Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/303/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201815
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201815.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M.

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. a Mgr. Jany Ondrejkovej, v
právnej veci žalobcu: SD – spoločnosť, s.r.o., so sídlom Bardošova 20, 831 01 Bratislava, IČO: 31 390
927, zastúpený: Mgr. Radek Zapletal, usadený euroadvokát, so sídlom Železničná 1511/61, 905 01
Senica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01
BanskáBystrica,opreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.407988/2021zodňa31.08.2021,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Zápisnicou o začatí daňovej kontroly zo dňa 15.04.2010 začal príslušný správca dane voči žalobcovi
daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobia 01/2006 až

12/2006. V rámci daňovej kontroly bol vydaný protokol zo dňa 06.03.2015, v rámci ktorého správca dane
prezentoval svoje zistenia.

2. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty vydal dodatočný platobný výmer č. 361891/2015 zo dňa
29.04.2015, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie marec 2006 v sume 11.555,79
eur. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 1307875/2015 zo dňa 19.08.2015,
ktorým dodatočný platobný výmer potvrdil. Žalobca podal voči rozhodnutiam, spomenutým v tomto bode

správnu žalobu, na podklade ktorej vydal Krajský súd v Bratislave rozsudok č. k. 2S/253/2015-68
zo dňa 30.05.2018, ktorým napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil orgánom finančnej správy na
ďalšiekonanie.KasačnúsťažnosťvočiuvedenémurozsudkuzamietolNajvyššísúdSlovenskejrepubliky
rozsudkom sp. zn. 1Sžfk/14/2019 zo dňa 28.04.2020.

3. Po vrátení veci vydal Úrad pre vybrané hospodárske subjekty rozhodnutie č. 205450/2021 zo
dňa 05.05.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume

11.555,79 eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2006.

4. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí zosumarizoval úkony, ktoré boli v rámci dokazovania
vykonané, poukázal na závery, ktoré boli na podklade dokazovania zistené, poukázal na vykonanémiestne zisťovanie zo dňa 21.04.2021 u spoločnosti BM-Trans, ku ktorému uviedol, že na základe
miestneho zisťovania neboli zistené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na výsledok daňovej
kontroly.

5. Správca dane v priebehu daňovej kontroly zistil, že nadmerný odpočet v kontrolovanom zdaňovacom
období vznikol z nákupu tovaru hlavne od tuzemských dodávateľov, pričom žalobca si v postavení
platiteľa dane z nákupu tovaru uplatnil právo na odpočítanie dane. Žalobca deklaroval, že nakúpený
tovar následne dodal oslobodený od dane z tuzemska do iného členského štátu pre nadobúdateľa

identifikovaného pre daň v inom členskom štáte, resp. dodal tovar odberateľom v tuzemsku. Na základe
preverovania správca dane zistil, že predmetné obchody žalobca uskutočňoval v rámci reťazca – ten istý
tovar bol dodávaný medzi viacerými podnikateľmi a bol prepravovaný od nákupu u prvého dodávateľa
k poslednému odberateľovi v reťazci.

6. Správca dane ustálil porušenie § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Správca dane uviedol, že predmetom fakturácie bolo
dodanie Zn blokov, ktoré boli podľa CMR naložené v Taliansku a vyložené v sklade žalobcu.

7. Podľa zistených informácii správca dane uviedol, že preprava bola vykonaná z iného členského štátu
(Holandsko) do tuzemska, slovenský dodávateľ – spoločnosť INCITY nakupoval tovar v inom členskom

štáte, pričom miesto dodania nebolo na území Slovenska. Správca dane ustálil, že fakturované dodávky
neboli predmetom dane v tuzemsku v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, preto dodávateľovi
– spoločnosti INCITY – nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Na
podklade uvedeného žalobca nemal právo na odpočítanie dane, čím porušil § 49 ods. 1 zákona o DPH.

8. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 07.06.2021, pričom namietol
nesprávnosť záverov správcu dane.

9. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 407988/2021 zo dňa 31.08.2021
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

10. Žalovaný ako odvolací orgán uviedol, že správca dane nevyhodnotil zistený skutkový stav ako
daňový podvod, ale ako porušenie zákona o DPH. Žalovaný konštatoval, že na základe zistených
informácií bolo preukázané, že ten istý tovar bol dodávaný medzi viacerými podnikateľmi a bol
prepravovaný od nákupu u prvého dodávateľa k poslednému odberateľovi v reťazci. Podľa CMR

dokladov bola preprava tovaru vykonaná z iného členského štátu (Holandsko) do tuzemska, slovenský
dodávateľ – spoločnosť INCITY – nakupoval predmetný tovar v inom členskom štáte, pričom miesto
dodania nebolo na Slovensku, a preto u dodávateľa nebolo preverené samotné reálne dodanie tovaru.

11. Žalovaný uviedol, že predmetom fakturácie bolo danie Zn blokov, pričom podľa CMR dokladov bol

tovar naložený v Taliansku a vyložený v sklade žalobcu, avšak na základe miestneho zisťovania bolo
preukázané, že spoločnosť INCITY nemala žiadne skladové priestory. Ďalej uviedol, že aj skutočnosť, že
objednávateľom prepravy bola anglická spoločnosť a nie žalobca nemení nič na tom, že miesto dodania
konkrétnej dodávky tovaru nebolo v tuzemsku, ale preprava sa začala v inom členskom štáte, a preto
fakturované dodávky neboli predmetom dane v tuzemsku v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH,

a preto dodávateľovi – spoločnosti INCITY nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 ods. 1
zákona o DPH.

12. Žalovaný uviedol, že správca dane nežiadal od žalobcu preukázanie skutočností, na ktorých
sa sám nepodieľal. Správca dane nežiadal, resp. nevyzýval žalobcu, aby preukázal skutočnosti, na

ktoré nemal dosah, t. j. aby sledoval obstarávacie procesy tovaru a služieb u iných spoločností pred
samotným dodaním tovaru a služieb. Správca dane požadoval len preukázanie reálnosti zdaniteľných
obchodov práve od dodávateľov uvedených na faktúrach, ktorí mali byť priamymi a bezprostrednými
dodávateľmi, pričom žalobca si túto povinnosť, že obchody boli uskutočnené takým spôsobom, ako
boli deklarované v predložených sporných faktúrach nepreukázal, keď v priebehu daňovej kontroly

nepredložil a ani nedoručil relevantné, vierohodné a jednoznačné dôkazy o tvrdených skutočnostiach
(objednávky, prepravu, prevzatie tovaru).

II.Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

13. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 08.11.2021 (ďalej len „žaloba“),

ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ich
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.

14. Žalobca namietol, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože (i) vychádza z nedostatočne
a nesprávne zisteného skutkového stavu veci, (ii) z nesprávneho právneho posúdenia veci a (iii) je

čiastočne nepreskúmateľné.

15.Knedostatočnémuzisteniuskutkovéhostavuvecižalobcauviedol,žeužkdodatočnémuplatobnému
výmeru zo dňa 29.04.2015 navrhoval doplniť dokazovanie o (i) miestne zisťovanie u odberateľa žalobcu
– spoločnosti SlovZink, (ii) výsluch svedka A., skladníka odberateľa žalobcu za účelom potvrdenia
miesta dodania tovaru do výrobného závodu v Košeci, (iii) miestne zisťovanie u dopravcu BM-Trans za

účelom zistenia, že preprava tovaru podľa CMR nebola fakturovaná žalobcovi ani jeho dodávateľovi a
(iv) výsluch svedka, konateľa dopravcu BM-Trans. Žalovaný uvedený návrh zamietol, pretože správca
dane zistil skutkový stav dostatočne. Žalobca namietol, že na jeho ťarchu nemôže byť kladená povinnosť
dokazovať skutočnosti, ktorých nebol účastníkom a o ktorých už z toho dôvodu nemôže mať žiadne
vedomosti, a tým menej potom aj dôkazy. Žalobca uviedol, že pokiaľ žalovaný nevyhovel dôkaznej

iniciatíve žalobcu a neumožnil mu doplniť dokazovanie o ďalšie dôkazy dokladujúce uskutočnenie
obchodov zo strany žalobcu, jeho dodávateľa a jeho odberateľa, došlo k porušeniu práv žalobcu
a žalovaný rezignoval na potrebu správneho a úplného zistenia skutkového stavu veci.

