Uznesenie – Ostatné ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Monday, March 30, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 20SaZ/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0725101534
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavel Ištók
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0725101534.3

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, , Ukrajina, číslo pasu: C.,
štátna príslušnosť: Ukrajina, zastúpeného advokátom Mgr. Marekom Hanicom, so sídlom Majoránová
71, Bratislava, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom
Krížna44,Bratislava,vkonaníožalobevoveciadministratívnehovyhostenia,opreskúmaniezákonnosti
opatrenia žalovaného D. E./XXXXXXX-XXX zo dňa 01.08.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 03.10.2025, doručenou tunajšiemu súdu toho istého dňa, sa
žalobca domáhal zrušenia opatrenia žalovaného č. E./XXXXXXX-XXX zo dňa 01.08.2025, ako aj

rozhodnutia Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Trnava č. E./XXXX-XX zo dňa 16.10.2024
o administratívnom vyhostení žalobcu.

2. Podaním zo dna dňa 24.03.2026 zobral žalobca žalobu v celom rozsahu späť. Ako dôvod uviedol, že
aj po priznaní odkladného účinku žaloby pri prekračovaní štátnych hraníc bol opakovane konfrontovaný
so stavom evidovaným v príslušných informačných systémoch hraničnej kontroly, ktorý nezodpovedal

aktuálnemu právnemu stavu vyplývajúcemu zo súdnych rozhodnutí. V dôsledku toho dochádzalo k
situáciám, keď žalobcovi nebol umožnený vstup na územie štátov Schengenského priestoru, resp. bol
pri hraničnej kontrole zadržiavaný alebo vrátený späť, a to napriek tomu, že správnej žalobe bol priznaný
odkladný účinok. Uvedené okolnosti nasvedčujú tomu, že priznanie odkladného účinku žaloby malo v
konkrétnych podmienkach skôr formálny charakter, keďže údaje evidované v príslušných informačných
systémoch neboli aktualizované spôsobom zodpovedajúcim právnemu stavu založenému rozhodnutím

súdu. Žalobca tak aj naďalej čelil praktickým prekážkam pri prekračovaní hraníc a realizácii svojho práva
na voľný pohyb. Žalobca zároveň zohľadnil, že zákaz vstupu, ktorý je predmetom sporu, je časovo
obmedzený a jeho účinky uplynú v októbri tohto roka. Vzhľadom na uvedené okolnosti a doterajší vývoj
veci žalobca nepovažuje ďalšie pokračovanie v konaní za účelné a rozhodol sa vyčkať na uplynutie tejto
lehoty.

3. Podľa § 63 SSP, žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti
alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť
sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd
v rozhodnutí vo veci samej.

4. Podľa § 99 písm. a) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr,

ako správny súd vo veci rozhodol.5. Podľa § 171 ods. 1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie
konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

6. Vzhľadom na prejav vôle žalobcu spočívajúci v späťvzatí žaloby, správny súd postupoval podľa § 99
písm. a) SSP v spojení s § 63 SSP a konanie zastavil.

7. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 171 ods. 1 SSP, podľa ktorého,
ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd

prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. Súd skúmajúc zavinenie zastavenia výhradne
z procesného hľadiska dospel k záveru, že zastavenie procesne zavinil žalobca realizovaním svojho
dispozičného práva. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to
vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala,
a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť. V zmysle ustálenej judikatúry
všeobecných súdov interpretujúcej aplikáciu dotknutej zásady zodpovednosti za zavinenie v situáciách,

aká nastala aj v posudzovanom prípade, zásadne platí, že pokiaľ žalobca zoberie svoju žalobu späť,
zastavenie konania zavinil a je preto povinný uhradiť žalovanému trovy konania (napr. Najvyšší súd
SR, sp. zn. 5MCdo/12/2008), iba že by bolo preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené
neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle
žalobnej požiadavky (napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp. zn. 7MCdo/4/2010). Predpokladom

pre právny záver súdu o zavinení zastavenia konania pri späťvzatí žaloby druhou stranou (teda
žalovaným) je skutkový stav predstavujúci situáciu, keď po začatí sporu žalovaný splní (žalobou tvrdenú)
povinnosť, uzná tým dôvodnosť podanej žaloby (z procesného hľadiska), a vyvolá tým na strane žalobcu
nevyhnutnosť späťvzatia podanej žaloby ešte pred vydaním samotného meritórneho rozhodnutia. Inými
slovami, ide o situáciu, v ktorej po začatí konania ešte pred meritórnym rozhodnutím súdu o dôvodnosti

podanej žaloby žalovaný koná v súlade s názorom žalobcu (vyjadreným v žalobe) a svojím konaním
potvrdí existenciu žalovanej povinnosti jej dobrovoľným splnením. Z obsahu spisu, ani späťvzatia žaloby
nevyplýva, že by zastavenie konania zavinil žalovaný. Z obsahu späťvzatia žaloby nevplýva, že by
žalobca zobral žalobu späť z dôvodu, že žalovaný splnil to, čo žalobca žalobou požadoval, teda že
by zrušil napadnuté opatrenie a rozhodnutie. Súd však žalovanému právo na náhradu trov konania

nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré
by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiujemožnépodaťkasačnúsťažnosťvlehotejednéhomesiacaododňadoručenia
na Správnom súde v Bratislave.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods.
2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných
náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom

rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.