Rozsudok – Náhrada škody ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/88/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322202563
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:2322202563.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu: PPM LOGISTIC s. r. o., so
sídlom Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 54 123 267, zast. IVANOVIČ
LEGAL s.r.o., so sídlom Štúrova 11, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 434 556,
proti žalovanému: Nagy & Partners, s.r.o., so sídlom Športová 470/11, 924 01 Galanta, IČO: 36 869 341,
o zaplatenie 62.264,60 EUR s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č.k.
10Cb/8/2022-172 zo dňa 24.4.2025 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Galanta, č.k. 10Cb/8/2022-172 zo dňa 24.4.2025

p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a priznal žalovanému nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že pôvodný žalobca, ktorým
bola spoločnosť ALFA-R FOOD, s.r.o. svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný poskytoval právne služby

spoločnosti ALFA - R s.r.o., IČO: 36 246 271, pričom ju zastupoval aj v konaní vedenom pred Daňovým
úradom Trnava. Daňový úrad Trnava vydal dňa 4.4.2018 rozhodnutie č. 100662657/2018, ktorým bol
spoločnosti ALFA - R s.r.o. určený rozdiel dane v sume 56.604,20 Eur. Žalovaný proti tomuto rozhodnutiu
nepodal riadne a včas odvolanie, v dôsledku čoho rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Z uvedeného
dôvodu mala spoločnosti ALFA - R s.r.o. vzniknúť voči žalovanému pohľadávka vo výške 56.604,20 Eur
z titulu náhrady škody. Ďalej bolo spoločnosti ALFA - R s.r.o. rozhodnutím Daňového úradu Trnava zo
dňa 16.8.2019, č. 101960387/2019, uložené penále vo výške 5.660,40 Eur za správny delikt podľa §

154 ods. 1 písm. g) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov, spočívajúci
v uplatnení nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie február 2014 vo výške vyššej, než bol nárok,
ktorý si mala právo uplatniť podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov. Aj v tomto prípade mala spoločnosti ALFA - R s.r.o. vzniknúť voči žalovanému pohľadávka
vo výške 5.660,40 Eur z titulu náhrady škody. Spoločnosť ALFA - R s.r.o. vystavila žalovanému dňa
28.10.2020 faktúru č. 210200031, ktorou si uplatnila nárok na náhradu škody z dôvodu zmeškania lehoty
na podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu Daňového úradu Trnava. Žalovaný túto faktúru

nevrátil ani ju iným spôsobom nerozporoval. Spoločnosť ALFA - R s.r.o. ako postupca a žalobca ako
postupník uzatvorili dňa 10.11.2020 zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej boli na žalobcu
postúpené pohľadávky predstavujúce nárok vo výške 56.604,20 Eur a nárok vo výške 5.660,40 Eur. V
zmluve o postúpení pohľadávok bola uvedená suma 62.300,50 Eur, pričom podľa žalobcu došlo k chybev sčítaní jednotlivých pohľadávok, keď ich súčet predstavuje sumu 62.264,60 Eur, ktorej zaplatenia
sa žalobca domáha v tomto konaní. Postúpenie pohľadávky oznámila spoločnosť ALFA - R s.r.o.
žalovanému listom zo dňa 10.11.2020. Právny predchodca žalobcu následne listom zo dňa 14.12.2021

vyzval žalovaného na zaplatenie faktúry č. 210200031. Žalovaný ku dňu podania žaloby svoj záväzok
ani čiastočne neuhradil.

3. Súd prvej inštancie vo veci vydal dňa 9.8.2022 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaného
na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v

zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že uplatnený nárok považuje v celom rozsahu za nedôvodný,
keďže proti rozhodnutiu Daňového úradu Trnava č. 100662657/2018 zo dňa 4.4.2018, podal odvolanie
riadne a včas prostredníctvom portálu finančnej správy dňa 9.5.2018, a to rovnakým spôsobom, akým
boli v mene právneho predchodcu žalobcu, spoločnosti ALFA - R s.r.o., podávané aj ostatné odvolania
proti rozhodnutiam orgánov daňovej správy, a to vo viacerých prípadoch, vrátane podaní uskutočnených
v ten istý deň. O tejto skutočnosti mala byť v danom čase informovaná aj spoločnosť ALFA - R s.r.o.

