Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 24, 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16C/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325201038
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Černáková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4325201038.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

16C/19/2025

OkresnýsúdLevice,sudkyňouMgr.MáriouČernákovou,vsporežalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,trvale
bytom C. XXX, XXX XX D., zastúpeného JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s r. o.,
so sídlom Zelinárska 8, 821 08 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 45 941 815, proti žalovaným:
1/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. G. H. XXX/XX, XXX XX I., 2/ J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom

L. C. XXXX/X, XXX XX I., obaja zastúpení JUDr. Radovan Hrabovecký – advocati s. r. o., so sídlom
Budyšínska 3A, 831 03 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 36 859 991, o určenie neplatnosti
právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že Kúpna zmluva zo dňa 16.11.2023, uzavretá medzi žalovanou 1/ ako predávajúcou
a žalovaným 2/ ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckych podielov o veľkosti 1/2
k celku na nehnuteľnostiach pôvodne evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, vedeného pre katastrálne
územie H. A., obec A., G. I., ako parcely reg. „E“, a to parc. č. XXX/X – trvalý trávnatý porast o výmere

328 m2, parc. č. XXXX/X – orná pôda o výmere 1659 m2, parc. č. XXXX/X – orná pôda o výmere 1484
m2, parc. č. XXXX/X – orná pôda o výmere 2192 m2, (v súčasnosti evidované na liste vlastníctva č.
XXXX, vedeného pre katastrálne územie H. A., obec A., G. I.), na základe ktorej bol povolený vklad
vlastníckeho práva rozhodnutím Okresného úradu Levice, katastrálny odbor, číslo vkladu: V 5356/2023
zo dňa 08.12.2023, je neplatná.

II. Súd určuje, že Kúpna zmluva zo dňa 01.12.2023, uzavretá medzi žalovanou 1/ ako predávajúcou
a žalovaným 2/ ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckych podielov o veľkosti 1/2

k celku na nehnuteľnostiach pôvodne evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, vedeného pre katastrálne
územie H. A., obec A., G. I., ako parcely reg. „E“, a to parc. č. XXX/X – trvalý trávnatý porast o výmere
815 m2, parc. č. XXX/X – trvalý trávnatý porast o výmere 1027 m2, (v súčasnosti evidované na liste
vlastníctva č. XXXX, vedeného pre katastrálne územie H. A., obec A., okres I.), na základe ktorej
bol povolený vklad vlastníckeho práva rozhodnutím Okresného úradu Levice, katastrálny odbor, číslo
vkladu: V 5641/2023 zo dňa 20.12.2023, je neplatná.

III. Súd určuje, že Kúpna zmluva zo dňa 17.06.2024, uzavretá medzi žalovanou 1/ ako predávajúcou
a žalovaným 2/ ako kupujúcim, v časti, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckych podielov
o veľkosti 1/2 k celku na nehnuteľnostiach evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, vedeného pre
katastrálne územie H. A., obec A., okres I., ako parcely reg. „E“, a to parc. č. XXX – trvalý trávnatý porast
o výmere 827 m2, parc. č. XXX/X – orná pôda o výmere 4848 m2, parc. č. XXX/X – orná pôda o výmere
3870 m2, parc. č. XXX/X – orná pôda o výmere 1107 m2, parc. č. XXX – orná pôda o výmere 892 m2,
parc. č. XXX/X – orná pôda o výmere 1613 m2, parc. č. XXXX – orná pôda o výmere 2773 m2, parc. č.

XXXX – orná pôda o výmere 2518 m2, parc. č. XXXX/X – orná pôda o výmere 288 m2, parc. č. XXXX/
X – orná pôda o výmere 126 m2, parc. č. XXXX/X – trvalý trávnatý porast o výmere 611 m2, parc. č.XXXX/X – trvalý trávnatý porast o výmere 308 m2, parc. č. XXXX/X – trvalý trávnatý porast o výmere
542 m2, parc. č. XXXX/X – trvalý trávnatý porast o výmere 533 m2, na základe ktorej bol povolený vklad
vlastníckeho práva rozhodnutím Okresného úradu Levice, katastrálny odbor, číslo vkladu: V 2656/2024

zo dňa 04.07.2024, je neplatná.

IV. Žalobcovi sa voči žalovaným 1/ a 2/, priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.04.2025 domáhal určenia neplatnosti Kúpnej
zmluvy zo dňa 16.11.2023, Kúpnej zmluvy zo dňa 01.12.2023 a Kúpnej zmluvy zo dňa 17.06.2024,

ktorými žalovaná 1/ ako predávajúca previedla na žalovaného 2/ ako kupujúceho, spoluvlastnícke
podiely na nehnuteľnostiach, ktoré sú v súčasnosti zapísané na listoch vlastníctva vedených pre okres I.,
obec A., katastrálne územie H. A., a to na listoch vlastníctva č. XXXX, M. XXXX N. M. XXX, argumentujúc
porušením predkupného práva žalobcu. V žalobe žalobca dôvodil, že je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. H. A., obec A., okres I. o veľkosti

spoluvlastníckeho podielu 1/2, pričom žalovaná 1/ bola do 07.12.2023 podielovou spoluvlastníčkou
týchto nehnuteľností tiež, a to o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2. Žalovaná 1/ na základe Kúpnej
zmluvy zo dňa 16.11.2023, previedla svoj spoluvlastnícky podiel k týmto nehnuteľnostiam na žalovaného
2/. Žalobca tiež poznamenal, že nehnuteľnosti vedené pôvodne na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú.
H. A., Okresný úrad I. previedol na list vlastníctva č. XXXX pre k. ú. H. A.. Žalobca ďalej dôvodil, že

je aj podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. H.
A., obec A., okres I. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2, pričom žalovaná 1/ bola do 19.12.2023
podielovou spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností tiež, a to o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2.
Žalovaná 1/ na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 01.12.2023, previedla svoj spoluvlastnícky podiel k týmto
nehnuteľnostiam na žalovaného 2/. Žalobca poznamenal, že nehnuteľnosti vedené pôvodne na liste

vlastníctva č. XXX pre k. ú. H. A., Okresný úrad I. previedol na list vlastníctva č. XXXX pre k. ú.
H. A.. Žalobca ďalej dôvodil, že je aj podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste
vlastníctva č. XXX pre k. ú. H. A., obec A., okres I. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2, pričom
žalovaná 1/ bola do 03.07.2024 podielovou spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností tiež, a to o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/2. Žalovaná 1/ na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 17.06.2024, previedla svoj

spoluvlastnícky podiel k týmto nehnuteľnostiam na žalovaného 2/. Žalobca ďalej v súvislosti s týmito
kúpnymi zmluvami argumentoval, že žalovaná 1/ porušila predkupné právo žalobcu, keď mu ako
podielovému spoluvlastníkovi nehnuteľností, neponúkla svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach
na predaj, ale tieto previedla priamo na tretiu osobu, a to žalovaného 2/. Poukázal na § 140 Občianskeho
zákonníka s tým, že porušenie predkupného práva podľa § 140 Občianskeho zákonníka, spôsobuje

relatívnu neplatnosť kúpnych zmlúv podľa § 40a Občianskeho zákonníka, pričom zmyslom a účelom
predkupného práva pri prevode spoluvlastníckeho podielu je, zabrániť prevodom podielu na tretie osoby,
avšak žalovaná 1/ previedla svoje podiely na nehnuteľnostiach na tretiu osobu bez toho, aby ich ponúkla
žalobcovi na predaj. Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu poukázal žalobca na § 137 písm.
c) CSP s tým, že vo všeobecnosti je určovacia žaloba prípustná v prípadoch, keď sa a) nemožno

