Decision was made at the court Okresný súd Rožňava
Judgement was issued by JUDr. Peter Dudič
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 11Csp/52/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819201146
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Dudič
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2024:7819201146.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudcom JUDr. Petrom Dudičom v spore žalobcu Všeobecnej úverovej banky,
a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy č. 1, proti žalovanej A. B., bytom v C. D., E. F. XXX, zast.
Združením na ochranu práv občana – AVES, so sídlom Jána Poničana 9, 841 07 Bratislava, IČO: 50 252
151, o zaplatenie 24.682,06 eura s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu 24.682,06 Eur, kapitalizovaný úrok 1.071,45 Eur a
úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 24.682,06 Eur od 31.01.2017 do zaplatenia a to všetko
v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že
o výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 18.4.2019 domáhala uloženia povinnosti
žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 24.682,06 eur, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 1.071,45 eur, úrokom s omeškania zo sumy 24.682,06 vo výške 8,00 % ročne od 31.1.2017 do
zaplatenia a náhradu trov konania. Predmetom sporu po rozhodnutiach odvolacieho a dovolacieho súdu
ostal nárok žalobkyne len proti pôvodnej žalovanej 2/.
2. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovanými bola dňa 12.5.2008 uzatvorená Zmluva
o poskytnutí bezúčelovej hypotéky č. 001/042274/08-004/000, na základe ktorej poskytol žalobca
žalovaným úver vo výške 33.193,92 eur. Lehota splatnosti úveru bola dohodnutá na 20 rokov a žalovaní
čerpali úver v plnej výške dňa 14.5.2008. Žalovaní sa dostali niekoľkokrát do omeškania so splácaním
splátok, pričom od 24.8.2016 žalovaní prestali úver splácať a nedošlo z ich strany k ďalším úhradám. Z
dôvodu vzniku omeškania žalobca kontaktoval žalovaných prostredníctvom telefonátov ako aj zaslaných
SMS za účelom úhrady dlžných súm. Taktiež zaslal žalovaným Pokus o zmier zo dňa 23.12.2016, v
ktorom žalovaných vyzval na zaplatenie dlžnej sumy v lehote do piatich dní odo dňa doručenia Pokusu
o zmier. V Pokuse o zmier boli žalovaní žalobcom upovedomení, že v prípade nezaplatenia dlžnej sumy,
žalobca využije svoje právo požadovať jednorazové splatenie celého zostatku úveru vyplývajúceho zo
Zmluvy vrátane príslušenstva pred pôvodnou lehotou splatnosti. Žalovaní ani po zaslaní Pokusu o zmier
nezaplatili dlžnú sumu. Následne žalobca zaslal žalovaným Výzvu na predčasné splatenie zostatku
úveruspríslušenstvomzodňa16.1.2017,vktorejžalobcavyzvalžalovanýchnavrátenieceléhozostatku
úveru. Výzva bola žalovaným doručená dňa 20.1.2017. Žalovaní sa dostali do omeškania s vrátením
celého zostatku úveru vyplývajúceho zo Zmluvy vrátane príslušenstva dňa 31.1.2017. Pohľadávka
žalobcu vyplývajúca zo Zmluvy bola k 16.1.2017 tvorená istinou vo výške 24.682,06 eur, úrokmi vo
výške 1.071,45 eur, úrokmi z omeškania vo výške 9,27 eur a poplatkami vo výške 137,13 eur. Od
uvedeného dňa do dnešného dňa, t.j. 15.4.2019, nedošlo zo strany žalovaných k žiadnym úhradám. Akodôkazy so žalobou predložil Zmluvu o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky č. 001/042274/08-004/000
zo dňa 12.5.2008 spolu s prílohami, Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., Zmluvu o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 12.5.2008, prehľad predpisov splátok na hypotekárnom úvere
č. 001/042274/08-004/000, prehľad pohybov na úvere č. 001/042274/08-004/000, pokus o zmier zo dňa
23.12.2016 spolu s doručenkami, výzvu na predčasné splatenie zostatku úveru zo dňa 16.1.2017 spolu
s doručenkami.
3. Súd rozsudkom č.k. 11Csp/52/2019-162 z 15. júna 2020 žalobu zamietol a žalovaným priznal náhradu
trov konania v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie postupoval podľa § 278 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v vzhľadom k tomu, že žalobca sa nedostavil na pojednávanie
a svoju neúčasť riadne neospravedlnil, aj napriek tomu, že bol riadne a včas predvolaný, rozhodol
rozsudkom pre zmeškanie, v prospech žalovaných.
4. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 20. januára 2022 sp. zn.