Podaním odvolania si splnil povinnosť konať v mene klienta riadne a včas, a preto nedošlo k porušeniu
jeho povinností ani k vzniku škody na strane právneho predchodcu žalobcu. Žalovaný ďalej uviedol,
že správca dane tvrdí, že mu predmetné odvolanie nebolo doručené, čo žalovaný pripisuje možnej
technickej chybe systému finančnej správy. O nedoručení odvolania však žalovaný nebol žiadnym
spôsobom informovaný a nemal ani dôvod pochybovať o tom, že odvolanie bolo doručené, keďže mu

systém finančnej správy vygeneroval potvrdenie o jeho riadnom odoslaní. Žalovanému nebolo doručené
žiadne oznámenie o nesprávnosti podania, o nedoručení podania ani iné obdobné oznámenie zo strany
finančnejsprávy.Žalovanýuviedol,žepredmetnúsituáciuriešilsosprávcomdane,atonajprvtelefonicky
a následne aj písomným podaním zo dňa 28.6.2018. Daňový úrad Trnava listom zo dňa 4.7.2018 vyzval
spoločnosť ALFA - R s.r.o. na odstránenie nedostatkov podania, na čo žalovaný reagoval písomnou

odpoveďou, v ktorej opätovne preukazoval podanie odvolania. Správca dane následne reagoval listom
zo dňa 3.10.2018. Žalovaný uviedol, že všetky tieto listiny boli správcovi dane doručované rovnakým
spôsobom ako pôvodné odvolanie a všetky boli správcovi dane aj doručené. Žalovaný preto namietal,
že nepochybil pri plnení svojich povinností a že svojím konaním nespôsobil právnemu predchodcovi
žalobcu žiadnu škodu, keďže medzi jeho postupom a tvrdenou škodou neexistuje príčinná súvislosť.

4. Žalovaný ďalej uviedol, že nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ktorý si právny predchodca
žalobcu uplatnil za zdaňovacie obdobie február 2014, bol identický s nárokmi uplatnenými za ďalšie
zdaňovacie obdobia v rovnakom období (rovnaké subjekty, rovnaký právny základ, rovnaké zdaniteľné
plnenia), pričom ani za jedno z týchto období nebol právnemu predchodcovi žalobcu priznaný ním

uplatnený nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, a to ani v rámci odvolacieho konania. Z toho
žalovaný vyvodil, že ani v prípade februára 2014 by právnemu predchodcovi žalobcu nebol tento nárok
priznaný, a preto mu nemohla vzniknúť škoda v rozsahu, v akom si ju žalobca uplatňuje. Žalovaný
poukázal na to, že z výsledkov iných obdobných konaní vyplýva, že tento nárok nebol priznaný ani v
týchto iných skutkovo a právne totožných prípadoch. Podľa žalovaného tak právnemu predchodcovi

žalobcu škoda nevznikla ani reálne, ani hypoteticky. Žalovaný zároveň uviedol, že štatutárni zástupcovia
právneho predchodcu žalobcu, bratia F., ktorí konajú aj v mene žalobcu, boli o uvedenej situácii v plnom
rozsahu informovaní, túto skutočnosť vzali na vedomie a voči orgánom finančnej správy nepodnikli
žiadne ďalšie právne kroky, a to ani prostredníctvom žalovaného, ktorý ich zastupoval v iných veciach vo
vzťahu k finančnej správe, ani samostatne alebo prostredníctvom tretej osoby. Na základe uvedeného

žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal mu náhradu trov konania.

