Rozsudok – Ostatné ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, April 1, 2025

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11C/135/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124414584
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2025:6124414584.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., IČO:

50 387 189, so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, právne zastúpený Advokátska kancelária
JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., IČO: 55 732 453, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin proti
žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, v konaní o zaplatenie 494,96 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi sumu 494,96 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,50%ročnezosumy494,96Eurod24.03.2024dozaplatenia, atodo3dníodprávoplatnostirozsudku.

II. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 25.10.2024 sa
žalobca domáhal zaplatenia škody v sume 494,96 Eur spolu s 9,50 % úrokom z omeškania ročne
od 24.03.2024 do zaplatenia. Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania sp. zn.
22Up/1777/2024 vydal dňa 18.11.2024 platobný rozkaz, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu
vyhovel. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného pod
číslom 9572146022 došlo ku škode na vozidle poškodenej dňa 05.12.2023. Škodová udalosť bola
spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného

bola poškodená nútená užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním
si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu vystavil žalobca poškodenej faktúru č. 240107,
ktorou si uplatnil nárok na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení žalovaný oznámil
poškodenejšetrenieudalostitak,ženeuznaluplatnenúvýškuvplnomrozsahu.Poškodenáeštepredtým
uzatvorila so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody
vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom
náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť žalobca oznámil žalovanému. Žalobca uplatnený nárok na

náhradu škody opiera o ustanovenie § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 Zákona o povinnom
zmluvnom poistení ako aj o ustanovenie § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). K žalobe
žalobca pripojil záznam o dopravnej nehode zo dňa 05.12.2023, zákazkový list spoločnosti Galimex
s.r.o.,faktúru,Zmluvuoprenájmevozidlač.68/607zodňa01.02.2024,Všeobecnéobchodnépodmienky
žalobcu pre prenájom osobných automobilov, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 29.02.2024,
Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 29.02.2024.

2. Proti vydanému platobnému rozkazu v zákonnej lehote podal žalovaný odpor. Uviedol, že žalobcovi
priznal náhradu nájomného len za 20 dní trvania nájmu, pričom poistné plnenie bolo znížené
o neprimeranú dĺžku nájmu v rozsahu 9 dní, ktorú žalobca požadoval. Žalovaný určil dĺžku prenájmu
v primeranej dobe s ohľadom na čas opravy poškodeného vozidla, zohľadňujúci technologické postupyudávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na presun poškodeného vozidla
medzi jednotlivými pracoviskami ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne. Žalovaný ďalej
uviedol, že nerozporuje rozsah škôd vzniknutých na motorovom vozidle, avšak je neprimerané, aby

oprava motorového vozidla trvala neúmerne dlhú dobu, a tým sa zvyšovali náklady na poskytovanie
náhradného vozidla poškodenej. Rozsah náhrady škody, ktorú je poisťovňa škodcu povinná zaplatiť je
obmedzený hľadiskom účelnosti. Otázka, či náklady na nájom náhradného vozidla boli nutné a účelné
závisí vždy na posúdení konkrétnych okolností prípadu. Dôkazné bremeno o výnimočných okolnostiach
odôvodňujúcich v konkrétnom prípade priznanie náhrady v čiastke vyššej než je obvykle potrebná

k prenájmu porovnateľného vozidla, zaťažuje podľa žalovaného žalobcu. Opravné úkony boli podľa slov
žalovaného fakturované v trvaní 20,5 normohodiny. Aj pri zohľadnení dôb obstarania náhradných dielov
a vykonania obhliadok vozidla je ďalších 9 dní podľa žalovaného neprimerane dlhé obdobie, v ktorom
bolo vozidlo umiestnené v servise za účelom opravy. Žalovaný mal za to, že žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal dôvody, ktoré by opodstatňovali uvedenú dĺžku opravy poškodeného vozidla.
Autoservis podľa slov žalovaného zadržiaval vozidlo aj po skončení opravy ďalších 9 dní, z toho dôvodu

nebol v súlade so stanoviskom Národnej banky Slovenska žalovaný povinný nahradiť poškodenej
neprimerane dlhé obdobie využívania náhradného vozidla. Žalovaný ďalej uviedol, že nemôže niesť
zodpovednosť za predlžovanie vybavenia poistnej udalosti z dôvodov na strane autoservisu, a to
neúmerne dlhou dobou vykonania opravy. Ďalej žalovaný podotkol, že je úplne nedôvodné zapožičanie
náhradného vozidla po ukončení opravy poškodeného motorového vozidla, a to v prejednávanom

prípade po 28.02.2024 – deň, ktorý je uvedený ako deň dodania tovaru/služby vo faktúre náhradného
vozidla až dňa 29.02.2024. Žalovaný uviedol, že motorové vozidlo poškodenej bolo dňa 29.02.2024
opravené a mohla si ho z autoservisu prevziať, opak však žalobca nepreukázal. To, že sa poškodená
rozhodla čakať do vystavenia krycieho listu zo strany žalovaného, aby nemusela opravu poškodeného
motorového vozidla uhradiť z vlastných zdrojov a následne čakať na jej preplatenie, bolo podľa

žalovaného výlučne rozhodnutím poškodenej, čo nemôže byť pripísané na ťarchu žalovaného. Z
vedeného podľa slov žalovaného vyplýva, že to bol práve žalobca, ktorý si svojvoľne určil dobu trvania
nájmu.
Náklady vynaložené na prenájom náhradného vozidla po dátume ukončenia opravy, teda po dátume
28.02.2024 podľa žalovaného nie je možné považovať za účelný a nutný náklad vynaložený v príčinnej

súvislosti so vznikom škody. Pojmovo už totiž nejde o vozidlo náhradné prenajaté dočasne po dobu,
keď z dôvodu poškodenia nie je možné dočasne užívať vlastné vozidlo. Škodu spočívajúcu v tom, že
poškodená vynaložila vyššie náklady na vypožičanie motorového vozidla v porovnaní s nákladmi, ktoré
by vynaložila na prevádzku svojho motorového vozidla, ktoré nemohla používať v dôsledku poškodenia
treba považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť, avšak len v rozsahu nutne

a účelne vynaložených nákladov.