3CoCsp/3/2021 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietajúceho výroku ako aj vo výroku
o trovách konania vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade. Druhým výrokom zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie v časti zamietajúceho výroku ako aj výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanej v 2/ rade
tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému v 1/ rade trovy odvolacieho konania v celom
rozsahu. Svoje rozhodnutie založil na úvahe o tom, že ak o založení procesného spoločenstva rozhoduje
iba vôľa veriteľa, jedná sa o samostatných spoločníkov. Žalobkyňa teda mohla uplatniť svoju pohľadávku
iba vo vzťahu k niektorému z dlžníkov, z čoho je zrejmé, že sa nejedná o také spoločné práva alebo
povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého zo žalovaných, preto neboli podľa odvolacieho
súdu splnené podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškania vo vzťahu k žalovanej v druhom
rade, ak sa jedná o samostatných spoločníkov - žalovaných a návrh na rozhodnutie rozsudkom pre
zmeškanie žalovaná v druhom rade nepodala.
5. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala pôvodná žalovaná 2/ dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej
republiky (ďalej len „dovolací súd“) uznesením z 31. mája 2023 sp. zn. 6Cdo/84/2022 dovolanie
pôvodnej žalovanej 2/ odmietol a uložil jej povinnosť zaplatiť žalobkyni plnú náhradu trov dovolacieho
konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie. V odôvodnení uznesenia okrem iného uviedol,
že dovolateľka vo svojom dovolaní v súvislosti s námietkou ohľadom procesného spoločenstva
poukázala na skutočnosť, že žalovaní sú manželia. V kontexte povahy záväzku medzi manželmi a
druhu procesného spoločenstva dovolací súd uvádza nasledovné. Spoločné záväzky manželov môžu
mať povahu deleného, nedeleného alebo solidárneho záväzku. Solidárna zodpovednosť môže byť
založená rôznym spôsobom, napr. právnym predpisom, rozhodnutím súdu, dohodou účastníkov. V
prejednávanomsporesolidárnazodpovednosťžalovanýchvyplývazčl.14,bodu14.10zmluvy.Právnym
dôsledkom pasívnej solidarity je, že veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek zo
solidárne zaviazaných dlžníkov. Manželia sú solidárne zaviazaní ex lege z právnych úkonov týkajúcich
sa spoločných vecí v bežných aj iných než bežných veciach (§ 145 ods. 2 OZ). Ak počas trvania
manželstva vznikne z právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí konaním hoci len jedného z
manželov platne záväzok (dlh), obaja manželia majú postavenie solidárneho dlžníka a voči veriteľovi sú
zaviazaní spoločne a nerozdielne. Veriteľ môže žiadať poskytnutie plnenia od ktoréhokoľvek z manželov
a každý z manželov je oprávnený a povinný splniť solidárny záväzok v celom rozsahu s účinkami
pre druhého manžela. Za solidárny záväzok manželia zodpovedajú svojím výlučným majetkom, ako aj
majetkom v ich bezpodielovom spoluvlastníctve.
6. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe uviedla, že podľa pohybov na účte žalovaných boli žalovaní
v omeškaní už so splátkou splatnou v mesiac 7/2011, 8/2011, 10/2011,11/2011,12/2011 a 1/2012.
Sústavne boli ďalšie splátky v omeškaní od 05/2012. Splátku splatnú v mesiaci 3/2016 ani ďalšiu
mesačnúsplátku,žalovaníužneuhradiliapredvyhlásenímmimoriadnejsplatnostiúverubolivomeškaní
s desiatimi mesačnými splátkami. Z prehľadu splátok vyplýva, že žalobca pristúpil dňa 16.1.20217
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplnenie splátky splatnej v mesiaci 3/2016. Namietla
preto premlčanie nároku žalobcu, nakoľko premlčacia lehota ohľadne celého dlhu začala plynúť odo dňa
zročnosti prvej neuhradenej splátky , t. j. 25.3.2016 a uplynula dňa 25.3.2019, kedy sa nárok žalobcu
premlčal, pričom žaloba bola podaná na súd až dňa 18.04.2019.7. Žalobca v replike uviedol, že výzva na predčasné splatenie zostatku úveru zo dňa 16.1.2017 bola
žalovaným doručená dňa 20.1.2017. Od uvedeného dňa začala plynúť 10-dňová lehota na splnenie
záväzku žalovanými ktorá uplynula dňa 30.1.2017. To znamená, že najskôr nasledujúcim dňom, t.j.
31.1.2017 sa žalovaní dostali do omeškania s plnením svojho záväzku a žalobca ako veriteľ bol
oprávnený svoju pohľadávku vymáhať a uplatniť si svoje právo na súde. Premlčacia doba teda začala
plynúť dňom 31.1.2017 a preto vznesenú námietku premlčania považuje za nedôvodnú. Splátku splatnú
dňa 24.6.2016 a ani ďalšiu mesačnú splátku žalovaní už neuhradili. Ak by aj bolo pripustené tvrdenie
žalovaných ohľadom premlčacej doby od prvej neuhradenej splátky úveru, premlčacia doba by začala
plynúť dňom 25.6.2016 a uplynula dňa 25.6.2019, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 18.4.2019. Aj
v taktom prípade by bola vznesená námietka premlčania nedôvodná.
