Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/27/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515205992
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2515205992.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja

a sudcov JUDr. Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Matúša Staríčka, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, zast. D.: E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, H., proti žalovanej: Nemocnica
Alexandra Wintera, n. o., IČO: 36 084 221, so sídlom Winterova 66, Piešťany, zast. splnomocnenkyňou:
Advokátskou kanceláriou MAJLING & NINČÁK, s.r.o., IČO: 35 960 728, so sídlom Palárikova 14,
Bratislava, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava
( ďalej aj ,, súd prvej inštancie “ ) sp. zn. PN-14C/252/2015-413 zo dňa 7. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni
1.414,80 eur titulom bolestného, 2.829,60 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a 621,06
eur titulom náhrady výdavkov spojených s liečením, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
a výrokom II. priznal žalobkyni voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že žalovaná ako poskytovateľ

zdravotnej starostlivosti pri prvotnom ošetrení žalobkyne nepostupovala lege artis, čo viedlo k vzniku
zdravotných komplikácií a trvalých následkov na zdraví žalobkyne.

3. Pri právnom posúdení veci súd prvej inštancie vychádzal zo všeobecnej úpravy zodpovednosti za
škodu podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej aj ,, OZ“ ), podľa ktorého
„ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. “

4. Za porušenie právnej povinnosti považoval porušenie povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť
správne a v súlade s pravidlami medicínskej vedy ( lege artis ) podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.
z. Súd prvej inštancie vyhodnotil ako preukázané, že pri prvotnom ošetrení žalobkyne: - bola nesprávne
stanovená diagnóza zlomeniny, - nebola vykonaná včasná repozícia dislokovanej zlomeniny, - zdravotná
starostlivosť nebola poskytnutá v súlade s medicínskymi štandardmi. Tieto skutočnosti boli potvrdené
najmä: - protokolom o dohľade Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, - rozhodnutím úradu
o uložení pokuty žalovanej a znaleckým posudkom. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

konštatoval, že pri RTG snímke bola zjavná dislokácia zlomeniny až do 50 stupňov, ktorá si vyžadovala
okamžitú repozíciu, čo však žalovaná nevykonala.5. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalobkyni vznikla škoda na zdraví, ktorá sa
prejavila najmä: - dlhodobými bolesťami, - rozvojom komplexného regionálneho bolestivého syndrómu,
- obmedzením pohyblivosti zápästia a následnou invaliditou ( pokles schopnosti pracovať 45 % ) pričom

tu vychádzal z lekárskych správ, posudku o invalidite a rozhodnutia Sociálnej poisťovne o priznaní
invalidného dôchodku.

6. Najspornejšou otázkou v konaní bola existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym postupom
žalovanej a poškodením zdravia žalobkyne. Žalovaná tvrdila, že príčinou poškodenia zdravia bola

následná liečba vo Fakultnej nemocnici Trnava avšak súd prvej inštancie túto obranu neakceptoval,
keď z dôkazného prostriedku – znaleckého posudku mal za to, že nesprávny postup žalovanej výrazne
zhoršil priebeh liečenia, napriek tomu, že následná liečba zmiernila následky, nedokázala odstrániť
dôsledky nesprávneho prvotného ošetrenia. Znalec uviedol, že komplikácie ( najmä bolestivý regionálny
syndróm ) vznikli s vysokou pravdepodobnosťou v dôsledku nezreponovanej zlomeniny pri prvotnom
ošetrení, preto súd prvej inštancie uzavrel, že kauzálny nexus medzi postupom žalovanej a vznikom

škody je daný. Keďže boli splnené všetky zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu, žalobe v celom
rozsahu vyhovel a priznal žalobkyni aj náhradu trov konania.

7. Pri určení výšky náhrady súd vychádzal zo zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia. Na základe lekárskeho posudku boli nároky žalobkyne určené nasledovne:

bolestné - 90 bodov × 15,72 eur = 1.414,80 eur a sťaženie spoločenského uplatnenia - 120 bodov ×
15,72 eur = 1.886,40 eur. Zároveň aplikoval § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. a priznal zvýšenie o 50
%, keďže žalobkyňa sa stala invalidnou. Zvýšenie predstavovalo 943,20 eur. Taktiež priznal aj náhradu
účelne vynaložených nákladov na cestovné, lieky a stratu na zárobku spolu 621,06 eur.

8. Žalovaná napadla predmetný rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním, ktoré odôvodnila dôvodmi
podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP ( nesprávne skutkové zistenia ) a § 365 ods. 1 písm. h)
CSP ( nesprávne právne posúdenie veci ). Namietala najmä nesprávne vyhodnotenie znaleckého
dokazovania, neexistenciu príčinnej súvislosti medzi jej postupom a ujmou na zdraví žalobkyne, údajné
prerušenie kauzálneho nexu následnou zdravotnou starostlivosťou a nesprávne určenie výšky priznanej

náhrady. Navrhla rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, prípadne ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

9. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne
správne a riadne odôvodnené. Zdôraznila, že znalecký posudok jednoznačne potvrdil nesprávny postup
žalovanej, kauzálny nexus medzi týmto postupom a vznikom ujmy bol preukázaný, pričom žalovaná v

odvolaní len opakuje argumenty uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie, preto ho navrhla
potvrdiť.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 34 CSP ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( §
362 ods. 1 CSP ), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 359 CSP ), proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné ( § 355 ods. 1 CSP ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti ( § 363 CSP ) a že odvolateľka v odvolaní uplatnila zákonom prípustné odvolacie
dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( § 379 CSP ) a dôvodmi
odvolania ( § 380 ods. 1 CSP ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie
bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( § 383 CSP ), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania ( § 385 ods. 1 CSP a contrario ), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne päť dní pred jeho
vyhlásením ( § 219 ods. 3 CSP ), a dospel k záveru, že odvolaniu nemožno priznať úspech, keďže
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho potvrdenie ( § 387 ods. 1 CSP ).