domáhať priamo plnenia a b) ak právne postavenie žalobcu by bez takéhoto určenia bolo právne neisté.
Žalobca argumentoval, že sa nemôže domáhať vo veci plnenia na základe žaloby o plnenie, ďalej, že
rozsudok súdu, ktorým rozhodne o neplatnosti kúpnych zmlúv je listinou, na podklade ktorej príslušný
okresný úrad, katastrálny odbor, vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom a tým
dôjde k odstráneniu protiprávneho stavu a predíde sa možným ďalším sporom a tiež, že užitočnosť

výroku rozsudku súdu z pohľadu ochrany práv a oprávnených záujmov žalobcu, bude vo sfére žalobcu
zabezpečená tak, že ak žalovaná 1/ bude aj po rozhodnutí súdu o neplatnosti kúpnych zmlúv naďalej
chcieť previesť svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach, bude musieť tento ponúknuť žalobcovi
a žalobca bude môcť nadobudnúť spoluvlastnícky podiel po žalovanej 1/ namiesto toho, aby mu bolo
protiprávne nanútené spoluvlastníctvo nehnuteľností s neznámou treťou osobou. Žalobca poukázal

v súvislosti s dodržaním všeobecnej premlčacej doby ďalej na to, že žalobu podáva do 3 rokov odo dňa
uskutočnenia napádaných právnych úkonov. Poukázal ďalej na § 140, § 40a Občianskeho zákonníka, na
§ 34 ods. 2 Zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností argumentujúc, že za porušenie povinnosti
z predkupného práva, možno považovať najmä prípady, kedy voči ostatným spoluvlastníkom vôbec
nedošlo k urobeniu ponuky, pričom v takom prípade má oprávnený spoluvlastník právo dovolať sa tzv.

relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka. Dôvodil, že pod dovolanímsa relatívnej neplatnosti treba rozumieť úkon dotknutého oprávneného spoluvlastníka, z ktorého vyplýva
jeho vôľa spôsobiť absolútnu neplatnosť scudzovacieho právneho úkonu, ktorým došlo k porušeniu jeho
predkupného práva. Právne účinky dovolania sa neplatnosti prevodu nastávajú v okamihu, kedy prejav

vôle, ktorým sa dovoláva neplatnosti prevodu, dôjde prevodcovi aj nadobúdateľovi spoluvlastníckeho
podielu, hoci aj doručením žaloby. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti má za následok, že právny úkon,
ktorý sa dovtedy považoval za platný, sa s účinkami ex tunc stáva absolútne neplatným právnym
úkonom.

2. Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k žalobe uviedli, že aktívne legitimovaným na podanie žaloby
a uplatnenie práva na súdnu ochranu je spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené.
Argumentovali, že základným predpokladom na podanie žaloby spoluvlastníka, ktorého predkupné
právo bolo porušené, je preukázanie spoluvlastníckeho práva žalobcu k dotknutým nehnuteľnostiam.
Navrhli, aby žalobca preukázal platné nadobudnutie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
spôsobom, ktorým nedošlo k porušeniu predkupného práva ostatných vtedajších spoluvlastníkov,

najmä, ale nielen žalovanej 1/ a za týmto účelom navrhli, aby žalobca predložil súdu všetky ponuky
právneho predchodcu žalobcu na uplatnenie predkupného práva zaslané všetkým ostatným vtedajším
spoluvlastníkom nehnuteľností, najmä, ale nielen žalovanej 1/. Dôvodili, že posúdenie a ustálenie
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je základným zistením pre určenie, či je súd oprávnený resp. povinný
prejednať podanú žalobu meritórne vo veci samej, pričom v tejto súvislosti poukázali na uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 4Cdo/172/2017 zo dňa 26.03.2019, podľa ktorého
„... súd je povinný posúdiť zvlášť, či každý z týchto predpokladmi úspešnosti určovacej žaloby v
konaní je daný, pričom vo všeobecnosti posúdenie aktívnej vecnej legitimácie predchádza posúdeniu
danosti naliehavého právneho záujmu, pretože pokiaľ v konaní nie je daná aktívna vecná legitimácia
žalobcu, tento nemôže mať na požadovanom určení ani naliehavý právny záujem. Nedostatok vecnej

legitimácie a/alebo nedostatok naliehavého právneho záujmu je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby.“
Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu poukázali žalovaní na § 137 písm. c) CSP argumentujúc,
že zákonným predpokladom na dovolené a úspešné podanie určovacej žaloby podľa tohto ustanovenia,
je preukázanie naliehavého právneho záujmu, pričom v opačnom prípade je súd oprávnený žalobu
zamietnuť aj bez meritórneho prejednania veci samej. Žalovaní v tejto súvislosti ďalej argumentovali,

že tvrdenia žalobcu, ktorými preukazuje splnenie naliehavého právneho záujmu, sú prinajmenšom v
tomto štádiu súdneho konania predčasné, nakoľko žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu na
podanie žaloby, nemôže byť a nie je preukázaný ani jeho naliehavý právny záujem na určovacom
petite žaloby, pričom opäť poukázali na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.:
4Cdo/172/2017 zo dňa 26.03.2019. Žalovaní ďalej namietali, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a

nepreukázal rozhodujúce skutočnosti pre dosiahnutie úspechu v súdnom konaní, keď z podanej žaloby
nevyplýva, že žalobca mal záujem nadobudnúť spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach, ktoré boli
predmetom sporných kúpnych zmlúv, že mal záujem zamedziť žalovanému 2/ stať sa spoluvlastníkom
týchto nehnuteľností a teda súčasťou spoluvlastníckej štruktúry spoluvlastníkov nehnuteľností a ani
právne relevantné dôvody objektívnej povahy preukazujúce dôvodnosť zamedzenia vstupu žalovaného

2/ do spoluvlastníckej štruktúry spoluvlastníkov nehnuteľností.

3. Žalobca k vyjadreniu žalovaných vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii argumentoval, že v prípade
porušenia povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka má oprávnený spoluvlastník právo a) dovolať
sa tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka, b) domáhať sa

od nadobúdateľa, aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu podľa § 603 ods. 3 Občianskeho
zákonníka za rovnakých podmienok, za ktorých kúpil podiel od povinnej osoby alebo c) predkupné právo
si ponechať voči budúcemu nadobúdateľovi podielu. Žalobca dôvodil, že je podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností od 08.02.2021 na základe kúpnej zmluvy evidovanej v katastri nehnuteľností pod
V-201/2021. Kúpne zmluvy, ktorými žalovaný 2/ nadobudol sporné spoluvlastnícke podiely od žalovanej