8. Žalovaná v duplike namietla tvrdenie žalobcu o začatí plynutia premlčacej doby od uplynutia 10-
dňovej lehoty odo dňa prevzatia výzvy na predčasné splatenie. Poukázala na skutočnosť, že žalobca
pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, čím došlo k strate výhody splátok, pričom žalobca
úver predčasne zosplatnil pre nezaplatenie mesačných splátok. Začatie plynutia premlčacej doby nie je
viazané na okamih využitia práva podľa § 565 OZ veriteľom ale na okamih splatnosti splátky kvôli ktorej
toto právo využíva. Premlčacia doba preto začína plynúť nie od okamihu doručenia oznámenia alebo
výzvyveriteľanasplatenieceléhoúveru,aleodzročnostinesplnenejsplátky,ktorázaložilaprávoveriteľa
žiadať predčasné splatenie. Z prehľadu splátok vyplýva, že splátku splatnú dňa 25.3.2016 žalovaní
neuhradili a neuhradili ani ďalšie splatné splátky a pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru boli
v omeškaní s desiatimi mesačnými splátkami. Z toho potom vyplýva, že žalobca pristúpil dňa 16.1.2017
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplnenej splátky splatnej dňa 25.3.2016. Premlčacia
doba teda začala plynúť týmto dňom a uplynula dňa 25.3.2019, pričom žaloba bola podaná na súd až
dňa 18.4.2019. Zároveň poukázala na viacero neprijateľných zmluvných podmienok úverovej zmluvy,
ktoré boli vopred určené žalobcom a vpísané do formulára banky ešte pred podpisom zmluvy, ktoré
žalovanínemohližiadnymspôsobomzmeniť,ovplyvniťalebonamietať.Neprijateľnézmluvnépodmienky
vzhliadala napríklad v ustanoveniach zmluvy a obchodných podmienkach banky, napríklad v povinnosti
dlžníka vyčerpať celkovú čiastku úveru v lehote stanovenej obchodnými podmienkami, kde namietala
veľkosť písma v zmluve, možnosti banky jednostranne meniť anuitnú splátku, alebo splátku úroku,
v oprávnení banky požadovať predčasnú splatnosť úveru, možnosti banky jednostranne meniť poplatky
z dôvodov zvýšených nákladov banky spojených s poskytovaním a správou úveru, riešenia akéhokoľvek
sporu Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie a ďalšie. Rovnako tak namietala
neprijateľnosťzmluvnýchpodmienoktýkajúcichsapoisteniaúveru,pričomzúverovejzmluvyvyplýva,že
poistenie úveru a poistenie nehnuteľnosti bolo podmienkou získania úveru. Zároveň namietla v úverovej
zmluve označenú budúcu hodnotu úveru vo výške 59.562,09 eur, ktorá je o 4.580,31 eur nižšia ako
skutočná hodnota úveru (240x 267,25 eur- 64.142,40 eur) aj tu je však rozdiel 120,70 eur, čo by mohlo
zodpovedať poplatku za poskytnutie úveru 3.750 Sk. Z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok
vo všeobecných obchodných podmienkach namietala tiež absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy, ktorá
je podľa jej názoru absolútne neplatným právnym úkonom bez právnych účinkov od začiatku. Z toho
dôvodu sú žalovaní povinní vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 6.743,63 eur ako rozdiel
medzi poskytnutým plnením žalovaným v sume 33.193,92 eur a plnením žalovaných v sume 26.450,29
eur. Aj v prípade vydania bezdôvodného obohatenia žalobcovi žalovaná vzniesla námietku premlčania,
nakoľko ku vzniku bezdôvodného obohatenia došlo poskytnutím úveru dňa 14.5.2008 a žaloba bola
na súd podaná dňa 18.4.2019. Aj pre prípad, že by zmluva o úvere bola platným právnym úkonom
jednostranné predčasné zosplatnenie považuje žalovaná za neplatný právny úkon, nakoľko takáto
možnosť veriteľa nebola dohodnutá v zmluve, ale len vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré
sú nečitateľné, neobsahujú podpis dlžníka a preto neplatné a pre dlžníka nezáväzné.
9. Žalobca v ďalších písomných vyjadreniach uviedol, že námietku premlčania považuje za nedôvodnú.
K jednotlivým zmluvným podmienkam a namietanej neplatnosti zmluvy uviedol, že zmluva neobsahuje
žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by znevýhodňovali žalovaných ako spotrebiteľov.