5. V ďalšom priebehu konania žalobca zotrval na svojej doterajšej skutkovej aj právnej argumentácii. Vo
vzťahu k predpokladom zodpovednosti za škodu uviedol, že škoda mala vzniknúť v dôsledku nepodania
odvolania proti rozhodnutiu Daňového úradu Trnava zo dňa 4.4.2018, pričom z listinných dôkazov

predložených samotným žalovaným podľa jeho názoru vyplýva, že odvolanie nebolo podané riadne,
keďževtenistýdeňžalovanýpodávalprostredníctvomportálufinančnejsprávyviaceropodaní,ktoréboli
správcom dane riadne evidované, zatiaľ čo predmetné odvolanie evidované nebolo. Žalobca poukázal
na dokument označený ako Výsledok preverovania podania odvolania zo dňa 4.4.2018, z ktorého
vyplýva, že napriek tomu, že splnomocnený zástupca daňového subjektu ALFA - R s.r.o. disponuje

prvou stranou všeobecného podania, podľa stanoviska sekcie informatiky Finančnej správy SR takéto
podanie nie je evidované v elektronickej podateľni, a teda nebolo podané riadne. Uvedené stanovisko
žalobcapovažovalzaoficiálnevyjadreniesprávcudane,zktoréhovyplýva,žežalovanýnepodalopravný
prostriedok riadnym spôsobom. Žalobca uviedol, že škoda spočíva v uplatnenej sume, keďže v dôsledkunepodania odvolania bol právny predchodca žalobcu ukrátený o možnosť preskúmania rozhodnutia
odvolacím orgánom, ako aj o možnosť následného súdneho prieskumu.

6. Žalovaný v ďalšom priebehu konania zotrval na svojej doterajšej procesnej obrane a právnej
argumentácii. Uviedol, že odvolanie proti rozhodnutiu Daňového úradu Trnava zo dňa 4.4.2018
podané bolo, o čom podľa jeho tvrdení svedčí potvrdenie o odoslaní vygenerované portálom finančnej
správy, ktoré je systémom generované až po riadnom vyplnení a odoslaní podania. Zdôraznil, že
podanie bolo realizované priamo prostredníctvom portálu finančnej správy a nie prostredníctvom

iného sprostredkovateľa, pričom ak došlo k technickému zlyhaniu na strane informačného systému
správcu dane, nemôže to byť kladené na ťarchu žalovaného. Žalovaný poukázal na to, že právnemu
predchodcovi žalobcu neboli ani v iných daňových kontrolách za porovnateľné zdaňovacie obdobia
priznané ním uplatnené nadmerné odpočty dane z pridanej hodnoty, a preto uplatnená suma
nepredstavuje škodu, ale zákonnú daňovú povinnosť voči štátu. Zároveň namietal existenciu príčinnej
súvislosti medzi jeho konaním a tvrdenou škodou. Za účelové považoval aj časové hľadisko uplatnenia

nároku, keďže žaloba bola podaná s výrazným časovým odstupom od udalostí, na ktoré žalobca
odkazuje. Žalovaný ďalej namietal, že výsledky iných daňových kontrol nie sú pre rozhodnutie vo
veci právne významné a poukazoval aj na opakované postúpenia pohľadávky medzi personálne a
majetkovo prepojenými subjektmi, pričom spochybnil aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu
tvrdenej neexistencie pohľadávky v čase jej postúpenia.

7. Dňa 24.4.2024, obchodná spoločnosť ALFA-R FOOD, s.r.o., doručila súdu podanie, označené ako
Návrh na zmenu subjektu na strane žalobcu. Svoje podanie odôvodnila tým, že na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 12.02.2024, uzatvorenej medzi žalobcom ALFA-R FOOD, s.r.o., IČO:
36 269 948, so sídlom Bancíkovej 1/A, Bratislava - mestská časť Ružinov (postupca) a obchodnou

spoločnosťou PPM LOGISTIC s. r. o., IČO: 54 123 267, so sídlom Bancíkovej 1/A, Bratislava -
mestská časť Ružinov (postupník), bola pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania, dňa 12.02.2024
postúpená postupníkovi.

8. Uznesením sp. zn.: 10Cb/8/2022-135 zo dňa 2.9.2024 súd prvej inštancie pripustil, aby do konania

na miesto pôvodného žalobcu ALFA - R FOOD, s.r.o., IČO: 36 269 948, so sídlom Bancíkovej 1/A,
Bratislava - mestská časť Ružinov, vstúpil žalobca.

9. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že pokiaľ ide o predpoklad
zodpovednosti za škodu spočívajúci v porušení povinnosti (protiprávnom úkone), po vykonanom

dokazovaní dospel k záveru, že na strane žalovaného došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, keďže
nepodal odvolanie proti rozhodnutiu Daňového úradu Trnava č. 100662657/2018 zo dňa 4.4.2018.
Napriek tomu, že žalovaný disponuje prvou stranou všeobecného podania zo dňa 9.5.2018, v ktorom je
ako typ podania označené odvolanie a v texte je uvedené „odvolanie ALFA - R s.r.o., február 2014“, tento
dokument podľa záverov súdu nepreukazuje, že k riadnemu a účinnému podaniu odvolania skutočne

došlo, keďže neobsahuje žiaden údaj preukazujúci jeho odoslanie prostredníctvom portálu Finančnej
správySRajehodoručeniesprávcovidane.PoukázalnavýzvuDaňovéhoúraduTrnavazodňa4.7.2018
na odstránenie nedostatkov podania, z ktorej vyplýva, že potvrdenie o odoslaní odvolania má obsahovať
evidenčné číslo, pod ktorým je podanie u správcu dane evidované, pričom takýto identifikačný údaj zo
žalovaným predložených listín nevyplýval. Z týchto dôvodov sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že

predložené všeobecné podanie preukazuje riadne podanie odvolania.

10. Za ďalší predpoklad zodpovednosti za škodu považoval súd prvej inštancie existenciu škody ako
majetkovej ujmy objektívne vyčísliteľnej v peniazoch, pričom dôkazné bremeno o jej vzniku a rozsahu
zaťažuje žalobcu. Zo žaloby vyplýva, že vznik škody bol odvodzovaný od nepodania odvolania proti

rozhodnutiu Daňového úradu Trnava č. 100662657/2018 zo dňa 4.4.2018, pričom žalobca poukazoval
na priznanie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za iné zdaňovacie obdobia (august 2013
a október 2013) pri rovnakých druhoch tovaru. V tejto súvislosti bolo v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia konštatované, že samotné nepodanie odvolania automaticky neznamená vznik škody,
keďže priznanie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty je podmienené splnením zákonných

podmienok, najmä preukázaním účtovných dokladov a skutočného dodania tovarov a služieb, ktoré sú
predmetom daňovej kontroly. Zároveň odkázal aj na to, že za ďalšie zdaňovacie obdobia, ako aj za roky
2016 a 2017, právnemu predchodcovi žalobcu nadmerný odpočet priznaný nebol.11. Záveromsúdprvejinštanciezdôraznil,ževzhľadomnaoddelenosťsúdnejavýkonnejmociniejesúd
rozhodujúci o náhrade škody oprávnený preskúmavať zákonnosť správnych rozhodnutí ani posudzovať
splnenie hmotnoprávnych podmienok vzniku daňovej povinnosti, a to ani ako predbežnú otázku. Bez

možnosti posúdenia existencie samotnej daňovej povinnosti preto nebolo možné dospieť k záveru o
vzniku škody z titulu nepodania odvolania proti uvedenému rozhodnutiu, ani o vzniku škody v súvislosti
s uložením pokuty za uplatnenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
február 2014. Keďže vznik škody preukázaný nebol, nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi
tvrdeným porušením povinnosti na strane žalovaného a tvrdenou škodou.

12. Žalobca podal proti rozsudku Okresného súdu Galanta, č.k. 10Cb/8/2022-172 zo dňa 24.4.2025 v
zákonom stanovenej lehote odvolanie. Toto odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods.
1 písm. b), e) a h) CSP, teda tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. V odvolaní žalobca namietal predovšetkým porušenie svojho práva na spravodlivý proces. Uviedol,
že súd prvej inštancie viedol konanie a pojednávanie takým spôsobom, že mu fakticky odňal možnosť
reagovať na skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci, pričom následne vydal podľa jeho názoru

