Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 10, 2023

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-4Cb/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516200079
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Wilková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2023:2516200079.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Wilkovou v právnom spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.

s., IČO 35 910 739, so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, zastúpený: Mgr. Miroslavom Hanecom,
advokátom so sídlom Hruštiny 602, Žilina, proti žalovanému: NELTIPE spol. s r. o., IČO 36 258 288, so
sídlom Jarná 2, Piešťany, zastúpený JUDr. Branislavom Jurgom, advokátom so sídlom Žilinská cesta
130, Piešťany, o zaplatenie 12 878,38 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 12 672,47 eura spolu s úrokom z omeškania
9,05 % ročne zo sumy 12 672,47 eura od 10.10.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 96,82 % trov konania. O výške
trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.01.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť mu sumu 12 878,38 eura s 9,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 12 878,38 eura od

10.10.2014 až do zaplatenia, a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný odoberal plyn na odbernom mieste na ul. Nám. Slobody 499 vo
Vrbovom (obchodný a reštauračný komplex, ďalej aj "odberné miesto"). Pri kontrole odberného miesta
dňa 29.05.2014 zistili zamestnanci žalobcu, že žalovaný odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom bola
porušená plomba - overovacia a zabezpečovacia značka číselníka meradla, o čom bol vyhotovený
zápis. Plynomer bol demontovaný a odoslaný na posúdenie znalcovi, ktorý znaleckým posudkom č. 579/

PL-2014 zo dňa 18.09.2014 potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii.

3. Právne odôvodnil žalobu ust. § 82 ods. 1 písm. d/ zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len
„Zákon o energetike“), ust. § 15 ods. 6 písm. d/ zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii, vyhláškou MH
č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynu (ďalej aj "vyhláška MH SR"), vyhláškou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 24/2013
Z.z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre

fungovanie vnútorného trhu s plynom a ust. § 369 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
(ďalej len "Obchodný zákonník"). Uviedol, že faktúrou č. 9000187420 zo dňa 25.09.2014, splatnou
dňa 09.10.2014, vyfakturoval žalovanému škodu spôsobenú prevádzkovateľovi distribučnej siete
neoprávneným odberom plynu vypočítanú podľa vyhlášky v celkovej výške 12 878,38 eura. Prílohoufaktúry je Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom ZP zo dňa 29.05.2014. Podkladom pre
Výpočet škody je výpočet v listine Neoprávnený odber zemného plynu zo dňa 23.09.2014, cena plynu
NCG uverejnená na webovom sídle www.eex.com/en. Žalobca ďalej uviedol, že referenčná cena plynu

sa počíta podľa prílohy č. 12 zákona (správne vyhlášky) č. 24/2013 Z.z. a že pre určenie referenčnej
ceny plynu je rozhodujúca cena plynu NCG uverejnená deň pred dňom finančného vyrovnania na účely
obchodného vyvažovania distribučnej siete. K podanej žalobe pripojil listinné dôkazné prostriedky.

4. Dňa 29.02.2016 Okresný súd Piešťany vydal platobný rozkaz č. k. 4Cb/6/2016-19, proti ktorému

žalovaný včas podal odpor s odôvodnením vo veci samej. Za použitia ust. § 267 ods. 3 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) súd uznesením č. k.
4Cb/6/2016-52 zo dňa 19.10. 2017 platobný rozkaz zrušil.

5. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že žalobcovi nevznikla žiadna skutočná škoda, žalovaný žiadnu
škodu nespôsobil, k neoprávnenému odberu zemného plynu nedošlo, žalovaný neporušil žiadnu právnu

povinnosť. Uviedol, že znalec v predmetnom ZP údajne konštatoval poškodenie zabezpečenia meradla
proti neoprávnenej manipulácii (plomby), a to optickým skúmaním označení, vytvorených čeľusťami
plombovacích klieští, avšak zároveň konštatoval nezistenie poškodenia overovacej/zabezpečovacej
značky osadenej v kryte číselníka meradla; zároveň iba predpokladal s veľkou pravdepodobnosťou,
že bolo údajne pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii porušené; ale nezistil a nie je

tak preukázaný neoprávnený odber plynu žalovaným na odbernom mieste a nezistil ani žiadnu vadu
meradla, nebol tak zistený ani žiaden neoprávnený odber plynu. Žalovaný poprel existenciu škody
žalobcu a zdôraznil, že v konaní nie je tvrdený a ani preukázaný žiaden zásah do meradla, následkom
ktorého by meradlo nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo množstvo odobratého plynu.
Žalovaný uviedol, že samotná skutočnosť, že na meradle je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej

manipuláciiešteneznamená,žetakétomeradlonemeriasprávnehodnotyatiež,žežalobcapostupovala
v rozpore s ust. § 82 ods. 2 až 4 Zákona o energetike, keď si nevyčíslil skutočnú škodu a nesprávne
a bez splnenia zákonných podmienok na výpočet škody rovno použil vyhlášku MH SR. Ďalej žalovaný
poukázalnaust.§73ods.2Zákonaoenergetike,pričomsámžalobcasinesplnilpovinnosť,keďmeracie
zariadenie dostatočne nezabezpečil, čím umožnil čiastočné poškodenie plomby a tým vytvoril možnosť

k naplneniu skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d/ Zákona
o energetike a zdôraznil, že plynomer je umiestnený na mieste prístupnom verejnosti. Na
podporu svojich záverov žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave vo veci vedenej pod
sp. zn. 21Cob/131/2011 a na rozsudok Okresného súdu Trnava v obdobnej veci vedenej pod sp. zn.
1Cb/162/2012.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 27.04.2016 k podanému odporu uviedol, že žalovaný odoberal
plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (plomba), ako
je to uvedené v znaleckom posudku, ktorý predstavuje relevantný dôkaz o tom, že meradlo, ktorým
sa odoberal zemný plyn, malo porušenú plombu na číselníku. V ďalšom poukázal na závery znalca v

