Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 19, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/59/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118010411
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Ševčovič
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7118010411.3

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.FrantiškaŠevčovičaasudcovJUDr.
Stanislava Sojku, PhD. a JUDr. Jána Slovinského na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. novembra
2025 v trestnej veci obžalovaného A. B. C. a spol., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. c)
Tr.zák. a iné, o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa
25.3.2025 sp.zn. 6T/18/2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B. C. a prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom mestský súd uznal obžalovaných A. B. C., D. D. a E. F. za vinných z prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že:

B. C. dňa 21.08.2017 v čase okolo 16.07 hod. v G. H. I. H. F. J. G. pristúpil ku tam sa nachádzajúcej
kultúrnej pamiatke a to Pomníku - padlým v II. svetovej vojne, ktorý je zapísaný v registri Krajského
pamiatkového úradu v Košiciach, ako národná kultúrna pamiatka - Pomník pod číslom 1326 a za pomoci
skrutkovača, ktorý držal v ruke, z pomníka násilným spôsobom vypáčil, a takto odstránil tam na pomníku
nachádzajúci sa nezistený počet kusov symbolov kosáka a kladiva, súčasne D. D. dňa 21.08.2017 v
čase okolo 16.07 v G. H. I. H. F. J. G. pristúpil ku tam sa nachádzajúcej kultúrne pamiatke, a to Pomníku

- padlým v II. svetovej vojne, ktorý je zapísaný v registri Krajského pamiatkového úradu v Košiciach,
ako národná kultúrna pamiatka - Pomník pod číslom 1326, a za pomoci špachtle, ktorú držal v ruke, z
pomníka násilným spôsobom vypáčil a takto odstránil tam na pomníku nachádzajúci sa nezistený počet
kusov symbolov kosáka a kladiva a zároveň E. F. dňa 21.08.2017 v čase okolo 16.07 hod. v G. H. I. H.
F. J. G. pristúpil ku tam nachádzajúcej sa kultúrnej pamiatke a to Pomníku - padlým v II. svetovej vojne,
ktorý je zapísaný v registri Krajského pamiatkového úradu v Košiciach, ako národná kultúrna pamiatka

- Pomník pod číslom 1326, a za pomoci predmetu, ktorý držal v ruke z pomníka násilným spôsobom
vypáčil a takto odstránil tam na pomníku nachádzajúci sa nezistený počet kusov symbolov kosáka a
kladiva, pričom za účasti iných nestotožnených osôb bolo v uvedený deň celkovo z pamätníka násilným
spôsobom odstránených 24 kusov kosákov a kladiva, čím takto pre Správu mestskej zelene v Košiciach
bola spôsobená škoda vo výške 347.- Eur.

Za to súd uložil:

obžalovanému A. B. C.
Podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. a § 56 ods. 2, ods. 3 Tr. zák peňažný trest vo výmere 250 (dvestopäťdesiat)
eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,

ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 mesiac.obžalovanému E. F.
Podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. a § 56 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 220 (dvestodvadsať)
Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 mesiac.

obžalovanému D. D.
Podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. a § 56 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 200 (dvesto) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený
ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 mesiac.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú Správu mestskej zelene v Košiciach, IČO: 17078202, sídlom
Rastislavova 79, Košice s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku
zahlásil odvolanie obžalovaný A. B. C. a v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie prokurátor.

Obžalovaný A. B. C. prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnil odvolanie.
V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu

výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. c) Tr.zák. pozostáva z hanobenia kultúrnej pamiatky.

Kultúrnou pamiatkou sa rozumie hnuteľná alebo nehnuteľná vec pamiatkovej hodnoty, ktorá je z dôvodu
ochrany vyhlásená za kultúrnu pamiatku v zmysle zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového
fondu.

