Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-26S/59/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200488
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:4020200488.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej

a členov senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej, v právnej veci žalobcu: Združenie
domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 14, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO:
31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská
časťStaréMesto,IČO:53929691,protižalovanému:OkresnýúradNitra,odboropravnýchprostriedkov,
referát starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, za účasti: 1/
AMG Recykling s. r. o., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača,
IČO: 51 286 785 a 2/ Obec Úľany nad Žitavou, so sídlom Hlavná 51, 941 03 Úľany nad Žitavou, IČO:

00 800 236, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP3-2020/028243-002 zo
dňa 14. augusta 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OOP3-2020/028243-002 zo dňa 14. augusta 2020 (ďalej
len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu
Nové Zámky, odboru starostlivosti o životné prostredie (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. OU-
NZ-OSZP-2020/008313-014 zo dňa 26. mája 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým
prvostupňový orgán rozhodol, že navrhovaná činnosť „Výkup farebných kovov, železného šrotu
a papiera, Úľany nad Žitavou“, predmetom ktorej je realizácia prevádzky na výkup, zber,

zhromažďovanie, triedenie a dočasné skladovanie vyzbieraných farebných kovov, železného šrotu
a papiera kategórie „O“ na pozemkoch parcely registra A. č. XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX,
XXXX/XX B. XXXX/XX k. ú. C. D. E. sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o EIA“).

2. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, že sa stotožnil s postupom prvostupňového orgánu pri

vykonaní zisťovacieho konania k zámeru navrhovanej činnosti „Výkup farebných kovov, železného šrotu
a papiera, Úľany nad Žitavou“. Zámer predložený navrhovateľom spĺňal všetky náležitosti ustanovené
v § 22 ods. 3 a 4 a v prílohe 9 zákona o EIA. Navrhovaná činnosť je zaradená podľa prílohy 8
zákona o EIA do kapitoly č. 9 Infraštruktúra, položka č. 10 – Zhromažďovanie odpadov zo železnýchkovov, z neželezných kovov a starých vozidiel – časť B (zisťovacie konanie) – bez limitu. Navrhovaná
činnosť bola predložená v jedno variantnom riešení navrhovanej činnosti, nakoľko prvostupňový orgán
upustil od požiadavky variantného riešenia. Predmetom navrhovanej činnosti tak bol výkup, zber,

zhromažďovanie, triedenie a dočasné skladovanie vyzbieraných farebných kovov, železného šrotu
a papiera. Dovážané odpady by mali byť triedené a do ich odvozu uložené vo veľkokapacitných
kontajneroch. Prísun odpadu do zariadenia mal byť zabezpečený z vlastnej prevádzky navrhovateľa,
obyvateľmi a dodávateľskými firmami. Vykládka a premiesťovanie kovového odpadu do kontajnera sa
navrhovala vykonávať manuálne. Manipulácia s kovovými odpadmi sa mala vykonávať na vyhradenej

manipulačnej ploche v rámci areálu. Pre zhromažďovanie kovových odpadov sa plánovalo v areáli
navrhovanej činnosti umiestniť 3-4 ks veľkokapacitných kontajnerov. Po naplnení kapacity zariadenia sa
odpady mali ďalej odvážať do spracovateľských zariadení zmluvných spoločností. Kapacita zariadenia
sa odhadovala na približne 4000 ton za rok (z toho papier približne 2000 ton za rok) odpadu, kategórie
ostatný.

3. Žalovaný sa v rámci napadnutého rozhodnutia jednotlivo zaoberal námietkami uvedenými v odvolaní
žalobcu, pričom v závere skonštatoval, že zo strany prvostupňového orgánu nedošlo k porušeniu
hmotnoprávnych ani procesnoprávnych predpisov. Prvostupňový orgán konal v súlade s platným
právnym poriadkom, a preto žalovaný nemal dôvod odvolaniu vyhovieť.