3. Vzhľadom na prepojenie podnikateľskej činnosti žalobcu a predmetného autoservisu mal žalovaný
za to, že nedôvodné zadržiavanie poškodeného motorového vozidla v autoservise bolo úmyselným
konaním autoservisu pre zvýšenie zisku žalobcu.

Pokiaľ ide o úroky z omeškania, žalovaný uviedol, že nárok na ne žalobcovi nevznikol, nakoľko žalovaný
si svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 11 ods. 6 Zákona o PZP splnil, a preto sa nemohol dostať do
omeškania. Z uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Žalobca sa v rámci repliky vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 17.12.2024 a uviedol,

že poškodená má nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla až do
doby, než bude môcť používať svoje vlastné vozidlo t.j. do reparácie škody. Zo zásad pre reparáciu škôd
vyplýva, že pokiaľ je to možné, je potrebné protiprávny stav, ktorý v dôsledku škody vznikol odstraňovať
tak, aby poškodená pociťovala následky škôd čo najmenej. Dokiaľ nie je škodlivý následok reparovaný,
navrátený do pôvodného stavu, protiprávny stav trvá a všetky náklady, ktoré je v súvislosti s trvajúcim

protiprávnym stavom nutné vynaložiť, je možné považovať za vynaložené účelne a v priamej súvislosti
so vzniknutou škodou. Dobu opravy vozidla a čas jeho odovzdania poškodená nemala možnosť
ovplyvniť, preto ani k tejto dobe zodpovedajúca doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola
situáciou, že by tu nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov v súvislosti so zabezpečením
zaužívaného sociálneho komfortu poškodenej. Poškodená si náhradné vozidlo požičala iba na obdobie,

kedy sa jej poškodené vozidlo nachádzalo v servise, pričom dĺžku opravy vozidla a jej odovzdanie
ovplyvniť nemohla.
Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy poškodeného vozidla
vyplýva podľa slov žalobcu práve zo skutočnosti, že tieto by neboli vznikli, keby poškodená mohlaužívať svoje vlastné motorové vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bola vylúčená z možnosti používať
svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešila nájmom náhradného vozidla počas
obdobia, keď jej motorové vozidlo bolo v oprave. Žalobca mal za to, že preukázal, že v príčinnej súvislosti

s poistnou udalosťou si poškodená zapožičala náhradné motorové vozidlo, a teda aj účelnosť požičania
náhradného motorového vozidla za obdobie, kedy sa vozidlo poškodenej nachádzalo v oprave. Podľa
žalobcu uplatnený nárok na náhradu škody je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, spĺňa všetky
kritériá nároku na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 420 OZ t.j. okrem vzniku škody a protiprávneho
úkonuajkritériumpríčinnejsúvislostimedziprotiprávnymúkonomškodcuavzniknutouškodou.Zákonné

predpoklady zodpovednosti za škodu tak žalobca považuje za preukázané.
Argumentáciu žalovaného vo vzťahu k dĺžke opravy poškodeného motorového vozidla považoval
žalobca za irelevantnú, lebo práve do stavu, do ktorého sa poškodená dostala a ktorú zavinil klient
žalovaného nemožno nepriaznivosť tohto stavu pripisovať na ťarchu poškodenej práve neprimeraným
zaťažovaním v tom, aby hľadala opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy.
Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola

spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo
k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného
motorového vozidla.

5. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný priznal náhradu nájomného len za 20 dní trvania nájmu, pričom

poistné plnenie bolo znížené o podľa žalovaného neprimeranú dĺžku nájmu v rozsahu 9 dní, ktorú
žalobca požadoval. Žalovaný teda sám, na základe svojich interných výpočtov, ktoré v konaní nie
je možné nijakým spôsobom overiť, dospel k záverom, že dĺžka opravy mala byť neprimeraná, a to
bez toho, aby tieto jeho tvrdenia v konaní aj relevantne preukázal. Napriek tomu žalobca si je
vedomý toho, že uniesol dôkazné bremeno tvrdenia, keď súdu predložil faktúru servisu a zákazkový

list servisu, z ktorých vyplýva časové obdobie, počas ktorého bola oprava vozidla vykonávaná.
Z predloženej Zmluvy o nájme č. 68/607 zo dňa 01.02.2024 vyplýva, že poškodená mala zapožičané
náhradné vozidlo len v čase, kedy nedisponovala svojim poškodeným vozidlom, ktoré sa nachádzalo
v oprave. Pre posúdenie účelnosti doby zapožičania náhradného vozidla je podstatná doba faktického
obmedzenia poškodenej. Poškodená bola v prejednávanom prípade fakticky obmedzená v užívaní

svojho vlastného motorového vozidla až do dňa 29.0.2024. Do tohto dátumu je potom podľa slov
žalobcu nájom náhradného vozidla nepochybne účelný. Servis vystavuje faktúru pred odovzdaním
opraveného motorového vozidla, pričom túto zasiela poisťovni na vystavenie krycieho listu. Až po
obdržaní záväzného prísľubu poisťovne o preplatení nákladov vynaložených na opravu resp. po úhrade
faktúry, dochádza k vydaniu poškodeného vozidla. Okamih vystavenia faktúry totiž sám o sebe nie je

spôsobilý zamedziť tomu, aby poškodená už nemusela v súvislosti s dopravnou nehodou vynakladať
ďalšie finančné prostriedky. Relevantným okamihom je až faktické ukončenie opravy a odovzdanie
vozidla.
Odmena za opravu je stanovená kalkulačnými programami, ktoré presne stanovia počet normohodín
potrebných na opravu vozidla. Počet normohodín uvedených vo faktúre teda nikdy neodzrkadľuje reálny