K neplatnosti zmluvy uviedol, že zmluvná dokumentácia obsahuje všetky obligatórne náležitosti
vyžadované zákonom pre platnosť úverovej zmluvy a nie sú dané žiadne dôvody absolútnej neplatnosti
právneho úkonu a je pozoruhodné, že žalovaní, ktorí si vedome dlhodobo neplnia svoje záväzky zo
zmluvy, namietajú údajnú absolútnu neplatnosť zmluvy až v čase, keď sa žalobca domáha svojich
nárokov zo zmluvy súdnou cestou, pričom žalovaným pri poskytnutí úveru a získaní peňažných
prostriedkov od žalobcu nimi tvrdená údajná absolútna neplatnosť zmluvy neprekážala a to dokonca ani
vyše 8 rokov, počas ktorých, aj keď v omeškaní, splácali svoje záväzky.10. Žalovaná v ďalších písomných vyjadreniach navrhla podrobiť zmluvu o úvere súdnej kontrole v časti
celkovej výšky úveru, celkových nákladov dlžníka, výšky úrokov a poplatkov, hodnoty RPMN, výšky
poplatkov za poistenie, upomienky a ďalších poplatkov. Ďalej uviedla, že uhradila na poskytnutý úver
sumu 26.450,29 eur. Namietla spornosť úverovej zmluvy, najmä zavádzajúce a nesprávne údaje o
úvere, ako aj neprijateľné zmluvné podmienky a za spravodlivé považuje urovnať spor doplatením istiny.
Navrhla súdny zmier tak, že zaplatí žalobcovi zostatok nesplatenej istiny vo výške 6.743,63 eur.
11. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi - Zmluvou
o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky č. 001/042274/08-004/000 zo dňa 12.5.2008 a jej prílohami
(Základné podmienky úveru, Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s.) Zmluvou o zriadení záložného
práva k nehnuteľnosti č. 001/042274/08-004/000 zo dňa 12.5.2008, prehľadom predpisov splátok,
prehľadom pohybov na úvere č. 001/042274/08-004/000, pokusom o zmier zo dňa 23.12.2016 spolu
s doručenkami, výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 16.1.2017 spolu s doručenkami, žiadosťou
o flexihypotéku zo dňa 25.4.2008, potvrdením o čerpaní úveru a zistil tento skutkový stav:
12. Dňa 12.5.2008 bola medzi žalobcom a pôvodnými žalovanými 1/ a 2/ uzatvorená Zmluva
o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky, reg. č.: 001/042274/08-004/000. Neoddeliteľnou súčasťou tejto
zmluvy sú všetky jej prílohy, ktorými sú Všeobecné obchodné podmienky a Základné podmienky
úveru. Podľa čl. 2, 2.1 Zmluvy, na základe tejto Zmluvy sa banka zaviazala dlžníkovi poskytnúť úver do
výšky a v mene podľa článku 3 (úver) bez skúmania účelu použitia a dlžník sa zaviazal poskytnutý úver
vrátiť a zaplatiť úroky z úveru a plniť riadne a včas ďalšie povinnosti, ktoré sú mu touto zmluvou uložené.
Podľa čl. 15, 15.1 podpisom úverovej zmluvy dlžník súhlasil s poistením schopnosti splácať úver podľa
Rámcovej zmluvy o poistení hypotekárneho úveru uzatvorenej medzi poistníkom VÚB, a.s. a hlavným
poisťovateľom Generali poisťovňa a.s. a spolupoisťovateľom Cardiff Slovakia, a.s. Podľa čl. 16, 16.1
podpisom úverovej zmluvy dlžník súhlasil s poistením nehnuteľnosti podľa Rámcovej zmluvy o poistení
k úverom zabezpečeným nehnuteľnosťou uzatvorenej medzi poistníkom VÚB, a.s. a poisťovateľom
Generali poisťovňa a.s. a že s rámcovou zmluvou o poistení sa oboznámil a vyjadruje s poistením svoj
súhlas.
13. V zmysle Základných podmienok úveru, reg. č.: 001/042274/08-004/000, ide o úver – flexihypotéku.
Výška úveru bola dohodnutá na 1.000.000 SK (celková čiastka úveru). Úver sa poskytoval bez účelu.
Dlžník a banka sa dohodli, že úroková sadzba je na fixovaná obdobie 5 rokov, takže ide o fixovanú
úrokovú sadzbu vo výške 6,34 % ročne. Podľa bodu 2 podmienok sa dohodli na úroku z omeškania v
sadzbe o 3 % ročne, o ktorú je vyššia sadzba úroku dlžnej čiastky. Podľa bodu 4 týchto podmienok bola
výška anuitnej splátky pri fixovanej úrokovej sadzbe ku dňu podpísania zmluvy 7.362 SK (244,37 eur)
pri celkovom počte splátok 240. Ročná percentuálna miera nákladov vo výške 6,76 % bola vypočítaná
z údajov ako celkové náklady dlžníka 1.794.367,52 SK (59.562,09 eur), výška istiny úveru 1.000.000
SK, výška úrokov a poplatkov 794.367,52 SK. Výška mesačného poplatku za vedenie úverového účtu
vo výške 99 SK, výška poplatku za poskytnutie úveru 3.750 SK, výška mesačnej splátky poistného
pri poistení nehnuteľnosti: 84 SK, výška mesačnej splátky poistného pri poistení úveru: 506 SK lehota
splatnosti úveru 20 rokov, Podľa týchto základných podmienok, objektom úveru, ako aj predmetom
zabezpečenia je nehnuteľnosť, a to rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXX, zapísanom na LV č. XXX,
v k.ú. C. D., G. C. E. a pozemok(ky): parc. č. XXX a parc. č. XXX/X, zapísané na LV č. XXX v k.ú. C.