predmetnom znaleckom posudku. Uviedol, že pri zistení porušenia plomby nie je potrebné zisťovať,
ako meradlo funguje, či došlo k zásahu do číselníka, nakoľko takýto zásah je inou skutkovou podstatou
neoprávneného odberu plynu a nie je predmetom tohto konania; rozhodujúci je stav plomby na číselníku,
ktorá bola porušená. Žalovaný zodpovedá za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Plomba úradného overenia zabezpečuje meradlo proti

neoprávnenej manipulácii v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d/ Zákona o energetike; má za cieľ zabrániť
možnosti ovplyvniť alebo zmeniť indikáciu údajov o reálnej spotrebe zemného plynu. Poukázal na ust.
§ 15 ods. 6 písm. d/ Zákona o metrológii, podľa ktorého platnosť úradného overenia meradla zaniká aj
v prípade, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo
zabezpečovacia značka a že plynomer ako určené meradlo možno používať na určovanie ceny len ak

má platné overenie. Predmetným plynomerom, na ktorom bola porušená overovacia značka, odoberal
žalovaný zemný plyn a takýmto neoprávneným odberom vznikla, žalobcovi škoda, ktorú nie je možné
vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, nakoľko takéto podklady nie sú. Žalobca
ďalej uviedol, že vypočítal škodu v súlade s ust. § 82 ods. 3 Zákona o energetike a vyhláškou MH SR.
V závere poukázal na uznesenia NS SR, sp. zn. 1Cdo 107/2008, 4Cdo 30/2009 a 3Cdo 99/2012.

7. Žalovaný v podaní zo dňa 10.11.2017 poukázal na to, že v montážnom liste meradla je uvedené výr.
č. 63199420B907 (bez akejkoľvek fotografie olovenej plomby číselníka meradla v čase demontovania
plynomeru), pričom v znaleckom posudku je výr. č. skúmaného meradla 6319942-0B9-07-I. Žalovanýpoukázal na formálne nedostatky posudku, pre jeho nepreskúmateľnosť ako aj z faktických dôvodov.
Na podporu svojich záverov žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave vo veci
vedenej pod sp. zn. 26Co/291/2014 zo dňa 25.08.2015. V závere uviedol, že žalovaný neuniesol

dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že na predmetnom odbernom mieste v období od 16.06.2013 do
29.05.2014 dochádzalo k neoprávnenému odberu. K podaniu pripojil ako listinné dôkazy vyúčtovacie
faktúry č. 7441077106, zo dňa 23.06.2011 (spotreba ZP za obdobie od 16.06.2010 do 18.06.2011
- nameraná 2 803 m3, prepočítaná 2 806 m3), č. 7446000815 zo dňa 25.06.2009 (spotreba ZP za
obdobie od 19.06.2008 do 18.06.2009 - nameraná 5 236 m3, prepočítaná 5 240 m3), č. 7401089829,

zo dňa 24.06.2008 (spotreba ZP za obdobie od 18.09.2007 do 18.06.2008 - nameraná 4 767 m3),
z ktorých súd zistil nielen spotrebu ZP žalovanou za uvedené obdobia, ale aj to, že odpočty odberu
množstva ZP boli vykonávané v kratších ako polročných cykloch. Žalovaný predložil súdu aj ďalšie
vyúčtovacie faktúry za odber zemného plynu, a to č. 7414940971, zo dňa 12.01.2015 (spotreba ZP
za obdobie od 19.06.2014 do 31.12.2014 - nameraná 1 436 m3, prepočítaná 1 438 m3), pričom aj v
tomto prípade boli odpočty spotreby žalobcom vykonávané v kratšom, ako polročnom cykle, a faktúry č.

7010584313, zo dňa 11.01.2016 (spotreba žalovaným za obdobie 01.01.2015 do 31.12.2015, nameraná
543 m3, prepočítaná 544 m3) a č. 7102608737, zo dňa 05.01.2017 (spotreba za obdobie 01.01.2016 do
31.12.2016, nameraná 489 m3, prepočítaná 489 m3); aj týmito faktúrami žalovaný preukazoval reálnu
spotrebu zemného plynu žalovaným a deklaroval nimi nereálnu výšku škody, vypočítanej žalobcom vo
výške cca 9 násobku bežného reálneho odberu zemného plynu žalovaným.

8. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom smere,
že by mu vznikla škoda a teda žalovanému nemohla vzniknúť povinnosť uhradiť žalobcovi nepreukázanú
škodu a preto žalobu žalobcu rozsudkom zo dňa 22.03.2019 sp. zn. 4Cb/6/2016-114 zamietol a priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Proti uvedenému rozhodnutiu podal

žalobca včas odvolanie.

9. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 31Cob/71/2019-166 zo dňa 29.01.2020 napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodení rozhodnutia
poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu ohľadom výkladu ustanovenia § 82 ods. 1 a 2

zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike z ktorej vyplýva, že za protiprávny úkon sa v tomto prípade
považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je teda rozhodujúce samotné porušenie
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo
funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu. Druhým

predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu
plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odberal
plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím
predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosti medzi neoprávneným
odberom plynu a vznikom škody. V prípade neoprávneného odberu plynu dochádza k vzniku škody

v zmysle § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. prevádzkovateľovi distribučnej siete práve preto, že
z distribučnej sústavy bol odobratý plyn, ktorého množstvo nemožno zistiť. V dôsledku porušenia
zabezpečenia určeného meradla pred neoprávnenou manipuláciou zaniká platnosť overenia a tiež
použiteľnosť údajov z tohto určeného meradla. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté
množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo

určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným
zákonom. Preto sa škoda určuje za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu. V dôsledku
porušenia zabezpečenia určeného meradla pred neoprávnenou manipuláciou sú údaje z takéhoto
meradla nepoužiteľné, takže prevádzkovateľ distribučnej siete nemôže zistiť množstvo plynu, ktoré by