16. Žalobca namietol procesnú použiteľnosť dôkazu – obsahu zápisnice z miestneho zisťovania zo dňa

26.04.2021, pretože sa jedná o nezákonný dôkaz. Žalobca uviedol, že miestne zisťovanie podľa § 37
ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) nie je dokazovaním, ale činnosťou
správydane,vrámciktorejvyhľadávadôkazy,preverujeazisťujeskutočnosti,ktorésúpotrebnénaúčely
dane. Miestne zisťovanie s faktickým vypočutím určitej osoby a zaznamenaním obsahu tohto vypočutia

do zápisnice o miestnom zisťovaní nie je úkonom, ktorým by bolo možné hradiť výsluch svedka,
a preto sa jedná o obchádzanie zákona. Žalobca namietol, že miestne zisťovanie v budove správcu
dane, ktorého obsahom je vypočutie konateľa záujmového subjektu k skutočnostiam, ktoré správca
dane považuje za podstatné pre vyrubenie dane, nie je povahou a obsahom miestnym zisťovaním, ale
výsluchom svedka a takýto postup je obchádzanie zákona, porušením práv žalobcu a uvedené vedie

k procesnej nevyužiteľnosti tohto dôkazu, a zaťaženiu daňového konania vadou nezákonnosti.

17. K námietke ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca uviedol, že žalobca vyvinul
aktivitu, aby preukázal uskutočnenie deklarovaného obchodu. Ďalej uviedol, že subjekty, ktoré príjmu
všetky opatrenia, ktoré od nich možno požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené

podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH, musia mať možnosť spoľahnúť sa na
zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na
vstupe. Žalovaný podľa žalobcu nesprávne posúdil dôkazné bremeno, pretože práve orgány finančnej
správy sú v prípade svojich pochybností povinné preukázať opak.

18. Žalovaný sa podľa názoru žalobcu dopustil nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k úvahám
o preprave tovaru, keď nesprávne interpretuje termín miesto dodania tovaru pri jeho dodaní spojeného
s odoslaním alebo prepravou. Žalobca mal za to, že žiaden právny predpis nespája dodanie tovaru
nutne aj s jeho fyzickým predaním a prevzatím, tým potom menej s jeho vyložením z dopravného
prostriedku. S odkazom na európsku judikatúru uviedol, že dodaním tovaru sa rozumie získanie práva

nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom. Dodaním tovaru sa tak pre účely DPH rozumie
prevod nakladať s tovarom ako vlastník; právo nakladať s tovarom ako vlastník zahŕňa všetky prevody
hnuteľného majetku oprávňujúce druhú stranu k faktickému nakladaniu s majetkom tak, akoby bola
vlastníkom tohto majetku. To neznamená, že by k prevodu došlo až fyzickým prevzatím veci. Orgány
finančnej správy tak nesprávne vyložili termín dodávka tovaru, ako aj otázku miesta dodania tovaru

podľa § 13 zákona o DPH.

19. Žalobca namietol, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, keďže závery k otázke
nevzniknutia daňovej povinnosti k DPH nie sú zodpovedajúcim spôsobom odôvodnené a v odôvodneníniejezrozumiteľnepopísané,nazákladeakýchskutkovýchzisteníbolourčené,ktorázdodávokvreťazci
transakcií od prvotného dodania z krajiny pôvodu tovaru až po preverované nadobudnutie tovaru
žalobcom bolo intrakomunitárne (a oslobodené od dane), či je alebo nie je intrakomunitárnou dodávkou

dodanie tovaru dodávateľovi žalobcu, v čom sa prejavil intrakomunitárny rozmer preverovaných
obchodov a ako sa premietol do záverov o nepriznaní odpočtu DPH.

III.
Vyjadrenie žalovaného

Ďalšie podania účastníkov konania

20.Žalovanýsakžalobevyjadrilpodanímzodňa13.12.2021,pričomzotrvalnanapadnutomrozhodnutí.
K vykonanému dokazovaniu žalovaný uviedol, že na základe miestneho zisťovania neboli zistené žiadne
nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na výsledok daňovej kontroly. Správca dane uviedol dostatok
dôkazov, na základe ktorých nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane za kontrolované zdaňovacie

obdobie a z uvedeného dôvodu vypočutie navrhovaného svedka a miestne zisťovanie nebolo potrebné.

21. K námietke ohľadom miestneho zisťovania u spoločnosti BM-Trans žalovaný uviedol, že bolo
uskutočnené miestne zisťovanie, pričom žalovaný uviedol, že ak by bolo zaslané predvolanie na výsluch
svedka, bolo by zaslané aj upovedomenie žalobcovi, avšak výsluch svedka vykonaný nebol a bolo

vykonané miestne zisťovanie.

22. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane požadoval len informácie, ktoré mal žalobca k dispozícii.
Dokazovanie bolo vykonané čo najúplnejšie, v dostatočnom rozsahu, zistenia správcu dane boli
preukázané a získané v súlade so zákonom. Žalovaný konštatoval, že podľa zistení správcu dane –

ten istý tovar bol dodávaný medzi viacerými podnikateľmi a bol prepravovaný od nákupu u prvého
dodávateľa k poslednému odberateľovi v reťazci. Podľa CMR dokladov bola preprava tovaru vykonaná
z Holandska a Talianska do tuzemska, slovenský dodávateľ – spoločnosť INCITY nakupoval predmetný
tovar v inom členskom štáte, pričom miesto dodania nebolo na Slovensku. Nebolo tak preverené
samotné reálne dodanie tovaru.

23. Žalovaný uviedol, že samotné dodávateľské faktúry vyhotovené pre žalobcu neboli dôkazom toho, že
sa zdaniteľný obchod uskutočnil tak, ako bol deklarovaný a že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť.
Fakturovanému dodávateľovi (spoločnosti INCITY) nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19
ods. 1 zákona o DPH, na základe čoho žalobca nemal právo na odpočet dane. Žalovaný navrhol žalobu

zamietnuť.

24. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

25. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd
v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského

súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce
Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec
náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-6S/303/2021.

26. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou
napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako
vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na § 190 zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) žalobu zamietol.

27. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.
SSP na deň 25.02.2026, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za
splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.28.Podľa§493eSSPvzneníúčinnomod01.07.2023,konaniazačatéaneskončenédo30.júna2023sa
dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

29. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

30. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, miestom dodania tovaru ak je dodanie tovaru spojené

s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo
preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena
b), odseku 2 a § 14.

31.Podľa§13ods.1písm.c)zákonaoDPH,miestomdodaniatovaruakjedodanietovarubezodoslania
alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.

32. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

33. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

34. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého
rozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom správca dane
vyrubil žalobcovi rozdiel dane z DPH za zdaňovacie obdobie marec 2006. Úlohou správneho súdu

tak bolo, na podklade žalobných námietok vyhodnotiť, viazaný výlučne rozsahom a dôvodmi žaloby, či
orgány finančnej správy postupovali v súlade so zákonom o DPH, ustálenou súdnou praxou a či ich
závery, týkajúce sa vyrubenia dane majú oporu v administratívnom spise.

K námietke žalobcu ohľadom nedostatočne a nesprávne zistenému skutkovému stavu veci

35. Žalobca namietol (a to už v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru zo dňa 29.04.2015),
že správca dane nevykonal úplné dokazovanie a navrhol doplniť dokazovanie o miestne zisťovanie
u spoločnosti SlovZink, o výsluch svedka A. – skladníka odberateľa žalobcu, miestne zisťovanie
u spoločnosti BM-Trans a výsluch konateľa tejto spoločnosti. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil

správny súd ako nedôvodnú.

36. Správny súd poukazuje na to, že vo vzťahu k žalobcovi bola vykonaná daňová kontrola za
zdaňovacie obdobia 01/2006 až 12/2006, pričom v daných veciach žalobcu (odhliadnuc od predmetného
kontrolovaného zdaňovacieho obdobia) už kasačný súd opakovane judikoval, že zo strany orgánov

finančnej správy došlo k dostatočnému zisteniu skutkového stavu veci aj v otázke vzťahu žalobcu
a dodávateľa – spoločnosti INCITY.

37. Správny súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/2/2020-125 zo dňa
29.07.2020,vočiktorémubolakasačnásťažnosťžalobcuzamietnutározsudkomNajvyššiehosprávneho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/25/2021 zo dňa 23.11.2023, pričom krajský súd uviedol:

„39. Ako už správny súd vyššie uviedol, je právnym názorom vyjadreným v rozhodnutí súdu vyššieho
súdu(kasačnéhosúdu)vpredmetnejvecivzrušujúcomrozsudkuviazaný.Pretozadanýchokolnostíjaví
sa ako vhodné a účelné poukázať na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/15/2019

zo dňa 28.11.2019, z ktorého záväzný právny záver vyplýva:
„Kasačnýsúdpooboznámenísasrozsahomadôvodmikasačnejsťažnostiprotinapadnutémurozsudku
správneho súdu preskúmal rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal
aj napadnuté rozhodnutia žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce najmä z toho
pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto

vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného
správneho orgánu.
Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto zakotvujeoprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti
stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok
obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich

pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Primárnou skutočnosťou, ktorá bola predmetom administratívneho daňového konania boli kontrolné
zisteniasprávcudane,vktorýchtentospochybnilmateriálnyzákladzdaniteľnýchplnení-dodanietovaru/
suroviny (zinok a Cu katóda) z dodávateľských faktúr č. 06-02-04 zo 6. februára 2006, č. 06-02-05 z

9. februára 2006, č. 06-02-24 zo 17. februára 2006 a č. 06-02-30 z 27. februára 2006; od dodávateľa
INCITY s.r.o.
V posudzovanej veci vykonal správca dane daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobia január 2006 až
december 2006 na podnet orgánov činných v trestnom konaní (OCTK) na základe Zápisnice o začatí
daňovej kontroly č. 500/322/9002/10/Vlc z 15. apríla 2010 a táto bola ukončená na základe protokolu
z kontroly zo 6. marca 2015. Protokol bol žalobcovi doručený s výzvou na vyjadrenia sa k zisteniam z

daňovej kontroly v ňom uvedeným a so žalobcom bol prerokovaný 15. apríla 2015.
Kľúčovou otázkou vo veci bolo posúdenie, či záver správcu dane a žalovaného o nesplnení zákonných
podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1
písm. a) zákona o DPH z dokladov vzťahujúcich sa na kontrolované zdaňovacie obdobie február 2006,
ktorými žalobca deklaroval nákup tovaru od dodávateľa INCITY s.r.o., predchádzalo zistenie skutkového

stavu dostačujúce na riadne posúdenie veci a či vec bola správcom dane a žalovaným správne právne
posúdená.
V predmetnej veci správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia
správcu dane tieto zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, pretože dospel k záveru,
že argumentácia daňových orgánov uvedená v preskúmavaných rozhodnutiach nie je podložená

skutkovými zisteniami odôvodňujúcimi prijatie záveru uvedeného vo výroku rozhodnutia správcu dane.
Z bodu 51 napadnutého rozsudku možno vyvodiť tiež názor správneho súdu, že v prípade pochybností
o reálnosti deklarovaných obchodov bolo potrebné vytvoriť žalobcovi priestor pre preukázanie
hodnovernosti predložených účtovných dokladov vykonaním navrhnutých dôkazov. Preto správny súd
po vrátení veci žalovanému uložil doplniť dokazovanie v naznačenom smere (k protiprávnosti daňového

priznania podaného žalobcom a k dôvodnosti odopretia odpočtu DPH) a následne vydať vo veci
nové rozhodnutie s náležitým odôvodnením. Neušlo ale pozornosti kasačného súdu, že v bode 42
citovaného rozsudku správny súd konštatoval arbitrárnosť rozhodnutia daňových orgánov k záveru,
že žalobcovmu dodávateľovi nevznikla v tuzemsku daňová povinnosť pri dodávkach tovaru, ktorého
existenciu správca dane preveroval. Správny súd ďalej vytýkal daňovým orgánom, že na základe

zhromaždenýchskutkovýchzisteníneoznačili,ktorázdodávokvreťazcitransakciíodprvotnéhododania
z krajiny pôvodu tovaru až po preverované nadobudnutie tovaru žalobcom bola intrakomunitárna, a
preto oslobodená od dane, či sa za intrakomunitárnu dodávku považovalo dodanie tovaru žalobcovým
dodávateľom, v čom sa prejavil intrakomunitárny rozmer preverovaných obchodov a ako sa premietol
do záverov o nepriznaní odpočítania DPH z predmetných obchodov žalobcovi.