prekvapivé rozhodnutie, ktoré nereflektuje skutkový ani právny stav veci. Za prekvapivé považoval
žalobca najmä to, že súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 27.3.2025 zamietol návrh
na vykonanie dokazovania protokolom z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2014 a
rozhodnutiami Daňového úradu Trnava a Finančného riaditeľstva SR týkajúcimi sa dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobia august 2013 a október 2013, hoci podľa žalobcu z predchádzajúceho

postupu súdu, najmä z pojednávania konaného dňa 28.9.2023, vyplývalo, že tieto dôkazy považoval
za významné pre posúdenie splnenia predpokladov vzniku nároku na náhradu škody. Žalobca tvrdil,
že mu za tejto situácie nebolo zrejmé, na základe akých dôkazov bude súd jeho nárok posudzovať,
a že zmena postoja súdu nebola nijako vysvetlená. Žalobca ďalej namietal, že rozsudok súdu prvej
inštancie je nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnený. Poukazoval na to, že súd sa podľa jeho názoru

riadne nevysporiadal s jeho skutkovou a právnou argumentáciou prednesenou v priebehu konania
ani s jeho písomnými podaniami, nevysvetlil, z akých dôvodov zmenil svoj predchádzajúci procesný
prístup vo vzťahu k rozsahu dokazovania, ani neobjasnil, akým spôsobom posudzoval otázku vzniku
škody. Za rozporné a nepreskúmateľné označil žalobca najmä závery súdu prvej inštancie, podľa
ktorých samotné nepodanie odvolania proti rozhodnutiu daňového úradu automaticky neznamená vznik

škody, no zároveň súd uviedol, že z dôvodu oddelenosti súdnej a výkonnej moci nemôže posudzovať
zákonnosť administratívnej rozhodovacej činnosti ani splnenie hmotnoprávnych podmienok na vznik
daňovej povinnosti, bez čoho podľa neho nemožno skonštatovať vznik nároku na náhradu škody. Podľa
žalobcu tak súd prvej inštancie v podstate dospel k záveru, že vznik škody v tomto type konania nie je
možné preukázať, čím mu fakticky odňal prístup k súdnej ochrane.

14. V súvislosti s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP žalobca namietal nevykonanie
navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností. Tvrdil, že ak súd prvej inštancie
pri svojich záveroch prihliadal na to, že za iné zdaňovacie obdobia, ako aj za roky 2016 a 2017,
právnemu predchodcovi žalobcu nadmerný odpočet priznaný nebol, potom mal za relevantné považovať

aj žalobcom navrhované dôkazy preukazujúce, že za iné zdaňovacie obdobia, konkrétne august 2013
a október 2013, bol pri obchodovaní s tým istým druhom tovaru nadmerný odpočet priznaný. Práve
týmito dôkazmi mal byť podľa žalobcu preukázaný vznik škody, resp. opodstatnenosť záveru, že v
prípade riadne podaného odvolania proti rozhodnutiu daňového úradu mohol byť výsledok správneho
konania pre jeho právneho predchodcu priaznivejší. Za súčasť porušenia práva na spravodlivý proces

žalobcaoznačilajpriebehpojednávaniadňa27.3.2025,zktoréhovyvodzovalpochybnostionestrannosti
konajúcej sudkyne. V tejto súvislosti poukazoval na to, že zástupca žalovaného nemusel predkladať
doklad totožnosti, že dôkazný návrh žalobcu bol zamietnutý bez primeraného vysvetlenia, že výsluch
svedka Petra Mela bol vykonaný až po upozornení zo strany právneho zástupcu žalobcu a že sudkyňa
nezdôvodnila zmenu postoja súdu oproti predchádzajúcemu priebehu konania, pričom len uviedla, že

skôr bola vec pridelená inému sudcovi. Na tomto základe žalobca tvrdil, že existujú objektívne okolnosti
spôsobilé vyvolať pochybnosti o nestrannosti súdu prvej inštancie.15. V rámci odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP žalobca namietal aj nesprávne právne
posúdenie veci. Uviedol, že súd prvej inštancie sa právne relevantným spôsobom nevysporiadal s jeho
argumentáciou, osobitne v otázke preukazovania vzniku škody, nepostupoval v súlade s ustanoveniami

Civilného sporového poriadku upravujúcimi vedenie konania a nedodržal princíp rovnosti zbraní, keď
mu fakticky odňal možnosť preukázať vznik škody. Podľa žalobcu preto napadnutý rozsudok spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a prizná mu nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Subsidiárne navrhol, aby odvolací súd podľa § 389 ods.