1/, boli uzavreté v dňoch 16.11.2023, 01.12.2023 a 17.06.2024, z čoho vyplýva, že žalobca bol v čase
ich uzavretia podielovým spoluvlastníkom, ktorému v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka, prináležalo
predkupné právo k prevádzaným sporným spoluvlastníckym podielom, a ktorý ako oprávnený podielový
spoluvlastník, má právo domáhať sa relatívnej neplatnosti všetkých 3 kúpnych zmlúv podľa § 40a
Občianskeho zákonníka. Žalobca v tejto súvislosti poukázal ďalej na to, že je to on, kto je „dominus

litis“ a teda vymedzuje predmet sporu, pričom predmetom sporu je porušenie predkupného práva
žalobcu 3 kúpnymi zmluvami uzavretými medzi žalovanými ako relatívne neplatnými právnymi úkonmi
a žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby, preukazuje výpismi z listov vlastníctva, u
ktorých sa uplatňuje zásada materiálnej (§ 70 Katastrálneho zákona) a formálnej (§ 68 Katastrálnehozákona) publicity zápisov v katastri nehnuteľností. Podľa uvedených zápisov je žalobca podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností a svedčí mu preto právo namietať relatívnu neplatnosť kúpnych zmlúv.
Nie je preto povinnosťou žalobcu preukazovať svoju aktívnu vecnú legitimáciu aj inými dokladmi ako

sa toho domáha žalovaný 2/, navyše takými, ktorými ako nadobúdateľ spoluvlastníckych podielov ani
nedisponuje. Vo vzťahu k žalovanými tvrdenému neuneseniu dôkazného bremena žalobca uviedol, že
preukázal všetky rozhodné skutočnosti pre úspech v konaní, a síce, že a) v čase uzavretia napádaných
kúpnych zmlúv bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, b) žalovaní uzavreli kúpne zmluvy a c)
vklad vlastníckeho práva k sporným spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach podľa kúpnych

zmlúv, bol riadne povolený Okresným úradom Levice, katastrálny odbor. Práve naopak, sú to práve
žalovaní, ktorí sa vo svojich podaniach vyhli preukázaniu zásadnej otázky pre toto konanie, t. j., či
žalovaná 1/ pred uzavretím kúpnych zmlúv, riadne ponúkla svoje spoluvlastnícke podiely ostatným
podielovým spoluvlastníkom, pričom z vyjadrení oboch žalovaných je zrejmé, že tak neučinila, a preto sa
snažia svojimi podaniami odvrátiť pozornosť súdu od podstaty sporu. Vo vzťahu k námietke žalovaných,
že žalobca nemal záujem nadobudnúť spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, ktoré sú v súčasnosti

zapísané na listoch vlastníctva v prospech žalovaného 2/, uviedol, že táto sa nezakladá na pravde. Už
len zo skutočnosti, že žalobca žalobu podal vyplýva, že nesúhlasí s prevodmi. Ak by žalovaná 1/ riadne
ponúkla svoje spoluvlastnícke podiely žalobcovi za kúpne ceny, za aké ich previedla na žalovaného 2/,
bol by si uplatnil predkupné právo. Pretože tak neurobila, obrátil sa so svojím nárokom na súd, pričom
pre dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu postačuje, že sa tak udialo doručením žaloby

žalovaným.

4. Žalovaní vo svojom ďalšom vyjadrení uviedli, že vo svojom predchádzajúcom vyjadrení navrhli,
aby žalobca preukázal platné nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam spôsobom, ktorým
nedošlo k porušeniu predkupného práva ostatných vtedajších spoluvlastníkov, najmä žalovanej 1/ s tým,

že z obsahu vyjadrenia žalobcu je nepochybné, že žalobca tieto dôkazy nie je schopný a ochotný
predložiť, pričom podľa žalovaných je dôvodom skutočnosť, že pri nadobudnutí spoluvlastníckeho
práva žalobcu k nehnuteľnostiam, bolo porušené zákonné vecné predkupné právo žalovanej 1/. V
tejto súvislosti argumentovali, že žalovaná 1/ nie je objektívne schopná preukázať neexistenciu a
nepredloženie ponuky na možné uplatnenie jej predkupného práva a z uvedeného dôvodu navrhli

preukázanie existencie a predloženia ponuky na možné uplatnenie predkupného práva žalovanej 1/
právnym predchodcom žalobcu, pričom túto skutočnosť uvádzajú v záujme možného získania obrazu
o skutočnom dôvode podanej žaloby, pohnútkach a motíve žalobcu, ktoré majú šikanóznu povahu.
Zotrvali ďalej na tom, že z podanej žaloby ani vyjadrenia žalobcu, pri zohľadnení dôvodu podanej
žaloby a uplatneného práva žalobcu spôsobom a za podmienok uvedených v žalobe, nevyplýva a nie

je možné vyvodiť preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu na určovacom výroku žaloby.
Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu ohľadom odvrátenia pozornosti súdu od podstaty veci uviedli, že toto
tvrdenie žalobcu nie je vecne správne a uvedené preukazujú judikatúrou súdov, ktoré vyššie uvedené
skutočnosti posúdili ako právne relevantné a ich absenciu ako dôvod zamietnutia žaloby a uplatneného
nárokuzporušenéhopredkupnéhoprávažalobcu.PoukázalinauznesenieNajvyššiehosúduSlovenskej

republiky zo dňa 26.05.2010, sp. zn.: 2 Cdo 28/2009, podľa ktorého „V zmysle uvedenej konštantnej
judikatúry možno vyvodiť záver, že jediná situácia, v ktorej by žaloba na určenie neplatnosti mohla
mať úspech, je vtedy, keď by ostatní spoluvlastníci, ktorých predkupné právo bolo dotknuté, nemali
záujem nadobudnúť prevádzaný spoluvlastnícky podiel, a súčasne by mali za cieľ zabrániť tretej osobe
vo vstupe do spoluvlastníckeho vzťahu. V takomto prípade žalobcovia znášajú dôkazné bremeno

ohľadom preukázania naliehavého právneho záujmu pre určenie neplatnosti zmluvy, rovnako ako
dôkazné bremeno preukázania naliehavého právneho záujmu, z akého dôvodu chcú zabrániť novému
nadobúdateľovi získať spoluvlastnícky podiel. Pokiaľ oprávnení spoluvlastníci neponúknu alternatívne
riešenie, kto by mal na miesto povinného nastúpiť, nemožno s najväčšou pravdepodobnosťou vyhovieť
návrhu na rozhodnutie súdu určovacím výrokom. Nemožno totiž na povinnom spravodlivo požadovať,

aby v spoluvlastníckom vzťahu zotrval, ani nemožno vynucovať zdržanie sa prevodu spoluvlastníckeho
podielu z dôvodu zasahovania do jednej zo základných zložiek vlastníctva (spoluvlastníctva), a to práva
s vecou (podielom) nakladať. V ostatných prípadoch, keď zostávajúci spoluvlastníci budú mať o podiel
na veci záujem, nič nebráni tomu, aby sa domáhali na nadobúdateľovi prevodu tým, že priamo podajú
žalobu o nahradenie prejavu vôle, pričom otázka relatívnej neplatnosti bude v rámci súdneho konania

riešená ako predbežná otázka.“ Žalovaní argumentovali, že žalobca vo svojom vyjadrení uvádza, že
mal záujem nadobudnúť spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach od žalovanej 1/ za podmienok, za
ktorých ich previedla na žalovaného 2/, avšak toto vyjadrenie žalobcu je účelové a nepravdivé, nakoľko
je v rozpore s konaním a postupom žalobcu, ako aj s uplatneným právom žalobcu v súdnom konaní.Poukázali na právny názor uvedený v odôvodnení uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 28.10.2020, sp. zn.: 7 Cdo 251/2019, v ktorom najvyšší súd rozoberá právne možnosti ochrany
porušenéhopredkupnéhoprávaoprávnenéhosubjektuzpredkupnéhoprávastým,žezákonponecháva

oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, a prípadne ktoré z týchto riešení si zvolí. Žalovaní v tejto
súvislostiargumentovali,žezdôvodužalobcomtvrdenéhoporušeniajehopredkupnéhoprávasižalobca
podanou žalobou uplatnil právo domáhať sa relatívnej neplatnosti kúpnych zmlúv. Toto právo uplatnené
žalobcom podanou žalobou zodpovedá právu uvedenému pod písm. a) v uznesení Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, pričom po uplatnení tohto práva, nie je dotknutý spoluvlastník oprávnený

