz predložený žalobkyňou má aj vyššiu dôkaznú silu,

ako dôkazy predložené žalovanými, zároveň inzeráty nie sú dôkazom, že za inzerovanú cenu sa aj
nehnuteľnosti reálne predali. Okresný súd nehnuteľnosť prikázal do vlastníctva žalobkyne v celosti a
uložil jej povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu za ich spoluvlastnícke podiely v zmysle znaleckého
posudku.5. O náhrade trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyňa bola
v konaní plne úspešná a preto jej vznikol nárok voči žalovaným na náhradu trov konania. Žalovaný 1.

netvrdil a okresný súd nezistil, také výnimočné okolnosti, ktoré by mohol považovať za dôvody hodné
osobitného zreteľa, na základe ktorých by žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1.
nepriznal. Žalobkyňa sa pokúsila mimosúdne dohodnúť a aj keď žalovaný 1. so zrušením podielového
spoluvlastníctva a spôsobom jeho vyporiadania súhlasil, podať žalobu musela z dôvodu, že nesúhlasil s
navrhovanouvýškouodplatyzaspoluvlastníckypodiel.Zuvedenéhodôvodužalobkynipriznalnárokvoči

žalovanému 1. na náhradu trov konania. Vo vzťahu k žalovanej 2. zastúpenej SPF okresný súd aplikoval
ustanovenie § 257 CSP a úspešnej žalobkyni náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného
zreteľa nepriznal. SPF ako správca majetku neznámeho vlastníka je zo zákona povinný zastupovať jeho
záujmy, a nie je možné mu uložiť povinnosť nahrádzať trovy konania za to, že plní povinnosť, ktorá mu
bola uložená zákonom. Zároveň mu nie je možné pričítať zavinenie za iniciovanie súdneho konania,
rovnako ako žalovanej 2., ktorú zastupuje. Zároveň sa žalobkyňa pred podaním žaloby na súd, ani

nepokúsila mimosúdne so SPF dohodnúť.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný 1. a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť, keď žiadal od žalobkyne na vyrovnanie podielu zo zrušeného podielového spoluvlastníctva
zaplatiť sumu 7.827,10 eur s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Argumentoval tým, že

prvoinštančný súd nesprávne uzavrel, že cena určená znaleckým posudkom predloženým žalobkyňou
je uvedená správne, keďže vyporiadavané pozemky nie sú stavebnými pozemkami v tom zmysle, že
nejde o čisté nezastavané pozemky pripravené na výstavbu, keďže sa na nich nachádza stavba, preto
je potrebné zohľadniť náklady na uvedenie pozemku do nezastavaného stavu. Ak znalec postupoval
pri oceňovaní pozemkov spôsobom, že tieto nepovažoval za stavebné pozemky (v dôsledku čoho je

ich cena určená nižšie), nepostupoval správne, keďže okrem znalcom zvolenej metódy pri oceňovaní
nehnuteľností je „znalec povinný prihliadnuť na technicko-ekonomické určenie oceňovaného majetku,
čo pri pozemkoch je bezpochyby v územnom pláne určený účel využitia pozemku. Účel využitia
pozemkov je podstatným faktorom pre určenie jeho ceny“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
10Sžr/124/2014).Zdôkazovpredloženýchžalovaným1.vyplýva,žepredmetnépozemkysanachádzajú

v časti obce, kde existuje, a teda je povolená výstavba. Uvedené tiež vyplýva zo stanoviska obce H.
I., ktoré je súčasťou žalobkyňou predloženého znaleckého posudku konkrétne, že všetky pozemky,
ktoré sú predmetom konania, sa nachádzajú v lokalite, ktorá slúži na bývanie v zástavbe rodinných
domov. Argumentácia okresného súdu, že pozemky nie sú stavebnými pozemkami, keďže nejde o čisté
nezastavané pozemky, je čisto formálny postup bez zohľadnenia okolností konkrétneho prípadu, a to

najmä skutočnosť, že ide o stavbu vo (spolu)vlastníctve žalobkyne, nejde o stavbu postavenú treťou
osobou, ani o stavbu postavenú so súhlasom ostatných spoluvlastníkov (pokiaľ ide o žalovaného 1.).
Na základe napadnutého rozsudku, ktorým bola cena vysporiadavaných pozemkov určená ako cena
pre nestavebné pozemky, žalobkyňa nadobudla výlučné vlastníctvo k pozemkom za sumu podstatne
nižšiu, než aká by pripadala do úvahy, ak by predmetná stavba nikdy neexistovala. Tento faktický stav

(existenciu predmetnej nezákonne postavenej stavby) okresný súd nespravodlivo pričítal na ťarchu
žalovaných (min. žalovaného 1.) čím porušil základné princípy konania, na ktorých je postavený CSP
(poukaz na uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/71/2011). Tvrdenie okresného súdu, že dôkazy predložené
žalovaným 1. riadnym spôsobom nespochybnili správnosť záverov znaleckého posudku z dôvodu, že
znalecký posudok považuje za dôkaz s vyššou dôkaznou silou, nemá oporu v zákone. Hodnotenie

okresným súdom vykonaných dôkazov považuje za nedostatočné, keď okresný súd sa nezaoberal
vyjadreniami žalovanej 2. ohľadne hodnoty porovnateľných pozemkov v písomných vyjadreniach,
vyjadrením na pojednávaní, hoci boli odlišné. Nesúhlasí s uloženou povinnosťou uhradiť trovy žalobkyni
vo výške 100 %. Nie je pravdou, že žalovaný 1. zavinil podanie žaloby zo strany žalobkyne, keďže
neakceptoval jej ponuku na mimosúdnu dohodu. Žalobkyni adresoval návrh na uzatvorenie zmieru,

v ktorom navrhol zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva za kompromisnú sumu
(čo v konaní aj preukázal), táto však zo strany žalobkyne nebola akceptovaná. Žalobkyňa sa vo
vzťahu k žalovanej 2. ani nepokúšala o žiadnu dohodu, nepodala žiadosť o kúpu predmetných
spoluvlastníckych podielov na SPF.

7. Žalobkyňa odvolanie nepodala, k odvolaniu žalovaného 1. uviedla, že napadnutý rozsudok navrhuje
ako vecne správny potvrdiť. Žalovaný 1. namietal určenie hodnoty vyporiadavaných pozemkov na
základe žalobcom predloženého znaleckého posudku č. 27/2023. Predajnosť zastavaných pozemkov,
t.j. dopyt po daných (zastavaných) pozemkoch, ako aj ponuku takýchto pozemkov nebolo a nieje možné zistiť, nakoľko takéto ponuky nie sú k dispozícii. Všeobecnú hodnotu veci bolo možné
zistiť zo znaleckého posudku č. 27/2023, na čo poukázal aj okresný súd. Vyjadreniami realitných
kancelárií porovnávajúcich cenu nezastavaných pozemkov nemohol žalovaný 1. spochybniť správnosť

záverov znaleckého posudku č. 27/2023. K určovaniu všeobecnej hodnoty veci sa vyjadruje aj súdna
prax, kedy považuje za rozhodujúce pre určenie primeranej náhrady cenu nehnuteľnosti v dobe jej
vyporiadania (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/2597/2010). K rovnakému záveru
dospela aj konštantná judikatúra, t.j. za primeranú náhradu sa považuje cena, ktorá je obvyklá v
danom mieste a v čase rozhodovania súdu s tým, že súd náhradu určí zodpovedajúcim podielom z

ceny veci (Rc 15/1999). Poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 102/1994 a
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR – Ro NS SR, sp. zn. MCdo 6/2003. Pri stanovení primeranej náhrady,
resp. všeobecnej ceny nehnuteľností sa aj doterajšia judikatúra odvoláva na cenu určenú znalcom
(rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 3035/2006). Žalovanou 2. bolo potvrdené, že hodnota
pozemkov určená znaleckým posudkom č. 27/2023 bola primeraná, dokonca ešte vyššia ako reálna
kúpna cena zastavaných pozemkov, ktorá bola v danom čase a v danej lokalite dohodnutá medzi

