Rozsudok – Život a zdravie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 21, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 9T/54/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119013497
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Krivošík

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2119013497.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom, v trestnej veci

odsúdeného: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre, o preskúmanie rozhodnutia v dôsledku zmeny zákona
podľa§405aTrestnéhoporiadku,§405bTrestnéhoporiadkuan.,naverejnomzasadnutídňa21.11.2025
v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 405b ods. 1 Trestného poriadku súd r u š í v dôsledku zániku trestnosti prečinu krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024, ktorý bol predmetom konania
vedeného pred Okresným súdom Trnava sp. zn. 6T/49/2018, a ktorého trestnosť zanikla podľa § 84
Trestného zákona výrok o treste uložený odsúdenému: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trestným rozkazom

Okresného súdu Trnava zo dňa 26.02.2020, sp. zn. 9T/54/2019 v spojení s uznesením Okresného súdu
Trnava zo dňa 09.12.2024, sp. zn. 9T/54/2019, právoplatným dňa 15.04.2025 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave, zo dňa 15.04.2025,sp. zn. 3 Tos/62/2025 .

II. Podľa § 405b ods. 1 druhá veta Trestného poriadku sa za zostávajúci trestný čin, pri ktorom nezanikla
trestnosť činu podľa § 84 Trestného zákona, odsúdenému:

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., t. č. ÚVTOS Leopoldov

u k l a d á:

Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024 s použitím § 37 písm. m)
Trestnéhozákonavzneníúčinnomdo05.08.2024,§38ods.2,ods.4Trestnéhozákonavzneníúčinnom
do 05.08.2024, § 42 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024 a § 41 ods. 1 Trestného

zákona v znení účinnom do 05.08.2024 súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť)
mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona v znení účinnom do 05.08.2024 sa odsúdený na výkon
trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 05.08. 2024 sa zrušuje výrok o treste uložený

odsúdenému trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 04.01.2019, sp. zn. 6T/49/2018, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :1. Trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 6 T/49/2018, zo dňa 04. januára 2019, bol
odsúdený uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, tým,
že si prisvojil cudziu vec, spôsobil škodu vo výške 13,59 eur a skutku sa dopustil napriek tomu, že bol

za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý. Podľa § 212 ods. 2 Trestného
zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona mu bol uložený trest
odňatia slobody vo výmere 1 rok, s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby v trvaní 24
mesiacov. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.02.2019.

2. Trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 9T/54/2019, zo dňa 26.02.2020, bol odsúdený
uznaný za vinného z prečinu výtržníctva, na skutkovom základe uvedenom v obžalobe, a podľa § 364
ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona,
§ 41 ods. 1 Trestného zákona a § 42 ods. 1 Trestného zákona mu bol uložený súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 2 roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) spojení s § 50 ods. 1 Trestného zákona mu bol
trest podmienečne odložený pri určení skúšobnej doby v trvaní 4 roky. Za súčasného zrušenia výroku

o treste, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, spisová značka 6 T/49/2018.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.08.2020 .

3. Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 09.12.2024, sp. zn. 9 T/54/2019, súd podľa
§ 420 Trestného poriadku v spojení s § 50 ods. 4 Trestného zákona rozhodol o tom, že odsúdený

vykonáva trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného
súdu Trnava, zo dňa 26.02.2020, sp. zn. 9 T/54/2019. Odsúdený bol na výkon trestu zaradený do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.04.2025,
v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava, sp. zn. 3Tos/62/2025.

4. Podľa § 405a ods. 1 Trestného poriadku ak dôjde k zániku trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona
podľa § 84 Trestného zákona, súd preskúma právoplatné rozhodnutie súdu vydané na základe aplikácie
takého zákona, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak uložený trest nebol vykonaný.

5. Podľa § 405b ods. 1 Trestného poriadku ak v dôsledku zmeny zákona zanikla trestnosť činu podľa §

84 Trestného zákona, súd uznesením rozhodne, že zvyšok trestu sa nevykoná. Ak ide o skutok a trestný
čin, za ktorý bol uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd rozsudkom zruší v dôsledku zániku trestnosti
činu právoplatné rozhodnutie len vo výroku o treste a podľa § 41 alebo § 42 Trestného zákona uloží
primeraný trest za zostávajúce zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu podľa §
84 Trestného zákona, a zároveň rozhodne o započítaní už vykonaného trestu, ak je vzhľadom na druh

uloženého trestu započítanie možné.

6. Trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 9T/54/2019, bol odsúdenému uložený súhrnný
trest, a zároveň bol zrušený výrok o treste uložený mu trestným rozkazom Okresným súdu Trnava, sp.
zn.6T/49/2018, ktorým bol odsúdený uznaný za vinného z prečinu krádež podľa § 212 ods. 2 písm. f),

za skutok zo dňa 05.09.2017 tým, že sa zmocnil cudzej veci, túto si prisvojil a spôsobil škodu vo výške
13,59 eur, hoci bol v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch za obdobný čin postihnutý.