Kľúčovou právnou otázkou je, či preglejkové symboly kosáka a kladiva, ktoré boli obžalovaným
odstránené sú alebo nie sú súčasťou kultúrnej pamiatky.
Podľa§15ods.1,ods.2písm.a)pamiatkovéhozákonavyhlasujePamiatkovýúradSlovenskejrepubliky
hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec, ktorá má pamiatkovú hodnotu za kultúrnu pamiatku a podklady na
vyhlásenie veci za kultúrnu pamiatku vypracováva aj Krajský pamiatkový úrad. Zároveň podľa § 11

pamiatkového zákona je Krajský pamiatkový úrad v prvom stupni vecne príslušným správnym orgánom,
ktorý rozhoduje o právach a povinnostiach právnických osôb a fyzických osôb na úseku ochrany
pamiatkového fondu. Krajský pamiatkový úrad tiež vykonáva štátny pamiatkový dohľad nad stavom,
využívaním a zabezpečením ochrany pamiatkového fondu, usmerňuje činnosti právnických a fyzických
osôb pri záchrane, obnove a využívaní pamiatkového fondu, dohliada na dodržiavanie pamiatkového

zákona a prijíma opatrenia na odstránenie nedostatkov pri ochrane pamiatkového fondu.
Nositeľom ochrany pamiatkového fondu v Košiciach je teda Krajský pamiatkový úrad Košice. Z týchto
dôvodov je pre posúdenie, či symboly sú alebo nie sú súčasťou kultúrnej pamiatky rozhodujúce
stanovisko Krajského pamiatkového úradu Košice.

Z vyjadrenia Krajského pamiatkového úradu Košice zo dňa 31.8.2017 vyplýva, že symboly kosáka a
kladiva vytvorené z preglejky nie sú súčasťou pamiatkovej hodnoty národnej kultúrnej pamiatky, a preto
tieto symboly kosáka a kladiva nepožívajú ochranu podľa ustanovení pamiatkového zákona.

Krajský pamiatkový úrad Košice vo vyjadrení zo dňa 31.8.2017 uviedol: „[...] symboly: kosák a kladivo

– nie sú súčasťou pamiatkovej hodnoty národnej kultúrnej pamiatky, nakoľko tie autentické, osadené
na pamätníku v dobe jeho postavenia, sa dodnes nezachovali. Predmetné symboly vyrobené v tomto
prípade z preglejky a nalepované na miesta chýbajúcich, nepoužívajú ochranu podľa ustanovení
pamiatkového zákona. KPÚ na základe podania vlastníka, ktorým je Mesto Košice, vydal ku komplexnej
obnove a reštaurovaniu tejto NKP rozhodnutie o návrhu na reštaurovanie [...], a teda KPÚ má zato, že

vlastník v súlade s ustanoveniami pamiatkového zákona zabezpečuje základnú ochranu a pripravuje
obnovu a reštaurovanie NKP, ktoré sa budú vykonávať podľa odsúhlasených dokumentácií, na ktorých
spracovanie vlastník už vynaložil nemalé prostriedky. Tieto dokumentácie neobsahujú osadzovanie
preglejkových symbolov na teleso NKP.“

Z výsluchu svedkyne K. L. vyplýva, že táto vypovedala, že lepenkové symboly nie sú súčasťou
pamiatkovej ochrany a Krajský pamiatkový úrad Košice ich ani neevidoval a jasne sa vyjadrila, že
uvedené preglejkové symboly sa neobjavili ani v jednej z dokumentácií týkajúcich sa pamätníka ako
náhradné.Hanobenie kultúrnej pamiatky teda môže spočívať len v hrubom neúctivom fyzickom útoku na samotnú
kultúrnu pamiatku, na niečo čo je integrálnou súčasťou národnej kultúrnej pamiatky. Fyzický útok na

objekty, ktoré sa síce nachádzajú na národnej kultúrnej pamiatke, ale nie sú jej integrálnou súčasťou,
sú z ochrany tejto skutkovej podstaty trestného činu nepochybne vylúčené.

