Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 11, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/133/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200992
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200992.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr.

Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: Tatranská mliekareň a.s., so sídlom
A.B.XX,XXXXXC.,IČO:31654363,právnezastúpenéhoMgr.HenrichomSchindlerom,advokátomso
sídlomSkuteckého33,97401BanskáBystrica,IČO:40887481,protižalovanému:Finančnériaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 100491881/2021 zo dňa 25.03.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Úrad pre vybrané hospodárske subjekty (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu
na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), okrem iného za obdobie október 2015, na základe
výsledkov ktorej vydal rozhodnutie č. 101580140/2020 zo dňa 14.10.2020 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „Daňový
poriadok“) určil žalobcovi za uvedené zdaňovacie obdobie rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške
197.364,60 eura.

2. Správca dane rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si v zdaňovacom období október 2015 uplatnil
právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr za nákup tovaru - slnečnica lúpaná, solená
a bezlepkové cestoviny od tuzemského platiteľa, spoločnosti MEDOS s.r.o., Dolné Dubové 245, 919 52

Dolné Dubové, IČO 44 305 664 (ďalej len „spoločnosť MEDOS“). Správca dane dospel k záveru, že
obchodné transakcie boli súčasťou uzatvoreného reťazca dodávok medzi nasledovnými obchodníkmi:
spoločnosť D BAR s.r.o. – spoločnosť RANIM s.r.o.– spoločnosť YETTI, s.r.o. – spoločnosť MEDOS –
žalobca /na tomto stupni reťazca bolo deklarované intrakomunitárne dodanie/ - spoločnosť ABERATO
PARTNER s.r.o. (ČR) – spoločnosť Speed-Line Transport s.r.o. Správca dane zároveň zistil, že preprava
toho istého tovaru bola realizovaná v uzatvorenom okruhu na trase: Okoč, areál firmy SOVEREIGN
– sklad v Blatnej na Ostrove – prejazd cez Břeclav (ČR) – Okoč, areál firmy SOVEREIGN. Platby za

tovar medzi jednotlivými obchodníkmi v rámci obchodného reťazca, ktorého súčasťou bol žalobca, boli
realizované v uzatvorenom kruhu, a to spoločnosť EURO FAKTORING s.r.o. – spoločnosť ABERATO
PARTNER s.r.o. – žalobca – spoločnosť MEDOS s.r.o. – spoločnosť YETTI s.r.o. – spoločnosť RANIM
s.r.o. – spoločnosť EURO FAKTORING s.r.o., pričom prvému deklarovanému dodávateľovi – spoločnostiD BAR s.r.o. nebola poukázaná žiadna platba za tovar, ktorý mala dodať spoločnosti RANIM s.r.o.
Zároveň posledný odberateľ – spoločnosť Speed-Line Transport s.r.o. nikdy nezaplatil za tovar, ktorý
mal prijať od spoločnosti ABERATO PARTNER s.r.o.

3. Správca dane mal za preukázané, že tovar sa po umelom nadobudnutí tovaru spoločnosťou
ABERATO PARTNER s.r.o. v Břeclavi (CZ) vracal späť na to isté miesto, odkiaľ bol pôvodne vyvezený
(SR, Okoč, areál firmy SOVEREIGN s.r.o.). Predmetom obchodovania tak bol stále ten istý tovar (v
tom istom množstve, rozmere a druhu), obchodné transakcie medzi žalobcom a jeho dodávateľom a

obchodné transakcie medzi žalobcom a jeho odberateľom boli súčasťou účelovo vytvoreného reťazca
spoločností, ktoré deklarovali obchod s tovarom, ktorý však niesol znaky karuselového podvodu. Na
základe zistených skutočností správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočet DPH, pretože vo
svetle objektívnych skutočností sa preukázalo, že sa žalobca svojou kúpou a predajom zúčastňoval na
plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, o ktorom vedel alebo mal vedieť.

4. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č.
100491881/2021 zo dňa 25.03.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie
potvrdil.

II.

Správna žaloba

5. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 11.06.2021 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na
ďalšie konanie, keďže napadnuté rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a

pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci, napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom
mal za to, že postupom správcu dane, ako aj žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení
o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo
veci samej.

6. Žalovaný vyhodnotil dôkazy získané v daňovej kontrole a následnom vyrubovacom konaní v rozpore
s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku. Vykonaným dokazovaním bol preukázaný moment
vzniku daňovej povinnosti u žalobcu a teda naplnenie hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku
na odpočet nielen po formálnej stránke ale aj materiálnej, kedy sám správca dane nespochybnil dodanie

tovaru pre žalobcu. Žalovaný neprihliadal na žalobcom opakovane namietané skutočnosti s poukazom
na príslušné znenia zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom
čase (ďalej len „zákon o DPH“), ktoré žalovaný neaplikoval na zistený skutkový stav veci. Žalobca vo
svojom odvolaní poukazoval na nedostatočne zistený skutkový stav veci, kedy žalovaný v rozpore s §
24 ods. 4 a v rozpore s § 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku.

7. Žalovaný neodstránil pochybnosti plynúce z nedostatočne zisteného stavu, tieto použil v neprospech
žalobcu; pochybnosti založené len na domnienkach boli následne vyhodnotené ako skutočnosti
preukazujúce, že žalobca nepostupoval s náležitou obozretnosťou. Žalovaný neprimerane zaťažil
žalobcu dôkazným bremenom.

8. Žalobca zdôraznil, že svojho odberateľa (spoločnosť ABERATO PARTNER s.r.o.) si riadne, v rámci
jemu dostupných zákonných prostriedkov preveril, tento nefiguroval v zozname dlžníkov finančnej
správy a nenadobudol o ňom najmenšiu pochybnosť a v čase obchodovania tak pristupoval k spolupráci
v dobrej viere a nemohol nadobudnúť ani len podozrenie, že niečo nie je v danom prípade v poriadku,

pričom tovar odberateľom dodal.

9. Žalovaný vedomosť žalobcu o zapojení do reťazca poznačeného podvodom založil na základe
tvrdení vychádzajúcich výlučne z domnienok a pochybností správcu dane vzniknutých v dôsledku
nedostatočne vykonaného dokazovania. Argumentácia žalovaného vo vzťahu k vedomosti žalobcu

o zúčastňovaní sa na karuselovom podvode nebola dostatočne a presvedčivo odôvodnená, rovnako
tak sa žalovaný nevysporiadal ani s otázkou, ktorý zo subjektov v reťazci porušil neutralitu DPH.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca konal v dobrej viere, zadovážil si dostatok
informácií, prijal všetky opatrenia, čím preukázal konanie s odbornou starostlivosťou.10. Žalobca správcovi plne predložil zmluvy, zálohové faktúry, odberateľské, dodávateľské faktúry,
dodávateľské zmluvy, dodacie listy, príjemky na sklad z podnikového informačného systému,

vyhlásenia o naložení tovaru, vážne lístky, prehľad o úhradách a certifikáty k pôvodu tovaru,
medzinárodné prepravné CMR doklady, tiež všetky účtovné doklady. Bolo jednoznačne preukázané
reálne uskutočnenie obchodov, objednávka, nákup tovaru, jeho preprava, platba za tovar, ako aj jeho
následný predaj, spolu s podrobnosťami, ktoré osoby vykonávali kontrolu tovaru a ktoré osoby boli pri
obchodoch prítomné, pričom kontrolovaný daňový subjekt tieto tvrdenia podložil aj listinnými dokladmi,

tieto skutočnosti potvrdili aj svedkovia. Žalovaný reálne uskutočnenie obchodov nevyvrátil, ani žiadnym
spôsobom nespochybnil, kedy žalovaný bez hlbšieho skúmania námietok žalobcu len opakovane
poukázal na domnienky, ktoré mali váhu vo vzťahu k náležitej obozretnosti žalobcu.

