Rozsudok – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 27, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoCsp/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124210569
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:6124210569.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobcu EOS KSI
Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom v Bratislave na Prievozskej ulici č. 2, zastúpeného
advokátskoukanceláriouRemediumLegal,s.r.o.,IČO:53255739,sosídlomvBratislavenaPrievozskej
ulici č. 2 proti žalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v C. D. E. F. G. XX, o zaplatenie
13.129,25 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k.
70Csp/77/2024 - 103 zo dňa 08.10.2024 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok

II. N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol
žalobu a stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 13.129,25 Eur s
príslušenstvom titulom plnenia zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ uzatvorenej
medzi jeho právnym predchodcom H. I. J., K. (ďalej L. H., K.) a žalovaným dňa 20.03.2018, ktorá

pohľadávka bola na žalobcu postúpená Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020
v spojení so žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 01.06.2023.

3. Vec právne posúdil podľa § 52 ods.1 až 4, § 53 ods. 9, § 565, § 45 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 17 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len
ZoSÚ), § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len ZoB) a dospel k záveru o nedôvodnosti

podanej žaloby z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Vykonaným dokazovaním
mal za preukázané, M. H., K. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník dňa 20.03.2018 uzatvorili Zmluvu o
poskytnutí spotrebiteľského úveru Flexipôžička (ďalej len úverová zmluva), na základe ktorej veriteľ
poskytol dlžníkovi úver vo výške 16.790,- Eur pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 5,90 % so zľavou (7,90
% bez zľavy) a RPMN 6,67 % so zľavou (8,84 % bez zľavy). Žalovaný sa zaviazal úver vrátiť v 95
mesačných splátkach vo výške 221,82 Eur, so splatnosťou prvej splátky dňa 25.04.2018 a poslednej
splátky dňa 25.02.2026, spolu vo výške 21.408,70 Eur. Od 20.03.2018 do 27.04.2020 splatil žalovaný

(nepravidelnými platbami) spolu 5.914,85 Eur, z ktorých veriteľ započítal na istinu 3.670,25 Eur, na úroky
1.900,99 Eur, na sankčné úroky 2,31 Eur a na poplatky 341,30 Eur. Žalovaný podľa tvrdenia žalobcu,
ktoré žalovaný nerozporoval, neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa
zmluvy a dostal sa do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako tri mesiace, preto postupcavyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 17.06.2021 a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Veriteľ
predtým listom zo dňa 06.05.2021 označeným ako Tretia upomienka - pokus o zmier, vyzval žalovaného
na zaplatenie pohľadávky po lehote splatnosti v celkovej výške 754,76 Eur (z toho istina 0 Eur, úroky

745,26 Eur a poplatky 9,50 Eur) s upozornením, že v opačnom prípade bude požadovať, aby žalovaný
vrátil celú poskytnutú sumu úveru s príslušenstvom pred dátumom splatnosti. Súd konštatoval, že druhá
podmienka na zosplatnenie úveru v zmysle § 53 ods. 9 OZ – upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie
tohtoprávavlehoteniekratšejnež15dní,nebolazostranyveriteľasplnená,keďžežalobcanepreukázal,
že listina označená ako Posledná výzva na zaplatenie zo dňa 06.05.2021 sa dostala do dispozičnej

sféry žalovaného, dokonca ani len to, že či vôbec bola odosielaná žalovanému. Žalobcom predložený
poštový podací hárok podľa súdu síce svedčal o tom, že žalobca vyplnil tlačivo, nie však i o tom, že
spornú zásielku podal na poštu nakoľko na hárku chýba potvrdzujúca pečiatka a podpis zamestnanca
pošty. Uzavrel, že zo strany veriteľa nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu, nakoľko v
čase postúpenia (01.06.2023) nenastal dátum konečnej splatnosti úveru a nedošlo ani k jeho platnému
predčasnému zosplatneniu.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP) tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na ich náhradu, pretože žalobca nebol úspešný
a žalovaný si nárok neuplatnil.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. b), f) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, alebo
aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vyjadril
nesúhlassozáveromsúduonedostatkuaktívnejvecnejlegitimáciedôvodenýmneplatnosťouvyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru ako podmienkou pre postúpenie bankovej pohľadávky. Namietal absenciu