D., Správa katastra Rožňava, ktoré sú vo vlastníctve dlžníkov.
14. Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 12.5.2008 žalobca ako záložný veriteľ
a žalovaní ako záložcovia zriadili záložné právo v prospech záložného veriteľa k nehnuteľnostiam -
rodinnýdomsúp.č.XXXnaparc.č.XXX,zapísanomnaLVč.XXX,vk.ú.C.D.,SprávakatastraRožňava
a pozemkom: parc. č. XXX a parc. č. 155/1, zapísaným na LV č. XXX v k.ú. C. D., Správa katastra
Rožňava, ktoré sú vo vlastníctve dlžníkov na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa zo zmluvy
o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky vo výške 1.000.000 SK pod č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX.
15. Žalobca Pokusom o zmier zo dňa 23.12.2016 oznámil žalovaným, že ku dňu vydania tohto pokusu,
neuhradili dlžnú pohľadávku banky z titulu hypotekárneho úveru poskytnutého na základe Zmluvy o
úvere a pohľadávka banky po lehote splatnosti je k tomuto dňu vo výške 1.626,48 eur. Vzhľadom k
tomu, vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej pohľadávky v lehote do 5 dní odo dňa doručenia tohtolistu s upozornením na možnosť požiadania o jednorazové splatenie celého zostatku úveru vrátane
príslušenstvapredpôvodnoulehotousplatnosti.Pokusozmierbolžalovanýmdoručenýdňa23.12.2016.
16. Následnou Výzvou na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 16.1.2017,
žalobca vyzval žalovaných na vrátenie celého zostatku úveru v lehote do 10 dní od doručenia tejto výzvy,
pričom pohľadávka banky vrátane príslušenstva z omeškania je vo výške 25.899,91 eur, z toho istina
je 24.682,06 eur. Žalovaní boli upozornení, že v prípade neuhradenia dlžnej pohľadávky v uvedenej
lehote bude žalobca nútený pristúpiť k jej ďalšiemu vymáhaniu - k realizácii záložného práva na predmet
zabezpečenia úveru. Výzva bola žalovaným doručená dňa 20.1.2017.
17. Z prehľadu predpisov splátok a pohybov na úvere vyplýva, že žalovaní na úver uhradili celkom sumu
26.450,29 eur, pričom poslednú úhradu vykonali dňa 24.6.2016.
18. V žiadosti o flexihypotéku zo dňa 25.4.2008 žalovaní uviedli, že bývajú na adrese E. XXX, C.
D., v rodinnom dome, ktorý je v ich vlastníctve sú ženatý/vydatá, plnia si vyživovaciu povinnosť voči
dvom deťom, sú zamestnaní na trvalý pracovný pomer od 3/2006 resp. žalovaná od 10/1993 ako
administratívny pracovník. Zároveň uviedli výšku svojho priemerného čistého mesačného príjmu 34.197
Sk resp. 10.037 Sk. Pôvodný žalovaný 1/ ako ďalší príjem uviedol sumu 11.751 Sk, čo preukázali
výpisom z účtu, potvrdením o príjme zo závislej činnosti a ročným zúčtovaním preddavkov na daň. Ako
výdavky uviedli spotrebný úver vo výške 70.000 Sk s mesačnou splátkou 2.265 Sk, hypotekárny úver vo
výške 259.044 Sk s mesačnou splátkou 2.587 Sk a kreditnú kartu so záväzkom 66.000 Sk s mesačnou
splátkou 2.904 Sk.
19. Z potvrdenia o čerpaní úveru vyplýva, že žalovaní čerpali úver dňa 14.5.2005 prevodom na účet
spolu v sume 1.000.000 Sk.
20. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
21. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
22. Podľa § 497 ods. 1 z. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
23. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona.
24. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania
neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak
záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania
najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
25. Podľa § 503 ods. 1, 2 a 3 ObZ záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité
peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok,
sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky
majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je
oprávnenývrátiťposkytnutépeňažnéprostriedkypreddobouurčenouvzmluve.Úrokyjepovinnýzaplatiť
len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
26. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/194 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
27. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospechzmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
28. Podľa § 52 odsek 3 a 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
29. Podľa § 53 ods. 1 - 3 a 5 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
30. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
31. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
32. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
33. Podľa § 100 ods. 2 OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
34. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
35. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
36. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
37. Podľa § 1 ods. 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
podpisu zmluvy (ďalej len zákon č. 258/2001 Z.z.), zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru
do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na
rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom,
súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.
38. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení, súd považuje za
nepochybné, že žalobca uzavrel so žalovanými zmluvu o úvere, ktorá je ako typ zmluvy upravená v
Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Základné práva a povinnosti účastníkov
ako zmluvných strán sa preto spravujú ustanoveniami § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V
prejednávanej veci súd zároveň dospel k záveru, že nakoľko žalobca vystupoval pri podpise zmluvy
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ a žalovaní vystupovali ako
fyzické osoby, ktoré úverom zabezpečovali svoje potreby, teda ako spotrebitelia, je predmetná Zmluva
o hypotekárnom úvere svojím charakterom zároveň spotrebiteľskou zmluvou v zmysle citovanýchustanovení§52anasl.OZ,avšakniezmluvouospotrebiteľskomúverevzmyslecitovanéhoustanovenia
§ 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko zmluvou o úvere bol poskytnutý úver, ktorý
presahuje hodnotu 20.000 eur. Vo vzťahu k zmluve o úvere je potom nevyhnutné predmetný právny
vzťah medzi stranami sporu posudzovať podľa ustanovení OZ a jeho § 52 a nasl. To znamená, že
jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán nemôžu byť v rozpore s úpravou § 52 a nasl. OZ, avšak
nemožno mu poskytnúť ochranu podľa zákona č. 258/2001 Z.z.
39. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
40. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná dňa 18.4.2019, teda v čase účinnosti § 54a OZ, súd
ex offo ale aj z dôvodu námietky premlčania vznesenou žalovanou skúmal, či právo zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré si uplatňuje veriteľ v danom prípade nie je premlčané. Súd má za to, že nárok, ktorý si
uplatňuje veriteľ v danom prípade nie je premlčané. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňom
16.1.2017 a teda mohol tak urobiť len pre omeškanie splátky splatnej 25.12.2016, nakoľko splatnosť
splátok bola zmluvne dohodnutá vždy k 25. dňu v mesiaci. Všeobecná trojročná premlčacia doba pre
uplatnenie zosplatnenej časti úveru v danom prípade začala plynúť tri mesiace po dni nasledujúcom po
splatnosti splátky za mesiac december 2016, t.j. dňa 26.3.2017 a nakoľko k uplatneniu práva na súde
došlo dňa 18.4.2019 nedošlo k premlčaniu nároku, ktorý si žalobca uplatnil pred súdom v tomto konaní.
41. V konaní nebolo sporné, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 12.5.2008 Zmluvu o úvere. Spornou
nebola ani výška úveru a uhradená čiastka žalovanou. Z vykonaného dokazovania mal súd za
preukázané, že žaloba žalobcu čo do zaplatenia predmetnej sumy na zostatku istiny vo výške 24.682,06
eur, zmluvného úroku vo výške 1.071,45 eur, úroku z omeškania vo výške 8 % p.a. zo sumy
24.682,06 eur od 31.1.2017 do zaplatenia je dôvodná, pretože na základe zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru uzatvorenej dňa 12.5.2008 poskytol žalobca žalovaným hypotekárny úver vo
výške 1.000.000 Sk s dohodnutou výškou celkových nákladov 1.794.367.52 Sk, ktorý úver sa žalovaní
zaviazali splácať v mesačných splátkach v počte 240 po 7.362 Sk, ktorú povinnosť si žalovaní riadne
neplnili a dohodnuté mesačné anuitné splátky riadne a včas žalobcovi riadne neuhrádzali. Na základe
výzvy na predčasné splatenie zostatku úveru zo dňa 16.1.2017 žalobca vyzval žalovaných na predčasné
splatenie zostatku úveru s príslušenstvom v celkovej výške 25.899,91 eur, z toho na istine 24.682,06 eur,
z ktorej sumy žalovaní nič neuhradili. Žalovaná namietala neplatnosť zmluvy, nakoľko tá je v rozpore s
dobrými mravmi a sú v nej uvedené neprijateľné zmluvné podmienky. Súd v tomto prípade konštatuje, že
zmluva o úvere obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom, nevzhliadol žiaden dôvod,
ktorý by zakladal neplatnosť zmluvy ako celku. Rovnako tak tu nemožno aplikovať ustanovenia § 39a
OZ, nakoľko toto ustanovenie v čase urobenia právneho úkonu nebolo súčasťou OZ. K výške odplaty
( úrok 6,34 %, RPMN 6,76 %) je nutné uviesť, že táto bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi (§
53 ods. 6 OZ v spojení s § 1 ods. 4 a § 1 a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 871/1995 Z.z.). V zmluve si
žalobca a žalovaná dohodli úrok vo výške 6,34 % ročne. Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola
priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam
v mesiaci máj 2008 pri úveroch nad 5 rokov na úrovni 8,54 % ročne. Dohodnutá výška úrokov 6,34
% ročne uvedená v zmluve je o viac ako 2 % nižšia než priemerná úroková miera obchodných bánk
pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci máj 2008. V tomto prípade teda
súd nevzhliadol rozpor s dobrými mravmi resp. právnymi predpismi a odplatu žalobcu považuje za
primeranú. Súd tiež konštatuje, že zo strany žalobcu boli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru, nakoľko žalovaná sa dostala s jeho úhradou do omeškania. Boli dodržané podmienky
podľa § 53 ods. 9 OZ (upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto
práva). Výzva pred zosplatnením rovnako tak oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru boli
žalovanej riadne doručené. Súd má preto za to, že k zosplatneniu úveru zo strany žalobcu došlo platne.