zástupcom žalovanej 2. a tretími osobami. V danej lokalite neexistuje ponuka ani dopyt po obdobných
nehnuteľnostiach (t.j. nehnuteľnostiach, ktoré sú v nejakej časti zastavané stavbami) ponúkaná
prostredníctvom realitných kancelárií, či inzerovaná prostredníctvom realitných portálov. Žalovaný 1.
nepredložil iný znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie, ktoré by rozporovalo určenie všeobecnej
ceny dotknutých pozemkov. Z vyjadrení jednotlivých realitných kancelárií k určeniu hodnoty pozemkov

predložených žalovaným 1. nie je možné zistiť akou metódou bola určená hodnota týchto pozemkov,
resp. porovnaním akých ponúk dospeli realitné kancelárie k určeniu tejto hodnoty pozemkov. Vo
vyjadrení realitnej kancelárie JOYEL s.r.o. zo dňa 28.08.2023, je uvádzaná iba odhadovaná priemerná
trhová cenu stavebných pozemkov v obci H. I., pričom táto trhová cena mala byť určená predovšetkým
paradoxne z veku domu (ktorý nie je predmetom vyporiadania) a nehnuteľnosti. Uvedené vyjadrenie

realitnej kancelárie nebolo použiteľné na určenie ceny vyporiadavaných nehnuteľností. Tiež vyjadrenie
od Stav Invest Reality s.r.o. zo dňa 30.09.2024 uvádza, že hodnota predmetných stavebných pozemkov
mala byť určená pomocou porovnávacej metódy pri zohľadnení porovnateľných nehnuteľností v
príslušnej lokalite v porovnateľnom stave, čase a mieste a tiež na základe miestneho šetrenia, priamo
neuvádza, aké ponuky nehnuteľností (porovnateľných nehnuteľností) mali byť porovnávané. Počas

konania žalovaný 1. pri určení hodnoty pozemkov nebral do úvahy skutočnosť, že pozemky nemôžeme
považovať za tzv. „stavebné pozemky určené na novú výstavbu“. Je nevyhnutné prihliadať na súčasný
stavpozemkov(účelvyužitiapozemkov),kedynačastipozemkovsúpostavenéstavbyaďalšiepozemky
za stavbou sú využívané ako záhrady, kde nie je reálne počítať s výstavbou ďalších nehnuteľností, t.j.
pozemky neslúžia rovnakému účelu ako ponúkané tzv. „stavebné pozemky“, ktorými realitné kancelárie

označujú pozemky určené na novú výstavbu (t.j. nezastavané pozemky). Cenu pozemkov je nutné
určiť s prihliadnutím k existujúcemu stavu a tiež obmedzenému dopytu po zastavaných pozemkoch.
Znalecký posudok č. 27/2023 nebol žalovaným 1. riadne spochybnený. Pre určenie všeobecnej
ceny nebolo možné použiť porovnávaciu metódu, nakoľko reálne neexistovala a neexistuje žiadna
ponuka a dopyt po pozemkoch, ktoré sú čiastočne zastavané stavbami (a súčasne, ktoré stavby

sa nepredávajú s pozemkami). Žalobkyňa spochybňovala použiteľnosť odhadov všeobecnej ceny
pozemkov realitnými kanceláriami, ktoré predložil žalovaný 1, aj okresný súd uvedené vyjadrenia
realitnýchkanceláriínepovažovalzaspochybneniehodnotynehnuteľnostíurčenejznaleckýmposudkom
č. 27/2023. Ak by totiž malo ísť o cenu zistenú porovnávacou metódou, bolo nutné predložiť aj ponuky,
resp. dopyt po obdobných pozemkoch, čo však v dôkazoch predkladaných žalovaným 1. absentovalo.

Ceny určované na základe porovnávania, bez predloženia konkrétnych porovnávaných ponúk, nie sú
hodnoverné a preskúmateľné a nedá sa na ich základe určiť reálna cena pozemkov. Nie je možné
súhlasiť s tvrdením žalovaného 1. o existencii nezákonne postavenej stavby, ktorej existenciu mal
okresný súd nespravodlivo pripočítať na ťarchu žalovaného 1. Na uvedených pozemkoch existuje
stavba už viac ako 50 rokov, bola postavená ešte pred rokom 1976 pôvodnými majiteľmi, právnymi

predchodcami žalobkyne. Tvrdenie žalovaného 1., že ide o stavbu, ktorá mala byť postavená bez
vedomia a súhlasu žalovaného 1. (ako spoluvlastníka pozemku) sa nezakladá na pravde, keďže
žalovaný 1. v čase realizácie stavby nebol ani len spoluvlastníkom uvedených pozemkov, čo je možné
preukázať informatívnym výpisom v listu vlastníctva č. XXXX z roku 2022. Stavba postavená na
dotknutých pozemkoch nebola postavená bez súhlasu žalovaného 1., nakoľko ten v čase realizácie

stavby sa nevyžadoval. Žalovaný 1. bol vyzvaný žalobkyňou na vysporiadanie spoluvlastníctva na
základe ceny stanovenej znaleckým posudkom, s čím nesúhlasil. V návrhu na zmier, ktorý zaslal
žalobkyni počas konania, určil cenu vyporiadania pozemkov s poukazom na vyjadrenia realitných
kancelárií,t.j.dvojnásobnúodcenypozemkovurčenejznaleckýmposudkomč.27/2023,sčímžalobkyňanesúhlasila. Pred pojednávaním bol žalovaný 1. vyzvaný okresným súdom, rovnako aj počas konania s
poukazom na predbežné právne posúdenia, na dohodu aj s ohľadom na dôkazy o hodnote pozemkov,
ktoré boli preukázané počas pojednávania, čo však odmietol. Vzhľadom na nesúhlas žalovaného 1.

v súlade s cenou pozemkov určenou znaleckých posudkom a nutnosť vyporiadania spoluvlastníctva
súdnou cestou žalobkyňa už neoslovila žalovanú 2. s ponukou na vyporiadanie spoluvlastníctva, aj s
ohľadom na skutočnosť, že s vyporiadaním spoluvlastníctva so žalovanou 2. (zastúpeným Slovenským
pozemkovým fondom) by musel vyjadriť súhlas aj žalovaný 1. Žalovaný 1. zavinil podanie žaloby, ako
aj nutnosť pokračovania v danom konaní, preto je výrok o náhrade trov konania správny.

8. Podľa § 78 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v
ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu, ods.
2 súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.

9. Podľa § 77 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo,

v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto
vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

10. O nútené spoločenstvo pôjde vtedy, keď priamo zo zákona alebo z povahy veci je z hľadiska
vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo spoločenstvo. Inak povedané, existencia

spoločenstva je v tomto prípade vynútená hmotnoprávnou úpravou. V prípade žaloby o neplatnosť
právneho úkonu sa vyžaduje, aby na strane žalovaných ako nútené procesné spoločenstvo vystupovali
všetci účastníci dotknutého právneho úkonu. Ak ide o nútené procesné spoločenstvo, teda o takú
procesnú situáciu, keď si hmotnoprávna úprava vyžaduje existenciu procesného spoločenstva na
úspech v konaní, pôjde vždy o spoločenstvo nerozlučné. O nerozlučné spoločenstvo ide tam, kde

hmotnéprávoneumožňuje,abypredmetkonaniabolprejednanýarozhodnutýsamostatnevočikaždému
spoločníkovi.

11. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musia byť stranami sporu
všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti. Rozhodnutie súdu vydané len voči niektorým zo spoluvlastníkov

by nemohlo byť účinné proti tým, ktorí neboli stranami konania (§ 78 CSP). V prípade podielového
spoluvlastníctva obsahom spoluvlastníckeho právneho vzťahu sú práva a povinnosti, na ktorých sa
spoluvlastníci podieľajú, pričom podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. V konaní o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do tohto spoluvlastníctva

a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov. Ide tu o tzv. nútené nerozlučné procesné
spoločenstvo spoluvlastníkov, lebo rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých, aby bol pre nich záväzný
(§ 228 CSP). V prípade, ak sa konania nezúčastnia všetci spoluvlastníci spoločnej veci, súd nemôže
žalobe vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vyplývajúcej z hmotného
práva, konkrétne z ustanovenia § 142 Občianskeho zákonníka (rozsudok Najvyššieho súdu SR z

24. januára 2003 sp. zn. MCdo/189/2002, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo/6/2003
uverejnený v časopise Zo súdnej praxe č. 50/2004, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.08.2009 sp.
zn. 4Cdo/94/2008).

12. Žalovaná 2. síce odvolanie voči napadnutému rozsudku nepodala, ale keďže so žalovaným 1. (aj

žalobkyňou), s ktorým je na žalovanej strane, ktorý odvolanie podal, tvoria nútené spoločenstvo (§ 78
ods. 1 CSP) a zároveň aj nerozlučné spoločenstvo, odvolanie žalovaného 1. sa vzťahuje aj na žalovanú
2.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie strany bolo podané včas

(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho
podania pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti
(§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§

380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolooznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods.3CSP),adospelkzáveru,žeodvolaniužalovaného1.niejemožnépriznaťúspech,pretopostupom
podľa § 387 CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

14. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je konaním, v ktorom majú strany
sporu tak procesné postavenie žalobcu, ako aj procesné postavenie žalovaného (iudicium duplex).
Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného, a taktiež jeho právo na súdnu ochranu.

Zároveň ide o konanie, v ktorom z právnej úpravy vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahov medzi
jeho stranami v zmysle § 216 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Odvolací súd potom podľa § 379
písm. c) CSP nie je viazaný rozsahom, v ktorom sa odvolateľ domáha preskúmania rozhodnutia. V
ktorých veciach je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania vymedzuje Civilný sporový poriadok v §
379. Odvolací súd podľa tohto zákonného ustanovenia nie je viazaný rozsahom odvolania v spore, kde
určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Konanie o zrušenie

a vyporiadaniei podielového spoluvlastníctva je konaním vo veci, v ktorej z právneho predpisu vyplýva
určitý spôsob vyporiadania (§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka), z tohto dôvodu sa na prejednávanú
vec vzťahuje ustanovenie § 379 písm. c) Civilného sporového poriadku. Výroková časť rozsudku
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva obsahuje vždy viacero výrokov (výrok o zrušení
podielového spoluvlastníctva, čo z podielového spoluvlastníctva sa prikazuje tej ktorej strane a o tom,

či a čo má jeden z nich plniť druhému na vyrovnanie), preto treba na toto rozhodnutie hľadieť ako
jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie práva účastníkov konania z podielového
spoluvlastníctvaakonštituovaťichnovépráva.Akstrananapadneodvolanímrozsudokprvoinštančného
súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nie je viazaný rozsahom odvolania. V takom
prípade žiaden z výrokov odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene

právoplatnosť; odvolací súd musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej inštancie o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a nadväznosti na výsledky svojho odvolacieho prieskumu
môže toto rozhodnutie len ako celok potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť (obdobne rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/91/2020). Odvolanie žalovaného 1. teda vyvolalo potrebu
prieskumu rozhodnutia súdu prvej inštancie v celom napadnutom rozsahu (zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva), ale len z dôvodov uplatnených žalovaným 1. v odvolaní, ktorými je
odvolací súd podľa § 380 CSP viazaný.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeného rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného
1. bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak I. výrokom zrušil podielové

spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území A., obec H.
I., okres Piešťany, evidovaných Okresným úradom v Piešťanoch, katastrálny odbor na liste vlastníctva
č. XXXX ako parcely registra „C“ č. 478/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 494 m2, parcela č.
478/3, záhrada o výmere 214 m2, parcela č. 478/4, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 70 m2,
parcela č. 478/6, záhrada o výmere 592 m2 a nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne;

II. výrokom uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému 1. sumu 3.065,21 eur v lehote 15 dní od
právoplatnosti rozsudku; III. výrokom uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanej 2. sumu 28.608,59
eur, na účet Slovenského pozemkového fondu č. účtu IBAN: M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX,
variabilný symbol XXXXXXXX v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku; IV. výrokom žalobkyni priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému 1.; V. výrokom žalobkyni nepriznal

nárok na náhradu trov konania voči žalovanej 2.

16. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku a pretože v podstatnom
zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia s

poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje
na výstižné, správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku
s výnimkou záveru, že znalecký posudok predložený žalobkyňou ako dôkaz má vyššiu dôkaznú silu.
Odvolací súd nenachádza dôvod (s uvedenou výnimkou), pre ktorý by sa mal od skutkových alebo
právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi (žalovanému

1.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

17. Žalovaný 1. uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).18. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci

podľa príslušného právneho predpisu, a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a

použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci, po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

19. Vo vzťahu k nároku na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva okresný súd uzavrel,
že uzavrel, že podielové spoluvlastníctvo nie je možné zrušiť a vyporiadať reálnym rozdelením
nehnuteľnosti, čo nebolo v konaní sporné. Dospel k záveru, že sú splnené všetky podmienky pre
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva týmto (druhým) spôsobom, pričom s prikázaním

do vlastníctva žalobkyne žalovaní súhlasili. Pri určení výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícke
podiely žalovaných okresný súd vychádzal z predloženého (žalobkyňou) znaleckého posudku Ing. Arch.
Branislava Balucha č. 27/2023 zo dňa 12.2.2023, v ktorom znalec určil všeobecnú hodnotu pozemkov
v celkovej výmere 1.445 m2 sumou 73.564,96 eur, pričom vychádzal zo všeobecnej hodnoty 50,91 eur/
m2. Hodnotu podielu žalovaného 1. vypočítal vo výške 3.065,21 eur (za 60,22 m2, t.j. 3/72-iny z výmery

1.445 m2 x 50,91 eur/m2) a podielu žalovanej 2. vo výške 28.608,59 eur (za 561,94 m2, t.j. 28/72-ín z
výmery 1.445 m2 x 50,91 eur/m2).

20. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda

musí byť písomná.

21. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

22. Z citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že z povahy podielového

spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak
nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva
a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby
zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie
v tomto smere obsahuje len § 142 ods. 2, ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie

spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa. V konaní o zrušení
spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového
spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto
veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok, treba, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným
parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva účastníkov konania. Súdne konanie začína len

na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda aj ten, kto má menšinový podiel.
Výška spoluvlastníckeho podielu pritom nerozhoduje. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom
ustanoveného poradia, nie je síce viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, pokiaľ
ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva v zmysle zásady „ne eat iudex ultra petitum
partium“, avšak ani takéto návrhy nemožno v konaní nechať bez povšimnutia. Ani súd totiž nemôže

proti vôli spoluvlastníka prikázať celú vec za náhradu, ale len jej reálnu časť zodpovedajúcu výške
jeho spoluvlastníckeho podielu, pretože tento podiel predstavuje to, čo spoluvlastník vlastnil v ideálnom
pomere z celej veci až do rozhodnutia súdu. Zákon ani exemplifikatívne neuvádza dôvody, pre ktorémožno podielové spoluvlastníctvo zrušiť. Vychádza sa z chápania, že súd podielové spoluvlastníctvo
ako celok najskôr zruší a potom v tom istom konaní vykoná jeho vyporiadanie.

23. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí
pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. S povahou rozhodnutia súdu o zrušení
spoluvlastníctva a o jeho vyporiadaní, cieľom ktorého je novým spôsobom upraviť určitý hmotnoprávny
vzťah, ktorý v štádiu konania pred vydaním rozsudku neexistoval (tzv. konštitutívny charakter rozsudku),

súvisí aj nevyhnutnosť vyriešiť všetky otázky, ktoré sú medzi účastníkmi sporné a ktoré v rámci novej
úpravy právneho vzťahu vyžadujú riešenie. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych
vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia
tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že
jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci,
ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému

poslaniu (záujmu). Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať na to, aby rozdelením vznikli
samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra
nehnuteľností (§ 34 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z.). Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok,
pričom dochádza k vytvoreniu nových parciel, a tým aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba
vyhotoviť geometrický plán zodpovedajúci všetkým požiadavkám geodézie a kartografie, potvrdený jeho

zhotoviteľomaoverenýpríslušnousprávoukatastra(§67zákonač.162/1995Z.z.).Lentakýtotechnický
podklad na zmenu týkajúcu sa pozemkových nehnuteľností sa môže stať súčasťou rozsudku o ich
reálnom rozdelení.

24. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania

spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen
rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich
podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta od účinnosti
novely zákonom č. 526/2002 Z. z. stanovuje tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné

využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
Vychádzajúc najmä zo slov „prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci“, možno
vyvodiť, že to nie sú hľadiská jediné, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré
zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú
uvedené v zákone. Hľadisko účelného využitia veci sa teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych

podielov sporových strán. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet
spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými, a nie právnymi. V tomto
smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu významu jedného kritéria a jeho
porovnaniasiným.Možnovšakprihliadaťajnainéskutočnosti,nežsúuvedenévzákone(napr.nato,kto
a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval, a pod.). Predmetom zrušenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec (nie jej podiel). Do vlastníctva sa preto vec
prikazuje vždy ako celok, a to niektorému (niektorým) zo spoluvlastníkov. Tento spôsob vyporiadania
prichádza do úvahy len vtedy, keď aspoň jeden zo spoluvlastníkov prejavuje o celú vec záujem.

25. Žalovaní 1. (ani žalovaná 2.) odvolaním výslovne nenapadol zrušenie podielového spoluvlastníctva

ani prikázanie predmetných nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobkyne, preto sa odvolací súd
ani nemal dôvod nestotožniť s rozhodnutím okresného súdu, preto výrok I. napadnutého rozsudku ako
vecne správny postupom podľa § 387 CSP potvrdil.

26. Pojem „primeraná náhrada“ je v súlade s konštantnou judikatúrou potrebné vykladať tak, že je

to hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch - umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie
podobnej veci - predstavovaný podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom.
Primeranou náhradou je teda príslušný podiel zodpovedajúci všeobecnej cene veci (pozri Stanovisko
občianskoprávneho kolégia NS SR z 20. októbra 1997, Cpj 30/97).

27. Žalobkyňa spolu so žalobou založila do spisového materiálu (súkromný) znalecký posudok č.
27/2023 zo dňa 12.2.2023, vypracovaný znalcom Ing. Arch. Branislavom Baluchom (znalec v odbore
stavebníctvo, odvetvie: Pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností), ktorý obsahuje aj znaleckú
doložku podľa § 209 ods. 2 CSP. V znaleckom posudku č. 27/2023 znalec určil všeobecnú hodnotupozemkov v celkovej výmere 1.445 m2 sumou 73.564,96 eur, pričom vychádzal zo všeobecnej hodnoty
50,91 eur/m2. Hodnotu podielu žalovaného 1. vypočítal vo výške 3.065,21 eur (za 60,22 m2, t.j. 3/72-
iny z výmery 1.445 m2 x 50,91 eur/m2) a podielu žalovanej 2. vo výške 28.608,59 eur (za 561,94 m2,

t.j. 28/72-ín z výmery 1.445 m2 x 50,91 eur/m2). Uviedol, že použil metódu polohovej diferenciácie
(princíp metódy je založený na určení hodnoty koeficientu polohovej diferenciácie, ktorý sa uplatní na
východiskovú hodnotu pozemkov), porovnávacia metóda nebola použitá z dôvodu absencie aspoň troch
porovnateľných pozemkov v danej lokalite a v danom čase, nevyhnutných na vykonanie porovnania
v zmysle Metodiky. Výberom vhodnej metódy pre stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku je metóda

polohovej diferenciácie, ktorá v súčasnosti najlepšie vystihuje špecifiká hodnoteného pozemku. Znalec
vykonal dňa 25.5.2022 obhliadku, bola predložená Územnoplánovacia informácia na pozemky parcela
č. 478/1, 478/3, 478/4, 478/9, 478/7 v k. ú. A., ktorá hovorí o funkčnom využití hodnoteného pozemku,
konkrétne parcely v intraviláne obce slúžia na bývanie v nízkopodlažnej zástavbe rodinných domov
s hospodárskou činnosťou v limitovanom rozsahu (založená v prílohách k znaleckému posudku).
V popise znalec uviedol, že parcela CKN č. 478/1 je čiastočne zastavaná stavbou rodinného domu súp.

č. XXX, hospodárskymi stavbami a garážou, mimo stavieb sa na nej nachádzajú zatrávnené a spevnené
plochy slúžiace na prístup k stavbám z ulice, parcela CKN č. 478/3 tvorí predzáhradku rodinného domu
so zatrávnenými plochami a oplotením, parcela CKN č. 478/4 a 478/7 tvoria súvislý úzky pás pozdĺž
severnej strany pozemku s oplotením, v kontakte s pozemkom susedného rodinného domu, parcela
CKN č. 478/6 tvorí hospodársku záhradu za rodinným domom. Všeobecná hodnota ohodnocovaného

pozemku je stanovená v zmysle vyhlášky MS SR č. 213/2017 Z. z. V časti použitých právnych predpisov
znalec označil aj Prílohu č. 3 vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku
v znení neskorších predpisov.

28. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie

strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

29. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmú
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

30. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže
súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

31. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné, ods. 2 ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

32. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania, ods. 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho

pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu, ods. 3 ak súd na prostriedky procesného útoku
alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

33. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

34. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť
dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže

splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu
muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významnépodľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení podľa § 132 ods. 1 CSP, alebo preto, že takáto skutočnosť
nemohla byť preukázaná vôbec).

35. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana, ktorá neoznačí
dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého
rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich

tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho
je, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé na základe
navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

36. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia a
dôkazného bremena (preukázania tvrdených skutočností). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný
hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia
a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva a

povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ
čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

37. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§
132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku

konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania,
pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli
v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti
je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva

na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so
sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých
stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju
dôkaznú povinnosť.

38. V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom
a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu
prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto
súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy,
či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované. Krajský súd

dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta
sunt“, t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa
aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a
s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou
nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať

svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Je preto vždy na strane, ktorá tvrdí, že jej práva boli
dotknuté, aby preukázala, že jej nárok patrí. Pri predložení dôkazov, ktoré dávajú jasný a zrozumiteľný
doklad o jeho práve, možno žalobe vyhovieť.

39. Strany majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených

skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie
dôkazného bremena. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
za predpokladu, že ňou tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných
vykonaných dôkazov. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv.

bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.
Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na
základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. V sporovomkonaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia (§
150 CSP) a povinnosť dôkazná (§ 132 CSP) pre obe strany sporu sú teda odlišné a celkom samostatné.

