Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoCsp/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1625200121
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jahnová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1625200121.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte v zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek
senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej, v právnej veci žalobcov: X/ E. I., O.
XX.XX.XXXX, B. M. P. X. D. E.M., X/ U. I., O. XX.XX.XXXX, B. M. P. X. D. E., X/ B. I.Á., O. XX.XX.XXXX,
B.F. M. P. X. D. E.M., proti žalovanému: TOMA úverová a leasingová, a. s., Májová 1319, Čadca,
IČO: 36 664 090, o žalobe žalobcov 1/ a 2/ na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Malacky

pod sp. zn. 6C/1592/2015, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Malacky, č. k.
7Csp/1/2025-14, zo dňa 07.04.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Malacky, č. k. 7Csp/1/2025-14, zo dňa 07.04.2025, p o t
v r d z u j e.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky (ďalej aj súd prvej inštancie) uznesením č. k. 7Csp/1/2025-14, zo
dňa 07.04.2025, odmietol žalobu žalobcov 1/ a 2/ na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom
súde Malacky pod sp. zn. 6C/1592/2015. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že žalobcovia 1/ a 2/ sa domáhajú obnovy

konania vedeného na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 6C/1592/2015, ktoré bolo rozsudkom
č. k. 6C/1592/2015-177, zo dňa 26.09.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.
k. 4Co/184/2018-243, zo dňa 28.11.2018, právoplatne dňa 11.01.2019 skončené. Konštatoval, že v
prejednávanej veci nie sú splnené podmienky pre vyhovenie žalobcami 1/ a 2/ uplatnenej žalobe na
povolenie obnovy konania, a to pre uplynutie v ustanovení § 403 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP) trojročnej objektívnej lehoty na podanie takejto žaloby.

Žalobcovia 1/ a 2/ žalobu na obnovu konania podali až po uplynutí 6 rokov, dňa 22.01.2025. Po uplynutí
lehoty troch rokov je možné podať žalobu o obnovu konania iba v prípadoch ustanovených v § 404
CSP, pričom o žiadny z takýto prípadov v danom konaní nešlo. Súd prvej inštancie uviedol aj to, že
žaloba o obnovu konania nebola podaná ani v subjektívnej trojmesačnej lehote, keďže o skutočnostiach
tvrdených v žalobe museli žalobcovia 1/ a 2/ vedieť už v priebehu pôvodného konania, keďže vyjadrovali
ibanespokojnosťspôvodnýmizávermisúdu.Oneskorenépodaniežaloby jedôvodomnajejodmietnutie

podľa § 413 ods. 1 písm. a) CSP. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v
zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení § 262 ods. 1 CSP. Žalovanému v konaní trovy nevznikli.

3.1. Žalobcovia 1/ a 2/ podali proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Súdu prvej inštancie vytýkajú, že
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že vo veci nadržiava strane úžerníckeho veriteľa, ktorý

nezákonnými postupmi pripravil o majetok okrem nich aj tisícky iných občanov v Slovenskej republike.
Namietajú, že vo veci konajúca sudkyňa Mgr. K. M. zámerne a vedome prehliadla mimoriadne dôležitéskutočnosti, hlavne to, že boli v tejto spornej veci spotrebitelia. Súd preto konal nespravodlivo a
protispotrebiteľsky, odignoroval podanie, ktorým pred podaním žaloby na obnovu konania preukazovali
pochybeniasúdy,ktorésudcaabsolútnenespomenul,atýmichmalpostaviťdopozícienezodpovedných

občanov. Odvolali sa na ustanovenia § 49 až § 57 CSP a namietajú zaujatosť sudkyne Mgr. K. M. v tejto
právnejvecivočispotrebiteľovisozreteľomnajejvzťahksporu.Ozaujatostisadozvedelizpredmetného
uznesenia súdu a preto námietku uplatňujú súčasne aj s odvolaním. Argumentujú, že
súčasťou práva na spravodlivý proces je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný
sudca. Majú pocit, že konajúci sudca je voči ním, spotrebiteľom, zaujatý. Tento pocit vychádza z