7. Podľa § 84 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 trestnosť činu, ktorý mal v čase spáchania
znaky niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti tohto zákona, zaniká, ak neskorší zákon

ustanoví, že tento čin nie je trestným činom. Podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného
od 06.08.2024, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní spôsobí tak malú škodu, potrestá sa
odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.202, škodou
malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Podľa § 125 ods. 2 Trestného zákona účinného
od 06.08.2024, ak tento zákon v osobitnej časti vyžaduje v základnej skutkovej podstate spôsobenie

škody ako majetkový následok trestného činu a neuvádza jej výšku, má sa za to, že musí byť spôsobená
aspoň škoda malá. Zároveň bola z Trestného zákona vypustená skutková podstata

8. Trestnosť prečinu krádeže, ktorého sa odsúdený dopustil dňa 05.09.2017 a za ktorý bol uznaný
za vinného trestným rozkazom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 6T/49/2018 , zanikla v zmysle § 84

v Trestného zákona účinného od 06.08.2024, nakoľko výška škody spôsobenej uvedeným trestným
činom nedosahuje úroveň malej škody v zmysle § 125 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024
a zároveň a konanie obžalovaného (predchádzajúci priestupkový postih za obdobný čin) v súhrne už
nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu krádeže podľa§ 212 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024. Z uvedeného dôvodu súd podľa § 405b
ods. 1 veta druhá Trestného poriadku rozsudkom na verejnom zasadnutí zrušil výrok o treste
uložený odsúdenému trestným rozkazom Okresného súdu Trnava spisová značka 9T/54/2019 a

uložil odsúdenému primeraný trest za zostávajúci trestný čin, ktorého trestnosť nezanikla, za použitia
ustanovení Trestného zákona účinného do 05.08.2024.

9. Z odpisu registra trestov vyplýva, že v minulosti (pred spáchaním skutku) bol odsúdený opakovane
súdne trestaný (mal 5 záznamov). Po spáchaní skutku bol odsúdený za ďalší trestný čin.. Pred

spáchaním skutku, ktorý je predmetom tohto konania bol uznaný za vinného z krádeže, marenia výkonu
úradného rozhodnutia, za čo mu bol uložený podmienečne odložený trest odňatia slobody. Rozsudkom
Okresného súdu Trnava, zo dňa 29.05.2012, bol uznaný za vinného za zločin neoprávneného
prechovávania omamných a psychotropných látok a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 4 roky. Z výkonu trestu bol podmienečne prepustený dňa 27.05.2015 so skúšobnou
dobou v trvaní 2 roky . Po spáchaní skutku bol odsúdený za ďalší majetkový trestný čin..

10. Okrem uvedeného je potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že uznesením tunajšieho súdu sa
odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil z dôvodu opätovného spáchania
trestného činu počas trvania skúšobnej doby a výkon pôvodne podmienečne odloženého trestu odňatia
slobody mu bol nariadený.

11. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

12. Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú
v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. Trest ako právny
následok trestného činu môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu, v čom sa odráža zásada
personálnosti trestu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je
určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred

páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a
prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu) a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti,
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Ochrana spoločnosti
sa pritom uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia, teda represiou a prvkom výchovy. Oba
prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného

pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trest musí vyjadrovať tiež morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. V treste je obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a
jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

13. Pri úvahách o druhu a výmere trestu je nutné dôsledne aplikovať tiež ustanovenie § 34 ods.

4 Tr. zák., podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Výmerou trestu sa pritom rozumie nielen
určenie trestu v rámci sadzby tam, kde je trest takto kvantifikovaný, ale aj určenie rôznych modalít
alebo obsahu trestov, ak je toto určenie vyhradené súdu. Rozpätie zákonom stanovenej trestnej sadzby

umožňuje a zároveň ukladá súdu povinnosť individualizovať ukladaný trest. Súd je povinný vo výmere
uloženého trestu zohľadniť všetky okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4, 5 Tr. zák. Osobu
páchateľa je pritom potrebné hodnotiť vo všetkých súvislostiach a nemožno obísť ani možnosti jeho
nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára, či už na základe hodnotenia povahy
a závažnosti spáchaného trestného činu pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy

páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností
a ich spojitosti so spáchaným trestným činom vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Záver súdu o
možnosti nápravy páchateľa musí byť pritom vždy v súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje, záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným

pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestov je nutné vychádzať zo spojenia a
vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to princípu zákonnosti trestu a princípu individualizácie trestu.
K uvedeným skutočnostiam je potrebné prihliadať pri ukladaní trestov vo všeobecnosti. Podstatnouskutočnosťou v danom prípade však je, že odsúdený bol podľa skutkových záverov prvostupňového
súdu, ktoré nemožno v tomto konaní zmeniť, uznaný za vinného z prečinu výtržníctva .