mal „spárovať“ s príslušným dodávateľom, ktorý má pre toto odberné miesto zmluvu. Ak však na takomto
odbernom mieste bol odoberaný plyn, vznikala tým v sieti nerovnováha, pretože množstvo odobraného
plynu nemá zistiteľný ekvivalent v množstve dodaného plynu určitého dodávateľa. Túto nerovnováhu
musel vyrovnať prevádzkovateľ distribučnej siete dodaním vlastného plynu, resp. znášaním nákladov
na tento plyn, ktorý nemôže priradiť a vyúčtovať konkrétnemu dodávateľovi. Škoda vzniknutá týmto

spôsobom teda vzniká prevádzkovateľovi distribučnej siete tak, že plyn, ktorý reálne bol odobraný zo
siete na danom odbernom mieste a ktorý v sieti chýba, musel dodať na vlastné náklady a nemôže ho
obchodne zúčtovať konkrétnemu dodávateľovi. V závere rozhodnutia odvolací súd uviedol, že právny
názor súdu prvej inštancie, na ktorom postavil svoj zamietavý rozsudok, nielenže nie je správny, alenezodpovedá ani ustálenému výkladu § 82 ods. 1 písm. d) a ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. v
judikatúre Najvyššieho súdu SR. Zároveň uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní vychádzať z
vyššie uvedeného výkladu § 82 ods. 1 a 2 zákona č. 251/2012 Z. z. týkajúceho sa vzniku škody

pri neoprávnenou odbere plynu a na podklade takéhoto právneho posúdenia opätovne posúdiť nárok
uplatnený žalobcom.

10. Súd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, listinnými dôkazmi
založenými v spise, vyjadreniami sporových strán a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

11. Zo Zápisu zo dňa 29.05.2014 súd zistil, že na odbernom mieste Nám. Slobody 499 vo Vrbovom,
číslo odberného miesta 4100018498 (ďalej aj "OM"), Pasáž CORSO - Piváreň, IČO 36 258 288 (pozn.
súdu: uvedené IČO je pridelené žalovanej) bola vykonaná kontrola odberného miesta; plynomer výr. č.
63199420B907, stav počítadla (m3) 32 510, meradlo vonku prístupné, bolo vymenené za prítomnosti
p. F. T. (konateľa) a zaslané znalcovi na posúdenie overovacích značiek. Podľa vyjadrenia odberateľa

"blomby boli neporušené vizuálne, kontrola povedala". V tomto zápise sú tiež uvedené nainštalované
spotrebiče, u jedného z nich s uvedením príkonu.

12. Z faktúry č. 9000187420 zo dňa 25.09.2014 na sumu 12 878,38 eura, splatnú dňa 09.10.2014
súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanému škodu za neoprávnený odber, fakturovanú za obdobie od

16.06.2013 do 29.05.2014 sumu 12 672,47 eura a za náklady zisťovania sumu 205,91 eura.

13. Z Výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, zo dňa 29.05. 2014 súd zistil,
že žalobca vyčíslil žalovanému celkovú výšku škody 12 878,38 eura (12 672,47 eura titulom
neoprávneného odberu 30 868 m3 ZP (= 330 098,114 kWh) v období od 19.06.2013 (začiatok

neoprávneného odberu) do 29.05.2014 (t. j. do dňa vykonania kontroly na predmetnom OM) a 205,91
eura titulom nákladov spojených so zisťovaním a odstraňovaním NO ZP. Podkladom na vyhotovenie
Výpočtu je výpočet uvedený v listine "Neoprávnený odber zemného plynu", zo dňa 23.09.2014.

14. Z montážneho listu meradla č. 1300946491 zo dňa 29.05.2014 súd zistil, že na predmetnom

odbernom mieste bol vymenený plynomer.

15. Zo Znaleckého posudku č. 576/PL-2014, zo dňa 18.09.2014 vyplýva, že úlohou znalca bolo zistiť,
a/ či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnene manipulácii, b/ či sa zhoduje odtlačok na spornej
a odtlačok na kontrolnej overovacej/zabezpečovacej značke a c/ či je overovacia/zabezpečovacia

značka poškodená. Znalec preskúmal plynomer výr. č. 6319942-0B9-07-I a uviedol, že a/ na základe
zistených skutočností môže s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou, že b/ optickým
skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští zistil obsahovú zhodu, tvarovú
a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov a že c/ nezistil poškodenie

overovacej/zabezpečovacej značky osadenej v kryte číselníka meradla.

16. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Obdo/51/2017 a
5Obdo/32/2018kotázkeobjektívnejzodpovednostizaškoduspôsobenúneoprávnenýmodberomplynu,
teda že žalobca nemusí preukazovať, kto zabezpečovacie zariadenie porušil, teda či to bol žalovaný

alebo tretia osoba; uviedol, že sú to aj tretie osoby (na južnom Slovensku celá organizovaná skupina),
ktoré na žiadosť odberateľa plynu sofistikovanými spôsobmi manipulovali s plombami, nahrádzali ich
novými plombami, čo bolo vizuálne nespoznateľné, až pri znaleckom posúdení bolo možné konštatovať,
že išlo o zámenu plomby. Tiež poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/30/2009 zo dňa 28.10.2009,
v ktorom súd uzavrel, že ustanovenie Zákon o energetike obsahuje definíciu neoprávneného odberu,

právne dôsledky v súvislosti s neoprávneným odberom, teda povinnosť neoprávneného odberateľa
nahradiť škodu, ak vznikla, a to bez ohľadu na zavinenie (objektívna zodpovednosť neoprávneného
odberateľa). K výške škody uviedol, že tento je potrebné vykonať podľa vykonávacej vyhlášky MH.
Pripomenul, že na zistenie spotreby plynu nie je možné podľa zákona o metrológii použiť údaje meradla,
na ktorom boli porušené plomby. Zdôraznil, že žalobca je distribútor a nie dodávateľ plynu, jej úlohou