čas, ktorý pracovníci servisu strávili pri oprave vozidla. Samotné servisy majú prax čo najskôr vozidlo
odovzdať zákazníkovi. Je nelogické, aby servis vozidlá zadržiaval, prípadne, aby naťahoval dĺžku opravy
poškodeného vozidla. Servis potrebuje zrealizovať a ukončiť opravu čím najskôr tak, aby mu boli
zaplatené náklady na opravu, na druhej strane aj sám poškodený má záujem na tom, aby mal svoje
vozidlo čo najskôr k dispozícii. Neexistuje žiaden dôvod na to, aby poškodené vozidlo nezmyselne stálo

v servise za účelom predlžovania nájmu tak, ako sa to snaží vykresliť žalovaný.

6. Žalobca ďalej poukázal na zákazkový list servisu, z ktorého vyplýva, že predbežný termín dokončenia
opravy bol stanovený na deň 01.03.2024, servis však ukončil opravu ešte pred týmto dňom. Servis
teda na základe poškodení na vozidle ako aj na základe jeho skladového hospodárstva, pracovnej

vyťaženosti a vyťaženosti pracovných nástrojov vopred predpokladal, že oprava poškodeného vozidla
bude trvať zhruba mesiac. Tvrdenia žalovaného o neprimeranosti dĺžky opravy je tak podľa slov žalobcu
nutné považovať za ničím nepreukázané. Žalobca tiež poukázal na nález ÚS SR č. III. ÚS 602/2022
– 34 zo dňa 16.02.2023, v ktorom sa ústavný súd priklonil k záveru o potrebe považovať náklady za
nájom náhradného vozidla za účelne vynaložené až do momentu, kedy sa opravené vozidlo dostane

do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie použitie. Tvrdenie žalovaného o neprimeranosti dĺžky
opravy tak nič nemení na faktickom obmedzení poškodenej, ktoré poškodená nedokázala žiadnym
spôsobom ovplyvniť. Žalobca dal tiež súdu do pozornosti, že neexistuje ani zákonná ani zmluvná
povinnosť, stanovená poškodenému, aby hľadal najrýchlejšiu opravovňu resp. robil preukázateľnevýber medzi servismi a požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú tak, aby v čo možno najväčšej
miere vyhovel poisťovni škodcu. Záverom žalobca opätovne uviedol, že pokiaľ stále prebieha oprava
poškodeného vozidla, nedochádza k zmene postavenia poškodeného a aj naďalej je nútený užívať

náhradné motorové vozidlo. Na základe uvedeného tak podľa ústavného súdu možno považovať dobu
od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovaného o ukončení likvidácie škodovej
udalosti a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) Zákona o PZP resp. poukázania
finančných prostriedkov za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania náhradného
motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady.

Žalobca tiež poukázal na to, že oprava poškodeného vozidla v prejednávanom prípade predstavovala
sumu 5.968,14 Eur, čo nie je suma, ktorú bežný človek má len tak k dispozícii a teda ktorú by poškodená
mohlapoužiťnaúhraduopravyjejpoškodenéhovozidla.Napokon,akbyajpoškodenáuvedenousumou
disponovala, nebolo by spravodlivé od nej požadovať, aby túto použila na úhradu faktúry za opravu
vozidla, ktoré sa v oprave nachádzalo v dôsledku škodovej udalosti zavinenej tretím subjektom.
Vsúvislostisnárokomnazaplatenieúrokuzomeškaniažalobcauviedol,žetentojepodľanehodôvodný,

a to s poukazom na tú skutočnosť, že žalovaný si nesplnil záväzok riadne a včas, keď neposkytol poistné
plnenie v celom jeho rozsahu v lehote splatnosti určenej zákonom, čím sa dostal do omeškania - § 11
ods. 8 Zákona o PZP.

7. V rámci dupliky žalovaný oznámil súdu, že požiadal znalca o vypracovanie odborného vyjadrenia

za účelom posúdenia časového rozsahu opravy poškodeného motorového vozidla a primeranosti dĺžky
opravy v autoservise, ktoré po jeho obdržaní dodatočne zašle súdu. Uviedol, že žalovaný nezodpovedá
začinnosťautoservisu,ktorýsislobodnevybralapoškodenánaopravusvojhopoškodenéhomotorového
vozidla. Vo vzťahu medzi poškodenou a autoservisom vystupuje žalovaný ako tretí subjekt, ktorý plní
namiesto poškodenej. Aj oznámenie o poistnom plnení je adresované poškodenej a nie autoservisu.

Inak vo vzťahu medzi poškodenou a autoservisom nevystupuje, a preto nie je ani zodpovedný za
konanie autoservisu voči jeho klientovi – poškodenej. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že
poškodená splnomocnila autoservis na komunikáciu s poisťovňou. Žalovaný mal za to, že všetky
úkony splnomocnenca priamo zaväzujú zastúpenú osobu. Autoservis ako zástupca poškodenej
svojou nečinnosťou zväčšil rozsah škody, ktorá vznikla jeho splnomocniteľovi. Uvedené konanie

splnomocnenca poškodenej možno podľa slov žalovaného považovať za konanie splnomocniteľa t.j.
poškodeného. Autoservis ukončil opravu poškodeného motorového vozidla dňa 28.02.2024, avšak
faktúru predložil žalovanému na úhradu až dňa 29.02.2024. Žalovaný v rovnaký deň ako mu servis
faktúru zaslal vystavil krycí list – oznámenie o poistnom plnení zo dňa 29.02.2024.