14. Odsúdený sa k trestnej činnosti do času právoplatného rozhodnutia súdu o vine nepriznával a
svoje konanie neoľutoval,. Podľa odpisu z registra trestov bol do času spáchaniu skutku 4 x súdne
trestaný. V neposlednom rade o osobnosti odsúdeného vypovedá nielen táto jeho trestná minulosť
ale aj tá skutočnosť, že po spáchaní skutku bol následne opakovane uznaný za vinného z trestnej
činnosti majetkového charakteru. Odsúdenému boli do času spáchania skutku ukladané prevažne

podmienečné odložené tresty odňatia slobody. V jednom prípade uloženia nepodmienečného trestu bol
z výkonu tohto trestu dokonca podmienečne prepustený. Aj trest, ktorý bol predmetom tohto konania bol
pôvodne uložený ako podmienečne odložený trest odňatia slobody. Výlučne z dôvodu páchania ďalšej
trestnej činnosti (teda neplnil podmienku vedenia riadneho života) počas skúšobnej doby mu bol výkon
tohto trestu nariadený. Táto skutočnosť dotvára obraz pri hodnotení osoby odsúdeného, ktorý napriek
vminulostiposkytnutýmbenefitom(príležitostiamnanápravu)vpodobepodmienečneodloženéhotrestu

odňatia slobody alebo podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody sa nenapravil a
nezmenil svoj postoj k rešpektovaniu právnych noriem. Tresty nespojené s odňatím slobody nemali na
odsúdeného dostatočný výchovný a preventívny účinok.

15. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu

dospel k záveru, že odsúdenému je potrebné uložiť primeraný trest odňatia slobody vo výmere 18
mesiacov, pričom pri ukladaní uvedeného trestu odňatia slobody sa súd riadil aj nasledovnými kritériami.

16. Súd u odsúdeného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Súd pripomína, že do času právoplatného
rozhodnutia súdu o vine, sa ku skutku nepriznal, tento skutok ani úprimne neoľutoval.

17. Z hľadiska zásad na ukladanie trestov súd zistil z vykonaného dokazovania splnenie podmienok na
uloženie nového primeraného súhrnného trestu s poukazom na § 405b ods. 1 Trestného poriadku.

18. V prípade odsúdeného mu bolo nutné uložiť len trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom
s poukazom na § 34 ods. 6 Tr. zák. súd pri výmere trestu zohľadnil pomery osobnosť odsúdeného
(opakovane trestaný recidivista), povahu spáchanej trestnej činnosti. Súd mu ukladal trest podľa trestnej
sadzby uvedenej v § 364 ods. 1 Trestného zákona účinného do 05.08.2024 (základná sadzba je 0 až 3
roky ) Súd dospel k záveru, že odsúdenému je potrebné uložiť nový primeraný trest odňatia slobody vo

výmere 18 mesiacov. Podľa názoru súdu tento trest zabezpečí v prípade odsúdeného najmä ochranu
spoločnosti tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí tiež podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Takýto trest bude
nepochybne vyjadrovať tiež jeho morálne odsúdenie spoločnosťou.

19. Aj s poukazom na rozhodovaciu činnosť (napríklad rozsudok Krajského súdu v Trnave spisová
značka 5 To/14/2025) „je potrebné uložiť odsúdenému v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona tento trest
ako trest súhrnný a nie ako trest samostatný, keďže v takom prípade by mu bol znemožnený zápočet
prípadnéhozadržania,väzbyalebovýkonutrestuvzbiehajúcichsatrestnýchveciach.Dôsledkomzmeny
právnej úpravy nie je retroaktívna revízia výroku o vine, ale iba fakt, že odsúdený za túto trestnú činnosť

nemôže byť potrestaný. Z uvedeného nie je možné dovodiť, že v predmetnej veci je potrebné ukladať
iný ako súhrnný trest, nakoľko práve tento postup by bol v neprospech odsúdeného. Ustanovenie §
405b ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 ukladá súdu povinnosť v prípade, ak
ide o skutok za trestný čin, za ktorý bol uložený súhrnný trest a v dôsledku zmeny zákona zanikla
trestnosť niektorého činu podľa § 84 Trestného zákona, rozsudkom zrušiť právoplatné rozhodnutie len

vo výroku o treste a podľa § 41 alebo § 42 Trestného zákona uložiť primeraný trest za zostávajúce
zbiehajúce sa trestné činy, pri ktorých nezanikla trestnosť činu. Uvedené ustanovenie rieši situáciu,
kedy na základe zánik trestnosti niektorého z činov podľa § 84 Trestného zákona o, ktorom už bolo
právoplatne rozhodnuté výrokmi o vine aj treste, je potrebné vydať nové rozhodnutie vo vzťahu k
možnému súhrnnému trestu, ktoré bude odzrkadľovať vyššie uvedenú zmenu trestnosti niektorých zo

zbiehajúcich sa trestných činov. Novo uložený trest za spáchanie viacerých trestných činov, musí byť
ukladaný opätovne ako trest súhrnný, pretože právoplatný výrok o vine ohľadne činu, ktorého trestnosť
zanikla podľa § 84 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 nezaniká, ani sa neruší“.20. Súd zaradil odsúdeného žalovaného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňomstráženiapodľa§48ods.2písm.b)Tr.zák.,nakoľkoodsúdenýbolvposledných10rokochpred
spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin a iné zaradenie

sa v jeho prípade súdu nejavilo ako potrebné ani dôvodné vzhľadom na zákonom vymedzené kritériá
(§ 48 ods. 4 Tr. zák.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením

je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie,
ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za
zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,
manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech
jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Odvolanie má odkladný účinok.