11. Žalobca zdôraznil, že z predložených dokladov o nakladaní a vykladaní a preprave tovaru bolo
preukázané, že s tovarom sa manipulovalo, zároveň však správca dane uzavrel, že vo vzájomných

súvislostiach uvedené doklady nie sú dôkazom toho, že sa manipulovalo vždy s novým tovarom.
Táto skutočnosť je v rozpore so zistenými skutočnosťami ako aj so samotnou výpoveďou dopravcu
ako svedka. Dopravca mal vedomosť o tom aký tovar preváža, pretože tento bol uvedený ako na
faktúrach tak aj na CMR dokladoch, ktorými disponoval, pričom dodanie tovaru v plnom rozsahu
potvrdili aj konatelia spoločností YETTI s.r.o. a MEDOS s.r.o. a VM - STAVSPOL, s.r.o. Ak by správca

dane vyhodnocoval každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, nemohol by konštatovať
nedôveryhodnosť predložených dokladov preukazujúcich uskutočnenie deklarovaných plnení, pričom s
uvedenounámietkousažalovanýnevysporiadaldostatočne.SprávcadaneneprihliadalnaCMRdoklady
ako na skutočnosti preukazujúce prepravu tovaru, zároveň ich však ani nevyvrátil. Žalovaný CMR
doklady svedčiace v prospech žalobcu síce v predmetnom rozhodnutí uviedol, ale žiadnym spôsobom

ich nevyhodnotil vo svetle vedomosti o zúčastňovaní sa na tvrdenom podvodnom reťazci.

12. Žalobca ďalej zdôraznil, že D. E. vykonával kontrolu množstva, druhu a kvality tovaru, okrem
priamej kontroly v sklade, aj kontrolou tovaru so vzorkou. V praxi nie je reálne možné zabezpečovať
kontrolukaždejdodávkyosobne,svedokvrámcivýpovedíuviedol,žesazúčastňoval,sícenepravidelne,

fyzickej kontroly tovaru, v dôsledku čoho nemožno súhlasiť so závermi správcu dane, že by žalobca
tovar neoveril. Závery správcu dane v tomto smere preukazujú neprihliadanie na pravidlá zaužívanej
obchodnej praxe a neporozumenie fungovania podniku s niekoľkými stovkami zamestnancov. K
argumentu žalovaného, že žalobca nepostupoval s náležitou obozretnosťou, keď poveril kontrolou pána
F., žalobca uviedol, že sa jednalo o dlhoročne zaužívanú obchodnú prax medzi subjektmi.

13. Vo vzťahu k prevereniu kontrolných výkazov sa žalobca nestotožnil so záverom, že skutočnosti
zistené týmto preverením by boli irelevantné vo vzťahu k jeho vedomosti o prípadnom podvode. Postup
žalovaného pri ich zhodnotení nebol objektívny a právne a skutkové závery žalovaný ozrejmil tendenčne
v snahe obhájiť správnosť svojho rozhodnutia. Ako podporný dôkaz preukazujúci nedostatočnú

opatrnosť pri realizácii preverovaných plnení poukázal žalovaný na zavádzajúce tvrdenie správcu dane
ohľadom skutočnosti, že v dôsledku výkonu prieskumu trhu za spoločnosť DALIJA s.r.o. by mal D. E. mať
vedomosť o obchodných partneroch spoločnosti YETTI s.r.o. Úvahy, že žalobca mal vedieť o vzájomnej
prepojenosti osôb, keďže osoba ním poverená vykonávala súčasne prieskum trhu pre spoločnosť POOL
Trade s.r.o. považoval žalobca za irelevantné a vytrhnuté z kontextu. Žalobca poukázal, že podľa

výpovede D. G. E., tento vykonával prieskum trhu ohľadom tovaru, cien a vývojových kriviek cien mlieka,
mliečnych výrobkov, mliečnych komodít a potravín živočíšneho pôvodu na trhoch EÚ a trhoch tretích
krajín pre spoločnosť POOL Trade s.r.o., túto skutočnosť zároveň potvrdil D. F. vo svojej výpovedi;
D. E. nemal ani nemohol mať vedomosť o dodávateľoch spoločností YETTI s.r.o. a MEDOS s.r.o. V
tejto súvislosti sa správca dane nevysporiadal s predmetom fakturácie od spoločnosti DALIJA s.r.o. pre

spoločnosť POOL Trade s.r.o. a svoje závery o vedomosti žalobcu o dodávateľoch spoločností postavil
na domnienkach, pričom toto pochybenie nezhojil ani žalovaný.

14. K nedostatku registrácie na Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe pre obchodovanie
s uvedeným tovarom žalobca uviedol, že v praxi sa registruje prevádzkareň, veľkoobchodný sklad,

prípadne predajňa určená na predaj priamo spotrebiteľovi. V danom prípade žalobca nespĺňal povinnosť
registrácie, nemal zriadenú prevádzkareň, neskladoval vo svojom sklade, nepredával tovar v predajni
konečnému spotrebiteľovi. Naviac v uvedenom odvetví nie je obvyklé ani opodstatnené kontrolovať
registráciu obchodného partnera v spomínanom registri, pretože ide o veľkoobchodnú činnosť. Aniprípadné porušenie registračnej povinnosti nemohlo vplývať na uplatnený nárok žalobcu na odpočítanie
dane.

15. Vo vzťahu k realizácii platieb v uzavretom kruhu žalobca uviedol, že z verejne dostupného výpisu
z obchodného registra obchodnej spoločnosti EURO FAKTORING s.r.o. vyplýva, že jedným z hlavných
predmetov činnosti tejto spoločnosti je faktoring. Uvedené vysvetľuje prečo táto spoločnosť realizovala
viaceré platby. Aj napriek tomu, že je to skutočnosť verejne dostupná a správca dane túto skutočnosť
v rámci vykonávaného dokazovania musel zistiť, odmietol ju zahrnúť do dokazovania a prihliadať na

ňu vo vzájomných súvislostiach. Na skutočnosť, že spoločnosť EURO FAKTORING s.r.o. zastupovala
viacero spoločností, prípadne ich prepojenie, nemohol mať žalobca vplyv ani vedomosť. Žalobca
nemal najmenší dôvod preverovať dodávateľov svojho dodávateľa a navyše na uvedené nedisponuje
ani zákonnými prostriedkami, nad rámec overenia, či sa subjekty nenachádzajú v zozname dlžníkov
finančnej správy, čo aj urobil. K hlavným cieľom podnikania patrí dosahovanie ziskov v dlhodobom
časovom horizonte, pričom čím viac chce byť podnikateľ ziskový, tým väčšie podnikateľské riziká musí

podstupovať. Žalobca v rámci kontroly ako aj následného vyrubovacieho konania opakovane preukázal,
že so svojimi obchodnými partnermi konal v dobrej viere a urobil všetky opatrenia, ktoré považoval
za rozumné za účelom overenia obchodného partnera, a teda pristupoval k predmetným obchodom s
náležitou odbornou starostlivosťou. Hoci žalobca prijal všetky opatrenia, ktoré mu zákon dovoľuje na
zabránenie jeho prípadnej účasti na daňovom podvode, o prípadnom podvodnom konaní spoločností, s

ktorými obchodovali jeho obchodní partneri, nemohol nadobudnúť ani najmenšiu pochybnosť.

III.
Vyjadrenie žalovaného

16. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zdôraznil, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že doklady
predložené jednotlivými účastníkmi v rámci reťazového obchodu zastierali skutočný stav stavom
formálno-právnym a navodzovali dojem legálne deklarovaných obchodných prípadov v jednotlivých
častiach reťazca. Na základe zistenia, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili v reťazci dodávateľov a
odberateľov, v ktorom žalobca vedel alebo mohol vedieť, že boli poznačené podvodom vo vzťahu k DPH,

správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane.

17. Správca dane preukázal, že predmetný tovar, ktorý žalobca nakúpil od slovenského dodávateľa a
následne predal zahraničnému odberateľovi, nebol u tohto odberateľa vyložený, ale obratom sa vracal
späť na Slovensko, na to isté miesto odkiaľ bol pôvodne vyvezený, pričom zahraničnou odberateľskou

spoločnosťou bol fakturovaný tej istej spoločnosti, ktorá bola zistená z dodávateľského reťazca, a ktorá
z tohto predaja neodviedla daň, čím bola preukázaná existencia daňového úniku v reťazci plnení, ktorá
je pojmovým znakom podvodu v oblasti DPH a jednou z podmienok pre nepripustenie uplatnenia práva
na odpočítanie dane. Prvý článok vo vyššie uvedenom zistenom reťazci daňové povinnosti neodvádzal,
pričom na ďalších úrovniach reťazca dochádzalo k odpočítaniu dane. Žalobca, ktorý v reťazci následne

deklaroval intrakomunitárne dodanie toho istého tovaru pre českého odberateľa si uplatňoval z tohto
titulu odpočítanie dane a zároveň oslobodenie od dane, v dôsledku čoho si v zdaňovacom období
september 2015 uplatnil nadmerný odpočet. Podrobným preverovaním bankových účtov jednotlivých
spoločností zapojených do zistených obchodných reťazcov správca dane taktiež nepochybne preukázal,
že platby za predmetný tovar boli realizované v uzatvorenom okruhu, pričom spoločnosť, ktorá bola na

začiatku zisteného jedného reťazca, žiadne platby zodpovedajúce dodávkam tovaru na svoj bankový
účet neprijala a ani zo svojich účtov nepoukazovala.