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a nepreskúmateľnosť v požiadavke súdu na pečiatku pošty a
podpis zamestnanca pošty v elektronickom podacom hárku pošty. Taktiež žalobcovi nebolo zrejmé, na
základe akých dôkazov alebo skutkových tvrdení strán sporu dospel súd k záveru, že poštový podací
hárok vyplnil právny predchodca žalobcu, a to aj v časti podacích čísel jednotlivých poštových zásielok
predstavujúcich osobitné identifikačné číslo pre každú poštovú zásielku, ktoré navyše Slovenská

pošta riadne eviduje ako podané. Závery súdu považoval za zjavne arbitrárne, keďže zo strany súdu
došlo k popretiu listinných dôkazov predložených žalobcom v rozpore s objektívne známymi postupmi
Slovenskej pošty, pričom súd spochybnil listinu Slovenskej pošty, bez skúmania či právneho posúdenia
jej postupov, či predpisov, na základe ktorých Slovenská pošta vydáva elektronické podacie hárky.
Poukázal na skutočnosť, že podací hárok pri každej poštovej zásielke obsahuje podacie číslo Slovenskej

pošty, podľa ktorého je možné zásielku sledovať aj na webovej stránke Slovenskej pošty. Podacie číslo
výzvy zo dňa 06.05.2021 je podľa podacieho hárka: RF363370133SK a zadaním tohto podacieho čísla
do sledovania zásielok možno zistiť, že táto doporučená zásielka bola riadne odoslaná a žalovanému
doručená dňa 11.05.2021. Na preukázanie tvrdenej skutočnosti ako dôkaz doložil spolu s odvolaním
sledovanie zásielky Slovenskej pošty s podacím číslom RF363370133SK. Podací hárok predložený

žalobcom predstavuje potvrdenie o dátume podania všetkých zásielok z tohto podacieho hárka, pričom
číslo 20210506 predstavuje rok, mesiac a deň tohto podania a teda dátum podania predmetnej je
06.05.2021. Uzavrel, že výzva zo dňa 06.05.2021 bola podľa poštového podacieho hárka Slovenskej
pošty nielenže odoslaná na adresu žalovaného, ale dostala sa do jeho dispozičnej sféry a bola
mu doručená dňa 11.05.2021. Žalobcovi nebolo zrejmé, prečo súd prvej inštancie pri pochybnosti o

odoslaní poštovej zásielky prostredníctvom Slovenskej pošty, resp. o náležitostiach podacieho hárku
nepostupoval podľa § 295 CSP a nevykonal dôkaz dopytom na Slovenskú poštu, príp. nepreveriť
podacie číslo na webovej stránke Slovenskej pošty. S poukazom na § 45 ods. 1 OZ, uviedol, že podľa
súdnej praxe nie je potrebné, aby sa adresát skutočne oboznámil s obsahom listinnej zásielky, resp. aby
mu bola skutočne doručená, ale stačí, ak mal objektívnu možnosť sa s obsahom zásielky oboznámiť (tak

ako v prejednávanom prípade, kedy žalobca preukázal odoslanie výzvy zo dňa 06.05.2021 postupcom
na adresu žalovaného) súd v rozpore s uvedeným právnym posúdením uzavrel, že zásielka žalovanému
nebola doručená, resp., že žalobca nepreukázal odoslanie predmetnej výzvy žalovanému bez toho,
aby akýmkoľvek spôsobom zisťoval náležitosti podacieho hárka. V súvislosti s otázkou doručovania
do dispozičnej sféry poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu SR v judikáte publikovanom v zbierke

stanovísk NS SR pod R4/2021 a tiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/90/2023 zo dňa
29.11.2023.

6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas,
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia
§ 379 CSP a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h)
CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27.02.2026 o 10.25 hod.

v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219
ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, medzi
jehozložkymožnozaradiťpredovšetkýmprávonaprístupksúdu,právonasúdzriadenýzákonom,právo
na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu vprimeranej

lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo
navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých
rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v
konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia.
Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu.

O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu,
ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie
súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania zohľadňujúc možnosť zvrátenia nesprávneho
postupu, jeho následky a pod.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré

boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
stránalebovyšlivkonanínajavoinak,súdvyhodnotiltak,žetovyvolávalogickýrozpor.Skutkovézistenia
nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods.1, 2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom

vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

13. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti
je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový

stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného
práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe,
a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide,
ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne
použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne interpretoval alebo napokon

ak aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na
zistený skutkový stav použil, v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery
o právach a povinnostiach strán.14. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej
inštancie v rozsahu odvolacích námietok (§ 379 ods. 1, § 380 ods. 1, 2 CSP) odvolací súd dospel k
záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov
a v rozsahu námietok žalobcu vymedzených v podanom odvolaní dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné a odvolacie dôvody neboli naplnené. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie
vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, z vykonaných

dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a na takto zistený skutkový stav správne aplikoval
príslušnú právnu normu, ktorú aj správne interpretoval. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie dostatočne
odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach na neho
odkazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

16. Žalobca podaným odvolaním namietal nesprávny skutkový záver súdu o neplatnom zosplatnení
pohľadávky a nesprávne právne posúdenie doručovania písomností s následkom posúdenia
(ne)platnosti zosplatnenia pohľadávky a na to nadväzujúcej platnosti postúpenia pohľadávky zakladajúc
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.