toho, že sudca nebral do úvahy ich doterajšie argumenty a výhrady voči obsahu žaloby.
3.2. Žalobcovia 1/ a 2/ tvrdia, že dodržali aj objektívnu a aj subjektívnu lehotu na podanie žaloby na
obnovu konania. Povinnosťou súdu v spotrebiteľských sporoch je „ex offo" sa zaoberať ako predbežnou
otázkou neprijateľnosťou jednotlivých zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, čo
žalobcovia 1/ a 2/ aj od súdu očakávajú. V tejto súvislosti žalobcovia 1/ a 2/ poukázali na rozsudok
Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 - body 25., 26., 27., 38. a bod 43. Žalobcovia

1/ a 2/ argumentujú, že podľa súdnych autorít uplatňovanie formalít a podmienok podania a ich
výklad nesmú zamedziť prístup jednotlivca takým spôsobom, alebo v takej miere, že by právo bolo
zasiahnuté v samej svojej podstate, aj keď právo podať žalobu podlieha zákonným
podmienkam, súdy sa musia pri aplikácii procesných pravidiel vyhnúť prehnanému formalizmu, ktorý by
zasahoval do zásad spravodlivého procesu. Taktiež prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov strán

sporu a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov týchto strán, ktoré nemajú
základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.
Prvoradou podmienkou dostupnosti práva na súdnu ochranu je také správanie sa súdu, pri ktorom sa
zdrží akejkoľvek svojej činnosti, ktorou by oprávnenej osobe bez právneho dôvodu sťažoval, či dokonca
maril možnosť konať pred súdom a v medziach platného právneho poriadku uplatňovať svoje hmotné

aj procesné práva. ESĽP vo viacerých rozhodnutiach sa zaoberal právom na prístup k súdu, napr.
rozsudok ESĽP vo veci Ashigdane proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 28.05.1985, sťažnosť č.8225/78,
bod 58., kde uvádza „Právo na prístup k súdu môže podliehať rôznym procesnoprávnym obmedzeniam
a formalitám, no iba pri zachovaní jeho podstaty a pri rešpektovaní primeranosti obmedzenia, aby
nedošlo k odopretiu práva na prístup k súdu do takej miery, že by bol narušený jeho účel. Okrem

uvedených kritérií je nevyhnutné, aby konkrétne obmedzenie sledovalo legitímny cieľ, t. j. aby nebolo
svojvoľné." Proti právnemu formalizmu, presadzujúc súčasne myšlienku materiálnej ochrany strany
sporu sa stavia aj Ústavný súd Slovenskej republiky, podľa ktorého „Všeobecný súd musí vykladať a
používať citované ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku v súlade s účelom základného práva
na súdnu ochranu. Interpretáciou a používaním tohto ustanovenia nemožno obmedziť

základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z
toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti
tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP).
Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a
slúžiť na jej upevnenie a rozvíjanie (§ 3 OSP). Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov

občianskeho súdneho konania nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov
účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam
pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade sústavnými princípmi spravodlivého procesu (nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 1/02, zo dňa 26.09.2002 ). Tieto závery sa presadia
i za účinnosti Civilného sporového poriadku." Žalobcovia 1/ a 2/ zdôraznili, že ide o spotrebiteľský

spor, pričom predmetom sporu je spotrebiteľská úverová zmluva medzi stranami sporu, ktorá je plná
neprijateľných zmluvných podmienok a následné dlžné plnenia za úver poskytnutý veriteľom (jeho
právnym predchodcom), pričom veriteľ zatajuje pred spotrebiteľom aj výšku reálnych vzájomných plnení
istiny. V tejto právnej veci sa preukázateľne prejavuje právnické barbarstvo veriteľa a hyenizmus veriteľa
voči spotrebiteľovi.