V opačnom prípade, ak by niekto svojvoľne na národnú kultúrnu pamiatku nalepil plagát, alebo pozvánku
a iná osoba by takýto plagát strhla, toto konanie by napĺňalo zákonné znaky trestného činu výtržníctva

podľa § 364 ods. 1 písm. c) Tr.zák. Takáto právna kvalifikácia by bola z pohľadu textu Trestného zákona,
ale aj elementárnej logiky úplne absurdná. Obžaloba sa snažila prekonať túto absurdnosť tým, že tieto
preglejkové náhrady majú rovnaké obrysy, ako pôvodné mosadzné, alebo bronzové symboly, ale ani
teória obrysov nesedí. Obžaloba v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní spomínala kríž umiestnený
na historickej pamiatke, kostole. Ale ak by niekto ukradol mosadzný, bronzový historický kríž a potom
by tam dieťa nalepilo v rovnakých obrysoch krepový papier v tvare kríža a kostolník idúc okolo by ho

strhol, domnieva sa, že by nenaplnil zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Má
za to, že teória obrysov nemá oporu v zákone.

Súd prvého stupňa sa priklonil k argumentácii Vojenského historického ústavu a Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky ohľadom symbolov kosáka a kladiva.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky vo vyjadrení zo dňa 17.1.2017 uviedlo, že „Dôležité z pohľadu
Ministerstva vnútra je udržiavať vojnový hrob a jeho okolie v poznateľnom stave so všetkými jeho
súčasťami (písmo, symbolika, pochôdzne plochy a pod.) [...] Ministerstvo vnútra je príslušné konať
vo veciach, ktoré sa týkajú zásahov do integrity vojnového hrobu. Práve v tejto súvislosti nahradenie

pôvodnej bronzovej symboliky na košickom pamätníku dočasnými náhradami nepovažuje Ministerstvo
vnútra za porušenie zákona“. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nezaujalo stanovisko, že
odstránenie preglejkových symbolov kosáka a kladiva predstavuje porušenie zákona, Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky len uviedlo, že nahradenie pôvodných symbolov dočasnými náhradami
nepovažuje za porušenie zákona. Preto z tohto vyjadrenia nemožno vyvodiť naplnenie zákonných

znakov skutkovej podstaty trestného činu výtržníctva.

Vojenský historický ústav vo svojom vyjadrení zo dňa 2.11.2017 uviedol, že pamätník je národnou
kultúrnou pamiatkou a v súlade s pamiatkovým zákonom komplexne podlieha ochrane a akákoľvek
zmena, úprava alebo zásah do jeho integrity musí byť v súlade s pamiatkovým zákonom.

Ochranu pamiatkového fondu zabezpečuje v tomto prípade Krajský pamiatkový úrad Košice, a
ten nezaznamenal žiadnu zmenu, úpravu alebo zásah na pamätníku, ktorá by bola v rozpore s
pamiatkovým zákonom, pretože preglejkové symboly nalepené na miesta chýbajúcich, nepoužívajú
ochranu podľa pamiatkového zákona. Naviac, v závere vyjadrenia Vojenský historický ústav uviedol:

„Záverom si dovoľujeme poznamenať, že uvedené stanovisko Vojenského historického ústavu je
odborným vojenskohistorickým zhodnotením danej Národnej kultúrnej pamiatky a nie je ho možné
priamo využiť pre právnu kvalifikáciu na účely trestného konania“. Dodal, že Vojenský historický ústav je
vedeckovýskumné, archívne a múzejné zariadenie Ministerstva obrany Slovenskej republiky pre oblasť
vojenskej histórie.

Podľa pamiatkového zákona nepatrí medzi orgány štátnej správy na ochranu pamiatkového fondu ani
Vojenský historický ústav ani Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Má za to, že vyjadrenia Vojenského historického ústavu a Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

dostatočným spôsobom nepreukazujú, že preglejkové symboly kosáka a kladiva sú súčasťou kultúrnej
pamiatky a že ich odstránením došlo k hanobeniu kultúrnej pamiatky. Domnieva sa, že vyjadrenia týchto
inštitúcií nie sú rozhodujúce pri posudzovaní či preglejkové symboly kosáka a kladiva sú alebo nie sú
súčasťou kultúrnej pamiatky.