zmeniť výber uplatneného práva za iné právo. Pokiaľ mal žalobca skutočne záujem nadobudnúť
spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom napadnutých kúpnych zmlúv, bolo
možné a dôvodné uplatnenie práva žalobcu domáhať sa voči nadobúdateľovi, aby mu nadobudnuté
spoluvlastnícke podiely ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok. Nakoľko žalobca takto nekonal,
nesvedčí jeho konanie spočívajúce v podanej žalobe v jeho záujem nadobudnúť spoluvlastnícke podiely
na nehnuteľnostiach prevedených napadnutými kúpnymi zmluvami, ani v preukázanie a unesenie

dôkazného bremena na priznaní súdnej ochrany uplatnenému právu žalobcu. Práve naopak, podaná
žaloba svedčí v zjavné zneužitie práva žalobcu, ktoré podľa článku 5 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov, nepožíva právnu ochranu.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec prejednal v prítomnosti právnych zástupcov

strán sporu. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní pridržal svojich písomných podaní a nad
rámec v nich uvedeného, vo vzťahu k námietke žalovaných týkajúcej sa neplatnosti nadobudnutia
spoluvlastníckeho podielu žalobcu k sporným nehnuteľnostiam uviedol, že toto sa udialo v roku 2021
a teda ak by bol aj daný prevod neplatným právnym úkonom, uplynula už premlčacia doba. Vo vzťahu
k námietke nedostatku právneho záujmu žalobcu poukázal na uznesenie NS SR sp. zn.: 4Cdo/238/2022

publikované v zbierke NS SR pod č. 75, ktorého právna veta znie: „Žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy
v súvislosti s porušením predkupného práva je žalobou v zmysle § 137 písm. d) CSP.“ Žalobca v
takom prípade nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy.
Vo vzťahu k možnosti domáhania sa neplatnosti kúpnej zmluvy ďalej uviedol, že v zmysle ustálenej
judikatúry je vecou voľby žalobcu, ktorý z troch prípustných spôsobov nápravy si zvolí a v danom prípade

žalobca žaluje o neplatnosť kúpnych zmlúv, čo je aj zákonodarcom a súdnou praxou preferovaný spôsob
zjednania nápravy.

6. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní zotrval na svojich písomných vyjadreniach a
navrhol podanú žalobu zamietnuť. Argumentoval, že dôvodom je najmä neunesenie dôkazného

bremena žalobcu, nakoľko žalobca nepreukázal rozhodujúce skutočnosti a to, že žiaden z ostatných
spoluvlastníkov a teda samotný žalobca, nemal záujem na kúpe sporných spoluvlastníckych podielov,
ani dôvody, pre ktoré je žalobca oprávnený dôvodne namietať vstup žalovaného v 2/ rade do
spoluvlastníckej štruktúry dotknutých nehnuteľností. Poukázal na písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa
23.05.2015, v ktorom žalobca výslovne a nepochybne uviedol, že mal záujem stať sa vlastníkom

spoluvlastníckych podielov, ktoré boli predmetom žalobou napadnutých kúpnych zmlúv. Uvedená
skutočnosť jasne a zreteľne vylučuje splnenie jednej z podmienok pre podanie úspešnej žaloby.
Vzhľadom na vyjadrenia žalobcu ako aj podanú žalobu je zrejmé, že skutočným motívom a pohnútkou
žalobcu nie je domáhanie sa súdnej ochrany, ale podanie žaloby špekulatívnej až šikanóznej povahy,
nie je preto možné ani dôvodné poskytnúť súdnu ochranu takémuto zjavnému zneužitiu práva.

7. Právny zástupca žalobcu po predbežnom právnom posúdení veci vyjadril súhlas s predbežným
právnym názorom súdu a vo vzťahu k viackrát vznesenej námietke akéhosi šikanózneho postupu
uviedol, že žalobca je okrem iného samostatne hospodáriaci roľník, ktorý od roku 2015 vykonáva
poľnohospodársku výrobu v severnej časti okresu Levice. Za účelom výkonu svojej činnosti takto aj

nadobúda nehnuteľnosti, na ktorých vykonáva poľnohospodársku činnosť, prípadne za účelom, aby
ich mohol vymeniť v rámci vytvorenia ucelených pôdnych celkov v danom regióne. Takto žalobca
nadobudol aj spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam. Žalovaný 2/ nie je poľnohospodár,
podľa vedomostí žalobcu nevykonáva poľnohospodársku činnosť v danom regióne a vníma ho ako
finančného investora, ktorý chce nadobudnúť podiely na nehnuteľnostiach, kde hospodári žalobca.

Žalobca preto nemá záujem, aby bola takáto osoba podielovým spoluvlastníkom, a preto sa rozhodol
žalovať o neplatnosť kúpnych zmlúv. Je vecou podielového spoluvlastníka, ktorého predkupné právo
bolo porušené, ktorý zo zákonných spôsobov využije. Žalobca nechcel kontaktovať žalovaného 2/ za
účelom odpredaja sporných spoluvlastníckych podielov aj z dôvodu, že tento mu už neumožnil vstup naniektoré pozemky, ku ktorým nadobudol spoluvlastnícke právo a nereagoval ani na výzvu na umožnenie
tohto prístupu. Žalobca má preto záujem, aby boli obnovené pôvodné právne vzťahy.

8. Právny zástupca žalovaných po predbežnom právnom posúdení veci uviedol, že súd poukázal
na viaceré rozhodnutia NS SR, vyjadril sa k právnej kvalifikácii žaloby podľa § 137 CSP, vyjadril sa
k prípustnosti žaloby, k potrebe, resp. k nedôvodnosti preukázaného naliehavého právneho záujmu.
Dôvodil, že možno uniklo jeho pozornosti, ale nezaznamenal vyjadrenie súdu ku spornej skutočnosti,
a to ku skutočnostiam, ktoré podľa súdnej judikatúry je žalobca povinný preukázať pre úspech v

konaní. Vzhľadom na obsah predbežného právneho názoru sa preto len domnieva, že na základe tohto
predbežného právneho názoru súd vníma žalobu ako dôvodnú, ktorej je pripravený vyhovieť. Nie sú mu
však známe dôvody, resp. názor súdu o tom, ako sa vysporiadal s tvrdením žalovaných o tom, ktoré
právne relevantné skutočnosti je žalobca povinný preukázať pre účely úspechu v súdnom konaní. Nemá
vedomosť o tom, že by žalovaný 2/ zamedzil žalobcovi výkon jeho poľnohospodárskej činnosti alebo že
by mu zamedzil pri vstupe a užívaní sporných pozemkov. Skutočnosť, ktorá zo strán sporu vykonáva

alebo nevykonáva poľnohospodársku činnosť na dotknutých pozemkoch, nie je a nemôže byť relevantná
vo vzťahu k možnosti nadobudnutia spoluvlastníckych podielov na dotknutých pozemkoch. Dôvodom
je najmä právna úprava Zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskej pôdy. Tvrdenie žalobcu
o tom, že spoluvlastnícke právo žalovaného 2/ je rizikom alebo prekážkou výkonu poľnohospodárskej
činnosti žalobcu, nie je pravdivé a najmä nie je ničím preukázané.