18. Žalovaný poukázal, že žalobca nepristupoval k zdaniteľným obchodom s primeranou opatrnosťou,
a o podvode v zistenom obchodnom reťazci vedel, resp. vedieť mohol a mal. Žalobca sa žiadnym

spôsobom nezaujímal o pôvod tovaru, s ktorým bežne neobchodoval (ani jeho priamy dodávateľ nemal
vedomosť, kto je výrobcom tovaru), a ktorý mal byť potravinovou komoditou, rovnako sa nezaujímal
o kvalitu a o označenie tovaru pri jeho prevzatí od dodávateľa a pred jeho dodaním odberateľovi,
pričom príslušná legislatíva presne stanovuje, ktorými minimálnymi údajmi musia byť balené potraviny
označené. Žalovaný poukázal na výpoveď p. C. - konateľa spoločnosti V M - STAVSPOL, s.r.o.,

z ktorej vyplynulo, že balenia s tovarom „slnečnica lúpaná, solená“ neboli označené a nemali presnú
špecifikáciu a ani žalobca nevedel jednoznačne uviesť, ako bol tovar balený, keď na jednej strane
tvrdil, že tovar bol zabalený na palete a označený paletovou etiketou, na druhej strane uviedol, že
tovar bol balený v big-bagoch, avšak v takom prípade nemohol byť označený paletovou etiketou.Žalobca síce poukázal na predložený doklad v anglickom jazyku označený ako „Product specification
BRAND FOOD Sunflower kernels producer“, avšak ani tento doklad neobsahoval povinné údaje na
označenie potraviny, ani z neho nemožno zistiť, kto, kedy a kde tento dokument vyhotovil. Žalobca

nemal vedomosť ani o pôvode tovaru „bezlepkové cestoviny“, nezaujímal sa o to, či bol tento tovar pred
jeho odoslaním odberateľovi riadne označený. Z vyjadrenia p. C. vyplynulo, že cestoviny boli balené
v neoznačených väčších priesvitných vreckách, nejaké označenie bolo na paletách. Žalobca v rámci
tzv. „sprievodnej dokumentácie výrobkov“ predložil dokumenty, ktoré nazval „paletovými etiketami“,
ktoré však boli na základe vykonaného preverovania talianskou daňovou správou označené za falošné.

Neštandardnosť dokumentov tzv. „paletových etikiet“ potvrdil vo svojom vyjadrení aj správca čiarových
kódov – spoločnosť GS1 SLOVAKIA, z ktorého vyplýva, že uvedené paletové etikety nie sú v súlade
s GS1 štandardami, t. j. nie sú GS1 logistickou, resp. paletovou etiketou. Pochybnosti o vierohodnosti
dokladov, ktoré mali preukazovať pôvod tovaru, jeho jedinečnosť a nezameniteľnosť, žalobca nijako
nevysvetlil.

19. Žalovaný nespochybnil obchodné zvyklosti žalobcu, pokiaľ však k zdaniteľným obchodom s
rovnakým tovarom, ktoré sa rovnakým spôsobom uskutočňovali aj v iných zdaňovacích obdobiach v
niekoľko miliónových hodnotách, pristupoval tak, že ani raz neskontroloval, či tovar, ktorý nakupuje a
predáva, je označený povinnými náležitosťami v zmysle príslušnej legislatívy a o jeho kvalitu a pôvod sa
žiadnym spôsobom preukázateľne nezaujímal ani pri vstupe do obchodných vzťahov s dodávateľom a

sodberateľom,nemožnotvrdiť,žeprijalvšetkyopatreniazaúčelomzamedzeniajehoúčastinadaňovom
podvode. Žalobca mal aj ďalšie možnosti získania presnejších informácií o predmetných zdaniteľných
obchodoch, a to prostredníctvom D. G. E. ako osoby poverenej žalobcom vykonávaním dohľadu nad
realizáciouobchodnýchtransakciívrámciobchodnýchvzťahovsdodávateľomMEDOSs.r.o.asčeským
odberateľom ABERATO PARTNER s.r.o.

20. Pokiaľ žalobca namietal, že D. G. E. vykonával pre spoločnosť POOL Trade, s.r.o. (dodávateľ
žalobcu v zdaňovacích obdobiach január 2015 až júl 2015) prieskum trhu ohľadom tovaru, cien
a vývojových kriviek cien mlieka, mliečnych výrobkov, mliečnych komodít, a že správca dane sa
nevysporiadal s predmetom fakturácie od spoločnosti DALIJA, s.r.o. pre spoločnosť POOL Trade,

s.r.o., žalovaný poukázal na protokol z daňovej kontroly, z ktorého vyplynulo, že uvedené vysvetlenie
nemalo logické opodstatnenie v súvislosti s vyjadreniami D. H. F., ktorý sa v súvislosti s nakupovanými
službami od spoločnosti DALIJA, s.r.o. nezmienil o žiadnych vývojových krivkách cien mlieka, mliečnych
výrobkoch, mliečnych komoditách; spoločnosť POOL Trade, s.r.o. sa podľa predmetu činnosti týmto
ani nezaoberala. Správca dane rovnako spochybnil opodstatnenie a využitie služieb poskytovaných

spoločnosťouDALIJAs.r.o.prespoločnosťPOOLTrade,s.r.o.,ktorásavpriebehuceléhoobchodovania
počas roka 2015 venovala výlučne obchodom s tovarom „slnečnica lúpaná, solená“.

21. K žalobnému dôvodu, že žalovaný nevyhodnotil CMR dokumenty svedčiace v prospech žalobcu vo
svetle vedomosti o účasti na podvodnom reťazci, žalovaný zdôraznil, že preprava tovaru neprebehla

ako to bolo deklarované na CMR dokladoch, tovar sa vracal späť na Slovensko a intrakomunitárne
dodanie tovaru reálne nenastalo, čo vyplynulo zo šetrení českej daňovej správy, ako aj z vyjadrení
dopravcu a zo získaného výpisu mýtnych transakcií. Žalobca nepreukázal, že sa uistil o tom, ako bolo
s tovarom naložené ďalej po jeho odoslaní zo skladu, ani o tom, či tovar bol skutočne prepravený do
iného členského štátu a vyložený podľa dohodnutých podmienok s odberateľom.

22. Vo vzťahu k namietanému nedostatku odôvodnenia ohľadom porušenia povinnosti registrácie
v spojení s posudzovaním vedomosti žalobcu o podvodnom konaní, žalovaný uviedol, že prípadné
porušenie registračných povinností podľa osobitných predpisov nemôže nijakým spôsobom vplývať na
uplatnený nárok žalobcu na odpočítanie dane v zmysle ustanovení zákona o DPH, takéto zistenie však

samo osebe ani nebolo dôvodom pre nepriznanie práva na odpočítanie dane. Rovnako nebolo jediným
dôvodom pre neuznanie práva na odpočítanie dane sporné označenie tovaru, keď si žalobca obstaral
slnečnicu lúpanú, solenú, ale tovar ďalej predával len ako slnečnicu lúpanú, avšak tieto zistenia, spolu so
všetkými ďalšími zisteniami o obstaraní tovaru bez jeho presnej špecifikácie, overenia kvality a pôvodu
tovaru a ďalších parametrov identifikujúcich predmetný tovar, vytvorili celkový obraz o nedostatočnej

pozornosti a obozretnosti žalobcu pri vstupe do obchodných vzťahov, v dôsledku čoho sa žalobca stal
súčasťou obchodného reťazca poznačeného podvodným konaním, o čom by v prípade obozretného
prístupu mohol vedieť.IV.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

23. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych
súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného
zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú
svoju činnosť 1. júna 2023. V § 3 písm. b) zákona o správnych súdov je ďalej uvedené, že „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy

vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná
právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.:
BA-2S/133/2021. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok
2024 účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení predsedníčka senátu JUDr. Lucia
Tóth a členovia senátu Mgr. Milada Artnerová a JUDr. Martin Hraboš.

24. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní,
a to v rozsahu žalobných bodov a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť ako nedôvodnú
a to postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení v znení účinnom

do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“).

25. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden
z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dni pred jeho

vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.02.2026 (§137 ods. 4 SSP).

26. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023,
konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.
júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

27. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,

správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

28. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

29. Podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a písm. c) zákona o DPH:
(1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo
službe vznikla daňová povinnosť.
(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,

ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a.

30. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

31. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo posúdiť zákonnosť postupu žalovaného a správcu dane
pri vydávaní prvostupňového a napadnutého rozhodnutia, ktorými bol žalobcovi za zdaňovacie obdobie

október 2015 určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu.

32. Správny súd prvotne zdôrazňuje, že obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je povinnosť žalobcu
tvrdiť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecnezáväznému právnemu predpisu, a toto svoje tvrdenie aj právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné
tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje
porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať ani jednoduchý výpočet ustanovení zákona,

ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich parafrázu bez uvedenia konkrétnej súvislosti so skutkovými
okolnosťami prejednávanej veci. Pokiaľ boli v žalobe uvádzané všeobecné tvrdenia o potrebe brať na
zreteľ „všetko“ čo vyšlo pri správe daní najavo, a to aj v prospech žalobcu ako daňového subjektu,
stýmtotvrdenímsasícesprávnysúdstotožňuje,avšakpreabsenciukonkrétnychžalobcoviprospešných
skutkových okolností danej veci, ktoré by bolo treba brať na zreteľ, nemohol k uvedenému vecne zaujať

žiadne bližšie stanovisko. Rovnako sa správny súd nezaoberal ani všeobecne vyjadrenými námietkami
týkajúcimi sa dostatočnosti zisteného stavu (správca dane vychádzal z „domnienok“, bol povinný
sa vysporiadať s „uvedenými skutočnosťami“, nebral na zreteľ „tvrdenia a dôkazy predložené ku
konkrétnemu zdaňovaciemu obdobiu“, neobjasnil „podstatné skutočnosti“, neprihliadal na „opakovane
namietané skutočnosti“, neboli brané na zreteľ „pochybnosti v prospech žalobcu“). Nie je úlohou
správneho súdu, aby za žalobcu vyhľadával, konkretizoval, prípadne domýšľal dôvody nezákonnosti

rozhodnutí finančných orgánov.

33. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako
aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba
(i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému

podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa30.06.2022 alebo rozsudok Najvyššieho správneho
súduSlovenskejrepublikysp.zn.2Sžfk/49/2020zodňa26.10.2022).Následneajpridôkaznombremene
je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním
splnenia materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo

zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych
podmienok odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní
daňového podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade
vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.

34. K námietke žalobcu, že splnil hmotnoprávne podmienky na uznanie nároku na odpočet dane správny
súd zdôrazňuje, že žalobcovi nebol určený rozdiel na DPH z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych
podmienok, ale pre existenciu daňového podvodu v obchodnom reťazci, súčasťou ktorého bol aj
žalobca. Z uvedeného dôvodu preto správny súd námietky žalobcu, ktorými poukazoval na splnenie
hmotnoprávnych podmienok, nepovažoval za dôvodné a preskúmal výlučne splnenie podmienok

sankcionovania účasti žalobcu na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom.

35. Účasť daňového subjektu na daňovom podvode môže byť ako dôvod odopretia odpočítania dane
aplikovaná až potom, čo by správca dane uniesol dôkazné bremeno a kladne zodpovedal všetky štyri
otázky tzv. Axel Kittel testu, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode

z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci Axel Kittel (C-439/04). Týmito otázkami sú: (i) Vznikol
z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik?; (ii) Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom
podvodného konania?; (iii) Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované
zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? a (iv) Ak boli posudzované zdaniteľné
obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?

Skutočnosti poskytujúce odpovede na tieto otázky preukazuje správca dane a overuje vnútroštátny súd
(rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-610/19 Vikingo zo dňa 03.09.2020).
36. Pokiaľ finančné orgány prostredníctvom skutkových zistení v daňovej kontrole dospejú k záveru, že
zdaniteľná osoba bola súčasťou obchodného reťazca, v ktorom sa črtajú prvky typické pre daňové úniky,
ich povinnosťou je preukázať, že táto zdaniteľná osoba na týchto aktivitách participovala buď vedome,

alebo na nich participovala svojou nedbanlivosťou, resp. ľahostajnosťou.

37. Vo vzťahu k vecnému posúdeniu, či správca dane uniesol dôkazné bremeno a kladne zodpovedal na
všetky štyri otázky tzv. Axel Kittel testu správny súd uvádza, že na účely súdneho prieskumu postačuje,
ak je možné odpovede na tieto otázky z obsahu napadnutých rozhodnutí vyvodiť.

38. Vo vzťahu k otázke existencie daňového úniku finančné orgány identifikovali neodvedenú daňovú
povinnosť u prvej spoločnosti v reťazci (spoločnosť D BAR, s.r.o.). Žalobca v podanej žalobe žiadnym
relevantným spôsobom nespochybnil túto skutočnosť. Správca dane zároveň uviedol, že žalobca, ktorýv reťazci následne deklaroval intrakomunitárne dodanie tohto istého tovaru pre českého odberateľa, si
uplatňoval z tohto titulu nadmerný odpočet. Z uvedeného vyplýva (a z rovnakého záveru vychádzali
aj finančné orgány), že na začiatku obchodného reťazca daň nebola odvedená a ďalšie spoločnosti

(vrátane žalobcu) si v reťazci uplatňovali odpočítanie dane. Na základe týchto skutočností správny súd
ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, že finančné orgány sa nevysporiadali s otázkou, ktorý zo
subjektov v reťazci porušil neutralitu DPH.

39. Druhá otázka smeruje k tomu, či zistený daňový únik bol dôsledkom podvodného konania. Je

teda nevyhnutné vyhodnotiť, či vo svetle všetkých zistených okolností sa javí, že daňový únik nebol
len náhodným neodvedením dane, ale dôsledkom cielenej snahy o získanie daňového zvýhodnenia
– jedná sa o tzv. objektívny test. Daňový podvod je definovaný ako situácia, v ktorej jeden daňový
subjekt ako účastník podvodu neodvedie do I. F. vybranú DPH a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta,
a to za účelom získania daňovej výhody. Narušenie daňovej neutrality v podobe daňového úniku teda
musí byť dôsledkom cielenej snahy za účelom dosiahnutia neoprávneného daňového zvýhodnenia.

Pre posúdenie nároku na odpočítanie dane je kľúčové posúdiť všetky významné okolnosti spornej
transakcie. Pri daňových podvodoch je spravidla možné konštatovať, že transakcie uskutočnené v
rámci takéhoto podvodu nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a pre posúdenie nároku na
odpočítanie dane je kľúčové posúdiť všetky významné okolnosti spornej transakcie, vrátane právnej,
obchodnej a osobnej väzby medzi zúčastnenými subjektami (k tomu porovnaj napr. aj rozsudok

Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. j. 10 Afs 479/2021-56 z 21.04.2022,)

40. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že orgány finančnej správy vo svojich rozhodnutiach
identifikovali objektívne okolnosti, ktoré nasvedčujú spáchaniu daňového podvodu:

- obchodovanie s komoditou – predmetom zdaniteľných obchodov boli bezlepkové cestoviny a slnečnica
lúpaná, solená, pričom žalobca sa predovšetkým zaoberal výrobou a obchodovaním s mliekom a
mliečnymi výrobkami, a napriek tomu, len na základe predošlej krátkodobej spolupráce (od februára
2015 do júla 2015) s rakúskou spoločnosťou HMJ Real Invest GmbH (ktorej konateľom bola rovnaká
osoba ako u odberateľa ABERATO) pristúpil k obchodovaniu s komoditou, ktorá nebola pre žalobcu

typická a nadviazal spoluprácu so spoločnosťou ABERATO (odberateľ), ktorá však bežne s danou
komoditou neobchodovala;

- ani ďalšie spoločnosti v zistenom reťazci nemožno považovať za etablované na trhu s potravinami;