17. Žalobca v predmetnom konaní uplatňoval nárok ako postupník pohľadávky získanej od
predchádzajúceho veriteľa žalovaného v postavení bankového subjektu – H., K.. Aktívnu legitimáciu
žalobca preukazoval rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 v spojení so
žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 01.06.2023.

18. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním tvrdené právo, respektíve mu vyplýva procesné právo
si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej - existencie
tvrdenéhoprávanastranežalobcu,alebopasívnej-existencietvrdenejpovinnostinastranežalovaného,
je imanentnou súčasťou súdneho konania a súd je povinný skúmať ju z úradnej povinnosti v

ktoromkoľvek štádiu konania (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo
dňa 27.10.2021). V sporoch s ochranou slabšej strany, akým je bezpochyby i posudzovaný prípad, súd
skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti, čo je v zhode aj ustálenou rozhodovacou praxou.

19. V prípade nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, kedy si žalobca uplatňuje nárok ako postupník (ako je

tomu v prejednávanej veci), ktorý nadobudol pohľadávku od postupcu (ktorým je banka), súd je povinný
skúmať, či takéto postúpenie pohľadávky banky je platné podľa § 92 ods. 8 ZoB v spojení s § 17 ZoSÚ,
nakoľkopostúpiťnemožnopohľadávkupredtermínomkonečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveruokrem
prípadu, že sa spôsobom súladným s § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ stala splatnou. V danom prípade
preto súd prvej inštancie správne postupoval, ak ex offo skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu,

ktorá je bezprostredne spojená s otázkou platnosti zosplatnenia dlhu a platnosti následného postúpenia
žalovanejpohľadávky.Adekvátnepritomvychádzalznázoru,žedôkaznébremenopreukázaniasplnenia
týchto podmienok pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ
nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2021,
sp. zn. 4Cdo/162/2020, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky 2/2022 ako R 6/2022).

20. Pre spotrebiteľské vzťahy platí, že veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9

OZ). Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 OZ je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej
lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného
upozornenia je uplatnenie neúčinné.

21. V konaní mal súd prvej inštancie za preukázané, že právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa

06.05.2021označenouakoTretiaupomienka–Pokusozmiervyzvalžalovanéhonaokamžitézaplatenie
omeškanej sumy k predmetnej úverovej zmluve vo výške 754,76 Eur s tým, že v prípade jej neuhradenia
bude požadovať, aby žalovaný vrátil celú sumu poskytnutého úveru s príslušenstvom pred dohodnutým
dátumom v úverovej zmluve.22. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na závere, že žalobca v konaní nepreukázal doručenie
Tretej upomienky – Pokus o zmier zo dňa 06.05.2021 žalovanému, majúc za to, že žalobcom predložený

poštový podací hárok nie je relevantným dôkazom spôsobilým preukázať dôjdenie predmetnej výzvy do
sféry dispozície žalovaného. Zároveň súd konštatoval, že predložený poštový podací hárok svedčí len
o tom, že zo strany veriteľa bolo tlačivo vyplnené, avšak nie to, že sporná zásielka bola podaná na poštu
z dôvodu absencie pečiatky a podpisu zamestnanca pošty.

23. Režim doručovania hmotnoprávnych úkonov vyplýva z § 45 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého prejav vôle
pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď k nej dôjde. V danom prípade sa jedná o tzv. teóriu
dôjdenia.

24. Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka
(do ktorého spadá tiež posudzovaná výzva) predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený

adresátovi, t.j., že sa dostane do sféry jeho dispozície - až týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť
voči druhej zmluvnej strane. Slovné spojenie „dostane do jeho dispozičnej sféry“ nemožno vykladať
v zmysle procesnoprávnych predpisov. Je ním potrebné rozumieť objektívnu možnosť neprítomnej
osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna prax takou možnosťou
chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také prípady, kedy

doručením listu či telegramu obsahujúceho prejav vôle do bydliska alebo sídla adresáta, či do jeho
poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takejto zásielky,
nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky.
Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu,
postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah. Teória dôjdenia vychádza z toho, že z