1 písm. b) a c) CSP napadnutý rozsudok v oboch výrokoch zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

16. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie je iba prejavom
nespokojnosti žalobcu s výsledkom konania pred súdom prvej inštancie, pričom podľa jeho názoru
žalobca nezohľadňuje nedôvodnosť ním podanej žaloby. Žalovaný zdôraznil, že napadnutý rozsudok

považuje vo veci samej za správny a nezistil žiadny zákonný dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie.
Zároveň uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich doterajších písomných a ústnych prednesov
urobených v konaní pred súdom prvej inštancie a naďalej zotrváva na stanovisku o nedôvodnosti žaloby.
Vo vzťahu k vecnej stránke sporu žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal vznik škody, ktorá mala
vzniknúťjemualebojehoprávnemupredchodcovi,pričompodľažalovanéhožiadnaškodaaninevznikla.

Súčasne uviedol, že žalobcovi nesvedčí ani aktívna vecná legitimácia v spore. Dodal, že v konaní nebolo
preukázané ani pochybenie na strane žalovaného, a preto podľa neho nemožno hovoriť ani o existencii
príčinnej súvislosti medzi jeho postupom a tvrdeným vznikom škody. Pokiaľ ide o samotnú odvolaciu
argumentáciu žalobcu, žalovaný ju označil za účelovú a zavádzajúcu, a to tak vo vzťahu k tvrdenému
porušeniu procesných práv žalobcu, ako aj vo vzťahu k námietkam smerujúcim proti nezávislosti a

nestrannosti súdu prvej inštancie. Za rozpornú považoval žalovaný aj argumentáciu žalobcu týkajúcu sa
nevykonania navrhnutých dôkazov a údajne nedostatočne vykonaného dokazovania. V tejto súvislosti
poukázalnato,žežalobcasanajednejstranedomáhazmenynapadnutéhorozsudkuodvolacímsúdom,
no na druhej strane namieta nedostatočne zistený skutkový stav, čo podľa žalovaného samo osebe
svedčí o účelovosti podaného odvolania. Žalovaný tak uzavrel, že súd prvej inštancie po vykonanom

dokazovaní dospel k správnemu meritórnemu rozhodnutiu, a preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie
žalobcu ako nedôvodné zamietol a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods.3,C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliKrajskéhosúduvBratislavedňa18.2.2026.Pooboznámenísa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti napadnutému rozsudku nie je možné vyhovieť.

18. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a
odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na

základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil,
svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť
napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

20. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými zisteniami aj právnymi závermi súdu prvej inštancie.

Prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na riadne zistenie skutkového stavu,
dôkazy hodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a svoje úvahy náležite, logicky
a presvedčivo odôvodnil. V konaní neboli zistené také procesné pochybenia, ktoré by mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

21. Odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p., keďže je vo výroku vecne
správny. Stotožnil sa so skutkovými zisteniami aj právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie skutkového stavu, dôkazy hodnotil v súlade so zásadou
voľného hodnotenia dôkazov podľa § 191 C.s.p. a svoje úvahy náležite, logicky a presvedčivo odôvodnil.Odvolací súd nezistil také procesné pochybenia, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.
22. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť jeho právnemu

predchodcovi v dôsledku toho, že žalovaný ako právny zástupca nepodal odvolanie proti rozhodnutiu
správcu dane, ktorým bol určený rozdiel dane z pridanej hodnoty a následne uložená pokuta. Žalobca
tvrdil, že v dôsledku nepodania odvolania nadobudlo predmetné rozhodnutie právoplatnosť, čím jeho
právny predchodca stratil možnosť jeho preskúmania v odvolacom konaní a následne aj v správnom
súdnictve, pričom za škodu považoval sumu zodpovedajúcu domeranej dani a súvisiacej pokute. Súd

prvej inštancie žalobu zamietol s tým, že žalobca nepreukázal vznik škody ani príčinnú súvislosť, hoci
dospel k záveru o porušení povinnosti na strane žalovaného. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca
odvolanie.

