Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 28, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22C/206/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116216961
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Longauer

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2116216961.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom Mgr. Jánom Longauerom v právnej veci sporu žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, zastúpený: JUDr. Jozef Holič, advokát so sídlom Poľovnícka 4,
Bernolákovo, IČO: 51 163 730 proti žalovaným: 1/ C. E. – AGROSTROJ s miestom podnikania Dvorníky
565, IČO: 36 088 943, zastúpený: JUDr. Jana Kubáňová, advokátka so sídlom Cintorínska 5, Nitra,
IČO: 42 204 046 a 2/ KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom Štefánikova 17,
Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpený: FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária
so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 56 711 832 o náhradu škody na zdraví vo výške 25.325,64
Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody za bolesť sumu 25 325,64
Eur a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku a to tak, že plnením jedného
z nich zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť plniť druhému z nich.

II. Žalobca m á voči žalovanému 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania a trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽalobcasažaloboudoručenouOkresnémusúduTrnavadňa25.07.2016domáhal,abysúdžalovaným
1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody na zdraví bolestné v sume 25.325,64

Eur a to tak, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť plniť druhému
z nich.

2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, dňa 25.07.2014 utrpel pri nehode samohybného
pracovného stroja značky Komatsu Tility Eur S.P.A.ITA, SK 820-5 Turbo, žltej farby, bez evidenčných
čísiel, rok výroby 2006, na dvore rodinného domu s. č. XXX v obci F. viaceré život ohrozujúce ťažké
zranenia. V uvedenej veci bolo strojníkovi C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX dňa 21.03.2016

uznesením vyšetrovateľa OR PZ v Trnave, odbor kriminálnej polície, ČVS: ORP-658/1-VYS-TT-2015,
vznesené obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona. Obvinenie mu bolo vznesené v súvislosti s tým, že s uvedeným strojom sa obvinený strojník
premiestňoval so zdvihnutou mixovacou lopatou s betónom, pričom sa samohybný pracovný stroj pri
pohybe prevrátil dopredu a mixovacou lopatou žalobcu pritlačil o zem. Pri nehode došlo k poškodeniu
zdravia žalobcu s trvalými následkami a pripútaním na invalidný vozík v dôsledku ochrnutia dolných
končatín. Na základe znaleckého posudku č. X/XXXX G. E. došlo k prevráteniu stroja v každom prípade

pri pohybe stroja so zdvihnutou mixovacou lopatou a následnom zastavovaní. Porušenie predpisov na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany strojníka bolo konštatované v znaleckom
posudku č. XXX/XXXX znaleckej organizácie JHS, s.r.o., Martin. Znaleckým posudkom č. XXX/XXXX
vypracovaným H. H. C. bolo v súlade so zákonom č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhradeza sťaženie spoločenského uplatnenia boli potvrdené viaceré zranenia, tzv. polytrauma, pričom znalec
určil celkový počet bodov zabolesť 1 536,75 bodov, čo pri hodnote bodu 16,48 Eur predstavuje peňažnú
25.325,64 Eur. Voči obvinenému strojníkovi si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody na zdraví

titulom bolestného vo výške 25.325,64 Eur v trestnom konaní. Žalovaný 1/ ako podnikateľský subjekt
vykonávajúci dopravu je vlastníkom samohybného stroja značky Komatsu Tility Eur S.P.A.ITA, SK 820-5
Turbo rok výroby 2006, a zároveň prevádzateľom v zmysle § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka
zodpovedným za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Žalovaný 2/ je poisťovateľ u
ktorého bolo motorové vozidlo žalovaného 1/ povinne zmluvne poistené v zmysle zákona č. 381/2001 Z.

z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
na základe poistnej zmluvy zo dňa 24.7.2014 č. 1070815985. Žalobca si s poukazom, na ustanovenia
§ 427 ods. 1 a § 428 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b) a § 15 ods.
1 z. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení a rozsudok Súdneho dvora sp.zn. C-162/13 zo
dňa 4.9.2014, uplatnil voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu škody na zdraví titulom bolestného vo
výške 25.325,64 Eur.

3. Žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil súdu upovedomenie o začatí trestného
stíhania zo dňa 25.07.2014, upovedomenie o vznesení obvinenia obvinenému C. B., Znalecký posudok
č. XXX/XXXX H. H. C., Znalecký posudok č. X/XXXX I. G. E., Znalecký posudok č. XXX/XXXX JHS,
s.r.o., Martin, Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, Zápisnicu o výsluchu svedka C. E. zo dňa 05.11.2014.

4. Žalovaný 1/ s podanou žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť, v konaní sa bránil tým, že žalobca
porušil predpisy o BOZP, tiež že je spoluzodpovedný na vzniku škody, ďalej tým, že žalovaný v momente
vzniku škody nemohol žiadnym spôsobom zabrániť škodovej udalosti ani pri vynaložení všetkého
úsilia, ktoré možno od neho požadovať a že škoda spôsobená poškodenému je aj výsledkom konania

jeho zamestnávateľa C. J.. Poukázal na výpoveď svedka I. K. J. zo dňa 01.06.2016 uskutočňujúceho
stavebný dozor ako aj na skutočnosti uvedené znalcom I. I. L. vo výpovedi zo dňa 24.08.2015. Ako
dôkazy žalovaný 1/ predložil Zápisnicu o výsluchu znalca I. I. L. a Zápisnicu o výsluchu svedka I. K. J..

5. Žalovaný 2/ rovnako žiadal podanú žalobu zamietnuť, namietal predovšetkým to, že hoci pracovný

stroj v čase udalosti bol na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX o poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zo dňa 24.07.2014 poistený u žalovaného, avšak žalobcovi
bola škoda na zdraví spôsobená pracovnou činnosťou motorového vozidla ako pracovného stroja a nie
jeho prevádzkou, preto sa v danom prípade jedná o výluku poistenia z povinného zmluvného poistenia
v zmysle § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako aj čl. 3 bod. 1 písm. g) Všeobecných
poistnýchpodmienokprepoisteniezodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla.
Poisťovňa zásadne neuhrádza škodu spôsobenú činnosťou motorového vozidla ako pracovného stroja,
pracovný stroj je poistne krytý iba v prípade, ak bola škoda spôsobená jeho jazdou v rámci cestnej
premávky, napr. cestou na miesto výkonu práce, pretože len v tomto prípade by sa jednalo o škodu

spôsobenú jeho jazdou. V danom prípade však žalobcovi nebola škoda na zdraví spôsobená jazdou
motorovéhovozidlaakopracovnéhostroja,alesamotnoučinnosťoumotorovéhovozidlaakopracovného
stroja. Žalobca ako poškodený by bol oprávnený domáhať sa náhrady škody voči žalovanému 2/ iba v
tom prípade, ak by mu motorové vozidlo ako pracovný stroj spôsobilo škodu v rámci cestnej premávky,
napr. cestou na miesto výkonu práce, pretože len v tom prípade by sa jednalo k škodu spôsobenú

jeho jazdou. Žalovaný 2/ ďalej poukázal na ustanovenia § 4 ods. 2 a § 15 ods. 1 ZoPZP, v zmysle
ktorého má poisťovateľ povinnosť nahradiť za poistného nárok poškodeného na náhradu škody, ak
tento bol voči poistnému škodcovi uplatnený a preukázaný, pokiaľ ide o jeho rozsah. Žalobca si nesplnil
povinnosti, nakoľko si u žalovaného 2/ doposiaľ žiadnym spôsobom neuplatnil svoj nárok na náhradu
škody. Ako dôkazy žalovaný 2/ predložil Poistnú zmluvu a Všeobecné poistné podmienky pre poistenie

zodpovednosti za škodu spôsobené prevádzkou motorového vozidla.

6. Žalobca v replike vzhľadom na vyjadrenia žalovaných zotrval na tom, že pasívna vecná legitimácia
žalovaného 1/ vyplýva z ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka a jeho zodpovednosť ako
prevádzateľamotorovéhovozidlajezaloženánaprincípeobjektívnejzodpovednosti,tejtozodpovednosti

sa môže zbaviť len pri splnení liberačných dôvodov uvedených v ust. § 428 Občianskeho zákonníka.
Žalobca poprel tvrdenia žalovaného 1/, že by vykonával čiernu prácu pre C. J., pomocných prác na
stavbe oplotenia sa zúčastnil dobrovoľne bez nároku na akúkoľvek odplatu a snažil sa chlapom na
stavbe pomôcť tak, ako požadoval investor. Trval na tom, že žalovaný 1/ je zodpovedný za škodu nazdraví žalobcu, nakoľko túto žalobca utrpel v príčinnej súvislosti s prevádzkou jeho pracovného stroja
ako motorového vozidla a pasívna legitimácia žalovaného 2/ vyplýva z § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.
z., nakoľko ust. § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. neuvádza, že jazdou sa rozumie výlučne

situáciavcestnejpremávke,aleprevádzkavozidielsavzťahujenaakékoľvekpoužívanievozidla,ktoréje
v súlade s jeho obvyklou funkciou, pričom ku škode na zdraví žalobcu došlo pri premiestňovaní sa stroja
k výkopu pohybom vlastnou motorickou silou, teda udalosťou vyvolanou osobitnou povahou prevádzky.

7. Žalovaný 2/ v duplike zotrval na svojej argumentácii, pričom zdôraznil, že žalobcovi bola škoda

na zdraví spôsobená pracovnou činnosťou motorového vozidla ako pracovného stroja a nie jeho
prevádzkou. Skutočnosť, že žalobcovi bola škoda spôsobená pracovným strojom pri činnosti, ku ktorej
slúži, a nie pri jeho preprave vlastnou motorickou silou vyplýva zo samotného obsahu žalobného návrhu.
Za prevádzku motorového vozidla sa vo všeobecnosti považuje samotná jazda, bezprostredné úkony
pred jatou i po nej, resp. udržiavacie úkony, takže manipulácia s motorovým vozidlom ako pracovným
strojom pri činnosti, ku ktorej slúži, nemá charakter prevádzky motorového vozidla.

8. Žalobca cestou právneho zástupcu právom záverečnej reči poukázal na vykonané dokazovanie,
najmä na zápisnice z výsluchu svedkov v trestnom konaní ako aj v konaní pred súdom. Mal za to,
že práve žalovaný 1/, ktorý pri plnení svojho záväzku voči objednávateľovi M. H. nepostupoval s
odbornou starostlivosťou ako fyzická osoba podnikajúca v oblasti dopravy, ale práve naopak, konal

v rozpore s bezpečnostnými predpismi a návodom na obsluhu pracovného stroja v jeho vlastníctve,
čím svojím konaním porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ, nakoľko v priebehu
trestného aj tohto civilného sporového konania konštantne tvrdil, že všetci na stavbe boli poučení jeho
zamestnancom C. B., že sa nemajú pohybovať v blízkosti pracovného stroja a bol to práve on, ktorý dal
žalobcovi pokyn v rozpore s týmto poučením, teda v zjavnom rozpore so všetkými zásadami bezpečnosti

pri práci. Svedkovia nemali žiadnu motiváciu, aby o príkaze žalovaného 1/ smerujúceho k žalobcovi
nevypovedali pravdu, rovnako možno konštatovať, že žalobca nemal žiadny dôvod bez akéhokoľvek
príkazu len tak z vlastnej iniciatívy chytiť výpustnú hadicu a vystaviť sa dobrovoľne riziku ťažkej ujmy
na zdraví až smrti. Dodal, že ak sa žalovaný 1/ domnieva, že ktorýkoľvek ďalší subjekt (M. H., C. B.
a C. J.) sa dopustil protiprávneho konania, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody na zdraví