- odpoveď talianskej daňovej správy vo vzťahu k sprievodným dokumentom týkajúcim sa tovaru
„bezlepkové cestoviny“, ktorá uviedla, že predložené certifikáty sa nezasielajú odberateľom; paletové
etikety/štítky boli talianskou daňovou správou označené za falošné a ich vierohodnosť nebola potvrdená;

- skutočnosť, že cestoviny boli balené vo väčších priesvitných vreckách, neboli označené;

- v rámci zisteného obchodného reťazca nebolo preukázané obchodovanie s novým tovarom a zároveň
pôvod, jedinečnosť a nezameniteľnosť jednotlivých dodávok cestovín nebola preukázaná;

-tovarprepravenýdoČeskejrepublikysanevykladal,alesmerovalspäťnaSlovenskonarovnakémiesto
(Okoč), z ktorého bol do Českej republiky vyvezený;

- prepojenie s osobou Lászlo Kirst – uvedená osoba bola konateľom spoločnosti ABERATO PARTNER
a konateľom spoločnosti EURO FAKTORIG a táto istá osoba mala vystupovať aj v mene spoločnosti
RANIM, teda na strane nepriameho dodávateľa žalobcu;

- tvrdenia spojené s osobou D. E., kedy táto osoba bola poverená žalobcom nad vykonávaním
dohľadu nad realizáciou obchodov v rámci obchodných vzťahov s dodávateľom – spoločnosťou MEDOS
a odberateľom – spoločnosťou ABERATO, pričom táto osoba prostredníctvom spoločnosti DALJA
vykonávala sprostredkovanie kúpy a predaja aj slnečnice lúpanej, solenej a predaja cestovín pre túto
spoločnosť a spoločnosť DAJLA mala byť oboznámená s obchodnými činnosťami spoločnosti YETTI a

spoločnosti MEDOS a aj s obchodmi so spoločnosťou RANIM;

- tvrdenia spojené so spoločnosťou EURO FAKTORING (bez ohľadu na predmet činnosti tejto
spoločnosti), prostredníctvom ktorej boli platby za tovar medzi jednotlivými spoločnosťami v rámciobchodného reťazca, ktorého súčasťou bol aj žalobca, realizované v uzatvorenom kruhu, pričom
spoločnosť D BAR, s.r.o., ktorá bola na začiatku obchodného reťazca, ako aj spoločnosť E. B., ktorá
bola na konci obchodného reťazca, žiadne platby zodpovedajúce dodávkam tovaru na svoje bankové

účty neprijímali a ani zo svojich účtov nepoukazovali, a teda boli z finančných tokov úplne vylúčené;

– zistenia týkajúce sa spoločnosti Speed- Line Transport s.r.o. (posledný nadobúdateľ tovaru v reťazci),
ktorej konateľ J. G., maďarský občan, mal uvedenú v obchodnom registri rovnakú adresu ako konateľ
spoločnostiDBAR,s.r.o.(prvýdodávateľtovaru),K.L.X,XXXX,M.,naktorejadresesapodľavyjadrenia

maďarskej daňovej správy nachádza ubytovňa pre bezdomovcov;

- odberateľ ABERATO PARTNER s.r.o. podľa českej daňovej správy nepreukázal, či mal dostatok
finančných zdrojov na prefinancovanie predmetných obchodných transakcií a že spoločnosť
nespolupracuje so správcom dane, v sídle, na adrese C. XXX/X, F. X sa nepodarilo daňový subjekt
kontaktovať, jedná sa o virtuálne sídlo;

- všetci obchodníci v platobnom reťazci využívali za účelom platieb bankové účty, ktoré mali otvorené vo
VÚB, a.s., čím bolo zabezpečené, že platby medzi účastníkmi obchodov mohli prebehnúť v jeden deň.

41. Správny súd sériu vyššie uvedených dôkazov a indícií považuje vo svojej spojitosti za dostatočnú

pre prijatie záveru, že daňový únik v predmetnom prípade nebol len dôsledkom náhodného neodvedenia
dane. Jednotlivé skutkové okolnosti sami osebe nebývajú dostatočné na preukázanie niektorej
z podmienok, nemožno ich hodnotiť izolovane, bez ohľadu na celkový kontext danej veci a bez ohľadu
na iné zistené okolnosti. Konkrétne zistenia je potrebné podrobiť hodnoteniu v ich celkovej vzájomnosti
a posúdiť, či vo svojej komplexnosti odôvodňujú záver, že vo veci sa jedná o podvod na DPH. Vo svetle

opísaných skutočností je potrebné zdôrazniť, že existenciu daňového podvodu je možné preukazovať
aj okolnosťami, ktoré nastali ex post, teda po uskutočnení zdaniteľného obchodu (Procházka, Kupčík,
Brychta: Definiční znaky podvodu na DPH v judikatúre Nejvyššího správního soudu, Časopis pro právní
vědu a praxi, 1/2022, roč. XXX, s. 160 a 161): „okolnosti, které v souhrnu nasvědčují existenci daňového
podvodu, mohou mít svůj původ v minulosti (např. obchodní historie či minulé personální vazby), v době

uzavření transakce (nestandardní obchodní podmínky) i v době následující po uzavření obchodu, a to
např. následná nekontaktnost dotčených osob, náhlé ukončení činnosti, následné nestandardní peněžní
toky mezi dotčenými osobami“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 10 Afs
206/2020 zo dňa 20.01.2021, ako aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
10Sžfk/26/2021 zo dňa 28.04.2023).

42. Pokiaľ ide o tretiu podmienku tzv. Axel Kittel testu, t. j. či boli posudzované zdaniteľné obchody
daňového subjektu s podvodným konaním spojené, uvedenú otázku bolo podľa správneho súdu
potrebné zodpovedať takisto kladne. Žalobca tovar nadobúdal práve v rámci zisteného podvodného
obchodného reťazca, v ktorom už prvý dodávateľ daň neodviedol. Následne pri zdaniteľných plneniach

žalobca uplatňoval z dodaných tovarov odpočítanie dane a súčasne deklaroval intrakomunitárne
dodanie tovaru s oslobodením od DPH.

43. Podľa štvrtej podmienky Axel Kittel testu je potrebné preukázať skutkové okolnosti svedčiace tomu,
že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol

vedieť, pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho
subjektu). Následne je potrebné posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od
neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom
podvode (due diligence vedomostný test konkrétneho subjektu). V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho
dvora Európskej únie sa môže daňový subjekt z daňového podvodu „vyviniť“ a nestratiť tak nárok na

odpočítanie dane, ak preukáže (tu znáša dôkazné bremeno daňový subjekt) dostatočnú obozretnosť a
dobromyseľnosť. Súdny dvor Európskej únie už viackrát rozhodol, že správny orgán nemôže zdaniteľnej
osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej dodávateľa a tým
fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré prináležia tomuto orgánu (rozsudky zo dňa 21.06.2012,
M. K. G., C-80/11 a C-142/11, bod 65 zo dňa 31.01.2013, Stroj trans, C-642/11, bod 50). Naopak, nie je

v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne
požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode
(rozsudky zo dňa 27.09.2007, Teleos a i., C-409/04,body 65 a 68 zo dňa 21.06.2012, M. K. G., C-80/11
a C-142/11, bod 54).44. Určenie opatrení, ktoré možno v danom prípade dôvodne požadovať od zdaniteľnej osoby
uplatňujúcej si právo na odpočítanie DPH na zabezpečenie, aby jej transakcie neboli poznačené

podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností uvedeného prípadu
vo veci samej (v tomto zmysle rozsudky zo dňa 21.06.2012, M. K. G., C-80/11 a C-142/11). Zároveň
správny súd zdôrazňuje, že skutočnosť, či žalobca vedel alebo „len“ mohol vedieť, že sa svojím plnením
zúčastňuje obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom, nemá pre výsledok daňového
konania podstatný význam, keďže dôkazné bremeno na preukázaní skutočností, z ktorých sa vedomosť

žalobcu alebo jeho potenciál (mohol/ mal vedieť) vyvodzuje, stále zaťažuje daňové orgány. Taktiež
platí, že tak preukázanie úmyselnej ako aj nedbanlivostnej účasti na obchodnom reťazci poznačenom
daňovým podvodom (pokiaľ by nebolo preukázané konanie žalobcu v dobrej viere) je rovnakým
dôvodom pre neuznanie odpočítania dane. Následkom riadneho preukázania skutkových okolností
preukazujúcich aspoň jednu z už uvedených foriem subjektívnej stránky účasti na daňovom podvode
v daňovom konaní je neuznanie uplatneného daňového oprávnenia (m.m. rozsudok Najvyššieho

správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/131/2022 zo dňa 21.11.2023).