3.3. Žalobcovia 1/ a 2/ tvrdia, že podali návrh na obnovu konania, ktorý je dôvodný, pretože je možné
preukázať, že Okresný súd Malacky pochybil, rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Veriteľ s
veľkou mierou profesionality uplatňoval aj voči žalobcom nekalé obchodné praktiky a klamlivé konanie
a zavádzanie spotrebiteľov. Odvolávajú sa na ustanovenie § 7, § 8 zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a prílohu číslo 1 (klamlivé obchodné praktiky) k tomuto zákonu. Žalobcovia 1/ a 2/ položili

otázku, či súd prvej inštancie overil existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve veriteľa so
spotrebiteľom, pričom predpokladajú, že sa tak nestalo, keď súd vydal platobný rozkaz. Upozornili, že z
neplatných právnych úkonov nemôžu vzniknúť platné právne účinky. Najľahšie je pre konajúceho sudcu
odvolávať sa na prekážky, namiesto toho, aby sa od prvej chvíle sudca a teda súd spravodlivo postavil knavrhovanejobnovekonaniaajtestomneprijateľnostizmluvnýchpodmienoktejtospotrebiteľskejspornej
veci. Konanie sudcu v tejto veci považujú žalobcovia 1/ a 2/ za rozporné s právom, pričom
poukázali na ustanovenie § 326 a § 326a zákona č.300/2005 Z. z. - Trestný zákon. Vyjadrenia sudcu,

aké sú v predmetnom zamietavom uznesení, potešia len úžerníckych veriteľov, ktorí hľadajú oporu u
sudcov. Prístup súdu a konajúceho sudcu v tejto právnej veci považujú žalobcovia 1/ a 2/ za absolútne
protispotrebiteľský a nespravodlivý. Sú toho názoru, že súd svojim konaním kryje úžernícke praktiky
veriteľa a svoje vlastné pochybenia. Preto v súlade s § 49 až § 57 CSP uplatňujú aj námietku zaujatosti
sudkyne Mgr. W. v tejto právnej veci voči spotrebiteľom so zreteľom na jej vzťah k sporu. Žalobcovia 1/

a 2/ tvrdia, že postupom (aj výsledkom) súdu v tejto právnej veci došlo k zásahu do základných práv
garantovaných Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami.
3.4. Žalobcovia 1/ a 2/ ďalej namietajú, že súd prvej inštancie neprečítal podania a ani nepreveril
zmluvnú dokumentáciu žalobcu s veriteľom, a tým z úradnej moci neidentifikoval nekalé obchodné
praktiky žalovaného. Súd prvej inštancie preto v rozpore s právom v pôvodnom konaní
rozhodol nezákonne a protispotrebiteľsky. V tejto súvislosti poukázali na právnu úpravu § 39, § 42a ods.

3, § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. z.- Občiansky zákonník. Podľa žalobcov 1/ a 2/ súdu nestačí,
že vďaka cielenému podvodnému konaniu úžerníckeho veriteľa/žalovaného ich žalovaný pripravuje o
majetok. Poukázali na to, že tento spor má okrem finančnej roviny predovšetkým právnu rovinu, keďže
žalovaný vo svojej zmluvnej dokumentácii so žalobcom ešte pred jej podpisom žalobcom nastavil veľmi
sofistikované právnické pasce, ktoré bežný spotrebiteľ nedokáže identifikovať. Zmluvu s právnickými

pascami, t. j. neprijateľnými zmluvnými podmienkami, dal žalovaný podpísať s tým vedomím, že zmluva
je v súlade so zákonmi, ale až teraz vedia, že žalovaný klamal. Žalovaný svojim konaním chcel poškodiť
spotrebiteľa a chcel obísť zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa (jednak tie v Občianskom
zákonníku ako aj tie v zákone o spotrebiteľských úveroch). Postup súdu prvej inštancie vnímajú, ako
nezáujem o spravodlivé konanie, ako šikanózne konanie zo strany sudcu s finančnými dôsledkami v