II. Správna žaloba

4. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového
rozhodnutia, a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žalobca považoval rozhodnutia
vydanévobochstupňochzanepreskúmateľnéprenezrozumiteľnosťalebonedostatokdôvodov,zistenie

skutkového stavu orgánom verejnej správy považoval za nedostačujúce na riadne posúdenie veci a mal
za to, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo
mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

5. Žalobca ďalej uviedol, že prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí nesprávne aplikoval § 29 ods. 3

a ods. 13 zákona o EIA a návrh podmienok rozhodnutia žalobcu v rozhodnutí zo zisťovacieho konania
neuviedol, pričom boli porušené práva verejnosti na informácie o životnom prostredí podľa § 24 ods.
1 písm. i) zákona o EIA tým, že neboli sprístupnené verejnosti predpísaným spôsobom, a právo na
vyjadrenie k podkladom rozhodnutia podmienil nahliadnutím do spisu podľa § 23 ods. 1 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny

poriadok“), čo považuje žalobca za nezákonný postup.

6. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne, keďže sa nemožno stotožniť s tým,
že žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho
konania, keďže v odôvodnení sa s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti náležitým

spôsobom nevysporiadal. Týmto postupom žalobcovi boli odopreté práva na efektívne obhajovanie
a presadzovanie záujmov, najmä ústavného práva upraveného v čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa žalobcu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia, však
absentuje akákoľvek vlastná správna úvaha a ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení.

7. Podľa žalobcu je nevhodným spôsobom vybavenia veci aj nezvolanie konzultácie podľa § 63 zákona
o EIA. Ak by bola konzultácia zvolaná, nielenže by žalovaný mal príležitosť získať potrebné podklady,
no na základe diskusie by mohol zmenšiť aj ich rozsah. Súčasne by sa v rámci odbornej diskusie mohli
vyjasniť stanoviská nielen žalobcu, ale aj iných orgánov a účastníkov, konfrontovať ich so stanoviskami
ostatných, a v rámci odbornej diskusie by to prispelo k objasneniu predmetu konania. Súčasne by sa

vytvoril priestor na zmierne riešenie veci, ktoré predpokladá aj § 3 ods. 4 správneho poriadku, a prijatie
spoločného záveru zúčastnených, ktorý zase predpokladá § 63 zákona EIA. Žalobca ďalej poukázal
na to, že podľa neho konzultáciou nie je zaslanie písomného stanoviska podľa § 24 ods. 3 zákona o
EIA. Takýto výklad neobstojí nakoľko inštitút konzultácie je riešený v samostatnom ustanovení zákona
EIA, a to v § 63 zákona EIA. Taktiež žalobca upozornil na ustanovenie § 65g zákona o EIA, ktoré ako

mimoriadne opatrenie v súvislosti s COVID-19 uviedlo, že písomné konzultácie sú možné len počas
mimoriadnych opatrení. Z toho súčasne vyplýva, že v inom čase sa predpokladá využiť tento inštitút
prezenčne. Nevykonaním konzultácie sa spôsobila nezákonnosť rozhodnutia, nakoľko si zúčastnenínemohli vyjasniť svoje stanoviská, nebola iniciovaná odborná diskusia a súčasne sa tak všetci utvrdili
vo svojom pôvodnom postoji, ktorý v konečnom dôsledku viedol k tejto žalobe.

III. Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním zo dňa 22. januára 2021, v ktorom uviedol, že
v zisťovacom konaní na jednotlivé podmienky a opatrenia, ktoré navrhol žalobca v dostatočnej miere
odpovedal prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí. Prvostupňový orgán určil vo výroku rozhodnutia

podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie, a ktoré bolo potrebné zohľadniť
a rešpektovať v konaniach o povolení činnosti podľa osobitných predpisov. Žalovaný k opatreniam, ktoré
v rámci zisťovacieho konania navrhol žalobca, ďalej uviedol, že v zmysle § 24 ods. 3 písm. a) zákona o
EIA verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti podaním odôvodneného písomného stanoviska k
zámeru podľa § 23 ods. 4. Z vyjadrenia žalobcu nebolo jasné, aký environmentálny záujem má na zreteli.
Príslušnýorgánverejnejsprávynazákladekomplexnýchvýsledkovzisťovaciehokonania,poprihliadnutí