45. Daňový podvod a účasť na ňom ako dôvody pre nepriznanie práva na úseku DPH sú konštruované
na princípe zavinenia. Stávajú sa teda dôvodom pre nepriznanie práva na úseku daní vtedy, ak daňový
subjekt uplatňujúci si daňové oprávnenie (odpočet alebo oslobodenie) mal vedomosť o svojej účasti

na podvode alebo nemal o tejto účasti vedomosť, avšak v dôsledku toho, že pri preverovaní svojho
obchodného partnera nepostupoval s náležitou opatrnosťou a starostlivosťou, vedomosť mohol mať.
Správny súd súčasne uvádza, že zistenia týkajúce sa subjektívneho testu sa prelínajú aj so zisteniami
týkajúcimi sa objektívneho testu, keďže je úplne zrejmé, že niektoré zistené skutočnosti môžu byť
relevantné pre viac častí Axel Kittel testu.

46. Správny súd poukazuje na závery vyplývajúce zo skutkových zistení finančných orgánov:

- aj napriek tomu, že žalobca bol etablovaný na trhu v oblasti výroby obchodu s mliekom a mliečnymi
výrobkami, len na základe predošlej krátkodobej spolupráce s rakúskou spoločnosťou HMJ Real Invest

GmbH, ktorá ho oslovila ohľadom záujmu o kúpu slnečnice, a teda v zásade na základe požiadavky
neznámeho potencionálneho odberateľa žalobca hľadal dodávateľa na predmetnú komoditu, ktorá
pre jeho dovtedajšie podnikanie nebola typická ani obvyklá, žalobca pristúpil k obchodovaniu s touto
rakúskou spoločnosťou s komoditou, ktorá nebola pre neho typická (slnečnica lúpaná) a následne
nadviazal obchodnú spoluprácu so spoločnosťou ABERATO PARTNER, pričom sa jednalo o tovar

(bezlepkové cestoviny), s ktorým žalobca rovnako bežne neobchodoval. Žalobca si postačil len s
overením, či jeho odberateľ má pridelené IČ DPH, žalobca sa nezaujímal o to, čím sa daná spoločnosť
zaoberá, na akom trhu pôsobí, aká je jej platobná schopnosť;

- vo vzťahu k dodávateľom – spoločnosti YETTI a spoločnosti MEDOS sa žalobca spoľahol výlučne na

odporúčanie D. F. (konateľa spoločnosti POOL Trade, s.r.o.) a na dlhoročné pôsobenie D. N. (konateľ
spoločnosti YETTI a osoby, ktorá dohadovala obchody za spoločnosť MEDOS), žalobca žiadnym
iným spôsobom nedeklaroval, že si tieto spoločnosti dostatočným spôsobom preveril, čím prejavil len
minimálnu obozretnosť. Naviac z výpovede p. N. (konateľka spoločnosti MEDOS s.r.o.) na pojednávaní
dňa 13.12.2017, na ktorom bol prítomný aj právny zástupca žalobcu, na otázku o dôvode, prečo

prebiehali obchodné aktivity medzi spoločnosťou MEDOS s. r. o. a Tatranská mliekareň a. s., svedkyňa
odpovedala: „Celý obchod si zabezpečil manžel. Manžel v tom čase bol dlžníkom na daňovom úrade
a Tatranská mliekareň a. s. odmietla obchodovať s takýmto zákazníkom, ktorý je dlžníkom“; uvedené
dotvára obraz o nedostatočnom až žiadnom preverení obchodných partnerov žalobcom; správca dane a
žalovaný nevedeli získať informácie o skutočnostiach, ktoré viedli žalobcu k tomu, že považoval každého

z obchodných partnerov za natoľko spoľahlivého, že s ním do obchodov vstúpil, žalobca uviedol len to,
že si partnerov overil v zozname dlžníkov finančnej správy;

- skutočnosť, že cestoviny boli balené vo väčších priesvitných vreckách a neboli označené; žalobca
nijako nezisťoval skutočný pôvod tovaru; tvrdený výrobca nebol na základe odpovede talianskej daňovej

správy potvrdený;

- žalobca sa dobrovoľne zbavil možnosti mať nakupovaný a predávaný tovar pod svojím dohľadom
a dôkladne si ho preveriť, pretože pristúpil na taký spôsob organizácie obchodných transakcií, ktorývšetku činnosť, týkajúcu sa kontroly prijímania a odosielania tovaru v konečnom dôsledku prenechal
prevádzkovateľovi skladu – p. C., D. F. (konateľovi spoločnosti POOL Trade, s.r.o., ktorá bola
dodávateľom slnečnice pre platiteľa v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach január 2015 - júl 2015),

prípadne vodičovi; žalobca sa riadne neuistil o prijatí tovaru v okamihu jeho prevzatia, keďže sklad, ktorý
bol miestom dodania tovaru bol vo vlastníctve inej osoby a občasná prítomnosť poverených zástupcov
nemohla urobiť takejto povinnosti zadosť. Uvedeným konaním sa žalobca vedome zbavil možnosti mať
predmet dodávok pod vlastnou kontrolou. Za predpokladu, že D. F. kontroloval tovar spôsobom či nie sú
porušené vrecia, či sedí množstvo na kamióne, možno takúto kontrolu považovať za kontrolu množstva

tovaru naloženého na kamión, ale nie za kontrolu jeho druhu a kvality;

- doklady, ktoré tvorili tzv. sprievodnú dokumentáciu výrobkov odkazovali na dve rôzne talianske
spoločnosti BARILLA G. e E. FRATELLI Sicieta per Azioni a Bioalimenta S.r.l., pričom medzi týmito
spoločnosťami a spoločnosťou PASTA ZARA 3 SRL, ktorú žalobca označil ako výrobcu cestovín,
nejestvovala žiadna spojitosť. Talianska daňová správa zároveň nepotvrdila dodanie predmetného

tovaru spoločnosťou PASTA ZARA 3 SRL žiadnej zo spoločností v zistenom obchodnom reťazci; pokiaľ
si žalobca nevšimol, že doklady, ktoré tvorili „sprievodnú dokumentáciu výrobkov“ zmätočne odkazujú na
konkurenčné talianske spoločnosti, uvedená nedbanlivosť svedčí o tom, že nevenoval pozornosť nielen
fyzickým dodávkam tovaru, ale ani dokumentom, ktoré mal k dispozícii v súvislosti s prebiehajúcimi
obchodmi; nejasnosti v dokumentácii mali byť pre žalobcu jasnou indíciou toho, že sa nejedná o

štandardnú situáciu, že je potrebné zvýšiť pozornosť a preveriť si okolnosti obchodovania;

- personálna prepojenosť subjektov s osobami O. C. a D. E.;

- personálna prepojenosť žalobcu a spoločnosti DALIJA, s.r.o., kde jeden z konateľov bol členom

predstavenstva žalobcu, pričom táto spoločnosť mala sprostredkovať kúpu a predaj tovaru pre
spoločnosť YETTI s.r.o.,

– len sporadická prítomnosť D. E. (ako osoby, ktorá potvrdila dodacie listy) v sklade a doklady o prevzatí
tovaru podpisované dodatočne na osobných stretnutiach neodrážali skutočné, reálne a fyzické prevzatie

a kontrolu dodávok tovaru;

- nedostatočné preverenie spoločnosti ABERATO PARTNER– žalobca sa spoľahol len na preverenie,
či táto spoločnosť má pridelené identifikačné číslo k DPH;

– stretávanie konateľov a zástupcov spoločností v sklade v Blatnej na Ostrove – D. E. (za žalobcu), D.
N. (za dodávateľov YETTI, s.r.o. a MEDOS s.r.o.), Lászlo Kriszt (za priameho odberateľa ABERATO
PARTNER s.r.o. a súčasne za spoločnosť EURO FAKTORING s.r.o. – kolobeh platieb) a H. C.
(za spoločnosť VM-STAVSPOL, s.r.o. – nakladanie, vykladanie, preprava tovaru, tlmočenie v rámci
obchodov medzi Ing. Hájikom (YETTI, s.r.o.) a László Molnárom (RANIM s.r.o.). Pri deklarovaných

denných dodávkach tovaru, často 2 krát denne, je nepopierateľné, že uvedení účastníci prichádzali v
sklade v Blatnej na Ostrove navzájom do styku, preto mal žalobca možnosť zistiť a preveriť všetky
okolnosti deklarovaných obchodov aj na tomto mieste, čo však neurobil. Orgány finančnej správy tak
dospeli k záveru, že spoločnosti boli navzájom prepojené (čo žalobca nenamietol a ani relevantne
nespochybnil), s ktorým záverom sa stotožnil aj správny súd;