hľadiska pôsobenia (perfektnosti) prejavu vôle nie je dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho
úkonu, pretože inak by adresát mohol účinkom prejavu vôle druhého účastníka zabrániť nepreberaním
písomností. Dôjdením do sféry vplyvu príjemcu sa rozumie napr. vhodenie listu do schránky príjemcu
alebo dôjdenie mailu na mailovú adresu príjemcu, ak príjemca dal zmluve najavo, že písomnosti možno
posielať aj elektronicky. Rozhodujúce je objektívne hľadisko, t.j. ak sa preukáže, že adresát mal reálnu

možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu
obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Dôjdením prejavu
vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného doručenia právneho úkonu a od tohto
momentu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nemožno ho jednostranne odvolať (pozri
uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo/129/2010, tiež uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/43/2019).

25. V otázke doručovania výziev pri zosplatnení úveru Najvyšší súd SR zaujal jednoznačný názor, že
„koncepcia Občianskeho zákonníka je postavená na dispozitívnosti väčšiny jeho ustanovení, pričom
v mnohých prípadoch je ponechané na zmluvnej slobode účastníkov, akým spôsobom pre svoje
záväzkové vzťahy zákonnú úpravu modifikujú. V súlade s ustanovením § 2 ods. 3 OZ si totiž účastníci

môžu vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne
nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Z povahy
ustanovenia § 45 ods. 1 OZ vyplýva, že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchylnú
dohodu zmluvných strán v podobe fikcie doručenia. Právna konštrukcia doručovania upravená týmto
ustanovenímtotižzabezpečujespravodlivévyvažovaniezáujmovzmluvnýchstrán.Adresátoviprávneho

úkonu poskytuje možnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného
právneho úkonu nenastali bez toho, že mu to nebolo umožnené. Subjekt realizujúci právny úkon má
na druhej strane istotu, že doručovaný právny úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané
právne následky aj v prípade, že sa adresát vyhýba prevzatiu zásielky, príp. zmarí jej doručenie hoci
i z nedbanlivosti (napr. zmenou doručovacej adresy bez oznámenia tejto skutočnosti druhej zmluvnej

strane). Tu je potrebné poukázať práve na požiadavku právnej istoty na strane adresáta, aby sa mohol
s prejavom vôle oboznámiť, ale zároveň sa chráni aj právna istota odosielateľa v tom zmysle, že ak
sa adresát mal možnosť (príležitosť) oboznámiť s prejavom vôle, ale sa tak nestalo, prejav vôle sa
považuje za účinný. Pritom nie je podstatné, či sa adresát s obsahom zásielky aj skutočne oboznámil.
Je potrebné si však uvedomiť, že v prípade sporu o doručení písomnosti bude dôkazné bremeno

o doručení zaťažovať odosielateľa. Je preto vhodné, aby odosielateľ vhodným spôsobom doručenie
zásielky adresátovi zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne preukázať.“ Je teda podstatné, aby adresát
mal možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle odosielateľa, teda aby sa tento prejav vôle dostal do jeho
dispozičnej sféry, pričom povinnosťou odosielateľa je preukázať doručenie prejavu vôle do dispozičnejsféry adresáta (teda nie je nutné preukazovať doručenie priamo do vlastných rúk adresáta). Preukázanie
takto definovaného účinného doručenia však nie je možné zamieňať s preukázaním odoslania prejavu
vôle (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/43/2024 zo dňa 26.08.2025 a sp. zn. 7Cdo/70/2023

zo dňa 05.02.2025).

26. Vzhľadom na vyššie uvedené, doklad o doručení výzvy pred mimoriadnou splatnosťou i oznámenia
o vyhlásení splatnosti úveru do dispozičnej sféry adresáta nepostačuje (elektronický) poštový podací
hárok, z ktorého vyplýva iba údaj o odosielaní zásielky. Predloženie samotného podacieho hárku samo

o sebe ešte nedokazuje, že došlo k dôjdeniu zásielky - výzvy a oznámenia aj do dispozičnej sféry
žalovaného na adresu uvedenú v zmluve o úvere, t.j. nepreukazuje, aký bol osud zásielky po jej
odovzdaní na pošte. Aj keď na doručovanie zásielky prostredníctvom poštového doručovateľa nemá
odosielateľ vplyv a dosah, ustanovenie § 45 ods. 1 OZ jednoznačne vyžaduje, aby prejav vôle došiel
adresátovi - neprítomnej osobe. Nestačí teda v spore preukázať podanie zásielky na pošte, ale aj to,
že pošta zabezpečila dôjdenie zásielky do dispozičnej sféry žalovaného ako adresáta, čím mu bola

vytvorená objektívna možnosť oboznámiť sa s ňou a s jej obsahom (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Cdo/43/2024 zo dňa 26.08.2025). Preto aj v prípade dôvodnosti námietky žalobcu
spočívajúcej v namietaní neodôvodnenosti a i nesprávnosti požiadavky súdu na opatrení elektronického
podacieho hárku pošty pečiatkou pošty a podpisom zamestnanca pošty pre preukázanie podania
predmetnej zásielky na pošte, by táto nemala vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia.