11. Žalovaná namietala nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie. Tu je však na mieste potrebné
uviesť, že v odvolaní neoznačila konkrétny dôkaz, ktorý by súd prvej inštancie nevykonal, nepreukázala
vnútorný rozpor skutkových záverov. Jej argumentácia predstavuje najmä polemiku s hodnotením
dôkazov súdom prvej inštancie. Judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky dlhodobo zdôrazňuje,

že samotný nesúhlas s hodnotením dôkazov bez preukázania konkrétnej logickej alebo obsahovej
vady hodnotiaceho procesu nezakladá dôvodnosť odvolania ( porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS
251/03 ). Odvolací súd preto nezistil žiaden relevantný dôvod zasahovať do skutkových záverov súduprvej inštancie, pretože tie majú oporu vo vykonaných dôkazoch. Znalecké dokazovanie jednoznačne
potvrdilo, že postup žalovanej pri prvotnom ošetrení žalobkyne bol nesprávny a tento postup vytvoril
podmienky pre vznik zdravotných komplikácií. Odvolací súd preto považuje skutkové zistenia súdu prvej

inštancie za správne a preskúmateľné.

12. Súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 420 ods. 1 OZ t. j. vychádzal z právnej
úpravy všeobecnej zodpovednosti za škodu, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti je touto právnou

povinnosťou najmä povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť správne a v súlade so súčasnými
poznatkami medicínskej vedy, teda postupovať lege artis, ako to vyplýva z § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004
Z. z. o zdravotnej starostlivosti. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v
prejednávanej veci boli kumulatívne splnené zákonné predpoklady vzniku všeobecnej zodpovednosti
za škodu, teda 1) porušenie právnej povinnosti, 2) vznik škody, 3) príčinná súvislosť medzi porušením
povinnosti a škodou a 4) zavinenie.

13. Odvolací súd zároveň považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že žalobkyni vznikla škoda
na zdraví, ktorá sa prejavila dlhodobými zdravotnými následkami, vrátane pretrvávajúcich bolestí,
obmedzenia funkcie končatiny a následnej invalidity. Tieto skutočnosti boli preukázané lekárskymi
správami, znaleckým dokazovaním a rozhodnutím Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku.

14. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, odvolací súd zdôrazňuje, že v medicínskych sporoch sa príčinná
súvislosť posudzuje predovšetkým na základe odborných medicínskych záverov. V prejednávanej veci
znalec jednoznačne uviedol, že nesprávny postup pri prvotnom ošetrení žalobkyne mal významný vplyv
na ďalší priebeh liečby a vznik zdravotných komplikácií, pričom práve tento postup bol rozhodujúcim

faktorom vedúcim k rozvoju bolestivého regionálneho syndrómu a k trvalým následkom na zdraví
žalobkyne. Skutočnosť, že žalobkyňa bola následne liečená aj inými zdravotníckymi zariadeniami, sama
osebe nevylučuje existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym postupom žalovanej a vznikom
škody, pokiaľ tento postup predstavoval rozhodujúcu alebo podstatnú príčinu vzniku zdravotných
následkov.

15. Za správne považuje odvolací súd aj právne posúdenie výšky náhrady škody. Súd prvej inštancie
pri určení výšky bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzal zo zákona č. 437/2004 Z.
z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a zo znaleckého posudku,
ktorý stanovil bodové hodnotenie jednotlivých poškodení zdravia. Súd následne správne aplikoval

hodnotu jedného bodu a priznal žalobkyni aj zvýšenie náhrady v zmysle § 5 ods. 5 citovaného zákona,
keďže zdravotné následky žalobkyne viedli k výraznému obmedzeniu jej spoločenského uplatnenia a k
priznaniu invalidného dôchodku.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zodpovedá za škodu spôsobenú

pacientovi vtedy, ak zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá lege artis a tento postup bol príčinou
poškodenia zdravia pacienta; samotná existencia následnej liečby alebo komplikácií priebehu liečenia
túto zodpovednosť nevylučuje, pokiaľ nesprávny postup predstavoval podstatnú príčinu vzniku škody.

17. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vo výroku I. vecne správny, podľa

§ 387 ods. 1 CSP ho potvrdil vrátane závislého výroku II. o náhrade trov konania, ktorý vychádzal
z rozhodnutia vo veci samej ( zásada úspechu vo veci - § 255 ods. 1 CSP, pretože žalobkyňa dôvodne
bránila svoje subjektívne právo, má právo na náhradu nákladov, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne
vynaložila, proti strane, ktorá bola v konaní neúspešná ).

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa, keďže rozsudok súdu
prvejinštanciebolakovecnesprávnypotvrdený,zatiaľčožalovanásosvojímodvolanímúspechnemala.
Tomu zodpovedá aj rozhodnutie o nároku na náhradu trov odvolacieho konania v prospech žalobkyne
v plnom rozsahu.

19. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej
inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa

( § 419 CSP ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 CSP ).

Dovolanie je podľa § 421 C. s. p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) ( § 421 ods. 2 CSP ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( § 422 ods. 1 CSP ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 2 CSP ).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 CSP ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 ( § 425 CSP ).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( §
426 CSP ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP ).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( § 428 CSP ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 CSP ).
Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci

( § 160 ods. 2 CSP ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania ( § 430 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 CSP ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 CSP ).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom ( § 433 CSP ).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( § 434 CSP ).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okremskutočnostíadôkazovnapreukázanieprípustnostiavčasnostipodanéhodovolania(§435CSP).