žalobcu, je oprávnený postupovať v zmysle § 439 OZ (vyporiadanie medzi solidárne zodpovednými
škodcami) prípadne § 440 OZ (tzv. osobitný regresný nárok, napr. v prípade príkaznej zmluvy, ak
príkazca zveri vykonanie príkazu inému § 726 OZ, a pod.). Žalovaný 1/ v priebehu konania tvrdil, že
vynaložil všetko úsilie, ktoré bolo od neho možné požadovať, aby škode bolo možné zabrániť a to tak,
že jeho zamestnanec C. B. všetkých na stavenisku poučil o bezpečnosti pri práci. Uvedené poučenie

však nebolo v konaní vierohodne preukázané. Obrana žalovaného 1/ i ďalej neobstojí, nakoľko ku
škode by nebolo prišlo aj vtedy, ak by žalovaný 1/ namontoval výpustnú hadicu na pracovný stroj na
mieste výkopu, kedy pracovný stroj bezpečne stál na mieste a nie na mieste, z ktorého sa pracovný
stroj so zdvihnutou lyžicou nebezpečne presúval na miesto výkopu. Vzhľadom k uvedenému nie je
možné konštatovať naplnenie žiadneho liberačného dôvodu podľa § 428 OZ. Žalobca zotrváva na

tom, že škoda bola jednoznačne spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke v zmysle §
427 OZ. Žalobca je toho názoru, že z doposiaľ vykonaných dôkazov je preukázané, že riziko vzniku
škôd na stavenisku pri prevádzke pracovného stroja znášal žalovaný 1/, ktorý sa zaviazal vykonať
pre svedka M. H. práce pri betonáži oplotenia, s týmto vedomím uzavrel vopred poistnú zmluvu,
bez ohľadu na to, či pri plnení svojho záväzku voči objednávateľovu na podklade zmluvy o dielo,

pracovnej zmluvy alebo príkaznej zmluvy použil inú osobu, taktiež je irelevantné, či sa jednalo o zmluvu
odplatnú či bezodplatnú. Podľa názoru žalobcu nebolo zo strany žalovaného 1/ preukázané, že by
jeho záväzok vykonať betonárske práce bol akýmkoľvek spôsobom koordinovaný spolu s C. J., ktorý
sa v čase úrazu na stavbe jednak vôbec nenachádzal, o použití pracovného stroja nerozhodoval a
vo vzťahu k žiadnej z osôb na stavenisku nevystupoval z pozície zamestnávateľa, sprostredkoval

len možnosť privyrobiť si na stavbe načierno. Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu prichádza do
úvahy len v prípade tzv. legálnej práce. Taktiež porušenie povinnosti zo strany stavebníka M. H.
odovzdať zhotoviteľovi stavenisko záznamom o odovzdaní a prevzatí staveniska nie je podľa názoru
žalobcu kľúčovou skutočnosťou, ktorá by žalovaného 1/ automaticky zbavovala zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 Občianskeho zákonníka, prípadne podľa

všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Podľa Č1. 3 ods. 1 písm.)
g) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, výluku z poistenia predstavuje prípad škody spôsobenej pracovnou činnosťou
motorového vozidla ako pracovného stroja, s výnimkou škôd spôsobených jeho jazdou. V konaní boloZnaleckým posudkom č. X/XXXX, vypracovaným I. G. E., znalcom z odboru doprava cestná (str.31,32,
33) jednoznačne preukázané, že ku škodovej udalosti prišlo pri pohybe (jazdou) stroja. Podľa ustálenej
súdnej praxe má pracovný stroj totiž povahu motorového vozidla iba v prípade, že je vlastnou motorickou

silou premiestňovaný z jedného miesta na druhé (Rc 77/2007). Logickým ani gramatickým výkladom
uvedeného textu všeobecných poistných podmienok nemožno dospieť k záveru, že poisťovateľ mal
na mysli len jazdu po pozemnej komunikácii. Právna argumentácia žalovaného 2/ je podľa názoru
žalobcu účelová. Ďalej žalobca poukázal na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/
ES zo 16.09.2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a

o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, z ktorých článkov je zrejmé, že zámerom
európskej legislatívy bolo zabezpečiť krytie zodpovednosti za škody spôsobené motorovým vozidlom v
čo najširšom rozsahu, t.j. pri každom motorovom vozidle podľa definície v čl. 1 ods. 1 (teda aj pracovnom
stroji), ktoré je spôsobilé škodu privodiť. Vyššie uvedený výklad vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora
z 20. júna 2019 vo veci C-100/18, kedy pojem prevádzka vozidiel sa vzťahuje na situáciu, v ktorej sa
vznietilo vozidlo používané v súlade s jeho funkciou dopravného prostriedku, zaparkované v súkromnej

garáži budovy, čím vyvolalo požiar, ktorého príčinou bol elektrický skrat tohto vozidla a ktorý poškodil
túto budovu, hoci uvedené vozidlo sa viac ako 24 hodín pred vznikom požiaru nepohybovalo.

9. Žalovaný 1/ cestou právneho zástupcu právom záverečnej reči poukázal na vykonané výsluchy,
pričom konštatoval, že škoda nevznikla okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Okolnosti, ktoré

nemajú svoj pôvod v povahe prevádzky dopravného prostriedku, sú také skutočnosti, ktoré síce
možno označiť za skutočnosti, ktoré viedli k vzniku škody, ktorá má svoj pôvod v povahe prevádzky
dopravného prostriedku, avšak tieto okolnosti nie sú v žiadnom vzťahu ani nesúvisia s povahou daného
dopravného prostriedku teda vonkajšie okolnosti. Typicky sa za takéto vonkajšie okolnosti považujú
prírodné udalosti , zásahy tretích osôb alebo ich správanie. V tomto prípade je jednoznačné, že práve

žalobca bol osobou, ktorá sa dotkla stroja v čase, keď stál s naloženou lyžicou a sám vstúpil do zóny, kde
sa nemal nachádzať. Je nepochybné, že škoda nevznikla okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke,
a preto je nevyhnutné skúmať spoluzavinenie iných osôb. Žalovaný 1/ v tomto smere aj s poukazom na
vykonané dokazovanie vynaložil požadovanú miery starostlivosti a to v tom smere, že strojník - svedok
B. poučil osoby na stavenisku o bezpečnosti pri práci. Poučil, že sa osoby nemajú pohybovať okolo

stroja. Na základe § 441 OZ platí, že ak bola škoda spôsobná aj zavinením poškodeného, bude ju znášať
pomerne a ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, bude ju znášať sám. Podľa žalovaného
1/ potom v tomto smere je nevyhnutné skúmať iné okolnosti, a to kto bol stavebníkom danej stavby, kto
bol zhotoviteľom predmetnej drobnej stavby, pri ktorej došlo k škodovej udalosti, prečo sa nachádzal
žalobca na stavenisku, či bol v pracovnom pomere v deň vzniku škodovej udalosti, či osoby zodpovedné

za stavenisko si splnili svoje povinnosti. Poukázal na povinností BOZP na stavenisku, kde primárnou
povinnosťou stavebníka, v tomto prípade H. H., pred začatím stavebných prác, bol stavebník povinný
záznamom o odovzdaní a prevzatí staveniska odovzdať stavenisko zhotoviteľovi, v tomto prípade C. J.
teda jeho firme. Na stavenisko nesmú vstupovať tretie osoby bez predchádzajúceho súhlasu stavebníka.
Je to najmä z bezpečnostného hľadiska, nakoľko v súvislosti so stavebnými výrobkami či mechanizmami

na stavenisku umiestnenými môže dôjsť k zranenie tejto osoby. Z výsluchu svedka H. H. vyplynulo,
že žalobca sa dostavil na stavenisko spolu s robotníkmi okolo C. J., ktorého firma zabezpečovala
výstavbu drobnej stavby - oplotenia a považoval ho za zamestnanca p. J.. Žalovaný 1/ nemôže niesť
zodpovednosť za tretie osoby, ktoré sa nachádzajú na stavenisku. Práve okolnosť, že sa na stavenisku
nachádzala osoba, ktorá nebola zamestnancom žalovaného 1/, nebola zamestnancom C. J., je na

zvážení kto sa žalobcu v daný deň zodpovedal. Žalovaný 1/ žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť
presun osoby žalobcu po stavenisku. Svoju povinnosť si splnil tak, že osoby na stavenisku boli poučené
o BOZP práve strojníkom C. B.. Je preto nevyhnutné skúmať mieru zavinenia v tomto prípade osôb
stavebníka:H.H.,zhotoviteľa:C.J.akoajsamotnéhožalobcu.VychádzajúczrozsudkuOkresnéhosúdu
Trnava sp.zn. 24T/46/2016 je nepochybné, že výsluch H. H. je pravdivý ohľadom toho prečo a z akých

dôvodov sa na stavbe pohyboval žalobca, kto ho oslovil a kto ho na stavbu doviezol. Žalovaný 1/ teda
nemohol ani pri vynaložení všetkého úsilia ovplyvniť prítomnosť osôb na stavenisku, a preto nemôže
zodpovedať za vzniknutú škodu. Žalobca sa na stavenisku nachádzal bez oprávnenia, bez riadneho
poučenia od osoby, ktorá ho na stavbu priviezla a zabezpečila mu túto prácu (brigádu) a bez toho, aby
osoby prítomné na stavenisku vedeli, že nie je v žiadnom pomere s osobou - podnikateľom, ktorý ho

na stavbu doviezol dva dni po sebe. Vychádzajúc zo znaleckého posudku I. G. E. č. X/XXXX vyplýva,
že k strate stability stroja mohlo dôjsť aj vplyvom zavesenia sa poškodeného na mixovaciu lopatu alebo
vypúšťaciu hadicu pôsobením celej hmotnosti staticky vždy za podmienky zdvihnutej mixovacej lopaty
do určitej kritickej výšky a vždy pri zastavení stroja. Samotný znalecký posudok preukazuje aj mieruzavinenia žalobcu. Žalobu žalovaný 1/ považuje za nedôvodnú predovšetkým preto, že žalovaný 1/ ani
pri vynaložení všetkého úsilia nemohol vzniku škody zabrániť (záver ZP č. 9/2016).

10. Žalovaný 2/ právom záverečnej reči poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia a argumentáciu
a má za to, že nárok žalobcu voči žalovanému 2/ na náhradu škody na zdraví titulom bolestného je
nedôvodný a nepreukázaný, čo do dôvodu a výšky. Poukázal na § 4 ods. 2 zák. o PZP a § 15 ods. 1 zák.
oPZP,pričomžalobcasisvojnároknanáhraduškodyvočipoisťovnineuplatnilaškodováudalosťnebola
nahlásená. Žalovaný 2/ teda ku dňu doručenia žaloby voči poisťovni ako žalovanému 2/ nemal žiadnu

vedomosť o škodovej udalosti. Poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla je svojim charakterom špecifické tým, že za škodcu poisťovňa hradí iba zákonom vymedzené
nároky poškodených, resp. tretích osôb a nie akékoľvek nároky, ktoré môžu byť z titulu poistnej udalosti
uplatnené voči poistenému škodcovi uplatnené zo strany iných osôb. Poisťovňa zásadne neuhrádza
škodu spôsobenú pracovnou činnosťou motorového vozidla ako pracovného stroja, čo vyplýva zo snahy
zachovať podstatu poistenia zodpovednosti ako poistenia prevádzky motorového vozidla bez toho,

aby suplovalo všeobecné poistenie zodpovednosti za škodu. Z toho vyplýva rozsah poistného krytia
pracovného stroja iba v prípade, ak bola škoda spôsobená jeho jazdou. Za prevádzku motorového
vozidla sa vo všeobecnosti považuje samotná jazda, bezprostredné úkony pred jazdou a po nej, resp.
udržiavacie úkony, takže manipulácia s motorovým vodidlom ako pracovným strojom pri činnosti, ku
ktorej slúži, nemá charakter prevádzky motorového vozidla.

11. Tunajší súd dňa 20.10.2022 vydal rozsudok vo veci samej, ktorým žalobu voči žalovanému 1/
a 2/ zamietol. Voči tomuto rozsudku bol podal žalobca včas odvolanie a celá vec bola predložená
odvolaciemu súdu.

12. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd dňa 19.4.2023 vo veci rozhodol tak, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd súčasne
uviedol, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne vec prejednať, znova posúdiť žalobou
uplatnený nárok na náhradu škody na zdraví vo vzťahu ku každému zo žalovaných zvlášť. Výsledky
vykonaného dokazovania je nevyhnutné vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu voľného

hodnotenia dôkazov, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty
žalobcu, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom
vo veci znova rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné náležite odôvodniť tak, aby jeho odôvodnenie
bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie

navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. V odôvodnení rozhodnutia neopomenie súd prvej inštancie
uviesť vyjasnenie jednotlivých čiastkových zistení a následne súborné zistenie skutkového stavu v
prejednávanej veci a dôkaznú situáciu vyhodnotiť s logickou postupnosťou s uvedením dôkazov, z
ktorých vyplynuli rozhodujúce čiastkové zistenia, ktorý dôkaz považuje za vierohodný a ktorý nie, resp.
ktoré skutkové zistenia z nich plynúce nemajú bezprostredný vplyv na rozhodnutie v spore. V novom

rozhodnutí sa súd prvej inštancie tiež dôsledne a presvedčivo vysporiada so všetkými skutkovo a právne
relevantnými otázkami riešenými v konaní a argumentmi strán sporu, vyhne sa pritom formalistickému a
paušálnemu prístupu pri hodnotení rozhodujúcich skutočností a rovnako i pri ich vyjadrení v odôvodnení.
Sústredí sa na splnenie podmienok zodpovednosti žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade za škodu
na zdraví žalobcu, pričom sa bude venovať naplneniu predpokladov na vznik všeobecnej zodpovednosti

za škodu alebo osobitných typov zodpovednosti za škodu a v prípade kladného záveru sa neopomenie
zaoberať aj možným spoluzavinením žalobcu. V odôvodnení rozhodnutia je nevyhnutné uviesť aj citáciu
aplikovaných právnych noriem, vysvetlenie, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve
týchto právnych noriem a dostatočnú argumentáciu pri ich výklade. Povinnosť súdu riadne odôvodniť
rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia

súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami a relevantnou argumentáciou strán.