ich neprospech. Okresný súd svojim rozhodnutím v tejto právnej veci má podľa žalobcov 1/ a 2/ priamo
podporovať klamlivé konanie úžerníckej protistrany.
3.5. Na základe uvedeného žalobcovia 1/ a 2/ tvrdia, že súd prvej inštancie zaťažil napadnuté
rozhodnutie vadou odôvodňujúcou odvolanie v zmysle § 365 ods. l písm. d), f) a h) CSP
a navrhli, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Žiadajú, aby súd prijal ich návrhy popísané a odôvodnené v žalobe o obnovu konania, aby
z úradnej moci a z úradnej povinnosti podrobil spotrebiteľskú zmluvnú dokumentáciu medzi žalobcom
a žalovaným súdnej kontrole a podrobil ju predbežnému právnemu posúdeniu, určil a vyhlásil zmluvné
podmienky veriteľa za neprijateľné a za nekalé obchodné praktiky vo výroku svojho rozhodnutia v súlade
so zákonom, a aby žalovaný predložil vyčíslenie vzájomných plnení medzi spornými stranami.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle ustanovení § 379, § 380 ods. 1 CSP, a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ a 2 nie je dôvodné.

5. Z obsahu odvolania žalobcov 1/ a 2/ vyplýva, že okrem iného namietajú, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie bolo vydané sudcom, ktorý bol podľa § 365 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku
vylúčený, respektíve uplatňujú námietku zaujatosti voči sudkyni Mgr. Zuzane Krajňákovej, ktorá v
predmetnej veci konala na súde prvej inštancie.

6. Podľa § 49 ods. 1 CSP je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom

na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

7. Podľa § 49 ods. 3 CSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

8. Podľa § 52 ods. 1 CSP má strana právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.

9. Podľa § 52 odsek 2 CSP v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania

uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si
námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to
pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľaprvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o
odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

10. Podľa § 53 ods. 3 CSP ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade
sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

11. V posudzovanej veci žalobcovia 1/ a 2/ uplatnili námietku zaujatosti sudkyne Mgr. K. odkazom na

dôvod, že nevzala do úvahy ich argumenty a výhrady prednesené v obsahu ich žaloby, že mala vedome
prehliadať ich postavenie spotrebiteľov a nadržiavať úžernícky sa správajúcemu veriteľovi.

12. Rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 49 Civilného sporového poriadku predstavuje výnimku z
ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (článok 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky). Sudcu je preto možné vylúčiť z prerokovania a rozhodovania prideleného

prípadu len vo výnimočných situáciách a len zo závažných dôvodov, ktoré jednoznačne
znemožňujú, aby sudca konal nezaujato a spravodlivo podľa zákona, alebo ak existuje
objektívny dôvod na pochybnosť o jeho nestrannosti. Takéto dôvody nastávajú najmä vtedy, ak je sudca
sám subjektom sporu, či už na strane žalobcu alebo žalovaného, alebo ak by mohol byť rozhodnutím
súdu priamo dotknutý vo svojich právach. Rovnako sa za závažný dôvod považuje situácia, keď sudca

získal informácie o veci iným spôsobom než prostredníctvom procesného konania, čo môže viesť k
skreslenému pohľadu na predmet sporu. Vzťah sudcu k stranám konania alebo ich zástupcom môže byť
tiež dôvodom na vylúčenie, najmä ak ide o príbuzenský alebo obdobný vzťah. V konkrétnych prípadoch
môže byť relevantný aj blízky priateľský vzťah alebo naopak zjavne nepriateľský pomer.