je zabezpečiť dodanie plynu na vyvažovanie siete. Dodávateľ plynu v prípade neoprávneného odberu
plynu neutrpí žiadnu škodu, nakoľko ten za zistené obdobie (neoprávnenému) odberateľovi žiadnu
dodávku plynu neúčtuje, takže škoda vzniká distribútorovi plynu. Škodou, ktorú je prevádzkovateľ
distribučnej siete oprávnený vymáhať, je skutočná škoda, spočívajúca v odstránení protizákonnéhostavu, teda oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady, hodnota neoprávnene odobratého množstva
zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré musí žalobca vynaložiť v súvislosti s neoprávneným odberom
plynu a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo. Hodnota neoprávnene

odobratého plynu nemôže zodpovedať pôvodnej zmluvnej cene s poskytovateľom prístupu k distribučnej
sieti, ktorý však v relevantnom období nemohol plyn podľa zmluvy žalovanému dodávať, preto je
potrebné škodu vypočítať podľa vyhlášky (MH). Uviedol, že skutočnú škodu nevie žalobca vypočítať, a
to ani podľa predchádzajúcich odberov plynu, keď je možné predpokladať, že neoprávnený odberateľ
plynu sa nebude správať ako riadny hospodár a nebude šetriť, pre neoprávnený odber má asi nejaký

ekonomický dôvod. K rozhodnutiam, ktoré na svoju obranu uviedol žalovaný (viď zhora) uviedol, že
sú prekonané. K aktívnej legitimácii žalobcu poukázal na ust. § 82 (ZoE). K zisťovaniu skutočnej
škody uviedol, že to nie je problém pri odoberaní zemného plynu bez zmluvy, s riadnym meradlom.
Tvrdil, že v prípade neoprávneného odberu plynu nie je možné vypočítať skutočnú škodu a je potrebné
postupovať podľa vyhlášky (MH). Právny zástupca žalobcu v reakcii na prednes právneho zástupcu
žalovaného k spochybňovanej motivácii žalovaného na manipuláciu s meradlom uviedol, že v prevádzke

boli umiestnení nájomcovia a podľa fotografií jednoznačne vyplýva, že tam bola prevádzková doba od
09.00 do 24.00 hod., bol tam prevádzkovaný Irish pub, tak nájomca mohol mať veľmi silnú motiváciu na
to, aby zaznamenávaná spotreba zemného plynu bola podstatne nižšia ako reálna. V ďalšom sa vyjadril
k umiestneniu plynomeru a zákonných (bezpečnostných) dôvodoch takého umiestnenia. Znalec jasne a
zrozumiteľne napísal, že zabezpečovacia plomba bola poškodená a nahradená inou. Toto je dostatočné

tvrdenie na to, aby nebolo možné použiť údaje z číselníka plynomera. Uviedol, že neoprávneným
odberateľom je zmluvný odberateľ, ktorý nemôže umožniť odber inej tretej osobe. Ak by priamym
odberateľom mali byť nájomcovia, tak v tom prípade mali byť uzatvorené nájomné zmluvy o dodávke s
nimi a žalovaná ich nemala uzatvárať ako vlastník nehnuteľnosti. Vlastník nehnuteľnosti zodpovedá za
neoprávnený odber, pretože žalobca nemá možnosť reálne (ani sa to nemôže od nej vyžadovať), aby

kontroloval, kto priestory užíva, teda vlastník nehnuteľnosti zodpovedá za neoprávnený odber, aj keď nie
je uzatvorená zmluva. Na pojednávaní dňa 10.10.2023 uviedol, že od vydania rozhodnutia odvolacieho
súdu uplynula značná doba a z toho dôvodu pribudla aj ďalšia rozsiahla judikatúra Najvyššieho súdu
SR, ktorá zotrváva na tých istých právnych názoroch, ako to uviedol odvolací súd vo svojom uznesení
a to vo všetkých otázkach, ktoré žalovaný vo svojich vyjadreniach v konaní namietal. Prvostupňový súd

jednoznačne konštatoval vo svojom rozhodnutí, že došlo k neoprávnenému odberu, čo odvolací súd
nerozporoval. Pri tomto neoprávnenom odbere nie sú od prípadov popísaných v ustálenej judikatúre
žiadne odlišnosti. Postup ako by mal žalobca realizovať merania uvedený žalovaným je absurdný. Pri
neoprávnenom odbere je iný stav, ako pri bežných náhradách škody. Ak žalobca zistí (čo zistil), že
na odbernom mieste sa odoberá plyn meradlom na ktorom je poškodené zabezpečenie, informáciu

o tom odovzdá distribútor dodávateľovi zemného plynu, ktorý za rozhodné obdobie spätne t.z. nie do
budúcna v danom prípade od 19.06.2013 do 29.05.2014 vynuluje vystavené faktúry za toto obdobie
žalovanému, prijaté platby mu vráti, práve z dôvodu, že takéto meradlo nemôže byť použité pre účely
výpočtu reálneho odberu. Toto obdobie sa stáva obdobím, keď žalovaný odoberal zemný plyn v rozpore
so zákonom ( poškodeným meradlom) a distribútorovi zemného plynu vzniká právo na náhradu škody,

ktorá mu vznikla tým, že za toto rozhodné obdobie dodával do distribučnej siete zemný plyn, ktorý nikto
nezaplatil. Znalecký posudok v časovom období, kedy bol vyhotovený, zodpovedal zákonným kritériám.
Absolútnou nepravdou je aj to, že žalobca je len distribútorom cudzieho plynu. Žalobca do siete dodáva
vlastný plyn, ktorý dodáva podľa toho, ako je v určitom čase potrebné, tzn. ak nastane výkyv odberu
zemného plynu zo siete, žalobca je zákonne zodpovedný za to, aby bola sieť riadne prevádzkovaná

napr. pri nejakej poruche zariadenia. Žalobca nie je len distribútorom cudzieho plynu, ale do siete dodáva
aj vlastný plyn za účelom vyvažovania siete a plnenia ďalších zákonných podmienok.

17. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobcovi skutočná škoda nevznikla a
existenciu samotnej škody nepreukázal; tvrdil, že žiadna plomba číselníka meradla poškodená nebola,

keď ani v znaleckom posudku táto skutočnosť uvedená nie je. Číselník meradla poškodený nebol,
pričom plynomer sa nachádza na verejnom mieste. Spochybnil možnosť neoprávneného odberu plynu,
keď číselník poškodený nebol ako aj správnosť znaleckého posudku, keď uviedol, že nie je zrejmé,
aká overovacia značka (plomba) na predmetnom meradle bola pôvodne, aký mala vzhľad, akými
plombovacími kliešťami bola vyhotovená pôvodná plomba (i keď mimo číselníka meradla), teda nie

je podľa neho možné použiť porovnávací materiál tak ako to urobil znalec. Pripomenul, že do spisu
založil doklady o predchádzajúcich spotrebách žalovanej a že žalobca požaduje nejaký 9-násobok
bežnej spotreby a uviedol, že nie je normálne, aby mohla vzniknúť škoda vo výške 9-násobku bežnej
spotreby na takomto meradle, na ktorom nebol vôbec poškodený číselník. Poprel výpočet na základespotrebičov, ktorý doložil žalobca, ktorý vôbec nie je správny, nevychádza z reálneho počtu spotrebičov.
Uviedol tiež, že žalovaný prenajíma priestory, ktoré sú napojené na plyn, ktorého spotrebu nájomcom
rozpočítava, a teda nemá žiadny záujem ovplyvňovať meranie spotreby plynu. Uviedol tiež, že cit.

uznesenia NS SR zhodne uvádzajú podmienku na náhradu škody, ak vznikla skutočná škoda. Tvrdil,
že tu neprichádza do úvahy ani len objektívna zodpovednosť, pretože pokiaľ žalovaný ako odberateľ
plynu neodobrala neoprávnene plyn, tak potom ani žalobca ako distribútor plynu nemôže mať nárok
na náhradu škody. Žalobca ako distribútor plynu nezabezpečil na odbernom mieste, aby cudzie tretie
osoby, teda vonkajšie vplyvy, nemohli vplývať na meradlá plynu. Žalobca ako distribútor plynu dodáva

plyn do siete aj na vyvažovanie strát plynu, na vyváženie siete, ale nepreukázal, že by práve do siete,
z ktorej je odberaný plyn žalovaným, bol dodávaný nejaký plyn na vyvažovanie strát, že by práve
tam vznikala škoda. Namietal aj cenu, ktorú žalobca použil na výpočet údajnej výšky skutočnej škody,
pretože takáto cena nie je cenou, za ktorú žalobca plyn nakupuje. To znamená, že nemôže účtovať
akoby nejakú predajnú cenu plynu, pretože nie je dodávateľom plynu. Právny zástupca žalovaného
v reakcii na prednes právneho zástupcu žalobcu uviedol, že žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti a

ako prenajímateľ priestorov nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto spore, pretože plynomerom
neodoberal plyn žalovaný, ale plynomerom plyn odoberali prevádzky nájomcov, ktoré sú umiestnené
v priestoroch, vlastnených žalovaným. Žalovaný má zmluvu na dodávku plynu, avšak plyn neodoberá
osobne, to znamená, že ani nie je možné, aby žalovaný neoprávnene odoberal plyn. Právny zástupca na
pojednávaní dňa 10.10.2023 uviedol, že táto vec má skutkové aj právne odlišnosti od iných vecí, ktoré sú

konštante riešené judikatúrou NS SR, a ktoré teda vylučujú jej aplikáciu v tejto veci. Spornou je skutková
otázka, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na určenom meradle plynu
a že došlo ku vzniku skutočnej škody na majetku žalobcu. V dôsledku toho nemôže existovať ani
príčinná súvislosť. Poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 29.11.2018 5Obdo/32/2018, konkrétne bod
49, v ktorom NS SR poukazuje na to, že je potrebné preukázať, že z distribučnej siete žalobcu bol

odobratý jemu patriaci plyn a teda, že spôsobom označeným v zákone došlo k neoprávnenému odberu
jeho plynu. Žalobca v tomto konaní tvrdí, že sa to nedá preukázať a teda skutočná škoda žalobcovi
nevznikla. Podľa webovej stránky žalobcu sa z prepravnej siete zemný plyn dostáva cez vnútroštátne
prepúšťacie stanice do systému distribučných sietí a touto sieťou sa zemný plyn dopravuje ku koncovým
zákazníkom. Základnými technologickými objektami sú regulačné a prepúšťacie stanice zemného plynu.

V súčasnosti ich žalobca prevádzkuje cca 1750, technologická časť stavebných objektov regulačných a
prepúšťacích staníc obsahuje uzatváracie armatúry, filtračné zariadenia, regulačné zariadenia, meracie
zariadenia a poistné komponenty. Je úplne zrejmé, že žalobca musí byť schopný, ak mu v relevantnom
období skutočná škoda vznikla, túto aj preukázať, pretože existuje oblasť v okrese Piešťany a aj
konkrétne pre mesto Vrbové, ktoré žalobca v rámci svojej technológie vie zmerať. V tomto konaní nie

je tu dané porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, pretože v konaní nie je predložený
znalecký posudok ani iný dôkaz, ktorý by to preukazoval. Sporným je, že by zrovna taká značka otlačku
na plombe plynomera, ktorú skúmal znalec, nebola na pôvodnom plynomery, tak ako ho inštaloval
pracovník žalobcu. Teda v konaní je sporné, či sa skúmali správne porovnávacie materiály. Žalobca nijak
nepreukázal ,akými kliešťami a akou značkou plomboval pri dodaní predmetný plynomer. Ďalej namietol

aj správnosť a pravdivosť žalobcom predložených dokladov o výpočte vzniku škody, spotrebiče a ich
údajný odber, ktoré použil žalobca pri výpočte. Žalobca je len distribútor cudzieho plynu, táto okolnosť
je podstatná a preukazuje, že z distribučnej siete žalobcu nebol odobratý jemu patriaci plyn a preto mu
skutočná škoda nevznikla.

18. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové
vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú
ich podnikateľskej činnosti.

19. Podľa ustanovenia § 76 ods. 11 zákona o energetike, odberateľ plynu je povinný prevádzkovať

odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla
v rozpore s osobitným predpisom je zakázaný.

20. Podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber
meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,

alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

21. Podľa ustanovenia § 82 ods. 2 a 3 zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal
plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovidistribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý
neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu,
prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Ak nemožno vyčísliť skutočne

vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom
vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

22. Podľa ustanovenia § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola

dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej
republiky nariadením.

23. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014, sadzba úrokov z omeškania sa
rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania
platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

24. Súd uvádza, že predmetná vec sa týka záväzkových vzťahov medzi podnikateľmi, keďže žalobca i
žalovaný boli v čase vzniku predmetného právneho vzťahu, z ktorého sa nároky uplatňujú, podnikateľmi,

pričom v zmysle ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové
vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé, s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú
ich podnikateľskej činnosti a teda tento spor nemá spotrebiteľský charakter a žalovaný nemá postavenie
spotrebiteľa.

25. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach zaujal celkom jednoznačný záver
čo sa týka neoprávneného odberu plynu z dôvodu porušenia plomby (neoprávnený odber plynu
podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike) a s tým súvisiacich predpokladov zodpovednosti
za škodu spôsobenú neoprávnený odberom plynu a otázky povahy zodpovednosti za škody
(ako je tomu aj v prejednávanom prípade). Napríklad v rozhodnutiach sp.zn. 1Cdo/107/2007,

4Cdo/30/2009 4Cdo/102/2010, 3Cdo/99/2012, 3Obdo/51/2017 vyslovil, že pri neoprávnenom odbere
plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je daná
objektívna zodpovednosť odberateľa plynu, ktorý zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácií, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol
spôsobiť ktokoľvek, teda aj iné osoby. Z odseku 11, bodu III rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn.

3Obdo/49/2019 z 26.9.2019, v ktorom dovolací súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax je zrejmé,
že ,,III. Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s
porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného odberu
plynu), vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike (rovnako aj § 59 ods. 2
zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike - pozn. dovolacieho súdu) povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu

vzniknutú škodu vrátane ušlého zisku. Za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti
za škodu zákon považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1
písm. d/ zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike (rovnako aj § 59 ods. 1 písm. d/ zákona č. 656/2004
Z. z. o energetike - pozn. dovolacieho súdu) rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti

neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo
nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu. Dovolací súd zároveň v tejto
súvislosti poukazuje na to, že druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý
pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ
plynu v rozhodnom období odberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti

neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná
súvislosti medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody
[k tomu viď 3Obdo/51/2017 (publikované v časopise Zo súdnej praxe č. 5/2018) a rovnako aj
2Obdo/32/2018 a 2Obdo/33/2018].“ V odseku 12 predmetného rozhodnutia dovolací súd uviedol,
že ,,Pre naplnenie predpokladov zodpovednosti za škodu podľa § 59 ods. 1 písm. d/ zákona o

energetike (pozn. odvolacieho súdu: znenie totožné s ustanovením § 82 ods. 1 písm. d) zákona
č. 251/2012 Z.z. o energetike) postačuje, ak je preukázané, že došlo k neoprávnenému zásahu
do určeného meradla, a že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn prostredníctvom takéhoto
meradla. Pre naplnenie zákonných predpokladov zodpovednosti odberateľa plynu za škodu spôsobenejneoprávneným odberom plynu podľa skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu uvedenej v
ustanovení § 59 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike je irelevantné, či následne bolo meradlo funkčné,
alebo či zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo skutočný odber plynu. Rovnako tak je irelevantné, či

k neoprávnenému zásahu do určeného meradla plynu došlo zo strany odberateľa plynu alebo zo strany
tretej osoby, nakoľko zákon v predmetnej skutkovej podstate neoprávneného odberu plynu konštruuje
zodpovednosť odberateľa plynu ako objektívnu zodpovednosť (t. j. bez ohľadu na zavinenie).“

26. Medzi stranami nebolo sporné a z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný

odoberal plyn na odbernom mieste nám. Slobody 499, Vrbové, pričom pri kontrole plynomeru na
odbernom mieste žalovaného za prítomnosti jeho konateľa bol dňa 29.05.2014 demontovaný plynomer
za účelom jeho odoslania na posúdenie overovacích značiek. Je nespornou skutočnosťou, že na
účely fakturácie spotrebovaného množstva plynu v odbernom mieste sa musí použiť určené meradlo
podľa ustanovenia § 8 zákona o metrológii, nakoľko sa jedná o meranie súvisiace s platbami.
Takýmto meradlom je plynomer, ktorý má platné overenie. Overovanie plynomerov vykonáva Slovenský

metrologický ústav, pričom prípadné prekonania zabezpečovacích a iných predmetov (napr. či nebolo
zasiahnuté do zabezpečovacej , resp. overovacej značky preskúmavaného plynomera) je oprávnený
preskúmať znalec z odboru mechanoskopie.