13. Po vrátení veci na súd prvého stupňa na pojednávaní dňa 31.10.2024 súd vyslovil predbežné
právne posúdenie veci z dôvodu, aby predišiel vzniku prekvapivého rozhodnutia. Ústavný súd vo svojej
doterajšej judikatúre definoval tzv. prekvapivé rozhodnutie, o ktoré ide predovšetkým vtedy, ak súd

založí svoje rozhodnutie vo veci na iných zásadne odlišných právnych záveroch, pričom zároveň súd
účastníkovi konania neumožní vyjadriť sa k jeho iným (odlišným) právnym záverom, teda účastník
konania nemá možnosť právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska
doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa nejavili ako významné. Keďže predbežné právneposúdenie veci súdu prvého stupňa ohľadom otázky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú
osobitnou prevádzkou motorového vozidla bolo odlišné ako posúdenie súdu uvedené v zrušenom
rozsudku súdu prvej inštancie, súd zrušil uznesenie o skončení dokazovania a umožnil stranám doplniť

dokazovanie v tomto smere.

14. Pod doplnení dokazovania strany zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k vykonanému dokazovaniu
tak, že žalobca vo svojej záverečnej reči poukázal na skutočnosť, že Okresný súd v Trnave v konaní
vedenom pod sp.zn. 24T/46/2016 dňa 23.4.29019 uznal obsluhu - vodiča pracovného stroja vinným

pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1 ods.2 písm. a) Tr. zák. Nedbanlivostného prečinu sa
dopustil “závažným“ spôsobom a pri porušení dôležitých povinnosti vyplývajúcich zo zákona o cestnej
premávke a hlavne porušením § 12 ods. 2 písm. a), c), bod 1 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci v znení ďalších predpisov. Uložený mu bol podmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 12 mesiacov na skúšobnú dobu 20 mesiacov. Táto tragická udalosť sa odohrala na
súkromnom pozemku, vtedy N. O. M. C. H. M. H. a aj dojednania o zhotovení plota boli do istej miery

nezistiteľné a neurčité. Nesporne bolo zistené, že vodič bol v pracovnom pomere C. E. -AGROSTROJ a
naopak poškodený nebol zamestnancom C. E. ani A. H. a teda na stavenisku nemal čo robiť. Poučenie
prítomných vodičom na mieste samom v čase keď sa na Komatsu Tiliti SK 820-5 v lyžici miešal betón
bolo, ak bolo tak výslovne formálne, lebo pri premiestňovaní so zdvihnutou lyžicou nesmel byť v okolí
mechanizmu vo vzdialenosti 2 metrov nikto vrátane pracovníka, pomocníka na predmetnom stavebnom

stroji. V okolí pohybujúceho stavebného stroja, teda vozidla nesmel byť nikto a pokiaľ tam bol A. B.
nesmel byť stroj v pohybe. Zabezpečenie stavebného dozoru bolo dodatočné a v podstate stavebný
dozor neexistoval. Súd presvedčivo odôvodnil výrok o vine a tu treba zvýrazniť, že nepripustil možnú
právnu časť aj hmotnoprávnu spoluúčasť zo strany A. B.. Postoje zainteresovaných sa postupne menili
a precizovali, mnohokrát účelovo v snahe znížiť podiel a mieru zavineného následku sú výpovede

rozporné, nepresné a nepravdivé. Trestný súd uznal vinu výlučne vodičovi mechanizmu a nepriznal
spolupáchateľstvo ani účastníctvo na spáchanom trestnom čine.

15. Žalovaný 1/ vo svojej záverečnej reči zotrval na svojich predchádzajúcich argumentoch a
predovšetkým tvrdil, že strojník poučil pracovníkov firmy okolo pána J. a zdôraznil im ako majú

postupovať z hľadiska bezpečnosti práce. Poukázal na to, že k strate stability stroja mohlo dôjsť aj
vplyvom „zavesenia sa“ poškodeného na mixovaciu lopatu alebo vypúšťaciu hadicu. Tiež zdôraznil
skutočnosť, že došlo k vzniku faktického pracovného pomeru, čo malo viesť k tomu, že zodpovednosť
za tretiu osobu na stavenisku preberá na seba práve stavebník. Žalovaný 1/ ďalej tvrdil, že tu existujú
liberačné dôvody a škoda nevznikla okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke a preto je nevyhnutné

skúmať spoluzavinenie iných osôb. Žalovaný 1/ vynaložil požadovanú mieru starostlivosti, ktorá mala
spočívať v tom, že svedok B. poučil osoby na stavenisku o bezpečnosti pri práci a o tom, že sa nemajú
pohybovať okolo stroja. Na základe § 441 Občianskeho zákonníka platí, že ak bola škoda spôsobená aj
zavinením poškodeného, bude ju znášať pomerne a ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením,
bude ju znášať celú. Žalovaný 1/ tiež poukázal na to, že ust. § 421 o zavinení poškodeného možno

aplikovať aj vo vzťahu k § 415 OZ o splnení prevenčnej povinnosti poškodeným. Namietal, že nemohol
ani pri vynaložení všetkého úsilia ovplyvniť prítomnosť osôb na stavenisku a preto nemôže zodpovedať
za vzniknutú škodu. Na základe uvedených dôvodov žiadal súd, aby žalobu zamietol ako nedôvodnú
a priznal mu náhradu trov konania v plnej výške.

16. Žalovaný 2/ vo svojej záverečnej reči trval na tom, že spôsobená škoda vznikla pri pracovnej činnosti
stroja, pričom zastával právny názor, že na daný prípad je potrebné aplikovať výluku z poistenia podľa
§ 5 ods. 1 písm. g) zákona o PZP a čl. 3 bod 1 písm. g) všeobecných poistných podmienok a žiadal
žalobu zamietnuť.

17. Súd pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal z rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 24T/46/2016,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.03.2020. Týmto rozsudkom bol obžalovaný C. B., nar.
XX.XX.XXXX v Žiline, trvale bytom F. XXX uznaný za vinného, že dňa 25. júla 2014 v čase približne
o 14.00 hodine v obci Dvorníky na dvore rodinného domu číslo 816 pri stavebných prácach na výstavbe
oplotenia, v rozpore s právnymi predpismi upravujúcimi podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany

zdravia pri práci, technickými normami a návodom na obsluhu pracovného stroja nebezpečným
spôsobom viedol samohybný pracovný stroj zn. Komatsu Tility SK 820-5 turbo bez evidenčných čísiel,
ktorý mal na pracovnom ramene pripevnenú miešaciu lyžicu naplnenú zarobeným betónom v objeme asi
0,30 m3 tým spôsobom, že na nerovnom a neupravenom hlinenom teréne sa pohyboval s pracovnýmstrojom s naloženou zdvihnutou miešacou lyžicou najmenej do výšky 160 cm spodného okraja lyžice
nad zemou, hoci ako obsluha pracovného stroja bol povinný sa pri práci so strojom pohybovať so
sklopeným ramenom a lyžicou spustenou čo najnižšie k zemi, pričom zároveň nezabezpečil, aby sa

pod ramenom stroja v jeho bezprostrednej blízkosti nezdržiavali a nepracovali iné osoby, v dôsledku
čoho bol pracovný stroj pri zastavovaní a výkone pracovnej činnosti v nestabilnom stave, a po tom ako
A. B. na pokyn nezistenej osoby chytil a pridržiaval rukou vypúšťaciu hadicu pripevnenú na zdvihnutej
lyžici, došlo pri zastavení a k prevráteniu pracovného stroja smerom dopredu, kedy miešacia lyžica
spadla na oblasť zadnej časti tela A. B. a pritlačilo ho k zemi, čím spôsobil A. B. polytraumatizmus

– zranenia pomliaždenie pľúc obojstranne s dychovou nedostatočnosťou, nahromadenie tekutiny
v hrudnej dutine – krvi vpravo haemothorax, vľavo – fluidothorax, laceráciu – natrhnutie mediálnej
strany ľavej obličky s krvným výronom v okolí obličkového priestoru a okolo hrubého čreva, trieštivú
zlomeninu tela a oblúka stavca L4-4. driekového stavca s dislokáciou kostného fragmentu asi 20x12
mm do miechového kanálu s výraznou kompresiou durálneho vaku, zlomeninu v oblasti L3 a oblúka
L3-3. driekového stavca s posunom kostných úlomkov do 6 mm, odlomenie kĺbového výbežku L5-5.

driekového stavca vľavo s miernym posunom, zlomeninu lonovej kosti vľavo i vpravo s naznačenou
lomnou líniou i v priebehu krížovej kosti vpravo a zlomeninu stehennej kosti vľavo, ktoré si vyžadovali
dobu liečenia a práceneschopnosti v trvaní minimálne 6 mesiacov, a ktoré viedli k trvalým následkom
vo forme ochrnutia dolných končatín, pričom obvinený porušil povinnosť uloženú v ustanoveniach §
12 ods. 2 písm. a) a písm. c) bod 1 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri

práci v znení neskorších predpisov, teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania – porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s použitím
§ 138 písm. b) Trestného zákona.

18. Trestný súd vo výroku odsudzujúceho rozsudku ustálil vznik škody žalobcovi, kto ju spôsobil, akým
spôsobom došlo k vzniku škody na zdraví žalobcu, aká konkrétna škoda na zdraví žalobcovi vznikla
a tiež skutočnosť, že vznik tejto škody je v priamej príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného, ktorý
porušil dôležitú povinnosť uloženú predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. V zmysle
uvedeného ust. § 193 CSP je civilný súd povinný takto zistené skutkové aj právne závery trestného

súdu v celom rozsahu rešpektovať. Tento právny názor potvrdzujú aj rozhodnutia Ústavného súdu SR
a to nález III. ÚS 507/2013 zo dňa 29.05.2014 a nález I. ÚS 269/2011 zo dňa 23.11.2011. Ústavný súd
SR v prvom z uvedených nálezov konštatoval, že „v civilnom konaní si konajúci súd nemôže urobiť
úsudok o tom, či boli naplnené znaky skutkovej podstaty určitého trestného činu. Objektívna stránka
skutkovejpodstatytrestnéhočinuspreneveryjedanáokreminéhoprisvojenímsicudzejveci.Následkom

protiprávneho konania musí byť vznik škody. Ak teda okresný súd v trestnej veci právoplatne rozhodol
o tom, že sťažovateľka spáchala trestný čin sprenevery, potom záväznosť jeho rozsudku pre súdy
v civilnom konaní podľa § 135 ods. 1 OSP znamená aj záväznosť v otázke existencie zavineného
protiprávneho konania sťažovateľky, vzniku škodlivého následku a príčinnej súvislosti medzi nimi. Ak
za daných okolností krajský súd a najvyšší súd v konaní o náhradu škody vychádzali zo skutkových

a právnych záverov plynúcich zo súvisiacej trestnej veci, nemožno podľa názoru ústavného súdu ich
postoju nič vyčítať, pretože podľa § 135 ods. 1 OSP závery trestného konania boli civilné súdy povinné
rešpektovať. Uvedený záver by platil aj v prípade, že by sa v civilnom sporovom konaní krajský súd
a najvyšší súd so závermi z trestnej veci nestotožňovali.“

19. Súd sa preto pri skúmaní skutkových okolností obmedzil iba na tie, ktoré nie sú priamo konštatované
vo výrokovej časti trestného rozsudku, pričom na základe skutkových tvrdení strán sporu a vykonaného
dokazovania dospel k týmto ďalším skutkovým zisteniam.