Na základe týchto skutočností nie je dostatočne odôvodnený záver, že symboly kosáka a kladiva
sú súčasťou kultúrnej pamiatky, preto absentuje objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. c) Tr.zák. a skutok nie je trestným činom.Symboly, ktoré odstránil, nie sú súčasťou kultúrnej pamiatky a tak absentuje objektívna stránka
žalovaného trestného činu.

Ak by odvolací súd mal za to, v rozpore s tvrdením Krajského pamiatkového úradu Košice, ktorý
zabezpečuje ochranu pamiatkového fondu a dohliada na dodržiavanie pamiatkového zákona, že skutok
je trestným činom, má za to, že nie je naplnený materiálny znak závažnosti tohto deliktu, a to práve s
ohľadom na okolnosti trestného činu, pretože išlo o odstránenie preglejkových symbolov, ktoré netvorili
súčasť ani pamiatkovej hodnoty, ani samotnej kultúrnej pamiatky.

V právnom poriadku máme viaceré právne predpisy upravujúce problematiku komunizmu ako
zločineckého režimu, a to: zákon č. 219/2006 Z. z. o protikomunistickom odboji, zákon č. 553/2002 Z.
z. o pamäti národa, zákon č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, §
422 Trestného zákona trestajúci prejavy sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv
a slobôd, pričom v tejto súvislosti je potrebné poukázať na potrebu rozlišovania symbolov komunizmu

a symbolov Červenej armády.

Z výsluchu svedka M. vyplýva, že na Slovensku existujú pamätníky osloboditeľom aj bez kosákov,
pričom je nutné uviesť, že práve aj na cintoríne v Košiciach sa takýto pamätník nachádza. Zároveň
navrhovali vypočuť svedka E. M., ktorý bol v minulosti zamestnancom Ústavu pamäti národa, pričom sa

profesionálne venoval spoločenským pomerom na Slovensku v období od príchodu vojsk Sovietskeho
zväzu až po obdobie, v ktorom bol postavený pamätník, a obdobiu, ktoré po tom nasledovalo, pričom
v tejto súvislosti by sa vedel vyjadriť aj k predmetnému pamätníku, a to najmä k súvislosti, či tento
pamätník možno vnímať ako pamätník osloboditeľom. Tento dôkaz však súd považoval za nadbytočný,
s čím nemožno súhlasiť.

Tiež z predloženého stanoviska Vojenského historického ústavu v Prahe vyplýva, že v Českej republike
pri obdobných pamätníkov dochádza k rozlišovaniu symbolov Červenej armády (päťcípa hviezda) od
symbolov komunizmu (kosák a kladivo), ktoré v zmysle vyjadrenia tohto ústavu po roku 1968 majú rušiť
dôstojný a pietny charakter.

Čo sa týka výšky trestu, aj keby naozaj trestný čin spáchal, nepovažuje svoj trest za spravodlivý už kvôli
tomu, že dostal vyšší trest než ostatní dvaja údajní vinníci, pričom to súd odôvodnil aj tým, že sa vyjadril,
že strhol 3 symboly (myslí, že sa tak nevyjadril a žiada o presný prepis zo zvukového záznamu toho,
ako sa vyjadril), kým napr. Olejník sa vraj vyjadril, že niekoľko. A vari je 3 viac ako niekoľko? Kde berie

súd tú istotu, že ich poškodil viac?

J. logike, podobne aj slovenskému jazyku, rozumie dosť dobre na to, aby takúto absurdnú logiku
odmietol.

Rovnako by sa odvolal voči výške trestu aj keby práve on dostal nižší. Je to plne v súlade s tým, že ak
je vo veci zapletený Lorenz (ktorého komunistický a profašistický proruský kolaborant a klamár N. O.,
vzápätí po čine, o ktorý tu ide, nazval idiotom a nekultúrnym barbarom), trest musí byť väčší, kým tí,
ktorí rovnaký čin spáchali bez neho, vyviazli maximálne s priestupkom.