9. Právny zástupca žalobcu titulom záverečnej reči uviedol, že na podanej žalobe trvá a navrhuje, aby
jej súd vyhovel.

10. Právny zástupca žalovaných titulom záverečnej reči uviedol, že podanú žalobu vníma ako

nedôvodnú a šikanóznu. Vo vzťahu k uzavretiu žalobou napadnutých kúpnych zmlúv medzi žalovanými
poukázal na skutočnosť, že tento zmluvný vzťah sprostredkoval pán O. O. B., bydliskom A. P. XXX,
ktorého navrhuje predvolať a vypočuť ako svedka ku skutočnosti, či žalovaná 1/ ponúkla na predaj svoje
spoluvlastnícke podiely žalobcovi v čase predtým, než došlo k uzavretiu žalobou napadnutých kúpnych
zmlúv. Tento návrh na vykonanie dôkazu označuje z dôvodu, že súd sa nestotožnil s právnym názorom

žalovaných, podľa ktorého je podaná žaloba nedôvodná. V prípade ak by sa súd s právnym názorom
žalovaných stotožnil, nebol dôvod na vykonávanie akéhokoľvek dokazovania. Uvádza túto skutočnosť z
toho dôvodu, že tento návrh na vykonanie dokazovania predvolaním a vypočutím svedka sa žalovaným
javil vzhľadom na ich právne posúdenie veci ako nadbytočný, ktorý nebolo potrebné a v podstate ani
dôvodné a možné vykonať.

11.Pooboznámenísasobsahomlistinnýchdôkazov,atonajmäžalobou,výpisomzLVč.XXXvedeného
pre kat. územie H. A. s dátumom vyhotovenia 01.04.2025, výpisom z LV č. XXXX pre kat. územie H. A. s
dátumom vyhotovenia 01.04.2025, výpisom z LV č. XXXX pre kat. územie H. A. s dátumom vyhotovenia
01.04.2025, rozhodnutím Okresného úradu Levice, katastrálny odbor č. vkladu V 2656/2024 zo dňa

04.07.2024, Kúpnou zmluvou zo dňa 17.06.2024, rozhodnutím Okresného úradu Levice, katastrálny
odbor č. vkladu V 5356/2023 zo dňa 08.12.2023, Kúpnou zmluvou zo dňa 16.11.2023, rozhodnutím
Okresného úradu Levice, katastrálny odbor č. vkladu V 5641/2023 zo dňa 20.12.2023, Kúpnou zmluvou
zo dňa 01.12.2023, vyjadrením žalovaných zo dňa 19.05.2025, vyjadrením žalobcu zo dňa 23.05.2025,
vyjadrením žalovaných zo dňa 18.06.2025, výpisom z LV č. XXX pre kat. územie H. A. s dátumom

vyhotovenia 22.09.2025, výpisom z LV č. XXXX vedeným pre kat. územie H. A. s dátumom vyhotovenia
22.09.2025, výpisom z LV č. XXXX vedeným pre kat. územie H. A. s dátumom vyhotovenia 22.09.2025,
súd ustálil nasledovný skutkový a právny stav:

12. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX, vedeného pre

katastrálne územie H. A., obec A., G. I., a to parciel reg. „E“, parc. č. XXX/X – trvalý trávnatý porast
o výmere 328 m2, parc. č. XXXX/X – orná pôda o výmere 1659 m2, parc. č. XXXX/X – orná pôda
o výmere 1484 m2, a parc. č. XXXX/X – orná pôda o výmere 2192 m2, o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1/2 k celku, ďalej podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX,
vedeného pre katastrálne územie H. A., obec A., G. I., a to parciel reg. „E“, parc. č. XXX/X – trvalý

trávnatý porast o výmere 815 m2 a parc. č. XXX/X – trvalý trávnatý porast o výmere 1027 m2, o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku a tiež podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností evidovaných na
LV č. XXX, vedeného pre katastrálne územie H. A., obec A., G. I., a to parciel reg. „E“, parc. č. XXX –
trvalý trávnatý porast o výmere 827 m2, parc. č. XXX/X – orná pôda o výmere 4848 m2, parc. č. XXX/X – orná pôda o výmere 3870 m2, parc. č. XXX/X – orná pôda o výmere 1107 m2, parc. č. XXX – orná
pôda o výmere 892 m2, parc. č. XXX/X – orná pôda o výmere 1613 m2, parc. č. XXXX – orná pôda o
výmere 2773 m2, parc. č. XXXX – orná pôda o výmere 2518 m2, parc. č. XXXX/X – orná pôda o výmere

288 m2, parc. č. XXXX/X – orná pôda o výmere 126 m2, parc. č. XXXX/X – trvalý trávnatý porast o
výmere 611 m2, parc. č. XXXX/X – trvalý trávnatý porast o výmere 308 m2, parc. č. XXXX/X – trvalý
trávnatý porast o výmere 542 m2, parc. č. XXXX/X – trvalý trávnatý porast o výmere 533 m2, o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu 1/2 k celku.

13. Žalovaná 1/ ako predávajúca, odpredala na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 16.11.2023 žalovanému
2/ ako kupujúcemu, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k celku na nehnuteľnostiach pôvodne
evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, vedeného pre katastrálne územie H. A., obec A., G. I., a to
ako parcely reg. „E“, parc. č. 874/2 – trvalý trávnatý porast o výmere 328 m2, parc. č. 1017/3 –
orná pôda o výmere 1659 m2, parc. č. 1017/4 – orná pôda o výmere 1484 m2, a parc. č. 1082/1 –
orná pôda o výmere 2192 m2, ktoré nehnuteľnosti sú v súčasnosti evidované na liste vlastníctva č.

XXXX, vedeného pre katastrálne územie H. A., obec A., G. I.. Vklad vlastníckeho práva bol povolený
rozhodnutím Okresného úradu Levice, katastrálny odbor, číslo vkladu: V 5356/2023 dňa 08.12.2023.

14. Žalovaná 1/ ako predávajúca, odpredala na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 01.12.2023 žalovanému
2/ ako kupujúcemu, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k celku na nehnuteľnostiach pôvodne

evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, vedeného pre katastrálne územie H. A., obec A., G. I., a to
ako parcely reg. „E“, parc. č. XXX/X – trvalý trávnatý porast o výmere 815 m2 a parc. č. XXX/X – trvalý
trávnatý porast o výmere 1027 m2, ktoré nehnuteľnosti sú v súčasnosti evidované na liste vlastníctva
č. XXXX, vedeného pre katastrálne územie H. A., obec A., G. I.. Vklad vlastníckeho práva bol povolený
rozhodnutím Okresného úradu Levice, katastrálny odbor, číslo vkladu: V 5641/2023 dňa 20.12.2023.

15. Žalovaná 1/ ako predávajúca, odpredala ďalej na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 17.06.2024
žalovanému 2/ ako kupujúcemu, okrem iného aj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 k celku
na nehnuteľnostiach evidovaných na liste vlastníctva č. XXX, vedeného pre katastrálne územie H. A.,
obec A., G. I., a to ako parcely reg. „E“, parc. č. XXX – trvalý trávnatý porast o výmere 827 m2, parc. č.

XXX/X – orná pôda o výmere 4848 m2, parc. č. XXX/X – orná pôda o výmere 3870 m2, parc. č. XXX/X
– orná pôda o výmere 1107 m2, parc. č. XXX – orná pôda o výmere 892 m2, parc. č. XXX/X – orná pôda
o výmere 1613 m2, parc. č. XXXX – orná pôda o výmere 2773 m2, parc. č. XXXX – orná pôda o výmere
2518 m2, parc. č. XXXX/X – orná pôda o výmere 288 m2, parc. č. XXXX/X – orná pôda o výmere 126
m2, parc. č. XXXX/X – trvalý trávnatý porast o výmere 611 m2, parc. č. XXXX/X – trvalý trávnatý porast

o výmere 308 m2, parc. č. XXXX/X – trvalý trávnatý porast o výmere 542 m2, parc. č. XXXX/X – trvalý
trávnatý porast o výmere 533 m2. Vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím Okresného úradu
I., katastrálny odbor, číslo vkladu: V 2656/2024 dňa 04.07.2024.

16. Žaloba s prílohami bola v zmysle doručeniek doručená žalovanej 1/ dňa 07.05.2025 a žalovanému

2/ dňa 14.05.2025.