20. Súd považoval za nesporné skutkové tvrdenie žalobcu, že žalovaný 1/ ako podnikateľský subjekt

vykonávajúci dopravu je vlastníkom pracovného samohybného stroja značky Komatsu Tility Eur
SPAITA , SK 820-5 Turbo, žltej farby, bez evidenčných čísiel, rok výroby 2006, M.: B.. Žalovaný 1/ ako
vlastník tohto motorového vozidla tú skutočnosť výslovne nepoprel vo svojom vyjadrení k žalobe ani
neskôr v konaní, preto súd vychádzal z fikcie uvedenej v § 151 CSP a považoval toto skutkové tvrdenie
žalobcu za nesporné.

21. Súd tiež považoval za nesporné skutkové tvrdenie žalobcu, že žalovaný 2/ je poisťovateľ, u ktorého
bolo motorové vozidlo žalovaného 1/ povinne zmluvne poistené v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidlaa o zmene a doplnení niektorých zákonov a to na základe návrhu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX.
Žalovaný 2/ výslovne vo svojom vyjadrení k žalobe potvrdil, že pracovný stroj patriaci žalovanému 1/
bol v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistený u žalovaného 2/ na základe poistnej zmluvy

č. XXXXXXXXXX o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
zo dňa 24.7.2014, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli v zmysle ust. § 788 ods. 3 Občianskeho
zákonníka všeobecné poistné podmienky pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla VPP 705-4. Žalobca naviac preukázal túto skutočnosť aj návrhom poistnej zmluvy
z 24.7.2014, v ktorom je jasne uvedené, že začiatok poistenia nastáva dňa 25.7.2014 o 00.00 hodine,

t.j. v deň nehody. Na základe uvedeného dospel súd k čiastkovému skutkovému zisteniu, že predmetné
motorové vozidlo žalovaného 1/ bolo v čase vzniku škody na zdraví žalobcu povinne zmluvne poistené
u žalovaného 2/.

22. Znaleckým posudkom č. 120/14 zo dňa 22.11.2014, ktorý vypracoval H. H. C., znalec z odboru
zdravotníctva, bolo okrem následkov uvedených vyššie, ktoré utrpel žalobca pri nehode dňa 25.7.2014,

preukázané, že žalobca sa dostal počas nehody do bezvedomia, ktoré bolo spôsobené reakciou
organizmu na nadmernú bolesť, nie zranením hlavy. Znalec konštatuje, žalobca pre zranenie bude trvalo
obmedzený v bežnom spôsobe života, pričom obmedzenie sa týka hlavne pohybu a chôdze, fyzickej
aktivity, manuálnej práce vykonávanej v pohybe a v stoji. Tiež došlo k obmedzeniu pohybu driekovej
chrbtice, pričom v dôsledku komplikácií zranenia driekových stavcov došlo k ochrnutiu dolných končatín,

čím bude poškodený trvalo obmedzený v bežnom spôsobe života v zmysle pohybu a chôdze a všetkých
činností, ktoré sú podmienené vzpriamenou polohou tela a pohybom. Znalec taktiež na základe rozsahu
zranení určil bodové hodnotenie zranenia v celkovej výške 1 536,75 bodov, čo pri hodnote bodu 16,48
Eur činí v peňažnom vyjadrení sumu 25 325,64 eur. K tomuto znaleckému posudku sa strany konania
osobitne nevyjadrili, ani nespochybňovali jeho závery, preto považoval za nespornú výšku škody na

zdraví žalobcu, ktorá bola vyčíslená práve týmto posudkom.

23. Znalecký posudok č. 9/2016 zo dňa 19.02.2016 bol vypracovaný I. G. E., znalcom v odbore doprava
cestná pre trestné konanie, pričom úlohou znalca bolo predovšetkým posúdiť stabilitu stroja Komatsu
820 a staviť technickú príčinu straty stability stroja. Znalec vo svojich záveroch viackrát uviedol, že

technickou príčinou nehody boli viaceré prvky, pričom „pohyb stroja s mixovacou lyžicou v cca kritickej
výške pre každé prvky príčiny prevrátenia sa stroja vyvolal jeho prevrátenie“. Ostatné príčiny boli iba
vedľajšie, ktoré znemožnili stabilitu stroja. „Príčina prevrátenia sa stroje pre všetky uvedené možnosti
je taká, že stroj sa pohyboval so zdvihnutou mixovacou lopatou a zastavoval.“ (str. 31 znaleckého
posudku). Takýto skutkový záver prijal aj trestný súd vo vyššie uvedenom rozsudku č.k. 24T/46/2016,

ktorý je pre civilný súd záväzný a ten je povinný ho v konaní o náhradu škody na zdraví rešpektovať.

24. Súd sa osobitne zaoberal skutkovým okolnosťami, ktoré by mi mohli viesť k záveru, že škoda bola
spôsobená aj zavinením poškodeného. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k žalobe tvrdil, že príčinou
prevrátenia pracovného stroja bola aj iná okolnosť, ktorú nemožno objektívne predvídať a tým ani

škode zabrániť. Takouto okolnosťou malo byť potiahnutie za hadicu poškodením, ktoré pomohlo pri
prevrátení pracovného stroja. V tejto súvislosti boli vykonané výsluchy svedkov jednak v tomto konaní
ako aj v trestnom konaní. Zo znaleckého posudku I. G. E. vyplynulo, že znalec vykonal simuláciu
pohybu pracovného stroja z viacerých hľadísk, pričom jedno z nich bola aj simulácia pohybu stroja so
zdvihnutou mixovacou lopatou a zaveseným poškodeným. Z tejto analýzy pohybu stroja vyplynulo, že

stroj sa mohol prevrátiť aj vplyvom zavesenia sa poškodeného. Avšak z ďalšej analýzy znalca vyplynulo,
že stroj sa mohol prevrátiť aj bez zavinenia poškodeného a to iba vplyvom zdvihnutej a preťaženej
mixovacej lopaty bez vplyvu poškodeného aj pri plynulom pohybe a teda bez zastavovania. Záver prijatý
znalcom o technickej príčine nehody tak ako súd uviedol už v predchádzajúcom bode bol, že pohyb
stroja s mixovacou lyžicou v cca kritickej výške pre každé prvky príčiny prevrátenia sa stroja vyvolal jeho

prevrátenie. Z takéhoto záveru znalca súd dovodil, že k prevráteniu pracovného stroja by došlo tak či
tak z dôvodu jazdy stroja, pričom sila akou prípadne pôsobil žalobca na pracovný nezohrávala pritom
podstatnú úlohu.

25. Zo svedeckých výpovedí nebolo úplné zrejmé či vôbec došlo zo strany žalobcu k potiahnutiu hadice.

Žalovaný 1/ a svedkovia M. H. a C. B. tvrdili, že sa tak stalo a naopak svedkovia H. A., H. P. a Q. J.
tvrdili, že sa žalobca na hadicu nevešal. Konkrétne svedok M. H. v tejto súvislosti uviedol, že „žalobca
sám vošiel do priestoru pri pracovnom stroji, zatlačil na hadicu pred sebou alebo sa o ňu oprel. Nikto
mu to nekázal. Nevedel uviesť či pôsobil na hadicu silou alebo sa jej držal. V tom momente stroj zmenilťažisko, celý stroj sa neprevrátil, postavil sa na predné kolesá a lyžica padla na žalobcu.“ Svedok
C. B. sa v rámci svojho výsluchu v tomto konaní k okolnosti potiahnutia hadice žalobcom nevyjadril,
ale z výsluchu zo dňa 28.8.2014 vyplynulo, že „následne ako som zastavil pri základoch so strojom,

tak v tom momente mi k lyžici stroja pribehol A. B., ktorý sám od seba, bez toho, že by som mu
niečo hovoril potiahol za hadicu, ktorá slúžila na vypúšťanie betónu zo spodnej časti lyžice, pričom
som nestihol zareagovať a stroj sa v tom momente začal húpať a prevažovať raz dopredu, raz dozadu
a potom sa prevážil cely na prednú časť.“ Ďalej ten istý svedok vo výpovedi z 16.9.2015 uviedol, že
„pribehol z pravej strany popod lyžicu priamo k tej hadici A. B., ktorý sa musel pritom ako prechádzal

pod lyžicou zohnúť nakoľko lyžica nebola v takej výške, aby sa pod ňu presunul vo vzpriamenej polohe,
ako vošiel pod lyžicu tak drapol tú hadicu v hornej časti v akej vzdialenosti do vypúšťacieho hrdla to
presne uviesť neviem, no s istotou môžem tvrdiť, že ju nechytil v spodnej časti, chytil ju dvomi rukami,
v tom čase ako s rukami chytil hadicu došlo zároveň k tomu, že sa pracovný stroj prevážil smerom
dopredu.“ Žalovaný 1/ vo svojom výsluchu z 5.11.2014 uviedol, že „z ničoho-nič sa objavil pod lyžicou
jeden z tam prítomných pracovníkov, bol to mladý chalan, ja ho nepoznám. Tento chalan zrazu ako

keby sa podkol, tak sa sám rukami zrazu zavesil na vypúšťaciu hadicu, ktorá je nainštalovaná v spodnej
časti lyžice, čím následne došlo k prevráteniu stroja.“ Vo výpovedi 12.5.2016 zas žalovaný 1/ uviedol,
že „poškodený prešiel samostatne dopredu pod vypúšťaciu lyžicu a chytil do ruky hadicu tak, že ju
chytil oboma rukami vo výške asi 150 cm, mal obe ruky predpažené, nevidel som, že by sa B. so
strojom pohol to určite nie, iba som videl ako sa stroj začal plynulo prevracať dopredu.“ Svedok H. A.

vo svojej výpovedi z 11.11.2014 uviedol, že „pán E. slovne ohlásil A. B., že aby preložil tú hadicu cez tú
spodnú betónovú dosku a nasmeroval do základovej jamy, Potom A. B. prekročil cez základ, pričom stál
nad spodnou betónovou plotovou doskou a chytil tú hadicu namontovanú na lyžici a ako sa stroj ešte
pomaličky posúval, potom strojník ubral plyn a ako A. držal tú hadicu a následkom ubratia plynu došlo
k prevráteniu stroja na prednú stranu k A..“ Uvedené potvrdil aj vo výpovedi z 19.10.2015. Svedok H.

P. vo výpovedi zo dňa 7.11.2014 uviedol, že „neviem či to bol C. E., alebo C. B. ohlásil A. B., že aby
chytil tú hadicu a držal ju, aby sa moc nekývala a aby betón cez ňu vytekal do základu a nie niekam
bokom. R. A. B. teda chytil jednou rukou hadicu na lyžici, prekročil jednou nohou cez spodnú betónovú
dosku a šalung, bol teda rozkročený cez základovú jamu a stále pridržiaval rukou tú hadicu.“ Ďalej vo
výpovedi z 13.1.2016 potvrdil, že „A. hadicu vlastne len pridržal, aby po nej neprešiel stroj, neťahal ju.“

Svedok Q. J. vo svojej výpovedi z 11.11.2014 uviedol, že „potom niekto, neviem kto, či strojník, alebo
niekto iný zakričal, aby A. B., ktorý bol rozkročený cez základ a stál pred lyžicou stroja chytil tú hadicu
namontovanú na lyžici a preložil ju. V tom ako teda A. B. chytil tú hadicu a prekladal ju cez tú betónovú
dosku, strojník, teda obsluha stroja sa so strojom posunul ešte o pár centimetrov bližšie k základu
a zabrzdil, pričom v tom momente ako zabrzdil stroj došlo k zmene ťažiska stroja a tento sa prevrátil

na prednú stranu.“ Uvedené potvrdil aj vo výpovedi z 14.9.2015. Súd sa pri hodnotení svedeckých
výpovedí priklonil k záveru, že žalobca sa na hadicu upevnenú na mixovacej lyžice nevešal ani za ňu
nejak významne neťahal, ale ju iba pridržiaval a to z dôvodu, že ho o to požiadal jeden z prítomných.
Rovnaký skutkový záver vyplýva aj z trestného rozsudku vo veci obžalovaného C. B., ktorým je súd
viazaný. K hodnoteniu svedeckých výpovedí súd dodáva, že iba jeden svedok tvrdil, že sa žalobca

podkol a zavesil na hadicu a to pán H., ostatní svedkovia to vôbec neuviedli. Podknutie alebo zakopnutie
žalobcu by bolo pritom jediným logickým dôvodom, prečo by sa na hadicu zavesil, keďže však takéto
konanie žalobcu nepotvrdila väčšina svedkov, súd dospel k skutkovému zisteniu, že žalobca hadicu
pripevnenú na mixovaciu lyžicu iba držal a prekladal na iné miesto. Súd tiež poukazuje na skutočnosť,
že v prospech skutkovej verzie zavesenia sa na hadicu vypovedali predovšetkým svedkovia, ktorý niesli

za vzniknutú situáciu zodpovednosť a teda ich výpovede sa javia súdu ako menej dôveryhodné.