27. Čo sa týka žalobcom v odvolaní predkladanej listiny - výpisu z elektronického portálu Slovenskej
pošty, resp. snímky obrazovky (printscreenu) z elektronického portálu Slovenskej pošty o doporučenom
liste s podacím číslom RF363370133SK, tento dôkaz hodnotí odvolací súd ako novoty uplatnené
žalobcom v odvolacom konaní, ktoré sú prípustné len za podmienok určených § 366 CSP. Na prostriedky

procesného útoku alebo obrany, medzi ktoré patria aj návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré boli uplatnené
stranouažpookamihuzákonnejkoncentráciikonania(vyhláseniedokazovaniasúdomprvejinštancieza
skončené),bymoholodvolacísúdprihliadaťlenzasplneniapodmienokuvedenýchv§366CSP,tedalen
aksa:a)týkaprocesnýchpodmienok,b)týkavylúčeniasudcualebonesprávnehoobsadeniasúdu,c)má
byť ním preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

vecialebod)hoodvolateľbezsvojejvinynemoholuplatniťvkonanípredsúdomprvejinštancie.Odvolací
súd však v tomto spore nezistil naplnenie žiadneho z uvedených dôvodov uvedených v § 366 CSP
pre použitie novôt zo strany žalobcu v odvolacom konaní. Podľa odvolacieho súdu neexistovala žiadna
objektívna či subjektívna prekážka, ktorá bránila žalobcovi, aby v priebehu konania pred súdom prvej
inštancie tvrdil a preukazoval podmienky platného postúpenia pohľadávky na svoju osobu, medzi nimi aj

doručenie výzvy pred mimoriadnou splatnosťou podľa § 53 ods. 9 OZ do dispozičnej sféry žalovaného,
ktoré je podmienkou platného zosplatnenia dlhu a riadne zosplatnený dlh je zasa podmienkou platného
postúpenia pohľadávky voči spotrebiteľovi.

28. Odvolaciemu súdu nie je zrejmá námietka žalobcu v odvolaní, prečo súd nepostupoval podľa § 295

CSP, podľa ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Ustanovenie § 295
CSP predstavuje jedno z kľúčových ustanovení prelamujúce dispozičný princíp v civilnom procese s
cieľom poskytnúť spotrebiteľovi čo najväčšiu mieru ochrany jeho práv garantovaných hmotným právom.
Zaobstarávanieavykonávaniedôkazovvprospechspotrebiteľaexoffoniejenovoumyšlienkou,ktorúby

prinášala rekodifikácia. Odvolateľ zrejme pozabudol, že uvedené ustanovenie týkajúce sa dokazovania
zlogikyveciaochranyspotrebiteľaakoslabšejstranyvdanejkonkrétnejvecisavzťahujenaspotrebiteľa
ako takého, preto aj táto dovolacia námietka je neopodstatnená.

29. Odvolacísúdjevzhodesosúdomprvejinštancievnázore,žežalobcanepreukázalreálnedoručenie

zásielky – Tretej upomienky do dispozičnej sféry žalovaného v dôsledku čoho neboli splnené zákonné
podmienky pre postúpenie predmetnej pohľadávky z pôvodného H. H., K. na žalobcu a preto nie je
aktívne vecne legitimovaný. Predloženie poštového podacieho hárku preukazujúceho, že postupca
podal výzvu pred mimoriadnou splatnosťou podľa § 53 ods. 9 OZ na poštovú prepravu, nezodpovedá
doručeniu hmotnoprávnych úkonov podľa § 45 ods. 1 OZ.

30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o trovách prvoinštančného konania a podľa § 387 ods. 2 CSPsa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením o neplatnom zosplatnení a postúpení pohľadávky,
pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

31. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. V súlade s citovanými ustanoveniami CSP by odvolací súd mal priznať v odvolacom konaní plne
procesne úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému však žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli. Žalobca bol v odvolacom konaní procesne neúspešný, na náhradu trov
nemá nárok, preto odvolací súd nepriznal stranám náhradu trov odvolacieho konania.

34. TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej
pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).