Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/7/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125207948
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Konštiaková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4125207948.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Konštiakovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v spore žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C., t.č. bytom B. D. XXX/XX, XXX XX E. A., proti žalovanému: BENCONT
FINANCE, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, o žalobe na obnovu
konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 51C/24/2023, o odvolaní žalobkyne proti

uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 8C/65/2025-37 zo dňa 26. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol žalobu na obnovu konania sp. zn. 51C/24/2023
a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 397,

§ 403 ods. 1, 2, § 406, § 413 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podaním doručeným súdu dňa 25.07.2025
domáhala obnovy konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 51C/24/2023. Navrhla,
aby súd v konaní o obnove konania vydal uznesenie, ktorým povolí obnovu konania vedeného na
tunajšom súde pod sp. zn. 51C/24/2023 a súčasne navrhla, aby súd po prejednaní veci vydal rozsudok

v nasledovnom znení a to, že konanie veriteľa v právnej veci vedenej na Okresnom súde Nitra pod
sp. zn. 51C/24/2023 sa obnovuje a žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Dôvodila tým, že okresný súd pripustil nezákonné úžernícke finančné nároky
veriteľa a súčasne, že zmluva medzi veriteľom a spotrebiteľom má neprijateľné zmluvné podmienky.
Žalobkyňa ďalej prehlásila, že v zmluvnom vzťahu s veriteľom konala ako spotrebiteľ a nie je známe,
prečo veriteľ klamal súd v tejto právnej veci. Ďalej uviedla, že žalobu podáva z dôvodu možnosti

preukázať, že zmluva medzi veriteľom a spotrebiteľom má neprijateľné zmluvné podmienky, konanie
má právne vady, v súdnom konaní neboli dodržané ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS z
05.04.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,exekučnýtitulnazákladerozhodnutia
okresného súdu je nespôsobilým exekučným titulom, nikto nemá právo odňať ústavné právo na súdnu
a inú právnu ochranu v súlade s Ústavou SR a predmetné rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalobkyňa uviedla, že z uvedených dôvodov popiera nárok veriteľa v celom

rozsahu a uvádza vlastné skutkové okolnosti a tvrdenia, pričom poukázala aj na rozhodnutie NS SR,
sp. zn. 5Cdo/232/2012, na rozhodnutie ÚS SR č.k. IV. ÚS 174/2002, ako aj na rozhodnutie ÚS SR
z 24.02.2011, č.k. IV. ÚS 55/11-19. Poukázala aj na to, že žalovaný aj s podporou okresného súdu
preukázateľne popiera všetky jej uvádzané argumenty o nezákonnosti konania žalovaného, a to aj
napriek tomu, že exekučný titul mal byť vydaný až po preventívnej súdnej kontrole o neprijateľnosti
zmluvných podmienok veriteľa. Podľa žalobkyne veriteľ ako navrhovateľ platobného rozkazu nedodržal

svoju zákonnú povinnosť o pravdivom informovaní súdu, čo sa týka výšky pohľadávky, pre ktorý bol
navrhnutý platobný rozkaz. Z tohto dôvodu považovala konanie súdu, jeho súdneho úradníka a sudcuza neodborné a nekvalifikované. Sudca neoveroval odbornú starostlivosť veriteľa posúdiť schopnosť
spotrebiteľa splácať úver. Sudca nekonal podľa § 298 ods. 1, 2 CSP. Okrem toho žalobkyňa vo svojej
žalobe poukázala na to, že súd preukázateľne nepristúpil v tejto veci k praktickej ochrane slabšej strany

spotrebiteľavcelomrozsahu,lebozjavnenepodrobilpredmetnúzmluvnúdokumentáciumedziveriteľom
a spotrebiteľom súdnej kontrole, ani predbežnému právnemu posúdeniu. Tvrdila, že nároky veriteľa sú
bez právneho titulu a pohľadávka veriteľa nebola spôsobilá na vydanie platobného rozkazu. Konanie
veriteľa preto považovala za neoprávnené a zmluvu s veriteľom za neplatnú. Z uvedených dôvodov
žalobkyňa súdu navrhla, aby nariadil obnovu konania v zmysle § 397 a nasledujúcich ustanovení