na kritériá stanovené zákonom, doručené stanoviská a na doručené doplňujúce informácie dospel k
záveru, že nie je predpoklad priamych alebo nepriamych environmentálnych vplyvov činností takého
významu, aby bolo potrebné ich podrobnejšie analyzovať a spracovať správu o hodnotení. Navrhovanou
činnosťou sa nepredpokladajú závažné negatívne vplyvy na jednotlivé zložky životného prostredia za
predpokladu dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov. Žalovaný má za to, že tým je

dostatočne zabezpečená ochrana životného prostredia.

9. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že konzultácie podľa § 63 zákona o EIA sú vykonávané
v súlade s § 64 zákona o EIA ako ústne pojednávanie podľa § 21 správneho poriadku. V zmysle §
21 správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä

ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Vzhľadom na uvedené,
nariadenie ústnych konzultácií, resp. ústneho pojednávania bolo na zvážení príslušného orgánu.
Písomné konzultácie boli zabezpečené počas celého zisťovacieho konania prostredníctvom zasielania
písomných stanovísk. Nakoľko stanoviská dotknutých orgánov neboli protichodné, dokazovanie bolo
dostatočné, prvostupňový orgán nenariadil ústne pojednávanie vo veci, čo odôvodnil v napadnutom

rozhodnutí. Žalovaný tak skonštatoval, že prvostupňový orgán sa v konaní dostatočne vysporiadal s
návrhmi, požiadavkami a žiadosťami žalobcu. Prvostupňový orgán v konaní postupoval v súlade so
zásadou aktívnej súčinnosti účastníkov konania a dal možnosť účastníkom konania sa oboznámiť so
všetkými podkladmi rozhodnutia, prípadne nahliadnuť do spisového materiálu. Podklady zhromaždené
v rámci vykonaného dokazovania, ku ktorým sa mohol žalobca vyjadriť v súlade s ustanovením §

33 ods. 2 správneho poriadku, boli dostatočné na rozhodnutie vo veci. V uvedenom konaní bolo
verejnosti umožnené vykonať písomné konzultácie prostredníctvom zaslania odôvodneného písomného
stanoviska podľa § 24 ods. 3 zákona o EIA.

10. Žalovaný sa nestotožnil ani s vyjadrením žalobcu, že rozhodnutie prvostupňového orgánu

neobsahovalo podmienky, ktoré by eliminovali alebo zmierňovali vplyv na životné prostredie, nakoľko
vo výrokovej časti rozhodnutia boli premietnuté pripomienky dotknutých orgánov aj dotknutej verejnosti,
ako aj opatrenia navrhnuté spracovateľom zámeru. Prvostupňový orgán taktiež akceptoval pripomienku
žalobcu z vyjadrenia k zámeru zo dňa 23. marca 2020 a zohľadnil ju v podmienkach. Na základe vyššie
uvedeného žalovaný navrhol správnemu súdu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

IV. Ostatné vyjadrenia účastníkov konania

11. V replike zo dňa 19. mája 2021 žalobca uviedol, že zotrváva na podanej správnej žalobe.
Žalobca ďalej zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v správnej žalobe, pričom poukázal na

povinnosť elektronickej komunikácie orgánu verejnej správy s účastníkmi konania ako aj vedenia
elektronických spisov. Zdôraznil, že samotné právo na nazretie do spisu nenahrádza povinnosť
doručovania jednotlivých dokumentov účastníkom konania. Žalobca má zároveň za to, že žalovaný
ako aj prvostupňový orgán svojim konaním porušili zásadu rovnosti účastníkov v správnom konaní.
Orgány verejnej správy v tomto konaní porušili túto zásadu, čo spôsobilo nezákonnosť rozhodnutia,