26. Žalobca predložil súd tiež znalecký posudok č. 126/2015 zo dňa 6.3.2015, ktorý vypracovala
spoločnosť JHS s. r. o., znalecká organizácia v oblasti BOZP. Súčasťou úloh znalca bolo okrem iného
zodpovedaťnaotázky,čidošlokonanímstrojníkasamohybnéhopracovnéhostrojakporušeniuprávnych

predpisov o BOZP a či poškodený porušil nejaký právny predpis. V závere tohto posudku znalec uviedol,
že na základe podkladov predložených k znaleckému skúmaniu a platnej legislatívy v oblasti BOZP sa
dá konštatovať, že poškodený, v tomto prípade žalobca, neporušil žiadne zásady bezpečnosti v zmysle
platných právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti ochrany zdravia pri práci.
Naopak vyššie uvedený trestný rozsudok v skutkovej vete konštatuje, že obvinený porušil povinnosť

uloženú v ustanoveniach § 12 ods. 2 písm. a) a písm. c) bod 1 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov. Okrem toho z výpovedí svedkov P. a A. je
zrejmé, že tvrdenia strojníka, C. B., či už v trestnom konaní alebo civilnom konaní o tom, že prítomných
poučil o bezpečnosti práce, je nedôveryhodné. Konkrétne H. P. vo svojej výpovedi zo dňa 11.5.2016uviedol„B.mneosobnenepovedalniččobysatýkaloskutočnostiakosamámevokolípracovnéhostroja
pohybovať a čo máme robiť, keď sa bude so strojom on pohybovať, to či niečo vravel ohľadom tohto
druhej osobe to ja neviem, ja som nič také nepočul, pričom som bol na mieste pri tom pracovnom stroji od

doby,čosaB.namiestodostavilažpodobu,nežnáslednenasadoldostroja,...“Súdpretoprijalskutkový
záver o tom, že žalobca nebol riadne poučený o tom ako sa má po stavenisku v blízkosti pracovného
stroja pohybovať a preto nemohol porušiť predpisy týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

27. Na základe uvedených čiastkových skutkových zistení súd dospel k tomuto skutkovému stavu. Dňa

25. júla 2014 v čase približne o 14.00 hodine v obci Dvorníky na dvore rodinného domu číslo 816 pri
stavebných prácach na výstavbe oplotenia, v rozpore s právnymi predpismi upravujúcimi podmienky
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, technickými normami a návodom na obsluhu
pracovného stroja nebezpečným spôsobom C. B. viedol samohybný pracovný stroj zn. Komatsu Tility
SK 820-5 turbo bez evidenčných čísiel, ktorý mal na pracovnom ramene pripevnenú miešaciu lyžicu
naplnenú zarobeným betónom v objeme asi 0,30 m3 tým spôsobom, že na nerovnom a neupravenom

hlinenom teréne sa pohyboval s pracovným strojom s naloženou zdvihnutou miešacou lyžicou najmenej
do výšky 160 cm spodného okraja lyžice nad zemou, hoci ako obsluha pracovného stroja bol povinný
sa pri práci so strojom pohybovať so sklopeným ramenom a lyžicou spustenou čo najnižšie k zemi,
pričom zároveň nezabezpečil, aby sa pod ramenom stroja v jeho bezprostrednej blízkosti nezdržiavali
a nepracovali iné osoby, v dôsledku čoho bol pracovný stroj pri zastavovaní a výkone pracovnej činnosti

v nestabilnom stave, a po tom ako A. B. na pokyn nezistenej osoby chytil a pridržiaval rukou vypúšťaciu
hadicu pripevnenú na zdvihnutej lyžici, došlo pri zastavení a k prevráteniu pracovného stroja smerom
dopredu, kedy miešacia lyžica spadla na oblasť zadnej časti tela A. B. a pritlačilo ho k zemi, čím spôsobil
A. B. polytraumatizmus – zranenia pomliaždenie pľúc obojstranne s dychovou nedostatočnosťou,
nahromadenie tekutiny v hrudnej dutine – krvi vpravo haemothorax, vľavo – fluidothorax, laceráciu –

natrhnutiemediálnejstranyľavejobličkyskrvnýmvýronomvokolíobličkovéhopriestoruaokolohrubého
čreva,trieštivúzlomeninutelaaoblúkastavcaL4-4.driekovéhostavcasdislokácioukostnéhofragmentu
asi 20x12 mm do miechového kanálu s výraznou kompresiou durálneho vaku, zlomeninu v oblasti L3
a oblúka L3-3. driekového stavca s posunom kostných úlomkov do 6 mm, odlomenie kĺbového výbežku
L5-5. driekového stavca vľavo s miernym posunom, zlomeninu lonovej kosti vľavo i vpravo s naznačenou

lomnou líniou i v priebehu krížovej kosti vpravo a zlomeninu stehennej kosti vľavo, ktoré si vyžadovali
dobu liečenia a práceneschopnosti v trvaní minimálne 6 mesiacov, a ktoré viedli k trvalým následkom
vo forme ochrnutia dolných končatín. Vlastníkom pracovného stroja bol žalovaný 1/, ktorý mal tento
pracovný stroj v čase nehody poistený u žalovaného 2/. Rozsah zranení žalobcu bol určený bodovým
ohodnotením v celkovej výške 1 536,75 bodov, čo pri hodnote bodu 16,48 Eur činí v peňažnom vyjadrení

sumu 25 325,64 eur. Žalobca sa na hadicu upevnenú na mixovacej lyžice nevešal ani za ňu nejak
významne neťahal, ale ju iba pridržiaval a to z dôvodu, že ho o to požiadal jeden z prítomných, pričom
nebol riadne poučený o tom ako sa má po stavenisku v blízkosti pracovného stroja pohybovať.

28. Podľa § 137 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou

možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

29. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

30. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana nepoprela sa považujú za
nesporné (1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (2).

31. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie

je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou
je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný
rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaných trestný čin, priestupok alebo iný správny
delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ak aj rozhodnutím o osobnom

stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

32. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.33. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

34. Podľa § 427 ods. 1 a 2 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky (1). Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového
vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla (2).

35. Podľa § 428 OZ, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

36. Podľa § 429 OZ, prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za
škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich

opatrovať.

37. Podľa § 430 ods. 1 OZ, namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok
bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie
dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.

38. Podľa § 438 ods. 1 OZ, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

39. Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak
bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

40. Podľa § 442 ods. 1 a 3 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). (1)
Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza
sa škoda uvedením do predošlého stavu. (3)

41. Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie
jeho spoločenského uplatnenia.

42. Podľa § 450 OZ, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme
pritomzreteľnajmänato,akokuškodedošlo,akoajnaosobnéamajetkovépomeryfyzickejosoby,ktorá

ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno
vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

43. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenskéhouplatneniaaozmeneadoplnenízákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.273/1994

Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“), bolesť je ujma spôsobená poškodením
na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.

44. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z., náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť
primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. (1)
Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia
za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.

45. Podľa § 5 ods. 1 až 4 zákona č. 437/2004 Z. z., pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa
bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). (1) Výška
náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z
priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým

úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu
podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
(2) Na valorizáciu výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
nevzťahujeosobitnýpredpis.(3)MinisterstvozdravotníctvaSlovenskejrepublikyustanovívýškunáhradyza bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením
vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr
do 31. mája príslušného kalendárneho roka. (4)

46. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., posudzujúci lekár hodnotí bolesť podľa sadzieb
ustanovených v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia bolesti sa hodnotí akútna
fáza bolesti.

47. Podľa § 9 ods. 5 písm. b) zákona č. 437/2004 Z. z., bodové hodnotenie bolesti sa zvýši až o polovicu,
ak poškodenie na zdraví vyžadovalo bolestivejší spôsob liečenia alebo pri liečení nastali komplikácie.

48. Podľa § 1 opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S03594-OL-2014 zo 14. mája
2014 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na
rok 2014, výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2014

za jeden bod je 16,48 eura.

49. Podľa § 822 OZ, z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej
udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.

50. Podľa § 823 OZ, náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti
poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

51. Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 písm. a) a ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „Zákon o PZP), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (1) Poistený má z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané
nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení. (2) Poistený má právo, aby poisťovateľ
za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri

ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti,
ak tento zákon neustanovuje inak. (3)

52. Podľa § 5 ods. 1 písm. g) Zákona o PZP, ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí
za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, spôsobenú pracovnou činnosťou motorového

vozidla ako pracovného stroja s výnimkou škôd zapríčinených jeho jazdou.

53. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

54. Za škodu na zdraví žalobcu spôsobenú nehodou dňa 25. júla 2014 v obci Dvorníky na dvore
rodinného domu pri stavebných prácach na výstavbe oplotenia v zmysle ustanovení Občianskeho
zákonníka môže niesť zodpovednosť vodič vozidla, ktorý dopravnú nehodu spôsobil podľa § 420 ods. 1
OZ a súčasne aj prevádzateľ tohto motorového vozidla podľa § 427 a nasl. OZ.

55. V sporovej veci sa žalobca domáhal náhrady škody na zdraví proti žalovanému 1/ ako prevádzateľovi
motorového vozidla podľa § 427 OZ a proti žalovanému 2/ ako poisťovateľovi motorového vozidla,
ktorého prevádzkou mala byť škoda spôsobená v zmysle § 15 ods. 1 zákona o PZP.

56. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov patrí medzi prípady
osobitnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou, ktorá je založená na princípe
objektívnej zodpovednosti (zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie). Subjektom zodpovedným za škodu
spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku je podľa ust. § 427 ods. 2 OZ aj tzv. „iný prevádzateľ
motorového vozidla“. Takouto osobou je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená na trvalú

prevádzku motorového vozidla. Môže ísť o vlastníka motorového vozidla alebo inú osobu, ktorá nemusí
vlastniť dopravný prostriedok, ale je oprávnená na základe iného práva na jeho trvalú prevádzku,
ktorá spočíva v právnej a faktickej možnosti disponovať z dopravným prostriedkom (držiteľ, nájomca).
Predpokladmi vzniku zodpovednosti podľa § 427 sú udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzkydopravného prostriedku, vznik škody, príčinná súvislosť medzi udalosťou vyvolanou osobitnou povahou
prevádzky a vznikom škody.

57. Z hľadiska druhu dopravného prostriedku sa zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou
dopravnéhoprostriedkuutzv.inýchprevádzkovateľovviažeibanaškodyspôsobenépovahouprevádzky
motorového vozidla, motorového plavidla a lietadla bez ohľadu na charakter pohonu. Za motorové
vozidlo možno vo všeobecnosti považovať taký pozemný dopravný prostriedok, ktorý ako svoj pohon
využíva motorovú silu (t. j. niektorý z druhov motorov) za účelom prepravy ľudí alebo vecí na

komunikáciách alebo v teréne. Motorovými vozidlami sú aj špeciálne vozidlá (napr. motorový invalidný
vozík, a to aj napriek tomu, že zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke vylučuje elektrický vozík pre
osoby so zdravotným postihnutím z definície motorového vozidla) a pojazdné pracovné stroje, ktoré
neslúžia primárne na prepravu (napr. poľnohospodárske a lesnícke pracovné stroje, bagre, kombajny
atď.). V súvislosti so špeciálnymi vozidlami a pojazdnými pracovnými strojmi je potrebné vždy posúdiť,
či bola škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky daného stroja ako dopravného prostriedku, alebo

bola spôsobená pri výkone činnosti, na ktorú daný stroj slúži.

58. Keďže charakteristickým znakom dopravného prostriedku je jeho hybnosť a základným cieľom
preprava osôb alebo nákladu, prevádzka dopravného prostriedku sa primárne prejavuje jeho pohybom
ako výsledkom využitia motorickej, ľudskej alebo zvieracej sily. Pojem „prevádzka“ je však potrebné

interpretovať širšie a zahrnúť doňho aj tie činnosti, ktoré sú priamo potrebné na využitie motorickej
alebo nemotorickej sily dopravného prostriedku. Môže ísť o činnosti súvisiace s prípravou na pohyb,
prehliadka dopravného prostriedku pred jazdou, uvedenie motora do chodu, plnenie nádrže na pohonné
hmoty, nastupovanie a vystupovanie cestujúcich, premiestňovanie osôb a vecí vo vozidle, nakladanie a
vykladanie tovaru, činnosť súvisiaca s ukončením jazdy a podobne. Kým pohyb dopravného prostriedku

spravidla vždy predstavuje jeho prevádzku, udržiavanie dopravného prostriedku v prevádzky schopnom
stave ako činnosť tvoriaca súčasť prevádzky dopravného prostriedku musí podliehať posúdeniu na
základe kritéria vecnej a časovej bezprostrednosti vzťahu takýchto činností k pohybu (jazde, plavbe,
letu) dopravného prostriedku.