Prokurátor v písomných dôvodoch odvolania uviedol, že súd odôvodnil uloženie samostatného trestu u
obžalovaného tým, že zaplatením peňažného trestu v trestnej veci Okresného súdu Košice I pod sp.zn.
7T 35/2018 došlo k zahladeniu odsúdenia.

Ohľadne spoločného trestu je potrebné pripomenúť ust. § 41 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorého ak

súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu,
za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už
nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine o pokračovacom trestnom čine, celý výrok
o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti
skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane

nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj
o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byt' miernejší než trest uložený skorším
rozsudkom.Ustanovenie o spoločnom treste bolo do slovenskej právnej úpravy prakticky doslovne prebraté z
pôvodnej českej trestnoprávnej úpravy. Keďže išlo o opísanie českej právnej úprafile_0.jpg

file_1.wmf

vy spoločného trestu, bolo ustanovenie o spoločnom treste prevzaté aj so všetkými nedostatkami, ktoré
obsahovalapôvodnáčeskáprávnaúpravaspoločnéhotrestu.Jednýmztakýchtonedostatkovbolapráve
absencia výslovnej úpravy ako postupovať pri ukladaní spoločného trestu v prípade, ak zo spáchania

jedného čiastkového útoku pokračovacieho trestného činu file_2.jpg

file_3.wmf

bol už páchateľ právoplatne odsúdený, avšak - toto odsúdenie je už zahladené.

Vzhľadom k uvedenému Najvyšší súd ČR preklenul tento nedostatok právnej úpravy judikatúrou, keď v
rozhodnutí sp.zn. 6Tdo 691/2007 zo dňa 12.7.2007 (R 11/2008) skonštatoval, že:

Na rozdíl od souhrnného trestu je ukládání společného trestu za pokračování v trestném činu spojeno s
rozhodováním o vině pachatele celým posuzovaným pokračujícím trestným činem. Proto lze společný

trest uložit i v případě, když ohledně dřívějšího odsouzení, které se týká některých dílčích útoků tohoto
pokračujícího trestného činu, platí fikce, že se na pachatele hledí, jako by nebyl odsouzen (např. v
důsledku vykonání uloženého trestu). Touto fikcí totiž nezaniká skutečnost, že se pachatel dopustil
určitého činu (dílčího útoku pokračujícího trestného činu), takže postupem pri ukládaní společného trestu
je třeba vyslovit jeho vinu celým posuzovaným pokračujícím trestným činem a uložit mu společný trest

i za dílčí útoky, ohledně jejichž dřívějšího postihu platí fikce, že se na pachatele hledí, jako by nebyl
odsouzen.

file_4.jpg

file_5.wmf

file_6.jpg

file_7.wmf

file_8.jpg

file_9.wmf

file_10.jpg

file_11.wmf

file_12.jpg

file_13.wmfZ judikatúry Najvyššieho súdu ČR je zrejmé, že zahladenie odsúdenia nepovažuje za prekážku
ukladania- spoločného trestu, pričom výrokom o ukladaní spoločného trestu sa „otvorí“ aj výrok o
vine a treste zahladeného odsúdenia o čiastkovom útoku pokračovacieho trestného činu. Tieto závery

judikatúry sa premietli aj do nového českého Trestného zákona, v ktorom ust. § 45 ods. 3 vyslovene
stanovuje, že ustanovenie o spoločnom treste za pokračovanie v trestnom čine sa použije aj vtedy, ak
skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí akoby nebol odsúdený.

V rozhodnutí uvedenom nižšie reaguje Najvyšší súd SR na aplikačné problémy v súvislosti s ukladaním

spoločného trestu pri predchádzajúcom zahladení odsúdenia za čiastkový útok pokračovacieho
trestného činu iným spôsobom ako Najvyšší súd ČR, keď uvádza, že v takýchto prípadoch sa spoločný
trest nemá ukladať, ale páchateľovi sa má ukladať samostatný trest, t.j. bez toho, aby sa zrušoval výrok
o vine a treste aj v už zahladenom odsúdení.