8. Zodpovednosť za porušenie povinnosti autoservisu ako zástupcu poškodenej je podľa názoru
žalovaného poškodená mala vyvodiť priamo voči svojmu zástupcovi a nie voči žalovanému resp.
klientovi (škodcovi) z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

9. V rámci repliky žalobca reagoval na podanie žalovaného a uviedol, že súdu predložil čestné

prehlásenie poškodenej o tom, že nedisponovala dostatočnými finančnými prostriedkami na vyplatenie
ceny opravy, a to v nadväznosti na to, že žalovaný namietal, že poškodená nepreukázala, že nemala
finančné prostriedky za opravu. Ďalej uviedol, že odborné vyjadrenie, ktoré v obdobných konaniach
žalovaná predkladá, býva vypracované len na základe podkladov, ktoré znalcovi poskytne žalovaný.
Znalec si pri vypracovaní podkladov nevyžiadal celú správu o priebehu opravy, informácie ohľadom

pracovnej vyťaženosti, ohľadom vyťaženosti pracovných nástrojov, ohľadom vyťaženosti pracovníkov
autoservisu, a to aj napriek tomu, že všetky tieto skutočnosti majú objektívny vplyv na trvanie
opravy vozidla v autoservise a sú nevyhnutné pre posudzovanie toho, či bola dĺžka opravy skutočne
neprimeraná tak, ako tvrdí žalovaný. Až po tom, ako by boli všetky tieto individuálne skutkové okolnosti
zohľadnené a obsiahnuté v odbornom vyjadrení, by bolo možné prijať záver, že odborné vyjadrenie

je objektívne a v danej veci relevantné. Inak nemožno na základe takéhoto odborného vyjadrenia
prijať záver, že oprava vozidla bola neprimeraná. Podľa slov žalobcu tak v budúcnosti predložené
odborné vyjadrenie nemožno považovať za rozhodné, pretože nebude zohľadňovať individuálne
skutkové okolnosti danej veci, pričom oprava každého jedného vozidla v servise sa rieši individuálne,
je ovplyvnená viacerými faktormi. Žalobca mal za to, že odborným vyjadrením nie je možné preukázať,

že by servis v období, kedy bolo vozidlo poškodenej v oprave, na tomto účelovo nevykonával opravné
práce a zámerne tak predlžoval dobu opravy. Žalobca ďalej poukázal na to, že v obdobných veciach,
v ktorých si dal žalovaný vypracovať odborné vyjadrenie znalec dospel k záveru, že zodpovedne a čo
najpresnejšie posúdiť časový rozsah opravy v servise z predložených dokladov nie je možné. Na to,aby bolo možné presne posúdiť časový rozsah opravy v servise by bolo totiž podľa znalca potrebné
skúmať viacero faktorov a rovnako tak osobne navštíviť servis, kedy by si znalec od servisu vyžiadal
viacero podkladov a následne by vykonával skúmanie, ktoré by sa skladalo z preštudovania viacerých

opravovaných vozidiel, preberacích protokolov, zisťovania na viacerých vzorkách vozidiel príjem do
opravy a termín odovzdania vozidla v skladovom hospodárstve, kontrola termínov dodania náhradných
dielov potrebných na opravu vozidla, preskúmanie logistiky opravy v danom servise, plánovanie prác
na jednotlivých opravárenských pracoviskách či už sú to práce mechanické, klampiarske a nakoniec
lakovnícke.Spoukazomnauvedenétaktvrdeniažalovanéhooneprimeranostidĺžkyopravyničnemenia

na faktickom obmedzení poškodenej, ktoré poškodená nedokázala ovplyvniť. Počas celej dĺžky opravy
pretrvávalo rovnaké postavenie poškodenej, a to také, že poškodená bola obmedzená v možnosti užívať
svoje vlastné motorové vozidlo. Jej postavenie sa zmenilo až keď jej bolo vozidlo vydané zo servisu,
preto počas celej dĺžky opravy mala poškodená nárok na nájom náhradného vozidla.

10. V ďalšom žalobca uviedol, že ak žalovaný poukazuje na tú skutočnosť, že poškodená splnomocnila

autoservis na komunikáciou s poisťovňou, tak žalobca uviedol, že v konaní nebola preukázaná
nečinnosť autoservisu pri vykonávaní opravy. Navyše tieto úvahy žalovaného vyznievajú absurdne.
Poškodená splnomocnila servis na to, aby so žalovaným komunikoval. Rozsah splnomocnencovho
oprávnenia bol v tomto smere stanovený na komunikáciou so žalovaným. Nemožno preto prijať závery
žalovaného, že by na základe splnomocnenia na komunikáciu s poisťovňou mohlo byť konanie

autoopravcusúvisiacesopravoupoškodenéhomotorovéhovozidlapovažovanézakonaniepoškodenej.
Poškodená sa ako vlastník vozidla obrátila na autorizovaný servis vlastnej značky vozidla, čo samo
o sebe predpokladá záruku rýchleho a kvalitného vyhotovenia opravy odborným personálom, za
zachovaniatechnologickýchpostupovdanejznačkyvozidla.Akbydanýservisnebolschopnýdodržiavať
prísne pravidlá stanovené dílerom predmetných vozidiel na území SR, nemohol by dostať označenie

autorizovaný servis. Z uvedeného teda vyplýva, že ak sa poškodený dohaduje o možnom termíne
začiatku opravy s autorizovaným servisom, je zrejmé, že na danom mieste a v danom čase bude oprava
vykonaná čo možno najrýchlejšie ale najmä kvalitne.