S uvedeným, navyše si aj vnútorne odporujúcim názorom správneho súdu, sa kasačný súd nemôže
stotožniť, pretože dôvody, ktoré správny súd uviedol, by skôr nasvedčovali nepreskúmateľnosti
rozhodnutia žalovaného i správcu dane (a teda zrušeniu týchto rozhodnutí podľa §191 ods. 1
písm. d) S.s.p., nie podľa §191 ods. 1 písm. e) S.s.p.). Ak správny súd konštatoval, že v prípade
pochybností o reálnosti deklarovaných obchodov bolo potrebné žalobcovi vytvoriť priestor pre

preukázanie hodnovernosti predložených účtovných dokladov aj vykonaním navrhnutých dôkazov, zo
zistení zadokumentovaných v administratívnom spise nevyplývajú žiadne pochybnosti správcu dane
o zachovaní práv kontrolovaného daňového subjektu. Správca dane postupoval v úzkej súčinnosti so
žalobcom po celú dobu výkonu daňovej kontroly, oboznamoval ho s priebežnými výsledkami daňovej
kontroly, ku ktorým žalobca podával svoje vyjadrenia a o prejednaní týchto boli spísané zápisnice.

Žalobca bol riadne oboznámený aj s protokolom z kontroly zo 6. marca 2015 (a to 15. apríla 2015)
a s procesnými právami, ktoré mu prináležali. Správca dane z vlastného dokazovania i z podkladov
dožiadaní od miestne príslušného správcu dane dodávateľa žalobcu nadobudol dostatok podkladov pre
svoj vecne správny záver o zneužití DPH a porušení § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH.
Kasačný súd považuje za potrebné poukázať na to, že v kasačnom konaní v obdobnej veci tých istých

účastníkov konania v rozsudku vo veci sp. zn. 4Sžfk/43/2017 zo 4. júna 2019 už vyslovil, že zistenie
skutkového stavu daňovými orgánmi bolo postačujúce pre riadne posúdenie veci a že správca dane a
žalovaný dospeli k vecne správnemu právnemu záveru, a ktorý uviedol, cit.:,,69. Zo zistených dôkazov, ktoré vykonal správca dane, podľa názoru kasačného súdu jednoznačne
vyplýva, že v danom prípade sa jednalo o dodanie tovaru v rámci reťazového obchodu, pri ktorom išlo
o predaj toho istého tovaru medzi viacerými obchodnými spoločnosťami. Išlo teda o jednu pohyblivú

dodávku v zmysle §13 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. so začiatkom v štáte EÚ, ktorá bola
prerušená v Českej republike, kde boli vodičom vymenené doklady CMR za nové doklady s novým
dodávateľom a následne bola prerušená v Slovenskej republike z toho istého dôvodu a ukončená v
ďalšom štáte Európskej únie (malo dôjsť k tzv. neutralizácii dokladov)....
73. Na základe vyššie uvedených skutočností je dostatočne zrejmé, že obchodné operácie, vyhotovenie

faktúr so slovenskou daňou z pridanej hodnoty medzi platiteľmi na území Slovenska, čiastočné
medzinárodné nákladné listy a faktúry za čas prepravnej trasy boli vyhotovované účelovo v rámci
jedného reťazového obchodu, na základe čoho kasačný súd konštatuje, že je možné stotožniť sa so
závermisprávcudane,ževdanomprípadedošlokporušeniuustanovení§49ods.1zákonač.222/2004
Z.z., nakoľko zo zisteného skutkového stavu nesporne vyplynulo, že pohyb tovaru sa uskutočnil od
prvého dodávateľa k poslednému odberateľovi s cieľom uplatniť si právo na odpočítanie dane, pričom

daňová povinnosť pri dodaní farebných kovov nevznikla, pretože dodanie tovaru dodávateľmi lak, ako
to deklaroval žalobca, reálne nevzniklo. “
Obchodné transakcie žalobcu a jeho dodávateľov INCITY s.r.o. a B. C.- MIDIKOV boli opakovane
predmetom konaní pred kasačným súdom, napr. vo veciach vedených pod sp. zn. 8Sžfk/30/2018
(zdaňovacie obdobie apríl 2006), sp. zn. 8Sžfk/43/2018 (zdaňovacie obdobie september 2006), sp.

zn. 3Sžfk/28/2019 (zdaňovacie obdobie november 2006) alebo sp. zn. 3 Sžfk/26/2019 (zdaňovacie
obdobie december 2006), vždy s totožným záverom, že zistenie skutkového stavu daňovými orgánmi
bolo postačujúce pre riadne posúdenie veci a že správca dane a žalovaný dospeli k vecne správnemu
právnemu záveru.
Pre právne posúdenie veci kasačným súdom má zásadný význam aj rozsudok kasačného súdu č.