V prípade obžalovaného nejde o ojedinelý skrat, ale o tendenčné konanie, preto peňažný trest vo výmere

250 eur neodradí páchateľa, ani iných potencionálnych v zmysle generálnej prevencie, od páchania
tohto typu trestnej činnosti. V súlade s názorom, že ten, kto ničí, nech aj zveľaďuje, tomuto uložiť trest
povinnej práce v trvaní 150 hodín a ako trest spoločný vo vzťahu ku trestnej veci Okresného súdu Košice
I pod sp.zn. 7T 35/2018.

Navrhol, aby odvolací súd vo veci zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa vo výroku o treste a v zmysle § 322 ods. 1 Tr. por. mu vrátil vec na ďalšie konanie a
rozhodnutie, alebo aby sám rozhodol tak, že tomuto uloží zákonný a primeraný trest v zmysle vyššie
uvedeného.

Na podklade takto podaných odvolaní odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné:

V predmetnej trestnej veci už Krajský súd v Košiciach rozhodoval na neverejnom zasadnutí konanom

dňa 10.11.2021 pod sp .zn. 4To/77/2021. Vtedy zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec
vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd pri preskúmavaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru,
že je nevyhnutné vysporiadať sa so zbiehajúcou sa trestnou vecou obžalovaného A. B. C. vedenou

Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 7T/35/2018, a prihliadnuť pritom na ustanovenia § 122 ods. 10
a 13 Tr. zák.

Po zrušení veci krajským súdom súd prvého stupňa, vzhľadom na nesúhlas obžalovaných so zmenou
samosudcu a s poukazom na §277a ods. 1 Tr. por., zopakoval dokazovanie, pričom ho aj v intenciách

odôvodnenia zrušujúceho uznesenia krajského súdu náležite doplnil.

Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania uznal obžalovaného A. B. C. za vinného pre prečin
výtržníctvapodľa§364ods.1písm.c)Tr.zák.vspolupáchateľstvepodľa§20Tr.zák.,atonaskutkovom
základe uvedenom vo výroku rozsudku.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil, jednotlivé dôkazy vyhodnotil jednotlivo aj vo
vzájomných súvislostiach a rozviedol úvahy, ktorými sa riadil pri ustálení skutkového stavu. Priklonil
sa k obžalobe, keď dospel k záveru, že aj dočasné náhrady symbolov predstavujú súčasť pamätníka,
minimálne do času ich nahradenia trvalými náhradami, ktoré budú následne taktiež súčasťou kultúrnej

pamiatky. K tomuto záveru dospel na základe vykonaného dokazovania. Z výpovede svedka G.
vyplynulo, že v správe podniku je okrem iného starať sa aj o pamätník a ich povinnosťou je pamätník
udržiavaťvpôvodnomstave,takžeakdôjdektomu,žesapoškodiasymbolytakautomatickypristupujúk
náprave a osadzujú repliky týchto symbolov. Za nesmierne dôležité považoval súd prvého stupňa správy
zVojenskéhohistorickéhoústavuBratislava,MinisterstvavnútraaMinisterstvakultúry.AjsvedkyňaL.vo

svojej výpovedi potvrdila, že symboly sa na čas stali súčasťou kultúrnej pamiatky. Súčasne obžalovaní
nepopierali úmysel odstrániť symboly z pamätníka a pri svojom konaní vôbec neprihliadali na materiál,
z ktorého boli zhotovené.Keďže rozhodnutie prvostupňového súdu a krajského súdu z hľadiska predmetu konania tvoria jeden
celok a s dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu sa krajský súd plne stotožnil, nie je potrebné tieto
dôvody znovu opakovať, ale krajský súd na ne len odkazuje.

Ustálený skutkový stav prvostupňový súd následne správne právne posúdil ako prečin výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., lebo spoločným konaním sa
dopustili na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti tým, že hanobili kultúrnu pamiatku.