23. Odvolací súd sa v podstatných skutkových i právnych záveroch stotožňuje s rozhodnutím súdu
prvej inštancie, pričom považuje za potrebné jeho dôvody doplniť a spresniť vo vzťahu k odvolacím

námietkam žalobcu, najmä pokiaľ ide o otázku vzniku škody, príčinnej súvislosti, ako aj vo vzťahu k
procesnej povinnosti žalobcu vymedziť skutkový základ uplatneného nároku.

24. V sporoch o náhradu škody voči advokátovi z titulu výkonu advokácie ide o osobitný režim
objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa nevyžaduje zavinenie, avšak jej vznik je viazaný na kumulatívne

splnenie troch základných predpokladov, a to výkon advokácie, vznik škody a existencia príčinnej
súvislosti medzi výkonom advokácie a vznikom škody (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 9Cdo/281/2021). Neunesenie čo i len jedného z týchto predpokladov má za následok neúspech
žaloby. Samotné porušenie povinnosti právneho zástupcu preto bez ďalšieho neznamená vznik jeho
zodpovednosti za škodu.

25. Pre posúdenie dôvodnosti žaloby je rozhodujúce už unesenie bremena tvrdenia žalobcom.
Bremeno tvrdenia predstavuje procesnú povinnosť účastníka uviesť rozhodujúce skutkové okolnosti,
z ktorých vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky. Až na splnenie tejto povinnosti nadväzuje
dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť a predložiť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností.

Predmetom dokazovania totiž môžu byť len tvrdené skutočnosti; ak účastník nevymedzí skutkový
základ svojho nároku, súd nemá čo dokazovaním overovať a nemôže za účastníka jeho tvrdenia
dopĺňať alebo konštruovať. V sporoch o náhradu škody spôsobenej nepodaním opravného prostriedku
predstavuje unesenie bremena tvrdenia základný procesný filter, keďže bez konkrétneho vymedzenia
hypotetického priebehu pôvodného konania nie je možné ani pristúpiť k posúdeniu ďalších predpokladov

zodpovednosti.

26. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že v konaniach tohto druhu je civilný súd oprávnený
a spravidla aj povinný posúdiť ako predbežnú otázku, či by pri riadnom postupe právneho zástupcu
mohol poškodený v pôvodnom konaní uspieť, prípadne v akom rozsahu (porov. rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 9Cdo/281/2021). Tento princíp sa uplatní aj vo vzťahu k rozhodnutiam orgánov verejnej
správy, vrátane rozhodnutí správcu dane, pričom ide len o predbežné, hypotetické posúdenie pre účely
zodpovednostného sporu, ktoré nezasahuje do právoplatnosti správneho rozhodnutia. Odvolací súd
preto nepovažuje za správny taký výklad, podľa ktorého by civilný súd nebol oprávnený posudzovať
otázku hypotetickej úspešnosti nepodaného odvolania v daňovom konaní. Naopak, bez takéhoto

posúdeniabynebolomožnérozhodnúťoexistenciipríčinnejsúvislosti.Uvedenévšakzároveňznamená,
že žalobca je povinný konkrétne vymedziť, aké skutkové a právne námietky mali byť v odvolaní
proti rozhodnutiu správcu dane uplatnené, aké pochybenia správcu dane mali byť namietané a z
akých dôvodov by bolo možné očakávať úspech takéhoto odvolania aspoň s dostatočnou mierou
pravdepodobnosti. Práve v tomto smere žalobca neuniesol bremeno tvrdenia.