keďže orgán verejnej správy bez riadneho odôvodnenia, prísne formalisticky identifikoval žalobcu ako
účastníka konania, ale svojim postupom v rámci konania preukázal, že na žalobcu ako na účastníka
konania nenazerá.12. Obec Úľany nad Žitavou ako ďalší účastník konania sa k predmetu konania vyjadrila podaním
zo dňa 8. marca 2024. Vo svojom vyjadrení uviedla, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové
rozhodnutie, považuje za vecne správne, zákonné a za riadne odôvodnené. Skutkový stav, ktorý

bol vzatý za základ napadnutého rozhodnutia, nie je podľa ďalšieho účastníka konania v rozpore
s administratívnymi spismi a v konaní nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, tak ako tvrdí v správnej žalobe žalobca. Ďalší účastník konania dodal,
že vyjadrenia žalobcu v správnej žalobe nijako neodôvodňujú jeho tvrdenia o nepreskúmateľnosti
napadnutého rozhodnutia, pričom žalobca svoje tvrdenia bez konfrontácie s jednotlivými ustanoveniami

oprel výlučne o judikatúru a výňatky z ustanovení zákonov, ktoré však nie je možné aplikovať na
predmetné rozhodnutie.

V. Relevantná právna úprava

13. Podľa § 24 ods. 3 písm. a) zákona o EIA v znení účinnom do 11. októbra 2021 verejnosť prejaví

záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním odôvodneného
písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4.

14. Podľa § 29 ods. 3 zákona o EIA príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene
navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie a určí, či navrhovaná činnosť bude predmetom

posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa tohto zákona.

15. Podľa § 63 ods. 1 zákona o EIA príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov
alebo navrhovaných činností alebo ich zmien alebo pri postupe podľa § 7 zabezpečí vykonanie
konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým

orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou počas celého procesu posudzovania vplyvov.

16. Podľa § 65g ods. 1 zákona o EIA počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného
stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 v konaniach, v ktorých sa vyžaduje vykonanie
prerokovania alebo konzultácie, alebo ich vykonanie žiada účastník konania, rezortný orgán, povoľujúci

orgán, dotknutý orgán alebo dotknutá obec, sa tieto úkony vykonajú, ak je konanie prerokovania v súlade
s opatreniami podľa osobitného predpisu. Ak nemožno vykonať tieto úkony v súlade s opatreniami podľa
osobitného predpisu, vykonajú sa písomne v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe; príslušný
orgán upovedomí navrhovateľa, povoľujúci orgán, rezortný orgán, dotknutý orgán, dotknutú obec a
ostatných účastníkov konania o tom, v akej lehote možno podávať pripomienky k dokumentácii.

17. Podľa § 21 správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha
veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má
pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste
ohliadky.

18. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

VI. Pojednávanie

19. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022
Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022
Z. z. prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v

ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre
a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v
Nitre sp. zn. 26S/59/2020 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. NR-26S/59/2020.

20. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný

rozsahom a dôvodmi podanej žaloby a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal na
pojednávaní konanom dňa 25. februára 2026 žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a dospel k
záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Súd rozhodol na pojednávaní rozsudkom, ktorý vyhlásil
postupom podľa ust. § 137 ods. 3 druhá veta zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok vznení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Žalobca, žalovaný ako aj ďalší účastníci konania boli na
pojednávanie riadne a včas predvolaní. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a požiadal,
aby správny súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný ani ďalší účastníci konania svoju neúčasť na

pojednávaní neospravedlnili ani nežiadali o odročenie pojednávania.

VII. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

21. Prvá námietka žalobcu v správnej žalobe smeruje k tvrdenej nepreskúmateľnosti napadnutého

rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia, z dôvodu absencie zákonom predpísaných náležitostí
a nedostatku riadnej správnej úvahy v ich odôvodnení. S touto námietkou sa však nemožno stotožniť.
Prvostupňové rozhodnutie obsahuje všetky námietky uplatnené žalobcom, pričom ku každej z nich je
uvedené posúdenie, či je dôvodná, ako aj príslušné odôvodnenie. Napadnuté rozhodnutie následne
uvádza dôvody podaného odvolania a zároveň vysvetľuje, prečo ich nepovažuje za opodstatnené. Ani
napadnuté rozhodnutie, ani prvostupňové rozhodnutie preto nemožno považovať za arbitrárne, keďže

obe obsahujú riadne odôvodnenie, z ktorého je zrejmé, na základe akých úvah a skutočností príslušný
orgán verejnej správy dospel k svojmu rozhodnutiu.