- z predložených dokladov nebolo možné v prípade slnečnice jednoznačne určiť, či mala byť predmetom
obchodovania „slnečnica lúpaná, solená“, t. j. potravina, alebo „slnečnica lúpaná“, ktorou môže byť aj
krmivo; táto nezrovnalosť nebola v priebehu obchodovania odstránená; pokiaľ by žalobca pristupoval
k obchodom s dostatočnou pozornosťou, chybu v dokladoch by si bol všimol, pričom uvedené je

závažným pochybením, pretože by mohlo dôjsť k zámene tovaru, alebo k privedeniu zákazníkov
do omylu; ani vykonaným dokazovaním nebolo možné prijať jednoznačný záver, či bolo predmetom
obchodovania krmivo alebo potravina;

- v prípade slnečnice nevedel žalobca jasne povedať ako bol tovar balený, pritom už len z pohľadu

realizácie obchodov vo vysokých objemoch túto vedomosť mal mať;

- balenia, v ktorých sa slnečnica predávala, boli bez označenia, t.j. bez etikety alebo štítku, žalobca z
titulu svojej odbornosti mal vedieť, že bez vhodnej etikety nie je zabezpečená vysledovateľnosť potravína že k zmluve pripojený dokument „Product specification BRAND FOOD Sunflower kernels producer“
v anglickom jazyku povinné údaje na označenie potraviny neobsahuje, nie je z neho ani zrejmé, kto,
kedy a kde dokument vyhotovil a nevedel sa k tomu vyjadriť ani žalobca, z čoho vyplýva, že o pôvod

tovaru sa náležite nezaujímal;

– žalobca síce tvrdil, že predmetom obchodovania boli „bezlepkové cestoviny“, resp. „slnečnica lúpaná,
solená“, a teda potraviny, ale v čase obchodovania nekonal s odbornou starostlivosťou tak, ako by sa od
skúseného veľkopodnikateľa v potravinárskom odvetví očakávalo, naviac ani nesplnil povinnosť oznámiť

príslušnému orgánu úradnej kontroly potravín na účely registrácie tento druh vykonávanej činnosti ani
obchodovanú komoditu („slnečnicu lúpanú, solenú“, resp. „bezlepkové cestoviny“);

47. Žalobca mal za to, že si odberateľa riadne, v rámci jemu dostupných prostriedkov overil, tento
nefiguroval v zozname dlžníkov finančnej správy a nenadobudol o ňom najmenšiu pochybnosť,
pristupoval k spolupráci v dobre viere a jednalo sa o dlhoročne zaužívanú obchodnú prax medzi

subjektami. Žalobca však v žalobe neuviedol žiadne konkrétne a úkony či postupy (okrem overenia
platnosti IČ DPH), ktorými pristúpil k overeniu odberateľa, ako aj dodávateľa na základe ktorých dospel
k záveru, že sa jedná o dôveryhodné subjekty. Naviac nie je správnemu súdu zrejmé, akým spôsobom
si žalobca overil, že jeho odberateľ nie je v zozname dlžníkov, keďže sa jednalo o zahraničnú právnickú
osobu, a prostredníctvom systému VIES je možné overiť len platnosť prideleného IČ DPH, tento systém

neposkytuje žiadne informácie o dôveryhodnosti subjektov registrovaných na DPH či ich prípadných
nedoplatkoch.

48. Medzi elementárne a kontrolné opatrenia, ktoré bežne obozretný daňový subjekt musí vykonať,
aby sa uistil, že sa nezúčastňuje na daňovom podvode, nepostačuje len jednoduché preverenie

subjektu v zozname dlžníkov finančnej správy (tak ako to uviedol aj žalobca v žalobe). Jedná sa o
okolnosť, ktorá nepostačuje na preverenie si obchodných partnerov (a to ani popri preverení platnosti
registrácie DPH, preverenie v obchodnom registri a podobne). Tu správny súd uvádza, že rozsah
prijatých opatrení spravidla závisí od rozsahu sporných okolností (indikátorov rizikovosti). Medzi takéto
opatrenia môžu slúžiť napríklad aj referencie od tretích osôb, bankové referencie, audit dodávateľa a

jeho dodávateľského reťazca a pod., pričom však žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by tieto
opatrenia vykonal. Naopak, správca dane a žalovaný na základe zistení dospeli k správnym záverom
(vo vzájomnej súvislosti s tým, čo bolo uvedené aj v tomto rozsudku), že žalobca neprijal dostatočné
opatrenia k tomu, aby nemal účasť na daňovom podvode. Vyššie uvedené a orgánmi finančnej správy
opísané skutočnosti (ako objektívne, tak aj subjektívne) tak poskytujú dostatočný podklad pre záver, že

žalobca v deklarovaných obchodoch nepostupoval s dostatočnou obozretnosťou.

49. Pokiaľ žalobca považoval kontrolu tovaru D. E. za dostatočnú, ktorý sa v sklade zdržiaval sporadicky,
pričom sa malo jednať o obchodnú zvyklosť žalobcu, správny súd súladne s finančnými orgánmi
nepovažoval takto vykonávanú kontrolu adekvátnu množstvu a druhu obchodovaného tovaru, pričom

z tohto nedbalého prístupu vyplynuli pre žalobcu ďalšie následky, pretože pokiaľ by žalobca venoval
kontrole tovaru riadnu pozornosť, mohol by zistiť, že sprievodné dokumenty vykazujú nezrovnalosti,
tovar nie je riadne označený a nie je zrejmý jeho výrobca resp. jeho pôvod. Žalobca sám rozhoduje
akým spôsobom bude viesť svoju obchodnú činnosť a pristupovať k jednotlivým činnostiam spojeným s
podnikaním. Kasačný súd už v rozsudku sp. zn. 6Sžfk/2/2019 zo dňa 8. júla 2020 uviedol, že vzhľadom

na striktnú zákonnú úpravu odpočtu DPH je v záujme každého daňového subjektu preveriť si, pred
vznikom a reálnym uskutočnením obchodnej transakcie, všetky „signály“, indície, ktoré sa dostanú do
sféry jeho pôsobnosti, a ktoré môžu v danom časovom období naznačovať určité, i keď neoverené,
nepodložené fakty, signalizujúce alebo nevylučujúce možnú budúcu problematickosť pripravovanej,
uzatváranej, realizovanej obchodnej transakcie, z pohľadu budúceho uplatnenia odpočtu DPH daňovým

subjektom, a to bez ohľadu na to, či takto zistené skutočnosti v čase obchodnej transakcie, v čase jej
prípravy, spochybnili alebo majú dôkaznú silu v danom čase spochybniť obchodnú transakciu daňového
subjektu. Kasačný súd poukazuje na potrebu daňového subjektu postupovať s príslušnou odbornou
starostlivosťou pri príprave, realizácii a vykonaní obchodnej transakcie, ktorá môže byť posudzovaná,
z hľadiska nárokov daňového subjektu na odpočet DPH. Zodpovedný daňový subjekt skutočnosti

týkajúce sa obchodu, zisťuje a hlavne preveruje pred a v čase obchodného vzťahu, relevantnosť
obchodných partnerov, prípadne obchodného reťazca partnerov, a to nielen pri každom negatívnom
signáliobchodnejtransakcie,ktorásavmomentezískaniatejtoindície,signálu„nejaví“akorozhodujúca,
určujúca a relevantná a nie až v čase uplatnenia odpočtu DPH voči štátu. Len takýmto precíznyma z pohľadu „kontroly“ skutkových okolností veci, konkrétnym zodpovedným prístupom, môže daný
subjekt správcovi dane preukázať, že nebol a vzhľadom na všetky okolnosti veci, nemohol byť súčasťou
podvodného konania alebo zneužitia práva. Len takýto zodpovedný prístup daňového subjektu môže

byť východiskom pre uplatnenie jeho účinnej obrany spočívajúcej v tvrdení, že sa na podvode alebo
zneužití práva nepodieľal.