27. Zo skutkových tvrdení žalobcu nevyplynuli žiadne konkrétne okolnosti, z ktorých by bolo možné
ustáliť, prečo považoval rozhodnutie správcu dane za vecne alebo právne nesprávne. Žalobca
nevymedzil, ktoré skutkové zistenia alebo právne závery správcu dane považoval za nesprávne,
neuviedol, aké konkrétne odvolacie dôvody mali byť uplatnené, ani akým spôsobom by tieto dôvody

mohli viesť k zmene alebo zrušeniu rozhodnutia. Neoznačil ani konkrétne dôkazy, ktoré by mali byť
v odvolacom konaní vykonané. Za situácie, keď žalobca nevytvoril ani len tvrdený skutkový rámec
hypotetického odvolacieho konania, nebolo možné pristúpiť k dokazovaniu pravdepodobného výsledku
takéhoto odvolania, keďže bez konkrétnych tvrdení absentuje samotný predmet dokazovania.28. Argumentácia žalobcu založená na tvrdení, že bol ukrátený o možnosť podať odvolanie a následne
dosiahnuť súdny prieskum, nie je sama osebe postačujúca. Samotná strata procesnej možnosti podať

opravný prostriedok nepredstavuje automaticky škodu v právnom zmysle. Rovnako ani poukaz na
výsledky iných zdaňovacích období nemôže nahradiť povinnosť žalobcu tvrdiť, prečo boli práve v
posudzovanom prípade splnené zákonné podmienky na priznanie nadmerného odpočtu dane a prečo
malo byť rozhodnutie správcu dane zmenené alebo zrušené. Každé zdaňovacie obdobie má vlastný
skutkový základ a splnenie podmienok na priznanie odpočtu dane musí byť posudzované individuálne.

29. Vo vzťahu k samotnému vzniku škody odvolací súd zdôrazňuje, že škodou môže byť len taká
majetková ujma, ktorá by pri riadnom postupe právneho zástupcu nevznikla. Ak by daňová povinnosť a s
ňou súvisiaca pokuta vznikli aj pri bezchybnom postupe žalovaného, ich zaplatenie nemožno považovať
za škodu, ale za splnenie zákonnej povinnosti. Za škodu by bolo možné považovať len rozdiel medzi
tým, čo bolo v skutočnosti zaplatené, a tým, čo by bolo potrebné zaplatiť pri úspešnom odvolaní. Na

takýto záver však nebol vytvorený ani tvrdený skutkový základ.

30. Rovnako žalobca nevymedzil skutkové tvrdenia, ktoré by umožňovali uzavrieť existenciu príčinnej
súvislosti medzi tvrdeným pochybením žalovaného a vznikom škody. Príčinná súvislosť musí byť daná
ako priamy a bezprostredný vzťah medzi porušením povinnosti a škodou, pričom v danom prípade

absentuje skutkový základ pre takýto záver. Bez tvrdení umožňujúcich rekonštrukciu hypotetického
úspechu odvolania nemožno uzavrieť, že práve nepodanie odvolania bolo rozhodujúcou príčinou
tvrdeného majetkového úbytku.

31. Pokiaľžalobcanamietalporušenieprávanaspravodlivýprocesaprekvapivosťrozhodnutia,odvolací

súd uvádza, že zo spisu nevyplýva, že by mu súd prvej inštancie znemožnil uplatniť procesné práva.
Skutočnosť, že súd neprisvedčil jeho právnemu názoru alebo nevykonal všetky navrhované dôkazy,
nepredstavuje porušenie práva na spravodlivý proces. Rovnako neboli zistené okolnosti odôvodňujúce
pochybnosti o nestrannosti súdu.

32. Odvolací súd preto uzatvára, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia vo vzťahu k rozhodujúcim
okolnostiam, na základe ktorých by bolo možné ustáliť vznik škody a existenciu príčinnej súvislosti. Aj
keby bolo prijaté, že žalovaný pri výkone advokácie pochybil, absentuje skutkový základ pre záver o
zodpovednostizaškodu.Zatejtosituácieodvolacienámietkyžalobcunebolispôsobiléspochybniťvecnú
správnosť napadnutého rozsudku.

33. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie
v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na

zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného
súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s
jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011).

34. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody
neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť

skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

35. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a
§ 262 ods. 1 C.s.p., keďže však žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu právo

na ich náhradu nepriznal.

36. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).