CSP, vyhlásil vo výroku svojho rozhodnutia zmluvné podmienky za neprijateľné, podrobil predmetnú
zmluvnú dokumentáciu medzi veriteľom a spotrebiteľom súdnej kontrole a navrhol vykonať dôkazy za
účelom preukázania vykonaných vzájomných plnení, aj nevykonaných úhrad. Tiež uviedla, že z vyššie
uvedených dôvodov sa možno domnievať, že výkon súvisiaceho exekučného konania vedeného u
súdneho exekútora JUDr. Miriam Mešovej, so sídlom exekútorského úradu Zvolen pod 356EX 862/24, je
nezákonný, k čomu predložila exekučný príkaz a upovedomenie o začatí exekúcie, kde bolo uvedené,

že z pôvodnej istiny 1.765,22 eura exekútor požaduje neúmerne vysokú finančnú čiastku s možnosťou
jej navýšenia a blokácie nehnuteľnosti spotrebiteľa. Ako dôkazy doložila upovedomenie o odklade
exekúcie 356EX 862/24-22 zo dňa 24.01.2025, exekučný príkaz 356EX 862/24-15 zo dňa 14.01.2025,
upovedomenie o začatí exekúcie 356EX 862/24-7.

3. Po preskúmaní podania žalobkyne súd prvej inštancie dospel k záveru, že podanie má vady a
neobsahovalo všetky náležitosti tak, ako to požadujú ustanovenia CSP. Súd preto žalobkyňu uznesením
č.k. 8C/65/2025-32 zo dňa 07.08.2025 vyzval na doplnenie návrhu tak, aby uviedla dôvody na obnovu
konania v súlade s § 397 CSP, uviedla skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, t.j.
dostatočne preukáže včasnosť žaloby na obnovu konania podľa subjektívnej lehoty, označila, prípadne

pripojila dôkazy, ktorými preukáže dôvodnosť žaloby a uviedla čoho sa domáha vo veci samej, teda
po povolení obnovy konania. Žalobkyňa bola v uznesení poučená, že ak v stanovenej lehote podanie
nedoplní, súd podanie odmietne.

4. Žalobkyňa na predmetnú výzvu súdu na doplnenie podania v lehote 10 dní, ani doposiaľ nereagovala,

pričom uznesenie súdu jej bolo doručené dňa 15.08.2025.

5. Z pripojeného spisu sp. zn. 51C/24/2023 bolo zistené, že v pôvodnom konaní, v spore žalobcu
BENCONT INVESTMENTS s.r.o., IČO: 36 432 105 proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX rozhodol
súd rozsudkom č.k. 51C/24/2023-95 zo dňa 21.03.2024, na základe ktorých súd zaviazal žalobkyňu (v

pôvodnom spore žalovanú) uhradiť BENCONT INVESTMENTS s.r.o. (v pôvodnom postavení žalobcu)
spolu sumu vo výške 1 985,22 eura, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 1 936,02 eura od 04.10.2022
do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok súdu č.k. 51C/24/2023-95 zo dňa
21.03.2024 nadobudol právoplatnosť dňa 10.05.2024.

6. Po posúdení žaloby žalobkyne na obnovu konania, ako aj pripojených dôkazov a pôvodného
spisového materiálu konania sp. zn. 51C/24/2023 súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa ako strana
pôvodného sporu v postavení žalovanej vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 51C/24/2023 napadla
právoplatný rozsudok, proti ktorému je podanie žaloby na obnovu konania v zásade prípustné. Po
preskúmaní žaloby na obnovu konania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je neúplná,

pričom žalobkyňa neodstránila nedostatky žaloby v súdom stanovenej lehote, a súčasne je aj zjavne
nedôvodná. Poukázal pritom na to, že obnova konania je v civilnom sporovom poriadku mimoriadnym
opravným prostriedkom, ktorá predstavuje zákonom povolenú odchýlku od zásadnej požiadavky, ktorou
je záväznosť a nezameniteľnosť právoplatných rozhodnutí. Obnova konania má umožniť, aby došlo k
náprave skutkových omylov, z ktorých sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzalo. Narušenie

princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená musí byť sprísnenými
podmienkami prípustnosti. Možno ňou napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu z taxatívne
stanovených dôvodov a v presne určenej lehote, ktorej zmeškanie má za následok procesnú preklúziu
práva podať žalobu na obnovu konania. Žaloba na obnovu konania musí obligatórne obsahovať
všeobecné náležitosti podania a osobitné náležitosti stanovené zákonom pre žalobu na obnovu