17. Podľa § 137 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností
strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či

tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.

18. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, výkon práv a povinností vyplývajúcich

z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávaťten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,

neplatnosti dovolá.

21. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

22. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

23. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupnéprávo,ibažeideoprevodblízkejosobe(§116,117).Aksaspoluvlastnícinedohodnúovýkone

predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

24. Podľa § 605 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť,
musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po
ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých

podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.

25. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

26.Žalobcasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa02.04.2025domáhalurčenianeplatnostiKúpnej
zmluvy zo dňa 16.11.2023, Kúpnej zmluvy zo dňa 01.12.2023 a Kúpnej zmluvy zo dňa 17.06.2024,
ktorými žalovaná 1/ ako predávajúca previedla na žalovaného 2/ ako kupujúceho, spoluvlastnícke
podiely na nehnuteľnostiach, ktoré sú v súčasnosti zapísané na listoch vlastníctva vedených pre okres I.,
obec A., katastrálne územie H. A., a to na listoch vlastníctva č. XXXX, M. XXXX N. M. XXX, argumentujúc

porušením predkupného práva žalobcu.

27. Keďže v prejednávanej veci ide o určovaciu žalobu, súd sa v prvom rade zaoberal jej procesnou
prípustnosťou. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaných a pôvodnou argumentáciou žalobcu,
že v prejednávanej veci sa jedná o žalobu podľa § 137 písm. c) CSP a má za to, že sa v danom

prípade ide o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku a teda o určenie
právnej skutočnosti, ktoré určenie zákon pripúšťa, ak to vyplýva z osobitného predpisu. V tejto súvislosti
poukazuje súd na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 4Cdo/186/2022 zo dňa
28.02.2024 – ZSP 33/2024, z ktorého okrem iného vyplýva, že osobitným právnym predpisom, z ktorého
v prípade porušenia predkupného práva vyplýva oprávnenie spoluvlastníka domáhať sa žalobou určenia

neplatnosti kúpnej zmluvy (§ 137 písm. d) Civilného sporového poriadku), je v hmotnoprávnej rovine
§ 40a Občianskeho zákonníka v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka. (obdobne aj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 4Cdo/238/2022 zo 24.01.2024) Na základe uvedeného
tak súd konštatuje, že otázka prípustnosti určovacej žaloby je splnená a otázka existencie naliehavého
právneho záujmu je bez právneho významu.

28. Procesná obrana žalovaných spočívala v namietaní nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
súčasne sa dožadujúc, aby žalobca v konaní preukázal platné nadobudnutie vlastníckeho práva
k spoluvlastníckym podielom na sporných nehnuteľnostiach spôsobom, že nedošlo k porušeniu
predkupného práva vtedajších podielových spoluvlastníkov, okrem iných aj žalovanej 1/.

29. Podstata relatívnej neplatnosti právneho úkonu je založená na vyvrátiteľnej právnej domnienke
platnosti právneho úkonu. Relatívna neplatnosť právneho úkonu tak spočíva v tom, že právny úkon,
pri ktorom je daný dôvod relatívnej neplatnosti sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je takýmto
právnym úkonom dotknutý sa neplatnosti právneho úkonu dôvodne nedovolá. Ak sa oprávnený subjekt

neplatnosti právneho úkonu nedovolá, zostáva dotknutý právny úkon platný so všetkými právnymi
účinkami, ktoré z neho vyplývajú. Ak sa naopak oprávnený subjekt relatívnej neplatnosti s úspechom
dovolal, je právny úkon neplatný od svojho počiatku. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu je jednostranným právnym úkonom, z ktorého musí byť zrejmá vôľa dotknutej osoby dosiahnuťneplatnosť právneho úkonu. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa musí adresovať
všetkým účastníkom právneho úkonu, ak ten, kto sa relatívnej neplatnosti dovoláva, nie je účastníkom
tohto právneho úkonu. Právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nastávajú

dôjdením prejavu vôle všetkým subjektom relatívne neplatného právneho úkonu. Dovolávať sa relatívnej
neplatnosti právneho úkonu možno okrem iného aj žalobou, v tomto prípade je dovolanie sa relatívnej
neplatnosti perfektné až vo chvíli, kedy je žaloba doručená žalovaným a to bez ohľadu na to, či
tak urobí súd alebo sám žalobca. Judikatúra súdov Slovenskej republiky ďalej vyvodila, že právo
oprávneného subjektu dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej

trojročnej premlčacej dobe. Márne uplynutie trojročnej premlčacej doby má za následok, že sa nemožno
s úspechom dovolať relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ak bola vznesená námietka premlčania.
Právny úkon trpí aj naďalej vadou, avšak hľadí sa naň ako na platný právny úkon.

30. Ak teda mali žalovaní za to, že žalobca nadobudol spoluvlastnícke podiely na sporných
nehnuteľnostiach na základe relatívne neplatného právneho úkonu, ktorý dôvod neplatnosti spočíval

v porušení predkupného práva vtedajších podielových spoluvlastníkov vrátane porušenia predkupného
práva žalovanej 1/, bolo potom ich úlohou preukázať, že sa niektorý z dotknutých subjektov vo
všeobecnej premlčacej dobe tejto relatívnej neplatnosti aj dovolal. Nič z uvedeného však nebolo
v konaní tvrdené, nieto ešte preukázané. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní zamietol
návrh žalovaných na vykonanie dokazovania predložením ponuky právneho predchodcu žalobcu na

uplatnenie predkupného práva zaslané ostatným spoluvlastníkom, nakoľko tento dôkaz nie je podľa
názoru súdu spôsobilý vyvrátiť súdom prijatý záver o tom, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom
sporných nehnuteľností tak, ako to vyplýva z katastra nehnuteľností. Súd opäť zdôrazňuje, že ak mali
žalovaní za to, že žalobca nadobudol spoluvlastnícke podiely na sporných nehnuteľnostiach na základe
relatívne neplatného právneho úkonu, bolo ich úlohou preukázať, že sa niektorý z dotknutých subjektov

tejto relatívnej neplatnosti riadne a včas aj dovolal a nie prenášať dôkazné bremeno na žalobcu.
Vykonanie takéhoto dokazovania tak považoval súd neúčelné a v rozpore so zásadou hospodárnosti
konania, pričom právny zástupca žalobcu tiež potvrdil, že žalobca takýto dôkaz k dispozícii nemá a súd
už len pre doplnenie udáva, že uvedené dáva logiku, nakoľko toto prípadné ponukové konanie sa
žalobcu ani netýkalo. Na základe uvedeného tak súd konštatuje, že žalobca ako podielový spoluvlastník,

ktorý bol spornými právnymi úkonmi dotknutý podľa § 140 Občianskeho zákonníka na svojich právach,
je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby o určenie neplatnosti týchto právnych
úkonov.