k. 6Sžfk/33/2017 z 21. marca 2018, ktorým bola v kasačnom konaní riešená obdobná otázka iných
účastníkov tohto obchodného reťazca (o. i. aj dodávateľa žalobcu v tom čase Midikov s.r.o.). Kasačný
súd i v tejto veci vyslovil právny záver o zneužití DPH a porušení § 49 ods. 1, ods. 2 zákona o DPH,
keď konštatoval: „V danom prípade predmetné dodávky tovaru od tuzemských dodávateľov neboli
predmetom dane v tuzemsku (t. j. neboli predmetom dane na Slovensku) v zmysle § 2 ods. 1 písm. a)

zákona o DPH a tak tuzemským dodávateľom nemohla vzniknúť daňová povinnosť v tuzemsku podľa §
19 ods. 1 zákona o DPH a tým platiteľ Zberné suroviny a. s. nemohol uplatniť právo na odpočítanie dane
podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH. V zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. “
Vychádzajúczvyššieuvedeného,kasačnýsúdpopreskúmaníkasačnejsťažnostivrozsahujejdôvodov,

preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu s poukazom aj na vyššie uvedené závery v
obdobných veciach tých istých účastníkov konania a veci súvisiacej, považoval námietky žalovaného
vznesené v kasačnej sťažnosti za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok správneho súdu podľa § 462
ods. 1 S.s.p. zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.“

38. Správny súd tak v plnom rozsahu odkazuje na závery kasačného súdu, ktorý opakovane dospel
k záveru, že daňová kontrola u žalobcu za zdaňovacie obdobia 01/2006 až 12/2006, a teda aj za
zdaňovacie obdobie marec 2006, bola vykonaná zákonne, a to na podklade dostatočne zisteného
skutkového stavu veci. Správny súd nevidí žiaden racionálny dôvod na to, aby sa od uvedeného odchýlil,
a preto vyhodnotil danú žalobnú námietku ako nedôvodnú.

K námietke žalobcu ohľadom nepoužiteľnosti dôkazu

39. Žalobca namietol procesnú použiteľnosť dôkazu – obsahu zápisnice z miestneho zisťovania zo dňa
26.04.2021, pretože mal za to, že sa jedná o nezákonný dôkaz. Odkázal na to, že miestne zisťovanie

podľa § 37 ods. 2 daňového poriadku nie je dokazovaním, pričom však zo zápisnice z miestneho
zisťovania vyplynulo, že miestne zisťovanie bolo spojené s faktickým vypočutím určitej osoby bez toho,
aby žalobca o uvedenom vedel. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.

40. S odkazom na už ustálenú súdnu prax správny súd uvádza, že miestne zisťovanie je vyhľadávacia

činnosť správcu dane, v ktorej správca dane vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú
potrebné na účely správy daní a o ktorej zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu, pričom vychádza
z účtovných záznamov a informácií zachytených v písomnej podobe alebo na nosičoch dát (napríklad
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/102/2014 zo dňa 29.09.2016). Súčasnesprávny súd považuje za potrebné uviesť, že posúdenie otázky, či išlo v danom prípade o miestne
zisťovanie alebo o výsluch svedka, je nutné vychádzať predovšetkým z rozsahu a obsahu skutočností
zisťovaných dožiadaným správcom dane (k tomu pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 1Sžfk/100/2017 zo dňa 20.08.2019).

41. Správny súd súčasne poukazuje aj na § 39 ods. 1 daňového poriadku, podľa ktorého daňový subjekt
alebo iná osoba je povinná poskytnúť zamestnancovi správcu dane, ktorý vykonáva miestne zisťovanie,
pomoc a súčinnosť potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä mu podať potrebné

vysvetlenia.