konania. Pod osobitnými náležitosťami treba chápať predovšetkým preukázanie existencie objektívnych
podmienok prípustnosti obnovy konania, čo znamená existencia rozsudku, proti ktorému je návrh na
obnovu konania prípustný, rozsah, v akom sa právoplatné rozhodnutie napáda, zachovanie lehoty, v
rámci ktorej je možné návrh na obnovu konania podať, existencia taxatívne stanoveného dôvodu naobnovu konania, dôkazy, ktorými sa má preukázať dôvodnosť žaloby, to znamená predovšetkým dôkazy
smerujúce k tomu, že nové rozhodnutie vydané v obnovenom konaní bude pre stranu sporu priaznivejšie
a petit, teda čoho sa žalobca domáha, s tým, že žaloba na obnovu konania obsahuje dva petity, prvý,

ktorý bude znieť na vydanie rozsudku, ktorým sa žaloba povoľuje a druhý, ktorým bude strana konania
žiadať, aby súd v obnovenom konaní vydal konkrétny rozsudok, ktorý bude pre ňu priaznivejší.

7. V danom prípade súd prvej inštancie preto musel skonštatovať, že žalobkyňa v žalobe neuviedla
presný dátum, či iný časový údaj, kedy sa o dôvodoch obnovy konania, ktoré uvádzala vo svojom návrhu

dozvedela, neoznačila dôkazy, ktorými by preukázala dôvodnosť podaného návrhu a ani neuviedla, ako
žiada, aby súd rozhodol v spore po prípadnom povolení obnovy konania. Jedným z kritérií prípustnosti
obnovy konania je dodržanie zákonnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania. Podľa platnej a
účinnej zákonnej úpravy možno žalobu na obnovu konania podať v subjektívnej trojmesačnej lehote
plynúcej odo dňa, keď ten, kto podal žalobu na obnovu konania sa mohol dozvedieť o dôvode obnovy,
alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť. Objektívna lehota na podanie žaloby na obnovu konania je v

zásade trojročná a plynie od právoplatnosti rozsudku. Obe lehoty (subjektívna i objektívna) sú lehotami
zákonnými a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť a ani odpustiť ich zmeškanie (§ 405 CSP). Ak teda
žalobca podá žalobu na obnovu konania po uplynutí zákonných lehôt na jej podanie, súd jeho žalobu
obligatórne odmietne. Zachovanie lehoty na obnovu konania je povinná preukázať strana, ktorá obnovu
konania navrhuje. V danom prípade však žalobkyňa svoju žalobu na výzvu súdu riadne nedoplnila, a

preto súd nemôže posúdiť zachovanie subjektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania, pričom
z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov ďalších chýbajúcich náležitostí žaloby, bez ktorých nie je možné
pokračovať v konaní, súd dospel k záveru, že žalobu na obnovu konania v zmysle § 413 písm. a/ CSP
je potrebné odmietnuť. V uznesení č.k. 8C/65/2025-32 zo dňa 07.08.2025 bola žalobkyňa poučená, že
ak v stanovenej lehote podanie nedoplní, súd podanie odmietne.

8. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobu na obnovu konania je
nutné odmietnuť aj podľa § 413 písm. e/ CSP, pretože žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná.
Súd je vymedzeným dôvodom obnovy konania v zmysle § 411 ods. 1 CSP viazaný. Podľa súdu však
žalobkyňa žiadny dôvod na obnovu konania podľa § 397 písm. a/ až f/ CSP neuviedla, keďže žalobkyňa

netvrdí ani nepreukazuje, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré žalobca v pôvodnom
konaní nemohol bez svojej viny použiť, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
netvrdí ani nepreukazuje vykonanie dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní a môžu
pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, netvrdí existenciu trestného činu sudcu, či iných
subjektov zúčastnených v konaní, pre ktorý by bolo rozhodnuté v ich neprospech a rovnako netvrdí ani

nepreukazuje existenciu rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva, kde by bolo konštatované, že
rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo
slobody žalobcu, napokon netvrdí ani nepreukazuje existenciu rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré by bolo pre strany záväzné a tiež nejde o prípad
rozhodnutia podľa § 397 písm. f/ CSP. Z tvrdení, ktoré žalobkyňa predložila, nemožno žiaden z vyššie

uvedených dôvodov ani vyabstrahovať.