22. Zavádzajúce je tvrdenie žalobcu, že žiadne z ním navrhovaných opatrení sa neodrazilo vo výroku
prvostupňového rozhodnutia. Hoci z jeho obsahu nevyplýva, na základe pripomienok ktorých subjektov

boli konkrétne podmienky a opatrenia na elimináciu alebo zmiernenie vplyvov na životné prostredie
určené, žalovaný ich stanovil jednoznačne, a to aj so zohľadnením pripomienok dotknutej verejnosti
(vrátane jednej pripomienky žalobcu). Nie je preto správne tvrdenie, že do obsahu prvostupňového
rozhodnutia nebola premietnutá žiadna jeho pripomienka. Ani z Dohovoru o prístupe k informáciám,
účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného

prostredia (Aarhuský dohovor) (ďalej len „Aarhuský dohovor“), ani z vnútroštátnej právnej úpravy
nevyplýva právny nárok na to, aby bolo pripomienkam žalobcu v procese posudzovania vplyvov na
životné prostredie vyhovené. Posúdenie dôvodnosti jednotlivých námietok je vecou príslušného orgánu
verejnej správy, ktorý ich hodnotí na základe všetkých podkladov a stanovísk dotknutých orgánov.
Skutočnosť, že vyhovenie pripomienkam nie je právne nárokovateľné, zároveň nezbavuje žalobcu

povinnosti formulovať svoje výhrady konkrétne a zrozumiteľne, aby ich bolo možné vecne porovnať s
ostatnými podkladmi, z ktorých orgán verejnej správy pri rozhodovaní a formulovaní výroku vrátane
prijatých opatrení vychádza. V záujme efektívneho naplnenia účelu konania je preto na žalobcovi, aby
svoje pripomienky formuloval jasne, presne a s prihliadnutím na špecifiká posudzovaného zámeru. Len
tak môže relevantne spochybniť správnosť posúdenia predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti

na životné prostredie a potenciálne dosiahnuť ich zohľadnenie vo výroku rozhodnutia.

23. Pokiaľ ide o namietané porušenie § 63 zákona o EIA, predmetná otázka už bola posudzovaná
aj kasačným súdom, ktorý k nej uviedol nasledovné: „(43.) Pokiaľ sa týka sťažovateľom namietaného
neuskutočnenia konzultácií, ktoré mali mať za následok porušenie práva účasti verejnosti na

rozhodovaniach o vymedzených činnostiach, kasačný súd v zhode s krajským súdom ako aj žalovaným
uvádza, že konzultácie podľa § 63 zákona o posudzovaní vplyvov sú vykonávané v súlade s § 64 tohto
zákona ako ústne pojednávanie podľa § 21 správneho poriadku. Vychádzajúc z § 21 správneho poriadku
správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak si to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k
jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. V tomto prípade prvostupňový správny orgán

v konaní o posudzovaní vplyvov zámeru navrhovanej činnosti nenariadil ústne pojednávane, pretože
si to nevyžadovala povaha veci a v uvedenom konaní bolo verejnosti umožnené vykonať písomné
konzultácie prostredníctvom zaslania odôvodneného písomného stanoviska podľa § 24 ods. 3 zákona o
posudzovanívplyvov.(44.)Zobsahu§63zákonaoposudzovanívplyvovnevyplýva,žebykonzultácieza
každých okolností museli byť realizované vyslovene ústnou formou. V nadväznosti na uvedené kasačný