11. V závere žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/105/2024, kde súd

uviedol, že „je odvolaciemu súdu známou obchodnou praxou, že autoservis po vykonaní opravy vydá
vozidlo (len) až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v prípade platného PZP) požiadať poisťovňu
o vydanie krycieho listu preukazujúceho prísľub poisťovne, že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške
zaplatí. Odvolací súd nesúhlasí s obranou žalovanej, že uvedené svedčí o neoprávnenom zadržiavaní
veci autoservisom vo vzťahu k ešte nesplatnej pohľadávke (§ 151s OZ). Uvedené podľa mienky

odvolaciehosúdusvedčíodanostitzv.funkčnej synalagmy,vdanomtypezáväzkovo-právnychvzťahov.
Je potrebné mať na pamäti, že okrem prípadov, keď vzájomná podmienenosť práv a povinností vyplýva
priamo zo zákona (napr. § 457 OZ), ide v občianskoprávnych vzťahoch o vzájomnú podmienenosť
plnenia i tam, kde táto vyplýva z dohody účastníkov. Bolo by naivné domnievať sa, že poškodený (v
pozícii spotrebiteľa) by bol schopný „vyjednať si“ výnimku z danej obchodnej praxe t.j. odovzdanie

vozidla autoservisom pred úhradou (resp. prísľubom úhrady) ceny opravy. Nemožno ani spravodlivo
po poškodenom žiadať, aby si na území SR dohľadával autoservis, ktorý takéto (bežnej obchodnej
praxi) zodpovedajúcej dojednanie v rámci zmluvného vzťahu neuplatňuje. V tomto smere teda nemožno
poškodenému ani pričítať porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti (§ 415 OZ) t.j. povinnosti správať
sa tak, aby škoda nevznikla (v danom prípade, aby sa škoda nenavyšovala).“

12. Žalovaný už svoje právo v rámci dupliky nevyužil a písomne sa nevyjadril.

13. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 01.04.2025, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu.
Žalobca a žalovaný sa pojednávania nezúčastnili. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil,

súdu oznámil, že súhlasí s priebehom pojednávania bez jeho účasti, pričom poukázal na doterajšie
písomné vyjadrenia vo veci, na ktorých zotrvával a žiadal, aby súd žalobu zamietol a nepriznal žalobcovi
nárok na náhradu trov konania.

14.Právnyzástupcažalobcuprítomnýnapojednávaníuviedol,žesavplnomrozsahupridržiavapodanej

žaloby o zaplatenie žalovanej sumy spolu s príslušenstvom ako aj všetkých písomných vyjadrení,
ktoré boli súdu doručené. Uviedol, že poškodená mala v nájme náhradné motorové vozidlo v dôsledku
škodovej udalosti zo dňa 05.12.2023, ktorú zavinil klient žalovaného. Vozidlo mala v nájme len počas
obdobia, kedy svoje poškodené vozidlo odovzdal do servisu, a to dňa 01.02.2024 a mal v nájmedo 29.02.2024, kedy mu bolo vozidlo vydané po tom, ako bol servisu zo strany poisťovne doručený
krycí list. Žalovaný v konaní namietal dĺžku opravy poškodeného vozidla a na preukázanie svojich
tvrdení predložil odborné vyjadrenie. Právny zástupca žalobcu uviedol, že tak ako už bolo uvádzané

v písomných vyjadreniach, s uvedeným odborným vyjadrením sa nestotožňuje a nepovažoval ho za
rozhodné, nakoľko v ňom nie sú zohľadnené všetky individuálne skutočnosti danej opravy. Znalec, ktorý
odborné vyjadrenie vypracovával, vychádzal len z podkladov, ktoré mu poskytol žalovaný. Nežiadal si od
servisu žiadnu správu o priebehu opravy. Rovnako tak žalovaný namietal aj nájom náhradného vozidla
za deň 29.02.2024, čo bol deň, kedy doručil žalovaný krycí list. K tomuto právny zástupca žalobcu

poukázal na nález Ústavného súdu III. ÚS 602/2022, z ktorého vyplýva „že poškodený má nárok na
náhradné vozidlo až do času, kedy sa jeho opravené vozidlo dostane do jej dispozičnej sféry“. Právny
zástupca žalobcu mal za to, že žalobca preukázal, že nájom náhradného vozidla bol v celej dĺžke nutný
a účelný, a preto navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
15. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistenie

zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

16. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistený má z

poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané
nároky na náhradu b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne
vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b)
a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ
neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie.

17. Podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poisťovateľ je
povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti
poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom

na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

18. Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poisťovateľ je
povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu
o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie
poistného plnenia.

19. Podľa § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak
poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania
podľa osobitného predpisu.15a)

20. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhradu
škodyuhrádzapoisťovateľpoškodenému.Poškodenýjeoprávnenýuplatniťsvojnároknanáhraduškody
priamo proti poisťovateľovi20) a je povinný tento nárok preukázať.21)

21. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.22. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

23. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

24. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

25. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

26. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

27. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

28. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

30. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

31. Na základe vykonaného dokazovania a z uvedených skutkových tvrdení strán sporu mal súd

preukázané, že v dôsledku škodovej udalosti, a to dopravnej nehody zo dňa 05.12.2023 zapríčinenej
klientom žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodenej. Tieto skutočnosti medzi stranami neboli
sporné. V dôsledku uvedeného poškodená bola nútená užívať náhradné vozidlo, ktoré si zapožičala
u žalobcu, a to na základe Zmluvy o prenájme vozidla zo dňa 01.02.2024 s tým, že na zastupovanie
vo všetkých veciach týkajúcich sa nehody a poškodenia jej vozidla splnomocnila p. A. B.. Po ukončení

nájmu žalobca poškodenej vystavil dňa 29.02.2024 faktúru za prenájom náhradného motorového
vozidla v trvaní 29 dní vo výške 1.594,88 Eur. Žalovaný dňa 08.03.2024 pristúpil k čiastočnej úhrade
vzniknutej škody v sume 1.099,92 Eur, ktorú poukázal priamo na účet žalobcu. Následne poškodená
dňa 29.02.2024 uzavrela so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na
náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 05.12.2023 z titulu účelne vynaložených nákladov