13. Žalobcovia 1/ a 2/ v námietke zaujatosti neuviedli žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by svedčili o
vzťahu označenej sudkyne k súdenej veci, či k subjektom tohto konania. Takéto skutočnosti nevyplývajú
ani z obsahu spisu ani z postupu sudkyne v tejto veci. Sudca môže byť vylúčený z rozhodovania
veci len z objektívnych dôvodov a nie zo subjektívneho presvedčenia strany sporu o nespravodlivosti,
alebo zo subjektívnych pochybností strany sporu o pomere sudcu k prejednávanej veci, v ktorej

(subjektívnej) rovine zostala aj námietka zaujatosti prednesená žalobcami 1/ a 2/. Dôvodom vylúčenia
sudcu nemôžu byť ani okolnosti, ktoré spočívajú vo vedení konania sudcom. Spochybňovať postup
sudcu je možné, ale na tento účel slúžia opravné prostriedky (ak sú prípustné), nie námietka zaujatosti.
Postupsudcuprirozhodovaníavyhodnoteniezistenípodstatnýchprerozhodnutieovecijesamostatným
výkonom súdnictva. To, že samotné rozhodnutie na žalobcov 1/ a 2/ nepôsobí priaznivým dojmom,

neznamená nedostatok nestranného prístupu konajúcej sudkyne v tejto veci. Preto žalobcami označený
dôvod, že vo veci konal, respektíve rozhodnutie vydal vylúčený sudca, nie je daný. V texte odvolania
žalobcovia 1/ a 2/ namietajú aj osobu sudkyne Mgr. W., ktorá ale predmetnú preskúmavanú vec
neprejednávala. Odvolací súd poukazuje na to, že námietka zaujatosti sudcu môže byť vznesená len v
rámci konkrétneho, prebiehajúceho konania. Po právoplatnom skončení konania je vznesená námietka

zaujatosti oneskorená.

14. Odvolací súd ako dôvodné nevyhodnotil odvolanie žalobcov 1/ a 2/ ani v ďalších uplatnených
odvolacích dôvodoch.

15. Podľa § 397 CSP je proti právoplatnému rozsudku prípustná žaloba na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní,
ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu

priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím
súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany

a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebof) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom
rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

16. Podľa § 403 odsek 1 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy
sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď
ho mohol uplatniť.

17. Podľa § 403 odsek 2 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od

právoplatnosti rozhodnutia.

18. Podľa § 404 CSP za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od právoplatnosti
rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak
a) bol trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa

trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť,
alebo
c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e).

19. Žaloba na obnovu konania predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, ktorého cieľom je umožniť
opätovné prerokovanie právoplatne skončeného sporu alebo inej právnej veci, ak sa objavia nové
skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré môžu zásadným spôsobom spochybniť správnosť alebo
úplnosť skutkových zistení a záverov, na ktorých pôvodné rozhodnutie spočívalo. Tento právny nástroj
slúži na nápravu situácií, v ktorých skutkový stav nebol pri predchádzajúcom rozhodnutí zistený správne

alebo v celom rozsahu. Žalobu na obnovu konania možno podať výlučne z dôvodov výslovne uvedených
v § 397 Civilného sporového poriadku.

20. Prostredníctvom žaloby na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných chýb
v právnom posúdení veci alebo procesných pochybení. Na preskúmanie takýchto vád slúžia iné

opravné prostriedky, ako je odvolanie alebo dovolanie v závislosti od charakteru rozhodnutia a povahy
namietaného pochybenia.

21. Odvolací súd vychádzal zo zistení súdu prvej inštancie, ktoré vyhodnotil ako správne a dostatočné
pre posúdenie veci, a stotožnil sa s jeho záverom, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky pre

vyhovenie žalobcami 1/ a 2/ uplatnenej žalobe na povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom
súde Malacky, sp. zn. 6C/1592/2015, vo veci určenia neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení
záložného práva, a to pre uplynutie zákonnej objektívnej lehoty pre podanie takejto žaloby podľa § 403
ods. 2 CSP.