9. V prípade rozhodnutia o trovách konania súd prvej inštancie dospel k záveru, že civilný sporový
poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodnutia o trovách konania v prípade, že žaloba na obnovu
konania je odmietnutá. Ustanovenie § 255 ods. 1 CSP sa použije na prípady, keď súd žalobe na

obnovu konania vyhovie alebo ju zamietne. V tomto prípade je teda nutné o trovách konania rozhodnúť
analogicky podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci, nakoľko žalobkyňa nedosiahla žalobou sledovaný cieľ, rovnako tak,
ako keby súd jej žalobu zamietol, teda nebola úspešná Žalovaný by teda mal voči žalobkyni nárok na
náhradu trov konania. Pretože však žalovanému v tomto konaní žiadne trovy konania nevznikli, súd mu

nárok na náhradu trov konania nepriznal.

10. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ako aj vzniesla námietku
zaujatosti konajúceho sudcu a tiež sťažnosť za šikanovanie spotrebiteľa. Mala za to, že na konajúcom
súde je evidentne zmätok v evidencii a v konaní v tejto právnej veci. Vytýkala, že konajúci súd zjavne

zámerne a vedome prehliadol mimoriadne dôležité skutočnosti, a to, že ona bola v tejto spornej
veci spotrebiteľ a že súd silne pochybil, konal teda nespravodlivo a protispotrebiteľsky. Výsledkom
cieleného konania veriteľa a súdom povereného exekútora v tejto spornej veci bolo úžernícke konanie
súdneho exekútora. Ako dôkaz úžerníckeho konania exekútora bol predložený súdu Exekučný príkazzo dňa 14.01.2025, aj Upovedomenie o začatí exekúcie č. 356EX 862/24, kde bolo jednoznačne
uvedené, že z pôvodnej istiny v čiastke 1.765,22 eura teraz exekútor požaduje neúmerne vysokú
finančnú čiastku, aj s možnosťou jej ďalšieho navýšenia a blokácie nehnuteľnosti spotrebiteľa. Návrh

na obnovu konania podala z dôvodu, že bolo možné preukázať, že konajúci okresný súd pripustil
v pôvodnom konaní nezákonné úžernícke finančné nároky veriteľa a súčasne, že zmluva medzi
veriteľom a spotrebiteľom má neprijateľné zmluvné podmienky, zmluva je tak v súlade s príslušnými
zákonmi bezúročná a bez poplatkov, výkon exekučného konania je nezákonný. Čestne prehlásila, že
v zmluvnom vzťahu s veriteľom konala ako spotrebiteľ a nebolo jej známe, prečo veriteľ klamal súd

v tejto právnej veci. Poukázala na vyjadrenie súdnych autorít a zdôraznila, že podstatnou vecou sporu sú
neoprávnené finančné požiadavky úžerníckeho veriteľa. Išlo o likvidačnú finančnú čiastku, majúc pritom
za to, že súd pripustil nezákonné úžernícke finančné nároky veriteľa aj vo forme súdom rozhodnutého
sankčného úroku a ďalšie. Mala za to, že dodržala aj objektívnu, ale aj subjektívnu lehotu na podanie
žaloby na obnovu konania, nakoľko exekučný titul mal byť vydaný až po preventívnej súdnej kontrole
o neprijateľnosti zmluvných podmienok. Mala tiež za to, že sa jedná o spotrebiteľský spor, pričom

predmetom sporu je spotrebiteľská úverová zmluva medzi stranami sporu, ktorá je plná neprijateľných
zmluvných podmienok a následné dlžné plnenia za úver poskytnuté veriteľom, pričom veriteľ zatajuje
pred spotrebiteľom aj výšku reálnych vzájomných plnení istiny. Poukázala tiež na to, že konanie veriteľa
má nekalé obchodné praktiky, ako aj z neplatných právnych úkonov nemôžu vzniknúť platné právne
úkony. Odvolanie odôvodnila podľa § 365 ods. 1 písm. h), f), CSP a navrhla, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Doplnila tiež, že v konaní pred
súdom prvej inštancie navrhuje obnoviť konanie a žalobu veriteľa v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň
podala aj návrh na oslobodenie od súdneho poplatku.

11. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, v celom rozsahu nesúhlasiac s odvolaním

žalobkyne, nakoľko neobsahovalo zákonom požadované náležitosti. Okrem toho uviedol, že žalobkyňa
nevyčerpala všetky dostupné právne prostriedky predtým, než podala žalobu na obnovu konania,
nakoľko proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci sp. zn. 51C/24/2023 nepodala odvolanie. Okrem
toho vytýkal, že k dôvodom, pre ktoré súd odmietol jej podanie, sa relevantným spôsobom ani nevyjadrila
a táto časť by mala tvoriť základ ňou podaného odvolania. Podotkol, že súd vyzval žalobkyňu na

opravu jej návrhu/žaloby, pričom žalobkyňa na výzvu súdu nereagovala, bola pasívna a nečinná, na
základe ktorej skutočnosti postupoval súd správne a zákonne. Mal za to, že v danom prípade nedošlo
k žiadnemu porušeniu zákona, tvrdenia a argumentácie uvedené v odvolaní sú absolútne bez právneho
významu. Vytýkal, že žalobkyňa mala v odvolaní uviesť dôvody, pre ktoré pokladá rozhodnutie súdu
o odmietnutí žaloby za nesprávne a nezákonné, pričom žalobkyňa takéto dôvody v podanom odvolaní

vôbecneuviedla,.Navrhol,abyodvolacísúdnapadnutérozhodnutiesúduoodmietnutínávrhužalobkyne
na obnovu konania ako vecne správne potvrdil.

12. V odvolacej replike žalobkyňa okrem už skutočností uvedených v odvolaní dodala, že je len
prirodzené, že arogantní právnici úžerníckej protistrany silno poučujú spotrebiteľa, veď sú výborne

platení úžerníckym veriteľom. Autor vyjadrenia už určite zabudol na svoje povinnosti voči právu ako
takému. Formálne vyjadrenie arogantných právnikov úžerníckeho veriteľa považovala za bezduchý
spôsob ponižovania spotrebiteľa. Preukázateľným výsledkom cieleného konania veriteľa a súdom
povereného exekútora v tejto spornej veci bolo úžernícke konanie súdneho exekútora. V ďalšej časti
vyjadrenia zotrvala na skutočnostiach už uvedených v odvolaní, prihliadnuc na zásadu hospodárnosti

konania, ich odvolací súd nebude aj na tomto mieste opakovať.

13. Okrem toho ďalším podaním žalobkyňa doplnila svoje vyjadrenie a uviedla, že v predmetnej právnej
veci protistrana zasiahla do práv spotrebiteľa tak, že jej preukázateľne spôsobila ujmu finančnú aj
majetkovú. Zdôraznila, že konanie súdu voči nej považuje za rozporné so zásadami dôstojnosti konania.

Mala tiež za to, že konajúci prvostupňový súd zle zaradil sporné konanie pod označenie „C“, lebo je
to spor rýdzo spotrebiteľský. Obdobne nekvalifikovane bolo zaradené aj pôvodné konanie. Následne
opätovne zotrvala na argumentácii uvedenej v odvolacej replike, ako aj v odvolaní, ktorú odvolací súd
z dôvodu hospodárnosti konania nebude opakovať aj na tomto mieste.

14. Žalovaný v odvolacej duplike zotrval na svojej argumentácii a zastal názor, že žalobkyňa
žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnila svoje odvolanie, len uvádzala množstvo neaplikovateľnej
a nesúvisiacej argumentácie a výkladov, ktoré nemajú žiaden právny význam. Poukázala na konanie
exekútora, ale nevyjadrila sa, či a akým spôsobom využila dostupné právne prostriedky ochranyv exekučnom konaní. Neuviedla, či vôbec nejaké prostriedky právnej ochrany využila, na ktorú
skutočnosť poukázal žalovaný v predchádzajúcom vyjadrení. V celom rozsahu popieral a namietal
tvrdenia žalobkyne a zotrval na tom, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne

potvrdil.

15. K vyjadreniu žalovaného opätovne zareagovala žalobkyňa a nad rozsah už predchádzajúcich
vyjadrení dodala, že na Okresnom súde Banská Bystrica sa vedie spor pod sp. zn. 79Ek/1118/2024,
o ktorom informovala nielen súdneho exekútora, ale aj konajúci súd spoločne aj s protistranou. Opätovne

doložila upovedomenie o začatí exekúcie, upovedomenie o odklade exekúcie a exekučný príkaz. Taktiež
poukázala na to, že má ešte ďalšie dve pôžičky.

16. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že sú splnené všetky procesné
podmienky prípustnosti odvolania a jeho vecného prejednania, preskúmal bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, a to

v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, § 380 ods.
2 a contrario CSP) a po vykonaní odvolacieho prieskumu dospel k záveru, že preskúmavané uznesenie
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Pod porušením práva na spravodlivý proces možno vnímať nesprávny procesný postup súdu,
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená
aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr.
o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým

vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia (nielen na uvedenie „aspoň nejakých“ dôvodov, ale dostatočných argumentov reagujúcich
na relevantné námietky strany sporu zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom, pričom k naplneniu
tohtoodvolaciehodôvodunedochádzalenúplnouabsenciouodôvodnenia,aleajjehonedostatočnosťou
alebo nezrozumiteľnosťou, či svojvoľnosťou), na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti

strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom
denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

18. Predmetom konania v danej veci bola pritom žaloba o obnovu konania, ktorá trpela vadami, preto
uznesením č.k. 8C/65/2025-32 zo dňa 07.08.2025 súd prvej inštancie vyzval žalobkyňu na doplnenie

návrhu tak, aby uviedla dôvody na obnovu konania v súlade s § 397 CSP, uviedla skutočnosti, ktoré
svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, t.j. dostatočne preukáže včasnosť žaloby na obnovu konania
podľa subjektívnej lehoty, označila, prípadne pripojila dôkazy, ktorými preukáže dôvodnosť žaloby
a uviedla čoho sa domáha vo veci samej, teda po povolení obnovy konania. Žalobkyňa bola v
uznesení poučená, že ak v stanovenej lehote podanie nedoplní, súd podanie odmietne. Na predmetnú

výzvu súdu na doplnenie podania v lehote 10 dní žalobkyňa nereagovala, pričom uznesenie súdu
jej bolo doručené dňa 15.08.2025, preto súd prvej inštancie po oboznámení sa s pripojeným spisom
sp. zn. 51C/24/2023 vo veci samej rozhodol napadnutým uznesením. Proti tomuto uzneseniu podala
žalobkyňa odvolanie, v ktorom výslovne namietala vady odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. h), f), CSP,
a v odôvodnení odvolania taktiež opísala vadu, týkajúcu sa porušenia práva na spravodlivý proces,

ktorú zdôvodňovala najmä tým, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal jej návrhom, odmietol
preskúmať neprijateľné zmluvné podmienky.

19. Zaoberajúc sa odvolacími dôvodmi, odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej
inštancie síce správne vyzval žalobkyňu na doplnenie návrhu, avšak podľa názoru odvolacieho súdu

súd prvej inštancie opomenul žalobkyňu poučiť aj o tom, že má právo zvoliť si advokáta a tiež o možnosti
obrátiť sa na Centrum právnej pomoci podľa § 160 ods. 2 CSP. V predmetnom ustanovení je pritom
vyjadrená všeobecná poučovacia povinnosť, vyjadrená slovom vždy. Výnimkou sú iba prípady uvedené
v § 160 ods. 3 CSP, čo však daný prípad nebol. Zakotvenie poučovacej povinnosti v procesnom kódexe
pritom vyplýva z ústavnoprávneho princípu práva na spravodlivý súdny proces so zreteľom na rovnosť

zbraní opakovane judikovanú Európskym súdom pre ľudské práva. Cieľom poučovacej povinnosti súdu
je to, aby účastník, ktorý si neosvojil procedurálne pravidlá, vedel, aké má v procese práva a povinnosti,
aby mohol pred súdom svoje zámery vyjadrovať takým spôsobom, že ním vykonané procesné úkony
vyvolajú sledované účinky, a aby mohol splniť svoje procesné povinnosti. Poučovacia povinnosť sa týkanajmä tých procesných práv a povinností, ktorých realizácia alebo rešpektovanie má základný význam
pre kvalitu zabezpečenia a realizáciu základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom
konaní.