59. Na vznik zodpovednosti nie je podstatný teritoriálny aspekt prevádzky, t. j. či k uskutočňovaniu
činností, ktoré tvoria obsah pojmu „prevádzka“, dochádza na verejnom priestranstve (napr. verejná
komunikácia) alebo v súkromných priestoroch (napr. súkromný pozemok alebo garáž), alebo či k ich
uskutočňovaniu dochádza na mieste na to určenom (cestná komunikácia) alebo mimo tohto miesta
(lesný terén).

60. Ďalej súd poukazuje slovné spojenie „osobitná povaha prevádzky dopravného prostriedku“, ktoré
je východiskovým pojmom pri určovaní príčinnosti vzniku škody podľa ust. § 427 a nasl. OZ a
vyjadruje špecifické vlastnosti, ktoré plynú najmä z fyzikálnych charakteristík prevádzky dopravného
prostriedku a ktoré odlišujú prevádzku dopravného prostriedku od iných druhov prevádzky. Pôjde o

také charakteristické znaky, ktoré spravidla odôvodňujú založenie sprísnenej zodpovednosti z dôvodu
určitej miery nebezpečenstva, ktorým sa v určitých situáciách tieto vlastnosti a javy prejavujú navonok.
Môže ísť napríklad o vysokú rýchlosť prejavujúcu sa vo vzťahu k prepravovaným osobám a veciam,
ako aj vo vzťahu k okoliu, vysoká hmotnosť dopravného prostriedku, hybnosť dopravného prostriedku,
ktorá neumožňuje okamžité zastavenie v prípade potreby, vytváranie vysokých teplôt, nadmerného

hluku, nemožnosť opustiť dopravný prostriedok v prípade prerušenia prevádzky z vonkajších alebo
vnútorných príčin a pod. Osobitnú povahu prevádzky dopravného prostriedku je potrebné vnímať v
širších súvislostiach, a to nielen vo vzťahu k pohybu dopravného prostriedku, ale aj v súvislosti s
technickým vybavením dopravného prostriedku, s jeho konštrukčnými špecifikami.

61. Ak škoda vznikla v súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku alebo v dopravnom prostriedku
v priebehu trvania prepravy, avšak nevznikla v príčinnej súvislosti s osobitnou povahou prevádzky
dopravného prostriedku, nemožno zodpovednosť posúdiť podľa ustanovení o zodpovednosti za škodu
spôsobenú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku.

62. Uvedené právne východiská zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných
prostriedkov súd aplikoval na zistený skutkový stav, pričom dospel k nasledujúcim právnym záverom.
Žalovaný 1/ ako vlastník predmetného dopravného prostriedku bol plne oprávnený na jeho trvalú
prevádzku,ktoráspočívavprávnejafaktickejmožnostidisponovaťzdopravnýmprostriedkom.Žalovaný1/ sám rozhodol o tom, že sa pracovný stroj Komatsu 820-5 turbo sa použije pri prácach na stavbe
oplatenia, pracovný stroj dal na tento účel vopred poistiť u žalovaného 2/, a preto je dôvodné považovať
ho za tzv. iného prevádzateľa motorového vozidla v zmysle ust. § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Z hľadiska posúdenia, či k vzniku škody na zdraví žalobcu došlo v súvislosti s osobitnou povahou
prevádzky dopravného prostriedku súd poukazuje na závery znaleckého posudku I. G. E. a skutkovú
vetu trestného rozsudku, z ktorých vyplýva, že k nehode došlo z dôvodu, že pracovný stroj, ktorý mal
pracovnom ramene pripevnenú miešaciu lyžicu naplnenú zarobeným betónom, sa pohyboval (počas
jazdy stroja) s naloženou zdvihnutou miešacou lyžicou v dôsledku čoho bol pracovný stroj pri výkone

pracovnej činnosti v nestabilnom stave a k prevráteniu došlo pri zastavení pracovného stroja smerom
dopredu. Predmetný pracovný stroj Komatsu 820-5 turbo je univerzálny motorový bočný nakladač
vhodný pre rôzne pracovné prostredia a na rôzne pracovné činnosti, predovšetkým sa používa na
nakladanie materiálu, výkopové práce, úpravu terénu. Špecifickosť tohto stroja spočíva v spôsobe
brzdenia. Stroj je schopný brzdiť šmykom alebo hydraulicky, pričom na jeho vedenie je potrebné
osobitné oprávnenie. Keďže k nehode došlo počas zastavovania stroja, možno konštatovať, že samotné

zastavovanie je súčasťou jazdy stroja a priamo súvisí s osobitnou povahou prevádzky tohto stroja.

63. Žalovaný 2/ v priebehu konania tvrdil, že škoda na zdraví bola žalobcovi spôsobená pracovnou
činnosťou motorového vozidla ako pracovného stroja nie jeho prevádzkou. Poukazoval na to, že
v danom prípade sa jedná o výluku z povinného zmluvného poistenia v zmysle ust. § 5 ods. 1

písm. g) zákona o PZP a čl. 3 bod 1. písm. g) všeobecných poistných podmienok. Uvedené zákonné
a zmluvné ustanovenia uvádzajú „ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za
poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, spôsobenú pracovnou činnosťou motorového
vozidla ako pracovného stroja s výnimkou škôd zapríčinených jeho jazdou,“ resp. „ak nie je v poistnej
zmluve dohodnuté inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za

škodu spôsobenú pracovnou činnosťou motorového vozidla ako pracovného stroja s výnimkou škôd
zapríčinených jeho jazdou.“ Podľa názoru žalovaného 2/ sa žalobca ako poškodený mohol domáhať
náhrady škody voči žalovanému 2/ iba v tom prípade, ak by mu motorové vozidlo ako pracovný stroj
spôsobilo škodu v rámci cestnej premávky napr. cestou na miesto výkonu práce, pretože len v tomto
prípade by sa jednalo o škodu spôsobenú jeho jazdou. Za jazdu pritom nepovažuje premiestňovanie

pracovného stroja počas výkonu jeho pracovnej činnosti. Žalovaný 2/ súčasne poukázal na rozsudok NS
ČR sp. zn. 25 Cdo 3125/2005, podľa ktorého, ak bola škoda spôsobená pracovným strojom pri činnosti,
ku ktorej slúži a nie pri jeho preprave vlastnou motorickou silou, nejde o škodu vyvolanú osobitnou
povahou prevádzky dopravného prostriedku a o zodpovednosť prevádzkovateľa stroja podľa § 427
OZ. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení 16.1.2017 pripustil, že pracovný stroj sa pri presune z miesta na

miesto správa ako klasické motorové vozidlo a regulárne vstupuje na vozovku, čím sa stáva účastníkom
premávky na pozemných komunikáciách.

64. Súd v tejto súvislosti poukazuje na znenie ust. § 5 ods. 1 písm. g) zákona o PZP ako aj na všeobecné
poistné podmienky žalovaného 2/, z ktorých vyplýva, že výluka z postenia sa týka iba pracovnej činnosti

motorového vozidla ako pracovného stroja a nie jeho jazdy. Výluka z povinnosti poisťovateľa nahradiť
škodu za poisteného sa teda nespája s druhom motorového vozidla, ale so skutočnosťou, či takýto
pracovný stroj v čase spôsobenia škody vykonával pracovnú činnosť alebo nie. Je síce pravdou, že
určenie, aké úkony predstavujú pracovnú činnosť stroja, a aké úkony sú iba jeho jazdou, je náročné
a zjednodušené vnímanie tejto otázky vedie často k záveru, že jazdou je iba jazda pracovného stroja

po cestnej komunikácii. Takýto právny záver však nemá oporu v ustanovení § 427 Občianskeho
zákonníka. Prevádzka dopravného prostriedku je v zmysle tohto ustanovenia vnímaná čo najširšie
a nie je obmedzená len prevádzku na pozemných komunikáciách. Naopak ako súd uviedol vyššie na
vznik zodpovednosti nie je podstatný teritoriálny aspekt prevádzky, t. j. či k nej dochádza na verejnom
priestranstve alebo v súkromných priestoroch. V danom prípade súd považuje za výkon pracovnej

činnosti pracovného stroja Komatsu 820-5 turbo také úkony, ako sú výkopové práce, nakladanie zeminy,
alebo úprava terénu. Súd preto zastáva právny názor, že pracovný stroj v čase spôsobenia nehody
nevykonávalpracovnúčinnosť,alejazdupremiestňovanímnákladuzjednéhomiestanadruhé.Vzásade
je možné uzavrieť, že v čase spôsobenia nehody sa pracovný stroj správal ako nákladné vozidlo, ktoré
prepravuje náklad po cestnej komunikácii. Za pracovnú činnosť v súvislosti s betónovaním plotu je preto

možné považovať iba samotné zarábanie betónu a jeho následné vypúšťanie na určenom mieste a nie
jeho jazdu s nákladom po pozemku.65. Takéto právne závery a eurokonformnosť právneho výkladu poskytnutého súdom prvej inštancie
podporuje aj rozsudok Súdneho dvora vo veci C-514/16 z 28.11.2017, v ktorom súd uviedol „pokiaľ ide
o pojem „prevádzka vozidiel“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice, treba pripomenúť, že ho nemožno

ponechať na posúdenie každého členského štátu, ale predstavuje autonómny pojem práva Únie, ktorý
treba vykladať najmä vzhľadom na kontext tohto ustanovenia a ciele sledované právnou úpravou,
ktorej je súčasťou. Navyše vývoj právnej úpravy Únie v oblasti povinného poistenia ukazuje, že tento
cieľ ochrany poškodených účastníkov nehôd spôsobených motorovými vozidlami normotvorca Únie
konštantne sledoval a posilňoval (rozsudok zo 4. septembra 2014, Vnuk, C-162/2013). Súdny dvor

v tomto kontexte v podstate rozhodol, že článok 3 ods. 1 prvej smernice treba vykladať v tom zmysle, že
pojem „prevádzka vozidiel“, ktorý sa tam uvádza, nie je obmedzený na situácie v cestnej premávke, teda
na premávku na verejnej komunikácii, ale pod tento pojem patrí akékoľvek používanie vozidla, ktoré
je v súlade s jeho obvyklou funkciou. Žiadne ustanovenie smerníc týkajúcich sa povinného poistenia
neobmedzujerozsahpovinnostipoisteniaaochrany,ktorúpoškodenýmúčastníkomnehôdspôsobených
motorovými vozidlami má táto povinnosť poskytovať, na prípady používania takýchto vozidiel na určitých

terénoch alebo na určitých cestách. Na druhej strane treba zdôrazniť, že motorové vozidlá uvedené
v článku 1 bode 1 prvej smernice, nezávisle od ich charakteristík, majú obvykle slúžiť ako dopravných
prostriedok. Z toho vyplýva, že pod pojem „prevádzka vozidiel“ patrí v zmysle článku 3 ods. 1 tejto
smernice, akékoľvek používanie vozidla ako dopravného prostriedku. Po tomto spresnení, ..., treba
určiť, či pri vzniku dopravnej nehody, na ktorej bolo takéto vozidlo zúčastnené, sa toto vozidlo používalo

najmä ako dopravný prostriedok, v prípade čoho toto používanie môže patriť pod pojem „prevádzka
vozidiel“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice, alebo ako pracovný stroj, v prípade čoho predmetné
používanie nemôže patriť pod ten istý pojem.“ Ako je vidieť z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, súd
rozlišuje medzi používaním vozidla ako dopravného prostriedku a používaním vozidla ako pracovného
stroja.Vdanomprípadedošlokpoužitiupracovnéhostrojaakodopravnéhoprostriedku,keďžedopravný

prostriedok možno definovať vo všeobecnosti ako určitý pohyblivý hmotný objekt alebo iný technický
alebo technologický súbor, ktorý slúži na prepravu nákladu a (alebo) prepravu osôb a pracovný stroj
Komatsu 820-5 turbo v čase nehody prepravoval náklad (betón) z jedného miesta na druhé a teda
v danom momente slúžil ako dopravný prostriedok.