K odvolaniu prokurátora, čo sa týka výroku o treste, krajský súd uvádza:

Prvostupňový súd odôvodnil uloženie trestu obžalovanému tým, že s prihliadnutím na zaplatenie
peňažného trestu v trestnej veci Okresného súdu Košice I, sp. zn. 7T 35/2018, došlo k zahladeniu
odsúdenia (viď. napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR 2 Tdo 58/2014), a preto prvostupňový súd u
obžalovaného C. ukladal trest ako trest samostatný.

Prokurátor namietal, že peňažný trest vo výmere 250 eur neodradí páchateľa, ani iných potencionálnych
v zmysle generálnej prevencie, od páchania tohto typu trestnej činnosti, pretože v prípade obžalovaného
nejde o ojedinelý skrat, ale o tendenčné konanie. Navrhol preto, aby odvolací súd vo veci zrušil
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a vrátil mu vec na ďalšie konanie a

rozhodnutie, alebo aby sám rozhodol tak, že uloží obžalovanému zákonný a primeraný trest.

Ukladanie sankcií je náročná činnosť súdu, zameraná na zistenie všetkých okolností, za ktorých došlo
ku spáchaniu trestného činu, objektívnych i subjektívnych príčin, predpokladov prevýchovy páchateľa a
najmä ochranu spoločnosti prostriedkami trestného práva. Aby uložený trest splnil očakávaný účel, musí

byť spravodlivý a ako taký ho musí pociťovať nielen páchateľ, ale aj spoločnosť. Jednou z podmienok
spravodlivosti trestu je jeho primeranosť k povahe, závažnosti trestného činu a osobe páchateľa a
neodvratnosť trestu.

Zárukou správneho ukladania trestov je dodržiavanie dvoch základných zásad zásady zákonnosti

trestania a zásady individualizácie trestu. Trestný zákon upravuje zásadu zákonnosti v § 34 ods. 2 Tr.
zák. Zásada individualizácie trestu má dve roviny - zákonnú a súdnu. Zákonu individualizáciu trestu
predstavuje trestná sadzba určená jednotlivo pre každý trestný čin v osobitnej časti Trestného zákona.
Súd musí pri ukladaní trestu vychádzať aj zo zásady individualizácie trestu v zmysle § 34 ods. 4 Tr.
zák., ktorá predstavuje súdnu individualizáciu trestu. Súd má v zmysle tohto ustanovenia pri určovaní

druhu trestu a jeho výmery prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy. Nie je totiž nevyhnutné, aby bol páchateľovi trestného činu v každom prípade uložený trest
odňatia slobody, ale ak to je podľa Trestného zákona možné, páchateľovi by mal byť uložený trest, ktorý
spĺňa kritéria individuálnej prevencie bez toho, aby páchateľ trestného činu musel skončiť vo výkone

trestu odňatia slobody.

Krajský súd nezistil pochybenia prvostupňového súdu ani pri určení druhu a výmery trestu uloženého
obžalovanému. Trest uložený prvostupňovým súdom zodpovedá hľadiskám uvedeným § 34 a nasl. Tr.
zák. Prvostupňový súd prihliadol aj na jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., pričom

priťažujúceokolnostizistenéneboli.Zodpisuregistratrestovvyplýva,žeobžalovanýboljedenkrátsúdne
trestaný, a to rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 7T/35/2018, pričom sa na neho hľadí akoby
nebol odsúdený.

Odvolací súd má za to, že peňažný trest uložený súdom prvého stupňa vo výmere 250 eur spolu

s náhradným trestom odňatia slobody v trvaní jedného mesiaca pre prípad úmyselného zmarenia
výkonu peňažného trestu zabezpečí prevýchovu obžalovaného, a to tak z hľadiska individuálnej, ako
aj generálnej prevencie. Uložený trest nemožno považovať za mierny, ale predstavuje vážny postih a
varovanie pre obžalovaného, keďže v prípade akéhokoľvek rozporu so zákonom by bol povinný vykonať
nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní jedného mesiaca.

To boli dôvody, pre ktoré o odvolaní prokurátora okresnej prokuratúry a obžalovaného krajský súd
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.