40. Podľa § 191 ods. 1 CSP súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

41. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods. 1

CSP, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo
uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade,
ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli,
alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov,

prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti,
zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje
hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm.
f) Civilného sporového poriadku je možné teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov,
nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu

v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

42. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí
vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení
dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-

ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu
pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti
musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym
poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

43. Pravidlá hodnotenia dôkazov spravujú teóriou voľného hodnotenia dôkazov, teda aj znalecký
posudok súd hodnotí voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a z hľadiska jeho
vnútornej logiky. Súd hodnotí znalecký posudok komplexne, vrátane prípravy znaleckého skúmania,
zadovažovania podkladov pre znalca, priebehu znaleckého skúmania, vierohodnosti teoretických
východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery, spoľahlivosť použitých metód a spôsob

vyvodzovania záverov znalca. Súd nemôže nekriticky preberať závery znaleckého posudku, nevšímať
si vecnú správnosť znaleckého posudku a slepo dôverovať záverom znalca, pretože by to bolo popretím
zásady voľného hodnotenia dôkazov, poprelo by to možnosť súdu hodnotiť tento dôkaz podľa jeho
vnútorného presvedčenia a privilegovalo znalecký posudok, prenášalo zodpovednosť za skutkovú
správnosť súdneho rozhodnutia na znalca, čo je z ústavného hľadiska neakceptovateľné.

44. Podľa § 209 ods. 1 CSP, súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez
toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.

45. Podľa § 209 ods. 2 CSP, znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku,

postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.

46. Znalecký posudok všeobecne vrátane súkromného znaleckého posudku, musí spĺňať náležitosti ust.
§ 17 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (tiež „zákon o znalcoch“), musí teda obsahovať aj znaleckú doložku (ods. 5 cit. ust.), ktorá je

neoddeliteľnou súčasťou znaleckého posudku a obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie odboru
a odvetvia, v ktorom je znalec oprávnený podávať znalecké posudky a poradové číslo úkonu znaleckej
činnosti, pod ktorým je znalecký posudok zapísaný v denníku. Naproti tomu ust. § 209 ods. 2 CSP
ustanovuje osobitnú náležitosť súkromného znaleckého posudku, ktorou je doložka o tom, že znalec si
je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku. Náležitosti znaleckého posudku sú

teda upravené jednak v ust. § 17 zákona o znalcoch ako aj v § 209 ods. 2 CSP, pokiaľ ide o súkromný
znalecký posudok.47. Znalec je osoba, ktorá prostredníctvom svojich odborných znalostí posudzuje určité skutočnosti,
pričom v znaleckom posudku uvádza subjektívny výsledok takéhoto posúdenia. Znalec sa však vo
svojom znaleckom posudku nesmie obmedziť iba na podanie svojho odborného záveru, ale aby súd

mohol znalecký posudok zodpovedne posúdiť, musí byť z posudku znalca zrejmé, z akých zistení znalec
vychádzal, akým postupom k svojim zisteniam dospel a na základe akých úvah dospel znalec k svojmu
záveru. Súd teda pri hodnotení znaleckého posudku skúma jednak osobu znalca (či je zapísaný v
zozname znalcov a či bol znalcom v odbore, v ktorom sa z odbornej stránky môže k zadaným otázkam
vyjadriť) a ďalej skúma posudok z hľadiska materiálneho a formálneho. Z formálneho hľadiska súd

skúma, či posudok spĺňa požiadavky podľa § 17 zákona o znalcoch. Z materiálneho hľadiska súd
skúma obsah znaleckého posudku a obsah záveru znaleckého posudku. Pokiaľ ide o obsah znaleckého
posudku, rozhodujúce je, či posudok obsahuje logickú analýzu skutočností, z ktorých znalec vychádzal,
ktorézistilzvlastnéhovyšetrovaniaarozborurelevantnýchskutočností,čianalyzovalvšetkyskutočnosti,
ktoré mali byť hodnotené, alebo vybral len tie, ktoré podporujú jeho závery, tiež či nález obsahuje
špecifikáciu metódy, ktorú znalec pri spracovaní posudku použil. Pokiaľ ide o obsah záveru znaleckého

posudku, súd hodnotí, či záver je logickým a prirodzeným vyústením rozboru skúmaného materiálu,
prípadne javov a skutočností, ku ktorým znalec prihliadal.

48. Podľa § 2 zákona o znalcoch znalec, tlmočník alebo prekladateľ je fyzická osoba alebo právnická
osoba, ak v § 19 ods. 5 nie je ustanovené inak, splnomocnená štátom na vykonávanie činnosti podľa

tohto zákona, ktorá je a) zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov alebo b) nezapísaná
v tomto zozname, ak je ustanovená za znalca, prekladateľa alebo tlmočníka podľa § 15.

49. Podľa § 15 ods. 1 zákona o znalcoch v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci možno
ustanoviť za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa aj osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname, ak má

potrebné predpoklady, súhlasí s ustanovením a a) v príslušnom odbore alebo odvetví nie je zapísaná
žiadna osoba alebo b) osoba zapísaná v zozname nemôže úkon vykonať alebo vykonanie úkonu by
bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi, ods. 2 znalec, tlmočník alebo prekladateľ
ustanovený podľa odseku 1 môže vykonať úkon, len ak zložil sľub podľa § 5 ods. 7 pred súdom alebo
iným orgánom verejnej moci, ktorý ho ustanovil za znalca, tlmočníka alebo prekladateľa.

50. Podľa § 16 ods. 1 zákona o znalcoch znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť
vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej
činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnenie, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné
vyjadrenie a vysvetlenie.

51. V situácii, pokiaľ si strana zaobstará vlastné dôkazy a predloží súkromný znalecký posudok, ktorý
si zadovážila sama, urobila tak v súlade so svojimi právami a povinnosťami sporovej strany/účastníka
konania (čl. 6 ods. 1 a § 149 CSP), súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 ods.
1 CSP), dokazovanie vykoná v zásade na pojednávaní (§ 188 ods. 1 CSP) a pritom sa riadi zásadou

voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 ods. 1 CSP).

52. Odvolací poukazuje na to, že znalecký posudok označený v odseku 27 si nechala vyhotoviť
žalobkyňa na svoju objednávku pred začatím konania vo veci samej za účinnosti procesnej normy
CSP, ktorá upravuje okrem iného aj inštitút súkromného znaleckého posudku. Účelom novej právnej

úpravy ust. § 209 ods. 1 a 2 CSP je, aby bolo možné aj v sporovom konaní hodnotiť znalecký posudok
predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd, ako znalecký posudok podľa § 208
CSP. Procesný postup pri vykonávaní takéhoto súkromného znaleckého posudku je potom rovnaký ako
pri znaleckom posudku súdom ustanoveného znalca, takéhoto znalca možno potom v konaní vypočuť,
či konfrontovať ho s iným znalcom.

53. Odvolací súd zdôrazňuje, že hodnoteniu súdom nepodliehajú znalecké závery súkromného
znaleckého posudku obsahujúceho doložku podľa § 209 CSP v zmysle ich odbornej správnosti, ale
len presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého
nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi.