na prenájom náhradného motorového vozidla, ktoré poskytol poškodenej žalobca. V zmysle bodu 5
tejto Zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného
zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodenej. Keďže žalovaný nenahradil
škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodenej v tomto konaní domáha preplatenia
zvyšnejčastinákladovúčelnevynaloženýchnaprenájomnáhradnéhovozidla.Zprehláseniapoškodenej

obsiahnutého v Zmluve o prenájme (č.l. 11) vyplynulo, že náhradné vozidlo si poškodená prenajala na
súkromné účely – cesta do práce, z práce, cesty Martin – Žilina. Uvedené prehlásila tiež v Dotazníku
k prenájmu náhradného vozidla (č.l. 15 rub, č.l. 16).
Pokiaľ ide o vecnú legitimáciu žalobcu, ktorá nebola žalovaným spochybnená, súd stručne uvádza,
že poškodená uzatvorila so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky, a to dňa 29.02.2024, ktorej

predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 05.12.2023 z titulu
náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenej
žalobca. Z bodu 5 Zmluvy je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu,
v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodenej. Keďže žalovaný neuhradil škodu vovzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodenej v tomto konaní domáhal preplatenia zvyšnej časti
nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla, a to vo výške 1.594,88 Eur. O tom,
že pohľadávka poškodenej bola postúpená na žalobcu bol žalovaný upovedomený (č.l. 13) a uvedené

žalovaný nijako nerozporoval.

32. S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b ) Zákona o PZP vzniklo poistenému z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ – žalovaný nahradil za neho poškodenej – v tomto prípade
žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodenej uplatnené nároky na náhradu škody. S poukazom na

ustanovenie § 15 ods. 1 Zákona o PZP žalobca ako právny nástupca poškodenej bol potom oprávnený
uplatniť si svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi – žalovanému. Škodu a jej výšku
žalobca definoval ako rozdiel medzi nákladmi na prenájom náhradného vozidla a sumou vyplatenou
žalovaným - § 11 ods. 6, ods. 7, ods. 8, § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z., § 442 ods. 1, § 524 ods.
1 OZ.

33. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 08.03.2024 ( č.l. 14) bolo preukázané, že žalovaný žalobcovi
– právnemu nástupcovi poškodenej oznámil, že dňa 08.03.2024 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na
základe ktorého mu v prílohe zaslal výpočet výšky plnenia. Poistné plnenie predstavujúce časť sumy
za prenájom náhradného vozidla, a to v trvaní 20 dní vo výške 1.099,92 Eur poukázal na účet žalobcu.
Zároveň žalovaný žalobcovi oznámil, že krátil poistné plnenie o neprimerané náklady na náhradné

vozidlo, a to 9 dní v sume 494,96 Eur.

34. Pokiaľ ide o samotný nárok žalobcu na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom
náhradného vozidla, v danom smere súd konštatuje, že poškodená náhradné motorové vozidlo
používala v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poisteného

u žalovaného, a to v období od 01.02.2024 do 29.02.2024 t.j. 29 dní, kedy dňa 29.02.2024 náhradné
motorové vozidlo vrátila a v rovnaký deň si prevzala aj svoje opravené motorové vozidlo zo servisu (č.l.
11).

35. Podľa názoru súdu, žalobcom uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný. Poškodená totiž mala

nárok užívať náhradné motorové vozidlo až do momentu, kedy jej bolo dňa 29.02.2024 odovzdané jej
opravené motorové vozidlo. Ako totiž vyplýva z nálezu Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 602/2022 -34 zo
dňa 16.02.2023, ústavný súd sa priklonil k záveru o potrebe považovať náklady za nájom náhradného
motorového vozidla za účelne vynaložené až do momentu, kedy sa opravené vozidlo dostane do
dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie použitie. Ústavný súd na podporu svojich záverov v danej

veci, v bode 23. nálezu uviedol „doba nájmu, za ktorú možno žiadať náhradu sa spravuje podľa doby
nevyhnutnej opravy alebo obstarania náhrady. Do doby nájmu treba započítať napr. dobu vystavenia
posudku o škode a časť komunikácie s poisťovňou škodcu, nevyhnutnú dobu čakania na termín opravy,
primeranú lehotu na rozhodnutie o tom, či sa škoda nahradí opravou alebo obstaraním nového vozidla,
aké časové obdobia sú primerané závisí od okolnosti jednotlivého prípadu. Ak poškodený preukázateľne

nemá prostriedky na financovanie kúpy náhradného auta alebo jeho opravy, treba dobu nájmu priznať
až po výplatu náhrady za spôsobenú škodu“.

36. Súd teda konštatuje, že žalobca preukázal dĺžku obdobia, po ktorú zotrvalo poškodené vozidlo
poškodenej v autoservise, a to zákazkou na servis (č.l. 6), faktúrou (č.l. 7) a tiež prehlásením poškodenej