20. Rozsah poučovacej povinnosti v procesnom práve prešiel postupným vývojom, a to smerom
k posilňovaniu procesnej zodpovednosti. Vychádzajúc z účelu tohto inštitútu by súd mal poskytovať
poučenie náležite, konkrétne a vždy o tých procesných právach a povinnostiach, keď je to vzhľadom
na stav konania potrebné. Ustanovenie § 160 ods. 2 CSP pritom zakotvuje povinnosť vždy poučiť

stranu o práve zvoliť si advokáta a o jeho práve obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Predmetným
ustanovením sa zdôrazňuje význam práva na právnu pomoc poskytovanú buď prostredníctvom
advokáta, alebo prostredníctvom Centra právnej pomoci. Poskytovanie právnej pomoci prostredníctvom
Centra právnej pomoci je alternatívou k zastúpeniu advokátom pre fyzické osoby, ktoré v dôsledku
svojej materiálnej situácie nemôžu využívať služby advokáta. Uvedené poučenie by mal poskytovať
súd na začiatku konania, čo však v danom prípade opomenul (zaslal ho až s napadnutým uznesením),

a preto je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivýprocesatentonedostatoknemožnonapraviťvkonanípredodvolacímsúdom,pretoodvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP z dôvodu porušenia
práva na spravodlivý proces zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

21. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vyššie vysloveným právnym názorom
odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), bude zopakovať výzvu na doplnenie žaloby na obnovu konania
aj s poučením žalobkyne o práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci,

a po doplnení žaloby na obnovu konania opätovne ju preskúmať, pričom pri každom úkone bude
starostlivo zvažovať svoju poučovaciu povinnosť o procesných právach a povinnostiach strán sporu.
Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí bude dbať na to, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé
s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť

rozhodnutie je odrazom práva strany konania na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania, prezentovanými aj v
priebehu odvolacieho konania. Svoj právny záver súd zdôvodní zo zákonných hľadísk, ktoré v danej veci
prichádzali do úvahy a stranám konania dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie
konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu napr.

sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

22. Záverom odvolací súd dodáva, že v rámci odvolacieho prieskumu sa oboznámil aj so spisom
Okresného súdu Nitra sp. zn. 51C/24/2023 a dospel k záveru, že predmetom sporu bol zmluvný vzťah,
nazývaný „peer to peer“ (ďalej len „P2P“). Vychádzajúc pritom z uznesenia Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 2Ndc/11/2018 zo dňa 31.01.2019 bolo potrebné ustáliť, že „tieto pôžičky vznikli na základe
myšlienky, že na jednej strane existuje veľké množstvo ľudí, ktorí potrebujú peniaze a nedostanú bežné
bankové pôžičky a na druhej strane existujú ľudia, ktorí pre svoje peniaze hľadajú zaujímavé investičné
príležitosti, ktoré im banka neponúka. Spárovanie ponuky a dopytu cez internetový portál im tak môže
priniesť prospech v podobe výhodného úročenia obom stranám. Princíp je jednoduchý, potencionálny

dlžník a investor sa najprv zaregistrujú na webových stránkach administrátora (sprostredkovateľa) a
následne je v zozname aukcie zverejnený návrh žiadateľa o pôžičku (požadovaná suma, maximálna
úroková sadzba, doba splatnosti, účel, informácie o finančnej minulosti a zaistení úveru) a investori
na ňu reagujú. Z reakcie si žiadateľ vyberie jedného alebo viacej investorov a spolu potom uzavrú
úverovú zmluvu. Samotný pohyb peňazí a administrácia pôžičky prebieha cez administrátora, ktorý

od oboch strán inkasuje za svoje služby poplatky. Aj keď je možné si touto cestou požičať až stotisíc
eur, nevzťahuje sa na P2P pôžičky zákon o spotrebiteľskom úvere. Ide tu totiž o pôžičku medzi
fyzickými osobami a jej poskytovanie sa riadi Občianskym zákonníkom. Zmluva o pôžičke na rozdiel od
zmluvy o spotrebiteľskom úvere neukladá veriteľovi výslovne povinnosť poskytnúť a vysvetliť dlžníkovi
predzmluvné informácie vrátane dôsledkov splácania; nenariaďuje veriteľovi s odbornou starostlivosťou