54. Podľa § 4 ods. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, znalec pri
stanovení všeobecnej hodnoty majetku postupuje podľa prílohy vyhlášky s prihliadnutím na osobitosti
a technicko-ekonomické určenie tejto zložky majetku. Podľa prílohy č. 3 bod B všeobecná hodnota sastanoví týmito metódami: a) porovnávacia metóda, b) kombinovaná metóda (použije sa pri stavbách,
ktoré sú schopné dosahovať výnos formou prenájmu), c) výnosová metóda (použije sa pri pozemkoch,
ktoré sú schopné dosahovať výnos), d) metóda polohovej diferenciácie. Výber vhodnej metódy vykoná

znalec. Výber je v znaleckom posudku zdôvodnený. Postup a metodika oceňovania pozemkov je
obsiahnutá v prílohe č. 3, bod E uvedenej vyhlášky, pričom podľa bodu E.l. upravujúceho postup pri
porovnávacejmetóde,jenaporovnaniepotrebnýsúboraspoňtrochpozemkov,pričomhlavnýmifaktormi
porovnávania sú a) ekonomické (napr. dátum prevodu, forma prevodu, spôsob platby atď.), b) polohové
(napr. miesto, lokalita, atraktivita), c) fyzické (napr. infraštruktúra a možnosť zástavby pri stavebných

pozemkoch; kvalita pôdy a kvalita výsadby pri ostatných pozemkoch a pod.). Podklady na porovnanie
(doklad o prevode alebo prechode nehnuteľnosti, prípadne ponuky realitných kancelárií) musia byť
identifikovateľné.

55. V tomto smere odvolací súd uvádza, že žalovaný 1. v konaní pred okresným súdom nesúhlasil
so záverom znaleckého posudku č. 27/2023, keď tvrdil, že priemerná trhová cena porovnateľných

nehnuteľností predstavuje minimálne sumu 130,- eur/m2 (vyjadrenie zo dňa 28.8.2023) a za tým účelom
predložil vyjadrenie spoločnosti JOYEL s.r.o. zo dňa 28.08.2023 (čl. 107), v ktorom oznámila trhovú
cenu nehnuteľností vedených na LV č. XXXX a LV č. XXXX na parcelu č. 478/2 - záhrada s výmerou
1932 m2, parcela č. 478/5 - záhrada s výmerou 138 m2, parcela č. 478/1 - zastavaná plocha na
nádvorie s výmerou 494 m2, parcela č. 478/3 - záhrada s výmerou 214 m2, parcela č. 478/4 - zastavená

plocha a nádvorie o výmere 70 m2, parcela č. 478/6 - záhrada s výmerou 592 m2, parcela č. 478/7
- záhrada s výmerou 75 m2, vo výške 130,- eur/m2 ako odhadovanú priemernú trhovú hodnotu na
stavebných pozemkoch určenú porovnávacou metódou na základe stavu nehnuteľnosti, na základe
šetrenia priamo na mieste, a to predovšetkým z veku domu a nehnuteľnosti. Tiež predložil vyjadrenie
spoločnosti Stav Invest Reality s.r.o. zo dňa 30.9.2024 (čl. 167), v ktorom oznámila odhadovanú

priemernútrhovúcenupozemkovevidovanýchnaLVč.XXXXaLVč.XXXXnaparceluč.478/2(záhrada
s výmerou 1932 m2), parcela č. 478/5 (záhrada s výmerou 138 m2), parcela č. 478/1 (zastavaná
plocha na nádvorie s výmerou 494 m2), parcela č. 478/3 (záhrada s výmerou 214 m2), parcela č.
478/4 (zastavená plocha a nádvorie o výmere 70 m2), parcela č. 478/6 (záhrada s výmerou 592 m2),
parcela č. 478/7 (záhrada s výmerou 75 m2), vo výške 132,- eur/m2, hodnota stavebným pozemkov bola

určená pomocou porovnávacej metódy pri zohľadnení porovnateľných nehnuteľností v príslušnej lokalite
v porovnateľnom stave na základe miestneho šetrenia. K vyjadreniu spoločnosti JOYEL s.r.o. zo dňa
28.8.2023, odvolací súd dáva do pozornosti, že hoci z vyjadrenia vyplýva použitie porovnávacej metódy
pri určení priemernej trhovej hodnoty, vyjadrenie už neobsahuje žiadne podklady použité spoločnosťou
na porovnanie (doklad o prevode alebo prechode nehnuteľnosti, prípadne ponuky realitných kancelárií)

a tieto ani žiadnym spôsobom neidentifikuje, pričom podstatným je tiež to, že spoločnosť vychádzala
z veku domu, ktorý nie je predmetom vyporiadania. Rovnako z vyjadrenia spoločnosti Stav Invest
Reality s.r.o. zo dňa 30.9.2024 nevyplýva aké podklady použila spoločnosti na porovnanie (doklad
o prevode alebo prechode nehnuteľnosti, prípadne ponuky realitných kancelárií), tieto ani žiadnym
spôsobom neidentifikovala. Odvolací súd má za to, že uvedené (listinné) dôkazy žalovaného 1. neboli

spôsobilé preukázať žalovaným 1. tvrdenú skutočnosť o hodnote vyporiadavaných nehnuteľností -
130,- eur/m2, resp. 132,- eur/m2 a zároveň tiež vyvrátiť žalobkyňou zistenú skutočnosť, že v danom
prípade nemal znalec vyhláškou požadovaný súbor minimálne troch porovnateľných pozemkov, ktoré
boli v predchádzajúcom období predmetom prevodu, aby mohol túto metódu použiť, preto znalec
postupoval v súlade s predmetnou vyhláškou (č. 492/2004 Z. z.), keď pozemky ocenil metódou

polohovej diferenciácie, pričom z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že uvedené aj znalec náležite
odôvodnil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že prílohou znaleckého posudku je územnoplánovacia
informácia Obce H. I. zo dňa 3.5.2022, na ktorú znalec pri stanovení všeobecnej hodnoty poukázal,
teda zjavne pri svojom závere aj zohľadnil účel využitia pozemkov, čo je v súlade s rozhodnutím sp.
zn. 10Sžr/124/2014, na ktoré poukázal žalovaný 1. v odvolaní. V znaleckom posudku aj s poukazom

na jeho obsah označený v odseku 27 znalec pri určení hodnoty pozemkov zohľadnil stav pozemok,
teda že sú sčasti zastavané stavbou, vychádzal z ich reálneho stavu, že nejde o nezastavené pozemky
určené na novú výstavbu. V odseku 18 odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd ohľadom
predložených inzerátov žalovanými 1. a 2. na predaj stavebných pozemkov v katastrálnom území H.
I. za ceny 139,- eur/m2, 140,- eur/m2, 138,- eur m2, 146 m2, 132 m2 (na čl. 108-111), 146,- eur /m2,

126,95 eur/m2, 131,69 eur/m2, 86 m2, 92,09 eur/m2, 86,45 eur/m2, 127,02 eur/m2, 120,- eur/m2 (na čl.
128-131), konštatoval, že išlo o čisté nezastavené pozemky určené na výstavbu rodinných domov, teda
o pozemky, na ktoré pred začatím stavby nie je potrebné vynaložiť žiadne náklady, s čím sa odvolací
súd stotožnil. Zároveň okresný súd dôvodne argumentoval tým, že aby bolo možné porovnať hodnotuvyporiadavaných pozemkov zastavaných rodinným domom, drobnými stavbami vo dvore, s povrchovou
úpravou pozemkov s inzerovanými pozemkami (na ktorých nie sú žiadne stavby), na ktoré poukázali
žalovaní, musia sa zohľadniť aj náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na odstránenie stavby a všetkých

povrchových úprav pozemkov tak, aby vznikol čistý nezastavený pozemok pripravený na výstavbu.
K uvedenému odvolací súd poukazuje na to, že na podporu záverov znaleckého posudku založila
žalobkyňa kúpne zmluvy zo dňa 27.10.2022 a 7.12.2022 (na čl. 187-193), na základe ktorých nadobudla
do vlastníctva podiely 9/72-ín a 1/16-ina na nehnuteľnostiach parcela č. 478/2 - záhrada s výmerou 1932
m2, parcela č. 478/5 - záhrada s výmerou 138 m2, parcela č. 478/7 - záhrada s výmerou 75 m2, vrátane

vyporiadavaných nehnuteľností (parcela č. 478/1 - zastavaná plocha na nádvorie s výmerou 494 m2,
parcela č. 478/3 - záhrada s výmerou 214 m2, parcela č. 478/4 - zastavená plocha a nádvorie o výmere
70 m2, parcela č. 478/6 - záhrada s výmerou 592 m2) a to za kúpnu cenu 40,- eur/m2, teda nižšiu
cenu určenú znaleckým posudkom, na čo správne poukázal aj okresný súd v odseku 17 odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Okresný súd tiež dôvodne poukázal aj na vyjadrenie zástupcu žalovanej 2. na
pojednávaní dňa 5.2.2025 (čl. 194), ktorým potvrdil, že v roku 2025 odpredali obdobné pozemky v danej

lokalite za 50,- eur/m2. S ohľadom na uvedené sa odvolací súd stotožnil so záverom okresného súdu, že
žalovaní relevantným spôsobom nespochybnili závery odborného znaleckého posudku predloženého
žalobkyňou, hoci mali možnosť predložiť súkromný znalecký posudok v zmysle § 209 CSP, resp. iný
relevantný dôkazný prostriedok.