22. Jednou z podmienok prípustnosti žaloby na obnovu konania je jej podanie v
zákonom stanovenej lehote. Otázka včasnosti je upravená v ustanoveniach § 403 a § 404 Civilného
sporového poriadku, pričom ide o kogentnú právnu úpravu, od ktorej sa nemožno odchýliť. Zo znenia
§ 403 a § 404 CSP vyplýva, že možnosť napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu žalobou na obnovu
konania je časovo obmedzená. Zákon stanovuje dve lehoty, a to subjektívnu trojmesačnú lehotu, ktorá

začína plynúť od okamihu, keď sa žalobca dozvedel o dôvode na obnovu, a trojročnú objektívnu lehotu,
ktorá plynie od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Ak uplynie objektívna lehota, žalobu nemožno
podať, a to ani v prípade, že subjektívna lehota ešte neuplynula. Podľa § 405 Civilného
sporového poriadku nie je možné zmeškanie lehoty na podanie žaloby na obnovu konania odpustiť.

23. Súd prvej inštancie správne ustálil, že pokiaľ bola žaloba na obnovu konania podaná na súde prvej
inštancie dňa 22.01.2025, bola podaná oneskorene, pretože objektívna trojročná lehota na podanie
takejtožalobyzačalaplynúťdňom11.01.2019,kedynadobudolprávoplatnosťrozsudokOkresnéhosúdu
Malacky č. k. 6C/1592/2015-177, zo dňa 26.09.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave
č. k. 4Co/184/2018-243, zo dňa 28.11.2018 a uplynula dňa 11.01.2022. Súd prvej inštancie rovnako

správne ustálil, že pre nesplnenie podmienok nedopadá na prejednávanú vec ani ustanovenie § 404
CSP, teda právna úprava prípustnosti prekročenia zákonom určenej lehoty na podanie žaloby na obnovu
konania.24. Odvolací súd poukazuje na to, že dodržiavanie procesných pravidiel, vrátane zákonom stanovených
lehôt na podanie riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, je integrálnou súčasťou zákonom
predpísaného postupu pri realizácii práva na súdnu ochranu, tak ako je garantované článkom 2 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) a článkom 36 Listiny základných
práv a slobôd. Zmeškanie zákonnej lehoty preto nemožno považovať za porušenie práva na spravodlivý
proces, respektíve odňatie práva dovolávať sa ochrany práv na súde. Prísne podmienky pre podanie
mimoriadnych opravných prostriedkov, vrátane nevyhnutnosti dodržať zákonné lehoty, vychádzajú z
potreby zachovania právnej istoty ako jedného zo základných princípov civilného procesu.

25. Keďže žaloba na obnovu konania bola zo strany žalobcov 1/ a 2/ podaná po uplynutí zákonnej
lehoty, nebolo potrebné zaoberať sa splnením ďalších zákonných podmienok ani ostatnou odvolacou
argumentáciou žalobcov 1/ a 2/, keďže tieto skutočnosti nemajú už vplyv na rozhodnutie o odvolaní.

26. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne

správne podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

27. Žalobcovia 1/ a 2/ neboli v odvolacom konaní úspešní. Odvolací súd preto pri rozhodovaní o trovách
konania postupoval podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP a § 262 ods. 1 CSP, pričom
analogicky aplikoval čl. 4 ods. 1 základných zásad CSP (analógia legis). Podľa obsahu súdneho spisu

žalovanému v odvolacom konaní nevznikli žiadne preukázateľné trovy. V takom prípade je v súlade s
článkom 17 základných zásad CSP, ktorý vyjadruje princíp procesnej ekonómie potrebné rozhodnúť
priamo tak, že sa úspešnej strane náhrada trov konania nepriznáva. Tento postup korešponduje aj s
ustálenou judikatúrou, napr. uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/14/2018.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

Strany sporu majú právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160
odsek 2 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v

nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).