27. Zo znaleckého posudku znalca Ing. Petra Leška číslo 576/PL-2014 je zrejmé, že znalcovi bol

predložený plynomer s výrobným číslom 6319942-0B9-07-1, ktorý mal na počítadle údaj „32510,624“.
Z posudkovej časti znaleckého posudku vyplýva, že na základe zistených skutočností s veľkou
pravdepodobnosťou predpokladá, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo
porušené- odstránené a nahradené inou plombou. Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené
čeľusťami plombovacích klieští zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických

znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Zároveň nezistil poškodenie overovacej/zabezpečovacej
značky osadenej v kryte číselníka meradla. Poukazujúc na preukázanie záverov o porušení
zabezpečovacej značky meradla, došlo k strate overenia meradla a teda nebolo možné vychádzať
z údajov, ktoré uvedené meradlo ukazovalo, nakoľko objektívne existovala možnosť pozmeniť údaje
číselníka meradla bez toho, aby došlo k ovplyvneniu technických a metrologických požiadaviek

meradla, teda aj v prípade následného overenia plynomeru by meradlo vykazovalo splnenie podmienok
potrebných na overenie plynomeru, a to napriek skutočnosti, že v predchádzajúcom období došlo
k ovplyvneniu údajov číselníka plynomeru, preto je táto časť meradla chránená zabezpečovacou
značkou, teda je chránená pred možnou manipuláciou s údajmi, ktorú následne nie je možné zistiť
iným skúmaním. Vzhľadom na uvedené je spojené s poškodením, pozmenením, odstránením alebo

iným porušením overovacej značky alebo zabezpečovacej značky zánik platnosti overenia meradla. Zo
záverov znaleckého posudku teda vyplýva, že u žalovaného dochádzalo k odoberaniu plynu, avšak
meradlom, ktoré malo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií, čím bola naplnená
skutková podstata neoprávneného odberu plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike.
V uvedenom prípade sa jedná o objektívnu zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu bez ohľadu

na zavinenie, žalobca už nemohol určovať výšku platby podľa údajov zistených z meradla a množstvo
odobratého plynu bolo nevyhnutné určiť inak.

28. Súd priznal predloženému znaleckému posudku charakter súkromného znaleckého posudku aj
napriek tomu, že žalovaný namietal absenciu doložky o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome

nepravdivého znaleckého posudku, pričom v tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie § 470
ods. 2 Civilného sporového poriadku, ktorý priznáva zachovanie právnych účinkov tým úkonom, ktoré
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Nakoľko znalecký posudok bol vyhotovený
dňa 29.05.2014, nemožno spravodlivo požadovať, aby bol tento opatrený doložkou, keďže v tom čase
Civilný sporový poriadok ešte nebol účinný a zo žiadneho v tom čase účinného predpisu nevyplýva

povinnosť znalca pripojiť predmetnú doložku k znaleckému posudku. Bez ohľadu na to súd uvádza, že
aj v čase vyhotovenia znaleckého posudku bola v § 347 Trestného zákona upravená skutková podstata
trestného činu následkov nepravdivého znaleckého posudku, tlmočníckeho úkonu a prekladateľského
úkonu a teda aj v tom čase si musel byť znalec vedomý podania nepravdivého znaleckého posudku.

29. Žalobca je vlastník potrubí, ktoré predstavujú prepravnú sieť, cez ktorú sa prepravuje plyn, ktorý
nakupujú dodávatelia zemného plynu, pričom za zemný plyn, ktorý je v sieti, zodpovedá prevádzkovateľ
distribučnej siete. Na zabezpečenie riadneho fungovania siete musí žalobca do siete plyn dodávať, tento
predáva dodávateľom plynu, ktorí následne dodávajú plyn na základe zmlúv jednotlivým odberateľomplynu. Pre určenie množstva odobratého plynu sú určujúce údaje z meradla plynu, pričom platí, že
ak zanikla platnosť overenia meradla, údaj o množstve odberateľom spotrebovaného plynu, ktorý
vykazuje takto poškodené meradlo, nie je možné použiť v obchodnom styku. Množstvo odberateľom

spotrebovaného plynu, ktoré vykazuje takéto meradlo, teda nemôže vyfakturovať odberateľovi jeho
dodávateľ, pretože dodávatelia platia za distribúciu skutočne odobratého plynu ich odberateľmi v
prípade, ak toto bolo zistené meradlom s platným overením. Ak meradlo nemá platné overenie,
nejedná sa o plyn, ktorý patrí konkrétnemu dodávateľovi. Plyn patriaci žalobcovi sa zo siete odoberá
v tých prípadoch, v ktorých konkrétny konečný odberateľ neodoberá plyn, ktorý patrí jeho zmluvnému

dodávateľovi. Keďže plyn bol v rozhodnom období žalovanému skutočne dodávaný, čo nebolo v konaní
sporné, je treba uzavrieť, že škoda vznikla práve žalobcovi a teda je daná jeho aktívna vecná legitimácia
v tomto spore.

30. V zmysle § 82 ods. 2 zákona o energetike je odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,

prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Čo sa týka námietky žalovaného,
že žalobca nepreukázal skutočný vznik škody si súd dovoľuje poukázať na závery vyplývajúce z
odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/32/2017 zo dňa 22.03.2018, ktorý v
bode 19 a 20 uviedol základné predpoklady, ktoré musia byť naplnené, aby bolo možné v prípade
neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike konštatovať vznik nároku

na náhradu škody: „19. V prípade žaloby o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu
je povinnosťou súdov dôsledne vychádzať z toho, podľa akej skutkovej podstaty uvedenej v ustanovení
§ 82 ods. 1 zákona o energetike si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody. V rozhodovanej veci
si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 82
ods. 1 písm. d/ Zákona o energetike. Vychádzajúc z vyššie citovanej ustálenej rozhodovacej praxe

najvyššieho súdu dovolací súd konštatuje, že podľa uvedeného zákonného ustanovenia je odberateľ
plynu zodpovedný za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa
plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daný vtedy,
ak v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti

neoprávnenej manipulácii. Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn
meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, vznikla mu v súlade s § 82 ods.
2 zákona o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu vrátane ušlého zisku.
Za splnenia týchto predpokladov nemožno skonštatovať, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie
žiadneho z predpokladov zodpovednosti za škodu. 20. Uvedené znamená, že za proti právny úkon

ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol
meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V
takom prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike rozhodujúce samotné porušenie
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irrelevantné, či bolo meradlo
funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu

so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného
odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c/ zákona o energetike, podľa ktorej si však žalobca v
rozhodovanej veci neuplatnil svoj nárok. Dovolací súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na to, že
druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému
odberu plynu ako proti právnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období

odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.
Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosť medzi neoprávneným
odberomplynudefinovanýmzákonomoenergetikeavznikomškody.“Súdtakanivzhľadomnanámietky
žalovaného nemá pochybnosť o vzniku majetkovej ujmy na strane žalobcu súvisiacej s neoprávneným
odberom, pričom to, že v predmetnom období sa odber plynu u žalovaného realizoval, nepoprel ani on

sám. Súd zdôrazňuje, že v prípade neoprávneného odberu, odobratý plyn nemá zistiteľný ekvivalent v
množstve dodaného plynu a takúto nerovnováhu vyrovnáva žalobca, ako prevádzkovateľ distribučnej
siete, dodaním vlastného plynu, pričom neoprávnený odber nepredstavuje jediný prípad, kedy je
prevádzkovateľ distribučnej siete povinný vyrovnávať v sieti nerovnováhu a preto neobstojí tvrdenie
žalovaného, že žalobca má možnosť preukázať skutočnú škodu a to prostredníctvom technológie vo

Vrbovom.

31. Vzhľadom na ustálenú judikatúru a v jej zmysle záver súdu o naplnení základných predpokladov
na priznanie nároku na náhradu škody sa súd venoval ďalej výške škody vzniknutej na strane žalobcu,pričom opätovne poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu sp.zn. 5Obdo/32/2018 z 29.11.2018, a
to: ,,43. Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t.
j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady),

hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v
súvislostí s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému
odberu plynu nedošlo. Nejde teda výlučne o hodnotu odobratého plynu, ako nesprávne uzavreli súdy
nižšej inštancie, navyše, hodnota takto odobratého plynu nemôže zodpovedať pôvodnej zmluvnej cene s
poskytovateľomprístupukdistribučnejsieti,ktorývšakvrelevantnomobdobínemoholplynpodľazmluvy

žalovanému dodávať. 44. V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže
dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za
skutočnú škodu je potrebné považovať aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným
odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli. 45. Pre prípad, kedy skutočnú škodu nie je
možné určiť inými relevantnými prostriedkami, zákon splnomocnil príslušné ministerstvo, aby všeobecne

záväzným predpisom určilo náhradný spôsob výpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynu, a to vydalo vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č. 155/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. (pozn. odvolacieho súdu: vyhláška
č. 155/2005 Z.z. bola zrušená a nahradená vyhláškou č. 449/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob
výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu) 46. Pre určenie skutočne spôsobenej škody

v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ
distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel poznať presné množstvo takto
odobratého zemného plynu. V zmysle ust. § 19 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov je možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné
overenie, ak sa toto vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne

plynomer s platným overením. Podľa tohto ustanovenia na určenie množstva odobratého plynu nie je
možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba (overovacia/zabezpečovacia značka).
47. Objektívnym a spoľahlivým podkladom, ktorý zákon v odseku 3 ustanovenia § 59 ZoE predpokladá, t.
j. podkladom na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu
počas rozhodného obdobia (t. j. výšku skutočnej škody), nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom

mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie
zisťované. 48. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období
spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej
škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to

vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov
nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu." Pri
neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácií, sa má výška škody uskutočniť výpočtom v zmysle vyhlášky, ktorou sa ustanovuje spôsob
výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu.

32. Žalobca vypočítal vzniknutú škodu na základe ustanovenia § 82 ods. 3 zákona o energetike, keďže
skutočnú výšku škody nebolo možné spoľahlivo určiť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov,
a to metodikou stanovenou vo vyhláške Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa
ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, s tým, že pri výpočte bolo

prihliadnuté na počet dní neoprávneného odberu, na počet, typ a príkony spotrebičov nachádzajúcich sa
na odbernom mieste a prevádzkovú dobu zariadenia. K námietke žalovaného ohľadom spotrebičov a ich
údajného odberu súd poukazuje na listinné dôkazy- Zápis zo dňa 29.05.2014 a Montážny list meradla
zo dňa 29.05.2014 podpísaný konateľom žalovaného, v ktorom sú identifikované spotrebiče inštalované
v nehnuteľnosti a to druhom a typovým označením, výkonom a počtom.

33. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobca preukázal vznik škody spôsobenej
neoprávneným odberom zemného plynu a to vo výške 12.672,47 eura a preto žalobe v tejto časti
vyhovel .

34. Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany
žalovaného nedošlo k úhrade dlžnej sumy včas, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri
plnení istiny aj úroky z omeškania a to vo výške 9,05 % ročne zo sumy 12.672,47 eura od
10.10.2014 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry.35. Žalobca vo Výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu vyčíslil náklady
spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu sumou 205,91 eura,

pričom nepreukázal samotnú výšku takto uplatneného nároku, keď nepredložil žiadne dôkazy, ktoré
by preukazovali vynaložené náklady na znalecký posudok , náklady na overenie a opravu plynomeru
a rovnako tak položku predstavujúcu zistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy. Súd tak nemal
preukázanú oprávnenosť takto vyčíslených nákladov a preto v tejto časti žalobu žalobcu ako nedôvodnú
zamietol.

36. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na

náhradu trov konania právo.

38. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. O náhrade trov konania (prvostupňového ako aj odvolacieho) súd rozhodol podľa § 256 ods. 1
Civilného sporového poriadku, nakoľko súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 12.672,47 eura vyhovel
a návrh v časti 205,91 eura zamietol, priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 96,82 %, keď
hrubý úspech žalobcu bol 98,41 % a hrubý úspech žalovaného 1,59 % a tým daný prevažný čistý úspech

žalobcu v rozsahu 96,82 % (98,41 % - 1,59 % = 96,82 %) a teda žalobca má právo na náhradu účelne
vynaloženýchtrovprávevtomtorozsahu.Ovýšketrovrozhodnesúdpoprávoplatnostitohtorozhodnutia
samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).