(č.l.11,č.l.15),zktorýchvyplynulo,žepoškodenévozidlopoškodenejsavservisezdôvoduvykonávania
jeho opravy nachádzalo od 01.02.2024 do 29.02.2024 s tým, že poškodená si následne svoje opravené
vozidlo prevzala dňa 29.02.2024. Ak teda žalovaný rozporoval uvedenú dĺžku opravy, bol povinný tieto
svoje tvrdenia a námietky v konaní pred súdom aj preukázať.
Pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je

potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodenej užívať svoje motorové
vozidlo. V danom prípade považuje súd za relevantné, že vozidlo sa do 29.02.2024 vrátane nachádzalo
z dôvodu jeho opravy v servise bez vplyvu poškodenej, pričom prenájom bol pre poškodenú nevyhnutým
dôsledkom škodovej udalosti, ktorú nezapríčinila. Uplatnený nárok na náhradu škody je teda podľa
názorusúduvpríčinnejsúvislostisoškodovouudalosťouaspĺňavšetkykritériánárokunanáhraduškody

v zmysle ustanovenia § 420 OZ t.j. okrem vzniku škody (predstavujúcej náklady na nájom náhradného
motorového vozidla) a protiprávneho úkonu (protiprávne konanie škodcu – poistenca žalovaného
na úseku cestnej premávky) aj kritérium príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu
a vzniknutou škodou. Zákonom stanovené predpoklady zodpovednosti za škodu: a) porušenie právnejpovinnosti – existencia právneho úkonu, b) vznik škody ako majetkovej ujmy, c) existencia príčinnej
súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a d) zavinenie toho, kto škodu svojim
protiprávnym úkonom spôsobil sú podľa súdu splnené. Dobu od zapožičania náhradného vozidla do

momentu oznámenia žalovaného o ukončení likvidácie škodovej udalosti a o výške poistného plnenia
podľa § 11 ods. 6 písm. a) Zákona o PZP resp. poukázania finančných prostriedkov za relevantnú,
keď kontinuálne pretrváva potreba používania motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady.
Zhodne so žalobcom možno podľa súdu uzavrieť, že dĺžka opravy poškodeného motorového vozidla
závisí od viacerých faktorov (vyťaženosť servisu, doba dodania náhradných dielov, počet pracovníkov),

ktoré však poškodená nemá ako ovplyvniť. Rovnako tak poškodená nemá povinnosť hľadať opravovňu
s najväčšou rýchlosťou opravy.

37. V nadväznosti na uvedené, pokiaľ žalovaný navrhol dôkaz s tým, že súdu predloží odborné
vyjadrenie, ktorým preukáže, že oprava poškodeného vozidla poškodenej trvala neprimerane dlho, tento
súd nepripustil a takýmto dôkazom sa nezaoberal, a to z dôvodu, že žalovaný predloženými odbornými

vyjadreniami z iných konaní podľa názoru súdu dostatočne preukázal, že v takomto odbornom vyjadrení
vie znalec určiť len priemernú dĺžku opravy. Nevie však určiť akú dlhú dobu mala v konkrétnom
čase trvať oprava konkrétneho vozidla v konkrétnom autoservise. Aj keby teda žalovaný predložil
odborné vyjadrenie, závery tohto vyjadrenia by nijakým spôsobom nezmenili tú skutočnosť, že motorové
vozidlo poškodenej sa po celú dobu prenájmu náhradného motorového vozidla nachádzalo v servise,

a teda, že počas celého uvedeného obdobia bol prenájom náhradného motorového vozidla dôvodný.
Takže krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného nebolo dôvodné, nakoľko dĺžku opravy nemala
poškodená ako ovplyvniť.

38. Pri posudzovaní dôvodnosti žalovaného nároku súd vychádzal v prvom rade z toho, že účelom

náhradného vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do
bežného života poškodenej až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo.
V týchto prípadoch výška škody nespočíva iba v rozsahu poškodeného vozidla ale aj v primeraných
nákladoch, ktoré poškodená vynaložila s cieľom eliminovať škodlivý následok. Za opodstatnenú dobu
prenájmu náhradného vozidla je potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu

náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods.
6, ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. vybavená skončením šetrenia, oznámenia výšky poistného plnenia
poškodenému a poskytnutí plnenia v zákonom stanovenej lehote. Je všeobecne známa obchodná prax,
že autoservis po vykonaní opravy vydá vozidlo (len) až po zaplatení ceny opravy alebo je možné (v
prípade platného PZP) požiadať poisťovňu o vydanie krycieho listu preukazujúceho „prísľub“ poisťovne,

že cenu opravy vozidla v konkrétnej výške zaplatí.

39. V prejednávanom prípade nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi
spôsobenoudopravnounehodouaškodoupoškodenej(nákladmizanájomnáhradnéhovozidlavobdobí
od jeho zapožičania do doručenia krycieho listu) inou „škodovou udalosťou“, ktorú by bolo možné pričítať

úmyselnému či nedbanlivostnému konaniu poškodenej či tretieho subjektu (napr. servisu). Iná by bola
situácia, ak by poškodená užívala náhradné vozidlo aj po doručení krycieho listu (prerušenie príčinnej
súvislosti porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti poškodenej správať sa tak, aby škoda nevznikla
resp. aby sa táto ďalej nenavyšovala) alebo ak by servis zadržiaval vozidlo po uhradení ceny opravy
resp. doručení krycieho listu (prerušenie príčinnej súvislosti neoprávneným konaním servisu) atď.

40. Súd sa stotožňuje s rozhodnutiami iných súdov, ktoré uvádzajú teóriu adekvátnej príčinnej
súvislosti, v zmysle ktorej je škoda v konkrétnom prípade spôsobená protiprávnym úkonom alebo
zákonom kvalifikovanou škodovou udalosťou vtedy, ak protiprávny úkon (kvalifikovaná udalosť) je
nielen podmienkou vzniku určitej škody, ale má zároveň podľa obvyklého (prirodzeného) chodu veci

i podľa všeobecnej skúsenosti spravidla za následok spôsobenie tejto škody. Vylúčené sú preto také
atypické následky konania škodcu, ktoré sú z hľadiska škodovej udalosti pre vzniknutý následok podľa
všeobecných životných skúseností ľahostajné a ktoré sa podieľali na vzniku škody iba prostredníctvom
nezvyčajného reťazenia okolnosti. Škodca teda zodpovedá iba za „adekvátne“ spôsobenie škody, teda
za všetky negatívne následky svojho konania, s ktorými sa vo všeobecnosti a podľa normálneho

priebehu veci mohlo a malo počítať. V danom prípade mohol škodca počítať s tým, že negatívnym
dôsledkom jeho konania bude nielen škoda ale aj náklady za prenájom náhradného vozidla, ktoré
vzniknú poškodenej, a to v rozsahu primeranom typu vozidla, miestu a času jeho zapožičania
a podmienkam zodpovedajúcim v obchodnej praxi v danom sektore podnikania. Škoda (t.j. aj nájomnáhradného vozidla od jeho opravy do úhrady ceny opravy resp. doručenia krycieho listu) bola pre
škodcu za daných pomerov (všeobecne zaužívanej obchodnej praxe) predvídateľná.

