Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Diana Vlčková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29Cpr/5/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125205259
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125205259.1
Uznesenie
29Cpr/5/2025
Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcov: 1./ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D. C. X, X./
E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D. C. X, obaja právne zast.: JUDr. Martin Tyč, advokát so
sídlom Budovateľská 50, 080 01 Prešov, proti žalovanému: TALEDA s.r.o., so sídlom Fijaš 49, 087 01
Giraltovce, IČO: 46 216 219, o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej na zdraví pracovným úrazom
s príslušenstvom a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
29Cpr/5/2025
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
29Cpr/5/2025
1. Žalobcovia žalobou doručenou súdu dňa 04.07.2025 sa voči žalovanému domáhajú náhrady
nemajetkovej ujmy a to žalobca v 1. rade vo výške 150 000 EUR a žalobkyňa v 2. rade vo výške
50 000 EUR so 7,4 % úrokom z omeškania ročne odo dňa podania žaloby do zaplatenia. Žalobu
odôvodnili tým, že žalobca v 1. rade u žalovaného ako zamestnávateľa dňa XX.XX.XXXX mal pracovný
úraz, pri ktorom došlo k poškodeniu jeho zdravia a to konkrétne k amputácii palca pravej a ľavej ruky,
ukazováka pravej a ľavej ruky, stredného a distálneho článku tretieho prsta ľavej ruky a distálneho článku
tretiehoprstapravejruky.Spôsobenáujmapredstavujezávažnéfunkčnénásledkyvzmysleobmedzenia
hybnosti, citlivosti, motoriky a predovšetkým úchopovej schopnosti oboch rúk s trvalým obmedzením
sebaobslužnosti a sebestačnosti s podstatným, až úplným znížením pracovnej spôsobilosti. Konaním
zamestnávateľa tak došlo u poškodeného k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví. Súčasťou žaloby bol aj
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobcovia žiadali, aby žalovanej spoločnosti bola
uložená povinnosť zdržať sa úkonov, smerujúcich k zrušeniu alebo likvidácii spoločnosti, rozhodnutia
o zrušení spoločnosti bez právneho zástupcu, o vstupe spoločnosti do likvidácie alebo konkurzu, vrátane
zdržania sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k scudzeniu obchodného podielu spoločnosti, najmä
prevodu obchodného podielu na inú osobu, jeho predaja na dražbe alebo v obchodnej verejnej súťaži,
zriadenia akéhokoľvek práva tretej osoby k obchodnému podielu, zdržania sa ručenia alebo iného
nakladania s obchodným podielom spôsobom, ktorý by mohol znemožniť uspokojenie nároku žalobcu,
zároveň zdržania sa akéhokoľvek prevodu, výberu alebo zaťaženia finančných prostriedkov spoločnosti,
vedených na jej bankových účtoch, najmä na špecifikovanom účte vedenom v ČSOB a.s. do výšky
vymáhaného nároku vo výške 200 000 EUR.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia odôvodnili tým, že je tu dôvodná obava, že
v prípade nevydania tohto opatrenia by mohlo dôjsť k zmareniu, podstatnému sťaženiu alebo inému
ohrozeniu účelom budúceho rozhodnutia vo veci samej. Žalobca v 1. rade utrpel mimoriadne závažný
pracovný úraz s trvalými následkami s trvalým dopadom na kvalitu jeho života, pracovné uplatnenie,
ako aj osobnú autonómiu. Zápisnica o prejednaní zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze zo dňa
28.07.2022 preukazuje, že žalovaný zamestnávateľ sa prihlásil k plnej zodpovednosti za škodu. Okremobjektívnej zodpovednosti zamestnávateľa je v danej veci podstatné, že navrhovaný nárok predstavuje
mimoriadne vysoký finančný objem. Výška uplatňovanej nemajetkovej ujmy môže prekročiť niekoľko
desiatok tisíc EUR, čo je z objektívneho hľadiska dostatočným dôvodom na obavu, že sa žalovaný bude
usilovať vyhnúť sa uspokojeniu tohto záväzku, či už prevodom svojho obchodného podielu, rušením
spoločnosti, odčerpaním majetku alebo prevodom peňažných prostriedkov a existuje tak reálne riziko,
že v prípade neprijatia neodkladného opatrenia dôjde k účelovému vyprázdneniu majetku spoločnosti.
3. Podľa 324 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov
(ďalejajako„CSP“)predzačatímkonania,počaskonaniaapojehoskončenísúdmôženanávrhnariadiť
neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný
súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.
4. Podľa § 325 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť
najmä, aby
a)poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b)zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c)nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d)niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e)nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f)nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g)písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h)sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania
neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.
5. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa
odvoláva.
6. Podľa § 328 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný
písomne vyhotoviť a odoslať.
7. Podľa § 329 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci.8. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej ochrany, ktorým sa bezodkladne
upravujú pomery účastníkov konania. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja
zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou, súd v konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dôkazy a rozhoduje iba na základe skutočností
a tvrdení uvedených v návrhu a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali
hodnoverne osvedčovať stav tvrdený v návrhu. Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že
súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie
všetky rozhodujúce skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri
dokazovaní. Postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako
nanajvýš pravdepodobná. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia
je teda tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť
bezodkladnej úpravy právneho vzťahu medzi nimi.