42. Správny súd preskúmal zápisnicu z miestneho zisťovania zo dňa 26.04.2021 a dospel k záveru,
že správca dane postupoval v súlade s daňovým poriadkom a nedošlo k výsluchu svedka. Predmetom
daného miestneho zisťovania u spoločnosti BM-Trans bolo preverenie skutočností, týkajúcich sa
medzinárodného nákladného listu č. D. zo dňa 22.06.2006. Z obsahu zápisnice možno vyvodiť, že

daňový subjekt uviedol informácie týkajúce sa samotnej spoločnosti – obchodné zmeny a či nastali
úkony k zákonným oznamovacím povinnostiam voči príslušným orgánom. Bol zistený stav tak, že
bol uvedený rozsah predmetu činnosti danej spoločnosti (predmety činnosti boli v zápisnici vypísané)
a neboli predložené žiadne doklady a listiny. Ďalej zo zápisnice vyplynulo, že konateľovi spoločnosti
bol predložený spomenutý medzinárodný nákladný list, ku ktorému sa vyjadril. K výsluchu danej osoby

nedošlo, neboli danej osobe dané ani žiadne bližšie otázky. Zo strany správcu dane boli zisťované
výlučneinformácieohľadommedzinárodnéhonákladnéholistu,pričomzostranykonateľaspoločnostisa
jednalo o poskytnutú súčinnosť a podané potrebné vysvetlenia tak, ako to § 39 ods. 1 daňového poriadku
predpokladá. Konateľ spoločnosti tak podal vysvetlenia výlučne k spomenutému medzinárodnému
nákladnému listu.

43. Správny súd tak po posúdení zápisnice z miestneho zisťovania nevzhliadol dôvodnosť podanej
námietky. K výsluchu svedka nedošlo, a preto ani nemohli byť práva žalobcu porušené – správca dane
vykonal výlučne miestne zisťovanie, a to striktne tak, ako to upravuje daňový poriadok.

K námietke žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci

44. Žalobca namietol aj nesprávne právne posúdenie veci, pričom mal za to, že orgány finančnej správy
postupovali v rozpore so zákonom o DPH. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako
nedôvodnú.

45. Správny súd uvádza, že orgány finančnej správny správne určili ako miesto dodania fakturovaného
tovaru iný členský štát v zmysle § 13 ods. 1 písm. a) zákona o DPH (v zmysle ktorého, ak je dodanie
tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miestom dodania tovaru miesto, kde sa tovar
nachádza v čase, keď sa preprava alebo odoslanie tovaru začína uskutočňovať). Následne správne

uzavreli, že sporné dodávky tovaru neboli predmetom dane v tuzemsku v zmysle § 2 ods. 1 písm. a)
zákona o DPH, preto dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 zákona o
DPH. Na základe uvedeného žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane, čím žalobca porušil § 49
ods. 1 zákona o DPH. Preskúmajúc obsah napadnutých rozhodnutí správny súd pripomína, že priamym
aprimárnymdôvodomodopretiaprávanaodpočetdanefinančnýmiorgánmibolonesplneniepodmienok

pre vznik nároku na odpočítanie dane žalobcom a porušenie § 49 ods. 1 zákona o DPH a nie aplikácia
inštitútu daňového podvodu alebo zneužitia práva tak, ako tieto inštitúty chápe judikatúra Súdneho
dvora Európskej únie, na ktorú sa odvoláva žalobca (hoci sa tieto pojmy v rozhodnutiach spomenuli).
Dôkaznébremenopripreukazovanísplneniaformálnychahmotnoprávnychpodmienokprevzniknároku
na odpočítanie dane zaťažovalo žalobcu, ktorý ho neuniesol, pretože správca dane dôvodne spochybnil

vierohodnosť a pravdivosť žalobcom predložených dokladov (faktúr, CMR) a reálnosť uskutočnenia
vnútroštátnejdodávkymedzižalobcomajehopriamymdodávateľomvzmysle§2ods.1písm.a)zákona
oDPH.Vpodrobnostiachohľadnespochybneniadôkazovpredloženýchžalobcomsprávnysúdodkazuje
na závery vyslovené v rozsudku kasačného súdu sp. zn. 6Sžfk/14/2019 zo dňa 13.02.2020 alebo
4Sžfk/43/2017 zo dňa 04.06.2019 (jednalo sa o konania žalobcu, len v iných zdaňovacích obdobiach).

46. Po preskúmaní žaloby a administratívneho spisu správny súd uzatvára, že v napadnutom rozhodnutí
sú uvedené všetky podstatné skutočnosti, na podklade ktorých orgány finančnej správy dospeli k svojmu
záveru. Orgány finančnej správy vykonali dostatočné dokazovanie a závery podriadili pod príslušnúprávnu normu. Vychádzajúc z uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že postup správcu
dane a žalovaného bol súladný so zákonom. Na podklade daného tak správny súd dospel k záveru o
nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol.

47. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v
súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

48. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).