súd s poukazom na § 64 zákona o posudzovaní vplyvov upresňuje, že z predmetného ustanovenia
vyplýva, že vo vzťahu k realizácií konzultácií nie je vylúčená pôsobnosť správneho poriadku, teda
ani ust. § 21 o nariadení ústneho pojednávania. Toto ustanovenie ponecháva na posúdení správneho
orgánu, aby ho nariadil, ak to povaha veci vyžaduje. V posudzovanom prípade kasačný súd konštatuje,
že v nenariadení ústnej formy konzultácií nevzhliadol porušenie zákona o posudzovaní vplyvov ani

správneho poriadku a sťažovateľ ani neprezentoval argumentáciu, ako by toto namietané porušenie
zákona malo viesť k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. (45.) Okrem uvedeného kasačný
súd poukazuje na skutočnosť, že samotný čl. 6 ods. 7 Aarhuského dohovoru predpokladá, že účasť
verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach môže byť realizovaná nie len výlučne formouústnou (ústne konzultácie), ale aj formou písomnou, kedy výslovne ustanovuje, že: ‘Spôsoby účasti
verejnosti umožnia verejnosti predložiť písomné alebo v prípade potreby na verejnom prerokovaní alebo
preskúmaní so žiadateľom akékoľvek pripomienky, informácie, analýzy alebo názory, ktoré považuje za

dôležité vo vzťahu k navrhovanej činnosti.‘ Vzhľadom na uvedené ako aj skutočnosť, že sťažovateľ ako
zainteresovaná verejnosť mohol písomne zaslať stanoviská podľa § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní
vplyvov a tieto stanoviská by boli konzultované resp. k týmto stanoviskám by bolo zaslané vyjadrenie
dotknutého orgánu, resp. prvostupňového orgánu nemožno sa stotožniť s námietkou sťažovateľa, že
došlo k porušeniu práva účasti verejnosti na rozhodovaniach o vymedzených činnostiach“ (rozsudok

NajvyššiehosprávnehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.5Svk/40/2022zodňa30.marca2023;rovnako
aj sp. zn. 6Svk/25/2022 zo dňa 25. apríla 2024).

24. Na záver správny súd uvádza, že žalobca v žiadnom zo svojich podaní, ani v administratívnom, ani
v súdnom konaní, z vecného hľadiska nekonkretizoval, s ktorými konkrétnymi závermi orgánov verejnej
správy týkajúcimi sa ochrany životného prostredia, uvedenými vo výroku prvostupňového rozhodnutia,

nesúhlasí, ani z akých dôvodov spochybňuje ich správnosť. Rovnako neurčito a všeobecne formuloval
aj hmotnoprávne dôvody správnej žaloby. Práve tieto dôvody však predstavujú podstatu jeho námietok,
ktorých cieľom má byť zabezpečenie vysokej úrovne ochrany životného prostredia, o ktorej sa žalobca
vo svojich podaniach opakovane domáha.

25. So žalobcom prezentovaným výkladom § 65g zákona o EIA, podľa ktorého sú písomné konzultácie
možné len počas mimoriadnych opatrení súvisiacich s ochorením COVID-19 a mimo týchto opatrení
musia mať konzultácie výlučne ústnu formu, nemožno súhlasiť, keďže takýto záver z predmetného
ustanovenia nevyplýva. Ustanovenie výslovne uvádza, že ak nie je možné vykonať konzultáciu v súlade
s opatreniami prijatými podľa osobitného predpisu, realizuje sa písomne, a to buď v listinnej, alebo

elektronickej podobe. Ide teda o špecifickú právnu úpravu viazanú na situáciu súvisiacu s COVID-19, z
ktorej nemožno vyvodzovať všeobecné pravidlá použiteľné po skončení pandémie alebo mimo obdobia
mimoriadnych opatrení.

26. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie

žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie sú vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade
s § 190 SSP zamietol.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému
nepriznal právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe

ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.

28. Správny súd ďalším účastníkom konania neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením, ktorej
by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú ďalším
účastníkom konania, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia správny súd môže

vo veci konať ďalej (§ 105 ods. 2 SSP). Ďalším účastníkom konania teda správny súd taktiež nepriznal
právo na náhradu trov konania.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2

SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods.
1 SSP účinného do 30. júna 2023)

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesťa) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.