31.Predkupnéprávokspoluvlastníckemupodielunaspoločnejnehnuteľnostimávecnoprávnycharakter

a vzniká priamo zo zákona spolu so vznikom podielového spoluvlastníctva. Predkupné právo obmedzuje
spoluvlastníka v nakladaní s jeho podielom v tom zmysle, že pokiaľ nejde o prevod blízkej osobe,
vzniká mu povinnosť prednostne ponúknuť podiel ostatným spoluvlastníkom. Podľa tretej vety § 605
Občianskeho zákonníka, musí ponuka urobená v rámci predkupného páva obsahovať oznámenie
všetkých podmienok, za ktorých navrhovateľ ponúka svoj podiel na kúpu, čo teda znamená, že

popri podstatných náležitostiach ako je predmet kúpy a cena veci, musí ponuka obsahovať aj ďalšie
podmienky či požiadavky, za ktorých má dôjsť k predaju, pričom v prípade nehnuteľností musí byť
takáto ponuka učinená písomne. V konaní však žalovaní ani netvrdili nieto ešte preukázali, že by si
žalovaná 1/ pred uzavretím sporných kúpnych zmlúv, splnila voči žalobcovi svoju zákonnú ponukovú
povinnosť a ponúkla žalobcovi na predaj svoje spoluvlastnícke podiely podľa § 605 Občianskeho

zákonníka písomnou formou. Až v záverečnej reči právny zástupca žalovaných navrhol za účelom
preukázania realizácie ponukového konania zo strany žalovanej 1/ voči žalobcovi, výsluch svedka O. O.
B., ktorý mal medzi žalovanými sporné zmluvy sprostredkovať s argumentáciou, že tento návrh označil z
dôvodu,žesúdsanestotožnilsprávnymnázoromžalovaných,žežalobajenedôvodná.Právnyzástupca
žalovaných ďalej dôvodil, že v prípade ak by sa súd s právnym názorom žalovaných stotožnil, nebol

by dôvod na vykonávanie akéhokoľvek dokazovania. Návrh na vykonanie dokazovania predvolaním a
vypočutím svedka sa žalovaným javil vzhľadom na ich právne posúdenie veci ako nadbytočný, ktorý
nebolo potrebné a v podstate ani dôvodné a možné vykonať. Súd sa však s touto argumentáciou
nemôže stotožniť. Otázka či vôbec a pokiaľ áno, za akých okolností bolo realizované ponukové konanie
žalovanou 1/ voči žalobcovi, bola v konaní rozhodujúca, a preto bolo povinnosťou žalovaných v záujme

úspešnej procesnej obrany a to aj s poukazom na poučenie o sudcovskej koncentrácii konania, tieto
rozhodujúce skutkové tvrdenia uvádzať už vo svojich vyjadreniach podľa § 167 CSP a za účelom ich
preukázania aj predložiť resp. označiť relevantné dôkazy. Žalovaní v konaní a ani ich právny zástupca
na pojednávaní však skutkové tvrdenia ohľadom realizácie ponukového konania neuvádzali, právnyzástupca žalovaných až v záverečnej reči navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedka a to za
účelom preukázania realizácie ponukového konania. Takto navrhnuté dokazovanie však nemožno v
s poukazom na § 153 CSP považovať za učinené včas, pretože je neželateľné, aby strana sporu

navrhovala dôkazy či uvádzala podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia až na pojednávaní, keď tak
mohla a mala urobiť v lehote podľa § 167 CSP. V tejto súvislosti ďalej súd dopĺňa, že dokazovaním
v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strany sporu tvrdili a nie zisťovať, čo strany netvrdili,
keďže dokazovanie neslúži strane sporu na to, aby prostredníctvom neho zistila, či existujú nejaké
skutočnosti v jeho prospech. Posúdiac však samotný navrhnutý dôkazný prostriedok súd konštatuje, že

výsluch svedka nepovažuje za dôkaz spôsobilý preukázať realizáciu ponukového konania žalovanou
1/ voči žalobcovi, nakoľko ako už súd uviedol, v prípade prevodu nehnuteľností musí byť ponukové
konanie realizované v zmysle § 605 Občianskeho zákonníka písomne. Zo všetkých vyššie uvedených
dôvodov, poukazujúc tak jednak na sudcovskú koncentráciu konania ako aj na neúčelnosť a v konečnom
dôsledku aj nehospodárnosť vykonania tohto dokazovania, tak súd tento návrh, uznesením vyhláseným
na pojednávaní zamietol. Na základe uvedeného tak nemožno konštatovať nič iné, než že predkupné

právo žalobcu bolo podľa § 140 Občianskeho zákonníka porušené, v dôsledku čoho sú všetky sporné
kúpne zmluvy relatívne neplatnými právnymi úkonmi, ktorej relatívnej neplatnosti sa žalobca účinne
dovolal podľa § 40a Občianskeho zákonníka, keď žaloba o určenie neplatnosti právnych úkonov, bola
žalovanej 1/ nepochybne doručená dňa 07.05.2025 a žalovanému 2/ dňa 14.05.2025.

32. Vo vzťahu k ďalšej námietke žalovaných, podľa ktorej zo žaloby nevyplýva, že žalobca mal
záujem nadobudnúť spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach, že mal záujem zamedziť
žalovanému 2/ stať sa spoluvlastníkom nehnuteľností, ani právne relevantné dôvody objektívnej
povahy preukazujúce dôvodnosť zamedzenia vstupu žalovaného 2/ do spoluvlastníckej štruktúry
spoluvlastníkov, súd opätovne uvádza, že právny názor vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn.: 2Cdo 28/2009 zo dňa 26.05.2010, na ktorý poukázali žalovaní, podľa
ktorého jediná situácia, v ktorej by žaloba na určenie neplatnosti mohla mať úspech je vtedy, keď by
ostatní spoluvlastníci, ktorých predkupné právo bolo dotknuté, nemali záujem nadobudnúť prevádzaný
spoluvlastnícky podiel, a súčasne by mali za cieľ zabrániť tretej osobe vo vstupe do spoluvlastníckeho
vzťahu s tým, že v takomto prípade žalobcovia znášajú dôkazné bremeno ohľadom preukázania

naliehavého právneho záujmu pre určenie neplatnosti zmluvy, rovnako ako dôkazné bremeno
preukázania naliehavého právneho záujmu, z akého dôvodu chcú zabrániť novému nadobúdateľovi
získať spoluvlastnícky podiel, bol prekovaný rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn.: 4Cdo/186/2022 zo dňa 28.02.2024 – ZSP 33/2024 a sp. zn.: 4Cdo/238/2022 zo 24.01.2024,
v zmysle ktorých žaloba o určenie relatívnej neplatnosti zmluvy je žalobou podľa § 137 písm. d)

zákona, pričom osobitným predpisom, z ktorého vyplýva oprávnenie domáhať sa relatívnej neplatnosti
kúpnej zmluvy je v hmotnoprávnej rovine § 40a v spojení s § 140 Občianskeho zákonníka. Oprávnený
spoluvlastník z predkupného práva má v prípade porušenia predkupného práva na výber z troch
prostriedkov ochrany práva a síce a) možnosť domáhať sa vyslovenia neplatnosti právneho úkonu,
tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu, b) možnosť domáhať sa od nadobúdateľa spoluvlastníckeho

podielu, aby mu tento spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu a to za rovnakých podmienok, pričom
pre prípad, že ak tak tretia osoba neurobí dobrovoľne, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať
sa na súde vydania rozhodnutia, ktorým by bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa a c) možnosť
naďalej si ponechať predkupné právo, ktoré začne pôsobiť voči novému nadobúdateľovi podielu, pričom
je výlučne vecou tohto dotknutého spoluvlastníka, či vôbec a pokiaľ áno, ktorý z nich si zvolí. Zákon

totiž nepreferuje žiaden z prostriedkov ochrany porušeného práva dotknutého subjektu a tiež neukladá
podmienky, za splnenia ktorých sa dotknutý subjekt môže domáhať konkrétneho prostriedku ochrany
svojho porušeného práva. Preukazovať tak naliehavý právny záujem žalobcu na určení relatívnej
neplatnosti sporných právnych úkonov, resp. to, prečo sa žalobca domáha ochrany svojho porušeného
práva práve určovacou žalobou a nie žalobou na plnenie, je tak právne irelevantné, keďže žalobca

len využil jednu z hmotným právom dovolených prostriedkov ochrany svojho práva, v danom prípade
postupom podľa § 137 písm. c) CSP v nadväznosti na § 40a a § 140 Občianskeho zákonníka, čo bude
mať za následok vznik opätovnej ponukovej povinnosti zo strany žalovanej 1/ voči žalobcovi pre prípad,
že žalovaná 1/ bude mať záujem svoje spoluvlastnícke podiely aj naďalej predať.