66. Súd preto uzatvára, že z hľadiska naplnenia predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov došlo k naplneniu všetkých predpokladov potrebných
pre vznik tejto zodpovednosti, a to k vzniku škody na zdraví žalobcu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti
s jazdou a zastavovaním pracovného stroja ako dopravného prostriedku, ktorý prepravoval náklad po
pozemku, pričom škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky pracovného stroja.

67. Zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov sa nemôže prevádzateľ
zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti
zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno
požadovať. Občiansky zákonník takýmto spôsobom v ust. § 428 stanovuje tzv. liberačné dôvody, ktoré

môžu prevádzateľa dopravného prostriedku zbaviť jeho zodpovednosti. Súd v tejto súvislosti poukazuje
na rozsudok NS SR, sp.zn. 4 Cdo 110/2011, podľa ktorého, dôkazné bremeno o splnení podmienok §
428 OZ nesie prevádzkovateľ dopravného prostriedku, ktorý sa chce zodpovednosti zbaviť. Ak dôvody
na zbavenie sa zodpovednosti netvrdí a nepreukáže, súd ich nesmie zisťovať z úradnej povinnosti.“
Žalovaný 1/ v tejto súvislosti uviedol vo svojom vyjadrení z 21.3.2022, že škoda nevznikla okolnosťami,

ktoré majú pôvod v prevádzke. Okolnosti, ktoré nemajú svoj pôvod v povahe prevádzky dopravného
prostriedku, sú podľa názoru žalovaného 1/ také skutočnosti, ktoré síce možno označiť za skutočnosti,
ktoré viedli k vzniku škody, ktorá ma svoj pôvod v povahe prevádzky dopravného prostriedku, avšak
tieto okolnosti nie sú v žiadnom vzťahu ani nesúvisia s povahou daného dopravného prostriedku teda
vonkajšie okolnosti. Typicky sa za takéto okolnosti považujú prírodné udalosti, zásahy tretích osôb

alebo ich správanie. Žalovaný 1/ preto považoval za takúto okolnosť to, že žalobca bol osobou, ktorá
sa dotkla stroja v čase keď stál s naloženou lyžicou a sám vstúpil do zóny, kde sa nemal nachádzať.
Ďalej žalovaný 1/ namietal, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia. Za dostatočné
považoval to, že strojník – svedok B. poučil osoby na stavenisko o bezpečnosti pri práci. Následne vo
vyjadreníz24.12.2022tiežuviedol,ženemoholovplyvniťprítomnosťosôbnastaveniskuapretonemôže

zodpovedať za vzniknutú škodu.

68. Súd v tejto súvislosti uvádza, že vo vzťahu k možnosti zbavenia sa zodpovednosti prevádzateľa
dopravného prostriedku konštruuje § 428 Občianskeho zákonníka dve skutkové podstaty, rozlišovacímkritériom ktorých je skutočnosť, či bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe
prevádzky, tzv. vnútorné okolnosti (napr. zlyhanie bŕzd), alebo okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v
povahe prevádzky, tzv. vonkajšie okolnosti (napr. konanie tretej osoby). Obe okolnosti namietané

žalovaným 1/ (zásah žalobcu a poučenie osôb strojníkom) súd považuje za vonkajšie okolnosti, ktoré
nemajú pôvod v povahe prevádzky pracovného stroja. Zlyhanie pracovného stroja nebolo zo strany
žalovaných tvrdené ani nevyplývalo zo znaleckého posudku I. E., preto sa ním súd ďalej nezaoberal. Súd
sa sústredil na to, či žalovaný 1/ v konaní preukázal, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení
všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Vynaložením všetkého úsilia, ktoré možno požadovať, sa

rozumie vynaloženie objektívne požadovanej miery starostlivosti, ktorú bolo možné za daných okolností
vyvinúť, aby sa zabránilo vzniku škody alebo aby sa zmiernil jej rozsah. Vynaloženie danej miery
starostlivosti sa skúma z objektívneho hľadiska vo vzťahu k priemernému rozumnému a starostlivému
prevádzkovateľovi, ktorý by sa nachádzal za rovnakých okolností na danom mieste v danom čase.
V danom prípade bol žalovaný 1/ osobne prítomný na mieste nehody, pričom z výpovedí svedkov aj jeho
vlastnej je zrejmé, že v čase nehody stál neďaleko poškodeného, pričom poškodeného žalobcu slovne

neupozornil, aby odstúpil od pracovného stroja ani ho pred začiatkom prác osobne nepoučil o tom,
ako sa má správať počas výkonu prác. V konaní sa odvolával na to, že poučenie všetkých prítomných
osôb vykonal strojník, pričom zo skutkového stavu zisteného trestným súdom je zrejmé, že tak strojník
neurobil. Poukazovanie na to, že poučenie vykonal niekto iný, alebo ho mal prípadne vykonať stavebník,
či iná osoba nezbavuje žalovaného 1/ zodpovednosti, pretože primeraná miera starostlivosti v tomto

prípade predstavuje také správanie žalovaného 1/, ako vlastníka pracovného stroja, ktorý si je vedomý,
resp. mal by si byť vedomý toho, čo takýto pracovný stroj môže spôsobiť pri nesprávnej manipulácii,
že žalovaný 1/ aspoň v čase pohybu pracovného stroja po stavenisku napomenie prítomných, aby od
stroja odstúpili, čo žalovaný 1/ neurobil. Možnosť ovplyvniť prítomnosť osôb na stavenisku je právne
irelevantná, keďže liberačný dôvod sa vzťahuje k možnosti zabrániť vzniku škody a nie k možnosti

zabrániť prístupu osôb na stavenisku.

69. Žalovaný 1/ ďalej namietal, že konanie poškodeného bolo v rozpore s predpismi BOZP a preto je
jeho konanie jednou z príčin vzniku škody. Žalovaný 1/ súčasne poukázal na ust. § 441 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého platí, že ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, bude ju znášať

pomerne a ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, bude ju znášať sám. Okrem toho žalovaný
1/ namietal, že na stavenisko nesmú vstupovať tretie osoby bez predchádzajúceho súhlasu stavebníka.
Je to najmä z bezpečnostného hľadiska, nakoľko v súvislosti so stavebný výrobkami či mechanizmami
na stavenisku umiestnenými môže dôjsť k zraneniu tejto osoby. Spoluzavinenie škody poškodeným
podľa názoru žalovaného 1/ v zmysle § 441 OZ explicitne nevyžaduje porušenie právnej povinnosti,

pretože poškodený v zodpovedajúcom rozsahu znáša škodu aj vtedy, ak ju vyvolal akýmkoľvek svojím
počínaním, či dokonca ak nastala v dôsledku náhody, ktorá sa mu prihodila. Nie je teda povinnosťou
škodu vždy a za každých okolnosti preukazovať akú konkrétnu povinnosť porušil poškodený, stačí ak
sa preukáže, že sa poškodený v danej situácii zachoval inak ako sa to dalo vo všeobecnosti od každého
očakávať. Ust. § 421 o zavinení poškodeného možno aplikovať aj vo vzťahu k § 415 OZ o splnení

prevenčnej povinnosti poškodeným.

70. Pravdou je, že k vzniku škody pomerne často dochádza nielen následkom konania škodcu, ale
tiež spoluúčasťou poškodeného. V takýchto prípadoch považuje súd za spravodlivé, aby v rozsahu,
akom bola škoda spôsobená poškodeným povinnosť náhrady nezaťažovala škodcu, lebo v tomto

rozsahu nie je splnený jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti, a to príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom škodcu, prípadne kvalifikovanou udalosťou, za ktorú žalovaný zodpovedá na
objektívnom princípe a vznikom škody. Podľa ust. § 441 Občianskeho zákonníka platí, že ak bola
škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne
jeho zavinením, znáša ju sám. Súd však nesúhlasí s interpretáciou tohto ustanovenia žalovaným 1/,

ktorý uviedol, že spoluzavinenie škody poškodeným nevyžaduje porušenie právnej povinnosti. Naopak
konanie poškodeného, ktorým prispel ku vzniku škody alebo k zväčšeniu jej rozsahu, musí mať povahu
protiprávneho konania, ktoré bolo príčinou vzniku škody alebo jej zväčšenia (napr. rozsudok Najvyššieho
súdu ČR, sp. zn. 25 Cdo 2233/99, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25 Cdo 1097/2002 a tiež
rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25 Cdo 43/2002). V danom prípade súd poukazuje na závery

znaleckého posudku č. 126/2015 zo dňa 6.3.2015, ktorý vypracovala spoločnosť JHS s. r. o., znalecká
organizácia v oblasti BOZP, podľa ktorého žalobca neporušil žiadne zásady bezpečnosti v zmysle
platných právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti ochrany zdravia pri práci.
Tiež nie je pravdou, že by sa žalobca pohyboval po stavenisku neoprávnene. Sám žalovaný 1/ vo svojichvyjadreniach uviedol, že „C. J. bol v tom čase živnostník a s Q. J., H. P. a H. A. boli „partia“, ktorá
si privyrábala stavebnými prácami. C. J. za účelom vybudovania oplotenia podľa požiadavky M. H.
oslovil vyššie menovaných, ktorí s vybudovaním oplotenia súhlasili, pričom C. J. ponúkol možnosť si ísť

privyrobiť na túto stavbu i poškodenému B., ktorý možnosť využil a mal na mieste vykonávať pomocné
práce.“ Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa nezdržiaval na stavenisku bez súhlasu a vedomosti
ostatných prítomných, ale prišiel za účelom výkonu pomocných stavebných prác zadaných pánom M.
H. so súhlasom zhotoviteľa oplotenia pána C. J..

71. Protiprávnosť konania poškodeného môže spočívať aj v porušení generálnej prevencie podľa § 415
OZ alebo porušení zakročovacej povinnosti podľa § 417 OZ. Podľa judikatúry ustanovenie § 415 OZ
ukladá prevenčnú povinnosť každému - nielen škodcovi, ale aj tomu, komu hrozí riziko vzniku škody.
Porušenie preventívnej povinnosti môže založiť spoluúčasť poškodeného na škode podľa ust. § 441
OZ, lebo každý je povinný správať sa tak, aby nespôsobil škodu, a to nielen vo vzťahu k ostatným,
ale aj voči sebe samému. V tomto zmysle súd posudzoval aj správanie žalobcu na stavbe a dospel

k záveru, že žalobca neporušil prevenčnú povinnosť ani zakročovaciu povinnosť. Súd pritom vychádzal
z výpovedí svedkov, ktorí uviedli, že „žalobca tam išiel pracovať na skúšku, lebo si chcel vybaviť živnosť
a potom chcel ísť robiť spolu s C. J.“ (svedok H. A. výpoveď z 11.11.2014), alebo „A. B. tam vlastne
prišiel vyskúšať si prácu na výstavbe betónového plota, nakoľko mal záujem spraviť si živnosť a chcel
si to vyskúšať.“ (svedok H. P. výpoveď zo dňa 7.11.2014), alebo „S A. B. som sa dohodol, že od stredy

od 23.07.2014 do konca týždňa môže so mnou pracovať na stavbe spomenutého plota, ale iba ako
moja výpomoc, pričom keď sa mu tá práca zapáči tak ho zamestnám, resp. že si spraví živnosť a bude
so mnou chodiť pracovať, nakoľko bol nezamestnaný a žiadal ma, aby som ho zamestnal.“ (svedok
C. J. výpoveď z 3.11.2014). Z uvedených výpovedí svedkov je zrejmé, že žalobca išiel pracovať na
stavbu oplotenia na skúšku, pričom nebol riadne oboznámený s predpismi BOZP, ani predtým takéto

zamestnanie alebo živnosť nevykonával. V prípade, ak by žalovaný pravidelne vykonával pomocné
stavebné práce, bolo by možné od neho očakávať, že vie ako sa správať na stavenisku a súd by
pristúpil ku kráteniu priznanej náhrady škody. Nemožno však od žalobcu očakávať, že ak sa zúčastní na
pomocných stavebných prácach iba na skúšku, bude spoluzodpovedný za vzniknutú škodu v prípade,
ak neporušil žiadne predpisy BOZP a naopak osoby, ktoré boli povinné ho o bezpečnosti práce poučiť

a to vrátane žalovaného 1/ tak neurobili. Tiež je potrebné si uvedomiť, že žalobca v čase keď išiel chytiť
hadicu pripevnenú k mixovacej lyžici nekonal z vlastného popudu, ale na pokyn nezistenej osoby. Túto
okolnosť ustálil zo skutkového hľadiska trestný súd, keď vo výroku rozsudku uviedol „po tom ako A. B.
na pokyn nezistenej osoby chytil a pridržiaval rukou vypúšťaciu hadicu pripevnenú na zdvihnutej lyžici“
Vo svojich výpovediach niektorí svedkovia uvádzali, že to bol práve žalovaný 1/, ktorý dal tento pokyn

poškodenému. Táto skutočnosť však nebola presvedčivo preukázaná, pretože niektorí svedkovia tvrdili,
že ten pokyn mohla vydať aj iná osoba. Napriek tomu žalobca v danom momente reagoval na daný
pokyn, ktorý ho pohol k tomu, aby išiel chytiť hadicu, pričom vzhľadom na svoju neskúsenosť správne
neodhadol situáciu a skončil pod prevráteným pracovným strojom.

72. Pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského
uplatnenia. Odškodnenie za bolesť a odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve
relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví, ktoré sú upravené v zákone č. 437/2004 Z. z.
o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Bolesť je ujma spôsobená
poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Náhrada za bolesť sa

poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo
odstraňovaniujehonásledkov.Náhradazabolesťsaposkytujenazákladelekárskehoposudku.Náhrada
za bolesť predstavuje druh odškodnenia nemateriálnej ujmy a má slúžiť na to, aby si poškodený mohol
obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a kompenzovanie
životných obmedzení vyvolaných úrazom. Ide o nárok rýdzo osobnej povahy. Priznanie nároku na

odškodnenie na náhradu za bolesť nie je podmienené priznaním nároku na sťaženie spoločenského
uplatnenia a naopak. Pri skúmaní výšky bolestného ide o skúmanie skutočnosti, ktorá závisí od
odborného posúdenia a nie od zistenia súdu. Zvýšenie odškodnenia za bolesť je možné iba v prípadoch
hodných osobitného zreteľa. Ako už súd uviedol pri preskúmaní skutkového stavu veci trestný súd vo
výroku odsudzujúceho rozsudku ustálil vznik škody žalobcovi, kto ju spôsobil, akým spôsobom došlo

k vzniku škody na zdraví žalobcu, aká konkrétna škoda na zdraví žalobcovi vznikla. Čo sa týka výšky
škody tá v konaní nebola sporná, súd vychádzal pri jej stanovení zo znaleckého posudku č. 120/14
zo dňa 22.11.2014, ktorý vypracoval H. H. C., pričom na základe rozsahu zranení znalec určil bodové
hodnotenie zranenia v celkovej výške 1 536,75 bodov, čo pri hodnote bodu 16,48 Eur činí v peňažnomvyjadrení sumu 25 325,64 eur. Znalec vykonal bodové hodnotenie zranení žalobcu na základe zákona
č. 437/2004 Z. z. a jednotlivé zranenia ohodnotil najskôr na 1024,5 bodov, následne vzhľadom na
polytraumu, nutnosť umelej pľúcnej ventilácie, bolestný a komplikovaný spôsob liečby, komplikácie

zranenia a liečby pristúpil k zvýšeniu celkového počtu bodov podľa § 9 ods. 5 písm. b) zákona o jednu
polovicu, t.j. 512,25 bodov a preto celkový počet bodov určil vo výške 1536,75 bodov. Pre účely
peňažného vyjadrenia použil znalec hodnotu jedného bodu vo výške 16,48 Eur, čo zodpovedá v tom
čase plnému opatreniu Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S03594-OL-2014 zo 14. mája
2014 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na

rok 2014. Keďže žalovaný 1/ ani žalovaný 2/ nemali voči tomuto znaleckému posudku výhrady, súd jeho
obsah ďalej nehodnotil a uspokojil sa závermi v ňom prijatými znalcom.

73. Súd sa však zaoberal existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 450 Občianskeho
zákonníka, na základe ktorých by mohol náhradu škody primerane znížiť. Súd najmä prihliadol na to, ako
ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila a na pomery

fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. V tejto súvislosti súd nenašiel v celom spore dôvody, ktoré by bolo
možno považovať za tak intenzívne, že by viedli k zníženiu priznanej náhrady škody. Naopak intenzita
poškodenia zdravia žalobcu, ktorý do dnešného dňa trpí trvalými následkami v podobe ochrnutia dolných
končatín a nutnosti používať invalidný vozík, dostatočne odôvodňuje záver pre priznanie mimoriadneho
odškodnenia vytrpenej bolesti tak ako ju určil znalec.

74. Vo vzťahu k žalovanému 2/ súd uvádza, že na zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, ktoré je upravené zákonom o PZP. Poškodený si môže právo na
náhradu škody uplatniť buď u osoby, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla, alebo priamo u poisťovateľa škodcu v zmysle § 15 zákona o PZP, alebo u škodcu a jeho
poisťovateľa súčasne. Vo vzťahu k poisťovni ide o špecifické právo poškodeného na výplatu plnenia za
poisteného škodcu, a to vo výške (v tom rozsahu) v akom za škodu zodpovedá poistený škodca, pričom
predpokladom vzniku povinnosti poistiteľa plniť, je preukázanie zodpovednosti poisteného za škodu,
ktorá poškodenému vznikla. Z poistenia zodpovednosti má poistený škodca právo, aby poisťovateľ za

neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP, t. j. uplatnené
a preukázané nároky na náhradu škody a to vrátane škody na zdraví.

75. Žalovaný 2/ v konaní namietal, že si žalobca svoj nárok na náhradu škody na zdraví titulom
bolestného žiadnym spôsobom u žalovaného neuplatnil, pričom podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP

má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému iba
„uplatnené a preukázané nároky“ na náhradu škody. Súd túto námietku žalovaného 2/ považoval za
nedôvodnú, pretože zákon o PZP v ust. § 15 zákona, ktoré upravuje priamy nárok poškodeného
neuvádza, akým spôsobom si má poškodený svoj nárok voči poisťovateľovi uplatniť. Súd má za to,
že riadnym uplatnením nároku je aj podanie žaloby na príslušnom súde. Skutočnosť, že si žalobca

neuplatnil nárok priamo u žalovaného 2/ sa môže premietnuť iba v rozhodnutí súdu o náhrade trov
konania a to iba v prípade, ak poisťovateľ nárok poškodeného pred súdom nepopieral. Súd tiež
poukazuje na to, že poisťovateľ vykonávajúci PZP má pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu
škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila. Poškodený môže priamo
od neho požadovať na súde alebo mimo neho náhradu škody. Právo poškodeného na uspokojenie

jeho nároku na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu,
možno z tohto dôvodu považovať za spôsob zvýšenia ochrany práv poškodeného. Právny výklad ust.
§ 4 ods. 2 zákona o PZP, z ktorého by vyplývalo, že poškodený môže podať žalobu iba voči škodcovi
a voči poisťovateľovi až po formálnom uplatnení nárok u poisťovateľa, by bol v rozpore s účelom
tohto ustanovenia, ktorým je ochrana poškodeného. Naopak súd poukazuje na to, že po podaní žaloby

(uplatnení nároku) žalovaný 2/ nepreukázal súdu, že by bol sám vo veci aktívny a vykonal prešetrenie
celej udalosti, ktoré by mohlo viesť k ukončeniu sporu. Ďalšie námietky žalovaného 2/ sa vzťahovali
predovšetkým k argumentu, že škoda bola žalobcovi spôsobená pracovnou činnosťou motorového
vozidla ako pracovného stroja, čo predstavuje výluku z poistenia. Súd sa s touto námietkou vysporiadal
v rámci bodu 64. a 65. tohto rozsudku.

76. Súd ma za to, že vo vzťahu k žalovanému 2/ ako poisťovni, u ktorej mal žalovaný 1/ preukázateľne
poistený pracovný stroj, ktorého prevádzkou vznikla žalobcovi škoda, došlo k naplneniu predpokladov
vzniku povinnosti poistiteľa plniť a to s ohľadom na to, že bola preukázaná zodpovednosť poisteného zaškodu v plnom rozsahu. Z poistenia zodpovednosti má poistený škodca právo, aby poisťovateľ za neho
poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP, pričom toto právo si
môže voči poistiteľovi uplatniť aj poškodený podľa § 15 zákona o PZP.

77. Vzhľadom na to, že zdrojom záväzku škodcu na náhradu škody je jeho zodpovednosť za škodu
podľa § 427 Občianskeho zákonníka a zdrojom záväzku poisťovateľa plniť z povinného zmluvného
poistenia je poistná zmluva, nemôže súd škodcu a jeho poisťovateľa zaviazať na solidárne (spoločné a
nerozdielne) splnenie záväzku. Ide o prípad nepravej solidarity, keď poisťovňa a škodca zodpovedajú na

základe rôznych právnych titulov. Ustanovenie § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje solidaritu
ako zásadu iba pre nároky na náhradu škody a nevzťahuje sa na nároky na poistné plnenie, pre ktoré
neustanovuje solidaritu ani iný právny predpis. Pasívna solidarita v danej veci tak nie je možná, lebo
vo vzťahu žalobcu ku škodcovi a žalovanej poisťovni ide o dva rozdielne nároky. Zatiaľ čo je nárok
žalobcu voči žalovanému 1/ nárokom na náhradu škody, je nárok žalobcu na výplatu poistného plnenia
uplatnenývočižalovanému2/akopoisťovateľovi originárnymnárokomnaplneniezaloženýmosobitným

právnym predpisom. Postavenie škodcu a jeho poistiteľa voči poškodenému je v takom prípade obdobné
postaveniu dlžník a ručiteľa voči veriteľovi, tzn. že ide o dva záväzky zaplatiť veriteľov rovnaký dlh,
pričom veriteľ nemôže dostať to isté plnenie dvakrát od dlžníka aj ručiteľa. Pre vzájomný vzťah škodcu
a poisťovateľa platí, že v tom rozsahu v akom splnil veriteľovi dlh jeden z nich, dlh zaniká a tým zaniká
aj povinnosť druhého z nich plniť.

78. Žalovaný 1/ vzniesol tiež námietku, že žalobca vykonával prácu bez pracovnej zmluvy alebo dohody
čo znamená, pre C. J. vykonával nelegálnu prácu, pričom nebol svojim zamestnávateľom oboznámený
s predpismi BOZP a nemal ani elementárne znalosti ako sa na stavenisku správať. Touto námietkou
chcel žalovaný 1/ poukázať na to, že zodpovednosť za spôsobenú škodu nenesie sám, ale spoločne

s ďalšou osobou a preto by nemal znášať celú výšku náhrady škody, resp. by ju za neho mal prevziať
stavebník. Súd považoval túto námietku žalovaného 1/ za právne irelevantnú, keďže aj keby bližšie
skúmal otázku vzniku faktického pracovného pomeru medzi žalobcom a C. J., nič by to nezmenilo na
zodpovednosti žalovaného 1/ za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku, keďže táto
zodpovednosť je založená na objektívnom princípe a spoločná zodpovednosť s inou osobou podľa §

438 Občianskeho zákonníka by prichádzala do úvahy iba v prípade, ak táto osoba by bola zároveň tzv.
iným prevádzateľom motorového vozidla.

79. Súd na záver dodáva, že na pojednávaní dňa 20.1.2025 zamietol návrhy na vykonanie dokazovania
výsluchom svedkov H. A., Q. J., H. P. a M. H. ako aj znalcov I. E. a I. L. z dôvodu, že svedecké výpovede

navrhnutých svedkov boli v konaní vykonané a to oboznámením svedeckých výpovedí z trestného
konania, pričom aj vzhľadom na odstup času by svedkovia neuviedli viac ako bezprostredne po nehode
v roku 2014. Svedok M. H. bol vypočutý aj súdom prvej inštancie. Výsluch znalcov súd môže podľa ust.
§ 208 CSP vykonať, ak ho považuje za účelný. V danom prípade súd nepovažoval výsluch znalcov za
potrebný, keďže znalecké posudky sa súdu javili ako dostatočne zrozumiteľné.

80. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

81. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

82. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

83. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (2).

84. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

85. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení
a § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledkuznamená nárok žalobcu voči žalovaným na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu
100 % trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. Vzhľadom na to, že rozsudku vo veci
samej predchádzalo odvolacie konanie súd rozhodol aj o trovách odvolacieho konania, v ktorom bol

žalobca rovnako úspešný v rozsahu 100%. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám nezistil žiaden
dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle §
262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia s tým, že o výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto

rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).