9. Navrhovateľ musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda že osoba, ktorej navrhuje uložiť
neodkladným opatrením nejakú povinnosť alebo zákaz koná tak, že v konečnom dôsledku môže dôjsť
k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu
prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa, či už subjektívne
alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná
(pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany
sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia.
Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom je dôležité, že je povinný
poskytnúť ochranu tomu, kto sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, avšak v rámci ústavných
pravidiel tiež tomu, proti komu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Navrhovateľ teda
musí osvedčiť, že bez okamžitej, hoci i len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo jeho právo
ohrozené. Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný
subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah. Neodkladné opatrenie má subsidiárne
postavenie vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, preto je jeho nariadenie prínosné iba vtedy, ak
jeho účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
10. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je odôvodnený obavou, že žalovaný zamestnávateľ
bude realizovať úkony, ktorými bude ukracovať svoj majetok za účelom dosiahnutia nemožnosti
uspokojenia nároku uplatneného žalobcami predmetnou žalobou. Z ust. § 324 ods. 3 CSP nesporne
vyplýva vzťah subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. Vzhľadom na
predmetný vzťah je nevyhnutné, aby v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ak ochrana,
ktorá sa má ním sledovať sa poskytuje peňažnému nároku boli uvedené dôvody, prečo sledovaný
účel nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Žalobcami uvedený návrh však neobsahuje
akékoľvek skutkové tvrdenia, z ktorých by súd I. inštancie mohol vyvodiť jednoznačný záver, že účel
ktorým žalobcovia návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sledujú, nie je možné dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením.
11. Cieľom navrhovaného neodkladného opatrenia je zamedzenie alebo zredukovanie možného
nebezpečenstva uspokojenia ich budúcej pohľadávky na základe rozhodnutia súdu o nároku na
zaplatenie nemajetkovej ujmy z pracovného úrazu, ktorý utrpel žalobca v 1. rade. V takomto prípade je
však nevyhnutné, aby žalobcovia uviedli skutočnosti osvedčujúce túto ich dôvodnú obavu.
12. Podľa názoru súdu I. inštancie žalobcovia ako navrhovatelia neodkladného opatrenia v danom
prípade neosvedčili vyššie uvedené predpoklady na vydanie nimi navrhovaného neodkladného
opatrenia. Neosvedčili tvrdenú obavu, že by uspokojenie ich budúcej pohľadávky bolo ohrozené pre
osvedčené správanie žalovaného zamestnávateľa, ktorý by znižovaním svojho majetku sa snažil
žalobcov ukrátiť na ich právach. Samotná existencia budúcej pohľadávky, ktorej výška je závislá výlučne
na úvahe súdu, totiž sama o sebe nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ale až
správanie žalovaného, ktorým sa reálne a bezprostredne snaží ohroziť možnosť uspokojenia budúcej
pohľadávky je takýmto dôvodom a osvedčuje existenciu tvrdenej obavy žalobcov.
13. Zároveň návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa názoru súdu I. inštancie nie je
dostatočne určitý v časti týkajúcej sa rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez právneho nástupcu, pokiaľ
v zmysle § 68b Obchodného zákonníka súd aj bez návrhu rozhodne o zrušení spoločnosti, ak nastali
zákonné dôvody uvedené v § 68b ods. 1 písm. a) až f) Obchodného zákonníka.14. Zároveň je vylúčené, aby súd neodkladným opatrením uložil spoločnosti žalovaného povinnosť
zdržať sa rozhodnutia o vstupe spoločnosti do konkurzu, keďže takéto rozhodnutie súdu by odporovalo
právnej úprave zákona č. 7/2005 Z.z..
15. Z ust. § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. totižto vyplýva, že dlžník, ktorý je právnickou osobou, je
povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní odkedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní
odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako
štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, likvidátor, ako aj zákonný zástupca dlžníka.
16. Zároveň z ust. § 11a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. vyplýva, že osoba povinná podať návrh na
vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka podľa § 11 ods. 2 zodpovedá za škodu spôsobenú veriteľom dlžníka
porušením povinnosti podať návrh vyhlásenie konkurzu včas.
17. Zároveň súd I. inštancie by nemohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pre jeho
nevykonateľnosť v časti uloženia povinnosti zdržať sa akéhokoľvek prevodu, výberu alebo zaťaženia
finančných prostriedkov spoločnosti vedených na jej bankových účtoch pre absenciu špecifikácie, o aké
bankové účty ide a v ktorých bankových inštitúciách. Zároveň žalobcovia neosvedčili, že žalovaný
zamestnávateľ je majiteľom účtu špecifikovanom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
vedeného Československou obchodnou bankou a.s. a súčasne nebolo osvedčené, že žalovaný
zamestnávateľ disponuje na tomto účte finančnými prostriedkami v rozsahu nároku uplatnenom
žalobcami. Žalobcovia súdu predložili iba účtovnú uzávierku obchodnej spoločnosti žalovaného za rok
2023, z ktorej vyplýva, že k 31.12.2023 mala spoločnosť žalovaného na bankových účtoch iba sumu
55 400 EUR.
18. Na základe vyššie uvedených skutočností, preto súd I. inštancie návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia žalobcov ako nedôvodný zamietol.
Poučenie:
29Cpr/5/2025
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje na nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.