50. Prvostupňový orgán uviedol vo svojom rozhodnutí dostatočné penzum informácií, z ktorých možno
jednoznačne konštatovať dôvody, pre ktoré mal aj správny súd za naplnenú aj splnenú štvrtú podmienku

AxelKitteltestu.Vpredmetnomprípadefinančnéorgányunieslidôkaznébremenoasplneniepodmienok
tzv. Axel Kittel testu preukázali. Vo svojich rozhodnutiach identifikovali také zistenia a dôkazy, ktoré
vo svojom súhrne v dostatočnej miere odôvodňujú záver, že daňový podvod bol spáchaný, ako aj,
že žalobca o ňom mal a mohol vedieť. Naopak, daňový subjekt nepreukázal, že prijal také opatrenia
na predchádzanie účasti na daňovom podvode, aby svoj nárok na odpočítanie dane nestratil. V tejto
súvislosti bola tak nedôvodná námietka žalobcu, že nebol dostatočne odôvodnený záver o jeho

vedomosti o účasti na daňovom podvode, čo je zrejmé z obsahu napadnutého (s. 39 a nasl.) ako aj
prvostupňového rozhodnutia (s. 72 a nasl.).

51. Vo vzťahu k hodnoteniu CMR dokladov, na ktoré správca dane podľa žalobcu neprihliadal ako
na skutočnosti preukazujúce prepravu tovaru, správny súd uvádza, že obsahom CMR dokladov sa

správca dane zaoberal dostatočne, pričom vo vzájomnej súvislosti s ďalšími dôkaznými prostriedkami
(výpoveď prepravcu, údaje z mýtneho systému, odpoveď českej daňovej správy) dospel k záveru, že
CMR doklady neodrážajú reálny priebeh prepravy, keďže preprava deklarovaného tovaru nekončila
u odberateľa v Českej republike, ale tovar bol prepravený späť na miesto nakládky na Slovensku
a v obchodnom reťazci bol predmetom jednotlivých dodávok stále rovnaký tovar. Žalobca mal v tejto

súvislosti za to, že obsah CMR je v rozpore so záverom o nevynaložení odbornej starostlivosti v
obchodných vzťahoch. Prvotne nebolo správnemu súdu zrejmé, akým konkrétnym spôsobom mal obsah
CMR dokazovať odbornú starostlivosť vynaloženú žalobcom na to, aby nebol účastný na plneniach,
ktoré sú súčasťou podvodu na DPH. Naviac žalobca žiadnym spôsobom neoveroval, akým spôsobom
bolo s tovarom naložené ďalej po jeho odoslaní zo skladu v Blatnej na Ostrove, keďže tovar sa v Břeclavi

nevykladal,alebolprepravenýspäťnaSlovensko.Žalobcavpodanejžalobeneoznačilžiadnekonkrétne
opatrenie k uisteniu, že k skutočnému intrakomunitárnemu dodaniu tovaru došlo. V tejto súvislosti
ako nenáležitý považoval správny súd odkaz žalobcu na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 24S/20/2017 zo dňa 31.10.2017, keďže skutkovo neprilieha na prejednávanú vec, pretože
v predmetnom prípade nebolo priznané právo na odpočítanie dane pre nesplnenie hmotnoprávnych

podmienok. Správny súd tiež nie je viazaný rozhodnutiami iných súdov, okrem rozhodnutia kasačného
súdu vydaného v inštančnom postupe v zmysle § 469 SSP.

52. Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom porušenia registrácie na regionálnej veterinárnej a
potravinovej správe vo vzťahu k posúdeniu vedomosti žalobcu o podvodnom konaní, správny súdu

poukazuje, že tento nedostatok nebol kľúčovým pre závery správcu dane o nepriznaní dane, ale
uvedeným porušením bol len dotvorený skutkový obraz o priebehu deklarovaných zdaniteľných plnení
a prístupu žalobcu k ich priebehu. Žalobca si mohol zistiť viac informácií o pôvode, kvalite a špecifikácii
tovaru a bolo na mieste očakávať, že si bude žalobca tieto informácie zisťovať a overovať, pretože mal
záväzok dodať svojmu odberateľovi tovar, pri charaktere ktorého (tvrdený potravinársky tovar) sa mal

zaujímať o jeho pôvod, kvalitu a označenie. Uvedené je plne v súlade aj s judikatúrou Súdneho dvora
Európskej únie (napr. rozsudok C-329/18), kedy nedodržanie povinností na úseku bezpečnosti potravín
môže predstavovať indíciu spomedzi iných indícií, ktoré spolu a navzájom súhlasne vedú k tomu, že
zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa zúčastňuje na transakcii zahŕňajúcej podvod na DPH,
čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu. Žalovaný a správca dane tak uvedené posúdili v kontexte

všetkých zistených skutočností.

53. Ako nedôvodnú hodnotil správny súd aj námietku, že správca dane nevykonal dostatočné
dokazovanie, pretože sa nevysporiadal s predmetom fakturácie od spoločnosti DALIJA s.r.o. pre
spoločnosť POOL Trade s.r.o. a svoje závery o vedomosti žalobcu postavil len na domnienkach. V tejto

súvislosti však žalobca neoznačil žiaden konkrétny dôkaz, ktorý by správca dane nevykonal. Nebolo
potrebné za účelom získania rozhodných dôkazov preverovať fakturáciu od spoločnosti DALIJA s.r.o.
pre spoločnosť POOL Trade s.r.o., keďže tieto spoločnosti neboli súčasťou preverovaného obchodného
reťazca a zároveň pre potreby daňovej kontroly boli zistené a opísané personálne prepojenia, ktoré bolispojené s osobou D. E. (čo žalobca žiadnym spôsobom relevantne nepoprel), pričom zistené skutočnosti
dostatočným spôsobom postačovali na prijatie záveru o existencii daňového podvodu v obchodnom
reťazci, ktorého bol žalobca súčasťou.

54. Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa spoločnosti EURO FAKTORING s.r.o., žalobca tvrdil, že
správca dane zistil, že táto spoločnosť sa venuje faktoringu, avšak odmietol túto skutočnosť zahrnúť
do dokazovania a prihliadať na ňu vo vzájomných súvislostiach. Z takto formulovaného tvrdenia nebolo
správnemu súdu zrejmé, aké závery v prospech žalobcu mal správca dane vyvodiť z tohto skutkového

zistenia. Naviac uvedenou námietkou sa správca dane náležite zaoberal, čo vyplýva z obsahu
prvostupňového rozhodnutia (s. 55), keď mal za to, že táto spoločnosť nevykonávala v kontrolovanom
zdaňovacom období október 2015 služby faktoringu, pretože platby neposkytovala dodávateľovi tovaru,
ale poukazovala ich priamo na účet priameho odberateľa žalobcu.

55. Finančné orgány podľa názoru správneho súdu zistili skutkový stav dostatočne a v súhrne

identifikovali celý rad objektívnych okolností nasvedčujúcich účasti žalobcu na daňovom podvode, ako aj
opak konania žalobcu v dobrej viere, kedy vyhodnotili opatrenia žalobcu za nedostatočné a špecifikovali
konkrétne opatrenia, ktoré žalobca mal vykonať a nevykonal. Takto zistený skutkový stav následne aj
správne právne posúdili, keď ho podriadili pod inštitút daňového podvodu. V zmysle judikatúry Súdneho
dvora Európskej únie splnenie jednotlivých kritérií tzv. Axel Kittel testu prináleží overiť konajúcemu

súdu (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C610/19Vikingo), pričom správny súd tieto
podmienky vyhodnotil a overil ich splnenie.

56. Na základe uvedeného správny súd vyhodnotil podanú žalobu ako nedôvodnú, a preto ju s odkazom
na § 190 SSP zamietol.

57. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, správny súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez zachádzania do
všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať

odpoveď na každú jednu pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (napríklad rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, sp. zn. III.ÚS 209/04, sp. zn. II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu žalobcu, s ktorou sa správny súd nevyporiadal v rámci tohto odôvodnenia, nepovažoval
za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

58. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právonanáhradutrovkonania,pretoženezistildôvod,nazákladektoréhomožnospravodlivoodžalobcu
požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.

59. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho
súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§
439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 2 písm. a), § 145 ods. 2 písm. a) a § 493e SSP/.

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).