33. Žalobca ďalej v konaní podľa názoru súdu v rozpore s argumentáciou žalovaných, preukázal všetky
predpoklady pre úspešné uplatnenie svojho práva, keď preukázal, že je podielovým spoluvlastníkom
sporných nehnuteľností, a tiež, že žalovaná 1/ previedla svoje spoluvlastnícke podiely na sporných
nehnuteľnostiach na žalovaného 2/, za súčasného stavu, keď žalovaní v konaní nepreukázali,že žalovaná 1/ si pred uzavretím sporných kúpnych zmlúv, splnila voči žalobcovi svoju zákonnú
ponukovú povinnosť a písomne ponúkla žalobcovi na predaj svoje spoluvlastnícke podiely podľa §
605 Občianskeho zákonníka. Súd tiež dáva žalovaným do pozornosti v súvislosti s ich argumentáciou,

v zmysle ktorej tvrdenie žalobcu, že mal záujem nadobudnúť sporné spoluvlastnícke podiely je účelové
a nepravdivé, nakoľko je v rozpore s postupom žalobcu a ním uplatneným nárokom v konaní, súčasne
poukazujúc na žalobcom zvolený prostriedok ochrany porušeného práva spočívajúci v domáhaní
sa relatívnej neplatnosti právnych úkonov, pokračujúc v nadväznosti na argumentáciu ohľadom
nemožnosti oprávneného subjektu zmeniť výber uplatneného práva na iné právo a končiac tým, že

ak mal teda žalobca záujem nadobudnúť sporné spoluvlastnícke podiely, bolo možné a dôvodné sa
domáhať sa z jeho strany voči nadobúdateľovi predaja spoluvlastníckych podielov resp. nahradenia
prejavu vôle, že je pravdou, že v prípade účinného sa dovolania relatívnej neplatnosti zmluvy
o prevode spoluvlastníckeho podielu, sa už nemôže oprávnený spoluvlastník úspešne domáhať, aby
mu nadobúdateľ vec ponúkol na kúpu, pretože ju nadobúdateľ platne nenadobudol a teda oprávnený
subjekt za týchto okolností už nemôže zmeniť výber svojho uplatneného práva za iné právo. Zároveň

však žalovaní opomínajú a súd im tak opätovne pripomína, že ak súd vysloví právny úkon za relatívne
neplatný, otvára sa realizácia predkupného práva od prvej fázy, t. j. od ponuky až po jej akceptáciu či
neakceptáciu. Tohto konania sa pritom môžu zúčastniť všetci oprávnení spoluvlastníci bez ohľadu na
to, či podali žalobu o neplatnosť právneho úkonu na príslušnom súde alebo nie (rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 8 Cdo 208/2019 zo dňa 28.09.2021, R 5/2022).

34. Súd sa nestotožňuje ani s tvrdením žalovaných, že zo strany žalobcu ide o tzv. „šikanózny výkon
práva“, keď toto v konaní nebolo podľa názoru súdu ničím preukázané. § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníkazakotvujejednuzosvojichzákladnýchzásad,asíce,ževýkonprávapovinnostívyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov, musí byť v súlade s dobrými mravmi, pričom jeho zmyslom je zamedziť

takému výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom.

35. V rozhodnutí sp. zn.: 4Cdo/71/2018 Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil záver, že „V súlade
so súdnou praxou možno § 3 ods. 1 OZ aplikovať len vo výnimočných situáciách, kedy k výkonu
práva založeného zákonom dochádza z iných dôvodov, než je dosiahnutie hospodárskych cieľov či

uspokojenie iných potrieb, kedy hlavná alebo aspoň prevažujúca motivácia, je úmysel poškodiť či
znevýhodniť povinnú osobu (tzv. šikanózny výkon práva). Ustanovenie § 3 ods. 1 OZ patrí k právnym
normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, ktoré prenecháva súdu, aby na základe vlastnej
úvahy v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred
neobmedzeného okruhu okolností. Tento úsudok súdu musí byť však podložený skutkovými zisteniami

(vzťahujúcimi sa tak k žalovanému, ako aj k žalobcovi) a musí presvedčivo preukázať, že tieto zistenia
umožňujú v konkrétnom prípade záver, že výkon práva je v rozpore s dobrými mravmi“.

36. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn.: 3 Cdo 144/2010 zo dňa 30.03.2011
tiež uviedol, že „V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené ustanovenie umožňuje súdu posúdiť vec v
tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak
nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva. Aplikácia tohto ustanovenia umožňuje aj zásah do
výkonu už existujúceho práva vyplývajúceho z občianskoprávnych vzťahov, nemôže ale viesť ku vzniku,

zmene alebo zániku práv a povinností. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemá totiž
vlastnú priamu normotvornú platnosť – upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie iných ustanovení.“

37. Posúdiac okolnosti prejednávanej veci súd konštatuje, že v konaní nebolo nijako preukázané, že by
bolo cieľom žalobcu v konaní poškodiť žalovaných a že by zo strany žalobcu išlo vedením tohto súdneho

konania o dosiahnutie zásahu do subjektívnych práv žalovaných a to takej intenzity a vážnosti, ktorý je
v demokratickej spoločnosti neakceptovateľný. Žalobca v konaní vykonával len svoje subjektívne právo
a jeho výkon realizoval v súlade so zákonom, keď ako už súd uviedol, využil jednu z hmotným právom
dovolených prostriedkov ochrany svojho práva a to primerane a vzhľadom na hospodársky cieľ, ktorý sa
v konaní snažil dosiahnuť. Súd už len pre úplnosť dodáva, že princíp zákazu zneužitia práva zakotvený

v článku 5 Civilného sporového poriadku, sankcionuje len procesné úkony priečiace sa zákazu zneužitia
procesných práv a to v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.38. Zhrnúc a zvážiac všetky vyššie uvedené skutočnosti preto súd žalobe žalobcu vyhovel a určil, že
sporné kúpne zmluvy sú neplatné tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

39. Pre doplnenie súd ďalej dodáva, že pokiaľ ide o Kúpnu zmluvu zo dňa 17.06.2024, žalobca
sa predmetnou žalobou domáhal určenia relatívnej neplatnosti spornej kúpnej zmluvy v tej časti,
ktorou žalovaná 1/ previedla na žalovaného 2/ presne špecifikované spoluvlastnícke podiely na presne
špecifikovaných nehnuteľnostiach, avšak predmetom spornej kúpnej zmluvy boli aj iné nehnuteľnosti,
ktoré boli vo výlučnom vlastníctve žalovanej 1/. Žalobca sa teda podľa názoru súdu, posúdiac obsah

žalobného petitu, domáhal určenia neplatnosti časti spornej kúpnej zmluvy, hoci sám vo výroku
navrhovaného súdneho rozhodnutia toto slovom „v časti“ nevyjadril. Vzhľadom na skutočnosť, keď
predmetom spornej kúpnej zmluvy bol aj prevod ďalších nehnuteľností, považoval súd za účelom
určitosti výroku súdneho rozhodnutia za nevyhnutné zdôrazniť, že predmetný právny úkon je neplatný
v „časti“ a to s poukazom na § 41 Občianskeho zákonníka.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

42. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

43. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako strane

v konaní úspešnej v celom rozsahu, priznal voči žalovaným 1/ a 2/, nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa § 262 ods.
2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Levice.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie

napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).