posúdiť, či bude dlžník schopný splácať dlh; nenariaďuje veriteľovi uvádzať RPSN úveru; nevylučuje
použitie zmenky v prípade omeškania so splatením a súčasťou zmluvy môže byť aj rozhodcovská
doložka. Žiadateľ o pôžičku (dlžník) musí preukázať svoju bonitu, a to doložením príjmov, prehlásením
o finančnej minulosti, prípadne zárukami za úver. Podľa bonity mu je potom administrátorom umožnenéuchádzať sa o pôžičku v určitom úverovom limite, s doporučenou úrokovou sadzbou a dobou splatnosti.
Za prijatie pôžičky platí administrátorovi províziu. Ak spláca pôžičku riadne, nenastáva problém. Pre
prípad nesplácania pôžičky včas sú v zmluve zakotvené poistky proti nesplácaniu dlhu (zmluvná pokuta,

zmluvné úroky, zmenka, rozhodcovská doložka). Investor uzatvára s administrátorom rámcovú zmluvu
a na zvláštny účet poukazuje peniaze, ktoré nie sú poistené ako v banke a nie sú úročené, ktoré mieni
preinvestovať. Zo zoznamu aukcie si vyberá žiadateľov, ktorým je ochotný požičať. Úrokové sadzby sa
pohybujú v rozpätí cca 10-70 % v závislosti od bonity dlžníka. Čím sú vyššie úroky, tím je vyššie riziko,
že dlžník dlh splácať nebude. Pokiaľ dlžník svoj dlh nespláca, investor môže dlžnú sumu vymáhať buď

sám, alebo prostredníctvom administrátora. Vždy však hradí náklady spojené s vymáhaním. Naviac,
pokiaľ požičiava opakovane a viacerým ľuďom, prichádza do úvahy otázka, či by nemal mať pre túto
činnosť živnostenské oprávnenie a postupovať v súlade so zákonom o spotrebiteľskom úvere. Takáto
činnosť je však ťažko preukázateľná a v konečnom dôsledku, aj investor sám sa vystavuje možnej
finančnej strate. Administrátor je jednoznačným víťazom v tejto „hre“. Za svoje služby, t. j. overenie
bonity dlžníka, administráciu pôžičky a správu peňazí, si účtuje poplatky a ďalšie čiastky inkasuje pri

vymáhaní platenia, aj keď za (ne)splatenie pôžičky nenesie žiadnu zodpovednosť. Naviac podpisom
zmluvy o pôžičke veľakrát získava od oboch strán súhlas so spracovaním a šírením osobných údajov a
tieto môže použiť k iným obchodným účelom. Riziko u P2P pôžičiek je vysoké pre investora i dlžníka, a to
taktiež pre ich finančnú (ne)gramotnosť. Z naivity či prešibanosti nesolventných dlžníkov a ľahkovážnych
investorovpotomvíťaziaadministrátori,ktoríniesúžiadniidealistia„hrdinovia“,alefinančnéspoločnosti,

ktoré objavili medzeru na trhu.“ Následne dovolací súd ustálil, že v danom prípade ide o pôžičku medzi
fyzickými osobami a jej poskytovanie sa preto riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka, v dôsledku
čoho nemožno žalobkyňou namietaný zmluvný vzťah považovať za spotrebiteľský. Ak žalobkyňa nie je
spokojná, resp. nerozumie, z čoho pozostáva vymáhaná suma v rámci exekúcie, je potrebné obrátiť sa
na súdneho exekútora, avšak vychádzajúc zo základného konania, odvolací súd mal za to, že žalovaná

bola zaviazaná na úhradu istiny s úrokom a úrokom z omeškania, ako aj jej bola uložená povinnosť
nahradiť trovy súdneho konania. V prípade, že dlžnú sumu dobrovoľne neuhradí, je potrebné počítať
s tým, že vymáhaná suma sa zvýši o trovy exekučného konania a taktiež každým dňom omeškania
narastá úrok z omeškania počítaný z dlžnej istiny, ktorý je zákonným nárokom, čo však nemôže byť
dôvodom na obnovu konania. Zníženie dlžnej sumy je v moci žalobkyne tým, že bude riadne uhrádzať

dlžnú sumu.

23. Obiter dictum (v preklade „mimochodom povedané“) odvolací súd ešte považuje za potrebné dodať,
že súd prvej inštancie správne nepredložil žalobkyňou vznesenú námietku zaujatosti proti konajúcej
sudkyni nadriadenému súdu, majúc pritom za to, že ide o námietku podľa § 49 ods. 3 CSP, spočívajúcu

v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti, na ktorú sa v zmysle § 53 ods. 3 CSP
neprihliada a vec sa nadriadenému súdu nepredkladá.

24. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).