41. Pokiaľ žalovaný v konaní namietal, že žalobca v konaní nepreukázal, že poškodená nemala dostatok
finančných prostriedkov na zaplatenie opravy z vlastných zdrojov, tak súd je toho názoru, že žalobca
túto skutočnosť preukázal predložením čestného prehlásenia (č.l. 62). Podľa názoru súdu žalovaný
rovnako tak nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že by autoservis zadržiaval vozidlo poškodenej za účelom
navýšenia zisku žalobcu. V zhode so žalobcom je súd toho názoru, že je nelogické, aby servis vozidlo

zadržiaval prípadne, aby naťahoval dĺžku opravy poškodeného vozidla. Servis potrebuje zrealizovať
a ukončiť opravu čo najskôr tak, aby mu boli zaplatené náklady na opravu, na druhej strane aj sám
poškodený má záujem na tom, aby mal svoje vozidlo čo najskôr k dispozícii. Neexistuje žiaden dôvod
na to, aby poškodené vozidlo nezmyselne stálo v servise za účelom predlžovania nájmu.

42. V súvislosti so skutočnosťou, že poškodená splnomocnila na komunikáciu so žalovaným autoservis

je možné konštatovať, že v konaní nebola preukázaná nečinnosť autoservisu pri vykonávaní opravy.
Ani prípadné odborné vyjadrenie predložené žalovaným by ju nepreukázalo, a to už s poukazom na
vyššie uvedené. V zhode so žalobcom možno tiež uviesť, že poškodená splnomocnila servis na to, aby
so žalovaným komunikoval. Rozsah splnomocnencovho oprávnenia bol v tomto smere stanovený na
komunikáciu so žalovaným. Nemožno preto prijať závery žalovaného, že by na základe splnomocnenia

na komunikáciu s poisťovňou mohlo byť konanie autoopravcu súvisiace s opravou poškodeného
motorového vozidla považované za konanie poškodenej.

43.Zároveňsúduvádza,ževnajrelevantnejšíchobdobnýchprípadochjetohočasunaďalejzáverÚSSR
č.k.III.ÚS602/2022-34zodňa16.02.2023,vzmyslektoréhopoškodený,ktorémunamotorovomvozidle

vznikla čiastočná škoda a poškodený, ktorému vznikla škoda totálna sa nachádzajú v porovnateľnej
situácii, keďže obaja nemôžu z objektívnych dôvodov užívať svoje vlastné motorové vozidlo a riešením
ponúka nájom náhradného vozidla. Legitímna je preto otázka, prečo má byť poškodený, ktorému
vznikla na motorovom vozidle totálna škoda v horšom postavení ako poškodený, ktorému vznikla
škoda čiastočná, do ktorého ho dostane taký výklad právnej normy, podľa ktorého účelnosť nákladov

možno považovať len do oznámenia poisťovne o spôsobe likvidácie. Poškodený ani po tomto oznámení
poisťovne nemôže naďalej využívať svoje vlastné motorové vozidlo, čiže nedochádza k zmene jeho
postavenia a naďalej je nútený využívať náhradné motorové vozidlo. Na základe uvedeného tak možno
považovať dobu od zapožičania náhradného vozidla do momentu oznámenia žalovaného o ukončení
likvidácie škodovej udalosti a (a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) Zákona o PZP

resp. poukázania finančných prostriedkov) za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania
náhradného motorového vozidla a s tým spojené primerané náklady. Za oznámenie o ukončení
šetrenia škodovej udalosti nie je možné považovať predbežné oznámenie poisťovne o rozsahu
poškodenia vozidla t.j. oznámenie o spôsobe, akým bude poisťovňa ďalej pri šetrení škodovej udalosti
postupovať. Dôležitým kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla

môže v okolnostiach prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia)
škodovej udalosti a poukaz finančných prostriedkov, keď poškodený ich prijatím (až) získa možnosť
využívať hodnotu, ktorú pred škodovou udalosťou plnohodnotne realizoval využívaním poškodeného
vozidla. K obdobnému záveru dospel aj Ústavný súd Českej republiky v Náleze č.k. I.ÚS 2932/2020
z 14.januára 2021.

44. Z vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, preto jej v celom
rozsahu vyhovel.
45. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie úroku z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 9,50
% ročne od 24.03.2024 do zaplatenia, možno konštatovať, že žalovaný (poisťovňa) bola v omeškaní

s plnením poistného plnenia, nakoľko ho neposkytla v plnej výške. Vzhľadom na ustanovenie § 11
ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. sa tak žalovaný s plnením peňažného plnenia dostal do omeškania
po uplynutí 15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej udalosti, ktoré šetrenie ukončil podľa
Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 08.03.2024. Poisťovňa mala poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
a 16 dňom sa dostala do omeškania s poskytnutím poistného plnenia. Preto, pokiaľ žalobca žiada úroky

z omeškania z časti neposkytnutého poistného plnenia od 24.03.2024, žiada ich podľa názoru súdu
vsúladesustanovením§517ods.2OZvspojenísustanovením§3NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.47. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
48. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak,
že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na
účelné uplatňovanie práva v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd v zmysle citovaného

ustanovenia § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V Martine, dňa 01.04.2025

JUDr. Alena Káčeriková
sudkyňa