K namietaným ustanoveniam zmluvy o úvere, ktoré žalovaná považuje za neprijateľné podmienky, súd
uvádza, že všetky tieto ustanovenia zmluvy sú uvedené v zmluve vyjadrené určito jasne a zrozumiteľne,žalovaná mala možnosť sa s nimi oboznámiť, čo vyjadrila aj svojim podpisom pri uzavretí zmluvy
a podľa súdu nezakladajú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa,
teda žalovanej, hoci je evidentné, že neboli dojednané individuálne, nakoľko sú súčasťou predtlače
zmluvy a žalovaní ako spotrebitelia nemali možnosť ich zmeniť. K jednotlivým žalovanou namietaným
neprijateľným zmluvným podmienkam súd uvádza, že v čase podpisu zmluvy nebola právom regulovaná
veľkosť písma spotrebiteľských zmlúv. Povinnosť použitia určitej minimálnej veľkosti písma v zmluvných
dokumentochsúvisiacichsospotrebiteľskouzmluvoubolavprávnomporiadkuzakotvenáažod1.1.2015
(ustanovenie § 53c OZ v spojení s Nariadením vlády SR č. 141/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
OZ; v zmysle uvedených ustanovení musí byť minimálna veľkosť písma v súvisiacej dokumentácii
pri spotrebiteľských zmluvách najmenej 1,9 mm), pričom pred týmto dátumom predmetná otázka
nebola žiadnym spôsobom upravená. Otázka veľkosti písma v spotrebiteľskej zmluve nie je z tohto
hľadiskapodstatná.Námietkužalovanej,žeObchodnépodmienkyniesúpodpísanéžalovanými,súdtiež
považuje za nedôvodnú nakoľko Obchodné podmienky sú súčasťou zmluvy ako jej príloha. Zo zmluvy
tiež vyplýva, že žalovaní mali možnosť sa oboznámiť s ustanoveniami zmluvy a všetkými jej prílohami.
Pri podpisoch zmluvných strán sú jasne označené prílohy zmluvy – Obchodné podmienky a Základné
podmienky úveru. V prípade oprávnenia banky jednostranne meniť anuitnú splátku alebo splátku úroku
rovnako tak nejde o neprijateľnú netransparentnú zmluvnú podmienku, ktorá by predstavovala pre
dlžníka hrozbu. Banka je oprávnená pristúpiť k zmene úrokovej sadzby až po uplynutí fixovaného, v
prospech klienta garantovaného obdobia, a len v prípade, že tomu bude zodpovedať, resp. že táto
zmena bude opodstatnená vývojom na finančnom trhu, na ktorý žiadny z účastníkov zmluvy nemá
vplyv, v zmluve bola dohodnutá fixácia úrokovej sadzby na obdobie 5 rokov. V nadväznosti na takúto
objektívnu zmenu tak môže dôjsť rovnako k zvýšeniu, ako aj k zníženiu úrokovej sadzby, a tým aj výšky
anuitnej splátky. Ak mali žalovaní záujem na nemennosti úrokovej sadzby počas dlhšieho obdobia, nič im
nebránilo zvoliť si dlhšiu fixáciu úrokovej sadzby. Možnosť úpravy poplatkov takisto nemožno vyhodnotiť
ako hrubo nevyváženú, či smerujúcu k výhradnému presadeniu vlastných ekonomických záujmov
žalobcu. § 53 ods. 4 písm. i) OZ umožňuje dodávateľovi zmeniť zmluvné podmienky v spotrebiteľskej
zmluve, avšak len z dôvodov, ktoré sú medzi účastníkmi zmluvy dohodnuté. Žalobca je oprávnený v
zmysle zmluvy pristúpiť k zmene poplatkov, avšak len v prípade, že tomu bude zodpovedať, resp. že
táto zmena bude opodstatnená zvýšenými nákladmi. Nedôvodnú tiež súd vyhodnotil námietku žalovanej
týkajúcej sa platenia poplatkov. Povinnosť dlžníka platiť poplatky, t. j. aj poplatky za upomienky, bola
uvedená priamo v zmluve o úvere, a to určito, jasne a zrozumiteľne, odlíšená samostatným článkom
12 zmluvy o úvere a tiež samostatným názvom. Žalovaná pri vyhodnocovaní ponuky úveru mohla a
mala túto okolnosť zvážiť a vykonať jednoduchú kalkuláciu nákladov úveru, porovnať ich s konkurenciou
a slobodne sa rozhodnúť, či úver s takýmito vlastnosťami a s takýmito celkovými nákladmi je pre ňu
najvýhodnejší a či sa preň rozhodne. Rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s povinnosťou
žalobcu ako banky vyplývajúcou z ustanovenia § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v
znení platnom v deň uzavretia zmluvy, t.j. 12.5.2008 predložiť klientovi v zmluve neodvolateľný návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Žalovaní si mohli vymieniť v rámci kontraktačného procesu jej úplné
odstránenie zo zmluvy a mohli ju odmietnuť bez toho, aby museli odmietnuť zmluvu ako celok. Na tomto
mieste sa súd plne stotožňuje s názorom žalobcu, že žalovaní rozhodcovskú doložku nenamietali ani
pri uzavretí zmluvy, ani následne počas celého jej trvania, t.j. cez 11 rokov existencie rozhodcovskej
doložky žalovaným vôbec neprekážala, žiadnym spôsobom žalovaní nevyjadrili svoj nesúhlas s jej