56. Žalovaný 1. namietal, že hodnotenie okresným súdom vykonaných dôkazov považuje za
nedostatočné, keď okresný súd sa nezaoberal vyjadreniami žalovanej 2. ohľadne hodnoty
porovnateľných pozemkov v písomných vyjadreniach s vyjadrením na pojednávaní, hoci boli odlišné.
K uvedenému odvolací súd konštatuje, že žalovaný 1. nekonkretizoval akými konkrétnymi vyjadrenia
žalovanej 2. v písomných podaniach a na pojednávaní sa okresný súd nezaoberal. Avšak žalovaný 1.

opomenul odsek 18 odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd poukázal na inzeráty
predložené žalovanými, vrátane inzerátov predloženými zástupcom žalovanej 2., ku ktorým sa vyjadril,
pričom tiež v odseku 17 odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na vyjadrenie
žalovanej 2. na pojednávaní, ktoré vo veci aj zohľadnil. Zároveň odvolací súd v odseku 55 (postupom
podľa § 387 ods. 3 CSP) doplnil argumentačne závery okresného súdu vo vzťahu k dôkazom, ktorými

strany preukazovali svoje tvrdenia v konaní.

57. S ohľadom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že prvoinštančný súd dôvodne pri určení
výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných vychádzal z predloženého znaleckého
posudku Ing. Arch. Branislava Balucha č. 27/2023 zo dňa 12.2.2023, v ktorom znalec určil všeobecnú

hodnotu pozemkov v celkovej výmere 1.445 m2 sumou 73.564,96 eur, pričom vychádzal zo všeobecnej
hodnoty 50,91 eur/m2. Hodnotu podielu žalovaného 1. vypočítal vo výške 3.065,21 eur (za 60,22 m2, t.j.
3/72-iny z výmery 1.445 m2 x 50,91 eur/m2) a podielu žalovanej 2. vo výške 28.608,59 eur (za 561,94
m2, t.j. 28/72-ín z výmery 1.445 m2 x 50,91 eur/m2).

58. Okresný súd sa pri hodnotení vykonaného dokazovania, konkrétne súkromného znaleckého
posudku čiastočne odchýlil od § 191 CSP tým, že v súvislosti s uvedeným dôkazom konštatoval, že
má ako dôkaz vyššiu zákonnú silu než ostatné v konaní predložené dôkazy. Odvolací súd má za to,
že žiaden dôkaz nemá zákonom predpísanú zákonnú silu. Súd má povinnosť dôkazy a tvrdenia strán
sporu hodnotiť podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti

a v súlade s princípmi, na ktorých spočíva zákon. Uvedená skutočnosť však nemá vplyv na správnosť
záverov napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (s poukazom na doplnenie odvolacieho súdu
v odseku 55).

59. Žalovaný 1. argumentoval, že stavba na predmetnom pozemku je vo výlučnom vlastníctve a

užívaní žalobkyne a tretej osoby (odlišnej od zvyšných spoluvlastníkov predmetných pozemkov),
nebola a nie je výsledkom prejavu vôle a súhlasu všetkých dotknutých spoluvlastníkov predmetných
pozemkov, čo okresný súd pri rozhodovaní nezohľadnil, keď tento faktický stav (existenciu predmetnej
nezákonne postavenej stavby) nespravodlivo pričítal na ťarchu žalovaných (min. žalovaného 1.) čím
porušil základné princípy konania, na ktorých je postavený CSP (poukaz na uznesenie NS SR sp. zn.

6Cdo/71/2011).

60. Odvolací súd s poukazom na obsah spisu konštatuje, že predmetom vyporiadania podielového
spoluvlastníctva boli pozemky, teda žiadna stavba (ani vo vlastníctve žalobkyne a tretej osoby odlišnejod strán sporu), preto sa v konaní okresný súd ani prípadnými okolnosťami ne/zákonnej stavby
nemal dôvod zaoberať. K uvedenému odvolací súd dáva do pozornosti, že stavbu - rodinný dom
súp. č. XXX zapísaná na LV č. XXXX (v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a M. B.), resp.

spoluvlastnícky podiel 1/2 žalobkyňa nadobudla na základe uznesení o dedičstve v roku 2018 a 2021,
pričom žalovaný 1. nadobudol spoluvlastnícky podiel na vyporiadavaných nehnuteľnostiach v roku 2022,
teda až potom ako spoluvlastnícky podiel k stavbe nadobudla žalobkyňa. Zároveň je nutné poukázať
aj na to, že vyporiadanie podielovaného spoluvlastníctva nebolo realizované reálnou deľbou podľa
veľkosti spoluvlastníckych podielov, ale na základe súhlasu podielových spoluvlastníkov, prikázaním

vyporiadavaných nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobkyne.

61. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd po vyčerpaní relevantnej odvolacej argumentácie
žalovaného 1., dospel k záveru, že ani jeden z odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným 1. nebol
naplnený, resp. pokiaľ bola odvolacia argumentácia sčasti dôvodná, nemalo to dopad na samotné
rozhodnutie vo veci, preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a III. s použitím § 387 CSP ako

vecne správny potvrdil.

62. Žalovaný 1. podal odvolanie aj voči výroku IV. o náhrade trov konania, v ktorom nesúhlasil so
záverom, že zavinil podanie žaloby, keďže neakceptoval ponuku žalobkyne na mimosúdnu dohodu.
Žalobkyni navrhol uzatvorenie zmieru o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva za

kompromisnú sumu (čo v konaní aj preukázal), ktorá nebola žalobkyňou akceptovaná. Navyše,
žalobkyňa sa vo vzťahu k žalovanej 2. ani nepokúšala o žiadnu dohodu, ani si nepodala žiadosť o kúpu
predmetných spoluvlastníckych podielov na SPF, ale rovno podala žalobu na okresný súd, teda išlo o
jej vlastné rozhodnutie, ktorým „zavinila“ podanie žaloby.

63. Z obsahu spisu vyplýva, že listom zo dňa 15.2.2023 (čl. 20) vyzvala žalobkyňa žalovaného
1. na zrušenie podielového spoluvlastníctva predmetných nehnuteľností a navrhla odkúpenie
spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1. za cenu 52,- eur/m2, celkom 3.132,- eur, stanovisko žiadala
v lehote 14 dní od prevzatia výzvy. Žalobkyňa doručila okresnému súdu žalobu dňa 14.4.2023, ktorou sa
domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, žalovanému 1. navrhla na vyrovnanie

podielu sumu 3.065,21 eur, žalovanej 2. sumu 28.608,59 eur, uviedla v nej aj, že žalovaný 1. na
snahu o dohodu nereflektoval žiadnym spôsobom. Podaním zo dňa 30.8.2023 (čl. 104) sa žalovaný
1. vyjadril na výzvu okresného súdu k žalobe (okrem iného) tak, že nerozporoval doručenie výzvy zo
strany žalobkyne, keď niekoľkokrát telefonicky kontaktoval žalobkyňu za účelom dohody (pred podaním
žaloby), pričom nesúhlasil s výškou ponúknutej ceny za podiel na pozemkoch. Uviedol, že má záujem

na dohode o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (aj prikázaním žalobkyni), nie však s cenou, ktorú
navrhla, uviedol cenu minimálne 130,-eur/m2 (7.827,10 eur) za spoluvlastnícky podiel. Na pojednávaní
dňa 5.2.2025 (zápisnica o pojednávaní na čl. 194) sa okresný súd pokúsil o zmier, avšak bezúspešne.
Podaním zo dňa 27.9.2024 (čl. 165) žalovaný 1. navrhol uzavrieť zmier s návrhom na náhradu za
vyporiadanie 100,- eur/m2.

64. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci (1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (2).

65. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

66. Konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predstavuje osobitný druh
sporového konania, jeden z prípadov tzv. iudicium duplex, pre ktoré je príznačné, že obe procesné strany

majú zároveň postavenie žalobcu a žalovaného. Táto skutočnosť sa prejavuje najmä v tom, že podaním
žaloby žalobcom na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súdom je uplatnené aj rovnaké právo
žalovaného a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci, pričom vzájomné návrhy strán vedú súd
k precizácii jeho meritórneho rozhodnutia tak, aby bolo zákonné a čo v najväčšej miere spravodlivé. Na
druhejstraneajvprípaderozhodovaniaožalobeozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva

sa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania uplatňuje princíp úspechu v konaní a princíp
zodpovednosti za vzniknuté trovy. Preto aj v takomto konaní možno dospieť k záveru, že jedna alebo
druhá strana bola procesne úspešná a vznikol jej nárok na náhradu trov konania. Je tomu tak najmä
vtedy, keď súd rozhodne v zmysle žalobnej požiadavky strany s tým, že obrana protistrany je posúdenáako nedôvodná, napr. ak protistrana nedôvodne nesúhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového
spoluvlastníctva alebo nedôvodne nesúhlasí s ohodnotením nehnuteľnosti.

67. Súd prvej inštancie v odseku 22 napadnutého rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa pokúsila
mimosúdne dohodnúť a aj keď žalovaný 1. so zrušením podielového spoluvlastníctva a spôsobom jeho
vyporiadania súhlasil, musela podať žalobu z dôvodu, že nesúhlasil s navrhovanou výškou odplaty za
spoluvlastníckypodiel.Zuvedenéhodôvodusúdprvejinštanciežalobkynipriznalnárokvočižalovanému
1. na náhradu trov konania.

68. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa v žalobe navrhla zrušiť podielové spoluvlastníctvo strán sporu
k nehnuteľnostiam a vyporiadať ho tak, že žalobkyňa sa stane výlučnou vlastníčkou nehnuteľností.
Súd prvej inštancie rozhodol v zmysle návrhu žalobkyne, a teda žalobe žalobkyne v celom rozsahu
vyhovel. Z obsahu spisu opísaného v odseku 63 nevyplýva, že by žalovaný 1. na výzvu žalobkyne
zo dňa 15.2.2023 (pred podaním žaloby) riadne reagoval, hoci s návrhom na zrušenie podielového

spoluvlastníctva po podaní žaloby súhlasil a v priebehu konania navrhol na vyrovnanie svojho
podielu cenu 100,- eur/m2, podstatným bolo, že žalobkyňa podanou žalobcu dosiahla úspech nielen
v časti zrušenia podielového spoluvlastníctva a aj sumy za vyporiadavaný podiel (aj žalovaného 1.).
Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu správne vo veci zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva pri rozhodovaní o náhrade trov hodnotil výsledok sporu (úspech procesnej strany),

so zreteľom na všetky okolnosti konania, teda aj na skutočnosť, aký bol postoj strán sporu ku
zrušeniu podielového spoluvlastníctva pred a počas konania a ako ktorá z nich navrhovala zrušené
podielové spoluvlastníctvo vyporiadať a toto porovnal s rozhodnutím súdu vo veci samej, teda s tým,
či súd podielové spoluvlastníctvo zrušil a akým spôsobom ho vyporiadal. Odvolací súd poznamenáva,
že je síce slobodnou voľbou spoluvlastníka neuzavrieť navrhnutú mimosúdnu dohodu, prípadne

súdny zmier, avšak toto má odôvodnenie len vtedy, keď žalovaný spoluvlastník požaduje iný ako
navrhovaný spôsob vysporiadania, resp. ak má procesná obrana žalovaného spoluvlastníka rozumný
a presvedčivý základ. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v sporoch o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva je potrebné pri posudzovaní procesného úspechu vo veci vziať do úvahy
výsledok konania a dať ho do pomeru s návrhmi strán v priebehu konania. Vychádzajúc z uvedeného

hľadiska, potom odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým žalobkyni priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nezistiac dôvod pre aplikáciu § 257 CSP,
za správne.

69.Onáhradetrovkonaniažalobkyneažalovanej2.,rozhodolsúdprvejinštancieV.(závislým)výrokom,

ktorým žalobkyni nepriznal voči žalovanej 1. nárok na náhradu trov konania (odsek 23 odôvodnenia
napadnutého rozsudku), napriek úspechu žalobkyne, lebo mal za to, že na jej strane sú dané dôvody
hodné osobitného zreteľa umožňujúce takýto nárok žalobkyni nepriznať. SPF ako správca majetku
neznámeho vlastníka je zo zákona povinný zastupovať jeho záujmy, a nie je možné mu uložiť povinnosť
nahrádzať trovy konania za to, že plní povinnosť, ktorá mu bola uložená zákonom. Zároveň mu nie je

možné pričítať zavinenie za iniciovanie súdneho konania, rovnako ako žalovanej 2., ktorú zastupuje.
Zároveň sa žalobkyňa pred podaním žaloby na súd, ani nepokúsila mimosúdne so SPF dohodnúť.
S uvedeným záverom sa odvolací súd stotožnil, keď u žalovanej 2. bolo dôvodné a spravodlivé aplikovať
ustanovenie § 257 CSP.

70. S poukazom na vyššie uvedené, po vyčerpaní relevantnej odvolacej argumentácie žalovaného 1.,
odvolací súd dospel k záveru, že odvolacia argumentácia žalovaného 1. vo vzťahu k výrokom IV. a V.
nemala dopad na rozhodnutie, preto preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie (aj) v uvedených
výrokoch ako vecne správny, s použitím § 387 CSP potvrdil.

71. Z dôvodu, že žalobkyňa bola úspešná aj v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1. v spojení s § 255
ods. 1 CSP, vzniklo jej právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozhodol tak, že
žalobkyňa má voči žalovanému 2. nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (keď
dôvod na postup podľa § 257 CSP nevzhliadol). Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

72.Vzhľadomnaprocesnédôsledkynerozlučného(núteného)procesnéhospoločenstvavdanomspore,
procesný úkon žalovaného 1. - odvolanie sa vzťahoval na všetkých žalovaných, teda aj žalovanú 2.Odvolanie však žalovaná 2. neiniciovala a vznik odvolacích trov protistrany tak neprivodila. Uvedená
okolnosť bola preto podľa § 257 CSP dôvodom, pre ktorý žalobkyni voči žalovanej 2. náhradu trov
odvolacieho konania odvolací súd nepriznal.

73. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí

dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Ďalšie odvolacie
argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez
potreby sa nimi osobitne vysporiadavať.

74. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
odvolateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie ich práv. Odvolací súd v tejto súvislosti
upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 218/2010, podľa ktorého obsah
práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva
alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných

orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a

práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí
ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,
prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp.
toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá
účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

75. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).