dojednaním. Žalobca ju navyše v tomto prípade nevyužil a svojich nárokov sa domáha na všeobecnom
súde. K námietke žalovanej posudzovania zmluvného vzťahu podľa Obchodného zákonníka sa súd už
vysporiadal vyššie. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zakotvená priamo v texte zmluvy. Nevyplýva, že
by bola individuálne dojednaná avšak ide o legálny zabezpečovací inštitút podľa § 551 OZ. Dohoda o
zrážkach zo mzdy je v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, je jasne uvedená v texte zmluvy,
pričom zabezpečenie záväzku spotrebiteľa formou dohody o zrážkach zo mzdy v čase uzavretia zmluvy
Občiansky zákonník ani iné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa nezakazovali. V zmluve dlžník
tiež vyhlásil, že bol informovaný o výške úrokovej sadzby a o výške poplatkov a tiež, že mal možnosť
sa oboznámiť s ustanoveniami zmluvy o úvere a jej príloh, porozumel im a súhlasí s ich obsahom. Je
veľmi nepravdepodobné, že žalovaní nevedeli, v akej výške si úver berú, aká je jeho splatnosť, aká je
úroková sadzba a aké sú ďalšie zmluvné podmienky, tento úver aj splácali a až s odstupom niekoľkých
rokov trvania zmluvného vzťahu, kedy prestali úver riadne splácať si uvedomili, že nemajú vedomosť o
zmluvných ustanoveniach. Pokiaľ ide o vyhlásenia o možnosti oboznámiť sa s ustanoveniami zmluvy,
o porozumení týmto ustanoveniam a súhlase s ich obsahom, rovnaké alebo obdobné ustanovenia
bývajú štandardnou súčasťou všetkých zmlúv a predmetnou formuláciou zmluvné strany potvrdzujú, žeskutočne došlo k uzavretiu zmluvy, že tejto rozumejú a že jej obsah zodpovedá ich vôli. Takéto zmluvné
ustanovenia nemožno v zmysle aj ustálenej judikatúry považovať za neprijateľné zmluvné podmienky.
K namietanej neprijateľnosti zmluvnej podmienky týkajúcej sa dojednania poistenia súd uvádza, že
z ustanovení zmluvy o úvere poistenie úveru nebolo podmienkou poskytnutia úveru, o poistenie žiadali
žalovaní už v samotnej žiadosti o úver. K uvedeniu celkových nákladov dlžníka súd uvádza, že toto
nepatrí k povinným náležitostiam zmluvy o úvere podľa § 497 ObZ a preto aj prípadne nesprávne
uvedená výška nezakladá dôvod neplatnosti zmluvy o úvere ako celku a nemožno ju považovať ani
za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Aj v prípade, že by súd vyhodnotil niektorú zmluvnú podmienku
za neprijateľnú, toto nezakladá dôvod na určenie neplatnosti celej zmluvy, resp. určenia zmluvy ako
bezúročnej.
42. Žalobca sa popri istine domáhal aj priznania úrokov z omeškania, ktoré tvoria príslušenstvo
pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ).
43. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
44.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
45. Výška úroku je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia
Vlády SR č. 87/1995). Na základe uvedeného vyplýva, že výška úroku z omeškania musí byť priznaná
v súlade s právnou úpravou účinnou v čase vzniku nároku. Z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi úrok
z omeškania vo výške 8 % odo dňa 31.1.2017 (právny vzťah vzniknutý do 31.1.2013) tak, ako je uvedené
v prvom výroku tohto rozsudku.
46. Podlˇa § 251 CSP, trovy konania su´ vsˇetky preuka´zane´, odo^vodnene´ a u´cˇelne vynalozˇene´
vy´davky, ktore´ vzniknu´ v konani´ v su´vislosti s uplatnˇovani´m alebo bra´neni´m pra´va.
47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
49.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
50. Podlˇa § 257 CSP, vy´nimocˇne su´d neprizna´ na´hradu trov konania, ak existuju´ do^vody hodne
´ osobitne´ho zretelˇa.
51. Podlˇa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
52. Podlˇa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
53. Súd rozhodol podľa § 262 CSP o trovách konania tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
o konania v rozsahu 100 %. Žalobca bol v konaní celkom úspešný, preto má oproti žalovanej nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom súd v predmetnej veci nevzhliadol a strany ani netvrdili
žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, na základe ktorých by sporovým stranám
nepriznal nárok na náhradu trov konania.
54. O výške trov konania sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia,
ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Rožňava písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, CSP).V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.